Zvoní

Už zasa zvoní. Prázdniny ušli rýchlejšie ako Usain Bolt na 100m. Na konci prázdnin sme zažili humornú situáciu, keď si baby zasadili na záhrade gumenných macíkov a čakali, že porastú a zarodia. Budú mať tak úrodu macíkov. Mladšia to zobrala smrteľne vážne. Babka sa smiala. Vysvetila im, že je to neživá vec a neporastie. Videli to asi v TV, pretože inak netuším odkiaľ tento geniálny nápad vzali. A teraz s chuťou do školy.  Rodičia so šialeným výrazom a nákupným zoznamom od "pančelky" nakupujú tenisky, tie správne zošity, obaly, šablónu Slovenska a tie jediné super tvrdé dosky na zošity s takým huustýým obrázkom. Staršia ratolesť pokračuje v "baskiše" a stále v prípravke. Iba dve hráčky postúpili do "repre". Jedna kvôli výške (topánky má väčšie ako moja drahá) a dravosti, druhá protekčne, i keď je ťarbavé nemehlo. Teraz tvorí prípravka silné ženstvo a je ich 14. Uvidíme o 10 mesiacov... Pančelka nás vystresovala, že 3. rocník je najťažší. Tam sa už nebudú hra, ale prakticky pripravovať na ďalší stupeň. Podľa toho sa sprísni i hodnotenie. Ťažké sú už len veci v novej taške. Začíname dobre. Máme už prvú jednotku. Bodaj by to vydržalo do konca šk. roka. Jej spolužiačky schytali za ten krátky čas dve poznámky (bicyklovali sa cez prestávku a hádzali guličky po spolužiakoch). Pozeral som na pracovný zošit informatiky. Však tie decká budú lepšie zvládať počitač ako ja. My sme si tak akurát lastovičky posúvali po počítadle. Na angličtine sa tiež nebudú bavkať. Ďalšia pozitívna správa prišla aj z družiny. Konečne majú inú družinárku. Aleluja! Spojili sa teraz dve triedy. Nová "vycha" si ich chce zobrať do parády a viac s nimi športovať. Fandím jej entuzaizmu. V podstate však každý deň bude iná. Vystriedajú sa aj učiteľky kvôli šetriacim opatreniam a mali dostatočný počet hodín. Doma máme rozpis ich služieb. Za sebou majú už aj cyklovýlet. Dostala novú prilbu a starý zámok. Pri prerábke sa nový kamsi podel ako štipce. Mamu čakajú nedeľné návštevy svätostánku. Už aj p. zástupkyňa sa dala počuť, že bude špeciálne rodičko venované náboženstvu. Do novembra budú ešte plávať. Keďže sa nevieme zbaviť doteraz kašla (u oboch báb), ešte to môže byť zaujímavé. Ale nebojí sa už aspoň skákať hlavičku (na rozdiel od jej otca). S jedením sme sa nikam nepohli. Zdá sa mi, že okruh "čo nejem" sa pomaly rozširuje. Mladšia je "velkáčka" a veľká mudrlantka. Naposledy som sa zasmial na hláške, keď niekto zomrie. "Najprv je z neho zombík, potom kostra", vysvetlila mi. Do krúžku nechodí, nič ju nebaví. Len sa duť ako králik. Doma, u babky, v škôlke. I si dupne. V škôlke samozrejme nič neje a doma
potom zgúňa, čo by hodila do brucha. Po prázdninách plných poctivej domácej kuchyne babičky je školské jedlo ako facka, ktorá uvedie naspäť do krutej reality. Čo chce jedna to aj druhá. Aj choroby si už závidia. Nabehli sme už na školskú prevádzku, takže skoré vstávánie a včasné hajde do postele. I keď jediní, kto odpadá ako prví sú rodičia. Či sa nám to páči alebo nie, či sa nám chce alebo nie, nič sa nedá robiť.  September neľútostne zaútočil na nás. Nevadí, veď už aj tak sa doma nudili.

Prváčik a malkáč

Na tento veľký deň ich celá rodina pripravovala týždeň. Až mi to liezlo na nervy, stále im pripomínať z každej strany školu.  Aj si poplakali, ale deň predtým sa tešili. Rodičia sa pomaly zmierovali s tým,
že deti už nie sú tie majzlavé, malinké a prítulné mačičky rodičov, ale vzdaľujú sa nám z detských liet viac a viac. Á čo. Dali sme si moquijto a potom nám bolo všetko jedno. Ráno boli už baby o pol siedmej hore, s očami plnými nedočkavosti, čo ich čaká. Poriadne snáď ani nespali. Najprv sme odprevadili mladšiu do škôlky. Chodí do Jabĺčka ako predtým staršia. Aj skrinku má hneď vedľa, včielku. Dnes sa vhrnula do vnútra ani sa nerozlúčila. Vypísal som papiere vyberania zo škôlky, že je zdravotne spôsobilá a ešte voľajaké "lajstro". Evidenčný lístok som odovzdal až poobede. Potom sme už len kráčali s veľkou taškou našeho malého prváčika do školy. Hoci dnes ju ešte nepotrebovala.
Pršalo, a tak sme sa krčili pod plechovými strieškami ako vrabce. Postupne od najmladších sme vchádzali do telocvične. Šum ako v úli. Pripomenulo mi to film Obecná škola. Po hymne žiakov, osobitne prváčikov, uvítal p. riaditeľ. Starší najmenším začapkali. Direktor rečnil a rečnil, ale ani pískanie telocvikára nezabralo. Nie na dirketora, ale kvákajúcich žiakov. Vymenoval kantorov a ich triedy. Niektorí zožali menší, či väčší aplauz. Do neba chválil, čo sa v škole vynovilo. Čaká ich Monitor, výlet loďou a prvákov imatrikulácia. Po trapase s nechceným pustením hymny, pani zástupkyňa zavelila rozchod. Najprv najmladších si odviedli učiteľky. Dcérka má súdružku, teda pani učiteľku Sokolovú. Súdružku Sokolovú som mal prvé dva roky ja v škole. Aká to náhoda. Sprievod práčikov a rodičov sa pohol do budovy I. stupňa. Učiteľky s tranparentami tried a deti s kyticami. Ako na Prvého mája.
Triedu majú na druhom podchodí. Bola tam aj družinárka p.Máčeková. Dnes sa už nehovorí družina, ale noblesnejšie - školský klub a vstup do klubu stojí 8.50Eur na mesiac. Pekná, zrenovovaná trieda, 20 sólo lavíc, nie ako kedysi dvoj lavice. Na stene mali mega nástenku v štýle vesmíru. Planéty, hviezdy. Každý žiačik
mal svoju hviezdu. Dcérka sa posadila podľa pokynov mamy do prvej poblíž p. učiteľky. V triede ich je 22. Dvaja pribudli z "áčka". Vraj je naša bezkonkurenčná,  jedinečná a "suprová". O druhej koluje: "Pozor, pozor. Kostková má dozor!" Jeden žiačik sa od strachu (skôr mali plné gate rodičia. Ach tá malomešitacka povaha) radšej na poslednú chvíľu vymenil. Dcérka tam mala takto 2 kámošky zo škôlky. "Svätá" trojica sa už v prvý deň dáva dokopy. V triede majú aj vietnamčíka Jakuba DuHong. Má svoje vietnamské meno, ale kto by sa s tým páral. Ako jediný bol v oblečku s motýlikom. Do ďalších triednych národností patria aj dve cigánčatká a Turek Bakim. Asi ako jediný poďakoval za papierik z družiny. Po nejakých tých organizačných pokynoch a podaní rozvrhu sme dcérku prihlásili do družiny. P. učiteľke niektorí dali kvet. Dcérku sedenie v lavici nudilo. Zahriakli sme ju, nech to ani nehovorí. Jeden chlapec sa pýtal, či môžu v škole spať. "Ani nápad!" zareagovala pani učiteľka.
Bude to náročné. Dumali sme nad tým, čo je v rozvrhu DV resp.DOV. Až skúsenejší nám pred jedálňou ozrejmili skratku Dopravná výchova. Učia sa i anglický jazyk, čo za mojich čias nebolo (vtedy ruština na druhom stupni). Pani učitieľke sa nepodarilo vyhnať rodičov z triedy ako plánovala, za to jej prváci sa rozutekali až na chodbu. Dlho ich preto nemučila a pred pol desiatou triedu rozpustila. Prvá reakcia dcérky, čo im hovorila p. učiteľka: "Len kvákala a kvákala".
V daždi sme si vystáli radu na zápis do jedálne. Stravíci dostali čip v tvare kľúča, kde si jedlo musia odpípať jak v Tescu v samoobslužnej pokladni. Začas to bude vykonávať p. Máčeková. Namiesto. Zavesili sme ho na šnúrku, ktorú bude nosiť na krku. Cestou domov sme kúpili podsedák, neskôr ešte kufrík na výtvarnú a tepláky. Obrovská ryža pre papiernictvo, stres pre rodičov. V jednom bolo 6 predavačiek, namiesto obvyklých dvoch. Rodičia sa tlačili pre pultom, jak za totáča na mandarínky, so zoznamami, čo kúpiť. Predavačky sa tlačili pri dvoch pokladniach.
S obednajším odchodom mladšej sme v škôlke spôsobili rozruch a plač. Boli sme jediní, ktorí skoršie odišli. Stihla sa aj klbčiť s Laurou. A nechcela upratovať. To poznáme z domu. Inak vraj poslúchala a jedla. Na obed mali tradičné cestoviny s kakaom - uvítacie jedlo malkáčov. Vraj to deti s chuťou jedia. Dovtedy, kým neprišla naša. Takže to všetko zjedla patrí skôr do " ". Nejak ju ani netrápi, či sa bude niekto s ňou hrať. Pani učiteľky volá Beatta a teta. Ako sa mala, odpovedala "Dobue".Baby som pozval poobede do cukrárne, nech majú sladký školský rok, najlepšie celý život.
Nezávidím učiteľkám na prvom stupni. Upútať a udržať pozornosť (a bdelosť) malých, ešte hravých, detí nie je ľahké. Naučiť ich to, čo budú celý život potrebovať. Dobré a pevné základy. Aby do školy nechodili s odporom, i keď ten v puberte príde. Oni sú s rodičmi najdôležitejší ľudia v ich malom živote. Našim malým ratolestiam držíme palce do ich prvého veľkého kroku v živote. Učiteľkám prajeme trpezlivosť a láskavý prístup, my, rodičia sa musíme vrátiť do našich školských liet a snažiť sa pomôcť malým hlavičkám.

Jarné kvietky

Jar sa pomaly sunie do leta, i keď to tak nevyzerá. Čo robíme v tieto dni? Chodili sme po výletoch pokiaľ počasie dovolilo. V okolí sme vypálili všetky hrady. Už len tie vzdialené zostali. Šetríme body z Billy a meníme za plyšákov. Už máme 4. Všetko treba 2x, lebo inak je veľmi zle. Nepodarilo sa nám zohnať knižku pre Tesco kartičky. Takto sú len v gumičke. Bavia ich aj knižky. Staršia vie čítať jednoduché slová ako lev, myš, dom. To som ja v jej veku veru nevedel. V písaní sme pravdupovediac poľavili, ale i za ten čas, čo sme jej venovali, vidieť pokrok.V škôlke má zopár vystúpení z tanečnej a dramatického krúžku. Na prvom sme, na pohoršenie p. učiteľky, boli všetci. Bolo to vystúpenie pre Nemcov v hoteli. Rodičov tam bolo viac ako tých nemčúrov, takže učiteľky mohli byť radi za publikum. Pre rodičov je však vystúpenie vo štvrtok. Učiteľky dostanú tortu a darčekový koš. Tak urobíme bodku za škôlkárskou etapou našej dcérky. Z "nadšeného" prejavu dcérky vidíme, že to bude bodka asi aj za tancom. Všetky detváky tiež chodia na oboznámenie sa s tenisom. Chcela na to chodiť, chodí, hoci učiteľky s tým neboli stotožnené. Vraj je malá. Pravou príčinou však bolo veľa detí. Mama si to vydiskutovala. Nemá rada suplujúcu učiteľku, dôchodkyňu. Tá ma tiež deti viac menej na háku. Nedávno sme si kúpili Speed bedminton a doniesli staré tenisové rakety. Tak s ňou mamina trénuje. Forhand, backhand. Ide jej to lepšie ako kamarátkam zo škôlky. Ale všetko len dočasu. Chýba jej trpezlivosť. Bodaj by sa v tom našla. Možno však bude úplne iná a bude piecť torty ako babka. To ju tiež ešte baví. Vidieť, že babku má veľmi rada. Najväčší trest je, keď tam nemôže ísť. Ťažko znáša, keď vidí, že mladšia chodí k nej každý deň. Nervičky. Ak sa stane čosi nekalé, vyhovára sa na mladšiu. Nervičky pre rodičov. Rovnako ako keď poučuje mladšiu. A je lajdáčka. Na dievča nevídané. My ani jeden nie sme. Začína byť aj drzá. To vidí asi v škôlke. Niečo jej hovoríme a ona: bla, blá, blá". Po kom to dievča je?
  Mladšia sa už ako tak naučila jazdiť na kolobežke. Chystáme ju pomaly začať učiť na bicykli bez pomoc. koliečok. No nevie brzdiť. Rada sa mazná, hlavne, keď si ju nevšímame. Žiarli na svoju sesternicu, ak sa jej venujú viac ako jej. Rozumček je to bystrý a už ani ju len tak neoklameme. Jedli sme rybičky v horčicovej omáčke. Hlesla: "To je co za vymyseu vybičty v houcici?" Ešte také nejedla, nevidela. Taký chalanský typ a koťuha. Ako tak sa i oblečie. Nemôže sa naučiť obuť si správne papuče. Keď sa škrábala hlesla: "Musím sa posvubeť". Len s tou rečou to je stále poslabšie. A začala sa približovať staršej aj v jedení. Trápenie a nervy (aspoň staršia konečne po 6 rokoch pochopila, že prplaním sa v jedle veci neurýchli). Učí sa dosť od staršej. Viac samozrejme zlé veci. Staršia ju rada poučuje. Niekedy to lezie na nervy. Najlepšie je, keď ju staršia pošle za nami spýtať sa o dovolenie. Má jedného kamaráta Maťa, s ktorým si perfektne rozumie. Tá dvojica nikoho iného nepotrebuje a ani nepríjme k sebe. "Naše vueci", ako hovoria iným deťom. Na jeho narodeninovú oslavu bola pozvaná len ona. Aj my sme sa tam akosi "nachométli"v "šušťákoch". No ono to skončí. O chvíľu sú prázdniny a potom ide každý do inej škôlky. Vie už, čo je sen. Ráno sme sa dostali do akéhosi rytmu a ide to rýchlo. Uvidíme v zime, keď bude ráno ešte tma. Stále im vymýšľame nejaký program, lebo inak sú zlé a nedá sa s nimi vydržať. Mal som nejakú starú dovolenku, tak som si to "užil" s nimi. Nie je to ľahké, najmä pri zlom počasí, ale taký je údel nás, rodičov.

O5 v škôlke

Začali sa nám, teda hlavne staršej dcérke o5 školkárske povinnosti. Tentoraz už posledné.
Stále nám to pripomína, že budúci rok ide do školy. Ešte nevie, čo ju čaká a na ako dlho.
Už teraz ich pomaly pripravujú. Učia sa hodiny, abecedu. Majú čosi robiť na počítači. Paradoxne mi jej počítač nedovolíme, ale v škôlke veselo fičia aj s hrami. Už vie, že keď mladšia nezie večeru do pol deviatej, pôjde spať hladná. Predškolák vraj má vedieť kresliť zvieratá a rozpoznať stromy! Načo potom tá škola je?
Prvý deň znášala ťažko mladšia. Predsa len on do škôlky ešte nepôjde aj keby tam rada zostala.
Príjemne nás prekvapilo, že sa už neplatí školné, ale veľkodušne to zatiahne primátor.
Naproti tomu strava išla hore. Na druhý deň sa začala učiteľka pomaly vyvršovať na dcérke. Nie je žiadny svätúšik, ale niekedy je v lapajstvách nevinne. A hlavne vie provokovať. No dostala aj pochvalu za pekne namaľovanú kresbu. Iné deti akosi stagnujú, ale u našej je vidieť pokrok. Prihlásili
sme ju na tanečnú a angličtinu. V októbri štartujú. Najkrajšie je ako sa snaží usmerniť, "muštrovať" mladšiu. Aj násilím. Niekedy jej to s detským rozumčekom celkom nevyjde. A niekedy ju menšia neposlúcha
("Nepošuta" ako hovorí mladšia). Obe začali jesť. Menšia tuším až priveľa, staršia zasa rýchlo.
Ak sa nehrá, len pýta. Staršiu nedávno skoro auto zrazilo. Prechádzali na zelenú ráno do škôlky.
Našťastie to v daždi ubrzdil a len ju lízol. Šok pre mamu, malá si to ani neuvedomila. Dostavili si aj choroby. Začínajú ako vždy cez víkend. Po 2 týždňoch týždeň doma. Nič vážne, každá niečo iné.
S mladšou máme teraz veľmi pekné obdobie, keď sa svojím detskou hlavičkou snažé pochopiť zložitý svet. Posadila mi na nohy bábiku. Povedala, že sa na mňa vycikala. Potom ju zobrala
do izby, kde ju otrieskala o zem so slovami:"Ty neni noumálna si". Trhala kvietky a
mame povedala: "To je na teba". Má poobede rituál, keď vstane tak si na kočáriku donesie veci na oblečenie. Sama sa potom oblieka a nesmie jej nik pomáhať. No a keď vstane ráno, príde za mamou zo slovami: "Poj hoje. Šom huadna".
Boli sme na návšteve u malej sesternice. Mladšia ju kŕmila mafinom. Ešte jej aj hlavu chytila a "džgala". Nedávno sa buchla o zábradlie na schodoch. Povedala, že to ju "zabduie" búcha. A ukázala ešte raz ako. Sedela v stoličke a spadla jej na zem kľúčenka. Mamu poklepala po ruke a ukázala na zem, aby ju zodvihla. Humorná to scénka od 2.5r dieťaťa. Kýveme hlavami. Najčastejšie slovo je teraz "Poži ša." Takto nás teda vedia potešiť naše detičky.

Tomu neuveríš

Naše drobátko je už teraz zrelé ísť do škôlky. Stále chodí za škôlkarmi a dokonca ich manažuje ako sa to teraz moderne používa. Tak sme sa rozhodli ju aspoň zapísať do škôlky. Je jasné, že tento rok nikam nepôjde. V pondelok chcela ísť žena so známou. Tá je akurát zavolala, že nikam nejde, škôlku má po známosti vybavenú. A dokonca prominetnú so saunou, vírvkou a neviem akým pohodlím pre ratolesti. Samozrejme bez šance. Rozhodla sa ísť rovno do ďalšej najbližšej. Prekvapilo ju, že tam bola 76. v poradí. Až potom sa dozvedela, že je to tiež výnimočná škôlka. Učia sa tam cudzie jazyky. A všetci tam hrnú svoje deti. A z rôznych kútov mesta, dokonca i mimo mesta. To sa mi nepáči. Nech sa každý hrá na vlastnom piesočku. Nerozumiem, prečo nechodia deti do obvodu, kde bývajú. Sused si zobral dokonca dovolenku. No klipkanie jeho modrými očami asi veľmi nepomohlo. Riaditeľka si zachovala aspoň naoko férový prístup a nechala dvere do kancelárie otvorené. Tak mohli všetci vidieť, čo sa deje vo vnútri (ak by sa niekto pokúšal o úplatok). Dala nám žiadosť a o mesiac ju máme priniesť spolu s lekárskym potvrdením. Nástup najskôr o rok. Dnes bola v ďalšej škôlke. Pani raditelová odkázala, že príde za hodinu, bol jej odkaz. Šli domov na obed. Potom volala protekčná známa, že šak v tej škôlke zo saunou je zapísaných len 10 detí a berú 22. Lenže zapísaných len dnes a včera? Cezto všetko tam žena išla, no o 16h tam už nebolo ani nohy. A zápis má trvať do 17h. Z malým srdcom sa vrátila ešte do škôlky z doobedia. O5 nič. Takže v stredu šla znova do tej "obyčajnej". Tam ju upokojili, že aj tak sa to ešte utrasie s rozmiestnením detí. A ak by sme mali ďalšie mimino, dcérka budúci marec aj tak nenastúpi. Uvidíme. Koncom marca sme sa dozvedeli verdikt. Od primátora prišlo, že ročník 2008 sa nebude príjmať do škôlky. Nech si mamy robia, čo chcú. Takto majú pani raditelové vyriešený problém.