Rok 2024

Cirkus život má tisíc divov. Tisíc a možno aj viacej. Cirkus život, býva v ňom živo. Preto stále mám rád náš svet.

 

 

1.1.2024 - platí nová parkovacia politika mesta. Ani po pár dňoch nie sú niektoré značky odokryté a zóny sú nejasné. 

 

 

Naše smrady sú zatiaľ zadarmo pri Bille. Rok trvalo obchodnému reťazcu, kým postavil rampu. A s ňou aj nabíjacie stanice a ešte aj prekážajúce stĺpiky.

Točím viac menej symbolicky prvých 22km pri +5°C z vyše 6250km, ktoré tento rok našliapem. 

2.1.2024 - detské korčule, ktoré som neobjednal minulý rok, dnes išli hore o viac ako 10Eur. Staré korčule som predal za 20Eur. Povianočné obdarovanie v podobe nástupoviek La Sportiva TX4,

3.1.2024 - máme krsniatko na prázdninách. Je vo veku "prečo?" a klapačka sa jej veru nezavrie. Spím v obývačke a malá so ženou v spálni. Keďže snehu nie je (vonku je +10°C), sme v trampolináriu,

11.1.2024 - z parkoviska pri Bille sa stalo záchytné. Boj o miesta každým dňom. Dnes ma zachránilo 8min., o čo som bol dlhšie v robote a tlačil papiere pre staršiu do školy,

13.1.2024 - otvárame turistickú sezónu výšľapom na Lysec vo Veľkej Fatre,

16.1.2024 - pokus o kúpu lístkov na MS v hokeji v Ostrave. Striehol som na čas, ale zdržal ma vedúci. Ocitol som sa tak niekde ako 12000 v poradí. Pochopiteľne sa mi neušli,

18.1.2024 - v robote dávam dokopy koľko sme ušetrili v r. 2023 na rôznych dizajnových, materiálových a neviem akých zmenách. Prakticky nič, no produktový menejžer chce od nás počuť, že mu ceny schválime aj do ďalšieho roka,

25.1.2024 - dnes nás poctil svojou návštevou vysoký menejžer - riaditeľ pre Európu a blízky východ. Vysoko som jeho  pozitívnu prednášku v aule ignoroval a šiel na obed,

27.1.2024 - účasť na finále federálneho pohára v ženskom basketbale. Naše baby domáce vysoko prehrali nad brnenskými Žabinami,

28.1.2024 - o5 reklamujem nový notebook. Prestáva sa nabíjať a zahrieva sa batéria. Na druhý krát konečne reklamáciu uznali a vymenili batériu. Ja som dokúpil lepší napájací zdroj,

30.1.2024 - vedúci so skupinárom odleteli do talianskej Bologne ako pozorovatelia nového projektu. Ako to už chodí, napokon bolo všetko inak a z projektu nič nebolo,

 

Po tretíkrát Čajky obhájili titul majstra Slovenska. Ich hra však stagnuje a naviac nemajú.

 

 

1.2.2024 - oficiálny koniec práce z domu. Plné parkovisko aj jedáleň ľudí, ktorých som nevidel 4 roky.

Účastním sa protestu za slušné parkovanie v meste. Tomu predchádzal i môj list zástupcom mesta. Prišla i odpoveď, že budú politiku riešiť. Nespokojní občania najprv nesmelo postávali vonku pred knižnicou, kde zasadalo zastupiteľstvo. Policajtov bolo viac ako obyčajných ľudí. Potom ktosi rozhodol ísť dovnútra. No bolo nás málo a boli sme neorganizovaní. Ľudia vykrikovali a chodili pred poslancami s transparentami. 2x prerušili zasadanie. Jeden mestský policajt si nás chcel fotiť, tak som ho zahriakol. Naveľa primátor dovolil vystúpiť 4 ľuďom po 5min. Kuchár, dôchodca, predavačka. Jednoduchí ľudia s jednoduchým pohľadom na vec. Nepomohli sme si však ani prd. Parkovacia politika sa nezmenila,

5.2.2024 - kolega (primáš z folklórneho súboru) dnes šiel na moje prekvapaknie vlakom. Som sa ho spýtal, či mu došiel benzín. Nie, nezvládol výmenu brzdových doštičiek. Môj skupinár P. dnes tiež cestoval vlakom. Ani on nemá v poriadku brzdy,

7.2.2024 - prišla pomsta mestských policajtov za protesty voči parkovacej politike. Začali chodiť po meste a udeľujú pokuty. Koľkokrát ich vidím prechádzať okolo domu. Raz dokonca striehli na pri basketbalovej hale a robili represálie,

8.2.2024 - o polnoci ma zobudil buchot dverí na aute. Až dve sanitky parkovali pod oknami. Odviezli susedu V.T., ktorá deň na to zomrela. Jej muž šiel za ňou na Vianoce,

10.2.2024 - jediný deň v roku, kedy nás svojou návštevou poctí môj tatino. To keď baby majú narodky,

14.2.2024 - mladšia dcérka na lyžiarskom. Zabudla si plavky a bus musel kvôli jej nauzei stáť. Celý  kurz skončil neslávne, keď väčšina sa nakazila vírusom,

2.3.2024 - prepisujem zhnité denníky po povodni v pivnici. Väčšinu skript vyhodím. Neskôr si kúpim v Ikea plastové krabice, kde premiestnim zvyšok a i vianočné ozdoby,

4.3.2024 - železnice nasadili na regionálne expresy novú dvojposchodovú súpravu s romantickým menom KISS (Komfortabler Innovatier Spurtstraker S-Bahn-Zug) od Stadler. Naši ajzrboňáci ju volajú Jánošík. Jeho príchod bol poetický. Vlak zastavil a nikto nenastúpil ani nevystúpil - dvere zostali prvú minútu zatvorené,

 

Železnice sa po celý rok radi vracali do 20st. Nový grafikon zrušil vozeň s deťmi a batožinový.

 

5.3.2024 - najkratšia cyklojazda. Po 8km šteuljem skrutkami prednú brzdu tak idiotsky, že mi vytiekla brzdová kvapalina. Bicykel naložím do auta a našťastie mi kvapalinu v MTB hneď aj doplnia.

Pri kvitnúcom zlatom daždi mením aj P žiarovku na Jarise,

9.3.2024 - na kúpalisku vo Veľkom Mederi. Vnútri pochopiteľne, nie na +8°C vonku. Aby som mohol plávať v plaveckom bazéne, musel som si kúpiť jednorazovú kúpaciu čiapku. V plavkách som teda vybehol mimo kúpaliska do haly, kde bol obchod. Drahá sa učí na skúšky vodára,

12.3.2024 - tatino si k narodeninám doprial injekciu do oka. Nemá zákal, len poškodenú sietnicu. Musí chodiť takmer každý mesiac, ale výsledky terapie sú sľubné,

15.3.2024 - mesačné stretnutie celého oddelenia začalo vo vynovenej konferenčnej miestnosti. Ledva sa pomestíme. Nový projektor robil vrásky vedúcemu až musel zavolať podporu. Pribudla širokouhlá kamera, ktorá sníma celú miestnosť,

17.3.2024 - staršia na lyžiarskom v Nízkych Tatrách,

19.3.2024 - podpísal som avizované 6,8% zdvihnutie platu,

21.3.2024 - cestou do roboty vidím stopy po nehode. Večer zrazilo auto cyklistku. Nehodu pani neprežila, neznámy vinník z miesta ušiel,

24.3.2024 - v krásny jarný deň sa prvýkrát ocitnem na záhradke. Orezávam tuje a kríky. O dva týždne kosím trávu. Tieto nutné činnosti chodím robiť na záhradu celý rok,

26.3.2024 - v robote sme vyfasovali 3 druhy okuliarov: 1. na prechádzky,

                                                                                          2. ochranné na dioptrické pre prácu na dielni,

                                                                                          3. dioptrické.

No ich nosenie bolo spočiatku kontroverzné. Nikto ich nechcel nosiť. Až na jeseň Národný inšpektorát práce rozhodol, že sú povinné všade. A to zasa bolo od veci pre majstrov alebo výrobných zamestnancov, ktorý sedávajú aj pri počítači,

27.3.2024 - ťažko písané spomienky dnes vyleteli hore komínom. Zostali už len v digitálnej podobe,

28.3.2024 - kolegyne Razpuča a Bosana majú signál nástupu na obed. Bosana idúc po chodbe do kuchynky zakašle. Prestáva ich varenie baviť a občas sa vyskytnú v kantíne,

1.4.2024 - suchý vietor zo Sahary spôsobil, že máme 25°C a pp. stál aj za mojím kolapsom. Po výšľape (80m výškových na 1km) na Jalšové chaty mi náhle prišlo zle od žalúdka, zatmelo sa mi pred očami a zviezol som sa aj s bicyklom na matičku zem. Pozviechal som sa a sadol na betónovú kocku. Prišli nejakí motorkári. Zdalo sa mi, že tmavá záclona trvá večnosť. Počul som iba hlasy. Nahmatal som fľašku z vodou a napil sa. Tento rok som už na Jalšove chaty nevystúpil, ale dal som iné, vyššie kopčeky,

Takýto výhľad na priehradu sa nenaskytne často. To som ešte netušil, ako skončím.

 

5.4.2024 - ráno nastúpil do vlaku týpek s bicyklom v ruke a popolníkmi na očiach. Do nesprávneho vlaku. Šiel na opačný smer. Mal šťastie, že správny vlak meškal a stihol ho. Stalo sa mi neskôr v zime, že nastúpili dve ženské a po chvíli zasa vypochodovali. Boli sa zahriať, či tak isto zablúdili?

9.4.2024 - prilietajú sťahovavé vtáky. Dnes som videl trasochvosta,

19.4.2024 - žena si k narodeninám dopriala titul kovanej a certifikovanej vodárky. Som na ňu hrdý, nemá to ľahké,

20.4.2024 - v hnusnom zamračenom a prehánkovom počasí je prvá tisícovka na bicykli pokorená. Trasa je nezvyklá sever-juh, juh-sever. Mesto som prakticky prešiel 2x,

22.4.2024 - prileteli lastovičky. Kolegyňa ich odháňala metlou spred dverí,

24.4.2024 - v meste je cirkus. Po kruháči ráno behala vyplašená ťava,

29.4.2024 - kolega, skupinár P. nám na 3h požičal psa Ťapka. Hafan skučal pri dverách celý čas. Šli sme von, potom sa ukľudnil. No baby sa oň nestarali. Viackrát nás nenavštívil. Teraz P. hľadá, kde by si Ťapko zatrtkal,

30.4.2024 - odišla kolegyňa M. z kvality. Milé, že i nám doniesla zákusky. Jej nástupca K. nevydržal ani do konca roka,

17.5.2024 - po 9-tich rokoch som si bol pre nové pracovné topánky. V Chorvátsku som v starých vyzeral ako bezďák,

24.5.2024 - firemná akcia "Vrčíme ako naše zdroje" na jazerách bez mojej účasti,

29.5.2024 - rozlúčka s dôchodcom J.R. a jeho ženou v miestnej pizzerii. Narýchlo som dal vyrobiť fotorámik, kde vlastne na fotke ani nie je. V reštike len ja, Bosana, M.D., na sekundu sa pristavil skupinár M. Oficiálna rozlúčka bola druhý deň k kancelárii. Dostal knižku, víno a ťažký, starý počítač,

1.6.2024 - Deň detí sme oslávili na hádzanárskom turnaji v Žiline. Jarisu som skoro zaparkoval do priekopy. Baby skončili druhé. Nebolo veľa družstiev, a preto hrali proti sebe aj 2x,

3.6.2024 - o5 nám vytopilo pivnicu. Vraj strecha nestačí odvádzať vodu,

4.6.2024 - kolegyňa L., keď má sviatok pravidelne nepríde do roboty. Ale všimol som si, že ani jej psík E. nechodí, ak ona nepríde. Buď má voľno alebo ho chytí práca z domu. "Kamarád taky rád?", ale len uvádzam fakt,

5.6.2024 - kolega G. si zabudol kúpiť lístok na vlak. Skúšal pomocou aplikácie vo vlaku, ale 1 min. pred odchodom už proste nie je možné si ho zadovážiť. Spanikáril a kúpil si zlý lístok na doobedie. Samozrejme mu to sprievodkyňa nezožrala a musel si kúpiť ďalší lístok na vlak, v ktorom sedel,

6.6.2024 - máme v kancli nové, vodorovné žalúzie. Je teraz viac roboty so zaťahovaním a majú i medzery, kade presvitá slnko. Čo sme chceli, to máme,

8.6.2024 - účasť na majstrovstvách hádzanej U12 v Hovadove a Pezinku. Vinou trénera D. prehrali dôležitý zápas s Trenčínom. Až pri stave 0:5 nasadil kľúčovú hráčku, ale zázraky tím nespravil. Prehrali 8:9, čo rodičia  trénerovi po skončení sezóny nezabudli a predseda klubu ho odvolal (netuším, prečo sa ho nezastal). Mladšie žiačky napokon skončili 11 z 24 tímov,

9.6.2024 - v Hrádockej doline nachádzame 29 dubákov. O ďalší týždeň takmer 40,

 

 

11.6.2024 - v starej elektrárni som s drahou na koncerte štyroch violončelistov,

13.6.2024 - na našom telezízore sa objavila v spodnej časti svetlá škvrna veľkosti tenisovej loptičky. Odchádza podsvietenie,

18.6.2024 - kámoška Mona završuje sezónu a v podstate tanečky finálnym vystúpením v Dome umenia. Oficiálne krúžok končí, neoficiálne konfliktnú osobu a ďalšiu vedúcu už v súbore proste nechcú,

25.6.2024 - uprostred leta ma bolí hrdlo. Našťastie sa mi posunula dentálka. Idem aspoň na prehliadku. Zubárovi sa nepáči, ako mi vyrastá 8. Preto ma objednal na zákrok, kde mi s tým čosi urobil.

Na večeri s chorvátskym šéfom. Prišiel nás "povzbudiť" a ukázať, ako rýchlo robia južní kolegovia,

26.6.2024 - úspech slovenského futbalu. Na ME sme remízou s Rumunmi postúpili do osemfinále. Ani s Anglickom sme nehrali zle a prehrali až po predĺžení,

28.6.2024 - drahá si zadovážila po roku hľadania nový enduro bicykel Liv, prezývaný Moruša podľa fialovo-ružovej farby. Cenu taktne pomlčím, ale kúpil by som zaň malé auto. Trek zaparkoval v bicyklárni,

1.7.2024 - staršia dcérka chodí trénovať kolky. V rebríčku kolkárov je po pol roku na chvoste. Má čo zlepšovať, ale je vidieť pokrok,

6.7.2024 - začala žatva. My nekosíme, ale ideme do Pasohlávok, kde je mega veľký akvapark. Vskutku sú atrakcie super, akurát sa na niektoré dlho čaká. Užili sme si tobogány do sýtosti. V Dolných Vesteniciach sme kúpili víno. Pre bicykle však miestne cesty vôbec nie sú. A že tých cyklistov sa motalo...,

9.7.2024 - kolegovia chodia čapovať vodu na prízemie. Vraj z tej v kuchynke majú sračku. Pritom je to ten istý vodovod len o 3m vyššie. Zaujímavé, že všetci, stádovite,

10.7.2024 - ráno som spustil klimatizáciu iba v našom kancli. Najprv nakukla Bosana na displej, vzápätí doletela koordinátorka L. nasraná ako včelí roj v miešačke, či ich vnímame. Vravím: "Nie, bo sedíme inde." Vytočená, že oni majú 32°C. Ich klíma sa spúšťa v druhej miestnosti. A niekto navyše nastavil 25°C, namiesto dohodnutých 26°C,

1.8.2024 - kolegyni K. ukradli spred stanice bicykel. o pár týždňov neskôr aj skupinárovi P. Prestal aj načas chodiť vlakom. V novembri o5 začal. Na tri týždne.

V Lidl spustili samoobslužné pokladnice. Vcelku bez problémov, jedine, čo haprovalo bolo otváranie dvierok z predajne, resp. čítačka čiarového kódu. Organizuje a podporu robí jedna predavačka. Koncom mesiaca sa mi stalo, že ma privolala do zdanlivo prázdnej pokladne. No boli v odkladacom priestore nejaké potraviny. Dal som ich nabok, keď v tom dofrčal chudý týpek, čo tu robím. "Predavačka ma sem poslala". "No odpáľ!", vyštekol a odsotil ma. Ako nakúpil, som sa vrátil. Týpka stále občas v Lidl stretávam,

3.8.2024 - baby sú na prázdninách v Nitre, čo so ženou využívame na bicyklovanie. S jej Liv som ju vytrepal po poľnej ceste na rozhľadňu Ibovka za čo som si zaslúžil ostrú kritiku. Ale vyhli sme sa prehánke v Trenčíne,

6.8.2024 - prišla mi nová platobná karta. O pár mesiacov som v rifliach našiel starú,

8.8.2024 - "Peršingy", teda 40-ročné rušne radu E363 dosahujú rýchlosť 160km/h. Po dvoch dňoch pri týchto výkonoch zhorel pri Bytči rušeň ťahajúci rýchlik zo Žiliny. Premávka skolabovala a vlaky meškali 1 až 2h,

14.8.2024 -  Pri Váhu som so svojím skupinárom. No radšej by som mal okolo seba baby z gymnázia,

 

Batman na hajzli v kancli.

 

16.8.2024 - rozmaznané, pretučnené morča Tofi nechce žrať seno od Plačka. Kúpil som teda iné, a to už žuje,

18.8.2024 - cigánsky tábor pri Váhu, či utečenecký na kúpalisku. Máme prázdninárky. Vo Váhu som zachraňoval nafukovačku, či skočil z lana. Na kúpalisku pod Matúšovým hradom som sa kúpal namiesto v plavkách v trenclách. Skúšal som si aj ženské plavky, ale z jednej strany mi trčal vták, z druhej gule. Bolo že to rehotu. Z trnavského kúpaliska sme tesne ušli pred búrkou,

22.8.2024 - výmena meračov a ventilov vody v bytoch. S guľovými ventilmi neboli obyvatelia spokojní, tak sa vymenili za priame s kolieskom. No u nás ho máme tak nešťastne namontovaný, že opiera o sadrokartónovú stenu,

25.8.2024 - zberám chabú úrodu na záhradke,

26.8.2024 - malý zelený pavúčik zapchal odtok kondenzátu z klimatizácie na Jarise a voda vytiekla na podlahu spolujazdca. Prefúkol som hadičku a vyletel von,

2.9.2024 - do firmy prišli Pandžábi z Indie. Normálne najatí agentúrou. Vtipné je, že medzi sebou hovoria anglicky, lebo pochádzajú z rôznych kútov krajiny. Sneh už videli, ale naše hlavné Hovadovo nie. Do konca roka sa ich tu nachométne 50. Zaujímavé, že všetci majú rovnaký strih,

6.9.2024 - Dračica na STK a EK. Pomerne draho vyšla na 180Eur. Menili žiarovky, ale i tak. Vraj na diagnostike sa objavila hláška spaľovania vo valci.

12.9.2024 - kvôli tlak. níži Boris bol zrušený jarmok. Najviac však bola zrážkami, resp. následnou povodňou postihnutá severná Morava. Priemyselnú Ostravu vytopilo a dodnes sa mnohé podniky z 2m vysokej vody nespamätali,

Zaplavená Višňovská dolina. Kúsok ďalej som našiel rafťákov (živých).

17.9.2024 - ďalší obchodný reťazec Billa zaviedol samoobslužné pokladne. A čo predavačky? Tie pomaly miznú,

24.9.2024 - o5 sa menia plány v našom tíme. Korporát rozhodol o výrobe dátových centier v našom meste. Z Chorvátska dofrčal šéf aj šéf projektových inžinierov H. Kilometer od firmy v bývalej mliekarni postavili veľkú búdu, kde sa budú kontajnery montovať. Boli sme sa tam pozrieť. Kancelárie by boli tiež len kontajnery, čo sme zamietli. No akonáhle sa postavia alebo kdesi nájdu miesto pre kancle a spraví sa kantína, sťahujeme sa. Momentálne je však výstavba kancelárii pozastavená. Pohodili nám kontajnery pre 7 ľudí, čo je málo. Problém je i so zariadením buniek a s dopravou. Viac hardvéru nemôže byť na jednu osobu, auto (Fóbiu) by sme radi len pre nás,

26.9.2024 - odrb v potravinách. V jogurte s orieškami chýbala hlavná ingrediencia a mal som čistý biely jogurt,

28.9.2024 - zahajujeme fanúšikovskú basketbalovú sezónu. Žena si za trošku dramatických okolností kúpi permanentku. Musela najprv nahúkať na manažéra. Po týždni mala aspoň dočasný papier, neskôr už prenosnú kartičku,

1.10.2024 - riešim kurióznu reklamáciu. Zákazníkovi sme dodali ohrievač, no bez tej najdôležitejšej časti - ohrievača. Zaujímavé, ako mohli zariadenie vôbec testovať,

3.10.2024 - okrem Gúgl a fasabuku má firma aj ďalšieho mecenáša. Dnes na etickom školení mal americký školiteľ Nike mikinu. Zmyslom korporátneho školenia o úplatkoch je - keď sa dáva všimné, ide o pozornosť. Ak o tom vie celá firma, je to úplatok. 

4.10.2024 - zaúčam do firemnej kultúry nového kolegu Y., pôvodom z Egypta,

6.10.2024 - hubársku sezónu zakončujeme chabým zberom v Chocholianskej doline,

8.10.2024 - tak už aj firma nás otužuje. Chladné rána a v kancli sa stále nekúri. Vraj nefunguje kotol. Tak nám Pat a Mat doniesli prenosné radiátory. Jeden rovno vrátime a druhý darujeme do kancelárie pod nami. Vedľa v kancli majú klimatizáciu, ktorá umožňuje ohrev vzduchu,

9.10.2024 - jeden intelektuálne nesmelý pán si ošťal vo vlaku gate. Nech som sa uškŕňal ako chcel, na druhý deň som si zašpinil rifle od zubnej pasty a všimol si to až v robote. Karma je zdarma,

10.10.2024 - narodeninové prekvapkanie v podobe rečí, že odchádzam. Od firmy som dostal novú tapetu na obrazovku,

14.10.2024 - týždeň zdravia vo firme. Ovocie sa po troch dňoch minulo. V rámci svojho zdravia som sa nikde radšej nedal vyšetriť. Počúval som prednášku o správnom sedení, polohovaní a tak,

16.10.2024 - v meste otvorili Mac Donald. Spočiatku nemali dobrú prípojku a mesiac vrčal naftový agregát. Robí v ňom kámoška Mona. Po pár mesiacoch neprispôsobivých vyhodili aj s Monou,

17.10.2024 - nefunkčný terminál a web stránka pre objednávanie stravy. Musel som použiť ešte starý. Pred Vianocami repete,

22.10.2024 - viac ako dva dni nemáme teplú vodu. Sprchujeme sa u svokry, okrem staršej, ktorá je humusáčka,

23.10.2024 - prišiel nám nový mixér Bosch. Starý proste nevládal miešať. Keďže baby čaká vianočné pečenie, treba ho zadovážiť pred sviatkami,

28.10.2024 - vo firme niekto dostal skvelý nápad: zameniť heslo na číselný kód. Nie každému zmena prebehne hladko. 16-miestne heslo stále platí,

29.10.2024 - Bosana šíri vo vedľajšej kancelárii vírus. Postupne kašľú takmer všetci a v podstate sa chorôb do Vianoc nezbavíme,

30.10.2024 - riaditeľ závodu M.L. posunul inventúru na poslednú chvíľu až medzi vianočné sviatky. Pôvodne mala byť na dušičky. Firma jednoducho potrebuje generovať zisk do posledného dňa. Mal som ísť identifikovať časti na dušičky, takto som si to dal na poslednú nedeľu roka,

31.10.2024 - Halloween u babky. Na sebe mám overal levíka. Deti pečú mafiny, varia párky ako prsty,

4.11.2024 - skúšam práčku na reťaz. Fajná vec, akurát neviem bicykle mazať. A navyše poškriabem žene lak na Liv. Korekčnou fixkou potom napravujem tých pár rýh. Každopádne mám doživotný zákaz priblížiť sa k bicyklu,

6.11.2024 - bývalý šéf inžinieringu M.L. dnes chodil po kancli a ukazoval koho si pamätá. Trocha trápne,

 

Posledná dlhá trasa viedla začiatkom novembra do Trenčína. Kvôli mostu je už uzavretá.

 

7.11.2024 - ignorujem rozlúčkové stretnutie so švédskym viceprezidentom K.L. V konferenčnej miestnosti bolo málo miesta. Oficiálne ide do dôchodku, no európska centrála sa sťahuje do Švajčiarska, takže skôr dostal zlatého padáka. Nástupička je sympatický Talian A.,

10.11.2024 - na zápase ženskej repre v basketbale v Hovadove s kámoškou Monou. Naše baby so silným Tureckom prehrali. Pentou zrenovovaná Gopass aréna ma nemilo prekvapila. Jedlo okrem párka v rožku a šišiek z Lidl žiadne. Predražené studené nápoje. Cestou tam sme vo vlaku stretli moju sestru. Aká to náhoda. Dramatická, či skôr studená bola cesta s5. V Lepáku nám "vykapala mašina" a zostali sme hodni menu mesta prilepení. Po trištvrte hodine nás sprievodca vyhnal z vozňa so slovami: "Tuto volade vám pójde další vlak". Mrzli sme na nástupišti a domov došli o hodinu neskôr.

11.11.2024 - mladšia dakde podela preukaz železníc pre dieťa. Tvrdí, že nám ho dala. No nič. Boli sme sa odfotiť a vybavil som nový,

12.11.2024 - kolimaha Trek 3 v servise Ground v Trnave. Skúšam proste, kto mi spraví poriadne bicykel. Za 180Eur vyzerá, že je nastavený dobre,

15.11.2024 -  v pracovnom čase ma otravuje týpek z ČSOB, nech si založím smart účet a pošlem mi obratom 50Eur. A účet si môžem potom zrušiť. Nejako sa mi ponuka nezdala. Kto dá len tak 50Eur? Účet som nezaložil. Po týždni mi volá prečo. Nasraný zložil,

20.11.2024 - z nášho mesta zmizla obuv, farmársky obchod i obchod so sušeným ovocím a s erotickými pomôckami. Pribudlo veľa pánskych holičstiev, hlavne vietnamských. Vietnamcom nejdú handry, dali sa na holenie a manikúru. Dúfam, že je to len módna vlna, ktorá opadne. A objavil sa obchodík s canabis produktami,

21.11.2024 - ráno pod vozňom niečo búchalo. Myslel som, že hadica, ale zabrzdili sme v poriadku. Na stanici upozorňujem sprievodcu a ten vraví, že to bude nejaký uvoľnený kryt,

25.11.2024 - v kancli sa vadíme už aj o osvetlenie (okrem klímy a radiátorov). Skupinár L. zažne svoju polovicu, ja bez slova rozsvietim druhú, lebo mi svieti do očí. Osvetlenie druhej polovice miestnosti sa zasa nepáči elektrikárovi G. a narieka, že vlastne tu ani nechce byť a robiť z domu,

 

Čakáme príchod nových kolegov. Jaskyňa o5 ožila.

 

26.11.2024 - malo to byť len rutinné odstránenie polypu na hrubom čreve. Svokor leží v nemocnici, pretože začal pri výkone krvácať. Bude sa musieť odstrániť chirurgicky, čo sa v našom malo meste neudeje. Odporúčaný špitál nezobral, lebo brat mu začal vybavovať erudovanú nemocnicu v Hovadove, ale prerátal sa. Dedko si poležal viac menej zbytočne týždeň v meste, a potom ho na revers pustili domov,

27.11.2024 - vrátili sa spomienky na cyklovýlet do Hrubej Vrbky. Prišli ručne tkané podušky. Vyzdvihol ich kolega v Strání, za čo som ho obdaroval čokoládou,

28.11.2024 - staronová kolegyňa V. prišla po chorobe do kanclu a sadla si. Ako sa len divila, keď sa ocitla na zemi. Stolička nikde. Do roboty chodí viac menej symbolicky, lebo jej malý syn je ipt corý. Aby sme na ňu nezabudli, posiela napečené koláčiky. Prišiel mi mejl začatý 25.4.2024 s 25 ľuďmi na kópii,

29.11.2024 - každý deň lietam po meste a vyzdvihujem balíky. Ježiško chodí každý deň. 2 dni skúšam nové cyklotopánky,

30.11.2024 - milé, ale viac menej zbytočné gesto fanúšikov basketbalu. Babám rozdávame po zápase mikulášske balíčky. Niečo sponzorovala pražiareň kávy, niečo fanúšikovia. Na oplátku máme na bare otvorený účet,

1.12.2024 - bobry sa rozšírili aj k jazerám a ku kanáli. Spadnuté stromy popri cyklotrase,

Nový cyklochodník prilákal ja bobrov. Teritórium je od jazera po zberný dvor.

2.12.2024 - inventúra sa zasa o pár dní presúva. Pre mňa dobrá správa, lebo možno sa jej vyhnem. Nevyhnem,

5.12.2024 - stále spíme pri otvorenom okne. No začína sa spúšťať radiátor, preto radšej okno zatvorím.

Kolegovia, ktorí idú budúci týždeň ku kontajnerom, vyfasovali zimné bundy a prilby. Prečo sme nemohli dostať všetci? Vraj i týchto pár ľudí malo problémy ich dostať.

6.12.2024 - firma odpredáva fitness zariadenie. Chodil firemný Mikuláš. Kolega L. rozdal malé čokoládky (je tu len rok, takže ešte ho to baví), neskôr chodili dve dievčatá a rozdávali Milka čokolády podľa výberu. Jediný som mal mikulášsku čapicu,

7.12.2024 - výmena tesnení na oknách v kancli. K hajzlom sa dostali až o pár dní,

8.12.2024 - aj napriek oblačnému počasiu a +4°C stále točím kolieska Treku. Dnes 50km okruh cez Čachtice a Zelenú vodu, 

 

Po roku bol tiež dokončený cyklochodník do Vrbového.

 

9.12.2024 - rozbieha sa výroba kontajnerov. Došiel týpek M. z Chorvátska, aby zaučil našich inžinierkov. Skupinár P. nechodí zasa vlakom a vozí sa s týpkom z roboty domov a mňa klame, že chodí s kámošom. Na víkend šiel kolega M. s chlapíkom v hmle na turistiku na Javorinu. Výhľady žiadne, odniesol si akurát prechladnutie a nakazil ostatných,

10.12.2024 - na hale budú povinné prilby,

12.12.2024 - na obede do rúk som vzal tácku a na prstoch zemiaková kaša. A to si tácky vyberám. Dcérka zarobila na vianočných trhoch v škole čistých 18Eur (27Eur, ale časť musela odovzdať do spoločnej kasičky+punč). S basketbalovou čajkou sa dorozumela slovspič: Van evro. Hádzanársky zápas s rodičmi. Ja ako vždy fotím a chlascem,

13.12.2024 - na Luciu sa vymetajú kúty. V kancli sa presúvajú stoly do inej miestnosti - jaskyne. (G. je šťastný v tme) kvôli novým kolegom. Všetkých pár inžinierkov chytil záchvat užitočnosti a vysávajú v okolí svojich svätostánkov. Milé bolo, keď sa kolega G. vrátil z obeda a namieril si to do prázdneho priestoru. Bosane tiež nedošlo, že pár ľudí už nie je na svojich miestach,

14.12.2024 - tradičné zdobenie medovníkov u svokry. Baby sa tiež učia piecť oblátky. 

16.12.2024 - v kancli sú všetci vôkol mňa chorí. Niektorí našťastie doma. Nanešťastie iba chvíľu, 

19.12.2024 - prečo sa púšťa klimatizácia na chodbe? V zime nemá reálny význam,

20.12.2024 - ako tím sme sa prakticky rozpadli. Iné kolektívy idú na punč alebo večeru, či donesú vianočné pečivo, dnes je nás v kancli 1/5. Faktom je, že dosť ľudí umiera na prechladnutie. Na jar bola snaha Bosany zorganizovať opekačku, ale neuvoľnili sa lóve a vlastne ani nebola snaha od vedúceho, tobôž skupinárov, niečo také zorganizovať len za vlastné prostriedky. Ani pred Vianocami sme sa nedali dokopy. Od korony každý iba hľadí na to, ako vyjeb.ť s firmou a tráviť v nej čo najmenej času. Úpadok nezachránia mladé kolegyne, ktoré občas prinesú koláčik. V rodine vrcholí vianočný stres,

21.12.2024 - posledných 50km zo 6256km na bicykli som absolvoval po novej cyklotrase do Krakovian a potom ďalej do mesta a domov. Testujem novú apku Maps.me, keďže mapy.cz budú spoplatnené.  Kupujeme živú jedličku. Vyhadzujeme zhnité drevené ozdoby po záplave,

22.12.2024 - v daždivom počasí sa motáme po Olomouci na vianočných trhoch. Stánky sú bohatšie na sortiment, či jedlá z rôznych krajín ako vo Viedni. Vo Viedni bola krajšia výzdoba. Škoda škaredého počasia. Na pamiatku sme si doniesli kovový hrnček,

23.12.2024 - telo zúročuje celý rok a potrebuje vypnúť. Navyše mu neprospel mesačný pobyt vo vírusovom kúpeli v kancli. A tak kašlem. Nič ma nebolí, len bŕkam a mám nechuť k jedlu. Neprestávam s otužovaním v sprche. O deň neskôr kašle aj staršia, ale prekoná vírus rýchlo,

24.12.2024 - "Keď vám bude ťažko, spomeňte si, s kým ste sedeli pri vianočnom stole", týmto slovami zakončujem svoj vianočný príhovor. Ženu som prekvapil tričkom Grinch na spanie. Drahá babám kúpila detské mikiny so Stichom,

25.12.2024 - naozaj telo vypne a nasledujúce dve noci sa preberiem na podlahe. Predchádzala tomu bezsenná noc a nauzea. Ako vždy, povianočný darček bude - tentoraz tlakomer. Mám nízky tlak, a pritom vlastne robím všetko preto, aby som ho zvýšil. Príčina bude psychosmatická, ako to pri takýchto stavoch je. Až sa čudujem, že telo odpovedalo až tak neskoro. Totiž aj zdravie nezávisí od úrovne blahobytu, ale od vzájomného vzťahu ľudských sŕdc a od toho, ako sa človek díva na svoj život. Dám šancu zistiť nášmu zdravotníctvu, prečo?

Nejdeme ani svokrovcom na tradičný hod na Boží hod. Nebudem riskovať ich nákazu. To už som raz spáchal,

26.12.2024 - chodím sa aspoň venčiť ráno von. Šiel by som aj na kolečko vyskúšať nové topánky a termosku, ale to ma všetci zhejtovali. V takomto krásnom počku trčím teda doma. Ako bonus som stratil čiastočne čuch (asi na týždeň, resp. mám čuchové reminiscencie),

30.12.2024 - presne o siedmej sedím v čakárni u obvodnej. Zalomila rukami, čo už teraz vyšetrí po týždni. Mal som ísť hneď do nemocnice. Zobrala mi krv na celkový obraz (vykreslený je dobre) a poslala na interné. Odtiaľ sa pavúk začal rozširovať a mám ísť na kardio a tlakový holter. Nevybavil som tento rok už nič.

 

Iba raz do roka je otvorená Plavecká jaskyňa. Tá krajšia časť aj tak nie je prístupná.

 

31.12.2024 - v mrznúcej hmle (-2,5°C) nevydarený pokus o turistiku na Marhát. Staršia neraňajkovala a v polovici cesty takmer skolablovala. Takže sme sa vrátili domov. Ale objavil som jaskyňu pod Marhátom. Posledné hodiny som sa nudil pri silvestrovskom Možné je všetko.

Rok sme teda nezakončili najlepšie, mňa chytil vírus riadne za pačesy a aj staršiu som nakazil. Svokra zaviezol ostatný deň brat do nemocnice na vybratie polypov v čreve.Odstránenie prebehlo v poriadku.

 

Tatry 2015

S ohľadom na geopolitickú situáciu a s tým, že baby mali tráviace ťažkosti, sme to tento rok nesilili a dovolenkovali viac menej doma. Prvý týždeň sme boli v hoteli, v chalúpkach len o trocha lacnejších ako Grand hotel Kempinski na Štrbskom Plese.
Meníme lokál aj počasie.

Ráno sme upratali a vyrazili pred 10.30h. Pred Žilinou prehánka. Tam prší snáď stále.  Pod Strečnom sme ostali visieť 20 min. v kolóne. Nový obchvat Martina existuje len týždeň a cestu trocha urýchli. Zastavil som až v Ružomberku v nejakej reštike. Dali sme si dve pizze. Blížila sa búrka. Unikli sme o vlások. Za pol hodinu sme boli v Jáne. Konečne úľava od horúčav a dusna. Vybehol som na recepciu. Musel som dať občiansky. Tak utekám do auta pre ženin. Potom zasa vybrať večeru. Tak zasa do auta pre samotnú ženu. Tej zostalo akosi zle. Nevedela sa vyrovnať s takmer 20° rozdielom teplôt. Zažila teplotný šok a zostala po zvyšok dňa v posteli. Máme drevenicu č.1, čize hneď na začiatku. Hore su spálne, dolu obývačka s drezom a sprcha. Hore je i vaňa. Batéria má tvar telefónu a je z medi. Ako aj ostatná armatúra v kúpelniach. Priestorné až mi to pripadá pre 6 ľudi nevyužité. Zodraté drevené podlahy, 10 rokov bývania sa na ne podpísalo. Máme takto súkromie. Mottom hotela je žiadna wi-fi, rozprávajte sa s rodinou. Mienné dobre a ja sa čudujem prečo je bar každý večer plný (je tam internet). Bežím po kufre, blíži sa búrka. Vybaľujeme a už aj hrmí. Prší a zateká vonku na lavičky, pod pergolou. So ženou dáme "10", deti pozerajú TV. S babami vybehnem na chvíľu von. Idem s mladšou do det. kútika. Vraciam sa po dáždnik. Prichádza aj zvyšok rodinky. Omrknem ešte oddychové centrum. Dážď ustal, ideme sa von prejsť. Na parkovisku vidíme BMW, Mercedesy, Mazdy. Náš "voxhól" sa tu krčí ako najväčší šrot. Žiadne škodovky alebo peguoty. Ideme až ku kadi. Pred nami vrchol Baníkova, Tri kopy a kolega z práce. V kadi s 24° vodou sa nájde zopár otužilcov. Vykúka slnko a slimáky. Otravujú komáre. Pred ôsmou ideme na večeru. Máme najhoršie miesto. Kdesi uprostred jedálne, oproti dverám a čašníkom. Žiadne súkromie. Konštatujeme, že je to príliš snobské, také nóbl. Necítim sa dobre, keď okolo mňa lietajú čašníci a kuchár so zloženou rukou. Žena o tom premýšľa celú noc. Predsa len sme zo skromných podmienok. Dáme si kofolu a víno. V takomto podniku čašníci čakajú, čo najväčšiu útratu. No fľašu za 20 eur to teda nie. Ako polievka je karfiolový krém. Baby mali slepačí vývar a ostali mu verné až do konca chatovania. Mám jelení guláš. Deti akési kuracie. Samozrejme majú problém, príliš veľa ruchu. Ledva sme to napratali do seba. A to doniesli zákusok. Ten sme brali na chatku. Vrchný venoval mimoriadnu pozornosť akýmsi známym a doniesol tortu s prskavkou. Dnes je Jakuba. Tak veľa zdráviáá, sťástiáá. Je 21h keď idú baby spať. "Tie skrinky sú také kurince", povedala malá a dala nám dobrú noc.

OBO

Ráno prší. Nám tu snáď nikdy nevyjde počasie. Staršej spadla dolu z okna príšera. Obzerám tie medené kohútiky. Chcú byť asi štýlovi, ale nám sa to nepáči. Stôl sme mali presunutý na raňajkách inak, lepšie. Požiadal som čašníčku aby nám ho tak nechali aj na večeru. Išiel som si dať čaj, no do hrnčeka s vrecúškom som si dal kávu. Bleskovo som ho vytiahol. Hrnček som ponúkol polovičke. Bola z toho znechutená. Dal som si syry, šunku a výbornú oškvarkovú nátierku. Šéfkuchár robil palacinky. I mne spravil chutnú s marhuľovým džemom. Bohužiaľ to v priebehu týždňa nezopakoval. Na stole bolo večerné menu. Čaká nás 5 chodov a iba 2 schody ku chatke. Čašník keď nám to hovoril sa smial. Videl, že odpadneme pri prvom, najtiaž v druhom. Inak on sa udrbáva na všetkých. Po raňajkách som vyzdvihol regionálne karty k ničomu a lístky do jaskyne. Prestalo pršať, vykuklo slnko, a tak sme sa rozhodli ísť pešibusom ku jaskyni. Je to vyše 2km. Za niečo viac ako polhodinku sme tam došli. Bol tam nátresk. Vstup bol voľný až o hodinu. A to pridali vstupy každú pol hodinu. Čakáme teda na lúke. Vyzdvihne si nás vysoký, chudý okuliarnik a rozdá čelovky. Šliapeme hore k jaskyni s dvoma zastávkami. Sprístupnená je iba Malá Stanišovská jaskyňa. Okruh tvorí ležatú 8 a trvá asi hodinu. Často stojíme. Sprievodca zjedol vtipnú kašu. Nie je veľmi čo obdivovať, preto hovorí aj o jaskyniarstve. Je tam figurína Hansa, švajčiarskeho speleológa. Vycicali ho netopiere, preto je taký bledý. Ale ktorá sa po rebríku vyšplhá za ním a pobozká ho zmení sa na princa. Za 3-4 dni v jaskyni by sme stratili bio rytmus. Dokážeme spať aj 14h. Mne sa tam výborne dýchalo o spaní by som nemal pochybnosti. Prechádzame popri skamenelom uchu, vyschnutom jazierku. Začujeme tenor akéhosi speváka. Ideme popri mini jazierkach, jedno v tvare srdca, ale je tam kalná voda, ktorú ktosi rozčeril. Stojíme pri skale, kde je uhličitan vápenatý. Antibiotikum 3. generácie. Namažeme si preto nosy. Malá skonštatuje, že babka by sa mala natrieť, aby omladla. Šak aj sprievodca má 150 rokov... Ideme cez skamenelého netopiera. Živé sú tu iba v zime. Popri kostiach tvorov, čo tam pobývajú, úzkou chodbou von. V predsieni sedí vypchatý partizán s hrdzavými puškami. Pri východe je OBO. Mongolski jaskyniari tam postavili oltár. Ovešaný je kadečím, najlepšia je plienka pampers. Kto hodí mincu do misky a obíde oltár dokola, môže vysloviť želanie. Nefunguje to na hypotéky alebo zanechanie manželky. "Mali by sme si však želať, nech sa otvorí zámok, lebo sa zasekáva", hovorí sprievodca. Víťazka ankety, čo znamená stalaktit (kvapeľ), dostala štamperlík. Mne sa páčia čisto slovenské názvy kvapľov: stoják, visák a spojovák. I keď to znie dvojzmyselne. Je tam 6°. Žena sa z toho nespämatá, pokiaľ si nedá teplú vaňu. Cez veľký skalný otvor, kde sa páni chladili, keď neboli hypermarkety ani akvapárky, sme zišli dolu. Pomaly k chatke zberom malín a jahôd. Mama oddychuje, ja sa idem s babami kúpať. No voda, hoci má 28°, sa zdá studená. Baby sú najskôr vo vírivke, potom sa osmelia aj so mnou a ideme do bazéna. Baby sú na ihrisku pred chatkou. Na chatke si dáme všetci vaňu. Postupne. Cviklový krém. Prichadzáju noví hostia. Zážitkova večera. 5 chodov, ale nie veľkých. Cappucino hríbova polievka. Cvikla s kozím syrom. To som teda nemohol ospevovať. Potom br.líčka s mangoldom. Mangold je jedlo podobné špenátu. Rizoto s čerstvými rajčinami a rukolou. A nakoniec čokoládova tortička. Nie sme najväčší burani. Dnes prišli chudobní pepíci, ktorí si šetrili celý život na túto dovolenku. Ich galgani odtrhli v detskom kútiku hojdačku. A ničili ďalšie veci. "Pánbenko ich potresce", konštatuje mladšia.  Baby zachraňovali plyšákov. Radšej sme šli na chatku. Oproti je mladý pár. Dnes pindrili a čašníci behali tam hore dolu. Ťažká romantika. Nuž v reštike plnej vreštiacich detí to nejde. Baby idú do hajan o pol desiatej. Oproti, pod vlekom vyhráva živá hudba do desiatej.

Prší aj tam hore?

Ráno zasa prší. Nevidím dobre na hodiny. Myslím, že je len 7h, keď baby vstávaju, ale je 8. Aj sa mi zdalo, čo tak skoro. Potom sme sa o 9h švihom pratali na raňajky. Noví čašníci a kuchár. Tešili sme sa na palacinky, no dnes robil omeletu podľa výberu surovín. Dnes boli aj kroasánty. Mladšia keď to všetko uvidela nejedla prakticky nič. Pár oproti v chatke je rozmaznany, hlavne panička. Nechala kopu nedojedeneho. Prestalo pršať po desiatej, no slnko sa neukázalo. Prišla chyžná s hospodárom. Vymenila kôš. On pozrel, či sme pindrili. Rozmýšľali sme kam ísť. Napokon sme dali Kvačiansku dolinu. Najprv zastávka v Tescu na proviant. Otravovali tam malí cigáni žobraním. "Neotravuj", vravím mu. Rýchlo sme vypadli. Pred vstupom do doliny je platené parkovisko. Chodník bol kedysi cesta na Oravu. Dokonca ešte pred takými 30 rokmi. Škoda, že nejde popri potoku ako vo vedľajšej Prosieckej. Takto stúpame ponad dolinu. Cestu lemuje sem tam riava alebo pramienok. Sú  výhliadky. I 2 pomníčky. Z jednej výhliadky sa zrútila pred 11 rokmi dievčina. Je tam i jedna veľká oficiálna, kúsok pred Oblazmi. Prichádzame ku hríbiku. Cesta pokračuje ďalej na Oravu, k mlynom vedie strmo turist. chodník. Šmýka sa na blate. Schádzame dolu k rieke. Čo sme si nastúpali, teraz zliezame. Na Oblazoch je horný, nefunkčný a dolný mlyn. Ten krúti kolesom až to tak špliecha. Cez mostík prejdeme k nemu. Mladá rodinka nás cez okienko víta. Vojdeme do vnútra ku prevodom. Po schodoch hore ku funkčnému gátru. Cirkulár je teraz radšej odpojený. Kúpime si od dievčatka pohľadnicu. Obzrieme si ešte mlynicu. Čierna mačka kŕmi malé. Vyhladlo aj nám. Na druhej strane je lúka. Na mostíku sa míňame s kozou. Bezohladne beží na druhú stranu. Sadáme si na lavičku. Okamžite ako vytiahneme rohlík pricupká sliepka. Bez ostychu skáče po ňom. Kopem a odháňam ju. Márne. Ba čo viac prikmotrí sa koza. Tiež sa ničoho nebojí. Ostentatívne vyskakuje na lavičku. Malá kričí. Na druhej strane ju láka. Mamina najprv láka sliepky tým, že im pohodí omrvinky. Nie sú to však hlúpe slepice. Vracajú sa. Tak mama odláka celé stádo aj s kozou k rieke aby sa deti najedli. Zachránia nás iní turisti, ktorí si vedľa sadnú. Začína popŕchať. Dvíhame sa. Ideme ešte kúsok k vodopádu Roztok. Skáčeme cez riečku. Sucho sa podpísalo na jeho výdatnosti a ledva tečie. Rebrík popri ňom je zničený. Začína seriózne pršať, a tak obraciame s5. Vystúpame hore na cestu, dopĺňame benzín ako hovorí mladšia. Už leje. Strmým stupákom klesáme. Motáme sa ako slíže v polievke. Rýchlo odfotim božie muky. Na výhliadke navliekame pršiplášte. I v lejaku stretávame ľudí šľapajúcich hore. Tam sa ma pýta jeden týpek, či prší aj hore. V lejaku sa akosi napraceme do auta. Idem cez Mikuláš, čo nebol najlepší nápad. V Jáne o5 leje ako zadarmo. Zasa sa mi zhmlieva sklo. Prebehneme do chatky. Dáme horúci kúpeľ. Na večeri je dvojka stôl prázdny. Zamilovaný párik sa zbalil. Mame šošovicový krém s údeným. Neviem prečo všetko rozmixuju ako pre kojencov. Baby zasa slížikovú. Druhé máme kuracie s cuket. rizotom. Chutné. Len mama si to stále nemôže vychutnať, lebo kŕmi a obskakuje mladšiu. Ja so staršou nemám také starosti. Hoci 2x vyhlásila na celú reštiku, že jej to nechutí. Ako v Kurvahošigutentag. Prestalo pršať. Ako dezert kúsok jablk. palacinky. Dnes sme si dali už len džbán. Spím takmer 10h.

Pekelné sopúchy

Dnes bolo polooblačno, poobede oblačno, 22°. Raňajky prebehli vcelku v pohode. I mama sa najedla. Dnes robila čašníčka lievance. Zabudli nám vystaviť účet za včerajšiu citronádu. Vybrali sme sa najprv na novinku v Jáne-rozhľadňu. Pešo popri kupajúcich sa v kadi. I v term. kúpalisku boli ľudia. Strmo sme hadovito vystúpali k drevenej vežičke. Je asi v 2/3 kopca. Výhľad je impozantný na Ján, Mikuláš, či vrch Poludnica. Cestou dolu dostala malá vrtiacu kvetinku od okoloidúcich. Nasadli sme do auta a šli do Lipt. Hrádku. Prvá zastávka pri hrade s kaštieľom. Slnko mi dovolilo fotiť. Prehliadka hradu je pre aspoň 6 ľudí. Našťastie sme sa toľkí pozbierali. Pokladníčka v úlohe sprievodkyne si dala načas. Ukázala nám v podstate len vonkajšok a jednu VIP miestnosť. Kaštieľ je totiž Grand Castle hotel. Stále sa prerába. Takže nám toho veľa neukázala. Za 3 eur sme nemohli ísť ani do malinkého hradu. Pustila nám prezentáciu, propagandu majiteľky p. Machovej a mohli sme sa pobrať. Vybehli sme na skalku nad hradom. Vidieť je odtiaľ Vysoké Tatry. Kriváň, Gerlach, Štrbské pleso, Baníkov, Magurky, Chočské vrchy. Na opačnej strane mesto. Zišli sme dolu a autom sa presunuli do Hrádku. Dali sme si zmrzlinu. Potom sme šli trocha ďalej do Lipt. Sliačov. Robí sa tam kanalizácia, takže cesta dlhá a hrboľatá ako sám život. Pýtal som sa na cestu. Vôbec nie je smer k spoúchom. Pri zelenej reštaurácii Prameň do ľava. Lenže ona nie je zelená! Ako tvrdila pani. Auto sme nechali tam. Potom asi 1km po ceste k travertínom. Popri domoch. V každom dvore krava, ovca. Zvonkohra. Chystajú si i drevo na zimu. Víta nás veľká, vyblednutá tabuľa. Pod ňou a v okolí more odpadkov. Namiesto plynu zo sopúchov, smrad hovien. No nič. Šli sme k tým kráterom. I v nich nahádzané odpadky. Prešli sme na druhú stranu ku kaldere, v ktorej je ihrisko. A altánok plný odpadkov. Roztrpčení odchádzame. Pritom je tam turistov aj z Čiech. Z tohto miesta by sa dala urobiť atrakcia európskeho formátu. Pred nami silueta Choča, v diaľke Rozsutec. V typickej dedinskej krčme márne pýtam pohľadnicu. Po mesačnej krajine s5 na hotel. Máme ešte čas na večeru, deti sú na ihrisku pred chatkou. Pri trampolíne chytám wi-fi signál. Huby zatiaľ nerastú, ale je zarobené. Ideme si zahrať speed bedminton. O5 sa mení osadenstvo niektorých chatiek. Dnes mám bezmäsitý deň. Polievky nám zamenia. Namiesto 3 rajčinových a 1 kuracej dostaneme naopak. Čašník sa priznal, ale nerobíme z toho drámu a zjeme to ako je. Rodinka so 4 deťmi každý večer fľašu vína. Drahá si konečne pochutila. Dnes sa vraj kuchtíkovi zadarilo. Ja mám rajčiny plnené kuskusom. Dali sme si 2dcl červeného tramínu. Robia si vlastnú šalviovú alebo borovicovú malinovku. Po večeri mamina skúša zostrojiť papierovú lodičku. Po neúspešných pokusoch sa ocitáme pred trampolínou a na jutube sledujeme ako sa to robí. Najprv akúsi zložitú, čo ani dotyčný nevie. Potom tú pravú. Prvé rozplavby sa končia fiaskom. Prejdú 5m, zaseknú sa a potopia. Ďalšie štarujeme za tenisovým ihriskom. Jedna uviazne v skalách, druhá zdá sa pláva. Svietim si baterkou. O5 vyhráva pod vlekom živá hudba. Zajednáme si na piatok maséra.

Perinbaba a permoníci.

A zasa chčie. Každé ráno mám nádchu. Myslel som si, že mi to v horách prejde. Je tu nejaký alergén.  Obyvateľstvo chatiek sa zasa mení. Malá raňajky o5 ignorovala. Dal som si aj ananás. Staršia melón. Tučná adolescentka vedľa si dala 3 volske oká. Šli sme do Demänovskej ľadovej jaskyne. Parkovné nekresťanských 5 eur. Nával ľudí. Šliapeme do kopca ku jaskyni. Vidíme, že niektorí sa zahrievajú čajom. Prestáva pršať. Objavuje sa Chopok v oblakoch. Stretávame známych. Vravia, že vstupy sú každých 8 min. Tak ideme čakať ku vchodu. Baby sa zateplujú, ja strúham formu, že to vydržím. V najteplejšej miestnosti jaskyne som si dal mikinu aj ja. Vytočil ma chlapík, ktorý ma odtisol pri vstupe. Poliaci uhli, mali špeciál vstup neskôr. Tí sa tlačili jak luteráni do neba. Prešli sme najprv sintrovu výzdobu. Bellovu sieň, naj kvapel vysoký 5m, ktorý pamätá dinosaurov, ale už sa zmenšuje, čo potrvá ďalších 350 tis. rokov a sieň podipsov. Tam sme skonštatovali, že štúrovci bola v tedajšom ponímaní banda rebelov a flákačov. Len chodili a básnili. No študenti. Prešli sme kazateľnicu, strom v Jánošíkovej sieni, uvideli Batmana, 35m výduch a otočili sa s5. Kto prejde okolo stromu bude žiť až do smrti, vraví legenda. Stretli sme 2 skupiny jaskynochtivých turistov. Nakoniec popri ľadovci do Kmeťovej siene. Ľadová výzdoba je tu hlavne v zime. Terajšie horúčavy jej zrovna nepridajú. Toto je jediná jaskyňa kombinovaná. Nuž Dobšinská je krajšia, ale je tam hrubší ľad. Pokiaľ neuhádneme, aké 2 rozprávky sa v nej natočili nepustí nás. 1. Soľ nad zlato ľudia uhádli. Ale Perinbabu nie. Zostalo nám posledných 200 schodov, to preháňam, iba 199. Posledných 14 je tzv.infarktových alebo schody túžby. Tam sa teplota prudko mení. Cestou s5 dolu z jaskyne sme videli pani, ktorá fučala a odpočívala v polovici. Neviem si ju predstaviť cestou hore z jaskyne. Táto diera nás teda veľmi neohúrila. Slobody je krajšia. Čo s načatým dňom? Pre škaredé počasie sme vyčerpali pomaly všetky možnosti. Skúsime ísť do Medvedej štôlne v Žiari. Nemal som mapu, kade ísť. Opýtal som sa v bufete. Prakticky som sa vrátil s5. Musel som nabrať kyselku, či skôr solničku v Uhrovej Vsi. Pochopiteľne ju nikto nepil. Baňa je 3km za Žiarom v ústí Žiarskej doliny. Na parkovisku sa o5 platí. Je tam štartovný bod na Baranec alebo Baníkov. Skromne sme prešli asi len 500m k štôlni. Zrovna odštartovala skupina ľudí, tak sme čakali. Kvapkala na nás voda, baby šli von. Po chvíli baňa vyplula skupinku návštevníkov, sprievodca sucho oznámil, že treba počkať a šiel šnukovať. Po štvrťhodinke otvoril mrežu a nasáčkovali sme sa do úzkej chodby. Tam sme platili vstupné a fasovali čelovky. Kto bol v Stanišovskej jaskyni, mal zľavu. Zľava s prirážkou. Teda aj my. Ale pohľadnice nikde. Vybrali sme sa do útrob štôlne. Nikto nič o nej nevie. Nikde ani zmienka. Iba že sa tu v 19.st. kopal Pyrit na vyrobu kyseliny sírovej. Figúrky permoníkov pripomínajúce tváre krčmových štamgastov. Deti si mohli zaklopať na stenu s dlátom a kladivom. Potom na nás vymysleli svetovú vec a to, že všetci zhasli svetlá a kúsok sme šli len za svetla kahančekov. Mladšia sa rozplakala, mama ju brala na ruky. Staršia sa ma kŕčovito držala. Mali sme to za sebou. Ešte ukážka vyplavovania hlušiny a otočili sme sa s5. O5 stará pesnička, že sprievodca zmizne a nájdite si cestu von. Cestou k autu sme sa pásli na čuci. Mama zbadala medvedie hovno a upaľovali sme. Dnes bolo 14°, max 18°. Dal som si preto horúci kúpeľ. Na večeru mali baby špeciálny výber na objednávku. Kuracie na prírodno s ryžou. My sme mali kuracie Stroganof. Je tu stará partia čašníkov.Po večeri sa baby hrali v kútiku. Českí satani už odpochodovali. Ja som hľadal tipy na výlet. 

Antilopy v Tatrách

Ráno bolo pod mrakom, ale rysoval sa pekný deň. Vybrali sme sa do Račkovej doliny. Najprv zastávka na proviant a mohli sme vyraziť. Autom sa dá doviezť až ku vstupu. Oproti je veľký autokemp. A tabuľa so zvieratmi. Tam si malá splietla kamzíka s antilopou. Ťaží sa tam teraz veľa dreva. Je tam blato od strojov. Na začiatku je malá priehrada na riečke Račková. Za ňou pláž. Na jar určite zatopená. Ideme ďalej. Občas sa brodíme v blate. Akosi ideme dlho k rázcestiu. Cesta sa delí na chodník Jamnickou alebo Račkovou dolinou. Ciele sú však príliš ďaleko. Najmenej 2h. Po občerstvení sa rozhodujeme ísť Račkovou dolinou. Stúpame na Nížnu lúku a potom ďalej. I tu panuje čulý pracovný ruch. I koníky sú zapriahnuté do tvrdej driny. Potok sa na chvíľu od chodníka vzďaľuje. Potom sa o5 priblíži. Slnko pripeká. Ideme málo lesom, resp. stromy sú vyrúbané. Nachádzame ďalšiu čistinku, kde sa dá ísť ku riave. Pri jednom skoku som vykúpal vo vode bundy. Ženu táto banálna nehoda rozladila. Išli sme teda už len kúsok povyše. Vraj keď nemáme cieľ, nemá to zmysel viac sa motať. Ja som mal v úmysle ísť ešte asi pol hodinky, ale v podstate mi to bolo jedno. Obraciame s5. Popasieme sa na jahodých a čuci. Krátku odbočku urobíme do Jamnickej doliny. Je tam veľké rúbanisko. Pred nami sa čnie končiar Ostrého Roháča. Žena by rada vyšla na nejaký ten vrchol pokiaľ jej nohy slúžia. No s malými si nerobíme veľké ilúzie. Stretávame skokana a vypasenú chlpatú húsenicu. Cez bahno hádžeme kus polena, ale je krátke. Popri medvedích šťankách, medveďom dychu sme došli k autu. Na hoteli sme si dali hodinku tenisu. Najviac sa nabehala najmenšia za loptičkami. Po hodine, ktorú nám iný hosť odstopoval, nás vystriedal. Na večeru som mal diviaka s kuskusom. Žena si pochutila na tartare s cvikly a tvarohu. Baby sa zmenia na sliepky, nič iné nejedia na rôzne spôsoby. Mladšia povedala, že si dá masku. So mňa bude do rána diviak. Od 19h tu kvíli umelec pochybných kvalít.  "Že ludia nie sú zlíje blbina", reflektuje malá na pesničku od IMT Smile. Dnes hotel poriadal výlet na vrch Poludnica. No odišli keď sme sadali k raňajkám. Baby sme dali skoršie spať. Zajtra sa pokúsime o vrcholový útok. Lanovkou.

Rotomyši na Ďumbier

Ráno vysoké mraky. Dnes sme šli na Chopok. Zaparkoval som na Bielej púti. Chvíľu som maturoval, kde zaparkovať a či som vôbec na správnom mieste pre vrcholový útok. Hore sa ukazovalo decembrových 4°.Pýtal som sa pána parkovného. Staršiu brali ako 6-ročnú, ušetrili sme nejaké to euro. Mama nás hneď poslala preč od pokladne. Najprv sme šli straaašne pomalou sedačkovou lanovkou. Potom kabínkou, vlačikom-lienkou do stanice Funitelu. Natlačení ako sardinky. Funitel už išiel rýchlejšie aj keď sme dávali prednosť nakladaniu trojkolkiek. I tak výstup ku Chopku trval 3/4h. Vystúpali sme na na Chopok. Rozhodli sme sa však dobiť aj končiar najvyšší, Ďumbier. Vykuklo slnko a oteplilo sa. Iba na severných stranach fúkal ľadový vietor. Staršiu to sprvu nebavilo. Do Demänovského sedla  došla a potom akoby chytila druhý dych. Za ním sme sa na záveternej strane najedli. Vážne sme rozmýšľali to vzdať. Čas bol náš nepriateľ. Ale po oddychu sa baby akosi pozviechali, žena vraví, že prekonali krízu. Mladšia zavelila: "Poďme hore!" a pokračovali sme po hríbik na rázcestie. Odtiaľ to bolo 20 min. k vrcholu. Už sme to nechceli vzdať. Pokračovali sme ďalej. Až sme tam s oddychovými prestávkami pomaly za viac ako 2h vyšlapali. Mamina ostala s mladšou tesne pod vrcholom pod infarktovým stúpaním. So staršou som teda zrel kus našej vlasti. Pleso pod vrcholom, Tatry čnejúce sa ako zuby, Choč s bradavicou,Veporské vrchy, Rozsutec, nepriehľadnutelná Muránska planina, komíny Podbrezovej, Brezno, Mara...Po polhodinovej prestávke o 15h sme sa vracali s5. Rátali sme tak 2h na Chopok. S malými prestávkami sme to aj spravili a pred piatou sme sedeli v chate Kamenička. Mama sa neustále rozprávala s mladšou, hľadali diery svištov (do jednej jej spadla noha ), čertove prieduchy, čo boli úzke "okná" na hrebeni. Na to malá povedala, že čerti majú predsa radi teplo a nie studený vietor. Všetko len aby nemyslela na bolesť. Ja som šliapal so staršou. Na horskej chate si potom mohli vybrať, čo len chceli. Dali si džús a na pamiatku kľúčenku v tvare srdiečka. A zasa dlhá cesta dolu Funitelom, lenivou lienkou a ešte pomalšou lanovkou sedačkovou. Len tak tak sme stihli masáž. Baby mali Šmolko, my s drahou chrbty. Na poslednej večeri poslední a sedeli sme pri okne. I výzdoba bola ladená do zelena. Aj auto som preparkoval inde. Chystajú totiž narodeninovú oslavu. Navozia piesok, penu, sneh. I dnes som mal viac menej bezmäsitý deň (rybie rizoto). Mladšia zasa nič nejedla. Nakoniec na chatke paštekový rohlík. Víno a makovy koláč sme si zobrali so sebou, lebo už bolo po 21h a chvastanie kuchára nás nebavilo počúvať. Vedľa ľuďom tlačil do hlavy, aký je svetový kuchár, inštalatér, podlahár a záhradkár. Už aj čašníci skonštatovali, že preháňa. Pritom žene sa páčilo skôr ako varil jeho kolega. Do hajan sme šli neskoro, príjemné unavení a vymascení.

Sobota

Babam som sľúbil, že keď zdolajú kopce pôjdeme sa kúpať. Tak mi nezostávalo nič iné, len to splniť. Pred raňajkami sme sa pobalili. Nenašiel som hodinky. Myslel som, že zostali dakde pod lanovkou, keď som si batoh dával dolu. Už som sa chystal, že sa vrátime do Jasnej. Našťastie ich chyžná našla v skrinke v Relax centre a dala na recepciu. Nechal som jej tam nálezné 5eur. Vezieme zo sebou malý batoh kameňov. Pri konečnom zúčtovaní si nás recepčná pomýlila s chatkou 10. Doplácali by sme iba 37eur. To je tá rodinka s Medzilaboriec. Dnes tiež odchádzajú. A o5 nám čašníci nezaúčtovali včerajšie vínko. Recepčnej sme nechali "dýško" takmer 8eur. Chyžnej na izbe ešte 2eur. Dostali sme zľavu 10% na pobyt do konca októbra. Smiešne. Okolo pol jedenástej sme vypadli. Vonku sa už chystali na oslavu. Pred koncom diaľnice sa už vytvorila kolóna áut. My sme odbočili na Bešeňovú. Na pumpe sme si kúpili akože frgál a pagáče. V 2 poschodovom frgáli žena našla kus drôtu. Pred vstupom do aquaparku natresk ako na Vondráčkovú. 20 min. sme čakali na vstup. Skriniek bolo dosť aj lehátka sme si našli. Jedni hizbaláhovia hľadali 8 lehátiek a dávali ich k sebe. Sťažovali sa u plavčíka, prečo nemajú tých 8. Vysvetľoval im, že nie sú rezervované. Všelijaké typy som si tam všimol. Hrubokrkého, čo búšil do nápojovho automatu. Jeho synovia praví opak otca. Iného s reťazou, čo nechcel vyliezť s det. bazéna. Žiariacu tvár typka, čo sa išiel potápať do 3m bazénika a hnal ženu pre foťák. Baby boli najprv vo vnútri. Vlny ich otrieskali. Bol som na tobogánoch. Najprv čierny. Ten bol nepríjemný v tom, že z tmy som bol zrazu pod vodou a ešte sa mi aj hlava motala. Šiel som neskôr na rýchle. Dolu sa ma plavčícka pýtala, či svieti zelená. Asi jej zblbol počítač. Na monitore sa jej zobrazuje semafór jednotlivých šmýkačiek. Bol som z malou na kolese v umelo vytvorenej riečke. Prvýkrát som nevedel pristáť, tak som šiel chtiac nechtiac druhé kolo. Akýsi chlap tam hľadal čosi na dne. Potom sme boli ešte vo vonkajšom detskom, kde je lezecká stena. Malej sa tam nepodarilo vyliezť ani s mojou podporou. Strtkal som sa do vody aj ja. Vo vnútri bolo dusno, a tak sme všetci vyšli von. Našli sme i lehátko. Staršiu pochytil veľký lezecky hríb a bola už len tom. Okusil som ďalšie tobogany. Mladšia začala byť unavená. Tak že si ideme dať ľadovú drt. Premiestnili sme sa aj s vecami dopredu. Tam sa chystala módna prehliadka. Čas pokročil. Odviezli sme sa v prúde. Vyhriali v 36°C bazéne a pomaly pobrali domov.

Gastrofestival

Začalo to nenápadne. Asi týždeň bolelo malú bruško. Zo soboty na nedeľu sme zažili jazdu divokou noc. Vracanie a neskôr hnačky. Polihovala. V nedeľu poobede sme šli na pohotovosť. Nepríjmala už ani vodu. Poslal nás doktor domov s tým, že jej máme dávať Dithiaden na skľudnenie žalúdka. V pondelok sme šli našej detskej lekárke. Tá skontrolovala moč a už aj volala do nemocnice. Mama sa tak nedobrovoľne ocitla s mladšou v nemocnici. Podozrenie na rotavírus. Začali do nej liať fyziologické kokteily a bohvie čo ešte. Z prstov jej brali stále krv. Cikali vraj do striekačky. Ja som šiel do roboty. Len na dva dni. Práve počas návštevy nemocnice to začalo u staršej vyvrhnutím obeda. Už aj sme sa pratali. A v stredu bola už "grogy". Ale zostali sme zatiaľ doma. Z horúčky sa dostala, zdalo sa, že to prekoná. No prišiel štvrtok a nevstala z postele. Bol som vyzdvihnúť baby v nemocnici. Potvrdil sa rotavírus. Ošetrujúca lekárka váhala, či má vypísať PN žene. Nakoniec ju s nevôľou napísala, nakoniec aj tak zle. My sme poobede váhali, či ísť na pohotovosť. Fosilis, ktorí tam slúžia nič nepredpisujú, nič neurčujú. Vyčkali sme do rána. Aspoň si žena odpočinula, lebo v nemocnici sú od 5h hore. A to netušila, čo ju ešte čaká. Kontrola moču u lekárky na 4 *.  To je ešte horšia dehydratácia ako u mladšej. Takže mama o5 do nemocnice so staršou. O5 si zaistila víkendový pobyt na nemocničnom lôžku. Nevedela, či má plakať alebo smiať sa. Sestričky na oddelení sa jej smiali. Dostali tú istú izbu, tú istú posteľ, tú istú stravu. Kuracie mäso so zemiakmi a mrkvou. Bez chuti. Dva dni sa to dalo jesť, potom už s nechuťou odtláčali plný tanier. Na prinesené krosanty sa vrhli ako modelka na boj s kilami. Ja som na tom s obedmi nebol lepšie. Za ten jeden deň, čo bola mama doma uvarila kuracie s mrkvou a ... ryžou. Iróniou bolo, keď mi to isté doniesla v nedeľu svokra. Zaťal som zuby. Z týždňového pobytu medzi vírusmi, bacilmi, mikróbami a podobnou črevnou mikroflórou už aj u maminy sa začala prejavovať viróza. Baby majú teraz diétu a ja s nimi, keďže sú v presile. V škole vypukla panika, o ktorú sa postaral pán riaditeľ. Pritom dcérka zostala doma, príde si už len pre vysvedčenie.
Akoby napísala Halina Pawlovská: Vírus to je hnačiek veľa,
                                                          všetko von, nič do tela.
                                                          Teraz si dávať treba smektu,
                                                           neradno sa špárať v rektu.

dokončenie týždňa 10

No. Zmenilo sa mi aj publikovanie v bloggeri. Končia s prenosom cez ftp protokol. Ako tak som to dal dokopy až teraz. Hoci to nie je celkom, čo som chcel. Pôvodne som zamýšľal preniesť celý blog na svoju stránku. No nemám potrebnú doménu zatiaľ zaregistrovanú. I som bol písal administrátorom, ale bez ozveny.

Tento týždeň

Tento týždeň som mal zlý. Najprv som si myslel, že len doma, ale neskôr aj v práci.V pondelok som sa dozvedel, že auto, ktoré máme vyhliadnuté má skutočnú cenu o 900Eurvyššiu. Ale môžeme dať návrh na cenu a riaditeľ bazára to musí schváliť. V sobotu sme plánovalikonenčne pozrieť po nejakom Opli Astra v Bratislave. No ani počasie sa neukazuje dobré a nič z toho nebude. Šiel som si po robote po novú bankomatovú kartu. Najprv ma nechali čakaťv banke polhodiny a potom som sa dozvedel, že nie je na pobočke, ale v mieste založenia účtu.Tak za 3 dni ju môžem mať v pobočke. Takto zdecimovaný som došiel domov. Tam dcéra pišťala eštecelý večer na to všetko. V útorok som bol tajne vylosovaný pre kontrolu poriadku na pracovisku.Povedal som to najbližšie sediacemu kolegovi, ktorý ma vozí aj do práce aké je to smiešne tajne losovať. No a v stredu na porade celého oddelenia on samozrejme hlesol pred všetkými moje meno. Kamarát, taky rád. Možná strata dôvery ma znechutila na celý deň a bolo mi ťažko. Aj pri srdci. Mohol som o tom premýšľať pri 30 min. meškaní vlaku. Viac sa s ním v aute nerozprávam. Iba úsečne. Sestra oznámila, že odlieta už v nedeľu s5 do Anglicka. Narýchlo. Tiež ma to nenadchlo, ale ju áno. Tak nech si nájde lepšie miesto ako predtým. V piatok som bol už otrávený z celého týždňa. I správcovia blogu ma nemilo prekvapili. Končí prenos súborov tohto blogu zo servera na môj a už budem vytvárať príspevky nejako z mojej stránky. Kým na to prídem, bude doba. To som ešte krúžil na bicykli okolo domu a hľadal ženu s kľúčami od zámku. Nakoniec som šiel domov a bicyklové zámky vymenil. Cez víkend som rezignoval na auto a ukľudnil sa.