Voxhól si zvyká a my tiež

Minulú sobotu sme otvorili našu turistickú sezónu výstupom na vrch Vápeč (956m). Auto sme odstavili konča Hornej Poruby. Potom, čo sme nasadli do auta som ho nahodil. Motor sa začal triasť ako práčka, keď je dopoly naložená. No pohli sme sa. Cestou z kopca mi však vyplo úplne zapaľovanie. Rozsvietili sa všetky kontorlky a čo horšie prestalo ísť servoriadenie. Zastavil som teda na voľnom "plácku". Našťastie som nebol v zákrute, lebo pri vypnutom motore by som zamkol volant. Naštartoval som a bezproblémov sme šli ďalej. Polovička bola vystrašená a myslela si, že vyletíme do vzduchu. Ja som to pričítal sebe, že som možno zle naštartoval. No na druhý deň sa situácia opakovala. Studený motor sa začal o5 triasť a rozsvietila sa kontrolka emisií. To som už šípil, že asi bude niečo z motorom. Predebatoval som to z jednými, druhými rodičmi, aj na fóre. Príčin mohlo byť niekoľko. Zmieril som sa s tým, že budem musieť obetovať čas a smrad pôjde na vyšetrenie. V pondelok poobede sme sa vracali od svokrovcov a kontrolka sa už nerozsvietila. Čuduj sa svete. Včera som ho tiež nahodil. Motor ide normálne a kontrolka sa nerozsvietila. Takže žiadna diagnostika a uvidíme, čo sa bude diať. Napadlo ma, či nebol nejaký iný benzín. Trasenie motora sa totiž objavilo potom, čo sa asi minul starý. Tak takéto šoky nám Voxhól pripravil po 400km.