Opúšťame Voxhóla, či Voxhól nás?

     Jarné prázdniny sa prehupli do svojej polovice a my so ženou ťažko rozmýšľame, ako spríjemniť deťom ich zvyšok. Najprv sme uvažovali nad predĺženým víkendom v nejakom aquaparku, ale keďže zima nie je, všetci dovolenkári sú nahrnutí po kúpaliskách. Zrovna lákavé komentáre od kúpajúcich v posledné dni nemali. Preto sme sa rozhodli len pre jednodňové "skoky". V Brne som našiel relatívne nové vedecko-zábavné centrum Vida. Prvý deň teda pôjdeme za pokusmi a druhý sa hodíme dakde do teplej vody. Do Brna je najkratšia trasa cez Uherské Hradište, preto volím starého Voxhóla, nech sa poriadne prevetrá. A veru sa prevetral. Z domu vyrážame pred deviatou hodinou. Prekročíme hranice v Strání a supíme pomaly do kopca. Schádzajúc dolu ku Slavkovu zisťujem, že mi nefunguje kúrenie. Vonkajšia teplota je tak +3°C. Otáčam gombíkom a myslím si, že je zaseknutá klapka. Problém je však oveľa horší, čo ani netuším. Spola zmrznutí prejdeme za Slavkovom u Brna na diaľnicu a pokračujeme do centra Brna. Po rokoch má Sopel možnosť ísť viac ako 90km/h. Na Opuštěnej ulici sa Voxhól opúšťa a vysvieti červenú kontrolku "Vysoká teplota chlad. kvapaliny". Posádke hlásim, že máme po výlete a hľadám miesto, kde zísť z rušnej ulice. Sústredím sa na to, aby som ho čo najskôr odstavil. Hrozí prehriatie a zadretie motora. Hneď sa mi naskytne možnosť zabočiť doprava na Úhelnú. Pri nej je bazár ESA. Sopel už sám vie, kam patrí. Vojdem do bazáru, okamžite pri plote zastavím a vypnem motor. Spod kapoty sa valí dym jak v klipe Mariky Gombitovej. Žena kričí: "My horíme! Otvor to!" Vybehnem von a hovorím: "Nemám hasičák" Potom si spomeniem: "Mám!" Idem do kufra vyloviť hasiaci prístroj. Váham, lebo otvorením kapoty len pridám kyslík plameňom. Prst na poistke a otvorím kapotu. Našťastie nehoríme. To sa len zvyšok chladiacej kvapaliny vylial na rozpálený motor. Hasičákom by som odpísal auto úplne. Čo teraz? Obzerám sa, kde je predajňa bazáru. Idem sa spýtať na nejaký kontakt na servis. Predavač mi poskytne číslo na autorizovaný Opel servis Carling asi 6km od bazáru. Volám, ale nikto nedvíha. Vraciam sa s5 do predajne. Sedí v ňom iný predajca a vysvetľujem mu, čo sa mi stalo a ako mi môže pomôcť. V miernom strese chrlím informácie a týpek hľadím na mňa ako keby som mu ponúkal Vlhovej dres. Navyše mu nejde sieť. Skúšam volať do Carling a hurá, dvihne mi to nejaká pani. Opisujem, čo sa mi stalo. Vezmú ma, no odvoz si musím zaistiť sám. Vraj sa dá využiť povinná poistka. To som nevedel a pre istotu sa pýtam predajcu. Vraj poisťovne službu normálne ponúkajú. Preto sa vraciam do auta a z priečinka vyťahujem bielu kartu. Sediac v aute, kde aspoň nefúka, volám. Po chvíli sa ozve operátorka. Idem von a hovorím jej, čo sa mi stalo. Mám zajedaný i servis. Mal by som sa vojsť do 250Eur rozpočtu poistky. Končí so slovami: "Do hodiny přijede odtahový vuz". Baby posielam do blízkej Vaňkovky na kávu a ja čakám v aute na odťahovú službu. Za vyše pol hodiny príde akési auto s hrdzavým hákom a ide do bazára. Vzápätí volá šofér, ale našťastie nie tejto pojazdnej šibenice. Som s ním na dráte a navigujem ho. Chvíľu mu trvá, kým ma nájde. Zatiaľ, čo cúva ku mne, naskrutkujem do predného nárazníka oko s ľavým závitom. Z auta vystúpi postarší, šedivý pánko s náušnicou v uchu. Dá mi pokyny, ako bude prebiehať nakládka a sadám do auta. Uvoľním brzdu, zaradím neutrál a autom šklbne. Ťažko sa mi krúti volantom bez posilňovača. Krútim až príliš a vyrovnávam aj s jeho pomocou. Auto si poistí hákom pripnutým o koleso. Puklica skončí na zadných sedadlách. Sadneme do auta a podám mu rodný list auta. Vypisuje z neho čosi ani netuším prečo. Po 5 min. sa konečne pohneme z bazáru. Ideme na výpadovku do servisu. Týpek stihne aj telefonovať s kámošom, ktorý si ho na ceste všimol. Zaparkuje pred vchodom a vybehnem sa dnu ohlásiť. Dievčina o mne nevie, technici auto nechcú. Naveľa sa idem zaregistrovať ako nový zákazník. Chlapík z odťahovky medzitým zloží auto na zem. Zavolá ma a zatlačí ma na voľnú plochu parkoviska. Poďakujem a odchádza. Prípadu sa ujme technik s bujarou hrivou a auto berie do servisu. Motor tento malý presun vydrží, ale od bazáru sem by som tých 6km bez poškodenia motora asi neprešiel. Sadol som si do zákazníckeho kútika a listoval v katalógoch a časopisoch. Ujedal som zo slaných tyčiniek. Čaj som odmietol. Baby sa medzitým presunuli električkou do Vida centra. Ja vyše hodiny čakám. Technici majú školenie, je aj čas obeda. Vybehne mladé ucho a začujem, ako sa pýta na typ kvapaliny do starého Sopla: "Zelená, modrá nebo rúžová?" Prídem k technikom a poviem: "Ak myslíte ten starý Opel, tak tam je ružová kvapalina, silikónová". Bingo! "No a máš to vyřešený", povie technik mladému mechanikovi. Zase si sadnem a s trochou nervozity čakám na verdikt. Po chvíli príde technik a povie mi, že praskla hadička vedúca z radiátora do nádržky. Originál náhradný diel nemajú ani na sklade v Bratislave. Možno v Nemecku. Urgovať však objednávku môže až po 4 pracovných dňoch. Nerozumiem, prečo po toľkých dňoch a čo je "urgovať". Hadičku sme teda objednali. Taká prkotina. Technik ma odporučil na trolejbus č.33, ktorý štartuje z Mikulčickej ulice. Tak som sa rozlúčil a pomedzi garáže došiel na zastávku. Volám žene, že domov pôjdeme vlakom. Tatovi, ktorého mám viesť budúci týždeň doktorovi, som sa nedovolal. Kúpil som si hodinový lístok, aby som sa doviezol až na výstavisko, kde je náučné centrum. Trolej ma vzal až na konečnú, čo je na hlavnej stanici. Ponoril som sa do podchodu, v ktorom fúkalo. Akú takú orientáciu poskytujú info tabule a bezdomovci. Na svetlo božie som vystúpil na peróne pre eliny 12 a 8. 12 šla do nejakého technického parku, ale to nebol môj cieľ. Opýtal som sa dievčaťa stojaceho na zastávke, ako sa dostanem k veľtrhom. Odkázala ma na vedľajší perón a elinu č.1. Aké jednoduché. Odviezol som sa potom na zastávku Výstaviště, zbehol dolu a prešiel tých 500m k bývalému pavilónu D, kde je teraz interaktívne centrum. Už vchod pôsobí futuristickým dojmom. Pri ňom je búdka s plastovými figúrkami mini orchestra ako ukážka akustiky koncertnej sály. Vojdem dovnútra, kúpim si lístok za 250 kačenek, v šatni odložím bundu a vstúpim cez turniket do priestrannej haly. Rýchlo areál preletím, lebo hľadám rodinku. Dovolal som sa aj tatovi a oznamujem "jóbovku". Tak som ho "potešil", že mi hneď položil. Baby sú až na konci pri veľkom projekčnom mikroskope. Pripojím sa k nim a na ďalšej stanici skúšame farebné výboje. No väčšina prvkov ako sodík sú už vypálené, drôtiky sa preto dvíhajú naprázdno. Viacero exponátov je poničených, či spola nefunkčných. Je to škoda. Pritom som videl pobehovať personál v modrých tričkách. Na hornom poschodí je výstava Brain (Mozog). Veľa zaujímavostí sa dozvieme o fungovaní nášho vnútorného počítača. Baby sa potom utiahnu do kútika. Chytá ich hlad, no dajú mi šancu si prejsť vedecký park. Niektoré exponáty sú vskutku zaujímavé. Pokúsil som sa napr. pumpovať červenú tekutinu, čoby svalovina srdca. Za minútu som načerpal asi polovicu. Okrem arytmie, zlyháva mi srdce. Alebo som spustil tornádo, či ponáral model ponorky. Je tam skrátka s čím sa hrať. S dievčatami napokon vojdem ešte do obrieho rotujúceho valca. Otáča sa 7200x rýchlejšie ako Zem. Úlohou je trafiť gumovú loptu do terča. Vplyvom odstredivej sily je to takmer nemožné. Ide o zábavu. Valec bola posledná atrakcia a vrátili sme sa do mesta. Hneď oproti stanici je KFC, takže voľba bola jasná. Okusujúc hranolčeky som kúpil lístky na vlak. Vyberáme pomalšiu variantu s viacerými prestupmi. Trasa je kratšia, budeme o hodinu skôr doma ako cez Bratislavu. Výhodou je, že nie je nikde "vata". KFC nemá bohvieako veľké porcie, hlad som síce zažehnal, ale nie na dlho. Do vlaku sme si kúpili na stanici v Billa sladké pečivo. Miesto pre štyroch vo vlaku nenájdeme, preto stojím nad dievčatami, kým nevystúpi v Bučoviciach babka. Zvyšok cesty už sedíme spolu. Na navigácii sledujem polohu vlaku. Vo Veselí nad Moravou prestupujeme do Alisóna (M842) a za 20min. o5 presadáme do Šukafonu Slovenských železníc. Posledný prestup je v meste. Po vyše dvanástich hodinách sme konečne doma. Našlo sa dosť mudrlantov a posmievačikov, no vravíme si, že cez to všetko sme mali ešte šťastie, že sa porucha objavila v meste a v pracovný deň. Pár dní predtým sme boli s bicyklami v Horných Orešanoch. Kolegovi P. sa stalo na Nissane presne to isté dakde uprostred Oravy. Šiel potom 3km do najbližšej dediny a po domoch zháňal automechanika. Jedného našiel, ktorý mu hadičku vymenil za 20Eur. 

    Po týždni mi volá technik, že auto je hotové. Nenašli originál hadičku, ale niečo z radiátora natiahli. Mňa medzitým napadlo omotať prasknutú hadičku lepiacou páskou, kúpiť 5l chladiacej zmesi a doklepkať sa domov. Mohol by som však odpísať motor. Každopádne môžem si prísť po auto. V sobotu o5 všetci vstávame skoro, i keď dievčatá neradi, a v opačnom garde sa dopravíme do Brna. Lístok vychádza lacnejšie o15Eur (deti majú u nás vlak zdarma. Lacnejšie je tiež kupovať si po hranice). Baby idú do Starbracks na kávu, ja trolejom do servisu. Zrovna príde prehánka a vyťahujem dáždnik. Tentoraz nejdem na konečnú, ale kúpim si len 15min. lístok. Spoj sa totiž motá len v okolí servisu a tých 700m prejdem aj peši. Technik sa žartom tvári, že nevie o nijakom Opli. Ja mu vravím, že za 500Eur, si môže auto v obchode kľudne nechať. Jednako vypýta odo mňa takmer 115Eur a po zaplatení kartou mi odovzdá kľúčiky. Na parkovisku hľadáme Voxhóla. Odpočíva učupený medzi SUV. Nahodím puklicu, otvorím kapotu a vidím, že chladiacej zmesi je len do polovice. Tak snáď už netečie. Idem do Vaňkovky pohľadať baby. Parkovisko na streche je plné. Krúžim ako vrany nad naším barákom. Skončím tak, že zapadnem do akéhosi tmavého kúta, odkiaľ sa neviem dostať. Po malých krokoch sa otáčam. Pritom urobím jamku do zadného nárazníka, keď pobozkám betónový kužeľ. Tak som po 2 rokoch pokrstil aj nový nástrek. Auto odstavím na parkovisku 2 pri výťahu. Zídem dolu pešo, baby nevidím v kaviarni. Už nakupujú v HM. Čakám, kým si vyskúšajú handry a vypadneme z nákupného centra. Cez stanicu kráčame do starého mesta. Okrem kávy sme babám sľúbili pozrieť kostnicu. Nie je veľká a pôsobí dosť skľučujúcim dojmom. Koľko osudov sa skrýva za každou lebkou? Zábavnejšia je návšteva labyrintu pod Zelním trhem. Treba sa však dopredu objednať, pretože prehliadky sú komentované. Sprievodca kvákal typicky moravským nárečím, ale čo bolo najzvláštnejšie menil intonáciu hlasu. Od tichého po krik. Druhým sprievodcom bola vypelichaná krysa Amálka. Pomenovaná podľa poslednej grófky. Podzemie je skôr atrakcia ako realita stredoveku. Niečím treba ľudí prilákať. V stredovekom podzemí nebola mučiareň ani alchymistická dielňa. Do neveľkej klietky bláznov vraj vojde aj 8 dospelých. Nikto viac, okrem mojich troch dievčat, nemal odvahu sa do nej nasúkať. Na neskorý obed sme pre zmenu šli do Mac Donald´s. Ešte sme sa zastavili v Ázijskom obchode a nakúpili pálivé všeličo. Cestu domov nám väčšinu času spríjemňovala nádherná farebná dúha. Keby len jedna! O5 po vyše 12h nás konečne víta morča. Voxhólu už neveľmi verím a neopustí hranice tejto džamáhiríje.

Dračica

 Rozhodli sme sa kúpiť si druhé auto. Také pre ženy. Jednoduché, čo jazdí do roboty takmer samo. Dlho sme otáľali, či kúpiť 10-12 ročný šrot ale keďže už jeden máme, dospeli sme k záveru, že potrebujeme niečo novšie. A hlavne spoľahlivé. Začal som pokukovať po japonských autách. Do úvahy v podstate pripadala iba Toyota, ktorá je masovo vyrábaná a relatívne cenovo dostupná. Asi raz týždenne som prezeral inzeráty. Hybrid sme zavrhli kvôli neefektívnosti a elektronike naviac, ktorá sa môže pokaziť. Vozítko by malo odviesť celú rodinku. A tiež prípadne mať možnosť hodiť truhlu na strechu. Časom sa totiž Voxhóla zbavíme. Asi pred týždňom sa objavili hneď dve Yarisky v Hovadove. Neváhame a v sobotu vyrážame bez detí do Bubliny. Najprv do bazáru. Motáme sa po ploche a okukujeme všetky autá. Lacné zrovna nie sú. Biela Yariska má vyššiu cenu ako na internete. Kotúčové brzdy zošľahané. Má nové kolesá, ale ešte letné. Takže nejakých 600Eur bude treba investovať. Týpeček sa nejako nenamáhal vyjsť z tepla von, preto som šiel za ním. Už o nás vedel.  Na cenu hlesol, že ešte nestihli vymeniť. No iste, keby som to nevedel, predá ju aj o dve stovky vyššie. Otvoril nám auto. Pozrel som pod kapotu. Olej vyzeral v poriadku. Batéria ešte pôvodná. Tváril som sa, že tomu rozumiem. Ďalšia výmena. Drahá si doň sadla a sedelo sa jej pohodlne. Všetko má po ruke. Ale šiesty zmysel jej našepkal, že nie je tá pravá. S chlapíkom som nasadol do auta a urobil malý okruh po sídlisku. Brzdy mala teda zriadené dobre. Zaberali len pri pomyslení. Pýtal sa ma, čo robím. "No s autami nemá moja robota nič spoločné", odpovedám mu. Prídeme do bazáru. Žena medzitým volala ujovi a ten jej rovnako neodporučil dotyčnú bielu Yarisku. Vraj je v ponuke ešte jedna. Chlapík si pýta zálohu 200Eur, akože je to malé auto. Inak pýtajú 500Eur. Nemám obavy, že tu auto v pondelok nebude. Vyplakáva, ako sa v čase korony predávajú zle autá. Vravíme mu, že si pozrieme ešte aj iné ponuky. Ako poslednú si pýtam servisnú knižku. V kancli má jej výpis. Auto bolo pomerne často v servise. Naposledy v roku 2019. Takže ďalšia investícia do náplní a kontroly. Navyše sa autu blíži začiatkom marca STK. Nie, za túto sumu  neberieme. Predajca potom nadhodí, že Yariska pochádza z Hornej Stredy. Vtedy nám obom zapne, že sme ju za plotom bazáru v lete videli. Za 10 000Eur. Auto je nepredajné, niečo na ňom bude. S týmto sme odchádzali preč. Poobede sme sa ohlásili na druhú obhliadku kdesi do Ružinova. Trocha sme blúdili sídliskom. Ďatelinová, Muškátová, Nevädzová, až napokon tá správna-Rezedová. Stála pri múre, otočená do cesty. Drahá sa do nej zamilovala na prvý pohľad. Z auta oproti vystúpil šedivý, pevný päťdesiatnik (hokejista za zenitom). Ruky sme si nepodali z bezpečnostných dôvodov. Obzrel som si auto zvonka, či nie je preliačené alebo škrabnuté. Gumy boli pôvodné, osemročné, a zadná dokonca poškodená o obrubník. Každopádne tieto letné sa vyhodia. Vzápätí chlap auto hneď naštartoval. Prešli sme sa po Ružinove. Yarisa je živá, zrýchľuje viac ako náš Sopel. I on pýtal zálohu 200Eur, inak platí: "Kto prv príde, ten prv melie". Nahliadol som do servisnej knižky a vypadala dobre. Na "preventívke" každý rok.  Technická kontrola až o dva roky. Drahá skonštatovala, že ak je jej "Jahôdka" súdená, počká si na nás. A naozaj počkala. Rozmýšľali sme zbytok víkendu nad obhliadkou a prišli na to, že nevieme ani meno chlapa, ani sme nepozreli, či je vôbec odhlásené. Zdalo sa nám, že trocha zahmlieva. Prakticky sme sa len povozili a nič. I ten olej som pozeral až po jazde, neviem načo. V pondelok sme teda rozbehli akciu. Drahá polovička lustrovala chlapa, ja som preklepol Yarisu. Skontroloval som rodné číslo auta za 15Eur a zistil, že bolo ťuknuté a menený zadný nárazník. Inak nič, vyzeralo, že nemá exekúciu ani kradnuté nie je.  I tak sme v utorok zjednali obhliadku s niekým, kto sa vyzná. Šak zadarmo to nebolo. Ale pokiaľ bude všetko v poriadku, berieme ju. Vyplašilo nás, že predajca hodinu nedvíhal a zdalo sa, že nás zablokoval. Overili sme si telefón a mal ho iba vypnutý. Bol na STK a zavolal obom s5. Dohodli sme si obhliadku na ďalší deň. Drahá hneď v stredu ráno odchádza do Hovadova s mladým servisákom. Pri aute strávili hodinu. Už i predajca bol nesvoj, lebo mal ďalšie kšefty. Zistil, že bol menený i predný nárazník, ale kvalitne. Maličká preliačinka na streche. Inak je auto v perfektnom stave a zodpovedá počtu najazdených kilometrov. Vyhendloval nám i cenu o 100Eur nižšiu, povinnú výbavu a chlap prihodil do kufra i zdvihák. Vraj to často v jazdenkách chýba. Zaberá totiž miesto. Keď sa jej pýtal, prečo si auto kupuje, žena mu odpovedala: "Kvôli vyhrievaným sedadlám". No takú odpoveď v živote nepočul. Čudoval sa, že farba nerozhoduje. Ak chceme auto ešte dnes, treba rýchlo zaplatiť. Hoci sme sa dohodli, že peniaze uvoľní polovička, rýchlejšie sa pošlú z mojej banky, lebo tam má týpek tiež účet. Zvyšok dňa som teda čakal, kým predajca vybaví odpis. Pred štvrtou konečne prišiel mejl s fotografiou technického preukazu a mojím menom. Mohol som uvoľniť prachy-8390Eur. Už i povinnú poistku som mal nahodenú, rýchlo som ju zaplatil. Žena ju u švagrinej, kde čakala celý deň, potom vytlačila. Pár ďalších klikov na kúpu lístka na vlak a utekám na stanicu. Za vyše hodiny sa stretám so ženou na stanici. O 5min. ma vyzdvihuje chlapík a zavezie na kvetinkovú ulicu. V aute podpíšem kúpnu zmluvu. Odovzdá kľúče, papiere, popraje veľa šťastných kilometrov a sadáme do auta. Samozrejme ako prvé, žena zapína vyhrievanie zadkov. Hrá sa s navigáciou, ale nejde jej zadať mesto. Ja hneď na prvej križovatke zotriem hrdzu z kotúčov, keď prudko brzdím. Kto by čakal, že autá budú stáť na červenej? Ideme mimo platenej diaľnice. Cestou rozmýšľame nad menom. Jahôdka znie ako pre slepice. Nakoniec sa zhodneme na Dračici. Je červená a živá ako drak. Zaparkujem ju trocha nešťastne, že je všetkým na očiach. Horšie je, že necháme celú noc svietiť svetielko nad spolujazdcom. Až ráno, ako vediem dcérku do školy, si malá všimne, že sa svieti. "Ku.va!", zahučím a utekám domov po kľúče. Do kufra hádžem už aj termo fóliu. Doma auto prihlásim, čo je pomocou občianskeho veľmi rýchle. Pár klikov. O dva dni prídu plechové značky, ale trocha divné poradie, lebo som videl jazdiť už o mnoho vyššie číslo, dokonca písmeno. Volám aj do servisu, ale gumy a batéria až o týždeň. A to som večer vypĺňal nejaký formulár na pozajtra. Ako som správne predpokladal, blúdi internetovým priestorom dodnes. Takýmto formulárom neverím. Poobede kontemplujeme v servise, aké disky a gumy. Ďalších vyše 650Eur za hliníkové disky a čínske gumy Hankook. Od oceľových ma odhovorili, vraj treba iné skrutky a puklice. Nemal som čas si to porovnať, preto som kývol na "imidžofky". Večer si už aj polovička vyskúšala Dračicu. Na druhý deň som hneď ráno odstránil staré značky, ale predčasne. Poobede som ich znova nasunul. Prišli až po víkende. V pivnici som vyhrabal dokonca aj škrabku na ľad. Rád by som skontroloval chladiacu zmes. Vybral som sa s hustomerom a koncentrátom k autu, otvorím kapotu, odistím viečko a čumím ako keby mi hračky spadli do kanálu. Hustomer do nádobky nestrčím.

Úplná zbytočnosť a starosť sú tmavé fólie vzadu na oknách. Treba ich pravidelne kontrolovať v servise.

Objednal som aj gumené rohože a došli aj tie. Zadná sa mi vidí trocha dlhšia, ale to sa poddá. Vybavená je už aj havarijná poistka, takže nič nebráni pomaly sa rozjazdiť a naučiť Dračicu, čo je skutočné jazdenie! Ponúkame zdarma Vianočný darček, na ktorý nikdy nezabudnete v podobe zážitkovej jazdy s mojou ženou podľa výberu(nákupy, tankovanie, servis) s možnosťou pozdĺžneho i priečneho parkovania viackrát a bonus je cúvanie medzi zaparkované autá. K jazde netreba nič, len sa vedieť modliť.

Zasa trable s Voxhólom

V daždivý piatok som išiel pre dcérku na oslavu. Pri cúvaní pozerám do "speťáku" a vidím nalepený lístok. "Čo do prkínka, reklama?", napadlo ma v prvom momente. Pozriem bližšie a vidím, že je rozbité zrkadlo. Okamžite zastavím a omrknem poškodenie. Niekto mi tam nechal kontakt. Milé, ale to som netušil, čo ma čaká. Dobre, lepšie jak kosou do brucha. Pojazdný som. Vyskúšal som, či funguje diaľkové ovládanie. Iba natáčanie hore a dolu, do strán ni ťuk. Rukou som ho akosi natočil. No a čo teraz? Mrkol som na internet, čo stojí nové. Komplet tam bol za vyše 40Eur. To "vyše" bolo potom v servise raz toľko. Premýšľal som, či teda zavolať na dané tel. číslo. Keď už mi ho nechal, tak asi čaká, že sa ozvem. V sobotu som mu zavolal. Vraj so svojim nákladným autom doň nejako vrazil. Otdvtedy už ubehlo desať dní! Chodím teraz vlakom, takže som si nič nevšimol. Dokonca ani v piatok, keď som s ním išiel do roboty. Dohodli sme sa, že sa stretneme v pondelok pri nešťastnom aute. Zavolal mi zrovna, keď som kráčal pre malú na basket. Teda som sa vrátil. Dohodli sme sa v prípade, ak bude oprava cca 50Eur, nebudeme z toho robiť vedu a dá mi ich na ruku. Na druhý deň mi však vyrúbili cenu za spätné zrkadlo 90Eur aj s robotou. Tak volám zasa chlapíkovi, že správu asi predsa len spíšeme. On si škodu dá na poistenie svojho súkromného auta, aby nemal v robote vytriasačky. Ubehol ďalší deň a zrkadlo mi skoro odpadlo. Päsťou som ho zatlačil nas5. Vytlačil som si a nachystal papiere pre poisťovňu. Stretli sme sa v stredu až o piatej, takže márne som volal o pol šiestej do poisťovne. Dohodli sme sa, ako nehoda prebehla, kedy a vypísal si svoju časť Správy o nehode. Odporučil mi krycí list, ale nebudem mať predsa auto kvôli tomu týždeň v servise, ktorý bude čakať na peniaze od poisťovne. "Garážnici" to navyše neradi robia. Na druhý deň som oskenoval správu (viac menej zbytočne). Hneď po ôsmej už môj telefón vyzváňal na pobočke poisťovne. Zasa som opakoval celú správu o nehode. Neviem načo potom vypisujem papiere. Kľudne to mohli takto spraviť v poisťovni. Papier je mi prakticky na nič, ani pri obhliadke ho nechcel vidieť. Takže poisťováčka mi povedala, či chcem opravu platiť rozpočtom, t.j. poisťovňa sa pozrie do kryštálovej gule a stanoví cenu opravy alebo prinesiem faktúru. Povedal som, že oznámim potom obhliadačovi. Tiež sa ma pýtala, či by som sa rád zúčastnil obhliadky. "Áno", odpovedám. "Tak vás za 2-3 dni bude technik kontaktovať". No paráda. Aby mi poslali peniaze na účet, potrebujem zasa nejaký čistý papier s číslom účtu a podpisom. Nadiktovala mi číslo poistnej udalosti. Zopakoval som jej ho. Prišlo mi aj správou na telefón. Rozhovor sme teda ukončili s tým, že je to snáď všetko a ozve sa mi technik. Ozval sa za tri dni. O druhej popoludní, či som doma. Samozrejme nie, zarezávam v práci. Večer sa potom zastaví, keď pôjde zo Záhoria. Čakám naňho doma a ozve sa až po šiestej. Že dnes obhliadku nedá, lebo mu večer obsadia parkovné miesto na sídlisku. Zajtra ráno teda na parkovisku v mojej práci. Na druhý deň mi o ôsmej volá a stretneme sa na parkovisku. Prišiel pánko a vygúľal sa z novej "fóbie". Otrávený ako jed na potkany sa motal popri voxhóle. Len sa sťažoval ako mu ipt ktosi volá, ako nerád odhaduje technické škody. Odfotil si výr. číslo, počet nabehaných kilometrov. Dokonca i gumy. Netuším načo, ale vraj podliehajú špeciálnej likvidácií, hoci sa ma teraz netýka. Poškodené zrkadlo až nakoniec, a to som musel auto vytiahnuť, aby pánko sa svojim objemom zmestil medzi autá. Na zrkadle urobil ryhy (škoda, striekaný kryt by som rád použil, nebol až tak poškodený). Pohádzal nejaké údaje do počítača. Vyfotil si aj číslo účtu, robil som mu tieň. Po polhodine sa nasúkal do auta, odviezol ma k rampe, ktorú som mu otvoril a juchal preč. Emailom mi poslal zápis o nehode. Už tretí. A zasa sa dohadujem so servisom, kedy vymeniť zrkadielko. Prvý termín na sviatok Cyrila a Metoda, bol úlet. Ale vraj robia. Ale ja nie. Dohodli sme sa, že auto pristavím deň vopred. V dohodnutý deň som už čakal ešte pred otvorením servisu. Majiteľ pýtal nejaký žltý papier z obhliadky. Hovorím mu 2x, že mi poslali správu len emailom. Papier mu preposielam, aby nevystavil faktúru hala-bala. Kryt som nechcel striekaný, ale môže sa stať, že bude doobhliadka. V dedine u svokry som našiel nejakého majsterka, lakiernika, ktorý mi za dvacku kryt nastriekal. To mi už nikto nepreplatí. Faktúru som poslal poisťovni. Obratom mi došla odpoveď, že ešte chýba doklad o zaplatení. Kontaktujem znova servis, nech mi vystavia bloček. Tí zasa nemajú v pokladni kolonku "peniaze na účet". Osobne musia niekoho poslať do banky. Horší ako dôchodková reforma. Tak zasa čakám štyri dni, kým sa niekto zo servisu uráči ísť do banky. Potvrdenie mám a hneď ho posielam do poisťovne. Po víkende prišla odpoveď: "Vaše dokumenty sme postúpili príslušnému likvidátorovi vašej poistnej udalosti". Potom sa to zbehlo rýchle a o dva dni som mal 80Eur na účte. Hádam aj preto, že oba účastníci mali rovnakú poisťovňu.  Mám teda za sebou prvú skúsenosť s riešením poistnej udalosti a dúfam, že aj poslednú. Poisťovňa riešila pomerne rýchlo, len so servisom trvalo všetko akosi dlho. Navyše zrkadlo skresluje, bude to dáky lacný čínsky "šunt". Poučenie pre mňa, že treba vymeniť všetko a nespoliehať sa na použitie kvázi dobrých dielov.

Nepojazdní

Náš voxhól nás sklamal. Alebo mi jeho? Či servis? Alebo sme sklamali techinka na kontrole? Neprešiel som s ním totiž technickou kontrolou. Upršaný deň, už ani to počasie nepraje. Rozhodol som sa ísť tentoraz inde ako po minulý krát. Aj som to oľutoval, ale skôr zaleží, aký chuj preberie auto. Pristavil som sa suverénne pri bránu. Hľadal som vchod do príjmacej miestnosti. Zastrčený ako vchod do jaskyne, som ho našiel. Pán pri pokladni si dával načas. Keď som mu povedal, že som na 7.30h, spýtal sa, čo tu robím o siedmej. Hovorím: "Nemôžem spať". " Tak ste tu mohli čakať aj od šiestej", vraví. Zobral mi technický preukaz a 45Eur. Poslal ma naštartovať a odstaviť auto mimo brány, nech nezavadziam ako ikona fejsbuku na mobile. Zacúval som trocha mimo cesty, parkovisko totiž blokovala akási Kia. Najprv šla do vnútra Toyota. Viezol ju tam technik a chudák sa trápil s alarmom. Ešte aj keď som odchádzal, reval. O 5min. mi kývol "môj" technik, že mám ísť. Zastavil som akosi v napoly vo vchode do tej ich garáže. Ani okno som nemohol otvoriť, lebo pršalo. Pozrel som na technika, ktorý vyzeral ako korpuletný Severus Snape a šiesty zmysel mi napovedal, že s týmto neprejdem. Vedel som to už vtedy. Naveľa som sa po ďalších 5 minútach posunul dovnútra. Stále mi ukazoval pokiaľ sa mám posunúť dopredu, až sa mi to nezdalo. Dobre. Pichol do výfuku sondu a zmeral spaliny pomerne rýchlo. Posunul som sa o kúsok ďalej. Kontrola svetiel. Ľavé predné svieti vysoko. Hoci som si svetlá dal po poslednej kontrole nastaviť, zdá sa, že to nespravili. Na predošlej kontrole mi to dali ako závadu A, tu bola povýšená na B (do 30 dní odstrániť). Horšie ma však ešte len čakalo. Snape si sám posunul smrada na brzdné valce. Sledoval som ako mučí auto a ešte si pritom pískal ako gumová hračka. Vystúpil a zahlásil, že zadné brzdy dobre, predné zle. Ukázal mi na monitore hodnoty a graf rozdielneho prítlaku kotúčov, ktorý sa vymyká optimálnym hodnotám. To už som vedel teda, že je zle a končím tu. Mám to za C. A vraj mám zvlnený ľavý kotúč. A nech sa ani nečudujem, že po 100 tis. km, mám brzdy zlé. To ma neprekvapilo. Len to, že som dal asi mesiac predtým auto prezrieť a nepovedali nič. Podozrivé mi bolo už to, že nepýtal odo mňa peniaze. Nakoniec technik prezrel podvozok. Tam mi čosi tiež našiel, ale len nepodstatnú závadu. Otvoril bránu a povedal, nech si počkám na nálepku za emisnú kontrolu. Tak som tam čakal, kým technik vonku vypúšťal emisie z huby. Prišiel aj chlapík s Kiou. Ten sa spýtal, či idem po nálepky. "Ja môžem tak nalepiť akurát žuvačku na sklo", som mu odvetil, "Neprešiel som". A to Kia bola staršia od nášho voxhóla. Šiel som teda zaplatiť 5Eur aspoň za jednu známku. Chlapík pri pokladni mi povedal, že prakticky mám nespôsobilé auto na cesty, a keď ma chytia policajti, bude v najlepšom prípade pokuta. Hovorím mu, že aspoň do servisu ho snáď môžem odviesť. Zákon hovorí jasne. V podstate by ma mali odtiahnuť. Sadal som do auta a zavolal do servisu, kedy môžem prísť. Až takmer o dva týždne. Veľkodušne mi Snape nechal starú známku. Platila mi ešte tri dni. Že nech si ešte pojazdím. Blbec. Neviem, či to myslel ironicky alebo je taký filantrop. S odstupom času si myslím, že mi mohol dať B, aby som teda mohol kľudne ten mesiac jazdiť a nie striehnuť, kde sú policajti. Tak som šiel domov. Sadol za klavír a premýšľal. Prerušil som muzicírovanie a šiel obvolávať autorizované servisy. V Trnave ma zoberú o týždeň skôr. Tak volám zasa do roboty, že prehadzujem dovolenku. Potom ešte píšem správu do servisu, že ruším u nich výmenu kotúčov. K večeru ma chytila úzkosť a v noci som nespal. Totiž koncom mesiaca ideme na predĺžený víkend a dovtedy by som bol rád, keby auto malo dovolené brázdiť cesty. Už som pozeral aj požičovne ako najhorší variant. A poobzerám sa po inom servise. No tento má výhodu, že je oproti robote a ušetrím teda kopec času. 2 dni som si teda pojazdil. Po vypršaní lehoty, som s autom absolvoval už len cestu do servisu. V tom nešťastí som mal šťastie. V ten deň sa mi vypálila žiarovka. V servise som čakal vyše hodiny. Potom mi zahlásil technik alebo kto to je, že treba objednať brzdové kotúče. Najskôr bude auto o dva dni. Ukázal mi tiež výsledky ich testov. Nesúmernosť brzdných síl im vyšla 13%. Na STK 40%! Zvlnenie kotúča max. 5%. Tak teraz mi je jasné, že na STK čakal úplatok alebo tomu nerozumiem. Tak som sa pobral v tom maraze na stanicu. Nie je ďaleko, nejakých 15 min. chôdze. V sobotu zasa s5. Nechal som tam 336Eur, a to som vraj mal zľavu. Priložili oba protokoly o meraní, pred a po, a mohol som vyraziť. Auto teraz brzdí už len myšlienkou. Šiel som aj po starej ceste a testoval brzdy. Ráno na Juraja už som pred siedmou stál na parkovisku kontroly. Ešte ani technici tam neboli. Dvaja "típkovia" boli predo mnou, kamión za mnou. Prvý chlapík so žuvačkou som vedel, že prejde, aj keď nechce. A skutočne nechcel. Jeho starší džíp neprešiel tiež na brzdách, ale videl som ako technik čosi šachuje v databáze, a potom bolo auto odstavené bokom. Takže si myslím, že nakoniec prejde. Druhý som šiel ja. O5 na mňa zakýval 120 kilový Snape, s ktorým som neprešiel. Dnes mal dobrú náladu, nejaký ten pohárik v sebe i jarné slniečko k nej prispelo zaiste. "Kukal" na brzdy jak slimák na šalát a skonštatoval, že tam mám kvalitu. Aj najnovší hit, medenú pastu nanesenú. Mne to bolo "laufr" jedno a zhlboka som dýchal, aby som sa ukľudnil. Po kontrole svetiel zahlásil: "Budeme škrtať!" Idiot. Veď kvôli tomu tam stojím jak vidle v hnoji. Sledoval som ako sa hrdzavý džíp predo mnou poskakuje a trápi na zadných a Snape húlil pri mne. Potom nastúpil na draplavé valce voxhól. Na prvýkrát prešiel. Znova robil zadné brzdy. Prečo asi? Ukázal mi potom graf, kde krivky boli blízko seba. Opätovné pózovanie pred kamerou na výstupe a mohol som vypadnúť. 5 min. som ešte čakal vonku na osvedčenie. Extra som zaplatil 7Eur. Konečne opúšťam bránu. Ďalšie dva roky teda budem môcť lietať po cestách. Na budúce budem chytrejší. Dám auto do servisu a nech sa postarajú.

Voxhól na kontrole

"Nielen my, ale aj autá musia chodiť niekedy na kontrolu k lekárovi". Takto som to vysvetľoval malým, keď som ich ráno hnal, aby som sa včas dostavil k emisnej a technickej kontrole. Znova nastal čas buzerácie našeho auta a hlavne vodiča. Rovnaká firma, no tentokrát to bolo iné. Zbytočne som baby naháňal. Prišiel som tam krátko po 7h. Objednaný som bol na 7.30h. Z diaľky som videl, že sa tam svieti. Už to mi bolo divné. Prišiel som k bráne, ktorá bola otvorená. Tak som pokračoval do dvora k hale. Najprv k zatvorenej rolete. Išiel som na príjem, že či tam niekto úraduje. Nie. Cez okno som videl, že na dielni sa motajú technici, 3 autá a ich tŕnuci majitelia. Myslel som, že začali robiť skôr. Vrátil som sa teda k autu a zaradil sa do druhej "lajny". To už vyšiel technik, či teda niekoho hľadám. Hovorím, že idem na kontrolu. "Na kedy ste objednaný?!", pýta sa viac menej nasrato. Hovorím na 7.30h. "Tak to sa vráťte na príjem a čakajte na pani". Tu sú teraz ""naše"" autá", vraví. "Máte tam parkovisko, nech sa páči môžete čakať".  "To tie naše autá tak akurát zožeriem", myslím si. Tak čelom vzad a vrátil som sa s autom pred otvorenú bránu. Čakal som vo vnútri na Príjme.  Pani sa pred pol ôsmou dovalila. Zaiste fajčením zostarnutá tvár ako monacká anorektička. Postrčil som jej cez okienko veľké papiere od predošlej kontroly. "Doneste mi tie malé", škrečí na mňa ospalým a prefajčeným hlasom. "Aha. Tie mám v aute." Zaseknutá brzda sa teda po ne vrátila. Zaplatil som o 5Eur viac ako minule. V kancelárií sa medzi tým ukázal prešedivelý technik. Úplne iný ako boli v hale. "Aj, aj." vraví mu pani. "Pristavte si vozidlo", odkazuje mne. Vypadol som a šiel s autom k rolete. Po chvíli ju technik zdvihol a vošiel som dnu. On si potom auto preparkoval na druhú stranu ku kontrole smradu. Najprv otvoril prednú kapotu. Snažil sa odskrutkovať veko nádržky brzd. kvapaliny. Bez úspechu. Tak tým poveril mna. Lebo keď sa to náhodou odtrhne, aby nebol on zodpovedný. Trápil som sa s tým. Keď som zbadal, že veko berie technik s hasákom útokom, bránil som auto telom a veko našťastie rýchlo otvoril. Strčil do nádržky akúsi sondu, na batériu pripojil kontakty a zmeral teplotu brzd. kvapaliny. Potom si prisunul meracie zariadenie. Nakoľko som si už ani nepamätal, kedy som menil kvapalinu, začalo mi lepiť. Vtom vošla motorka a priamo na kontrolu bŕzd. Pýtal som sa ho, či motorky nepodliehajú kontrole emisí.Vraj nie. Ale skôr preto, že nikto nevypracoval metodiku. Tentoraz auto až tak netúroval. Auto znečisťuje vzduch primerane, a tak si ho technik zasa preparkoval na druhú stranu. Pozeral kabínu. Dodrbkal ma, prečo nemám opierky na hlavu vzadu. Zrovna dnes som nechával jednu detskú sedačku svokrovi. Tak som mu to tam vysvetľoval. Nevedel som, že opierky podliehajú kontrole.Vraj jemu netreba opierky dávať dolu. Teraz sa mi zdalo, že tento technik robí dôkladnejšiu kontrolu ako ten pred 2 rokmi. Stierače, ostrekovanie, hlúpe opierky, pásy. Potom Voxhóla presunul pod brzdné valce. Dupal na brzdy ako pápež na biskupov. Zelené bodky na monitore asi svedčili o správnej funkcii. Pomkol auto ďalej na kontrolu podvozku a vôlí. To už som v ňom sedel ja s nohou na brzde. Auto tancovalo Harlem shake. "Preboha, veď ja s ním takto nejazdím", myslím si. Muselo ho to, chudáka štvorkolesového, bolieť. Posledná kontrola boli svetlá. Tušil som, že stretávacie sú zle nastavené. Veď svietili takmer ako diaľkové. Aj mi to technik potvrdil. Príliš vysoko sú. Pripomenul mi opierky a nastavenie svetiel. Vraj by som u kolegov neprešiel a auto by bolo nespôsobilé. Cez to všetko mi zoškrábal staré nálepky, dokonca po 5 rokoch aj kontrolu originality. Keď som sa ho pýtal prečo, odpovedal, že vraj to platí len 15 dní, a ak netúžim po pokute, je vhodné ju dať dolu. To už som bol na konci linky. Auto posunul až tesne k rolete. Netuším načo, asi kvôli poslednej fotke na pamiatku. Potom som šiel na odstavné parkovisko a čakal. Vyšiel technik, že papiere ma čakajú vnútri pri okienku a nepriletia mi samé do náručia. Pani o5 spomenula, že som tu oxidoval po siedmej a nečakal na ňu, milostivú. No. Tí, čo tu boli predo mnou tiež nečakali. Mám z toho zmiešané pocity a pochybujem o serióznosti firmy. Za mnou stála ženička, triasla sa ako Kmotríková, keď ju policajti naháňali. Potom spokojne bafala s paňou od priehradky. Tá prešla so svojim SUV akosi rýchlo linkou. Obdržal som konečne nové papiere na spôsobilosť smrada na cestných komunikáciách na ďalšie dva roky, o 55Eur ľahší som s výdychom vypadol.

Voxhólov rok u nás

Náš voxhól je už s nami rok, vlastne teraz aj viac. Za ten rok sme ho previezli po cirka 6500km, prevažne teda ciest. V zime asi 500km. Nežerie zrovna, čo vidí, iba okolo 6L benzínu, ale k redukčnej dieíte ho nemôžem donútiť. Okrem problémov s trávením na začiatku, pokým nevylúčil starý benzín, ide. Dávame mu občas zabrať. To zasa, aby nezlenivel. Pribúdajú mu z toho vrásky na laku. Najmä, keď do jeho útrob pchám kočiar. On tam vôjde, no nie vždy sa to hladko podarí.
K narodeninám dostal okrem poklepania po kapote (na objatie je príliš veľký) umytie. Vraj aj s voskovaním. Linka sa snažila, čo mohola, ale výsledok chabý. Druhýkrát ho dám umyť ručne. V polovici apríla šiel na pravidelnú prehliadku autíčkarským doktorom. Musí byť v poriadku aj keby nebol. Ibaže by ozaj nebol. Potvrdenie jeho výborného stavu stálo 20Eur navyše. Ale mal som to bez starostí a času. Takže aj automobilové zdravotníctvo nie je sväté. Prehliadky u odborníkov neboli pravidelné, preto nemá význam ho ťahať kdesi. Pýta už nové stierače, cvíľu musí vydržať. Kúpim ich asi originálne.
Ďalší jeho rok nebude taký únavný, bude väčšinou asi odpočívať. S malinkou nebudeme robiť žiadne veľké cesty. Napokon, zdá sa nám, že dcérka nerada jazdí v akomkoľvek dopravnom prostriedku, kočiar nevynímajúc. Zišiel by sa mu možno olej vymeniť (po roku), ale keď som to neurobil pred kontrolou...Tak nech mu to jazdí pokiaľ sa nerozpadne.

Voxhól skúša ďalej

Boli sme minulý víkend na výlete v Bratislave. A smrad nám opäť začal kašlať. Domov sme prišli. No na druhý deň už ledva chytil a aj tak zhasol. To už sme pomaly riešili odťahovku. Našťastie spred domu. Hneď v pondelok sa rozbehol kolotoč telefonátov predjacovi. Skúsil som ho nahodiť a už išiel. Aspoň odtiahnutie sa neriešilo. Dohodli sme sa, že pôjde do Trenčína do autorizovaného servisu. Inak by nám neuznali záruku. Tak voxhól nocoval z útorka na stredu v u MaH Trenčín. Dozvedel som sa, čo je Carpass a kde je. Bez toho ho do servisu nepríjmu. V stredu poobede mi volali, že im vyhodilo chybu spaľovania. Odkiaľ som bral benzín. Povedal som im, že auto dlho stálo. Vraj by to nemalo mať vplyv na kvalitu benzínu. Neskôr pripustili, že áno. Na lietadlách, ktoré stoja len jeden deň sa odkalujú nádrže. U auta mi odporučili kúpiť akési aditívum. Na pumpe som kúpil za vyše 5Eur. Svokor ma zaviezol do Trenčína a potom som už ťahal domov na voxhóle. Trocha sa mi nepáčil prístup servisu ako to rýchlo odbili, ale snáď vedia, čo robia. Prehliadku hradil predajca. Budeme musieť teda ďalej jazdiť a uvidíme. Snáď to skončilo.

Voxhól si zvyká a my tiež

Minulú sobotu sme otvorili našu turistickú sezónu výstupom na vrch Vápeč (956m). Auto sme odstavili konča Hornej Poruby. Potom, čo sme nasadli do auta som ho nahodil. Motor sa začal triasť ako práčka, keď je dopoly naložená. No pohli sme sa. Cestou z kopca mi však vyplo úplne zapaľovanie. Rozsvietili sa všetky kontorlky a čo horšie prestalo ísť servoriadenie. Zastavil som teda na voľnom "plácku". Našťastie som nebol v zákrute, lebo pri vypnutom motore by som zamkol volant. Naštartoval som a bezproblémov sme šli ďalej. Polovička bola vystrašená a myslela si, že vyletíme do vzduchu. Ja som to pričítal sebe, že som možno zle naštartoval. No na druhý deň sa situácia opakovala. Studený motor sa začal o5 triasť a rozsvietila sa kontrolka emisií. To som už šípil, že asi bude niečo z motorom. Predebatoval som to z jednými, druhými rodičmi, aj na fóre. Príčin mohlo byť niekoľko. Zmieril som sa s tým, že budem musieť obetovať čas a smrad pôjde na vyšetrenie. V pondelok poobede sme sa vracali od svokrovcov a kontrolka sa už nerozsvietila. Čuduj sa svete. Včera som ho tiež nahodil. Motor ide normálne a kontrolka sa nerozsvietila. Takže žiadna diagnostika a uvidíme, čo sa bude diať. Napadlo ma, či nebol nejaký iný benzín. Trasenie motora sa totiž objavilo potom, čo sa asi minul starý. Tak takéto šoky nám Voxhól pripravil po 400km.

Voxhól mení majiteľa alebo tvrdí chlapi od polície

Naše auto voláme Voxhól podľa jeho výrobcu v Anglicku. A tiež niekedy mu povieme smrad, pretože priznajme si, zasmradzuje životné prostredie, aj keď má motor Ecotec. Ešte v tom týždni, čo sme si ho doviezli domov, som ho bol v piatok zapísať na dopravný inšpektorát. Deň predtým som si kúpil kolky za 66Eur a zo svokrom sa previesť, kde tí policajti vlastne sú. Viac s ním nepôjdem. Horší než autoškola. Stále mi kibicoval do riadenia. Ako autopilot alebo varovný hlas v lietadle. Kedy odbočiť, kedy sa zaradiť atď. Snáď mám toľko rozumu ako jazdiť. Nehovorím, že nemám možno zlé alebo aj nijaké návyky. Ale veď je to moje auto! Popredu som si vypísal žiadosť o prepis, čo sa ukázalo ako dobrá vec. V piatok som pred 5h ráno vstal a pred 5.30h už stepoval pred dverami budovy. Nikde nikoho, tak som šiel dať dolu EČV pomocou príborového nožíka. Prišiel nejaký pán na Peugeot-e 406 a potom som už s ním mrzol pri dverách. Kľudne by mi stačilo prísť na 6h a bol by som 4. Ostrí "hoši" z nočnej hliadky si otvárali dvere brokovnicou. Na dennú šichtu už im stačili 9-ny. Okolo 7h už bola celkom slušná rada ľudí na prepis auta, tak 20. Cigáni si išli kúpiť kolky a strašne sa báli o miesto v rade. Pred 7.30h pani láskavo otvorila premrznutým dvere. Dostal som lístok s číslom jedna. Ani som sa nestačil vyšťať a už sa na obrayovke objavila 1. Išlo so mnou aj číslo dva na prepis. Policajt chcel asi úradovať skôr, no nemali sme ešte obhliadku. Tak sme šli na parkovisko k autám. Svokor mi doniesol autosedačku. Policajt po chvíli prišiel, ale ešte sa vybavoval po telefóne. Zbytočne som otváral kapotu, pretože moje VIN je pri spolujadzcovej sedačke. Potom už na prepis. Polda strúhal formu, samé čo chceš do piče a kurva na kolegov. Trvalo to asi 5min. Nakoniec som postrihal staré značky na stolových nožniciach. Takže prepis auta nič pre nežnejšie pohlavie. Nahodenie značiek a sedačky. Po 8.15h som odchádzal od policajtov. Je dobré si prekopírovať technický preukaz. Ja som prefotil starý aj nový.

Kúpili sme auto

Oteplilo sa a dospeli sme k rozhodnutiu, že je správny čas na kúpu auta. Už od začiatku roka sme sledovali a vyberali. Do úvahy pripadali hatchbacky Opel Astra H, Kia ceed, Ford Focus, Hyundai i30 a VW Golf V. Samozrejme "ojetiny". Po zvážení pre a proti sa do užšieho výberu dostali Astra a Focus. Hoci by som radšej bol za "sída", ale bohužiaľ - cena. V Autopalace sme potom vybrali Astru. Robí tam aj ženin ujo. Snažili sme sa zohnať niekoho, kto sa vyzná v autách, ale nepodarilo sa. Čo to som si prečítal ja. V stredu 17.3. nastali priaznivé okolnosti a šli sme do Bratislavy. Deň predtým som si obehol poisťtovne. A Wustenrot som ešte hľadal doobeda v Bratislave. Na Furdekovej, kde by mala byť centrála sú obytné bloky a maximálne tak knižnica. Šiel som teda na Osuského s krajcom chleba v ruke. Už bol obed.Tam som pri Zrkadlovom háji našiel poisťovňu. Porovnaním mi vyšla naj Kooperatíva. Šiel som potom ešte policajtom pre žiadosť o prepis. Až potom som sa vybral do autobazárov. Sú tam pekne 3 vedľa seba. Omrkol som si najprv MaH, kde bolo Astier najviac. No každá mala škrabanec. Zmieril som sa s tým, že ojazdené auto bez škrabanca nekúpim. A pritom na novú nám stačilo mať o 1000Eur viac. V AAA auto skapal pes. Potom som sa už motal po Autopalace a čakal na ženu. Posedel som si v Hyundai i30 a zamiloval sa do novej Mazdy 3. No tá je cenovo niekde v oblakoch. Prišla žena, zistila, že i30 je malý pre jej "obriu" postavu a šli sme mrknúť naše tátoše. Prvý z nich zatekal cez spolujazdcove dvere. To sme boli rýchlo vybavení, hoci našim očiam viac farebne ladil ako druhý. Druhý nevyzeral nabúraný, drobné škrabance na laku boli. Stav zodpovedal 33500km, no bolo vidieť, že je to ležiak. Keď som sa spýtal predjacu, povedal, že je tam asi 2 mesiace.Nech si robí srandu z toho, čo slamu žere. Na to začal škriekať, že môže zavrieť kapotu a odísť preč. Len z úcty a ochoty prítomného rodinného príslušníka sme odtiaľ neodišli. Krátka skúšobná jazda na to, že som po roku sedel za autom bola v pohode. Cenu sme dohodli hneď na 8.500Eur. Neskôr sme si vyčítali, že sme mohli ísť nižšie. Ujo sa za nás zaručil a auto sme si mohli odviezť ešte v tento deň. Najprv kontrola originality na účet bazáru (60Eur). Platí 2 týždne, potom si ju musí človek urobiť sám. Nepustia k nej vraj nikoho, hoci som bol zvedavý. Bol dlhý deň na polícií a podaril sa vybaviť aj odpis. Medzitým sme spísali kúpnu zmluvu. Rok záruka, no vadiť sa s nimi by som nechcel. Potom sme boli v banke previesť peniaze. Predajca nás tam odviezol. Príšerne jazdí. Chceli sme, nech nám vyčistia auto, no po 16.30h na dielni nikto nebol. Predajca nám daroval zato autolekárničku. Ešte vybavenie zákonnej poistky (115Eur) a mohli sme ísť. Boli na nás dvaja a ponáhľalisa, že takmer nám dali aj svoju zmluvu. Boli by nahratí. Zastavili sme sa na pumpe kúpiť diaľničnú známku. Vestu, aj to oranžovú som kúpil ať na tretej. Polovicu Blavy som šiel na parkovacích svetlách a jediný s autoškolou predpisových50km/h. Po 19h sme pristáli pred domom.