Maupassantov Miláčik sa dočkal viacerých filmových adaptácii. Ja som si pozrel najnovšiu z r.2012 režírovanú D.Donnellanom. Film surovo vystihuje podstatu knihy, t.j. bezohľadný karierizmus a honba za peniazmi. Plytkosť deja, či záberov trocha uberá z kvality snímky. Filmu chýba iskra. Rozdiel je tam vo veku hlavného protagonistu Gustava Duroy-a. V knihe vystupuje skôr starší muž, no vo filme je mladík. Rozdiel je najmä vidieť v kontraste veku jeho priateľa Forestiera. Taktiež hlavný hrdina nemá vo filme fúziky. Vcelku je film dobrou adaptáciou, i keď nudí (kľudne mohol byť v nej súboj na pištole, či šermiarske súboje ako v knihe).
Dráma Terese Desqueyroux od F. Mauriac bola sfilmovaná v r.2012 režisérom C.Miller-om. Režisér sa drží knižnej predlohy. Vymyslená je akurát scéna v aute, ako si Tereza predstavuje, že jej Bernard odpustí.
Ditta, dcéra človeka od dánskeho spisovateľa M. Nexo bola sfilmovaná v r.1946 pod taktovkou B. Jening-Hanssena. Nakrútená bola iba prvá časť rozsiahleho románu, keď Ditta žije na vidieku. Prvý diel sleduje dcéru človeka od narodenia po dospelosť, keď sa stáva matkou. Film je akosi menej dramatický. Sociálne ostré časti vo filme absentujú. Každopádne film je prvá seriózne nakrútená snímka dánskej produkcie. Lars Peter napr. dostáva menej priestoru, rovnako krčmár. Verne je zobrazený vzťah Ditty so starou mamou. Škoda, že Dáni nenakrútili pokračovanie veľmi peknej knihy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára