Chladnokrvne zrežíroval v r.1967 R. Brooks. Film pochopiteľne nezachytáva všetko, čo T. Capote vo svojej knihe. V podstate sa však drží predlohy. Pery je v knihe opisovaný skôr kladne, ľútostivo, kdežto vo filme naopak. Film je veľmi dobre natočený. No zaujímavý a cenený je aj film Capote z r.2005 o vzniku tejto knihy. Sám autor Truman Capote po napísaní románu sa nikdy nespamätal z toho, čo zažil pri písaní.
Ďalšie filmové prekvapenie a dokonca od českého režiséra V. Jasného prišlo v podobe sfilmovania poviedok Fajky od ruského spisovateľa I. Erenburga v r.1966. Konkrétne tri poviedky. Prvá, Hercova fajka, je o umelcovi, ktorý sa pre neveru družky zbláznil a zostal mimo reality. Vo filme režisér paroduje natáčanie nemého filmu. Vo filme sa kupčí so striebornou líškou, v knihe s modrou. Inak epizódka sedí. Druhá je Lordova fajka, čo je celkom suchý príbeh ako celé Anglicko. (Si mohol režisér Jasný vybrať radšej poviedku Kapitánova fajka). Až na detaily, ako lordov výber milenca pre svoju ženu (na dostihoch, nestretla ho v parku) alebo scéna svadobnej noci (bafkal za dverami, ani ju nepobozkal) je vcelku dôveryhodná adaptácia knižnej podoby. Posledná, tretia, poviedka je Fajka sv. Huberta. Taký tuctový príbeh. V závere filmu chýba smrť horára Kurta. Vo filme sa často spieva a spev tvorí predely jednotlivých scén. Gott a Matuška excelujú. V poviedkach sa síce tiež spieva, ale v iných scénach.
Známy realistický román G.Flauberta Pani Bovaryová bol sfilmovaný niekoľkokrát. Ja som vzhliadol najnovšiu verziu z r.2014 režírovanú nemeckou režisérkou S.Barthes. Film sa drží iba ústrednej témy, t.j života a pádu unudenej Emmy Bovaryovej a prakticky s knihou nemá veľa spoločného. Preto ani nebudem ďalej písať rozdiely.
Román o zbytočnom človeku Oblomov od I. Gončarova nakrútil v r.1980 známy N.Michalkov. Objemnú 500 stranovú knihu je obtiažne zrežírovať (už len z dôvodu bohatého vnútorného sveta Oblomova), preto i film ma podtitul "Niekoľko dní zo života I.I.Oblomova". I tak trvá snímka vyše dve hodiny. Film začína celkom verne podľa knihy. Nevystupuje v ňom toľko postáv a dejových línií, ale napr. sluha Zachar je zobrazený veľmi vierohodne. Film sa vracia stále do Oblomova detstva, ale v knihe sa v ňom toľko nevŕta a Gončarov nehľadá príčiny Oblomvho správania v detstve ako sa snaží režisér filmu. V druhej polovici filmu sa už režisér odkláňa od knihy a dej zrýchľuje. Vymyslená je scéna s kríkom i tricyklom. Po poslednom dni Oblomova s Oľgou a Alexjom, už dobehne dej iba s rozprávačom. Film končí poeticky, keď Oblomov syn uteká dodiali mame naproti. Slušná adaptácia, v ktorej zaznejú hlavné myšlienky diela.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára