Knihy vs. filmové spracovanie 22

    Skvelé čítanie útlej knižôčky Bitúnok č.5 K.Vonneguta bolo isto umenie sfilmovať. Podujal sa na to v r.1972 režisér G.R.Hill. Jednotlivé scény, udalosti sa často prelínajú a čitateľ, či divák musí byť pozorný, aby si vedel život Billyho poskladať. Film docela kopíruje knihu, i keď jednotlivé obrazy sú poprehadzované. To však nič neuberá na kvalite snímky.
    Filmovú adaptáciu povojnového románu od poľského spisovateľa J.Andrzejewského Popol a diamant nakrútil v r.1958 A.Wajda. Film je dosť otesaná verzia knihy. Dejovo i postavami. Rodina Kosseckich v snímke vôbec nevystupuje. Vynechaná je napr. scéna v pivnici. Naopak navyše vo filme krátko vystupuje Szczukov syn Marek, ktorý v knihe nefiguruje. Iná je scéna Chelmického na cintoríne. V knihe je sám, vo filme s Krystýnou. Odhalenie nebožtíkov v kostole je ďalší prídavok vo filme. Film sa snaží byť akčnejší ako kniha a scény sa naťahujú. Napríklad strieľanie na džíp alebo umieranie Chelmického v závere. Nepresnosti sú aj v časovej línii. Dej knihy sa odohráva medzi 5-9 májom, vo filme sa všetko vtesná do jedného dňa a jednej noci. Film je teda o dvoch scénach: plánovanie a vražda Szczuku a ľúbostný príbeh Krystýny a Maceka Chelmického. Oslava je len doplnok.
    Z pera slávneho ruského spisovateľa I. Bunina bolo k pohoršeniu sfilmované len jedno dielo, a to Suchodol v r.2011 režisérkou A. Streljanajovou. Film je pomerne neznámy. Nie sú k nemu ani titulky, takže som si oprášil ruštinu. Film je vyrozprávaný osobou Natálie, v knihe je rozprávač akoby spisovateľ. Vcelku film kopíruje neveľkú poviedku. Film sa nezdržuje nejakými opismi. Temná a pochmúrna krajina v záberoch však dajú dobrú predstavu, v akom bezútešnom kraji je usadlosť. Potrat Nataši je vo filme dramatickejší. V knihe prišla o dieťa pri požiari, nie pádom z kopca. Naopak vo filme absentuje iná akčná scéna, ako Gervasky zahlušil pána alebo smrť Petra Petroviča. Film je hlavne o Natálii, ale kniha podrobné vŕta v životoch aj ostatných obyvateľov Suchodolu. Natália spávala v predizbe svojej šibnutej pani Toni a nie kdesi v maštali. Film končí požiarom usadlosti, no kniha ide o ku ďalej a dozvieme sa, ako skončia jednotlivé postavy.
    Poviedku Cudzinec od A. Camusa sfilmoval v r.1967 taliansky režisér L.Visconti. Ani nie je veľmi, čo porovnávať, film je takmer do detailu kópia knihy. Dokonca i vety sú presné.