Pokroky našej malej

Dcérke sa rozväzuje jazyk čoraz viac. Nedá sa všetko zachytiť na kamere, lebo akonáhle ju vytiahnem predstavenie skončí. Tak teda si to poznačím tu. Oslovuje sa menom, zámená jej nič nehovoria. Keď počarbala kuchynskú stoličku, povedala, že ide spať a mama to zašije. Keď mama nemala peniaze, poslala ju kúpiť ich. Hovorí básničky už z lepšou výslovnosťou ako trebárs pred 2 mesiacmi. Pozná Kolo , kolo mlynské, Slimáčik máčik, Kukulienka a Oli Oli Janko (jej obľúbená i na počúvanie). Zabŕdne i do Prší, prší, ale len časť. Zhruba od 22 mesiaca tvorí jednoduché vety. Stále mrchavo je. Už ju kŕmime za pochodu. Behá po byte a naháňame ju z jedlom. Tak čosi zje. Na advent sme jej zapaľovali zasa sviečky. Viem, čo je to závislosť. Vidím to na mojej dcére. Závislosť na dudloch. Hrozne hysterčí, keď ho nemá. Je veľká pomocníčka a pomaly ju učíme hádzať veci do koša. Najnovšie si zvonku nosí palice. No, keď len to. Zatiaľ. Vnútri ju chytila iná mánia, chodiť bosá. Ešte lepšie z jednou papučou, aby sa mohla odrážať aj šmýkať. Niekedy zakričí mamička, keď neprichádza mama a keď ani potom nie, príde sama a urobí dá dá dá-bitka. Vo veľkom kočári nechce byť, ale v malom pre bábiky sa vozí po byte. Vie si už aj stoličku prisunúť k dresu a sleduje, čo sa robí a pri tom vymýšľa.

Cigánski Diabli

V sobotu chytila ženu a švagrinú predvianočná nákupná horúčka. Šli sme do OC Laugarício. Ja len tak. A veru neľutujem. Taký mini koncert tam mali svetoznámi Cigánski Diabli. V prvom vstupe začali skladbou J.Brahmsa, potom to rozbalili v cigánskych piesňach naplno. Najmä umelecký šéf E.Šarkozi. Cimbal sa len tak triasol a on potil. Na záver zaspievala Vanesa Šarkoziová. Druhý vstup bol neskôr, tak som som sa šiel prejsť. Zašil som sa do kníhkupectva. Pred druhým vstupom Cigánskych diablov vystúpila tieť len tak z rýchlika tanečná sk. Star Dance. Potom to odpálili opäť cigánskou piesňou aj z malou Vanesou. Jej mama Sylvia odložila violončelo a pridala sa k nej. Potom bolo sólo pre turecký nástroj Tárogato. Každý jeho zvuk pozná. Je to kríženec klarinetu a hoboja, volali ho aj turecká pištoľ. Má charakteristický zvuk, znám najmä z indických skladieb. Veľmi sa mi hra naň páčila a záver skladby okorenili cigánskymi prvkami. Podobne aj ďalšiu židovskú skladbu. Primáš Š. Banyák predviedol svoje virtuózne husľové sóla, pri ktorých mu praskali struny. Nevšimol som si, či mení sláky alebo strunu len vyhodí. Urobili na mňa dobrý dojem, no asi by som na riadny koncert nešiel. Predsa len počúvam inú hudbu.

Hody

Hody sú také malé Vianoce. Vypeká sa, vyvára o stošesť. A zíde sa početná rodina. Už len koledy chýbajú. Markantné sú najmä na dedine. V meste len starousadlíci ctia tradíciu posvätenia kostola. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj kolotoče a stánky a samozrejme hodová zábava. Na niektorých dedinách je to jediná možnosť zábavy v roku. Pred veľa rokmi a zopár kilami som chodieval na hody k dedkovej rodine na dedinu. Jeho sestra bola veľmi dobrá kuchárka. Vždy som sa na ne tešil. Najlepšie robila kremrole. Bohužiaľ už nie je medzi nami a tak tam už na hody niet kam chodiť. Ako som sa zoznámil so ženou, tradíciu som obnovil. A hneď dvojnásobne. Mesiac po sebe kačacie hody. Pred tými skoršími som si týždeň robil miesto v žalúdku a potom týždeň preplnené miesto odpratával. Dcérka sa povozila na detskej manéži. Za nekresťanské 2Eur sme jej kúpili balónik. Za dva dni vyfučal a ostal sa na nás pozerať nechutne škliebaci ksicht zajaca. Na druhé sme sa nečakane rozhodli ísť. No s plným bruchom sa to veľmi neoplatí. Ale aspoň som ochutnal suchú lokšu. Do rodiny pribudla nová osoba a mňa ešte nepoznala. Tak som bol prelustrovaný, čo mi nebolo príjemné. Ale v opojení má nás rada a všetci sme skvelí. Aj v reštauráciách sa na jeseň hemžia pozvánky na hody. Dokonca ako vianočný darček. Prežierať sa na Vianoce a ešte aj potom na hodoch... To je už na infarkt.

Mám okno

Keby sme sceli šeckému rozumet, mali by sme hlavu jak kýbel. Tento odkaz nesie v sebe nová hra Stana Štepku Mám okno. Okno do sveta, okno do duše. Je aj o nepochopení vzťahu otca Viktora so synom Karolom, či Karola ako otca s dcérou. Otec má len jednu túžbu, aby sa syn s ním rozprával. Syn však pociťuje dávnu krivdu a pre neho je otec tichý blázon. Nakoniec problém rozluskne psychiater, no syn si cestu k otcovi aj tak nenájde.Sprvu sa mi zdalo, že sa všetko krúti okolo Štepku. V druhom dejstve už potom vystupovalo viac hercov. Nuž jeho nárečie a ksichty sú nenapodobiteľné, a preto je ťahúňom svojho súboru. Štepka nechodil pre námet ďaleko a hra sa odohráva na dedine a všetci vedia, kde má RND korene. Taktiež problém komunikácie je aktuálny. Šli sme do divadla so ženou a švagrinou. Pôvodne mala ísť svokra, ale je PN. Škoda, že som si nekúpil leták pred predstavením. Raz tam rušilo vyzvánanie mobilu. Hra je jednoduchá, nerieši nejaké komplikované problémy aninenúti premýšľať. Len sa nechať uniesť humorom a pesnièkami a tak stráviť príjemný večer.

Slávik 2009

V mojom záujme je sledovať dianie na našej, či českej hudobnej scéne. Čo frčí, čo sa ľuďom páči. Minulý víkend sa udeľoval v oboch krajinách Slávik. Na tých istých programoch ako beží Superstar. Pýtal som sa, o čom náš Slávik tento rok bol. Prekúsol som, že je to v komerčnej TV, keď verejnoprávna uprednostní skučanie babiek pred našou kultúrou. Sprvu som si myslel, že odovzdávanie cien je na prerobenom Superstar pódiu. Pardon. Bolo to v PKO. Aj tak to pripomínalo kombináciu Superstar a lacnej zábavy. Takmer nikto nezaspieval nič nové. Torzo Tublatanky a jej imitátori, nevýrazný a tichý Elán, ktorý snáď ani nespieval svoju pieseň.
Rišovi Mullerovi sa návrat veľmi nevydaril. Ešte stále asi pod liekmi dýchavične zarepoval Po schodoch. Pieseň urobili zaújmavou aspoň hudobníci. Zmes hitov rokov minulých pôsobila čudne.
Trápne vtipný Juro Mokrý si uťahoval zo spevákov a spravil z udeľovania frašku. Zdá sa, že si on alebo Markíza robili zo súťaže uťahovali. Okrem toho spieval a tancoval ako keby naša hudobná scéna už nemala koho ponúknuť. Nudný bol najmä pri imitovaní rozhovoru Žbirku a Mullera.
Televízia pretláčala svojich ľudí. No, aby som len nekritizoval. Pekným vrcholom bolo vystúpenie Chinaski a No Name. Zaujímavé, že No Name získali ocenenie v českom Slavkíovi 2009 a u nás nič. Čo sa mi páčilo boli svojrázne upútavky na nominácie a vstup expresákov Doda a Nora.
Český Slavík 2009 mal lepšiu úroveň. Bol tradične v Lucerne a humor moderátora bol nevtieravý, i keď tiež uletený. Neúnavný Gott bude asi zlatý aj po smrti. Prosil, aby ho už z nominácií vyradili. Peknú, novú skladbu zaspievala Aneta Langerová. Nejak výnimočne ma teda náš Slávik nezaujal, nič také noví sa nedeje, akurát stálica Marika Gombitová sa už neobjavila medzi ocenenými.

Knihy vs. filmové spracovanie 3

Malá bitka, malá sláva, veľká bitka, veľká sláva. To je asi ústredným mottom Szenkiewicovej trilógie o občianskej vojne na Ukrajne. Prečítal som a vzápätí pozrel jej prvú časť Ohňom a mečom. Kniha sa dobre a rýchlo číta, dej má spád a človek sa nenudí. No nie je to celkom môj žáner a pokračovanie pre mňa asi nebude. Film režiséra J. Hoffmana z r.1999 sa ako jeden z mála drží knihy. Dokonca i niektoré dialógy a výroky sú z knihy. Detail ako zdravý Helenin brat Wasyl, či piknik Zagloba s oboma očami alebo neúspešný pokus dostihnúť Helenu na vore sú zanedbateľné. Podstatnejšie veci ako vynechaná zastávka námestníka Szkretuszkého na hrade Kudak cestou na Sič. Pri násilnom pokuse získať Helenu z Rodzog pobije Bohun všetkých jej bratov. No v knihe iba dvoch. A Bohuna nezraní kňažná, ale najmladší brat. Vo všeobecnosti je kniha krvavejšia ako film. Je tam viac boja. Film sa končí tiahnutím kniežaťa do boja a Sykretuský oplákáva vypálené sídlo milej Helelny. Kniha ešte opisuje boje a víťaztvá kniežaťa.
Chalúpka strýčka Toma od H. Beecher-Stowovej je smutná až tragická kniha. Normálne mi naskakovali zimomriavky najmä, keď som sa dozvedel, že to je podľa skutočnosti. Autorka popisuje otrokársky život černochov. Kniha prevedie čitateľa v podstate všetkými možnými spôsobmi zaobchádzania s čiernymi v USA. Voľne dostupný film z r.1987 je v zlej kvalite (skopirované z VHS). Navyše ruský dubing je len jemne prekytý cez pôvodnú angličtinu. To mi kazilo celkový dojem. Dá sa povedať, že je to voľné spracovanie. Začína scénou úteku pp. Johna, ale v knihe je to na inom mieste. Eliza uteká s malým na vore, ale v knihe preskakuje ľadové kryhy. Taktiež nedorazí hneď ku kvakerom, ale najprv k nejakému pánovi. Najviac uletená scéna je pri úteku celej rodiny Harrisových. John strieľa spoza koča, no v knihe sa schovávajú za skalami a všetci utečú (i postrelený). Celý ten útek je vo filme len aby sa nepovedalo, akási bokovka. Vynechaný je aj napr. skok kúpenej černošky z lode do vody, ale to je banalita. Vcelku film prenáša poslostvo knihy o útlaku čiernych. Odporúčam však knihu.

Voľby župana

Už som chorý z tejto predvolebnej kampane na post župana. Jureňa je všade, už sa mi pomaly aj o ňom sníva. To bol asi jeho zámer. Začalo to v lete jeho nevinnými článkami v inzertných novinách. Ako vydražili jeho stôl, akí sme hrdý národ, akí sú bratislavčania zlí a len Trnava písala dejiny, prečo sadiť stromčeky, ku všetkému má komentár. Každý deň vidím jeho ksicht ako pes Droopy z najmenej 3 plagátov. V posledných dňoch nátlak na voliča vrcholí a prišiel mi leták, kde zasa omieľa to isté, čo v novinách. Sme tu tisíc rokov aj s akousi kaplnkou, ktorá symbolom jeho kampane. Doteraz som to nepochopil. Asi chce vzbudiť národné cítenie. Okrem jeho osoby, ktorá bola aspoň na dvoch stranách, tam boli ďalší, napr. dvojnásobný inžinier alebo Ing.Bc. Snáď ani nie je medzi nimi jednoduchý človek. Zo začiatku iba jeden sľuboval obchvat mesta, teraz už všetci plačú nad zlou cestou a sľubujú, že aj žlté lístie sa znovu zelená. V inom okrese sľubujú zasa viac diplomov z Dubčekovej univerzity. Nejaký „vtipálek“ prepísal tabuľe označujúce mesto ako „Medzi Trenčínom a Piešťanmi“. Možno to však nesúvisí s voľbami. Nejakému Tahotnému prepísal niekto a na e. Mňa momentálne zaujíma, kde dám svoju malú do škôlky, keď sú preplnené. Katastrofálne situácia mestksých komunikácií v našom meste tiež nikoho netrápi. Niekto však pohotovo vysadil zopár stromčekov pred barákom. Vraj to už nie je ako v 90-tych rokoch a dnes už idú do volieb len tí, čo tučný pudilár. A treba si dať pozor na zelených. Vraj sú ako melóny. Zvonka zelení, zvnútra červení. Nuž, toľko sa toho na mňa valí v tejto kampani, že ani voliť nepôjdem. Aj tak mám župan doma.