Knihy vs. filmové spracovanie 27

   Profesor Nečin od H. Manna bol sfilmovaný už v r.1930 režisérom J. von Sternberg-om pod názvom Modrý anjel. Film iba voľne reprodukuje knihu a spoločný má iba námet. Preto sa ani nebudem ďalej rozpisovať. 

   Rozsiahly vojnový román N. Mailer-a Nahí a mŕtvi uviedol v r,1958 na plátna kín režisér R.Walsh. Natočiť takmer 700 stránkový román bola teda odvaha. Film nie je veľmi známy a nie sú k nemu ani české alebo slovenské titulky. Každopádne film nie je taký krvavý ako kniha. Začína inak, striptízom v bordeli, no kniha začína v podpalubí inváznej lode. Ale vo filme sú stroje času (život, či myšlienky postáv v civile), čo som si myslel, že ani nebude. Chlapi si pálenku destilujú, no v knihe kúpia tri fľaše. Prvá polovica filmu je ešte ako tak podľa knihy. V ďalšom deji sa však rozchádza. Poručík Hearn vo filme prežije, v knihe padá japonskou guľkou. Naopak čatár Croft nie je v knihe pri prieskume zastrelený a vráti sa s5 do tábora. Vymyslená je i scéna s hadom a smrteľným uštipnutím. Posolstvo diela však je viac menej zachované, ale nepovie ho Hearn, ale čitateľ si ho musí domyslieť sám.

   Mefisto od K. Manna natočil maďarský režisér I. Szabó v r.1981. Divácky náročný a dlhý film v podstate kopíruje knihu. Pridané sú akurát pasáže z Goeteho Mefista, čo však nie je na škodu. Naopak, umocňuje dielo. Posledný záber Henrika vo svetle reflektorov je doplnený. Odporúčam vzhliadnuť ako klasické dielo svetovej kinematografie.

   Detskú knižku A. Marshall-a Už zase skáčem cez kaluže sa podujal sfilmovať známy český režisér K. Kachyňa v r. 1970. Snímka je voľný námet a len schematicky kopíruje knihu, i keď sa neodohráva v Austrálii, ale na statku v južnej Morave. Režisér si nejaké scény upravil. Meno hlavného hrdinu Alan je zmenené na Adam. Vo filme vystupuje paholok, ktorému Adam robí zle. V knihe skôr opisuje autor svojich priateľov. Vo filme haranti vyvádzajú iné zbojstvá (vyplašenie farára), ako opisuje Alan v knihe (chytanie rýb, lezenie v kráteri). Na konci filmu sa nedozvieme, čo a kam ide hlavný protagonista študovať, to je napísané v knihe. Film i knižka je pohladenie duše a odporúčam obe.

Kľačianska Magura

Názov expedície: Nešmek Trail

Heslo: Tam, kde dobrú noc dávajú líšky, pečú dobré šišky.

    Krásna zimná slnečná sobota a bol by hriech ju presedieť doma. Ešte ráno sme s drahou vyberali kam pôjdeme otestovať naše protišmykové návleky, tzv. nešmeky. Prečo tento názov, sa mi nepodarilo vygúgliť. Snehu je v nížinách žeby Kuzmina zaplakala a šmarila lyže do kúta, preto treba ísť ďalej na sever. V hre bola Kubínska hoľa (príliš ďaleko), Čipčie (príliš nízko) alebo Kľačianska Magura. Nakoniec vyhrala chata pod Magurou. 

  

    Magurský projekt je súťaž, koľkokrát za 24h vystúpi turista k chate. Rekord je 15x.

   Pred pol desiatou sme konečne bez detí vyrazili smer Vrútky a Turčianske Kľačany. Natankoval som Jarisu do plna, dupol na plyn a "valil" 140km/h. Vír v nádrži zmenšil jej obsah na tej 140km dlhej ceste o štvrtinu. Na ceste pod Strečnom sa už cestári ani neunúvajú opraviť výtlky a len lakonicky umiestnia značku s namaľovanou ženskou vrchnou bielizňou. V Kľačanoch drevená šípka ukazuje na parkovisko pre výstup k Magure. Veľká trávnatá plocha pre smradov je pri futbalovom ihrisku a farme so všeličím živým. Menšia plocha je však priamo na začiatku chodníka. Dôležité je nezabočiť autom pri obecnom úrade doľava v smere šípky, ale potiahnuť kúsok rovno za kostol a až tam zahnúť k lesu. Inak od ihriska trvá prechod k zeleno značenému chodníku nejakých 15min po lesnej ceste. Mohli by nadšenci alebo obec aspoň vyznačiť túto spojku. Stojac na zmrznutých ovčích hovnách som si nazul karimory a mohli sme vyraziť. My sme sa vybrali k začiatku trasy po okraji dediny. Videli sme jeden pár motať sa ako ovce po pastvine. Tí šli asi priamo hore. To je dosť strmý chodník. Zo začiatku sa ide po lúkach, kde sú hotové klziská. Chodník mierne stúpa Repišstskou dolinou. Brehy potoka zdobia bizarné tvary cencúľov. Zvonce, sviečky, kvaple... Malé riavy sa vylievajú na chodník a kde tu robia, najmä v tieni, šmykľavky. Na čistinke v prítmí smrekov je hojdačka, na ktorú sa posadí drahá polovička. Utlačeného snehu nebadane pribúda. Pod prameňom žena nasadzuje nešmeky. Pýtam sa chalanov idúcich dolu, či je tam vyššie sneh a treba návleky. Vravia, že za studničkou áno. Ja vytiahnem palice a v rukách mi štrngajú oranžové návleky. Akurát mi tak zavadzajú. V stúpaní jarkom za lesnou cestou už aj ja sa morím s nasadením nešmekov. Stojac na jednej nohe ako vianočný stromček sa nadýchnem, ponorím dolu a nasadím najprv predok označený "FRONT". Výdych a otočiť sa dozadu k päte, zdvihnúť nohu a snažiť sa natiahnuť gumu návleku označenú "BACK". Pritom sa treba udržať na tej jednej nohe. Potom o5 nádych, ponoriť sa pod hladinu, prevliecť popruh a zapnúť suchý zips. Hotovo. Akrobaciu a hĺbkový ponor zopakovať aj na druhej nohe. To všetko navyše s rukami skrehnutými ako tie baranie hovná. Ale má to zmysel. Hlavne pri schádzaní dolu po udupanom, zľadovatenom snehu moja opatrnosť môže sladko spinkať. Ďalšia cesta, nad asi 900m, je už po snehu. A stúpanie dosť strmé. Zastavujeme na esíčku a napijeme sa čaju. Žene priam tancujú hviezdičky pred očami. Telo pýta tekutiny. Predsa len treba prekonať 700 výškových metrov na pár kilometroch.

Zimná rozprávka je pre nás z dolniakov vzácna.

  Míňame tabuľku Bučiny a rukavice nastoknuté na strome. Pribúda ľudí stúpajúcich hore, ale i kráčajúcich dolu. Obehne nás jeden týpek len v krátkom tričku. Pod chatou vzápätí trieli s kámošom dolu. Nám ostáva ešte pár metrov krásne zasneženou krajinou. Gýčovo modrá obloha, zelené smreky a biely sneh. Zimná rozprávka. Pred posledným výšvihom sa prihovoríme jednej pani, ktorá si fotí chatu. Drahej je nejaká povedomá zo skupiny "Parťák na hory". Z pani nakoniec vylezie, že áno, je v tej skupine a pravidelne dáva príspevky z potuliek po Slovensku. Dnes sa vybrala, kam jej pôjde prvý autobus. Spolu vylezieme k chate vo výške niečo cez 1100m. Nájdeme voľný stôl, kde sa môžeme zložiť. Dám si dolu nešmeky a idem pozrieť niečo pod zub. Vraj pani kuchárka robí výborné šišky s čučo džemom. Režim OP ma netrápi. Hore je kuchyňa s jedálňou, dolu malý bufet. Zídem teda dolu do saunového sveta plného prepotených, zapáchajúcich tiel. Za pultom sa točia dvaja chalani, rýchlejšie sa mi však točí hlava z tepla a smradu. Šišky zjavne dochádzajú, a keď si posledné dve zoberie chlapík predo mnou, dušička mi posmutnie. Ale opýtam sa mladíka za pokladňou, ktorý vzápätí vybehne hore do kuchyne po ďalší podnos plný voňavých šišiek. Ohľaduplne si na papierovú tácku položím iba dve, za mnou stojí slintajúci dav hladných rádoby turistov. Pod tácku si vsuniem maľovanú pohľadnicu a nálepku. Drahá chytá slnečné lúče a ja aspoň čerstvý vzduch po návšteve nevetranej miestnosti. Chatárove šišky sú hutné, ale chutné. Taký priemer. Dotlačíme sa šunkovými žemľami z Lidl. Pokocháme sa výhľadom do zaparenej Turčianskej kotliny, Minčol je v mraku. Znova nahodím hroty a pomaly sa uberáme dolu. Ja by som šiel až do Lipovca, no cesta je raz tak dlhá. Drahej sa nechce a vraciame sa s5 po zelenom chodníku. Pred studničkou však vybehneme na vyhliadku. Odtiaľ je krásne vidieť podstatná časť Veľkej Fatry a dokonca i Šíp. Zosadíme si dolu chrumkajúce nešmeky. Vidím ísť ľudí lesnou cestou vpravo a vydáme sa po nej aj my. V 750m opúšťame cestu a schádzame prudko dolu chodníkom, ktorý ide priamo k autu. Skĺznutiu sa bránime zapichovaním paličiek do mäkkej zeme. 

Turany a pohorie Veľkej Fatry.

 Obchádzame čudne tvarované stromy s ceduľkami: Lavička chudobných apod. Dutý peň je pomenovaný Domček čistoty. Ocitáme sa na spojnici so zelenou značkou. Sme prakticky dole na lúke. Ešte pár zaujímavých záberov zmrznutého potoka Mníška a sme na pasienku. Veľa ľudí sa vybralo na poobednú prechádzku. Zahneme do farmy, že by sme si kúpili syry, ale je zavreté. Iba jeden smutný poník stojí za ohradou. Veselé gazdovanie na bačovom dvore. O5 si nevšimnem hovná pod autom a prezúvam sa čiastočne v lajne. S nevalným úspechom sa snažím topánku utrieť do zmrznutej trávy. Sadneme do auta a trielime do Žiliny. Na parkovisku pred centrom Átrium sa zaradím sa do kolóny na hambáče. Posunkami ukazujem mladíkovi s tabletom, že si vyberieme z ponukovej tabule za ním. No veľké, vysvietené tabule tam nie sú iba na pastvu lačných očí, ale aj na objednávanie. Sklamem dievča pri okienku a objednávku nám vypisuje mierne nasrato. I´m lovin´ it! Za trest nás pošle čakať na balíčky na parkovisko. Už viem na čo slúži. Pre nechápavých dementov ako ja. Odstavím auto a asi štvrťhodinky čakáme, kým nám korpulentná dievčina prinesie tašku. Chlapík mi zablokuje výjazd, ale keď vidí biele svetlo vzadu Jarisy, preparkuje svoje auto. Už nám nič nebráni juchať domov. Baby nám skočia okolo krku, keď nás vidia. Opravujem, keď vidia večeru.
Turistika v zimnej krajine bola super a kto nešiel, môže banovať. Nešmeky sú výborná vec a mám pocit, že zvládnu každý problém, vrátane covid-u a inflácie.

Nad Kľačanmi. Lúčanská Malá Fatra.

Ako nás zomlel rok 2021

Tento rok bol rokom obmeny. Bohužiaľ len spotrebných vecí, ale snažíme sa.

1.1. -  privítanie nového roka slabota. Ohňostroje len kde tu. My sme ani prskavky nekúpili. O pol jednej mesto stíchlo. Ja som si prial len jedno: lásku. Nech si môžem svoju ženu znova privinúť, objať a pobozkať. Je zákaz vychádzania a ani svokrovci neprišli ako každý Nový rok,
4.1. - žena sa po poldruha roku o5 zaradila medzi makačenkov. Zrovna do slovenského Bergama v čase pandémie. Mrzne pri otvorenom okne,
5.1. - do roboty treba písomné povolenie,
12.1. - prvý sneh tohto roka. 6 čísiel,

                                                Skromná nádielka snehu v nížinách sa stáva tradičnou.

16.1. - drahá ma 1x ostrihala strojčekom na holenie. Celkom jej to šlo, až na to, že ufikla mi kus vlasov z temena. Neskôr, v decembri, kupujem už riadny strojček na strihanie vlasov z Lidl,

17.1.2021 - sánkujeme na kopci Ahoj,
29.1. - žena šla kupovať dorazovú štetku na posuvné dvere. Pomýlila si bránu a vošla do družstva. Vrátnik sa jej pýta: "Panička, a vy kam idete?" "Za svojimi", odpovedá žena. Neďaleko boli za ohradou kravy.

No a tak sme sa dozvedeli, že i v našom meste sú strakane,

5.2. - Kým Bosana nerobila nič, vyzeralo to, že by niečo robiť vedela. Ale odkedy to robí, tak je jasné, že nevie robiť nič,

11.2. - švédski kolegovia prišli s geniálnym riešením, ako stíhať projekty. S dizajnérov spravili testovačov vlastných produktov,

13.2. - máme zateplenú pivnicu i vestibul. Upratujem,

14.2. - kámoška stratila pre prechádzke v lese zub. Ona hľadala na štyroch ako psík zubnú kosť a my na svahu ju. Šiel s nami nejaký Lubo Vták. Deti upútal šnúrkami, prakom, či cukríkmi. Dospelákov počastoval decom vareného vína v očíslovaných kelímkoch.

15.2. - prvý a posledný krát sa korčuľuje celé mesto na rybníku. Policajti len buzerovali a dávali pokutu v zákaze zastavenia,

22.2. - vyťahujem bicykel. Drahej starý Favorit sa snažím zachrániť, ale ani 120Eur injekcia nepomôže a ani neskúsení opravári. Aj dcérky osedlajú svoje bicykle v krásnom slnečnom počasí,

24.2. - cyklovýlet do 13km vzdialených Považan. Drahá potiahla za Mesto a natiahla si sval. Deň na to som o5 na cyklotrase v meste a mal menšiu kolíziu s dievčatkom, ktoré zazmätkovalo na zazvonenie. Jej tatko sa na mňa ešte osopil, ale motali sa po chodníku 7,

26.2. - jar sa blíži. Ráno ma prebúdza spev vtákov,

2.3. - baby na prázdninách u babky. Využijeme ich neprítomnosť i slnečné počasie  a zavoláme tepovača pohovky a soličiek,

6.3. - svokor dal spíliť posledný orech. Naťahoval som s ním plot za sliepkami,

12.3. - pod oknami máme novú lampu. Svieti priamo dolu, a tak mám ráno väčšiu tmu,

15.3. - stopla sa oprava fasády baráku. Firma z Bytče by najradšej opravila celú izoláciu. Mesiac sa dohadujeme. Nakoniec sa len opravia trhliny a firma nad nami zlomí palicu,

22.3. - svet je o mnoho menší ako sa zdá, ale oveľa väčší ako vyzerá,

27.3. -  zahajujeme opekaciu sezónu pri Váhu. Spoznali sme nových ľudí,

29.3. - zahajujeme aj bicyklovú sezónu prvými 21km. Vo firme každý dostane motivačných 168Eur. Meškáme s plánom 10%,

1.4. - vypadla mi zubná plomba. Až v júli dozná náhradu. Kúpou 16GB RAM pamäte sa snažím zrýchliť 11 ročný počítač,

2.4. - defekt na mojom Favorite. O tri dni som na kolesá nahodil nové plášte Kendu. Boli sme len u svokry pozrieť krsniatko A.

9.4. - pomaly sa objavujú sťahovavé vtáky. Po úvodnom rozpačitom, typicky aprílovom počasí, je slnečno,

11.4. - sólo výlet do Jalšového a na Ovčie skaly,

14.4. - vedúci prototypovej dielne neovládol svoje emócie a dnes dostal padáka. Vraj urážal ľudí,

17.4. - mením kolesá na Jarise. Nezabrzdené auto mi sadlo brzdovým kotúčom na koleso. S pomocou švagra a ďalšieho zdviháku som ho potom zdvihol. Treba zimné vyvážiť,

20.4. - uvoľnením opatrení sa ľudia hrnú na služby. U holičky som čakal vyše 2h,

21.4. - pri snímaní prilby som si strhol slnečné okuliare a zlomil ramienko. Nové ma stáli takmer 200Eur,

22.4. - Sopel má nové celoročné gumy. V HS mi ich večer i prezuli,

23.4. - staré labute zahajujú basketbalovú sezónu. Zatiaľ viac hubami ako cvikmi,

27.4. - obradne sme dnes po 14-tich rokoch vernej a náročnej služby vyhodili starý oranžový batoh Loop. So ženou navštívil časť Európy a celé Slovensko. Pokoj jeho unaveným popruhom. Nech ho pláštenka prikryje naveky,

29.4. - po pol roku práce z domu, konečne pravidelne chodím do kanclu,

30.4. - dnes poobede ma zastavil sused T.S., či som náhodou nepremiestnil jeho dva bicykle-šroty. Ráno som ich spred mojich pivničných dverí odviezol ku kontajnerom. Na tú smolu ma videla suseda L.O. z deviateho. Najprv som sa vykrúcal, ale večer, keď som ho počul plakať na chodbe, som sa priznal ako chlap. Nie som na to hrdý,

3.5. - po uprataní pivnice, ju o5 vypratávam kvôli výmene potrubia,

6.5. - naveľa je dokončené vodorovné potrubie v pivniciach i zateplenie ich stropov,

9.5. - po rokoch som volal kamošovi M.U. z detstva. Má tretieho syna - Samuela (II.2021),

10.-11.5. - výmena zvislého potrubia v stupačkách. Majstríci od východu odviedli dobrú, no zbytočnú robotu. Potrubie nebolo v zlom stave,

18.5. - nikto mi nedokáže tak málo platiť, ako som ja málo schopný pracovať,

I záplavy sa stávajú už každoročnou tradíciou.

25.5. - po dvoch rokoch som spadol do ponižujúcej pasce umierajúceho, zotrvačnosťou bežiaceho manželstva bez sexu,

22. týždeň - starý Gebroš s dcérou maľuje byt za 480Eur. Pivnička je zaprataná časopismi, klávesmi, rozpadnutou lampou a plyšákmi. Sánky sú na bicykloch. Ostatný nábytok len zhrnieme do stredu miestnosti. Plávajúcu podlahu do zásoby znehodnotilo šťankami morča,

7.6. - na mojom bicykli som dal vymeniť zadné koleso. Praskla mi špica a týždeň jazdím bez zadnej brzdy (koleso osmičkuje). Vysolil som vyše 50Eur. O pár mesiacov bicykel darujem kdesi do Krakovian,

8.6. - zbavujeme sa darovaním starých hračiek a kníh. Zaujímavé je, že fotky žien na fasabuku sú krajšie ako v skutočnosti vyzerajú a naopak. Škaredá fotka=pekná žena,

11.6. - máme nové matrace a mladšia dcérka i novú posteľ,

12.6. - montujem žalúzie na okná,

14.6. - všetci si robíme školenie 6 sigma. Do roka sa naň zabudne,

15.6. - máme kúpenú dovolenku v Chorvátsku.

19.6. - nočná jazda na bicykloch popri kanáli z oslavy svokriných narodenín,

22.6. - v umývačke riadu sme začali používať iné tablety. Nuž a stalo sa to, že vypenila a odpálila ohrievaciu špirálu. Týpek si za nové čerpadlo a 15min. robotu vypýtal 150Eur,

23.6. - osvojovanie digitálnej techniky prináša i milé až komické situácie. Videl som polonahého kolegu, ktorý si zabudol vypnúť kameru alebo som počul nadávky,

24.6. - tornádo na Morave zmietlo z povrchu zemského časť dedinky Hrušky na Morave. Len 70km od nás. Nešťastie sa stalo aj v našej firme, keď spadla skriňa na nohu kontrolóra kvality. Dumali sme nad tým, ako lepšie upevniť skriňu. Napokon sa použijú narážacie matice do palety,

27.6. - sme na jednom z mála turnajov dcérky v hádzanej,

29.6.- konečne som dostal k prenosnému počítaču od firmy i batoh. Vlastná taška sa mi prakticky rozpadla,

2.7. - kondičná príprava na Chorvátsko vo Vadaši,

7.7. - dievky na prázdninách pendlujú medzi babkou, sestrou a švagrinou,

14.7. - cvičný požiarny poplach. Vedúceho nebolo, prezenčku som vyplňoval ja,

16.7-27.7. - expedícia Sardiniko Adriatico na Makarskej riviére a priľahlých ostrovoch,

30.7. - predaj nanukov sa v Priori po mesiaci skončil. Nuž, v Lidl sú oveľa lacnejšie,

6.8. - stretávka zo ZŠ po neuveriteľných 30 rokoch. Z 32 nás prišlo 17. Prišla i triedna, vraj už posledný raz. Chalanom som zobral jednu rundu páleného. Dozvuky mali niektorí v akomsi bare. Cestou domov som videl krásne žiarivý meteor,

7.8. - Tour de Kolimaha. Naše aj švagrove deti sme vzali na výlet k Váhu. Zobrali sme a sfunkčnili zo šopy všetky dostupné rárohy,

13.8. - v baráku spojazdnili nový výťah,

14.8. - posledné slnečné a teplé dni tohto leta veľa ľudí chce stráviť pri vode. Na kúpalisku Nitrava je stojaci, nekonečný rad. Skončíme na malom kúpalisku v Tvrdošovciach, kde voda páchne po nafte,

23.-31.8. - mladšia dcérka na hádzanárskom kempe v Šali,

24.8. - so švagrovými deťmi na výlete v Malkia park. Máme na tri dni jeho dievky na prevýchove,

25.8. - kupujem prvý burčiak v sezóne,

26.8. - skoro som v robote zaspal. Len ma myklo. V ďalších rokoch, keď mám menej roboty sa mi to stáva, 

31.8. - z práce odišli dvaja kolegovia D. z testeristov v proto dielni a elektrikár P.B.,

1.9. - rekord na bicykli - 55km cez Hrádok na Zelenú vodu,

4.9. - letecký deň v Kuchyni,

6.9. - spolu so staršou dcérkou máme nádchu. I tak som sa zúčastnil stretnutia komisie a riešili sme náter chodieb v baraku.

Do prototypovej dielni pribudol nový vedúci M.

8.9. - zo školy sme obdržali 10 sád antigénových testov. O dva týždne ďalších 40,

11.9. - nové bicykle Trek 3 sme si doviezli po vlastnej ose.  kus stál 799Eur. V cene nám namontovali držiak na fľašu, či stojan. Nastavovali mi prednú brzdu,

Bývalý železničný most slúži už len cyklistom.

12.9. - v kukuričnom bludisku vo Vlčkovciach. Veru, pri veľkom sme sa potrápili hľadaním všetkých kontrolných otázok,

16.9. - na materskú dovolenku odišla kolegyňa V.G.,

17.9. - strihanie vlasov zdraželo z 3Eur na 4Eur,

21.9. - morča som vzal veterinárovi až do Serede. Našťastie má iba zápal bradaviek. Dostalo injekcie. Dve sme pichli i my. A vraj je to samec. No, dali sme mu ženské meno a už mu zostane,

26.9. - ratujem svokra so zápalom močových ciest. Darujem Favorit manželom s Veselého,

27.9. - deti dostávajú občianske preukazy bez tváre. Ja mám nový "bugiľar". Som pohoršený, lebo moderátor Aleš Háma má nielenže rovnakú výšku, ale aj penažienku. Taká drzosť,

29.9. - údržba okien chlapíkom z Ludaníc. Stálo nás to 120Eur. Máme zadarmo perlátor. Dali sme kontakty na ďalších ľudí, no darček sme nezískali. Vys.ali sa asi na neho,

3.10. - návšteva Dúpovskej jaskyne v Strážovských vrchoch. Pre verejnosť je otvorená raz do roka. Boli sme vo vnútri skupinka asi 30 ľudí. Som si povzdychol: "Aký je v jaskyni skvelý vzduch, ako sa dobre dýcha." Zrovna, keď si niekto grgol cesnakový odér. Ja som nič necítil, ale žena áno,

5.10. - naháňam balíček so šampónom a kapsičkou na bicykel. Na výdajnom mieste v predajni motocyklových súčiastok nebol, tak ho vrátili s5 do Trnavy,

11.10. - košík s exotickým ovocím a navrch sviečky. Deti mi venovali vlastnú krajinku-obraz,

13.10. - ráno sledujem, ako prúdia dolu na juh vlaky plné uhlia. Je nedostatok plynu. Rastie i cena benzínu až do novembra,

20.10. - veci nejdú podľa toho ako chceš, ale podľa toho, ako majú byť,

24.10. - začíname si so ženou užívať turistiku bez pištiacich detí. Prvá bol výlet o5 k Dobrovodskému krasu,

27.10. - začala sa posledná etapa nekonečnej prerábky baráku. Vonkajšie schodisko. Z tejto strany Vianoc dokončené nebude. Sused vypisuje mejly, kde vyčíslil prestoje na 180 dní a 14 tisíc Eur. A to nehovorím o sfušovanej robote. Správca kope za dodávateľa. Jeden člen komisie odstúpil,

4.11. - milá upratovačka mi načapovala krásne voňavý krém na ruky. Je lepší, ako doterajšie. Doniesol som jej za to sladkosť. Výmenu sprostredkovala kolegyňa,

6.11. - 45kg jabĺk na zimu si hovie v debničkách u svokry. Večer som drahej volal záchranku kvôli bolestiam v ľavom boku. Podozrenie bolo na žlčník alebo koliku. Ukrajinský doktor v nemocnici nič nezistil a za 2h bola doma,

8.11. - a zasa robím z domu,

9.11. - podarilo sa mi zablokovať domáci počítač. Skončilo to preinštalovaním Okienok. Posledná jazda na bicykli svokre pre balík,

11.11. - o5 som chorý. Bolesť hrdla a jeden deň teplota.

Mám novú kancelársku stoličku doma,

12.11. - koniec babieho leta a uchovávania mejlov vo firemnom počítači,

15.11. - moja stará mocná Nokia N8 neslávne ukončila svoju činnosť ako autonómna Tesla. Bola vlajkovou loďou firmy. Mala prvky ako FM vysielač alebo navigáciu, ktoré sa dnes už nerobia do mobilov. No v poslednej dobe vypadával signál, a keď mi nedoviezli pizzu, lebo sa nemohli dovolať, otvoril som predčasne vianočný darček. Xperia X tiež nie najnovší model, ale mám ho nový. Xperia má však na prd foťák. V objektíve je špina alebo čo,

17.11. - žena výstup s kámoškou na vrchu, ktorého meno sa nehovorí. Hlavne predo mnou, pretože jej už niekoľko rokov pílim uši, aby sme naň vystúpili. A ona ešte aj v hnusnom počasí vylezie hore,

18.11. - žena definitívne zavesila basketbal na klinec. Nebavilo ju sa naháňať za 30-ročnými chalanmi,

19.11.- nový diaľkový ovládač zlyhal pri 24h teste a vracia sa s5. Starý z Číny prestal fungovať (pp. pádom na zem), tak som objednal zo Slovenska (vyrobený v Číne) novší model. Ale nešla naprogramovať TV a celkovo sa zle ovládal. Objednávam o5 z Číny ten istý,

23.11. - doposiaľ sme mali deň-noc v spálni otvorenú vetračku. No už mrzne a v noci ju zatvárame,

27.11. - nejak blbne štartovanie na Soplovi. Dobíjam u svokra autobatériu,

30.11. - dá sa žiť akoby nič nebol zázrak alebo zázrak bol všetko,

2.12. - na Jarise vymieňam žiarovku v svetlomete. Oproti Soplovi je to ako noc a deň,

4.12. - netradičný výstup na Marhát i s novými babami - Eugéniou a Dominikou. Eugénia časom odišla do Čiech,

6.12. - drahá založila v robote novú mikulášsku tradíciu. Ona robí čerta, či svetskú spravodlivosť,

8.12. - najnovšie kuriéri ani neposielajú správu, že prinesú zásielku,

9.12. - prvá riadna nádielka snehu tejto zimy - 15cm,

11.12. - tradičné pečenie medovníkov u svokry. Budúci rok treba napiecť viac slaného, pretože sladkého sa nevieme zbaviť ani do Troch kráľov,

16.12. - začína vianočná nákupná horúčka. Už ani nepomáha, že chodím ráno do potravín. Natrieskané i tak,

21.12. - ešte dostaneme biele aj červené víno ako vianočný darček od firmy. I tričko,

23.12. - maltou zalievam u svokra podstavec pod lampu. Terajší sa rozpadol. Neodhadol som množstvo cementu a minul som aj svokrove vrecko a k tomu vedierko piesku. Podstavec dokončujem po Vianociach,

24.12. - ani tieto Vianoce som nenašiel pod stromčekom, čo hľadám - lásku,

25.12. - Vianoce na snehu. Síce len skromne, ale dávno také neboli. Deťom na sánkovanie stačí aj navŕšená 5m vysoká kopa hliny s trochou snehu,

28.12. - turistika bez detí na kopec Vápeč. Na zľadovateľom chodníku sa šmýkalo a nechýbali pády. Ja som si poranil koleno, drahá má veľkú modrinu na stehne. Hneď na druhý deň objednávame nešmeky Srandovný názov, ale protisklzové návleky je príliš dlhý,

31.12. - tradičný výstup na Marhát. Pridala sa k nám švagriná z mužom a ženina sesternica s mužom. Východzí bod Výtoky premenujeme na Výtlky. Cesta je ťažbou dreva úplne zničená. Klub turistov dal vyrobiť mince k 50. ročníku silvestrovského výstupu. Nebyť pandémie, bola by to riadna oslava.

Silvester 2021 prekvapil nezvyčajne teplým počasím s +11°C.

Blatový pochod

Názov expedície: Blatový pochod 2021

 Heslo: Pod veľkým kopcom, veľký medveď býva

    Po 15 rokoch o5 nadišiel čas zablatiť si karimory. Pridala sa k nám jedna korpulentná ošetrovateľka. Otejpovaná viac ako Piešťanské čajky pred finále extraligy, stála ráno na stanici ešte sme ani z domu nevyšli. Keď som na stanici videl, ako sa teší, povedal som si, že ju nesklameme a pôjdeme s ňou pokiaľ bude ona vládať. Alebo my. Mladšia dcérka mala zápas, no zrovna sa kryl odchod autobus s jej. Preto sme požiadali staršiu, nech ju vyprevadí. Pre istotu sme pribalili k nášmu batohu paličky. Na stanici už stálo nejaké kvinteto fosils. Nalodili sme sa za 1,70Eur a pomaly funeli autobusom hore na Havran. Pri opustenej a rozpadnutej kolkárni prebehla registrácia a štartovný štamperlík. Naša súputníčka sa volala Barbara. Pri vyslovení mena sa jej hneď šedivý dedko v okuliaroch pýtal, či je Straislandová a bude aj spievať. Odpovedala, že nie. "Ale za to my budeme", odpovedal starký. A veru nás ich spev chvíľu sprevádzal. Pred deviatou sme teda vyrazili južným smerom. Spočiatku sa ide pekne po rovinke. 

Blatový pochod zostal verný svojmu menu.

    Chodník sa kľukatí po hranici Trnavského a Nitrianskeho kraja. Kúsok sme prešli po asfaltovej ceste do Svrbíc. Plánujeme budúci rok tade ísť bicyklom do Nitry. Na Humništiach si dávame jedaciu prestávku v podobe rožka s paštétou a vrelého čaju. Prejdeme kúsok popri hlboko zoraných brázdach a dôjdeme na križovatku. Značka žiadna. Neisto postávajú na križovatke "staroušci". Zamachrujem novým telefónom a určím smer ku traktoru. Dôveryhodný som asi ako daňové priznanie slovenského poslanca, preto babky v Zajo overaloch nakuknú do lesa a tam zbadajú na strome červenú značku. Obraciam s5. Som si trasu nepriblížil dostatočne a neurčil som správne, kde odbočiť.

Na Svrbickej plešine bol pokus otvoriť bežkársku trasu, ale nikdy nebolo dosť snehu a projekt zakapal.

  Na úrovni Svrbíc je hlboká roklina. Dokonca si lesníci vybagrovali lesnú cestu popri nej, pretože za dažďa ňou preteká voda. Dostaneme sa z nej prudkým stúpaním, ale nie dlhým. Každopádne našej novej kámoške dalo zabrať. A to mala najlepšie topánky na svete, ako hovorila. Predbehli nás dvaja jazvečíci. Jeden mal na obojku vysielačku. Netušili sme komu patria. Ešte sa s nimi stretneme... Na Svrbickej plešine, čo je široké trávnaté pole, naberáme dych. Sme asi v tretine cesty. Odtiaľto je jediný výhľad na Marhát, biely kostolík sv.Jurko a pod ním leží Nitrianska Blatnica. Na opačnej strane Zobor. Tríbeč je v opare. Keď vidíme, že Barbara sa vyzúva a preväzuje nohu, máme dojem, že budeme radi, keď dôjdeme dolu do dediny. Až teraz z nej vylezie, že mala vyvrtnutý členok. Tuhšie zaviaže obväz a vstávame. Ako poslední z lúky odchádzame. Kolega z nemocnice a zároveň spolubývajúci kontroluje, či je v pohode. Kúsok ešte stúpame trávnatým kopcom. Na konci poľa je skupinka terénnych áut. Počuť i streľbu. Celou cestou vidíme na okrajoch polí poľovnícke posedy. Až pokiaľ ich nevystriedajú vojenské strážne búdky nad Tepličkou. V lese míňame opekajúcich turistov z klubu. O5 sa nám motajú pod nohami jazvečíci. Ale stratia sa. S5 som ich nevidel bežať, ale myslel som, že ich zlákala vôňa klobásy. Neskôr sa ukázalo, že som sa mýlil. Pod Holým vrchom sme v polovici cesty. Ideme 3,5h. Premýšľam, že takýmto tempom autobus pred štvrtou stihneme ltt.

Niekde v polovici trasy nad Hornými Otrokovcami.

  Na križovatke stretáme fosils. Tí tiež idú v podstate kam dôjdu. Ale našliapnuté majú dobre. Polovička povzbudzuje Barbaru. Hlavne bezpečne. Žena ipt pozerá do mapy a hľadá núdzové úniky pre prípad kolapsu. Prejdeme veľkou križovatkou k Horným Otrokovciam. Mierne stúpame k Ovčej skale. Barbara nám rozpráva o beznádejných prípadoch v ošetrovateľskom ústave alebo v nemocnici. To ešte netuší, kde sa ocitne počas ďalšej služby. Sme v zmiešanom lese a za pár minút pri hríbiku Ovčia skala. Zistil som, že stĺpik so strieškou hríbik volám len ja a drahá. Pre ostatných je turistická značka jednoducho smerovník. Prečo sa les volá "skala", netuším. Žiadna tu nie je. Ani ovečka. Tento rok som sa v týchto miestach už nachádzal na cyklovýlete z Jalšového. Na drevených laviciach si odpočinieme, dáme čaj. Barbara volá mamine, že žije a šliape ďalej. V klesaní vidíme ležať jedného z jazvečíkov. Vyzerá zranený. Na obojku má telefónne číslo, tak žena volá majiteľovi. Ten ju poprosí zniesť tuláka do cieľa, na Jašter. Vraj druhého tiež ktosi zobral. Tak milého psíka si žena vezme do náručia a nesie. Má dobrých 10 kilov, vystriedam ju ja. No pes ožije a uteká pred nami. Bol asi len unavený a stratil sa mu brat. Vždy však zastaví a obzrie sa, či ideme za ním. Dokonca pozná chodník lepšie ako my. Bežím ho chytiť, nech mi neujde. No ukázalo sa, že psík je inteligentný a pozná skratku. Objavuje sa plot vojenského územia-muničných skladov. Schádzame dolu roklinou, gedrou. Vidím prvé záhradky a pes sa rozbehne hore k nim. Chvíľu za ním bežím, ale kašlem na neho. Do kopca sa mi utekať nechce. Na začiatku osady sa nám zdá, že vidíme pobehovať toho druhého. Sme v Studenej doline a čaká nás posledný úsek.

 Na rázcestí Studenej doliny. V pozadí Ifkova chata.

 

 Volíme menej náročnú trasu po asfaltovej ceste. Bezpečná však veľmi nie je. Kolesá áut okolo nás frčia ako koleso šťastia v Mountfielde. A vyhrať pobyt v nemocnici zrovna netúžim. Barbara by však ďalšie stúpanie na Sedlisko nedala. Kúsok za zastávkou nás obehne autobus domov. "Čo som zle kukol odchod?", kričím na baby za mnou. Už ráno som bol spočiatku na vážkach, či ide bus. Našťastie ide o hodinu ďalší. Tak, ako som na internete našiel. Na druhej strane cesty je lán fialovej echinacey, ktorá kvitne až do neskorej jesene. Po takmer siedmich hodinách sme pred reštauráciou Jašter. Zvládli sme to, hlavne mladá dievčina. Posielame Barbaru dnu, my zostaneme trčať vonku. Predseda klubu nás však zavolá dnu. Vystaví nám diplomy i drevené medaile. Ešte  nám ponúka tričká, ale najmenšie je XL. Drahá si dá malé pivo, Barbara demänovku. Na dievčinu je hrdá celá dedina, najviac ona sama a ďakuje, že sme s ňou pochod absolvovali. Autobus domov stál takmer toľko ako kúsok na Havran. 
Život nám prináša rôzne situácie. I s relatívne fádnej prechádzky sa nečakane vykľul zaujímavý výlet a stal sa zdrojom nového pohľadu na svet. A tiež sme si znova preverili našu trpezlivosť vycvičenú deťmi a empatiu. 

P.S. O pár dní absolvujeme podobný výlet na Marhát. Na kopci sme boli stokrát a mysleli si, že zo všetkých strán. A predsa sme šliapali inou trasou, ktorú sme predtým ani nepoznali. 

Flexi Pumpičkári

     S milovanou ženou sme si kúpili nové bicykle. Drahá prakticky nemala žiadny použiteľný. Repas jej starého Favorita dopadol žalostne (zle sa radili rýchlosti), horská Dema skončila v rukách dcérky. Dobrého polroka sa obzerala po novej kolimahe, gúglila, vypisovala, četovala, telefonovala, navštívili sme i nejaké predajne. Až na sklonku leta sa jej šikol v Trenčíne nejaký hybridný bicykel. Nebol celkom taký, aký hľadala, cestný, ale momentálne všetci výrobcovia šijú rúška alebo vyrábajú čipy do vakcín. Jednoducho bicyklov v jej veľkosti a za rozumnú cenu niet a nebude ani o rok. Dohovorili sme si stretnutie v predajni a rovno pripravili bicykel aj pre mňa. Trek 3 jej padol ako uliaty, mne tiež. Ja som až tak bicykel nepotreboval, preto som váhal. Môj modrý Favorit bol na jar na údržbe a je relatívne v dobrom stave. Napokon som súhlasil s lacnejším variantom, Trek 2, ktorú podľa katalógu mali v Bratislave. Napokon chyba katalógu a musel som vysoliť rovnakú sumu za Trek 3. Za oba stroje sme obdržali faktúru na 1600Eur. Aspoň doplnky do sumy 80Eur/kus sme mali v cene. Takže nám nahodili stojan, držiak na fľašu a blatníky. K tomu lepiacu sadu. 40mm široké kolesá sme si dali prezuť na 32mm. Predsa len chodíme viac po cestách ako lesoch. Drahá má ešte lepšie plášte s kevlarom, aby sa neprepichli. Mne sa neušli. V druhú septembrovú sobotu sme ráno nasadli na vlak a šli pre tátošov. 

 

Hybrid po prvých 300m.

  Tesne poobede sme už sedeli na tvrdých sedadlách a šliapali smerom na juh. Prešli sme asi dva kilometre po hrádzi a vrátili sa s5. Ešte mali otvorené. Mal som zle nastavenú prednú brzdu a kotúč drel o niečo. Po chvíľke v servise sme sa znova opreli do pedálov a vyrazili konečne domov v slabom protivetre. Pekne, novou cyklotrasou, popri vážskom kanáli. Prestávku sme si urobili v polovici cesty s posedením pri chladenom radleri. Ďalšou zastávkou sme sa pochválili svokrovcom. Doma si našli bicykle čestné miesto. Žiadne v spoločnej pivnici. Po mesiaci sú kolimahy zabehnuté. Boli sme s nimi na záhrade ukázať ho môjmu tatovi, prešli sme Višňovskú dolinu. Super bolo spustiť sa z kopaníc dolu. Vtedy sme dosiahli max. (zatiaľ) rýchlosť 55km/h. Vlastne nás mohli pokutovať za prekročenie rýchlosti v obci. Doposiaľ najďalej sme boli v Nemšovej=71km. Tamojšia cyklotrasa je veľmi pôvabná v doline Váhu so samými serpentínami. 

 

Po vetre do Nemšovej.

   S5 sme ešte šliapali do Trenčína a odtiaľ vlakom. Lístky a miestenky na bicykel boli takmer dvojnásobne drahšie ako pre nás. Dokúpil som si držiak na fľašu, kde je zasunutá elektropumpička. Ďalšou investíciou bola taška na náradie, pre ktorú som bol až v Trnave. Takto ovešaný ako cirkusový kočiar vyrážam na cesty. Favority som sa pokúšal predať, aby sa mi vrátila aspoň tohtoročná investícia do nich, ale bezvýsledne. Nakoniec sme ich darovali rodine z vedľajšej dediny. Behom polhodiny boli preč z pivnice. Treky sú o asi tretinu ťažšie ako boli naše favority. Ale sú dobre sprevodované a idú ako po masle. Mne občas hapruje prehadzovačka z väčšieho kolieska na menšie. Vyzerá, že po 200km si "sadla", ale asi bude treba ju doladiť. Po viac ako 300km po hrboľatej ceste na Jelenie jamy mi začala drieť aj zadná brzda alebo predná prehadzovačka. Nadával som fučiac do kopca, aký je tento kus nepodarok. Možno sa pokúsim ju nastaviť sám. Zatiaľ som iba namazal reťaz a je ticho. I tvrdé sedlá sú lepšie ako úzke. Výborná  vec je predný tlmič. Na našich biednych mestských uliciach skutočne tlmí nárazy. Po 250km sme sa mali ukázať na prehliadku. Tých 250km sme splnili takmer za dva týždne. Svoje kilometre si značím do denníka, polovička je sofistikovanejšia s jej chytrými hodinkami. Už sme na 400km, no nie je čas a prichádzajú chladné dni. Posledná dlhšia jazda bola do Hlohovca, asi 46km začiatkom novembra. Choroba a hlavne počasie na zvyšok roka bicykle uzemnili. 

Takže budúci rok o5 štartujeme s heslom: "Pumpičkári všetkých trás, spojte sa!"

Cyklo smerovník s vtipným menom Veselé vŕšky v okolí Bezovca.

Šíp

Názov expedície: Medvedia tlapa

Heslo: Ani krok spiatky, i keď máme veľké zadky.

    Po takmer pol roku o5 nazúvame karimory a vyťahujeme paličky. Tentoraz vyberám ľahkú turistiku do Šípskej Fatry na strážcu Oravy-vrch Šíp. Z domu odchádzame krátko pred deviatou. Nie je to časovo zdĺhavá trasa, preto baby neženiem. Na diaľnici je pomerne dosť úsekov, ktoré sa opravujú. Takže, čo valím po diaľnici, stratím na obmedzeniach. Za Trenčínom sa obloha komplete zatiahla. Autom si zachádzam cez Ľubochňu do Stankovian. Neskôr som si z kopca všimol, že pred pešou lávkou cez Váh je malé parkovisko. Ušetril by som si zachádzku, ale časovo by to asi bolo rovnako. Pred jedenástou vykročíme po žltej značke smerom hore.  Pri pohľade na zahalený vrchol Šípu trocha banujem, že sme radšej nešli na Grič, ale verím, že oblaky časom vystúpia  hore. Snáď nebude zima, máme iba mikiny. Stúpanie hore nás zatiaľ dostatočne zahreje. Jeden pár sa nás z auta pýta kade na Šíp. Ukazujem im dolu parkovisko. V sedle nás dobehnú. Chodník je blatistý, les vonia hríbmi a vidíme kuriatka, čírovky i malé prašivky. Les je posiaty fialovým poniklecom, ktorý opakovane kvitne i na jeseň. Mamina však zbadá na zemi odtlačenú stopu medveďa. Pekne aj s pazúrmi. Hneď nám nepovie nič, ale v duchu panikári a ženie nás hore. Po necelej hodine sme na zelenej lúke v Žaškovskom sedle.  Krásna lúka, v ktorej strede sú dve tmavé krasové prepadliny - Žaškovské závrty. 

 

 

Záhadné lieviky môžu ukrývať pod zemou jaskyňu.

Na okolí kopce Ostrej a Hrdošnej skaly. Dojem kazí len šedá záclona mrakov na obzore. Pri hríbiku sa nadopujeme sladkými bonbónmi a vykračujeme smerom hore. Obieha nás mladý pár zdola. Púšťajú si hudbu na mobile. Tiež sa asi boja stretnutia s macom. Od sedla už nie je také prudké stúpanie, začína až tesne pred masívom Šípu. To je výhoda výstupu po žltej zo Stankovian. Prudké stúpanie strieda relatívna rovinka. Z opačnej strany je v kuse prudké stúpanie, ako sa presvedčíme pri zostupe. Stehná bolia ešte v pondelok.  Na hrebeni začína fúkať južný vietor. Pomyslím si, že by mohol rozohnať mraky. Pustím navigáciu, aby sme našli jaskyňu V Šípe. Je to však len malá začadená diera v brale Hlúpy Janko. Vystúpime preto hore na skalu. Vietor skutočne rozháňa mraky a ukazuje sa teplé slniečko, ktoré vítame. Po krátkej prestávke pokračujeme už na 1170m vysoký Šíp. 

 

Masív Šípskej Fatry.

 

Jediný vybehnem na skalnú vyhliadku, no slnečná clona je iného názoru a vyberie sa po chodníku dolu. Cestou s5 ju potom hľadám. Mamina s mladšou idú popredu. Musím znovu ísť hore, aby som plastovú clonu našiel. Akosi sme však minuli odbočku k jaskyni. V skutočnosti som bol pod ňou na vyhliadke, kde sa mi skotúľala clona. I navigácia ukazovala toto miesto, ale netušil som, že stojím priamo pod ňou. Nezastavujúc sa ocitneme na malom trávnatom vrchole. Na to, aký je Šíp nízky kopec, otvárajú sa krásne výhľady na údolie Váhu. Mraky pomaly ustupujú a otvárajú sa ďalšie panoramatické výhľady na Veľkú Fatru a Chočské vrchy. Vrchol Veľkého Choča je ešte obalený v bielom mraku. Oproti sa nedá prehliadnuť kríž na Kope, ktorá je v takmer rovnakej výške.

 

Vrcholový kríž na Zadnom Šípe.

 

 

 Drevený hríbik je nahnutý na stranu. Asi vrtochy počasia. Nechce sa mi veriť, že by ho nejaký turista skopol. Mladšia s mojou pomocou nalepí nálepku Túlavých kapybár priamo na smerovník. Nebude mať dlhú životnosť, ale to ani na dreve. Rozmýšľame, či sa najeme tu alebo až na Zadnom Šípe. Pokračujeme ďalej. Kríž sa zdá na dosah, podľa značky je to len polhodinka na druhý vrchol. Cestou je jediná vyhliadka na Oravskú stranu. Pod nami je Párnica, pekne je vidieť povrchový lom a rybníky nad nimi kopec Lysica. Takto vlastne máme kruhový výhľad. V úzkej štrbine "meranie zadkov" (kto neprestrčí riť, vráti sa), ktorá je asi v polovici na druhý vrchol, sme obstáli a pokračovali k Zadnému Šípu. Odtiaľ je ešte lepší výhľad na Fatru. 

 

 

Skaly ukrývajú voľne prístupnú jaskyňu.

Rozložíme sa najprv pod vysokým dreveným krížom (vraj je na vrchole od čias Cyrila a Metoda), ale potom, čo odíde rodinka s troma dievčatami, posadíme sa na lepšie miesto pod vrcholom. Mamina natrie polodomácu pali paštétu, ktorá babám chutí. Každý zjeme dva rožky. Pokocháme sa pohľadmi na kopce. Odkryl sa už i Veľký Choč. Pod nami je vidieť sútok Oravy a Váhu a Kraľovanský meander. V diaľke Martin a Vrútky. Nízke Tatry sú už v opare. Roháče ani nevidieť. Nič to, na to, ako zle vyzeral začiatok túry, počasie napokon celkom vyšlo. Po posilnení schádzame krpálom prudko dolu. Na jednom úseku je chodník spevnený, ale väčšinou sa šmýkame. So staršou dcérkou hrám detektor lži. Zakaždým, keď niečo poviem pípa a opravujem svoje odpovede až z toho vznikne presný opak, čo si myslím. Pred osadou Podšíp je mala odbočka k Baraskulinej jaskyni. Chodník je značený na stromoch symbolom jaskyne. Je to len taká miestnosť s tmavými kútmi. Vraj v diere bývala tuláčka z Rumunska, ktorú v neďalekom Podšípe nechceli. Mali dosť miestnych bedárov v osade, tak si našla miesto v skale, kde divožienka žila do smrti. Nakukol som cez zavalené okno, pod ktorým je strmý zráz a vrátili sme sa na chodník. 

 

 

Meranie zadkov.

 

 

Po pár minútach vidíme pitoreskné drevené domčeky a sme v Podšípe. Nejaká partia si varí guláš. Vybehnem na lúku odkiaľ je malebný pohľad na drevenice pod skalami Šípu. Na opačnej strane je vidieť Rozsutec a Stoh. Urobím pár romantických snímkov a po zeleno značenom chodníku sa vraciame do Stankovian. O5 je kde tu prudký, ale už nie tak dramaticky. Obchádzame veľa riav a prameňov. Ocitneme sa na križovatke. Na pomoc vyťahujem znova navigáciu. Spustíme sa rovno dolu popri rúbanisku. Pod nami počujeme pískať parný vlak. Mladšiu hukot naštartuje a zrýchľuje. Dnes je historická jazda zo Spišskej Novej Vsi do Vrútok. Mihol sa nám pomedzi stromami, nestihli sme zísť až k trati. Naveľa vidíme sprievodný vlak-Bobinu s veľkou červenou hviezdou, ktorý ide za parným. To sme už v Rybke a do Stankovian je len štvrťhodinka popri koľajach. 

 

Drevenice v Podšípe sú stále v zachovalom stave.

 

 

Absolvujeme posledný úsek s výhľadom na masív Šípu a sme pri cintoríne, kde nás čaká Jarisa. Riadne sme vysmädli a preto zastavujem pri Váhu oproti obecnému domu. Kúsok pri železničnej stanici je krčma. Dodávateľom je Martiner, takže veľký výber nie je. I tá kola je z Martineru. Sadneme si na terasu. Pitie koly divnej chuti spríjemňujú húliaci štamgasti. Ani sa preto dlho nezdržujeme a jedna kola zostane nedopitá. Finálne sadáme do auta a smerujeme na západ. Zastavíme sa na večeru v žilinskom MacDonalde. Funguje iba okienkový predaj, takže hambáče si vychutnáme až na odpočívadle Predmier pri romantickom západe slnka.

Letecký deň z kopca

 Sobota 4.9.2021

    V tento krásny slnečný deň vstávam na úder kostolných zvonov krátko po šiestej. Prakticky ako do práce. O 6.40 sa odpichnem z parkoviska. Cesta ubieha plynule, akurát za Plaveckým Podhradím mi pretne cestu mladý jeleň alebo srnec. Ja som relatívne ďaleko, ale auto oproti ledva ubrzdí. Okolo trištvrte na osem odstavím auto pri obecnom úrade v Kuchyni. Nebudem sa ponižovať niekde za plotom, ktorý na letisku oddeľuje dezolátov od izolátov. Preto som sa rozhodol pozrieť na lietadielka spoza "plota". Vyberiem sa opačným smerom, ako leží letisková dráha t.j. k Malým Karpatom. Vraciam sa zložiť okuliare a vziať si slnečné. Zablúdim ku tupo zízajúcim kravám a kúsok sa vraciam. Času dosť. Dedinka sa pomaly zobúdza, psíci vítajú nezvaného hosťa. Za asi dvadsať minút som na trávnatom kopci Nová hora nad dedinou niekde na polceste na Vývrat. Podo mnou je Židova dolina a pasienky. 

Obec Kuchňa s letiskom v pozadí.

Zelený koberec na lúke je vlhký ako uterák Atillu Végha. Pre tento prípad nesiem v ruke penovú karimatku. V tieni stromu sa zložím. Vôkol kravské klapuše a bobky od srniek. Vôňa moču a diviny. Sem tam prejdú turisti smerujúci na Vysokú. Páry, samotári, po desiatej rodinky a lenivci. Kým začne program som v polosede opretý o batoh a čítam zbierku Wolovín.

Letové a pozemné ukážky vôkol mňa boli splnené do poslednej a chronologicky vyzerali asi takto:

  08:25 – 08:35     MXS Zoltán Vereš - priletel, keď som ešte šliapal hore. Pár evolúcii a sedí na               zemi. 

  08:30 – 08:55     P-38 Lightning. Prílet z rakúskeho Salzburgu. Stroj vypustil dymy nad dráhou, v         stúpaní výkrut a pristál. Začínajú sa tvoriť kolóny, hlavne od  Bradavice nad Dunajom.

  09:30 – 09:55     Motorový závesný klzák ROGALLO TEAM. Popravde neviem, čo na nebi                    hľadá táto babeta s krídlami. Prichádza vláčik z piatich vagónov od Bradavice.

  10:00 – 10:12     L-29 Delfín. Dymové efekty. Pekné vystúpenie. V zostave mal pilot napr. i kubánsku  osmu. Cez lúku asi 100m odo mňa preletí aj stádo srniek. Predvedú ukážku skákania hore a dolu dolinou.

  10:13 – 10:28     Mi-171 Mi-35. Pestro sfarbená česká Mi-35 z Náměšte nad Oslavou. Votrelca 

 vystriedal krásny tiger. Párové tanečky ako kedysi robili  prostějovské Mi-24D. Impozantné spoločné stúpanie.

  10:30 – 10:45     Slovenská letecká federácia – prelet skupiny. Začul som za sebou od Boleráza        
dunivý zvuk, ktorý sa pomaly približoval a bol hlasitejší. Bol to zvuk hviezdicového deväťvalca AŠ-62, ktorý ťahal Andulu. Zo severu nalietavala skupina takmer 20 aeroklubových lietadiel. Vedená starým Aerotaxi Ae-45, vedľa Meta Sokol, Tréneri,  tri Zlíny-142. Na konci moderné stroje Twinstar a pod. A tomu všetkému kraľoval v súčasnosti najväčší dvojplošník Andula. Pomyslel som si, že do vzduchu vzlietlo všetko letu schopné zo západného Slovenska. Dva oblety nad dráhou a oddelila sa skupinka štyroch ultralightov, ktoré preleteli ponad letisko ešte dvakrát.

   10:45 – 10:50     Vzlet skupiny vojenských lietadiel. No skupiny. Ak sa dá považovať jeden Sp tri mixéry za skupinu... Mig-29 a cvičný L-39ZA Albatros stále bázujú na Sliači. Za sebou som počul iba ich hrmot, keď sa zlietali dokopy.

   10:50 – 10:55     MD-530 Slovak Training Academy z Košíc. Vystúpenie som nesledoval.

   11:00 – 11:24    Úvodný ceremoniál. Kapela v rúškach pôsobila bizarne až smiešne, keď všetci            vôkol čumeli na nich bez prekrytia. Po nich preleteli Mixéry a Spartan sprevádzaný jedným Mig-29 a jedným Albatrosom. Dosť hanba. Mnoho migofilov zostalo sklamaných. Nuž, keď o dva roky končia, nikto nechce venovať čas a prostriedky na nejaký aspoň prelet a trocha rachotu z forsáže. Aj sme mali nového pilota pre r.2019, ale dajako spadlo z toho.  Vraj pre jeho zranenie pred sezónou (cez to všetko o dva týždne MiG rachotil v Ostrave  na Dňoch NATO). Zlé jazyky tvrdia, že nelietal z ideologických dôvodov p.ministra. V hluku vracajúcich sa  zanikol prelet vládnej letky s Fokerom a Airbusom A-319. Black Hawky vrtia rotormi  na sever. V diaľke naberá výšku Mi-171. Vyskočia z nej paragáni s vlajočkami  účastníckych štátov a jednou veľkou slovenskou. Hawky preletia blízko mňa na finále  južného stojiska.

 11:25 – 11:45     Airbus A319, Fokker – vládna letka. Airbus ostro zalomí v takmer 90°                          stúpavej zatáčke nad dráhou. Nad hlavou mi krúžia čierny Bell a Mi-171 vládnej letky.                          Papaláši a ich ochranka? Nie, iba čakali na svoj part. 

"Salónka" vládnej letky.

  Z malého čierneho výsadok, do bieleho na lane panáčikovia vyliezli na cestu s5. Sme  päť minút v sklze. Mnoho ľudí  sleduje letecký deň medzi dedinou a letiskom na poli pred železničnou traťou. Je tam asi dobrý prístup autom. Dokonca i traktor je na roli zaparkovaný. Využiť by sa  možno  dala i poľovnícka stračia nôžka. Nejakých ľudí som videl ísť na severný koniec dráhy. Je to trocha ďaleko a sú tam stromy, ale medzi nimi je azda medzera.

 11:47 – 12:07     2x L-159 Alca. Aleš Seidl a David Byrtus predviedli peknú skupinovú zlietanosť i s    pyrotechnickými efektami. Mne však idylka na lúke skončila. Dva metre nado mnou sa uvelebili dve rodinky z kempu za vodnou  nádržou. Takže mám odborný výklad (premet zaoblučujú) niekedy aj so sprostými komentármi a grganím. Prvá veta, či dáme pivko. Deti to pochopiteľne nebaví. Mama nedá 5-6 ročnému chlapcovi oriešky kvôli alergii, tak reve viac ako Alcy nad hlavou.

 12:09 – 12:21     F4U  B-25J Flying Bulls z Rakúska. Bachratý a pomalší Mitchell odháňa vtáky pred    Corsair-om s Ligthing-om, ktorí lietajú spolu, ako priviazaní jednou tyčou. Dymové efekty umocňujú predvádzané manévre. Na obed načnem tvarohový závin.

 12:23 – 12:33     C-27J  Spartan. Predvádza to, čo vždy. Premet, výkrut, pristátie sklzom. Chlapi pošlú  deti hľadať šišky do listnatého lesa. Zabaví ich to na desať minút a znova otravne bzučia okolo.

 12:35 – 12:46     F-16AM Dark Falcon z Belgicka. Svetlice vystreľuje hneď po štarte. Rachot 
prichádza neskôr ako vidím plamienok forsáže. To je nevýhoda sledovania na diaľku.  Decká sa pýtajú, kedy pôjdu dolu. No rodičia čakajú na Frecce.

  12:48 – 12:58     Mi-24V Treba si tento vrtuľník užiť, lebo mu znie labutia pieseň. Mlynčeku chýbajú 
dymovnice, ktorými bol známy.

  13:00 – 13:08     2x Mig15. Poľskí piloti ich šetrili. Sú to vzácne lietajúce kusy. Chlapec ští bez hanby   vedľa mňa. Mamka ho upozorní, ale čo už, keď prúd ide.

  13:10 – 13:35     4x PZL-130 Orlík Team. Poľský set pokračuje. V programe sú napísané 4, ale lietalo 

 5 Orlíkov. Už nie sú, čo bývali siedmi. Vystúpenie akési ploché, nemastné, neslané. Chlapi za mnou smädní, ženy hladné, deti znudené. V polovici ukážky konečne zmizli. Talianov si pozrú kdesi od hrádze za dedinou.

  13:37 – 13:51     MXS Zoli Vereš. Čo nové už môže takmer šesťdesiatnik ukázať? Obkukaný ako          Jožo Pročko. Nepodaril sa mu "výstrel" spoza stromov. Asi nebolo odkiaľ, hoci vyzerá, že si dieru v stromoch hľadal. Občas na lúku ešte ktosi zavíta, ale aspoň nie pedosauri. 

  13:53 – 14:03     UH-60 naši piloti predviedli pomerne krátku ukážku. Tmavý vrtuľník mi splýval na    pozadí stromov. Šetria ho, hoci vyzerá že si techniku osedlali dobre.

Vzdušné sily majú deväť Black Hawkov a dva na ceste.

  14:05 – 14:08     Očovskí Bačovia – vzlet. Výšku naberajú s pomocou Turbočmeláka kdesi nado            mnou.

  14:10 – 14:19     PC-9M Slovinsko. Pre mňa naj ukážka. Po štarte hneď obrat na chrbát. V zostave          mal pilot Andy Fiorelli pád, vývrtku, odtlačený premet a pol premet. Takmer ako akrobatický špeciál. Podvozok vysúval v súvratovej zatáčke a následne pristátie. Displej vie asi oceniť len človek, ktorý zopár éršou pochodil. Pomaly sa dolu vracajú turisti z Vysokej. Niektorí v rukách držia vatovce. Dosť ich bolo. Turistov.

  14:21 – 14:31     Očovskí Bačovia. Pekné, ale roky stále to isté: štyria v grči, parenica, premet.            Vedúcemu nefungovali dymovnice. Zostavu odmakali dva Superblaníky a dva obyčajné, školské Blaníky. 

  14:33 – 14:45     L-39NG. Premiéra ďalšieho potomka Albatrosa. Letún sa už ani nepodobá na starého  otca Abíka. Len tak polietal a bolo. Asi ako poľské MiG-15. Šetria ho, hoci je ešte jeden lietajúci prototyp. Začal fúkať slabý vietor a veterné  elektrárne sa lenivo točia. Ngéčko dolietalo o 14.40 a nastala dlhá prestávka, kým "nahodili" stroje Taliani. Mohli ju dačím vyplniť. Možno poletovaním 

Mig-29?

   15:00 – 15:30     Frecce Tricolori. Tradične tutti eccellente kvalita, ktorá pritiahne platiacich divákov. Spravili dokonca dve srdcia. Jedno klasicky zhora nadol, druhé opačne. Bolo to ich prvé medzinárodné vystúpenie po dvoch rokoch. Tento rok oslavujú 60 rokov skupinového poletovania.mMohli si i nacvičiť namaľovať 60. Taliani pritiahli aj na moju lúku dosť ľudí. Poblíž sa rozložila partia s hvezdárskym ďalekohľadom. Krúžim s karimatkou okolo stromu ako mixér hľadajúc tieň.

Trojfarebné šípy zadymili celé letisko.

    15:32 – 15:42     JAS-39C  Pepíkom na Gripene narástla vážna konkurencia. Výhodou maďarského        displeja v podaní Máté Majerika sú dymovnice obohatené občasným  vypálením svetlíc. Pri dlhšom lete na chrbte uniká z trupu palivo, a to sa rado zapaľuje. Všimol som si to minulý týždeň na videu z Kecskemétu a nad Kuchyňou o5. Neviem, či plameň za lietadlom ohrozuje nejako  stroj, ale asi nie, keďže sa lieta ďalej. Program je 5min. popredu.

    15:44 – 15:54   Mi-2  Na toto ďalšie maďarské číslo som bol vskutku zvedavý. Vidieť lietať                akrobaciu vrtuľník starší ako Zoli Vereš je zážitok. Nesklamal. Let dokola predkom zadkom, súvraty. Všetko umocnené vypúšťaním parafínu do trysiek, kedy bol krásne vidieť  rotorový prstenec. Na záver dym+svetlice. Zvuk vystreľovania  ku mne prišiel s asi 3s oneskorením a vyzeralo to, že mixéri              kašle (vynecháva) motor. Spodok batohu je mokrý a suším ho na slnku.

    15:56 – 16:11  UH-60 + špeciálne jednotky. Špeciálne ma navliekanie "korálok" na lano mlynčeka       nezaujíma. Autá opúšťajú letisko. 

    16:11 – 16:21     L-29 Delfín Slovak Training Academy. Pestro sfarbený Delfínik od nás. Pri ukážke   zasa viem, čo príde, keďže posledné týždne generál Pivarči brúsil zostavu nad naším mestom.

    16:23 – 16:32     Eurofighter z Talianska nepredviedol nič dych berúce. Zarachotil, pár kotrmelcov       a sadol dole. Briti s Typhoon-om sú agilnejší a lepší.

    16:34 – 16:46     W3A Sokol. Česi obnovili po pár rokoch displej Sokola. Toto tu už dnes však bolo.  Panáčikovia visiaci na lane. Sólo displej a znova záchrana panáčikov na palubu lanom. Náročný prvok je spúšťanie lana a zároveň stúpanie stroja. Panáčikovia na lane prakticky stoja vo vzduchu. Koniec ukážky. 

     Pred Huricane pristáva nákladná CASA a sme zasa v časovom sklze.

     16:48 – 16:58 Hawker  Hurricane Mk IV. Drevený zázrak nerobil premety ani výkruty. Len                 poletoval. Keďže je len pár lietajúcich, nečudujem sa.

     17:00 – 17:06     Bo-105C Flying Bulls.  Parašutista, nebojácny Felix Baumgartner tentoraz osedlal  mlynček  a prvýkrát predviedol svoje akrobatické umenie v Európe. No, videl som aj lepšiu ukážku na tomto type. Napr. visenie na chvoste teraz absentovalo.

      17:08 – 17:17     T-346 Master ukázal veľa výkrutov.

      17:19 – 17:29     C-27J Spartan. Naši chalani už vedia obratne držať volant, aj keď sa nedá ukážka     porovnať s firemnými pilotmi. Ukážka bola pomerne krátka.

      17:31 – 17:41     JAS39C Gripen.  Vzlietol o 10 minút neskôr oproti programu. Tiež pôsobivý          displej nového predvádzacieho pilot O. Španku. Stúpave i klesavé výkruty. Svetlice vystreloval viac ako Maďar. Efektné finále z polpremetu. Neletí na chrbte = nehorí palivo. Klasický  prvok tohto leteckého dňa boli výkruty v 360° zatáčke a ani posledná letová ukážka ich nebola ušetrená. 

Balím fidlátka a utekám dolu k autu. Krátko po šiestej nasadám. U svokry som 10min. pred pol ôsmou.

Letecký deň v podstate zachránili len Česi a Taliani. Inak by to bolo vojenské kultúrno-spoločenské podujatie s prekvapením z Belgicka.
Po oba dni navštívilo letisko 35000 platiacich diviakov. Rozbehnutý vlak sa nedal zastaviť a šou sa musela uskutočniť tak, či tak. No ak by sa dohodli organizátori s hygienikom na polovičnej kapacite letiska a neoddeľovali ľudí, určite by zavítalo na letisko dvakrát viac návštevníkov.

Snáď si budúci rok užijem letecký deň aj so statikou. Kuchyňa je bližšie ako Sliač a výhodou je aj rolovacia dráha pri divákoch ako v rakúskom Zeltwegu. A keď budú zasa obštrukcie, viem na aké pole ísť.