Letecký deň z kopca

 Sobota 4.9.2021

    V tento krásny slnečný deň vstávam na úder kostolných zvonov krátko po šiestej. Prakticky ako do práce. O 6.40 sa odpichnem z parkoviska. Cesta ubieha plynule, akurát za Plaveckým Podhradím mi pretne cestu mladý jeleň alebo srnec. Ja som relatívne ďaleko, ale auto oproti ledva ubrzdí. Okolo trištvrte na osem odstavím auto pri obecnom úrade v Kuchyni. Nebudem sa ponižovať niekde za plotom, ktorý na letisku oddeľuje dezolátov od izolátov. Preto som sa rozhodol pozrieť na lietadielka spoza "plota". Vyberiem sa opačným smerom, ako leží letisková dráha t.j. k Malým Karpatom. Vraciam sa zložiť okuliare a vziať si slnečné. Zablúdim ku tupo zízajúcim kravám a kúsok sa vraciam. Času dosť. Dedinka sa pomaly zobúdza, psíci vítajú nezvaného hosťa. Za asi dvadsať minút som na trávnatom kopci Nová hora nad dedinou niekde na polceste na Vývrat. Podo mnou je Židova dolina a pasienky. 

Obec Kuchňa s letiskom v pozadí.

Zelený koberec na lúke je vlhký ako uterák Atillu Végha. Pre tento prípad nesiem v ruke penovú karimatku. V tieni stromu sa zložím. Vôkol kravské klapuše a bobky od srniek. Vôňa moču a diviny. Sem tam prejdú turisti smerujúci na Vysokú. Páry, samotári, po desiatej rodinky a lenivci. Kým začne program som v polosede opretý o batoh a čítam zbierku Wolovín.

Letové a pozemné ukážky vôkol mňa boli splnené do poslednej a chronologicky vyzerali asi takto:

  08:25 – 08:35     MXS Zoltán Vereš - priletel, keď som ešte šliapal hore. Pár evolúcii a sedí na               zemi. 

  08:30 – 08:55     P-38 Lightning. Prílet z rakúskeho Salzburgu. Stroj vypustil dymy nad dráhou, v         stúpaní výkrut a pristál. Začínajú sa tvoriť kolóny, hlavne od  Bradavice nad Dunajom.

  09:30 – 09:55     Motorový závesný klzák ROGALLO TEAM. Popravde neviem, čo na nebi                    hľadá táto babeta s krídlami. Prichádza vláčik z piatich vagónov od Bradavice.

  10:00 – 10:12     L-29 Delfín. Dymové efekty. Pekné vystúpenie. V zostave mal pilot napr. i kubánsku  osmu. Cez lúku asi 100m odo mňa preletí aj stádo srniek. Predvedú ukážku skákania hore a dolu dolinou.

  10:13 – 10:28     Mi-171 Mi-35. Pestro sfarbená česká Mi-35 z Náměšte nad Oslavou. Votrelca 

 vystriedal krásny tiger. Párové tanečky ako kedysi robili  prostějovské Mi-24D. Impozantné spoločné stúpanie.

  10:30 – 10:45     Slovenská letecká federácia – prelet skupiny. Začul som za sebou od Boleráza        
dunivý zvuk, ktorý sa pomaly približoval a bol hlasitejší. Bol to zvuk hviezdicového deväťvalca AŠ-62, ktorý ťahal Andulu. Zo severu nalietavala skupina takmer 20 aeroklubových lietadiel. Vedená starým Aerotaxi Ae-45, vedľa Meta Sokol, Tréneri,  tri Zlíny-142. Na konci moderné stroje Twinstar a pod. A tomu všetkému kraľoval v súčasnosti najväčší dvojplošník Andula. Pomyslel som si, že do vzduchu vzlietlo všetko letu schopné zo západného Slovenska. Dva oblety nad dráhou a oddelila sa skupinka štyroch ultralightov, ktoré preleteli ponad letisko ešte dvakrát.

   10:45 – 10:50     Vzlet skupiny vojenských lietadiel. No skupiny. Ak sa dá považovať jeden Sp tri mixéry za skupinu... Mig-29 a cvičný L-39ZA Albatros stále bázujú na Sliači. Za sebou som počul iba ich hrmot, keď sa zlietali dokopy.

   10:50 – 10:55     MD-530 Slovak Training Academy z Košíc. Vystúpenie som nesledoval.

   11:00 – 11:24    Úvodný ceremoniál. Kapela v rúškach pôsobila bizarne až smiešne, keď všetci            vôkol čumeli na nich bez prekrytia. Po nich preleteli Mixéry a Spartan sprevádzaný jedným Mig-29 a jedným Albatrosom. Dosť hanba. Mnoho migofilov zostalo sklamaných. Nuž, keď o dva roky končia, nikto nechce venovať čas a prostriedky na nejaký aspoň prelet a trocha rachotu z forsáže. Aj sme mali nového pilota pre r.2019, ale dajako spadlo z toho.  Vraj pre jeho zranenie pred sezónou (cez to všetko o dva týždne MiG rachotil v Ostrave  na Dňoch NATO). Zlé jazyky tvrdia, že nelietal z ideologických dôvodov p.ministra. V hluku vracajúcich sa  zanikol prelet vládnej letky s Fokerom a Airbusom A-319. Black Hawky vrtia rotormi  na sever. V diaľke naberá výšku Mi-171. Vyskočia z nej paragáni s vlajočkami  účastníckych štátov a jednou veľkou slovenskou. Hawky preletia blízko mňa na finále  južného stojiska.

 11:25 – 11:45     Airbus A319, Fokker – vládna letka. Airbus ostro zalomí v takmer 90°                          stúpavej zatáčke nad dráhou. Nad hlavou mi krúžia čierny Bell a Mi-171 vládnej letky.                          Papaláši a ich ochranka? Nie, iba čakali na svoj part. 

"Salónka" vládnej letky.

  Z malého čierneho výsadok, do bieleho na lane panáčikovia vyliezli na cestu s5. Sme  päť minút v sklze. Mnoho ľudí  sleduje letecký deň medzi dedinou a letiskom na poli pred železničnou traťou. Je tam asi dobrý prístup autom. Dokonca i traktor je na roli zaparkovaný. Využiť by sa  možno  dala i poľovnícka stračia nôžka. Nejakých ľudí som videl ísť na severný koniec dráhy. Je to trocha ďaleko a sú tam stromy, ale medzi nimi je azda medzera.

 11:47 – 12:07     2x L-159 Alca. Aleš Seidl a David Byrtus predviedli peknú skupinovú zlietanosť i s    pyrotechnickými efektami. Mne však idylka na lúke skončila. Dva metre nado mnou sa uvelebili dve rodinky z kempu za vodnou  nádržou. Takže mám odborný výklad (premet zaoblučujú) niekedy aj so sprostými komentármi a grganím. Prvá veta, či dáme pivko. Deti to pochopiteľne nebaví. Mama nedá 5-6 ročnému chlapcovi oriešky kvôli alergii, tak reve viac ako Alcy nad hlavou.

 12:09 – 12:21     F4U  B-25J Flying Bulls z Rakúska. Bachratý a pomalší Mitchell odháňa vtáky pred    Corsair-om s Ligthing-om, ktorí lietajú spolu, ako priviazaní jednou tyčou. Dymové efekty umocňujú predvádzané manévre. Na obed načnem tvarohový závin.

 12:23 – 12:33     C-27J  Spartan. Predvádza to, čo vždy. Premet, výkrut, pristátie sklzom. Chlapi pošlú  deti hľadať šišky do listnatého lesa. Zabaví ich to na desať minút a znova otravne bzučia okolo.

 12:35 – 12:46     F-16AM Dark Falcon z Belgicka. Svetlice vystreľuje hneď po štarte. Rachot 
prichádza neskôr ako vidím plamienok forsáže. To je nevýhoda sledovania na diaľku.  Decká sa pýtajú, kedy pôjdu dolu. No rodičia čakajú na Frecce.

  12:48 – 12:58     Mi-24V Treba si tento vrtuľník užiť, lebo mu znie labutia pieseň. Mlynčeku chýbajú 
dymovnice, ktorými bol známy.

  13:00 – 13:08     2x Mig15. Poľskí piloti ich šetrili. Sú to vzácne lietajúce kusy. Chlapec ští bez hanby   vedľa mňa. Mamka ho upozorní, ale čo už, keď prúd ide.

  13:10 – 13:35     4x PZL-130 Orlík Team. Poľský set pokračuje. V programe sú napísané 4, ale lietalo 

 5 Orlíkov. Už nie sú, čo bývali siedmi. Vystúpenie akési ploché, nemastné, neslané. Chlapi za mnou smädní, ženy hladné, deti znudené. V polovici ukážky konečne zmizli. Talianov si pozrú kdesi od hrádze za dedinou.

  13:37 – 13:51     MXS Zoli Vereš. Čo nové už môže takmer šesťdesiatnik ukázať? Obkukaný ako          Jožo Pročko. Nepodaril sa mu "výstrel" spoza stromov. Asi nebolo odkiaľ, hoci vyzerá, že si dieru v stromoch hľadal. Občas na lúku ešte ktosi zavíta, ale aspoň nie pedosauri. 

  13:53 – 14:03     UH-60 naši piloti predviedli pomerne krátku ukážku. Tmavý vrtuľník mi splýval na    pozadí stromov. Šetria ho, hoci vyzerá že si techniku osedlali dobre.

Vzdušné sily majú deväť Black Hawkov a dva na ceste.

  14:05 – 14:08     Očovskí Bačovia – vzlet. Výšku naberajú s pomocou Turbočmeláka kdesi nado            mnou.

  14:10 – 14:19     PC-9M Slovinsko. Pre mňa naj ukážka. Po štarte hneď obrat na chrbát. V zostave          mal pilot Andy Fiorelli pád, vývrtku, odtlačený premet a pol premet. Takmer ako akrobatický špeciál. Podvozok vysúval v súvratovej zatáčke a následne pristátie. Displej vie asi oceniť len človek, ktorý zopár éršou pochodil. Pomaly sa dolu vracajú turisti z Vysokej. Niektorí v rukách držia vatovce. Dosť ich bolo. Turistov.

  14:21 – 14:31     Očovskí Bačovia. Pekné, ale roky stále to isté: štyria v grči, parenica, premet.            Vedúcemu nefungovali dymovnice. Zostavu odmakali dva Superblaníky a dva obyčajné, školské Blaníky. 

  14:33 – 14:45     L-39NG. Premiéra ďalšieho potomka Albatrosa. Letún sa už ani nepodobá na starého  otca Abíka. Len tak polietal a bolo. Asi ako poľské MiG-15. Šetria ho, hoci je ešte jeden lietajúci prototyp. Začal fúkať slabý vietor a veterné  elektrárne sa lenivo točia. Ngéčko dolietalo o 14.40 a nastala dlhá prestávka, kým "nahodili" stroje Taliani. Mohli ju dačím vyplniť. Možno poletovaním 

Mig-29?

   15:00 – 15:30     Frecce Tricolori. Tradične tutti eccellente kvalita, ktorá pritiahne platiacich divákov. Spravili dokonca dve srdcia. Jedno klasicky zhora nadol, druhé opačne. Bolo to ich prvé medzinárodné vystúpenie po dvoch rokoch. Tento rok oslavujú 60 rokov skupinového poletovania.mMohli si i nacvičiť namaľovať 60. Taliani pritiahli aj na moju lúku dosť ľudí. Poblíž sa rozložila partia s hvezdárskym ďalekohľadom. Krúžim s karimatkou okolo stromu ako mixér hľadajúc tieň.

Trojfarebné šípy zadymili celé letisko.

    15:32 – 15:42     JAS-39C  Pepíkom na Gripene narástla vážna konkurencia. Výhodou maďarského        displeja v podaní Máté Majerika sú dymovnice obohatené občasným  vypálením svetlíc. Pri dlhšom lete na chrbte uniká z trupu palivo, a to sa rado zapaľuje. Všimol som si to minulý týždeň na videu z Kecskemétu a nad Kuchyňou o5. Neviem, či plameň za lietadlom ohrozuje nejako  stroj, ale asi nie, keďže sa lieta ďalej. Program je 5min. popredu.

    15:44 – 15:54   Mi-2  Na toto ďalšie maďarské číslo som bol vskutku zvedavý. Vidieť lietať                akrobaciu vrtuľník starší ako Zoli Vereš je zážitok. Nesklamal. Let dokola predkom zadkom, súvraty. Všetko umocnené vypúšťaním parafínu do trysiek, kedy bol krásne vidieť  rotorový prstenec. Na záver dym+svetlice. Zvuk vystreľovania  ku mne prišiel s asi 3s oneskorením a vyzeralo to, že mixéri              kašle (vynecháva) motor. Spodok batohu je mokrý a suším ho na slnku.

    15:56 – 16:11  UH-60 + špeciálne jednotky. Špeciálne ma navliekanie "korálok" na lano mlynčeka       nezaujíma. Autá opúšťajú letisko. 

    16:11 – 16:21     L-29 Delfín Slovak Training Academy. Pestro sfarbený Delfínik od nás. Pri ukážke   zasa viem, čo príde, keďže posledné týždne generál Pivarči brúsil zostavu nad naším mestom.

    16:23 – 16:32     Eurofighter z Talianska nepredviedol nič dych berúce. Zarachotil, pár kotrmelcov       a sadol dole. Briti s Typhoon-om sú agilnejší a lepší.

    16:34 – 16:46     W3A Sokol. Česi obnovili po pár rokoch displej Sokola. Toto tu už dnes však bolo.  Panáčikovia visiaci na lane. Sólo displej a znova záchrana panáčikov na palubu lanom. Náročný prvok je spúšťanie lana a zároveň stúpanie stroja. Panáčikovia na lane prakticky stoja vo vzduchu. Koniec ukážky. 

     Pred Huricane pristáva nákladná CASA a sme zasa v časovom sklze.

     16:48 – 16:58 Hawker  Hurricane Mk IV. Drevený zázrak nerobil premety ani výkruty. Len                 poletoval. Keďže je len pár lietajúcich, nečudujem sa.

     17:00 – 17:06     Bo-105C Flying Bulls.  Parašutista, nebojácny Felix Baumgartner tentoraz osedlal  mlynček  a prvýkrát predviedol svoje akrobatické umenie v Európe. No, videl som aj lepšiu ukážku na tomto type. Napr. visenie na chvoste teraz absentovalo.

      17:08 – 17:17     T-346 Master ukázal veľa výkrutov.

      17:19 – 17:29     C-27J Spartan. Naši chalani už vedia obratne držať volant, aj keď sa nedá ukážka     porovnať s firemnými pilotmi. Ukážka bola pomerne krátka.

      17:31 – 17:41     JAS39C Gripen.  Vzlietol o 10 minút neskôr oproti programu. Tiež pôsobivý          displej nového predvádzacieho pilot O. Španku. Stúpave i klesavé výkruty. Svetlice vystreloval viac ako Maďar. Efektné finále z polpremetu. Neletí na chrbte = nehorí palivo. Klasický  prvok tohto leteckého dňa boli výkruty v 360° zatáčke a ani posledná letová ukážka ich nebola ušetrená. 

Balím fidlátka a utekám dolu k autu. Krátko po šiestej nasadám. U svokry som 10min. pred pol ôsmou.

Letecký deň v podstate zachránili len Česi a Taliani. Inak by to bolo vojenské kultúrno-spoločenské podujatie s prekvapením z Belgicka.
Po oba dni navštívilo letisko 35000 platiacich diviakov. Rozbehnutý vlak sa nedal zastaviť a šou sa musela uskutočniť tak, či tak. No ak by sa dohodli organizátori s hygienikom na polovičnej kapacite letiska a neoddeľovali ľudí, určite by zavítalo na letisko dvakrát viac návštevníkov.

Snáď si budúci rok užijem letecký deň aj so statikou. Kuchyňa je bližšie ako Sliač a výhodou je aj rolovacia dráha pri divákoch ako v rakúskom Zeltwegu. A keď budú zasa obštrukcie, viem na aké pole ísť.

Festival letectva po prvý krát

    Agentúra usporadujúca letecké dni na Sliači sa podujala oživiť umierajúce letisko v Piešťanoch a dotrepala sem v prvý májový víkend lietajúce a nafukovacie atrakcie. Veľmi nešťastne bol vybraný dátum. I na Slovensku prichádza začiatkom mája monzún, rovnako ako v Indii. Viem z vlastnej skúsenosti, že vtedy vždy prší. No aspoň sobotný program sa uskutočnil v plnom rozsahu. Chýbali len vetrone, ale bačovia nechceli krútiť parenicu v mrakoch. V nedeľu pre vietor a dážď program zrušili. Neprekvapilo ma to, aj tak bolo dobre, že sobota vyšla, lebo predpoveď bola všelijaká len dobrá nie.
V zamračené sobotné ráno som teda dcérku odprevadil na zápas a oprel sa do pedálov. Premávka bola slabá, kuchári však už mávali na križovatkách s vareškami. Zakrátko som pri vojenskom múzeu. Pýtam sa, kde je tých 600 miest pre bicykle a motorky. Predavač lístkov čumí na mňa jak drevorubač na kurzový lístok a krúti hlavou. Dobehol usporiadateľ, že tam o plot si môžem "tátoša" oprieť. Pozerám na priestor v polovičnej veľkosti svokrinej záhrady a uvažujem, kde sa zmestí 600 dvojkolesových tátošov. Kúpim si lístok a bicykel zamknem o bránu pri vstupe. Lístok nebol najlacnejší. 13Eur je dosť. Účasť lietadiel však platil usporiadateľ. Nevystupovala armáda, ktorá ukážky robí zadarmo. Ale lístok zároveň bol vstupenkou na detský festival. I tak sa mi vidí cena prehnaná.



Švajčiarsky Pilatus PC-3 si nedobrovoľne predĺžil na letisku pobyt o pár dní naviac.

Kontrola obsahu batoha pri vstupe a ďalšia za múzeom. Detektor kovu pípal na mne ako monitor dychu astmatika. Pípali už aj zipsy. Zástup policajtov hodný zápisu do Guinessovej knihy rekordov. Som za bránou múzea a čaká ma cesta cez polovicu letiskovej plochy. Prekročím rolovaciu dráhu. Priletela francúzska ministerka obrany na Falcone 2000. Pomocná palubná jednotka hučí asi celý deň, lebo ju počujem ráno aj poobede. Nuž, piloti vždy pripravení. Pristáva český Gripen, ktorého ukážka bude dnes ako jediná trhať ušné bubienky. Z diaľky nakuknem do malého hangára, kde parkuje Delfínik. Evidentne dnes lietať nebude, lebo je roztrhnutý napoly. Ako hovorí letecký mechanik za zenitom "rozstykovaný". S ním sú v hangári "akrobati". Prechádzam okolo VIP parkoviska. O 9h sa ľudia len pomaly ako tučniaky trúsia po ploche. Práve prilieta skupina Flying Bulls z českej Jaroměře. Rolujú popri divákoch, ktorí im mávajú. Pilotom sa asi v kúpeľnom meste páčilo a ich mašiny som videl aj po týždni na ploche. Rýchlo prejdem neveľkú statiku. Za ochranným valom je detské mestečko. Pri ňom je program na celý deň. Byť teplejšie, aj moje baby by si ihriská, nafukovačky alebo cirkus užili. Dnes som však na letisku sám. Snáď vyjde pred prázdninami detský festival v Nitre. I ten mimochodom podražel. Zábrany na ploche sú zatiaľ prázdne, nebude problém chytiť si miesto. V podstate po celý deň nebol problém sa vtisnúť hocikde pri dráhe. Motám sa ešte pri stánkoch, pokým nenájdem ten pravý. Do batoha putuje kniha Piešťany z neba a leteckoturistická mapa. K nim dostanem zdarma ďalšiu knihu (ponúkajú len nepredajné ležiaky) a mini oblátky. Nájdem si miesto pri nízkom plote a čakám, čo sa bude diať. Konečne skvelý nápad a mega obrazovky sa posunuli za divákov. Zato reproduktory sú roztrúsené každých 10m a nerozumiem prečo. Sem tam prehodím slovo s bláznami stojacimi vedľa. Jeden v rančerskom klobúku sa škerí ako vorvaň na kalamára. A to je starý, 50-ročný chlap. Ako prvý poletuje spolu so škovránkami vírnik. Nasleduje prelet vojenských a cvičných vrtuľníkov. Program ubieha plynule spolu s mojim ujedaním z tvarohového koláča. S nejakými obmenami chutia oba. Oblačnosť je pomerne vysoko a piloti môžu ukázať svoje umenie v celom rozsahu.

Legenda, cvičný MiG-15UTI bol v r.2013 zakúpený z USA.

Moderátori Marcel a Tóno, známi zo Sliača, o5 perlia a často odbočujú od témy, resp. ukážky. Nevedia, či lietadlo kýve pilot alebo vietor. "Júú jak to dal dolu." " Ako s nimi lavíruje, au." "Krúti chvostom, lebo nevidí dopredu." "Vyhadzujú tak zvané flarne," a podobné perly ducha. Poobede prebehne dlho očakávaný hromadný prelet. Aká veľká a výnimočná bola osobnosť generála Štefánika, keď si ho uctili štyri národy! Jeho stopy dodnes v týchto krajinách svietia. Pochopil, že "...účelnosť života nie je v sláve svetskej, ale v zdokonaľovaní nášho duševného človeka.“ Hymnu nepatrične pretrhne klepotanie vrtuľníka Cobra. Letový program je dvakrát prerušený divadelnými skečmi zo života M.R.Štefánika. Aspoň si pán riadiaci lietania mohol dať šluka za mobilnou vežou. Predstavenie sledujem cez binokulár. Na môj vkus avantgardné, ale popri tom zazneli veľmi krásne, nadčasové Štefánikove slová:
   
                                             "Ach, prečo vždy nežijeme logicky?
                                              S dušou skromnou, ale nie otrockou,
                                              so srdcom šľachetným, bez známok slabosti,
                                              s mysľou bádajúcou bez prenáhlenia
                                              a preceňovania svojich schopností."


Dokonale vystihujú náš život. No z donekonečna v amplióne omieľaného "Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko", ma bolela hlava. Dnes sa Milan na Bradle obracia, keď nositeľmi jeho mena sú Ahmadovia a Hasanovia z Perzie žijúci na Slovensku. Najviac zvedavý som bol na majstra sveta v pretekoch Red Bull. A Martin nesklamal. Kopal do pedálov a krútil kniplom až mi srdce prestalo biť. Predsa len Vereš je už okukaný a starý a nerobí toľko dynamických figúr. Ustavične ho ospevujú, ale v Šonkovi má veľkú konkurenciu. Prakticky každá ukážka bola od našich susedov. Za nás lietal len Delfínik. Stále máme málo zbohatlíkov. S trojhodinovým meškaním sa na oblohe objavila aj 13 členná formácia ultraľahkých lietadiel z talianskeho Campoformido. Leteli trasu, ktorú tragicky zakončil pred 100 rokmi Štefánik. Dnes však všetci po oblete Bradla šťastne pristáli na piešťanskom letisku. Naivne som si myslel, že cestu dali na jeden šup, ale prelietavali ju vraj 4 dni, na etapy. Cítil som sklamanie v pilotovi, keď mi hovoril o prelete, že im dnes nevyšlo načasovanie. Mali priletieť pred obedom v čase tragédie spred 100 rokov. Vrcholom programu bolo vystúpenie 6-člennej skupiny Baltické včely z Estónska. Z juhozápadu sa blížila prehánka. Spočiatku išli aj do vertikálnych manévrov, ale blížiace sa nízke mraky ich donútili kľačať pri zemi. Napriek tomu odlietali peknú ukážku, obohatenú trocha nafúknutým komentárom dievčiny z ich skupiny.

Baltická včela na dráhe 01.

Vytiahol som aj pršiplášť, ale zbytočne. Tých pár kvapiek by aj moja bunda ustála. Vystúpením modrožltých včiel program skončil a 20 tisíc ľudí sa presúvalo von z letiska. Ja som nakukol k pozemnému vojsku na opačnom konci. Poľná kuchyňa zavretá, asi im došla múka. Pri termináli som si počkal, kým zrolujú červený koberec pre p.Florence a jej Falcon sa vydá na západ. Bezpečnostná služba plná zmätku ako balóniky s héliom otvárala a zatvárala zábrany. A konečne vojenské múzeum vyzerá, ako sa na zbierku strojov patrí a nie je iba šrotoviskom. 
Priniesť niečo iné na Slovensko, je skvelá myšlienka. Tento rok pri príležitosti úmrtia naj Slováka prišila akcia veľmi vhod. Organizátori majú smelé nápady na ďalší ročník. Napr. nočné lietanie. Potom to bude nočník. Len ten termín je nevhodný a čas mi dá za pravdu. V každom prípade držím palce a rád prídem aj budúci rok (veď som doma, že...).

Let

"Trenčín prevádzka, Oskar Majk Kilo Lima Siera na Bravo. Štart bude z dráhy nula štyri po prevádzke", v slúchadlách počujem rýchlosťou guľometu rapotať pilota vľavo. Ja sedím na pravej sedačke v tesnej kabínke rakúskej mašiny DA-20 Katana s registráciou OM-KLS. Sme na rolovacej dráhe a prechádzame spojkou označenou žltým B, teda Bravo na vzletovú a pristávaciu dráhu.

Prvá fotka z kokpitu. Letisko Trenčín.

Počas veľkonočných sviatkov som si splnil taký malý sen. Moja láska mi pod stromček darovala vyhliadkový let. Liezla na mňa choroba tak som váhal, ale počasie bolo stabilné a nebolo treba dlho rozmýšľať. Na trenčiansky aerodróm som šiel sám.Videl som ako sa letisko a priľahlé budovy menia od mojich učňovských liet. Už som na letisku pred pár rokmi bol na "stretávke", ale budovy o5 doznali zmien. V jednom z hangárov je letecká škola a z druhej strany Hangár X. Ambiciózny projekt interaktívneho múzea, či čo. I veľký opravárenský hangár dostáva nový šat. Stará brána od mesta je zamurovaná. Existuje len hlavná brána alebo možnosť prísť do areálu cez letisko. V hangári tankovali zrovna dvojmotorový DA-42 Twin Star. Páči sa mi nádrž na kolieskach. Hoci je malinká, má neuveriteľnú nutričnú hodnotu ako proteinová tyčinka. Paliva dodá mašine na 5h, takže si páni polietajú. Čakám na svojho pilota, ktorý bral na "vyhliadku" troch ľudí predo mnou. Akurát stroj sadá zo severu, teda od mesta. Ani mu nedám vydýchnuť a zamávam mu voucherom. Ide ku mne a posiela ma k mašine. Zaujmem miesto na pravoboku neveľkého letúna, ktorý sa tvári nevinne ako poník, ale v skutočnosti pod kapotou má riadne kone. Katanka dnes pôjde hore prvýkrát, preto veliteľ najprv pretočí vrtuľu a doleje olej. Pýta sa ma, kam to bude. Nuž, kto by nechcel vidieť rodný kraj? Do druhej mašiny vybehne ešte pre slúchádla. Zapojí ich do konektora za sedačkami. Napokon si obehne lietadlo, či nie sú zablokované kormidlá a môžeme nasadať. Nastupujem ako do stíhačky. Najprv obe nohy v kabíne až potom sadať na riť. Pilot mi pomáha s 5-bodovým "gurtovaním". Nasadzujem si slúchadlá. Tmavé okuliare a šiltovka sú pre dnešný slnečný kúpeľ samozrejmosťou. Pripútava sa už aj pilot na ľavej sedačke. Zatvára prekryt kabíny a ja musím rovnako na svojej strane potiahnuť červenú páčku dopredu a zaistiť tým kabínu. Zapína batériu a potom štartér. Nezbednej Katane sa nechce a vypína. Rukou pohladí poistky na mojej strane. Znova prepne spínač batérie. Maznanie zaberie a stroj ožíva. Krátke bzučanie palivovej pumy a nahadzuje motor. Skúška spojenia, ukazujem mu 5 prstov. Počujem teda za 5. No počas letu mi slúchadlá vypadávajú alebo mám mikrofón príliš ďaleko od huby? Väčšinou si hovorím pre seba a hlas mi znie ako prechladnutému morčaťu v kýbli.  Keď pilot vidí ako naprázdno meliem, pokrúti zakaždým gombík predo mnou. Vychádzajúc zo stojiska veliteľ zapína malú obrazovku rádioprijímača a navigácie v jednom v strede palubnej dosky, tzv. GNS. Ohlasuje sa na prevádzku Trenčín. Názov prevádzka mi pripadá zvláštny. Ako dajaká  krčma alebo baňa. Pred nami lieta okruhy ďalší stroj. "To bude nejaký žiačik", komentuje pilot. Púšťame žiačika na letmé pristátie. Medzitým spraví pilot motorovú skúšku, keďže ide o studený štart. Teplota a tlak oleja v poriadku, vchádzame na dráhu v smere 04 , teda severným smerom. "Trenčín prevádzka, Oskar Majk Kilo Lima Siera povoľte vzlet z dráhy 04". Oskar Majk Kilo Lima Siera, Trenčín prevádzka vzlet povolený", dostávame pokyn z veže. Motor sa dostáva do obrátok, pilot uvoľní nožné brzdy a rokenrol začína. Po pár metroch sa odlepujeme z dráhy. V prvom momente si všimnem opustenú kaplnku po pravej strane letiskovej plochy. Žeby sa v nej piloti modlili pred letom? Alebo počas festivalu Pohoda sú v nej sobáše? Pravdepodobne však pozostatok cintorína v Nozdrkovciach. So stúpajúcou vonkajšou teplotou sa objavuje mierna turbulencia. Krátko po vzlete sa pilot ohlasuje znova: "Trenčín prevádzka, Oskar Majk Kilo Lima Siera stúpam na dve tisíc fítov, budem pokračovať na hrad, potom pravou zatáčkou smer jedna osem". Obletíme trenčiansky hrad a stočíme sa na juh. Podľa budíka na palubnej doske sa usadzujeme v hladine 2000ft (600m). Skúšam fotiť. Treba pootvoriť malé okienko. Prúdiaci vzduch hučí jak môj upchatý počítač v robote. Slnečnú clonu hádžem rovno dozadu. Akurát o ňu prídem.

Hrad Beckov.

Pilot mi hovorí, že určite viem, kde sú Piešťany, tak nech si tam letím. Uchopím kŕčovito knipel ako keby som šiel kladivom rozbíjať betón u svokra na záhrade. Správne vyvážený stroj letí aj sám. Pilot sa hrá s mobilom, v kabíne má signál. Na úrovni Beckova preladí rádiostanicu na Oblastné stredisko riadenia (ACC) Bratislava. Máme výšku 2300 stôp. Letún znova neisto poskakuje ako zajko na diaľnici a neviem, či je to stúpavými prúdmi alebo stúpaním môjho adrenalínu. Výrazný orientačný bod sú obrie rukávy bohunických komínov. Vidím, že mašinka uteká na Inovec, preto ju miernym náklonom nasmerujem na Sĺňavu. Smerovku vôbec netreba používať. Nohy sa zapájajú len na zemi pri rolovaní. Na pedáloch sú totiž brzdy a Katanka nemá natáčacie predné koliesko. Tak len tlakom na brzdy podvozka sa riadi smer na zemi. Spravím zatáčku o 180° a vravím pilotovi, nech si "dámu" vezme do rúk, že púšťam knipel a tasím foťák. Sme však príliš blízko priehrady a do záberu ju nedostanem  celú. Pilota navigujem pokračovať na os dráhy 01. Z tohto smeru vidím náš barák. Nad dráhou sa stáčame na západ, smerom na Bradlo. O5 preberám riadenie. Prejde ma aj nádcha i kašeľ. Mrknem na palubnú dosku, či je guľôčka sklonomeru v strede a na umelý horizont. Neviem, prečo to robím, mal by som sledovať prirodzený horizont. Lež jarná príroda je pod nami taká nádherná, že je v kabíne náročné udržať oči na akomkoľvek horizonte. Polia a lesy hrajúce všetkými zelenými farbami. Striedané žltými štvorcami repky olejky. Ako citrónové rezy. Mega šachovnica obmieňaná tabuľami mliečnej čokolády. Kde tu pri ceste pocukrené bielymi kvetmi kvitnúcich jabloní a sliviek. Sťa vzácne opály sú pre ľudí modré priehrady a tmavomodré korytá riek. Čisté nádrže sú šmolkovo modré. Šedé taftové stuhy diaľnic, ktoré zavinú mašle na križovatkách ciest. Cez sviatok sú prázdne. Farebné moziaky miest, ktoré nie vždy zapadnú do seba.

Nádrž Čerenec nad Vrbovým. Domčeky vpravo je uzavretá rezidencia arabskej komunity.

                                        
Z poetického snenia ruší rádio. V Žiline je tiež zatvorená prevádzka a všetci prelaďujú na Bratislavu. Už som nad Bradlom, tak mašinu točím severovýchodným smerom na Nové Mesto. Termika nás vykopla o 100 stôp vyššie, preto miernym potlačením páky dávam "čumák" dolu. Mesto je v podstate hneď za Čachtickým hradom. Vzdušnou čiarou je pekne vidieť, že leží za Drapliakom a Skalkou. Pilotovi navrhujem, nech obletí Zelenú vodu a mesto. Ja fotím o dušu. Na juhu pri diaľnici dolujú štrk a vznikli nové jazerá s kryštálovo čistou vodou. Nová Zelená voda. Len chatky zatiaľ chýbajú. Upútajú ma bagre v starom kameňolome. Ktovie, čo tam stále dolujú? Popri Beckove sa vraciame s5 na Trenčín. Pilot sa ohlasuje na vežu. Zároveň si vystrelí z chlapíka na prevádzke: "Kubo, skús teraz ATIS". To je automatická služba poskytovania informácií prilietávajúcim lietadlám. Normálne to vysiela počítač cez rádio. Tak dnes bol humanoidný ATIS. Žiačik stále drtí okruhy a môj pilot mu dáva poradie 2 na pristátie. Dvakrát to pre istotu zopakuje, aby nedošlo ku kolízií. Pred rozbitou cestou na Mníchovu Lehotu začína pilot klesať a uberá plyn. Modrou páčkou prestavuje vrtuľu na malý uhol nábehu, čím stratí ťah. Klapky nevidím vysunuté. Mäkko dosadneme na betónovú dráhu letiska. Na spojke Alfa už čakajú ďalší výletníci vo štvormiestnom DA-40. Pilotné stálice sú u firmy piati ľudkovia, niekedy im vypomáhajú z dopravnej školy. Posledné dni mali frmoľ. Pomaly rolujeme na stojisko Po vypnutí motora si dám dolu neposlušné slúchadlá, sám sa odpášem a ako profesionál vyskakujem z mašiny. V sedačke lovím krytku. Vraj ich bežne ľudia zabúdajú v kabíne. Aj ja som zabudol jednu v kabíne ...lanovky.

Subtilná Katana čaká na pasažiera.

Poďakoval som mu, podali sme si ruky a plný adrenalínu som šiel domov. Zažil som fantastický zážitok, ktorý sa nedá ani vysloviť. Je to ako zatancovať o Bradle alebo spievať repku olejku.  Slovensko je krásna krajina, o tom niet žiadnych pochýb. Rád by som si zaletel napríklad nad Tatry a verím, že sa mi malebnosť našej krajiny ešte niekedy z výšky ukáže.

Letecký deň SIAF 2013

Pomaly sa stáva tradíciou letecký deň na letisku Sliač.
Vyrážal som o 6h, čo je tak akurát. Cesta tam trvá jeden a trištvrte hodiny. Na minuloročnom parkovisku rástla ešte kukurica, tak som zaparkoval na ploche pre Zvolenčanov. Bol som lenivý ísť tých 400-500m na parkovisko pri dialnici. Časom som neušetril, možno iba nohy. Pri cúvaní som počul tupý náraz. Zvalil som kolík vytyčujúci parkovisko. Nič sa nestalo, iba som viac kolík nenarovnal. So schodíkmi som sa pobral tlačiť do autobusu. Hneď mi šla kyvadlová doprava. V autobuse nastal šum, keď viseli blázna so schodíkmi. No neviem si ich vynachváliť.
Krátko po 8h som bol na letisku. Poučenie organizátorov a predaj lístkov nebol cez cestu, ale posunuli to k vstupu. Zrovna k hangáru, kde som vojenčil. Už je to 15rokov. Strážna unimobunka tam už dávno nie je, hangár je namaľovaný. Autá, čo tam parkovali, predpokladám v šrote.
Vojaci, čo tam slúžili tiež.
Stánkari boli práve v rozklade, na knižky mi nič iné neostalo ako čakať. Na mojito tiež ešte len ľad chystali.  Pofotil som si, pokiaľ mi slnko dovolilo, statickú ukážku. Švédi sa sem tlačia so svojimi stíhačkami. Letáčiky hovoria za všetko. Súkromníci si tak leštili svoje mašiny až sa fotiť nedalo. Konečne pristupujem k jedninému serióznemu stánku s let. tématikou. Jeden chlapík dal za knihy 125Eur. "Pan bože!", v duchu som si pomyslel. Ja som sa uskromnil desatinou tejto sumy na knihu. Našiel som si potom miesto pri nízkej, v kreslielku sediacej ženičke. Bola otočená zatiaľ ku mne a chytala lúče slnka. Sedela tam aj s mužom. Synátor sa kdesi motal po ploche. Po pravici začal nenápadne plávať takmer plešatý kapor. Postupne sa počas dňa dopracoval až k plotu. Na pravo sa usadili veteráni z Kórskej vojny aj s rovnako starým ďalekohľadom zo seriálu MESH. Ten bol upevnený na tyči zapichnutej do zeme. Nezdalo sa mi zrovna pohodlné takto sledovať ukážky.
Za mnou pochopiteľne najmenej 2m nikto nebol. Cez 2m stožiar by nič neuvidel. Do uší mi hralo rádio SIAF a obďaleč reproduktor. Ani jedno nestálo za to. Komentáre boli skôr pre zábavu. Prázdne tláchanie. Také džusíky, prdíky. Rádio som vypol, jačiacu, prevažne techno hudbu, by som aj s "reprákom" tiež najradšej odkopol. Hodinu som strávil úpravou a tlačením programu. Ešte som si ho aj dal do nepremokavého obalu. Ostal doma. Aj tak ako medzi vojakmi, bolo všetko inak.
Hneď na začiatku organizátori prichystali prekvapenie. "Vybuchlo" im lietadlo. Teda nie doslovne, ale jednoducho sa neráčilo dostaviť, a tak improvizovali. Jeho ukážku našinci veľmi kladne hodnotili, ale mne sa ten pád akosi nezdal súmerný. Potvrdí to záznam. Nebudem však nič hovoriť, lebo ma fanúšici roznesú v zuboch ako futbalového rozhodcu. Bola to posledná ukážka pre tohto pilota. Na pamiatku mu organizátori aj akúsi cenu dali. Lietadlá z I.sv. vojny komentátor "omladil" o 20 rokov a zadrel, že sú z II.sv. vojny. Nemec bol hotový skôr ako protivník vystrelil. Predčasne vypustený dym o tom svedčil. Vrtuľník ešte šaškoval bez záchranárov a vypĺňal hluché miesto pred oficiálnym štartom. Druhý vrtuľník už nervózne poletoval vzadu aj s padačkármi. Kapela ladila nástroje. Špeciálny pluk nasadzoval v mašine nad nami padáky. Po pár ukážkach prišlo teda slávnostné zahájenie. Bola asi jediná chvíľa, keď rádio aj reprák vonku ladili. Do poludia sa predviedlo
v ukážkach všetko naše letectvo a prišli zahraničné skvosty. Veľmi pekne lietal český brat akrobat na upravenom lietadle. Cenu si zaslúžil. Vidieť visieť lietadlo ako vrtuľník. Hmm. Rakúska stíhačka pre poruchu nepriletela. Z nejakej p.ičiny nelietal ani sólo vetroň. Titul Pán pilot nosí na Slovensku len Dušan Šamko. Starší pán už tak nerozpálil mašinu ani mňa. Prišiel čas na jeden z magnetov leteckého dňa, španielsku skupinu na siedmich strojoch. Komentátor perlil, keď sa snažil hovoriť po slovensky. Šíp prepichujúci srdce nazval prebíjač romantiky. Ďalším špeciálom bol akrobatický vrtuľník. No vystúpenie bolo kratšie ako býva zvykom. Holandania na stíhačke improvizovali tiež a prevetrali
záložnú mašinu. Smola pre fotografov. A nezvykle nepoužili svetlice. Holandskú šedivku vystriedal švistot Mustanga. Talianska mini skupina s mini lietadlami mala impozantnú mini ukážku. Pri zliezaní komanda z vrtuľníka do transportéru bol tak blízko, že mi moju odratú čapicu odfúklo. Keďže som bol na schodíkoch, letelaaa..."Kabrňák" Vereš začal s pokazeným srdcom. Neskôr spravil potom vydarenejšie aj s prebíjačom romantiky. 3 v 1. Mňa už jeho vystúpenie za srdce nechytá, lebo som ho x-krát videl. To už do kabíny svojho dvojmiestneho stroja usadali ukrajinskí sokoli.
Porachotili, 2-krát spadli z oblohy a bolo. Také polietaníčko. Po nich sa začal hromadný odchod.
Bodku za dňom na oblohe spravila švédska stíhačka. Tiež len také jemné polietaníčko, krátke, aby sa ukázali, keď to už chcú predať. Pomasírovať trochu verejnosť. Chvíľu som sa pomotal a pomalým krokom vydal k bráne. Oproti minulým rokom to bolo omnoho lepšie zvládnuté. Autobusy odchádzali len smerom k Zvolenu a točili sa stále. Čakal som nejakých 20 minút. Policajtov riadiacich dopravu vyhnali až z kancelárií.
Navigácia ma dobehla. Sľúbený výjazd na rýchlostnú cestu zmizol. Možno som si to zle pozrel. Nič to šiel som cez Budču a za ňou je výjazd. I to je možná alternatíva do budúcna.
Cez všetky tie lákadlá treba povedať, že letecký deň zovšednieva. Chýbalo mi tam viac skupín.
Je každý rok a takáto perioda mu neprospieva. Navyše tento rok bolo veľa leteckých dní a
účastníci si mohli vyberať. Bolo to vidieť aj na návštevnosti, ktorá nepresiahla minulý ročník.
Každopádne v organizácií nastalo veľké zlepšenie, laťka je daná vysoko.

Letecký deň SIAF

V očakávaní tejto najväčšej leteckej udalosti v našich končinách som o 5.30 vyrazil. Cestou tam ma ráno sprevádzali prehánky. Šiel som na parkovisko najbližšie k rýchlostnej ceste. Kyvadlovka začala premávať až s úderom ôsmej hodiny. Čiže som tam nejakú tú polhodinku čakal. Statická ukážka bola tento rok poskromnejšia. Po jej rýchlom prejdení som si našiel miesto, štrbinku medzi starším pánom (inak riadiaci let. prevádzky v Bratislave) a samozvanými novinármi, či načo sa hrali. Mali tam 3 kreslá a vedľa ešte batohy. Jedno som posunul o 5cm k druhému a hneď sa ozval obďaleč stojaci pupkáč, že čo to posúvam. Povedal som len, že miesta je dosť. Nato začal hulákať, čo sa chytám cudzích vecí, mal som prísť skôr, aký som arogantný a odnesie ma celého preč. atď. Ostal som ticho. Mohol som síce povedať aspoň pardon, ale zatvrdil som sa. Kumpánom sa potom posťažoval a vyhlásil, že zvyšok dňa bude nepríjemný. A vskutku bol. Jedných odtiaľ vyhodil (vraj boli na jeho mieste), z ďalšími sa škaredo hádal. Pravda bola niekde uprostred. Mohol sa postaviť niekde pred batohy. Iní mohli zasa prísť skôr. No nie každý môže, hlavne kto má menšie deti. Každopádne to bolo vypasené hovädo. A zdôraznoval aký je chlap, že sa ho aj policajti báli, akú má výhodu svojho mohutného tela a podobné drýsty opičáka. Našťastie nebol do úplneho konca letových ukážok. Dynamicky sa okrem tohto primitíva prezentovalo viac lietadiel ako na "statike", i keď napr. Sptifre, či Mustang mi dosť chýbali. Nový, sofistikovaný MiG-35 tiež neoslnil vystúpením, talianom z Frecce Tricolori sa tiež pár čísiel nevydarilo. Videl som ich veľakrát, a tak viem posúdiť, čo pohnojili. O jedno sme boli vďaka rozmočenej dráhe ochudobnení-hromadný vzlet. Pre divákov to však bolo tutti delizio mostra. Zoltánovi Verešovi sa tiež nedarilo, ale nie jeho vinou. Koľko ľudí čakalo na "kabrňáka" a vzdychalo. Toľko ich aj asi sklamal. Lietal na požicanom Su-29 a i ten vraj nebol 100% v poriadku. Aby som len nekritizoval. Vystúpenia boli efektné. Súboj dvoch MiG-29 sa posunul o úroveň vyššie a dúfam, že s tým mladí chalani dobijú aspoň starý kontinent. Zaujala ma dvojica poľských Su-22, belgickej F-16, veľmi razantnú ukážku predviedol švajčiarsky Hornet. Páčilo sa mi dobytie nemeckej posádky rusmi v podaní Retro Sky teamu aj polskí Orlik.
Komentátori boli slabší, dievčina neustále opakovala aký je Stratoffortres širší ako dlhší, najlepší bol talian z Frecce alebo vtipný poliak z Orlikov. Prehánka trocha pokrivila vystúpenie našeho Albatrosa a švédskeho Gripena. Ja som robil dynamickú ukážku s prišiplášťom, ku koncu sa našťastie počasie umúdrilo. Koniec ukážok bol niečo po 17h. Pomaly som sa sunul k bráne a spomínal na vojnu, ktorú som tu strávil. Hangár LVO ešte stojí, ale strážna búdka už nie. Zmizol aj priľahlý autopark, určite aj s ľuďmi, čo tam robili. Pristavili tam kopresorovňu. Pri bráne kvantum ľudí. Všetci sa chceli odviesť na záchytné parkoviská. Tu by možno trocha organizácie nezaškodilo, i keď odviesť niekoľko tisíc ľudí pár autobusmi dá zabrať. Mne dala zabrať aj takmer dvojhodinová cesta domov.
Letecké dni o5 ožívajú a naberajú na obrátkach, či kvalite. Oproti minulému roku bol hlavne organizačne skok vpred. Jediné, čo nevedeli organizátori zabezpečiť bolo o málinko lepšie počasie. ľudí to však neodradilo a návštevnosť 100 tisíc hovorí za všetko. Len nepoľaviť a pokračovať v tempe. Možno by nebolo zlé mať veľký letecký deň každé dva roky. Peňazí nie je nazvyš a za každého účastníka by sme mali byť vďační. Aby sa nestalo to, čo šeskému CIAF. Posledné roky pripomína len aeroklubové polietanie. A to by som si neprial.

Božský záber

O tom snívaju najmä fotografi. Sú ochotní za víkend precestovať za ním stovky kilometrov. Hovorí sa im aj spotteri. Paparazzi už asi neznie dobre. Alebo je v tom rozdiel? Ja som rád aj za ostrú snímku. Posledné dva týždne som mal možnosť vidieť takýto záber viackrát. Najprv na leteckom dni na Sliači. Kyvadlová doprava zo Zvolena bola príšerne zorganizovaná. Nebolo jasné odkial autobusy pôjdu. Ledva ich označili logom. Nepríjemne pre mňa bolo platiť za tú kyvadlovku. Veľa som teda neušteril. Ale verím, že organizátori sa poučili a nebude sa platiť parkovné pri letisku. Bolo priame slnko, takže božský záber sa veľmi nedaril. A ešte keď ani neviem poriadne nadstaviť foťák.
Druhý záber trval dlhšie a adrenalín pri nom veru nechýbal. 2000m Voľným pádom a ďalších 2000m na padáku. Tam sa mi odkryli obzory nepoznané. Nielen krajiny. Necelý týždeň pred som si tandemový skok zjednal. O 5min. 12, pretože sa termín rýchlo zapĺňal. Prišli sme do Slávnice načas a aj tak som vyše hodiny čakal na svoj okamih. Zatiaľ prebehla teoretická príprava s fotkami. Potom ma zoznámili s inštruktrom, ktorému zverím do rúk svoj život.
Navliekol som sa do kombinézy, ktorá mi vraj veľmi pristala. Inštruktor ma navliekol do popruhov a ukázal mi na zemi ako bude prebiehať let. Nejaká tá filmovačka a foto. Pristála mašina, Turbolet, a už som do nej kráčal ako prvý. Cestou sme si ešte zopakovali signály.
Jeden pararušista skákal skôr, tak sa dohadoval s pilotom. Počas stúpania som otravoval
debilnými otázkami ako "Aká je limitná výška otvorenia padáku? 100m, 50m? Smiech. Je to 800m. Pri rýchlosti 50m/s a otvorení v 50m je šanca na prežitie rovná samozrejme nule. Pekná a rýchla rovnica. Automat dokáže otvoriť padák pri výške cca 270m. Keby niečo... Tento problém by som nechcel riešiť. Iná otázka, či majú pokrik. Nie, majú však pozdrav rukami na trikrát. "Kto balí padáky?" "Tomu žena, mne dcéra", odvetil. Nuž od nich záleží, či sa padák otvorí. "A padačkárov voláme baliči", podotkol. " A to nosia loptičku na padáku pre šťastie?", nasledovala ďalšia otázka. "No dá sa povedať. Je to totiž súčasť výťažného padáčiku". 5 min. pred zoskokom si ma inštruktor pripútal k sebe. Slepačími krkomi sme šli k dverám. Na signál "Pozícia!", som pokrčil nohy a oprel sa o neho. Hlavu doľava mi musel otočiť on. Samotné odpútanie od lietadla sprevádzal šok. Vestibulárny systém sa zbláznil. "Čo sa to s telom stalo?" ,neubránil som sa výkriku, "Taký pocit som ešte nezažil. A hergot, chtěl bych to zažít ješte jednou". Keď sa pád stabilizoval bolo to lepšie. Hlučný vodopád atómov vzduchu. Priplachtil kameraman, znova pózovanie. Dorozumievam sa s kameramanom iba posunkami. Scenár sme si tuším mali dohodnúť na zemi. Teraz ma nepočuje a nechápem prečo stále ukazujem zdvihnutý palec (podľa inštruktora). Potom náhle kopnutie, trh a prudké zbrzdenie. Inštruktor otvoril padák. Bolo to trocha drsné a to vraj kedysi koplo oveľa viac. Nato si človek zvykne. Spodné popruhy som si posunul pod stehná a dal som sa do akéhosi sedu. Po chvíli mi dal do rúk šnúrky od padáku. Poriadne zakvačiť prsty a ťahať na akú stranu chcem točiť. Ja by som sa však stále krútil. To je fanatstický pocit. Rýchlo sa točiť voči zemi. Húúú, rozviští sa okolný vzduch. Lepšie ako kolotoč. Ale mať sa treba na pozore, aby som sa nezavrtal do zeme. Aj let je vtedy rýchlejší. To už asi 100m nad zemou preberá riadenie inštruktor. Ešte raz si nacvičíme polohu pri pristátí. To som mal dalšiu stupidnú otázku, či sa treba hlásiť vedúcemu doskokovej plochy. Odpoveď som dostal na zemi. "To robia iba vojaci". Inštruktor
pojal podozrenie, či som nebol na vojne paragán. 10m nad zemou dvíham nohy do sedu a hladko
sadáme na zadok. Inštruktor si ma odopína. Ja sa mrvím na zemi a chcem tiež z čohosi odopnúť.
O5 snáď od zeme? Veru, hneď by som šiel na ďalší skok. Naveľa však musím ísť do hangáru a odstrojiť sa. Potrasenie rukou, odovzdanie diplomu tandemového skoku zo 4000m a už som za bariérou. Týmto zoskokom som zavŕšil svoju dovolenku. Zorganizoval som to tak narýchlo, vlastne je to dar k narodeninám. Teoreticky som pripravený už aj na sólo skok. Ktovie?

Lietanie na Flight simulátore

Táto téma zaujme asi len ozajstných fanatikov do virtuálneho lietania. Začínal som na FS 98. Bolo to krátko potom ako som si kúpil počítač a vedel ako tak v ňom robiť (r.1997 som sa prvýkrát stretol s Winsow 95).Prvé lietadlo bola Extra 300. Začínal som na letisku Le Bourget (dozvuky z návštevy aerosalónu) a snaha bola doletieť aspoň na blízke De Gaule. Samozrjeme, že som hneď chcel ísť naostro. Chvíľu trvalo, kým som bezpečne vzlietol. Spočiatku som riadol klávesami, neskôr som pocítil nevyhnutnosť kúpiť si riadiacu páku. Počase som už vedel ako tak pristáť, či skôr tresknúť s tým o zem bez nehody. Začal som i pridávať typy ako LearJet a i vrtuľník. na veľké mašiny som si netrúfol. Začal som študovať a už mi veľa času neostávalo. Na druhej strane som sa dostal aj k iným hrám.Ňa škole som si zohnal FS2002 a to už bol vidieť značný pokrok. Posťahoval som si rôzne typy lietadiel i scenérií ( v súčasnosti to je na 3 plné CD) a každý zalietaval. Začal som lietať i veľké lietadlá a dlhé trasy. Bolo to len pomocou GPS systému a len tak naverím boha. Nevedel som nič o pravidlách, postupoch atď. Keď vyšiel FS2004, okamžite som inštaloval ten. Začal som lietať akrobaciu na L-39C. S touto mašinou sa mi najlepšie lieta.
V zostave bol i pád, let na chrbte s otvoreným podvozkom i vlna známa z Frecce Tricolori. Bolo to len také šantenie. Precestoval som pol sveta s ním. Postupom ma i to omrzelo a začal som sa vážnejšie zaujímať o tom ako lietať, najmä na dopravných lietadlách. Sprvu len na B737, no neskôr na Airbusoch A330 a A320. Prelietal som celý svet s nimi. Naučil sa lietať podľa systému VOR a DME.Po častých nehodách na A320 (nezvládnuté pristátie) som sa vrátil na začiatok a lietal okruhy na Z142AC. Hlavne zatáčky a správne priblíženie na pristátie.Teraz som opäť na A320 a chystám sa do Ázie. FS X zatiaľ neuvažujem, môj počítač by to nerozdýchal. Škoda, že nemám internet doma. Lietanie po sieti musí byť super a opäť sa približuje viac k realite.