Flexi Pumpičkári

     S milovanou ženou sme si kúpili nové bicykle. Drahá prakticky nemala žiadny použiteľný. Repas jej starého Favorita dopadol žalostne (zle sa radili rýchlosti), horská Dema skončila v rukách dcérky. Dobrého polroka sa obzerala po novej kolimahe, gúglila, vypisovala, četovala, telefonovala, navštívili sme i nejaké predajne. Až na sklonku leta sa jej šikol v Trenčíne nejaký hybridný bicykel. Nebol celkom taký, aký hľadala, cestný, ale momentálne všetci výrobcovia šijú rúška alebo vyrábajú čipy do vakcín. Jednoducho bicyklov v jej veľkosti a za rozumnú cenu niet a nebude ani o rok. Dohovorili sme si stretnutie v predajni a rovno pripravili bicykel aj pre mňa. Trek 3 jej padol ako uliaty, mne tiež. Ja som až tak bicykel nepotreboval, preto som váhal. Môj modrý Favorit bol na jar na údržbe a je relatívne v dobrom stave. Napokon som súhlasil s lacnejším variantom, Trek 2, ktorú podľa katalógu mali v Bratislave. Napokon chyba katalógu a musel som vysoliť rovnakú sumu za Trek 3. Za oba stroje sme obdržali faktúru na 1600Eur. Aspoň doplnky do sumy 80Eur/kus sme mali v cene. Takže nám nahodili stojan, držiak na fľašu a blatníky. K tomu lepiacu sadu. 40mm široké kolesá sme si dali prezuť na 32mm. Predsa len chodíme viac po cestách ako lesoch. Drahá má ešte lepšie plášte s kevlarom, aby sa neprepichli. Mne sa neušli. V druhú septembrovú sobotu sme ráno nasadli na vlak a šli pre tátošov. 

 

Hybrid po prvých 300m.

  Tesne poobede sme už sedeli na tvrdých sedadlách a šliapali smerom na juh. Prešli sme asi dva kilometre po hrádzi a vrátili sa s5. Ešte mali otvorené. Mal som zle nastavenú prednú brzdu a kotúč drel o niečo. Po chvíľke v servise sme sa znova opreli do pedálov a vyrazili konečne domov v slabom protivetre. Pekne, novou cyklotrasou, popri vážskom kanáli. Prestávku sme si urobili v polovici cesty s posedením pri chladenom radleri. Ďalšou zastávkou sme sa pochválili svokrovcom. Doma si našli bicykle čestné miesto. Žiadne v spoločnej pivnici. Po mesiaci sú kolimahy zabehnuté. Boli sme s nimi na záhrade ukázať ho môjmu tatovi, prešli sme Višňovskú dolinu. Super bolo spustiť sa z kopaníc dolu. Vtedy sme dosiahli max. (zatiaľ) rýchlosť 55km/h. Vlastne nás mohli pokutovať za prekročenie rýchlosti v obci. Doposiaľ najďalej sme boli v Nemšovej=71km. Tamojšia cyklotrasa je veľmi pôvabná v doline Váhu so samými serpentínami. 

 

Po vetre do Nemšovej.

   S5 sme ešte šliapali do Trenčína a odtiaľ vlakom. Lístky a miestenky na bicykel boli takmer dvojnásobne drahšie ako pre nás. Dokúpil som si držiak na fľašu, kde je zasunutá elektropumpička. Ďalšou investíciou bola taška na náradie, pre ktorú som bol až v Trnave. Takto ovešaný ako cirkusový kočiar vyrážam na cesty. Favority som sa pokúšal predať, aby sa mi vrátila aspoň tohtoročná investícia do nich, ale bezvýsledne. Nakoniec sme ich darovali rodine z vedľajšej dediny. Behom polhodiny boli preč z pivnice. Treky sú o asi tretinu ťažšie ako boli naše favority. Ale sú dobre sprevodované a idú ako po masle. Mne občas hapruje prehadzovačka z väčšieho kolieska na menšie. Vyzerá, že po 200km si "sadla", ale asi bude treba ju doladiť. Po viac ako 300km po hrboľatej ceste na Jelenie jamy mi začala drieť aj zadná brzda alebo predná prehadzovačka. Nadával som fučiac do kopca, aký je tento kus nepodarok. Možno sa pokúsim ju nastaviť sám. Zatiaľ som iba namazal reťaz a je ticho. I tvrdé sedlá sú lepšie ako úzke. Výborná  vec je predný tlmič. Na našich biednych mestských uliciach skutočne tlmí nárazy. Po 250km sme sa mali ukázať na prehliadku. Tých 250km sme splnili takmer za dva týždne. Svoje kilometre si značím do denníka, polovička je sofistikovanejšia s jej chytrými hodinkami. Už sme na 400km, no nie je čas a prichádzajú chladné dni. Posledná dlhšia jazda bola do Hlohovca, asi 46km začiatkom novembra. Choroba a hlavne počasie na zvyšok roka bicykle uzemnili. 

Takže budúci rok o5 štartujeme s heslom: "Pumpičkári všetkých trás, spojte sa!"

Cyklo smerovník s vtipným menom Veselé vŕšky v okolí Bezovca.