Letecký deň z kopca

 Sobota 4.9.2021

    V tento krásny slnečný deň vstávam na úder kostolných zvonov krátko po šiestej. Prakticky ako do práce. O 6.40 sa odpichnem z parkoviska. Cesta ubieha plynule, akurát za Plaveckým Podhradím mi pretne cestu mladý jeleň alebo srnec. Ja som relatívne ďaleko, ale auto oproti ledva ubrzdí. Okolo trištvrte na osem odstavím auto pri obecnom úrade v Kuchyni. Nebudem sa ponižovať niekde za plotom, ktorý na letisku oddeľuje dezolátov od izolátov. Preto som sa rozhodol pozrieť na lietadielka spoza "plota". Vyberiem sa opačným smerom, ako leží letisková dráha t.j. k Malým Karpatom. Vraciam sa zložiť okuliare a vziať si slnečné. Zablúdim ku tupo zízajúcim kravám a kúsok sa vraciam. Času dosť. Dedinka sa pomaly zobúdza, psíci vítajú nezvaného hosťa. Za asi dvadsať minút som na trávnatom kopci Nová hora nad dedinou niekde na polceste na Vývrat. Podo mnou je Židova dolina a pasienky. 

Obec Kuchňa s letiskom v pozadí.

Zelený koberec na lúke je vlhký ako uterák Atillu Végha. Pre tento prípad nesiem v ruke penovú karimatku. V tieni stromu sa zložím. Vôkol kravské klapuše a bobky od srniek. Vôňa moču a diviny. Sem tam prejdú turisti smerujúci na Vysokú. Páry, samotári, po desiatej rodinky a lenivci. Kým začne program som v polosede opretý o batoh a čítam zbierku Wolovín.

Letové a pozemné ukážky vôkol mňa boli splnené do poslednej a chronologicky vyzerali asi takto:

  08:25 – 08:35     MXS Zoltán Vereš - priletel, keď som ešte šliapal hore. Pár evolúcii a sedí na               zemi. 

  08:30 – 08:55     P-38 Lightning. Prílet z rakúskeho Salzburgu. Stroj vypustil dymy nad dráhou, v         stúpaní výkrut a pristál. Začínajú sa tvoriť kolóny, hlavne od  Bradavice nad Dunajom.

  09:30 – 09:55     Motorový závesný klzák ROGALLO TEAM. Popravde neviem, čo na nebi                    hľadá táto babeta s krídlami. Prichádza vláčik z piatich vagónov od Bradavice.

  10:00 – 10:12     L-29 Delfín. Dymové efekty. Pekné vystúpenie. V zostave mal pilot napr. i kubánsku  osmu. Cez lúku asi 100m odo mňa preletí aj stádo srniek. Predvedú ukážku skákania hore a dolu dolinou.

  10:13 – 10:28     Mi-171 Mi-35. Pestro sfarbená česká Mi-35 z Náměšte nad Oslavou. Votrelca 

 vystriedal krásny tiger. Párové tanečky ako kedysi robili  prostějovské Mi-24D. Impozantné spoločné stúpanie.

  10:30 – 10:45     Slovenská letecká federácia – prelet skupiny. Začul som za sebou od Boleráza        
dunivý zvuk, ktorý sa pomaly približoval a bol hlasitejší. Bol to zvuk hviezdicového deväťvalca AŠ-62, ktorý ťahal Andulu. Zo severu nalietavala skupina takmer 20 aeroklubových lietadiel. Vedená starým Aerotaxi Ae-45, vedľa Meta Sokol, Tréneri,  tri Zlíny-142. Na konci moderné stroje Twinstar a pod. A tomu všetkému kraľoval v súčasnosti najväčší dvojplošník Andula. Pomyslel som si, že do vzduchu vzlietlo všetko letu schopné zo západného Slovenska. Dva oblety nad dráhou a oddelila sa skupinka štyroch ultralightov, ktoré preleteli ponad letisko ešte dvakrát.

   10:45 – 10:50     Vzlet skupiny vojenských lietadiel. No skupiny. Ak sa dá považovať jeden Sp tri mixéry za skupinu... Mig-29 a cvičný L-39ZA Albatros stále bázujú na Sliači. Za sebou som počul iba ich hrmot, keď sa zlietali dokopy.

   10:50 – 10:55     MD-530 Slovak Training Academy z Košíc. Vystúpenie som nesledoval.

   11:00 – 11:24    Úvodný ceremoniál. Kapela v rúškach pôsobila bizarne až smiešne, keď všetci            vôkol čumeli na nich bez prekrytia. Po nich preleteli Mixéry a Spartan sprevádzaný jedným Mig-29 a jedným Albatrosom. Dosť hanba. Mnoho migofilov zostalo sklamaných. Nuž, keď o dva roky končia, nikto nechce venovať čas a prostriedky na nejaký aspoň prelet a trocha rachotu z forsáže. Aj sme mali nového pilota pre r.2019, ale dajako spadlo z toho.  Vraj pre jeho zranenie pred sezónou (cez to všetko o dva týždne MiG rachotil v Ostrave  na Dňoch NATO). Zlé jazyky tvrdia, že nelietal z ideologických dôvodov p.ministra. V hluku vracajúcich sa  zanikol prelet vládnej letky s Fokerom a Airbusom A-319. Black Hawky vrtia rotormi  na sever. V diaľke naberá výšku Mi-171. Vyskočia z nej paragáni s vlajočkami  účastníckych štátov a jednou veľkou slovenskou. Hawky preletia blízko mňa na finále  južného stojiska.

 11:25 – 11:45     Airbus A319, Fokker – vládna letka. Airbus ostro zalomí v takmer 90°                          stúpavej zatáčke nad dráhou. Nad hlavou mi krúžia čierny Bell a Mi-171 vládnej letky.                          Papaláši a ich ochranka? Nie, iba čakali na svoj part. 

"Salónka" vládnej letky.

  Z malého čierneho výsadok, do bieleho na lane panáčikovia vyliezli na cestu s5. Sme  päť minút v sklze. Mnoho ľudí  sleduje letecký deň medzi dedinou a letiskom na poli pred železničnou traťou. Je tam asi dobrý prístup autom. Dokonca i traktor je na roli zaparkovaný. Využiť by sa  možno  dala i poľovnícka stračia nôžka. Nejakých ľudí som videl ísť na severný koniec dráhy. Je to trocha ďaleko a sú tam stromy, ale medzi nimi je azda medzera.

 11:47 – 12:07     2x L-159 Alca. Aleš Seidl a David Byrtus predviedli peknú skupinovú zlietanosť i s    pyrotechnickými efektami. Mne však idylka na lúke skončila. Dva metre nado mnou sa uvelebili dve rodinky z kempu za vodnou  nádržou. Takže mám odborný výklad (premet zaoblučujú) niekedy aj so sprostými komentármi a grganím. Prvá veta, či dáme pivko. Deti to pochopiteľne nebaví. Mama nedá 5-6 ročnému chlapcovi oriešky kvôli alergii, tak reve viac ako Alcy nad hlavou.

 12:09 – 12:21     F4U  B-25J Flying Bulls z Rakúska. Bachratý a pomalší Mitchell odháňa vtáky pred    Corsair-om s Ligthing-om, ktorí lietajú spolu, ako priviazaní jednou tyčou. Dymové efekty umocňujú predvádzané manévre. Na obed načnem tvarohový závin.

 12:23 – 12:33     C-27J  Spartan. Predvádza to, čo vždy. Premet, výkrut, pristátie sklzom. Chlapi pošlú  deti hľadať šišky do listnatého lesa. Zabaví ich to na desať minút a znova otravne bzučia okolo.

 12:35 – 12:46     F-16AM Dark Falcon z Belgicka. Svetlice vystreľuje hneď po štarte. Rachot 
prichádza neskôr ako vidím plamienok forsáže. To je nevýhoda sledovania na diaľku.  Decká sa pýtajú, kedy pôjdu dolu. No rodičia čakajú na Frecce.

  12:48 – 12:58     Mi-24V Treba si tento vrtuľník užiť, lebo mu znie labutia pieseň. Mlynčeku chýbajú 
dymovnice, ktorými bol známy.

  13:00 – 13:08     2x Mig15. Poľskí piloti ich šetrili. Sú to vzácne lietajúce kusy. Chlapec ští bez hanby   vedľa mňa. Mamka ho upozorní, ale čo už, keď prúd ide.

  13:10 – 13:35     4x PZL-130 Orlík Team. Poľský set pokračuje. V programe sú napísané 4, ale lietalo 

 5 Orlíkov. Už nie sú, čo bývali siedmi. Vystúpenie akési ploché, nemastné, neslané. Chlapi za mnou smädní, ženy hladné, deti znudené. V polovici ukážky konečne zmizli. Talianov si pozrú kdesi od hrádze za dedinou.

  13:37 – 13:51     MXS Zoli Vereš. Čo nové už môže takmer šesťdesiatnik ukázať? Obkukaný ako          Jožo Pročko. Nepodaril sa mu "výstrel" spoza stromov. Asi nebolo odkiaľ, hoci vyzerá, že si dieru v stromoch hľadal. Občas na lúku ešte ktosi zavíta, ale aspoň nie pedosauri. 

  13:53 – 14:03     UH-60 naši piloti predviedli pomerne krátku ukážku. Tmavý vrtuľník mi splýval na    pozadí stromov. Šetria ho, hoci vyzerá že si techniku osedlali dobre.

Vzdušné sily majú deväť Black Hawkov a dva na ceste.

  14:05 – 14:08     Očovskí Bačovia – vzlet. Výšku naberajú s pomocou Turbočmeláka kdesi nado            mnou.

  14:10 – 14:19     PC-9M Slovinsko. Pre mňa naj ukážka. Po štarte hneď obrat na chrbát. V zostave          mal pilot Andy Fiorelli pád, vývrtku, odtlačený premet a pol premet. Takmer ako akrobatický špeciál. Podvozok vysúval v súvratovej zatáčke a následne pristátie. Displej vie asi oceniť len človek, ktorý zopár éršou pochodil. Pomaly sa dolu vracajú turisti z Vysokej. Niektorí v rukách držia vatovce. Dosť ich bolo. Turistov.

  14:21 – 14:31     Očovskí Bačovia. Pekné, ale roky stále to isté: štyria v grči, parenica, premet.            Vedúcemu nefungovali dymovnice. Zostavu odmakali dva Superblaníky a dva obyčajné, školské Blaníky. 

  14:33 – 14:45     L-39NG. Premiéra ďalšieho potomka Albatrosa. Letún sa už ani nepodobá na starého  otca Abíka. Len tak polietal a bolo. Asi ako poľské MiG-15. Šetria ho, hoci je ešte jeden lietajúci prototyp. Začal fúkať slabý vietor a veterné  elektrárne sa lenivo točia. Ngéčko dolietalo o 14.40 a nastala dlhá prestávka, kým "nahodili" stroje Taliani. Mohli ju dačím vyplniť. Možno poletovaním 

Mig-29?

   15:00 – 15:30     Frecce Tricolori. Tradične tutti eccellente kvalita, ktorá pritiahne platiacich divákov. Spravili dokonca dve srdcia. Jedno klasicky zhora nadol, druhé opačne. Bolo to ich prvé medzinárodné vystúpenie po dvoch rokoch. Tento rok oslavujú 60 rokov skupinového poletovania.mMohli si i nacvičiť namaľovať 60. Taliani pritiahli aj na moju lúku dosť ľudí. Poblíž sa rozložila partia s hvezdárskym ďalekohľadom. Krúžim s karimatkou okolo stromu ako mixér hľadajúc tieň.

Trojfarebné šípy zadymili celé letisko.

    15:32 – 15:42     JAS-39C  Pepíkom na Gripene narástla vážna konkurencia. Výhodou maďarského        displeja v podaní Máté Majerika sú dymovnice obohatené občasným  vypálením svetlíc. Pri dlhšom lete na chrbte uniká z trupu palivo, a to sa rado zapaľuje. Všimol som si to minulý týždeň na videu z Kecskemétu a nad Kuchyňou o5. Neviem, či plameň za lietadlom ohrozuje nejako  stroj, ale asi nie, keďže sa lieta ďalej. Program je 5min. popredu.

    15:44 – 15:54   Mi-2  Na toto ďalšie maďarské číslo som bol vskutku zvedavý. Vidieť lietať                akrobaciu vrtuľník starší ako Zoli Vereš je zážitok. Nesklamal. Let dokola predkom zadkom, súvraty. Všetko umocnené vypúšťaním parafínu do trysiek, kedy bol krásne vidieť  rotorový prstenec. Na záver dym+svetlice. Zvuk vystreľovania  ku mne prišiel s asi 3s oneskorením a vyzeralo to, že mixéri              kašle (vynecháva) motor. Spodok batohu je mokrý a suším ho na slnku.

    15:56 – 16:11  UH-60 + špeciálne jednotky. Špeciálne ma navliekanie "korálok" na lano mlynčeka       nezaujíma. Autá opúšťajú letisko. 

    16:11 – 16:21     L-29 Delfín Slovak Training Academy. Pestro sfarbený Delfínik od nás. Pri ukážke   zasa viem, čo príde, keďže posledné týždne generál Pivarči brúsil zostavu nad naším mestom.

    16:23 – 16:32     Eurofighter z Talianska nepredviedol nič dych berúce. Zarachotil, pár kotrmelcov       a sadol dole. Briti s Typhoon-om sú agilnejší a lepší.

    16:34 – 16:46     W3A Sokol. Česi obnovili po pár rokoch displej Sokola. Toto tu už dnes však bolo.  Panáčikovia visiaci na lane. Sólo displej a znova záchrana panáčikov na palubu lanom. Náročný prvok je spúšťanie lana a zároveň stúpanie stroja. Panáčikovia na lane prakticky stoja vo vzduchu. Koniec ukážky. 

     Pred Huricane pristáva nákladná CASA a sme zasa v časovom sklze.

     16:48 – 16:58 Hawker  Hurricane Mk IV. Drevený zázrak nerobil premety ani výkruty. Len                 poletoval. Keďže je len pár lietajúcich, nečudujem sa.

     17:00 – 17:06     Bo-105C Flying Bulls.  Parašutista, nebojácny Felix Baumgartner tentoraz osedlal  mlynček  a prvýkrát predviedol svoje akrobatické umenie v Európe. No, videl som aj lepšiu ukážku na tomto type. Napr. visenie na chvoste teraz absentovalo.

      17:08 – 17:17     T-346 Master ukázal veľa výkrutov.

      17:19 – 17:29     C-27J Spartan. Naši chalani už vedia obratne držať volant, aj keď sa nedá ukážka     porovnať s firemnými pilotmi. Ukážka bola pomerne krátka.

      17:31 – 17:41     JAS39C Gripen.  Vzlietol o 10 minút neskôr oproti programu. Tiež pôsobivý          displej nového predvádzacieho pilot O. Španku. Stúpave i klesavé výkruty. Svetlice vystreloval viac ako Maďar. Efektné finále z polpremetu. Neletí na chrbte = nehorí palivo. Klasický  prvok tohto leteckého dňa boli výkruty v 360° zatáčke a ani posledná letová ukážka ich nebola ušetrená. 

Balím fidlátka a utekám dolu k autu. Krátko po šiestej nasadám. U svokry som 10min. pred pol ôsmou.

Letecký deň v podstate zachránili len Česi a Taliani. Inak by to bolo vojenské kultúrno-spoločenské podujatie s prekvapením z Belgicka.
Po oba dni navštívilo letisko 35000 platiacich diviakov. Rozbehnutý vlak sa nedal zastaviť a šou sa musela uskutočniť tak, či tak. No ak by sa dohodli organizátori s hygienikom na polovičnej kapacite letiska a neoddeľovali ľudí, určite by zavítalo na letisko dvakrát viac návštevníkov.

Snáď si budúci rok užijem letecký deň aj so statikou. Kuchyňa je bližšie ako Sliač a výhodou je aj rolovacia dráha pri divákoch ako v rakúskom Zeltwegu. A keď budú zasa obštrukcie, viem na aké pole ísť.

Kúpanie a lietadlá

Posledný prázdninový víkend sme strávili striedavo s deťmi a sami. V sobotu sme sa boli kúpať na nám známom kúpalisku Dúha v Partizánskom. Malý, komorný areál, lacné vstupné. Návštevu nedokončeného Poľného Kesova, žabiakovho kráľovstva, sme si nechali na budúci rok (a dobre sme urobili). Pokladníčka neverila, že náš benjamínek má 4 roky. Tak ju pustila zadarmo. Dostali aj vodu. Novinkou je knižnica so starými knihami. Baby si nejaké vzali, ale len nakukli do nich. Ľudí bolo akosi pomenej. Vyslovil som hypotézu, že musí byť studená voda. Pri prvom vkročení veru bola. Ale ako stúpala teplota vzduchu, bolo to osviežujúce. A je tam aj "mrochtiaci" bazén s teplou vodou. Poobede sa začalo kúpalisko zaplňovať. Prístrešok s dekou sme si dali na naše staré miesto pri detskom bazéne. No, pre staršiu už veľmi nie je takýto bazén. Väčšinou bola pri prameni. Zrovna, kde sa chodili osy napiť. Tie, ktorých sa tak bojí. Rýchle občerstvenie je tam v podstate len jedno. Porcie ako nutella mana diéta (t.j. malé) a všetko len vysmážané jedlá. Bez chuti, z mrazáku. Zahltil som kuchyňu objednávkou 4 rezňov s hranolkami. Dajakých 15min. to trvalo. Popri tom však vydávali iné jedlá. Najprv som dostal jednu porciu, medzitým išli iné, a potom zvyšné tri. Kúpalisko plné osamelých svalovcov a futbalistov s kočkami. Tobogán púštali len občas, ako sa im chcelo. Do ľadovej vody som netúžil vhupnúť. Tam je najstudenšia. Baby si našli nejaké kámošky. Po 5h však už toho mala mamina dosť, tak sme sa zbalili a šli k babke. Čakala nás grilovačka. Akurát dedko rozpálil gril. Tento rok sme si grilovali len 2x. Baby ostali spať tam a my sme šli domov. Ešte krátka zastávka v Tesco, či nevystrelí na nás slnečník. No je už po sezóne.
Na svitaní nového slnečného a horúceho dňa sme opúštali ospalé mesto. Stretli sme susedov, mladomanželov, vracajúcich sa zo svadby. Tentoraz som nešiel na sliačske letisko od Zvolena, ale potiahol som kúsok ďalej k Bystrici. Výhodou je parkovisko skoro pri vstupe. Ťahajúc chladničku plnú fliaš som to však trocha banoval. Slabý kilometer ho vliecť ako Barbarič, žiadna sranda. A to tam bolo pitiva tak akurát. Pri pokladniach som si všimol, že veľa mladých ľudí kupuje študentské lístky. Nikto nekontroluje, či sú ozaj študenti. I my vyzeráme ako stále študujúci.  Ale kúpili sme si riadne lístky. "Bezpečák" prezrel obsah chladničky. Batohy už neprezrel. Po prekročení brány, hneď za chrbtom bolo múzeum letiskovej techniky. Žena skonštatovala, že ich firma môže úspešne konkurovať letisku. Na začiatku bola veľká stojánka. Hercules a 2 CASA-y. Popri hajzloch alebo Škodovke sme sa dopracovali k statickej stojánke. Novinkou pre mňa bol nemecký vrtuľník Tiger. Projekt trval nekonečných 20 rokov a stál vyše 7 milárd Eur. Zrovna sa armády za ním netrhajú. Inak boli na stojánke olietané Tornáda, Eagle, či spárka našeho Mig-29AS. Ničím zo súčasnej techniky neohúrila. Veľmi vzácnym exponátom tam bol Šturmovik. Odkrytý. Pýtal som sa chlapíkov pod strieškou, či ho neplánujú presťahovať do Piešťan. " V Piešťanoch je múzeum?", bola ich ironická otázka. Mašina je zo Svidníka a tam aj ostane. Podľa mňa by však patrila pod strechu múzea. Trebárs aj do Košíc, keď si východniari myslia, že im berieme stroje. Je to jeden z troch dochovaných strojov v Európe, ak nie vo svete. Vedľa neho bol tiež impozantný kúsok, Spitfire, v imatrikul. Ota Smika. Mašina priletela z Čiech. Pred ňou pózoval pilot v historickej kombinéze. I on vyzeral, že sa narodil spolu so Spitfirom. Našli sme si miesto blízko tribúny. Slnko začalo páliť. Drahá vytasila veľký dáždnik. Ja som vybehol ešte pátrať po knihách. Hneď za nami pri aute usporiadateľa som objavil kolegu, vlastne bývalého vedúceho. Len bol rozčarovaný, že nepriletela B-52. Ale o tom písali na stránke. V jednom stánku padlo 18Eur na 2 knihy. Omylom skoro inú. A v ďalšom ešte jednu. Hľadal som aj čiapku. Veľa ich bolo, do oka mi padli dve. Jedna čierna z belgickej letky bombardérov F-16 a druhá z logom SIAF. Tá naša bola však biela alebo slabúčko modrá. Napokon som sa rozhodol podporiť belgický trh. Obišiel som hangáre popri rozcvičke červených baretov, makete Gripenu a skutočnom Black Hawkovi, aby som videl na čo pôjdu moje dane. Z hangára počítačových hier sa ozýva Majkrosoft! Majkrosoft! Tak to už je riadne vymývanie mozgov deckám. Presunul som sa radšej na plochu a sedel pod parazólom. Odštartovali migy a cvičné stroje na úvodný prelet. Letecký deň však zahájil o 10h výsadok paragánov s vlajkami. Nakoniec z ešte väčšej výšky vyskočil jeden pararušista s mega vlajkou našej drahej krajiny. Tá mala uctihodných 45kg, preto musel použiť padák pre tandemové zoskoky. Nad hlavami preleteli migy, potom grča cvične bojových mašín a letové ukážky mohli začať. Kolmou sviečkou ich otvoril poľský MiG-29. V zostave mal aj pád, čo u našich pilotov už neuvidíme. Potom predviedli svoje umenie ďalší Poliaci na 7 Turbo Orlíkoch. Program bol rozdelený podľa krajín. Pomaly sa rozbiehal. Švédsky SAAB s angl. BAE utrpeli fiasko, keď sa im pokazila švédska mašina. Toto má byť budúcnosť našeho letectva? Namiesto nej vyletela do neba naša migina. Napokon preleteli české  gripeny z čáslavskej základne a ku koncu dňa "spárka" Gripen-a predsa len vzlietla. Reputácia Švédov bola napravená. Okrem toho tam mali prenajatý celý hangár.  Okolo obeda začalo peklo. Slnko pálilo ako besné. Niekto na hlavu dal aj stoličku albo časopis. Dvaja dedovia pred našimi očami skolabovali. Bez ochrany hlavy, len tak sedeli. Bola možnosť sa ísť osviežiť pod hasičské auto. I s pitnou vodou to bolo poslabšie. Len 2 cisterny na vyše 60 tis. ľudí. Niekto možno povie, však tam boli stánky. Vystúpili Taliani, ktorí sú už predsa len trocha okukaní. Začali prilietať francúzsky Patroule de France. Ako tie "šnicle" na kúpalisku. Najprv 6, potom 2 a nakoniec posledná dvojica, ktorá si ešte "oťukávala" priestor. Pred nami si rodinka vybrala 20 rožkov a potom rezne. Pozerajúc na nich cítime, že makovník nebude stačiť, a tak šiel som pohľadať nejakú poživeň. O5 kriesia nejakú pani pod šiatrom. Postavím sa do radu, keď na mňa predavačka kričí, čo si dám. Takže skoro hneď som bol obslúžený. Žene cigánsku a ja som si dal regionálnu špecialitu "Zapekanec". Bageta zapekaná snáď s hríbami a syrom. Na to kečup. Program sa prehupol do druhej polovice. Začal i pofukovať vetrík. Osviežovali sme sa rozprašovačom na kvety. Kedysi sme s ním zaháňali duchov staršej, aby sa nebála spať. Dnes výborne poslúžil ako chladič. Niektorí to nevydržali a odišli. My sme však čakali na tých Francúzov. Prekvapivo vyletí Gripen, potom česká Alca a náš dosluhujúci mlynček Mi-17. Prichádza vrchol dňa, Francúzi dymia na štarte. Žene sa páči viac ich vystúpenie ako Talianov. I Poliaci sa jej páčili. Francúzi dynamicky menia zostavu na dohľad divákov. V tom sú odlišní. A majú dvoch sólistov. Po 10min. nabieha ukážka na dynamike. Po poslednom čísle si zaletia kdesi nad Kremnicu. Až potom pristanú. Pomaly sa presúvame k východu a k autu. Stále sa mi zdá chladnička ťažká. Auto je pod záclonou prachu. Z parkoviska sa dostaneme pomerne rýchlo, len pred Badínom je zápcha. Môj plán je ísť do Bystrice a tam sa otočiť na Zvolen. Rozhodujem sa ísť na rýchlostnú cestu v Badíne. No akosi nemôžem zísť na otočku pred Bystricou. Idem ďalej do centra. Tam schádzam ani neviem kam. Akýsi Nitrania idú doľava, ja doprava. Žena ma upozorňuje. Na kruháči sa preto otočím a idem kam tí z Nitry. Ale ani tadeto cesta nevedie. Idem s5 na kruháč. Pred nami zasa Nitrania. Idem smerom na Zvolen. Po starej ceste. Pri najhoršom si predlžim cestu. Nitra sa otáča s5, ja idem rovno. Na najbližšej križovatke sa chytám. Vidím pripájač a máme vyhrané. Som na R1. Pred nami zasa Nitrania! To nemôže byť predsa ten, čo sa otáčal! Bol. Je tam ešte benz. pumpa, ktorá ústí do rýchlostnej cesty. V okolí Zvolena je trocha hustá premávka. V pravom pruhu to ženiem 130km/h a obieham. Zastavujeme na kopci na pumpe, aby sme vydolovali zbytky makovníka. Za tmy sme doma. Svokrovci priviezli malé, už sa nevedeli dočkať (svokrovci). Priniesli sme im hodinky s logom Ľadového kráľovstva (deťom pochopiteľne). Konečne si otovrím plechovku Radlera a môžem ísť "do hajan".

Letecký deň SIAF 2013

Pomaly sa stáva tradíciou letecký deň na letisku Sliač.
Vyrážal som o 6h, čo je tak akurát. Cesta tam trvá jeden a trištvrte hodiny. Na minuloročnom parkovisku rástla ešte kukurica, tak som zaparkoval na ploche pre Zvolenčanov. Bol som lenivý ísť tých 400-500m na parkovisko pri dialnici. Časom som neušetril, možno iba nohy. Pri cúvaní som počul tupý náraz. Zvalil som kolík vytyčujúci parkovisko. Nič sa nestalo, iba som viac kolík nenarovnal. So schodíkmi som sa pobral tlačiť do autobusu. Hneď mi šla kyvadlová doprava. V autobuse nastal šum, keď viseli blázna so schodíkmi. No neviem si ich vynachváliť.
Krátko po 8h som bol na letisku. Poučenie organizátorov a predaj lístkov nebol cez cestu, ale posunuli to k vstupu. Zrovna k hangáru, kde som vojenčil. Už je to 15rokov. Strážna unimobunka tam už dávno nie je, hangár je namaľovaný. Autá, čo tam parkovali, predpokladám v šrote.
Vojaci, čo tam slúžili tiež.
Stánkari boli práve v rozklade, na knižky mi nič iné neostalo ako čakať. Na mojito tiež ešte len ľad chystali.  Pofotil som si, pokiaľ mi slnko dovolilo, statickú ukážku. Švédi sa sem tlačia so svojimi stíhačkami. Letáčiky hovoria za všetko. Súkromníci si tak leštili svoje mašiny až sa fotiť nedalo. Konečne pristupujem k jedninému serióznemu stánku s let. tématikou. Jeden chlapík dal za knihy 125Eur. "Pan bože!", v duchu som si pomyslel. Ja som sa uskromnil desatinou tejto sumy na knihu. Našiel som si potom miesto pri nízkej, v kreslielku sediacej ženičke. Bola otočená zatiaľ ku mne a chytala lúče slnka. Sedela tam aj s mužom. Synátor sa kdesi motal po ploche. Po pravici začal nenápadne plávať takmer plešatý kapor. Postupne sa počas dňa dopracoval až k plotu. Na pravo sa usadili veteráni z Kórskej vojny aj s rovnako starým ďalekohľadom zo seriálu MESH. Ten bol upevnený na tyči zapichnutej do zeme. Nezdalo sa mi zrovna pohodlné takto sledovať ukážky.
Za mnou pochopiteľne najmenej 2m nikto nebol. Cez 2m stožiar by nič neuvidel. Do uší mi hralo rádio SIAF a obďaleč reproduktor. Ani jedno nestálo za to. Komentáre boli skôr pre zábavu. Prázdne tláchanie. Také džusíky, prdíky. Rádio som vypol, jačiacu, prevažne techno hudbu, by som aj s "reprákom" tiež najradšej odkopol. Hodinu som strávil úpravou a tlačením programu. Ešte som si ho aj dal do nepremokavého obalu. Ostal doma. Aj tak ako medzi vojakmi, bolo všetko inak.
Hneď na začiatku organizátori prichystali prekvapenie. "Vybuchlo" im lietadlo. Teda nie doslovne, ale jednoducho sa neráčilo dostaviť, a tak improvizovali. Jeho ukážku našinci veľmi kladne hodnotili, ale mne sa ten pád akosi nezdal súmerný. Potvrdí to záznam. Nebudem však nič hovoriť, lebo ma fanúšici roznesú v zuboch ako futbalového rozhodcu. Bola to posledná ukážka pre tohto pilota. Na pamiatku mu organizátori aj akúsi cenu dali. Lietadlá z I.sv. vojny komentátor "omladil" o 20 rokov a zadrel, že sú z II.sv. vojny. Nemec bol hotový skôr ako protivník vystrelil. Predčasne vypustený dym o tom svedčil. Vrtuľník ešte šaškoval bez záchranárov a vypĺňal hluché miesto pred oficiálnym štartom. Druhý vrtuľník už nervózne poletoval vzadu aj s padačkármi. Kapela ladila nástroje. Špeciálny pluk nasadzoval v mašine nad nami padáky. Po pár ukážkach prišlo teda slávnostné zahájenie. Bola asi jediná chvíľa, keď rádio aj reprák vonku ladili. Do poludia sa predviedlo
v ukážkach všetko naše letectvo a prišli zahraničné skvosty. Veľmi pekne lietal český brat akrobat na upravenom lietadle. Cenu si zaslúžil. Vidieť visieť lietadlo ako vrtuľník. Hmm. Rakúska stíhačka pre poruchu nepriletela. Z nejakej p.ičiny nelietal ani sólo vetroň. Titul Pán pilot nosí na Slovensku len Dušan Šamko. Starší pán už tak nerozpálil mašinu ani mňa. Prišiel čas na jeden z magnetov leteckého dňa, španielsku skupinu na siedmich strojoch. Komentátor perlil, keď sa snažil hovoriť po slovensky. Šíp prepichujúci srdce nazval prebíjač romantiky. Ďalším špeciálom bol akrobatický vrtuľník. No vystúpenie bolo kratšie ako býva zvykom. Holandania na stíhačke improvizovali tiež a prevetrali
záložnú mašinu. Smola pre fotografov. A nezvykle nepoužili svetlice. Holandskú šedivku vystriedal švistot Mustanga. Talianska mini skupina s mini lietadlami mala impozantnú mini ukážku. Pri zliezaní komanda z vrtuľníka do transportéru bol tak blízko, že mi moju odratú čapicu odfúklo. Keďže som bol na schodíkoch, letelaaa..."Kabrňák" Vereš začal s pokazeným srdcom. Neskôr spravil potom vydarenejšie aj s prebíjačom romantiky. 3 v 1. Mňa už jeho vystúpenie za srdce nechytá, lebo som ho x-krát videl. To už do kabíny svojho dvojmiestneho stroja usadali ukrajinskí sokoli.
Porachotili, 2-krát spadli z oblohy a bolo. Také polietaníčko. Po nich sa začal hromadný odchod.
Bodku za dňom na oblohe spravila švédska stíhačka. Tiež len také jemné polietaníčko, krátke, aby sa ukázali, keď to už chcú predať. Pomasírovať trochu verejnosť. Chvíľu som sa pomotal a pomalým krokom vydal k bráne. Oproti minulým rokom to bolo omnoho lepšie zvládnuté. Autobusy odchádzali len smerom k Zvolenu a točili sa stále. Čakal som nejakých 20 minút. Policajtov riadiacich dopravu vyhnali až z kancelárií.
Navigácia ma dobehla. Sľúbený výjazd na rýchlostnú cestu zmizol. Možno som si to zle pozrel. Nič to šiel som cez Budču a za ňou je výjazd. I to je možná alternatíva do budúcna.
Cez všetky tie lákadlá treba povedať, že letecký deň zovšednieva. Chýbalo mi tam viac skupín.
Je každý rok a takáto perioda mu neprospieva. Navyše tento rok bolo veľa leteckých dní a
účastníci si mohli vyberať. Bolo to vidieť aj na návštevnosti, ktorá nepresiahla minulý ročník.
Každopádne v organizácií nastalo veľké zlepšenie, laťka je daná vysoko.