Silné dotyky

Na Valentína sme mali s mojou drahou polovičkou výročie. Zadovážil som pre naše pokrivené a stuhnuté telá harmonizačnú kinetickú muskulatívne balančnú techniku, skrátene masáž a nejaké to čabŕnanie sa v miestnom hoteli. Až v týchto dňoch sme si našli konečne čas. Deti sme pichli babke a po robote sa vybrali tam. Recepčná nám ukázala akýsi neurčitý smer k bazénom a schody vedúce na masáž. V bazénikoch sa jašili deti. Dali sme sa do plaviek. Žena šla prvá sa dať vymastiť. Po núdzovom schodisku sme vyšli hore omrknúť, kde vlastne ta masáž je. Inak by sme šli popri recepcii v plavkách, a to sa nám nepozdávalo. Nechápem, prečo to nemohlo byť trebárs v odpočinkovej miestnosti. Pani za pultom sa naše chodenie po požiarnom schodisku nepozdávalo. Asi sa bála, či niečo nešlohneme.  Chlapík s dredmi tam už čakal. Neviem prečo títo rastafariáni sú všetci maséri. Zišiel som teda dolu k bazénikom. Na propagačných fotkách vyzerali väčšie a krajšie. Kachličky akési ošuntelé, pamätajú ešte Wintera. Do starého bazéna pridali len trysky. Decká ešte stále akože plávali. Popri saunách som šiel dozadu do odpočinkovej miestnosti. Hrala tam upokojujúca hudba. Ja som čakal, kým sa hlavne upokojí "bazénový svet". Sauna ma nelákala. Parná bola mimo prevádzky. Asi po 10min. ostala v bazéne už len jedna rodinka. Vírivka bola voľná, tak som vhupol tam. Kopec ovládacích prvkov, spustil som bublinky, nech mi natriasajú sádlo. Hoväl som si v bazéne s teplou vodou, pokým sa po 10min. nevytrúsili z bazéna aj posledné deti. Sledoval som chlapíka ako ukladá penové dosky a šulce do koša a triasol sa v kúpeli ako drozdia riť. Hodiny nado mnou ukazovali stále starý čas. V plaveckom bazéniku som dal pár temp a vyšiel von. Sadol som si do kresielka. Zvedavé dievčatko si ma chodilo obzerať. Konečne sa po 45min. zjavila drahá. Len v uteráku som vybehol hore. Dredáč pustil muziku ako Lasica vo filme "Utekajme, už ide! " a položil som sa na lôžko. Odhodil som osušku, pričom sa smial ako inakobdarený.     Nakydal mi na hrb detský olejček a začal hnetiť. Potom chodidlá a lýtka. Zaujímavé, že každý masér je iný. Celkom tomu nerozumiem, veď telá máme  rovnaké. Človek by to vydržal aj celý deň. Príjemná masáž rýchlo ubehla. Akurát lehátko nebolo na tvár veľmi príjemné a na konci ma omíňalo a vyzeral som potom zasa ako paviánová riť. Ešte aj ten tvar na tvár bol taký. I masér má maséra a dnes ho po náročnom víkende navštívil. My sme boli jeho jediní klienti. Žena zatiaľ bola v saune a dala zopár dĺžok v bazéne.  Každú chvíľu ju tam chodil recepčný pozrieť. Chvíľu sme ešte pobudli sami vo vírivke (ja na naháča). Ale nie je príliš typ na máčanie sa. Masáž sa jej videla taká jemná, najmä potom, čo mu povedala, nech netlačí na bedrá. Odchádzala bez bolesti a modrín, takže ju dobre nevymasíroval. Šak bude čoskoro šibačka, ja jej dám masáž. Pri odchode nám kadila vonná tyčinka. Veľmi radi si zopakujeme blahodárny účinok masáže, no už bez vody a na inom mieste. Mám napríklad i možnosť masáže vo firme, ale vraj je to len také hladkanie. Robí to jeden zo zamestnancov, ale asi nemá veľkú popularitu, o čom svedčia reklamné plagátiky porozhadzované po stoloch v jedálni.

6 a 9

Naše slečinky oslávili nedávno "okoceniny". Veru sa nás pýtali ako prišli na svet, akú drámu sme zažívali s mladšou, ako ušla zubatej. Tento rok oslavy trvali 3 dni. Najprv malkáči, potom velkáči a nakoniec fosilis. Mňa donútili každý deň zabrknať odrhovačku "Hodne šťastia, zdravia..." Mladšia mala oslavu prvýkrát. I dvoch chlapcov zo škôlky pozvala. Bývalého frajera opomenula. Nechodí s ním do škôlky, nuž zišiel z mysle. Videl som, že bola veľmi šťastná a žiarila. Ani jej nevadilo, že babka jej neurobila tortu podľa gusta. Keď mala ísť na kráľovskú stoličku v škôlke, ani nespala. Bohužiaľ sa partia vstupom do školy pravdepodobne rozpadne. Dcérku pripravujeme celá rodina na zápis. Tentokrát je v apríli. Je to s ňou ťažšie, lebo sa duje ako holub. Ale je šikovnejšia, asi aj vplyvom staršej sestry. R sa jej podarí občas vysloviť, ale logopedička nám nosí papierky, čo máme cvičiť. Hrozí nám nastrihnutie uzdičky jazyka. Mne sa to ale nezdá, papuľu má zdatnú. Ako kedysi zjedla všetko, teraz už si len vyberá. Samozrejme len sladké a slané. Je z nej knedlička, ale nie je to také zlé. S chorobami už tiež tak nezápasíme ako minulé roky. S čím bojujeme, je ranné vstávanie. Mamina ju koľkokrát postaví a mucká, aby vstala. Krúžky v škôlke je príliš nebavia - inu introvert. Na šport tiež, zdá sa, veľmi nie je. Na korčuľiach sa trápila. Chýba jej taká ladnosť, ľahkosť pohybu, akú ma staršia. No uvidíme v škole. Jediné, čo ju teraz baví sú videohry. Tablet, či počítač zakazujeme, ale u babka je iného razenia a tam presedia so staršou aj celý deň. Chcela by byť "pasitelka" koní.
Staršia zatiaľ školu zvláda na jedničky azda i preto,že jej pomáha mama. Tú to ale prestáva baviť a snaží sa jej úlohy preniesť komplet na jej ramená. Pretože sa bude od jesene venovať mladšej. Staršiu škola nebaví (koho by aj bavila), žerie len basket. Rodičia by ju radi videli na tanci, ale vybrala si šport. Jej túžbou je byť archeologičkou. No momentálne sa moríme s malou násobilkou. Mama sa ju snaží odučiť počítať si na ruke. Bola neskonale rada, keď mali riaditeľské voľno. Veľa toho nezje ani teraz, ale zvykla si na večerné slanosti. Za častého nesúhlasu rodičov, pretože tí potom priberajú. Stále nám pripadá detská. Na narodeniny sme jej priali, aby trocha dospela a správala sa už konečne ako slečna. Na druhej strane, nech si užíva detstvo. Pomaly jej nakladáme povinnosti, ale je to málo. Umyť podlahu, povysávať, postarať sa o škrečka. Do obchodu ju veľmi neposielame. Každú nedeľu chodí s mamou do kostola. Mala by i piatky, ale to sme leniví. No. Párkrát sme boli. Na prvé sväté príjmanie by rada dostala telefón. No naposledy mamu dala do vývrtky tým, že si na dlaň napísala jej telefónne číslo. Takto sa vzdialila od svojho sna vlastniť mobil. Aj tak ho chce v podstate len na hranie. A my si len želáme, nech nám rastú do krásy a múdrosti.

Prvý zápas

Naša malá Taurasiová odohrala prvý zápas na palubovke herne v Starej Turej. Šiel som skôr z práce, aby som videl prvú skúšku na ostro a zachytil na kamere výkony budúcich Čajočiek. Pred vstupom do haly som sa vyzul a vybalil fotoaparát s kamerou. Rodičia stáli hore nad palubovkou, ale ja som zostal celý čas bosý dolu. Akurát sa náš káder rozcvičoval. Poputoval s nimi aj ich maskot, plyšový maco. Domáci tím bol vo vyššej a silnejšej zostave. Pískal vlastne ich tréner, takže im aj trocha nadŕžal. Fauly veľmi nepískal. Kapitánkou našich bola talentovaná Ema a počas zápasu aj svoje žezlo, či loptu pevne držala v rukách. Po 15 min. rozcvičky bol úvodný zhod. Hralo sa riadnych 10min. Naše dievčatko bolo v tejto prvej päťke. Prvú štvrtinu sa naše akosi hanbili. Až príliš často burácala striedačka súperiek. Štvrtina skončila 26:2 v prospech domácich. Koše síce boli nižšie, ale to akurát uľahčilo strely súperkám. Keď som videl, že domáce sú o hlavu vyššie, z ľahkosťou naše prehodili a hádzali koše. Odpadla nám jedna hráčka, ktorá sa necítila dobre. A to ju povzbudzovala ešte aj babka. V druhej štvrtine sme už hrali lepšie. Bolo ta isto aj tým, že nastúpili súperky z prípravky. Za stavu 6:2 pre domácich sa prestalo počítať. Bolo by to príliš demotivujúce. Mali sme i trestné hádzanie, ale šancu sme premárnili. Kapitánka valila, zbehy, prebehy, strely lietali, ale lopta akosi do koša nie a nie padnúť. Striedame, na palubovku prišiel chlapec od domácich. Pomohol nám, najmä svojou výškou. Prestávky boli krátke, i tá v polovici zápasu. Nastúpila o5 prvá päťka z našou malou vrtuľkou. Chvíľu trvalo, kým sa zorientovali, a takmer si dali vlastný kôš. Tím sa držal. Niekedy situácia pod košom pripomínala vzívanie bohyne. Našim sa podarilo dať kôš z ťažkého uhla. Na moje prekvapenie sa hrala aj piata desaťminútovka. V tej sme už aj my striedali častejšie. Jedna naša vraj bola potknutá. Spadla a udrela si koleno. S bolesťou odkrivkala na striedačku. Turanky teda s prehľadom zdolali naše Čajočky. Stretnutie sa ukončilo spoločným, víťazným tancom v kruhu. Mali sme tam chyby v obrane, nepokrývali sme jednotlivé hráčky, ale všetky sa vrhli za loptou. A sebčili sme a málo si prihrávali. Bol to však ich prvý zápas, prvá skúsenosť tímu, hľadali sa, tréneri tiež hľadali zostavy. Mali aj málo času sa zohrať, veď cvičili len od začiatku roka. Náš tvrdil, že to nebol fér zápas, keď postavil 4-5 hráčok zo starších. No v prípravke má len päticu nových dievčat. Dokonca i toho chlapca chcel postaviť proti nám. Ale to už tréner protestoval. Tak som našu malú basketbalistku odviezol domov. Debakel sme večer zapili. Začiatky sú vždy ťažké a prehry patria k tomu. Ale verím, že tento rok budeme zapíjať aj víťazstvo.

Piestanské čajky vzlietli do výšin

Januárový víkend som, čuduj sa svet, prežil v basketbalovej aréne. Našej budúcej basketbalovej hviezde sa dostala pocta byť za pomocníčku na Slovenskom pohári basketbalistiek. Prišli sme akurát, keď Nitra hrala s Ružomberkom. Favorit duelu bol jasný. Po výhre papierničok, sa schyľovalo k oficiálnemu zahájeniu pohára. Naivne som si myslel, že si odbijem iba otvárací ceremoniál v piatok večer a "dovi, dopo". Niesla tam tabuľku Nitry. Vybrala si ju preto, že tam má sesternice. Ženstvá, teda družstvá nastúpili, okrem Good Angels Košice. Tí vraj zapadli s autobusom v snehu. Naša basketbalistka dostala tričko šampionátu. S ním potom lietali aj ostatné juniorky a naháňali podpisy ozajstných hviezd domáceho neba. Kdesi vyhrabali aj plyšového medveďa. Bude to ich maskot. Snažil som sa fotiť, ale nemám tie správne objektívy. A to som nedávno dal za nový foťák a sklo 1200Eur. V hale je mi to na dve veci. A ďalších 600-700Eur za objektív z veľkou svetelnosťou je momentálne v ríši snov. No pokiaľ bude naša malá čajočka chodiť na zápasy... A prvý už má vo februári. Babám sa nechcelo domov a skoro hodinu sme čakali na ďalší zápas medzi B. Bystricou a Šamorínom. To už ma "mrle" žrali a po polovici zápasu sme odišli. Každopádne, program na sobotu nám staršia hneď vysvetlila. Takže pri odchode sme si kúpili lístky. Na druhý deň, pred treťou, sme už boli v aréne. Staršia sa prezliekla a šla za spoluhráčkami, či kamarátkami. Tréner ich poslal voziť lopty a počas zápasu chytať odletené do autu. Sedeli tam jak tie čajky na moste. My sme sedeli v kotli. Rapkáč, 4 bubny, klaksóny. Tam to vrelo. Mucha Puk robila rámus ako na karnevale v Riu. Už pri príchode sme videl autá z Dunajsko Stredskou značkou, takže nám bolo jasné, s kým budu Čajky dnes hrať. Naveľa, rozdielom triedy šamorínske kobyly čajky nemilosrdne vyprášili. Mrštná Browny a odfarebná Handy strieľali jedna radosť. Krč-Turbová ako tank rozháňala súperky. Veľa si však nezahrala. Dcérka bola vo vytržení. Už len keď loptu mohla rozhodcovi podať. Ostali sme aj na favoritky šampionátu z východnej metropoly, ktoré si to rozdali s Ružomberkom. Tam už nebolo o čom.  Jasne ukázali, kto je favorit. Tréner na tomto zápase Žirkovú šetril. Čajky si sadli pri nás a sledovali s plnými ústami zápas. Najmenšia ich pobavila, keď hlesla: " Všade dobre, v posteli najlepšie". Ja som vybehol po peniaze, pretož finale sme si už nemohli nechať ujsť. I ženiným kolegom sme sľúbili nezabudnutľné nedeľné popoludnie v aréne. Ja som vyhlásil, že buchnem "šampáňo", keď naše vyhrajú. No ešteže sme ho mali doma. Nastal deň veľkého finale. Takmer hodinu pred začiatkom sme už sedeli na tribúne. Hala sa pomaly zaplnila. I na stojáka. Zasa sa obraciam k zástave, hrá hymna. A zasa budem v televízií. Primátora vypískali. Na fotkách, ktoré som potom videl, s hráčkami sa tváril ako najväčší mučeník. Úvodné buly, teda zhod, či výhod, vyhodil basketbalista Martin Rančík. Tak trochu pompézno-trápne. A začalo sa. Nedarilo sa strielať ani nám, ale ešte lepšie, že ani Good Angels. Žirková sa rozčuľovala ešte aj po zápase. Vedľa sediaceho kolegu som sa pýtal na pravidlá basketu. Sledujem ho tretí deň a ani neviem, čo a ako. Mladé čajočky dokonca dostali v tento zápas čistiť palubovku. Jeden fanúšik sa potkol a vylial pivo, a potom, anjeli z Košíc sa dosť potili. Dráma vyvrcholila v posledných 71 sekundách za stavu 50:51 pre Good Angels. Tréner Čajok berie oddychový čas. Skúsia niečo vymyslieť. Oliver trestné strieľanie premieňa na 2 koše a sme vo vedení. Páleníková fantasticky hodila ťažkú strelu za ďalšie 2 body. Aréna buráca, všetci vstali zo sedačiek a povzbudzujú o život. Ja "čapkám" s nafúknutými ťapkami, ktoré nejaká pani rozdávala pred zápasom. Už len vydržať necelú pol minútu. Košičanky znervózneli, berú si oddychový čas. No nepomohlo im ani to a z ich strany koš do konca nepadol. Žirková pobehovala ako fúria. Handy už potom strelila ďalšie 3 koše, a tým rozhodla zápas. Po 13 rokoch na nebi slovenského basketbalu Good Angels majú zlomené krídla a padajú. Jasot našich a ich fanúšikov nemá konca kraja. Mladšiu si dám na plecia, nech vidí tú expanziu radosti. Odchádzame takmer poslední. Sklamané košičanky nastupujú do starej Karosy. A my, šampanským sme doma (hráčky už v šatni ako bolo počuť) oslávili víťaztvo našich. A mne stale vŕta v hlave to tľapaknie rúk medzi hráčkami. To sa tak hecujú alebo čo?

Rok 2016

Celý rok bol pre nás v znamení prerábky bytu a chorôb, ale svet šiel ďalej:
1.1. prvý sneh zimy. Veľa sme si ho túto zimu neužili,
3.1. dievčatá na prázdninách u babky,
12.1. u očnej. Zrak sa mi vekom zlepšuje. Ešte si užijem tento rok očný tomograf. Všetko v poriadku,
15.1. rozbiehajú sa u nás choroby ako vždy,
18.1. Po 4 rokoch som vyriešil problém ako počúvať hudbu na počítači. Kúpil som bezdrôtové slúchadlá. Idú na Bluetooth. Týždeň mi trvalo kým so to spojazdnil. Ale vznikol mi ďalší problém. Počítač mi nečíta SD karty,
21.1. mám nové hipsterské okuliare a zisťujem objav svojho kuracieho života, a to, že som introvert,
24.1. prvý a posledný krát vytiahnuté sánky,
25.1. týždeň zdravia na oddelení. Kolegyňu istý čas bavilo nám robiť ovocné džúsy. Po 2 týždňoch vrtenia to vzdal mixér. Kolegyňa onedlho tiež. Každý si môže robiť sám,

29.1. po 10 rokoch s milovanou polovičkou v kine. Oscarový Di Caprio v Zmŕtvychvstaní. Nevyzerá ako sladký cukríček z Titanicu. A čo horšie, ani v civilnom živote,

2.2. - zaúčame nového chorvátskeho kolegu-elektrikára. Dostal pokutu a prišiel o vodičák, lebo prekročil rýchlosť o 30km/h v obci dakde pri Skalici,

6.2. rušíme oslavu narodenín. Všetci sme chorí,

11.2. - viceprezident, lídro maximo, J.F. tvrdí, že v kancelárii je 25 dizajnérov a všetci môžu ísť testovať elektrické skrine,

12.2. staršej sme zaplatili súkromné hodiny angličtiny so Samom. Chodia tam 4 baby, ale úspech nevalný,
24.2. jarné prázdniny. Dievky sú u babky. My môžme ísť so ženou aspoň sami na večeru,
2.3. máme nového kolegu. Po týždni to zabalil. Neviem, či som ho vyplašil tým, že som sa predstavil ako zástupca pesimizmu vo firme alebo to mal jednoducho z Detvy ďaleko,
3.3. ženská časť osádky chová v práci hlinené prasiatko Harold. Pri každej nadávke doň hádže eurové mince. Podozrievam ich, že by radi takto alibisticky pozbierali peniaze na posedenie pri poháriku,
4.3. staršia dcérka si vytrhla 1. mliečny zub. Hurá. V ôsmich rokoch... Sprvu aj verila na zúbkovú vílu, keď is našla pod poduškou 5Eur,
14.3. vyčíňa chrípka. V triede ostalo 8 statočných, Cez to všetko, škola vyhlasuje chrípkové prázdniny. I naša malá je na ATB,
28.3. "Čo je šťastie? Je to tvoja radosť, ktorá druhým neprináša smútok ani žiaľ. Všetko ostatné je sebectvo",
31.3. "voxhól" má nové letné gumy. Baby vyťahujú bicykle,
1.4. nastúpil nový elektrikár. Sedí vedľa mňa. O mesiac prišiel ďalší. Spolu im otehotneli ženy, porodili, spolu chodia do roboty ako svedkovia jahodovi,
2.4. otvárame turistickú sezónu výstupom na Kľak. Dlho ma ten vrch dráždil, lebo som ho odvšadiaľ videl. Výstup bol po zľadovatelom chodníku a neskôr sme sa brodili v 20cm snehu,
6.4 mám nový občiansky i s aktivovaným čipom. Trocha som zmätkoval pri tom, lebo som si nepamätal číslo BOK a nechal si ho doma. Nakoniec som ho aj tak mal zle zapísané a viac menej som tipoval,

12.4. kolegovi som povedal, že by som chcel funkciu nič nerobiť. Na papierik mi napísal sin(x). Tak som ju dostal,
13.4. nové meno firmy (kolegov NoPower sa neujal). Sme radi, keď máme veľa práce, a pritom ju nerobíme,
14.4. celý minulý týždeň naháňame starý papier. Podarí sa nám zozbierať viac ako pol tony, 562,5kg! Aj tak sme druhí. Vyhral ktosi z deviatakov, ktorého otec robí v tlačiarňach. Dcérka dostane knižku od triednej,
17.4 objavili sa belorítky. Jar v plnom prúde,
19.4. manželke som daroval vešteckú guľu. V robote veští ako africký šaman,
23.4 upratujeme u otca. Rozlúčil som sa s plastikovými modelmi lietadiel. Aj tak za veľa nestáli,
24.4. prvé a posledné vystúpenie mladšej čoby brušnej tanečnice,

27.4. Realizátor alebo zavádzač nových produktov dostal od kolegu trefné meno: Ceremoniál,
30.4. úvodný výkop bazénovej diery u svokra,
8.5. prvýkrát v roku koštujeme zmrzlinu. Kvalitou šla zmrzlina v meste dolu a s cenou hore,
17.5 hokejisti idú z MS domov. "Zavarený" Marko Daňo nepremenil tutovku proti USA v riadnom čase. Síce sme v predĺžení vyhrali, ale už len zo súcitu,
20.5. dym z horiacich stromov v Kanade sa dostal až k nám. Samozrejme neboli sme zahúľení ako pasívni fajčiari, boli to len mikročastice,
24.5. i tento rok kosila zubatá. I keď len nášho najmenšieho člena - škrečka Miša,
27.5 dcérka sa vrátila zo školy v prírode.  Až na rozcuchané a neumyté vlasy, smradľavé nohy a špinavé tričko, vyzerá v poriadku. Odniesli si to len tenisky, ktoré po aplikovaní akéhosi spreja proti kliešťom sa prakticky rozpadli,
4.6. skončil som projekt "Meniny". Po poldruha roku viem kedy pripadne aké meno. A predsa ma kolegovia dostali. Raz to bola Melisa, nedávno Timur, kedy som čumel ako ryba Dori. A na jeseň spúšťam ďalšie projekty: klavír a svetové dni,
9.6. staršia doniesla 4 zo slovenčiny, ukradli jej v škole nejaké "lóve" a tvrdí, že vie plávať,
18.6. na ceste do cudzích hĺbok človek najčastejšie uviazne na vlastnej plytčine,
25.6. a už sa kúpeme v bazéne. Práce však skončia až na jeseň vysadením trávy,
30.6. dcérka má na vysvedčení samé...1. Nepočítali sme s tým, a preto sľúbili každú blbosť. Chce skateboard, či pineboard, ako sa tomu moderne hovorí. No prinesie ho až Ježiško,
4.7. našli sme si fajn kúpalisko pri Nitre. Kľud, málo ľudí, celévriti (dobrý bože, stretli sme tam Latináka!). Rozširuje sa, ale veľmi pomaly. Boli sme tam aj na konci sezóny a práce nepokročili,
9.7. na kolaudácií domu ženinho bratranca. Keď vidím ten krásne postavený dom a náš rozbitý byt, skončím na Ibuprofene,
 15.7. teroristi sú veľmi vynaliezaví. Dnes napálil vo fran. Nice kamión do ľudí. Nanešťastie sa tento otrasný čin zopakuje pred Vianocami v Berlíne,
2.8. nebudeme vyrábať gombíky ani "parazóly", ako som si myslel, ale plte. Kúpila nás finančná skupina Platinum Equity, venujúca sa i lodiarstvu. Len či i platy budú platinové! No ako prvé, firma mení kávomaty,
7.8. mnohopočetná výprava piatich ľudí na hríby. Našli sme 92 dubákov a nespočetné množstvo suchohríbov. Irónia je, že iniciátor, švagor, ich pekne v zime vyberal z vianočnej kapustnice na kraj taniera,
15.8. svet zachvátila ďalšia vlna pokémonov. Pomocou navigácie hľadáte po okolí postavičky,
27.8. po prvýkrát sme celá rodina na veľkom leteckom dni na Sliači. Asi aj posledný. Cez to všetko, drahá ide so mnou o týždeň neskôr na ďalší do Rakúska,
5.9. prvýkrát chutnám tohtoročný burčiak. Jeho sezóna trvá len mesiac. Abstinencia je síce dobrá vec, ale netreba to s ňou preháňať,
9.9. na trnavskom jarmoku. Burčiak nič extra, víno ako ocot. V kolotočovej lotérií sme ledva naškriabali 29 bodov, čo vydalo na malého plyšáka. Došli sme neskoro až o 23h,
18.9. úkaz nevídaný sme zreli. 2 dúhy, 2 oblúky,
22.9. opekanie u kolegu na záhrade. Každý si opekal svoje, ja pre všetkých. Asi to bolo trápne,
26.9. pesimizmus nie je viera, že svet je biedny, ale viera, že je v poriadku, keď je biedny,
2.10. dcérka povinne chodí do kostola, ak má ísť na príjmanie. Pácham smrteľný hriech, keď som vyhodil modlitebnú knižku. Videl som dve rovnaké, tak jednu som pri prerábke vyšmaril,
6.10. v okolí mesta vyčíňa kosačková mafia. Večer som ženu viezol do roboty, lebo im zmizla traktorová kosačka. V priebehu pár týždňov ich zmizlo viacero a rovnakej značky,

7.10. šéf na školení, čo nám povedať, keď pôjdeme do pi.e a pritom sa no to aj tešili,
8.10. noc svetiel. Najprv nie príliš vábne cvičenie so svetlami. Pútavá bola až ohňová šou v parku. Raz sa šoumeni dokonca zaplietli. Nepríjemné popáliť sa,
15.10 rozvášnený dav v miestnom Lidl sotil akúsi dôchodkyňu do regálov a tá utrpela úraz hlavy. Dostali zimné bundy a ľudia sú ako ovce. V druhom Lidl zvalili do koša so šatami predavačku. Najlepšie na tom je, že na druhý deň ich ľudia vracajú,
18.10. prišli mi klávesy. Chytá ma zdesenie, že čo s nimi. Ale pomaly cvičím. Každý deň hodinu. Polovička konštatuje, že mám zlý zdvih ruky,
28.10. moja milovaná ženuška dosiahla vo svojej profesií vrchol a urobila si štátne skúšky. No deň pred tým vrcholila nervozita a už sa smiala i plakala. Ale dala to, som na ňu pyšný. Ja sa tak akurát stávam v robote z hlavného baliča, hlavný le-pič,
9.11. svetová veľmoc si zvolila svojho veľkého moriaka. Mali na výber asi ako my medzi Borisom Kolárom a Monikou Flašíkovou,
10.11. prišiel som na to, že kúrením v aute 1h okolo polnoci mi nezamrznú okná. Ale radšej som si kúpil fóliu aspoň na čelné sklo. Staršia získala striebornú medailu v basket. hrách,
18.11. život nie je ľahký. Ale nech už je akýkoľvek, deti mu dávajú zmysel,
22.11. užívateľov google zachvátila panika. Spadli na pár minút servery,
27.11. po takmer 15 rokoch stojím na korčuliach. Žiadny Pľuščenko teda nie som a ani ma to príliš nebaví. Ale kvôli deťom, čo by som nespravil,
1.12. vítajú ma pred firmou biele a oranžové balóniky. Na "pichačkách" je však stále staré meno. Na obed dostanem tvarohový koláčik, ako inak oranžovo-biely, a pomaranč. Dokonca i obrazovka počítača sa zmenila na nové logo firmy,
2.12. firemný večierok spojený s oslavou narodenín novej firmy. Príliš snobské a na 400 ľudí okrem žrádla, pitiva a trápneho Skrúcaného, čakala sanitka a hasiči,
7.12. basketbalový večierok malých hráčiek vo veľkej hale,
13.12. "fosilis" u švagra a ja sa starám o zvery domáce. No veď vajcia mi nezmrzli a nezatvorené sliepky tiež prežili,
18.12. mladšia dcérka má vystúpenie na vianočných trhoch v súbore Predškoláčik. Také adventné divadielko pre rodičov a babky,
20.12. vrcholí vianočná horúčka. Naháňam po meste pohľadnice, vo vani plávu kapry, lietam do obchodu, keď baby pečú medovníky a stále čosi chýba,
24.12. tieto Vianoce sú iné. Je u nás môj tato. Na obed volá sestra, že zajtrajší obed sa ruší. Uprednostnila moriaka u tety predo mnou. Tak sme jedli doma a poobede navštívili o5 tata a moje babky,
26.12. prvé vystúpenie s klávesmi, ak sa to dá tak nazvať, pred publikom. No koledy sa okrem svokry nikomu nechce spievať,
31.12. i napriek ženiným respiračným problémom, absolvujeme tradičný výstup na vrch Marhát.

Tento rok sme teda mali samé choroby. Nahliadnuc do denníka sme boli v podstate každý mesiac chorí. Verím, že ďalší rok bude lepší (i keď na začiatku to vyzerá s nami všelijako).

Projekt kúpeľňa snov

Po takmer roku sa dá konštatovať, že náš projekt roka, rekonštrukcia bytu, chvalabohu, skončil.
Stručný sumár ako prerábka prebiehala:

niekedy na konci januára – padlo rozhodnutie ísť do toho. Voláme firmu E-one z Hviezdoslavova. Videli sme ich dobrú prácu u susedy, tak prečo to neskúsiť s nimi,

20.2.2016 – u švagrinej v kúpeľňovom štúdiu. Zatiaľ sme to len tak oťukávali,

5.3.2016 – voľby, ale my o5 v kúpeľňovom štúdiu. Čas tlačí, keďže švagriná končí, a ak chceme mať zľavy, musíme si pohnúť. Spravila nám cenovú ponuku. Vychádza to na 2500Eur. Navštívili sme i kuchynské štúdio, Decodom a OBI. Na internete čítam recenzie kuchyn. spotrebičov. Rozhodujeme sa pre Bosch,

7.3.2016 - hľadáme dvere do kúpeľne. Ideálne by boli posúvateľné do steny, ale nie je priestor. „Šupačky“ už nie sú "in". Rozhodujeme sa teda pre sklenené dvere. Že ich budeme mať až pod stromčekom sme v tej chvíli ani netušili,

12.3.- pre inšpiráciu sme navštívili výstavu nábytku v Nitre. Sklamaní odchádzame. Boli tam len sedačky,

23.3. - behám po mestskom úrade a zháňam informáciu, či mám ohlasovaciu povinnosť pri rekonštrukcii. Nemám, našťastie. Dávame si vypracovať ďalšie cenové ponuky na kuchynskú linku,

2.5. - zaplatená kúpelňa i kuchynské spotrebiče,

11.5. - finálny výber zhotoviteľa vstavanej kuchyne. Stolár, ktorý robil aj svokre,

26.5. - dorazil radiátor aj zrkadlo do kúpeľne (z ďalekých Michaloviec). Na radiátore som menil termostat. Pol dňa som zháňal ako poslať s5 ten, čo sa mi nepáči. Nejaký tubus som v papiernictve napokon našiel,

5.6. - navštívili nás majstri, čo budú prerábať byt. Dohadujeme termín 4.7. Vypracovali cenovú ponuku na 8000Eur,

20.6. - objednané kachličky, dlažba a pláv. podlaha,

21.6. - prevzali sme si kľúče od prechodného domova. Budeme bývať  u ženinho strýka ani nie tak veľmi ďaleko od domu,

23.6. - začiatok stavebných prác presúvame na 6.7.,

25.6. - pomaly balíme veci do krabíc od banánov. Sem tam sa nájde v nej i nejaký ten zhnitý kúsok. Vďaka ženinmu bratrancovi ich máme 10 (krabíc, nie banánov),

27.6. - zbavujeme sa dvoch kuchynských skriniek. Previezla ich moja teta babke. Doteraz tam sú kdesi v kúte. Nemá ich kto namontovať,

30.6. - majster si bol zamerať kuchyňu. Vyrušil ho poplach, že mu dom horí. Falošný. Zároveň nám oznamuje, že potrebuje digestor. Urgentne ho naháňame (toho digestora),

3.-4.7. - mám dovolenku. Začínam baliť veci, baby vyhodili tretinu plyšákov. Chystáme horné poschodie domu, kde budeme dočasne bývať. Ten sme si tiež najprv upratali, žena drhla kúpeľňu,

5.7.- veľký deň odpratávania a balenia. Naše veci sú na piatich miestach. Svokra, pivnica, suseda, pivnica susedy, ženin strýko. Poobede svokor odváža chladničku a sporák. Sporák mi spadol z "rudle". Trocha preliačený plech. Je to nekonečná robota a morí nás hlad. Zabudol som dokonca zatvoriť dvere na aute. Až po hodine volá suseda, že čo. Našťastie nič nezmizlo. Naopak, našli sme veci, ktoré sme už oplakali. Spíme prvýkrát v cudzom dome. Stráži nás pes Beny a armáda sliepok s dvoma kohútmi. V noci šteká pes, ráno kikiríkajú kohúti. Polovička sa psa bojí, hádže mu mlsičky. Časom sa na to naučí. V prechodnom domove žijeme veľmi skromne. Žiadne veľké pohodlie. Na chodbe nefunguje vypínač, dvere sa ťažko zatvárajú. V kúpeľke je sprcha rýchlo a zbesilo. Hneď prvý večer sme odtrhli šnúrku na uteráky. A sme bez TV, púšťame si filmy na tablete,

6.7. - takže začíname. Ráno sme ešte stihli prezieravo zavinúť do fólie kreslo a stoličky. O 8.30h prišla majiteľka firmy z majstrami elektrikármi. Hluční a prašní. Nezávidel som susedom, ktorí boli doma. Prešli sme si, kde chceme zásuvky a vypínače. A šli  na to. Večer prišiel „kuchynár“ a skontroloval, či sú dobre zásuvky. Posúvali sme nejaké. Večer umývame chodbu. Platená upratovačka sa počas celej prerábky na to vyj..ala. Uznesieme sa na oficiálnom mene tejto akcie, a to „Kúpelňa snov alebo domovníkov kľud“,

7.7.  - elektrika dokončená. Až vo finále však zistíme, že zrkadlo má zle vyvedený kábel. Natiahnutý je aj rozvod vody. Svokor na to pozrel a zakrútil hlavou ako Nagy, keď ho oslovila japonská televízia. Menia sa kolená, batéria tiež nie je celkom, kde má byť. Ale to až po víkende. Je to pre nás stres. Zhoršil sa mi z toho ekzém. Zabudneme nakúpiť a keď aj nakúpime, zabudneme nákup u svokry. Neviem, kde mám holiaci strojček. Mám aspoň žiletku. Barbus mám od svokra,

9.-10.7. - víkendujeme u svokry. Odvliekol som náš sporák ženinmu ujovi, za čo som zrovna nebol pochválený,

11.7. - majiteľka nás utvrdzuje, že im "ide karta". Táto mantra sa stane našou nočnou morou. Dnes majsterkovia vyrúcali kachličky a podlahy,

12.7. - o 12.30h mám alarm. Doviezli dlažbu, obklad a sanitu. Sadám do auta a idem domov prevziať tovar. Bordel z bytu vyprataný,

13.7. - majstri sa dnes na byte neukázali, pokračujú na druhý deň,

15.7. - bilaterálne stretnutie ženy s majstrami. Dohodli sa na vzájomnej komunikácií. Najviac ich však trápi ČIBUK (či budú korunky),

17.7. - kúpili sme garniže, objednali tapetu. Sťahujeme takmer všetko od susedy, ktorá tam nebýva. Prišiel do bytu totiž jej syn a zdesil sa, čím je zaprataný. Vraj tam prídu príbuzní z Anglicka. Samozrejme nikto sa tam neukázal. A tak knihy, stolík a nejaké drobnosti dávame susedovi. Väčšina vecí je na chodbe prikrytá igelitom,

18.7. - osadená vaňa, kúpelňa sa obkladá. Naše baby boli pozrieť naše dočasné bývanie. Už im chýbame a aj oni nám,

19.7. - majsterkovia maľujú izby, doniesol som plávajúcu podlahu. Na moje zdesenie je jej málo. Chýba 10m2. Zle som spočítal plochu. Naháňam po Slovensku sklad, kde ju majú. Trvá to týždeň, ale v Dunajskej Strede sa podarí ju zohnať. Dokonca ju priviezli i do obchodu s podlahami,

20.7. - majster narieka, že máme tvrdú dlažbu. Nuž má lacné náradie. Na večeru si dáme kebab pred kostolom a zalejem to pivom,

21.7. - zohnali sme Al lišty do kuchyne. Tiež to nebolo jednoduché a museli sme zobrať celý balík, máme teda navyše. Ani lacné zrovna neboli. 170 Eur za 8ks a to po zľave a na ruku,

23.7. - máme krátky sifón. Celé doobedia naháňam so svokrom iný. Kontrolujeme maľovku. V detskej izbe je mi do plaču. Rohy sú celé biele. V pondelok to premaľujú. Kachličky v kúpeľni nie sú tiež bohvieako uložené,

25.7. - horúce leto a nám prituhuje. Majiteľov zaujímajú prachy, my vidíme odfláknutú robotu. Zakaždým, keď tam prídem, húlia na balkóne. Ostrá výmena názorov. Trasú sa o peniaze, my o kvalitu. Nakoniec to zlatá suseda akosi telefonicky urovná,

26.7. - kdesi v Maduniciach naháňam posledné balíky obkladačiek. Dali sme majsterkovi prerobiť aspoň nejaké. Karta im ide a zajtra chcú skončiť. „Insolventní poslali peniaze“, píše žena majiteľke správu,

27.7. - o 15.20h som sa dostavil na prevzatie prerobeného bytu. Bola to fraška, chceli sme, aby čím skôr zmizli. Ironicky som chcel poznamenať, že nech si dá za tie peniaze majsterko spraviť zuby. Ale kúsol som si do jazyka. Svoju sľúbenú čiastku dostali. Ešte v ten deň sme strhli lišty v kuchyni a silikón na vani.

28.7. - na byte sme zhodnotili stav škôd a nedorobkov. Oprášili sme najväčší prach. Zavesili garniže. Zistili sme, že nedáme vaňovú zástenu. Pri zatváraní by vadila batéria. 250Eur vyhodených? Napokon ju predsa len na konci roka dáme. Nie je to také zlé. Lepšie ako drôtom do oka. Sprcha prípadný náraz stlmí,

29.7. - mám dovolenku. Priviezli kuchyn. spotrebiče. So svokrom sme sa pustili do opravovania chýb. Spravili novú dieru pre kábel na zrkadlové svetlo, pretesnená vaňa, umývadlo nižšie. Ja som pečený, varený v maliarskych potrebách. Kúpil som snáď už všetko, čo tam majú. Máme viac tmelov a všelijakej malty ako majstríci pred nami. Upratali sme aspoň detskú a spálňu. Odbremenili sme suseda. Ten sa sťažoval, že v noci narazil do kníh. Žene sa zapáčilo tmelenie. Večer si bol pozrieť podlahár kuchynskú dlažbu. 3 utopené kachličky je schopný vymeniť. Svokor nasraný, už chcel vytrhať všetko,

30.7. - upratujeme, dorábame. Máme hotové 2 izby a všetko tam sťahujeme,

31.7. - tapetujeme obývačku. Úprimne, predošlá tapeta bola výraznejšia. Striedma úprava políc v kúpeľni nám nedovolí uložiť veľa vecí,

1.8. - máme vymenené 3 dlažby v kuchyni. Aspoň krivosť nie je tak vidieť. Stálo nás to 15Eur,

3.8. - ďalší „majstri“ boli zamerať dvere. Ledva ich stihnú osadiť do Vianoc,

4.8. - začala montáž kuchynskej linky. Jediná poriadna robota v tejto rekonštrukcii,

8.8. - prvý týždeň dovolenky trávime na byte. Čistíme, cizelujeme, doťahujeme detaily. Začína nám z toho hrabať. Nefunguje digestor. Volám servis. Príde až o dva dni. Uhlíkové filtre sú nám na nič. Objednávam tepovanie sedačky a kuchyn. stoličiek. Pánko príde na druhý deň. Cez to všetko ako sa snaží, kuchynské stoličky odolávajú,

9.8. - konečne spíme doma. Prevážam všetky veci z prechodného domu. Večer som vypľutý ako štolverka,

10.8. - stále čosi presúvam, lepím, vysávam, umývam,

11.8. - poplach. Svokor nemá elektrinu, my sme zaplavení. Jemu sa kdesi v zemi prerušila fáza, nám super majstri nedotiahli maticu na odpade z umývačky. Na počesť majstrov sme si večer so ženou otvorili fľašu vína,

12.8. - prvé jedlo v mikrovlnke. Konečne si môžem večer vyložiť nohy pri TV. Dnes som teda zapojil elektroniku,

7.9. - od prechodného bývania sme odovzdali kľúče. Nechali sme im „činžu“ 150Eur,

29.9. - stolár doniesol nečakane, večer, stolík do detskej izby. 326Eur a vyzerá pevne ako skala,

3.11. 1. - pokus o montáž sklenených dverí v kúpeľni. Zamerali ich síce dobre, ale zle nakreslili. Jedny osadili. Nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať. Po tom všetkom, už mi to bolo jedno,
1.12. - v kúpeľni praskla omietka. Mali by sme to reklamovať,

14.12. - už aj druhé dvere sú osadené. Len každé majú inú kľuku. Ani jedna nie je tá, čo sme si objednali. Zato faktúru máme hneď na druhý deň,
17.12. - režem a lepím lišty v kúpeľni,
28-29.12. - so svokrom namontujem vaňovú zástenu. Konečne vymení aj poškodené matice na vaňovej batérií. Ani sme to nereklamovali a radšej si objednali za 20Eur nové. Tmelím lišty. Zisťujeme, že sme zabudli zatmeliť lišty na chodbe. 
Konečne hotovo! Spadla opona. Neskutočné. Po roku, čo sme si vysnívali ako bude vyzerať. Zostala nám malá podlžnosť u susedov, ktorých sme otravovali s nábytkom. Akosi to vyšumelo a trocha ma to mrzí.
P.S. Po novom roku som našiel stratené štipce. Boli v krabici od blesku. Kto by ich tam hľadal?

Knihy vs. filmové spracovanie 20

Našej biednej mestskej knižnici dochádza dych, resp. knižky a je čoraz ťažšie nájsť normálne diela a ich filmovú podobu. Vytrvalo však pokračujem.

Kniha Stratené dievča od G. Flynn bol sfilmovaná hneď ako sa stala bestsellerom. V r.2014 ju sfilmoval D.Flincher. R. Pike zahrala psychopatickú Amy skvele. Film je v podstate podľa knihy, no celú 400 stranovú "bichľu" sa ani do 150min. nepodarilo vtesnať. Chýba tam jedna Amina indícia, po ktorú šiel Nick až kdesi do druhého mesta. Amini rodičia majú viac priestoru v knihe, rovnako aj Desi. Amy sa na úteku najskôr zoznámi s Jeffom, potom s Grétou. Dokonca sa pokúša pre Jeffa pracovať. Amy zabije Desiho až keď spí, nie, chudáka, v tom najlepšom ho podreže ako prasa vo filme. Podstatu, manželsku krízu a kde nič nie je tak, ako sa zdá, film vystihol.
Film Biele peklo natočený v r.2001 H.Martins-om berie len námet z knihy Kam až kroky dovedú. Scéna so ženou Farella a listom je vymyslená. Vymyslená je scéna s dopisom a nahým chlapcom. Aj scéna s tuleňom atď. Rusky nadporučík tiež v knihe nie je, ani lekárka. Vlastne len rámec knihy je zachovaný. Veľa vecí, postáv je iných. Preto nemá význam sa tu rozpisovať
Smrť v Benátkach natočil v r. 1971 režisér L.Visconti. Paradoxne film trvá dlhšie ako prečítať útlu knižôčku. Je to vraj literárny klenot, ale nudné. Vcelku je film podľa knihy. Gustav je však vo filme hud. skladateľ, ale v knihe spisovateľ. Hoci T. Mann skryl za spisovateľovu postavu práve skladateľa Gustava Mahlera. Jeho hudba sprevádza i film. Film začína inak ako kniha, priamo príchodom Gustava do Benátok. Niektoré scény sú tam vymyslené, napr. spomienky Gustava na prostitútku.
Kontroverzná a namyslená panovníčka Maria Antoinetta sa objavila v životopisnej knihe od S. Zweig-a. V porovnaní s knihou bol jej životopis vo filmoch rozkúskovaný. Film z.1938 nemám možnosť vidieť. Vzhliadol som film z r.2006 režírovaný S.Coppol-om, kde je zachytená tá lepšia polovica jej života. Končí odchodom kráľ. rodiny to Paríža. Je to verné spracovanie, nespomína sa aféra s náhrdelníkom. Tá je spomenutá v inej snímke z r.2001 (Aféra náhrdelníka, r.Ch,Shyer). Ak by sa sfilmoval celý životopis, určite by to bola skvelá drama ako je kniha.