17.2.17

6 a 9

Naše slečinky oslávili nedávno "okoceniny". Veru sa nás pýtali ako prišli na svet, akú drámu sme zažívali s mladšou, ako ušla zubatej. Tento rok oslavy trvali 3 dni. Najprv malkáči, potom velkáči a nakoniec fosilis. Mňa donútili každý deň zabrknať odrhovačku "Hodne šťastia, zdravia..." Mladšia mala oslavu prvýkrát. I dvoch chlapcov zo škôlky pozvala. Bývalého frajera opomenula. Nechodí s ním do škôlky, nuž zišiel z mysle. Videl som, že bola veľmi šťastná a žiarila. Ani jej nevadilo, že babka jej neurobila tortu podľa gusta. Keď mala ísť na kráľovskú stoličku v škôlke, ani nespala. Bohužiaľ sa partia vstupom do školy pravdepodobne rozpadne. Dcérku pripravujeme celá rodina na zápis. Tentokrát je v apríli. Je to s ňou ťažšie, lebo sa duje ako holub. Ale je šikovnejšia, asi aj vplyvom staršej sestry. R sa jej podarí občas vysloviť, ale logopedička nám nosí papierky, čo máme cvičiť. Hrozí nám nastrihnutie uzdičky jazyka. Mne sa to ale nezdá, papuľu má zdatnú. Ako kedysi zjedla všetko, teraz už si len vyberá. Samozrejme len sladké a slané. Je z nej knedlička, ale nie je to také zlé. S chorobami už tiež tak nezápasíme ako minulé roky. S čím bojujeme, je ranné vstávanie. Mamina ju koľkokrát postaví a mucká, aby vstala. Krúžky v škôlke je príliš nebavia - inu introvert. Na šport tiež, zdá sa, veľmi nie je. Na korčuľiach sa trápila. Chýba jej taká ladnosť, ľahkosť pohybu, akú ma staršia. No uvidíme v škole. Jediné, čo ju teraz baví sú videohry. Tablet, či počítač zakazujeme, ale u babka je iného razenia a tam presedia so staršou aj celý deň. Chcela by byť "pasitelka" koní.
Staršia zatiaľ školu zvláda na jedničky azda i preto,že jej pomáha mama. Tú to ale prestáva baviť a snaží sa jej úlohy preniesť komplet na jej ramená. Pretože sa bude od jesene venovať mladšej. Staršiu škola nebaví (koho by aj bavila), žerie len basket. Rodičia by ju radi videli na tanci, ale vybrala si šport. Jej túžbou je byť archeologičkou. No momentálne sa moríme s malou násobilkou. Mama sa ju snaží odučiť počítať si na ruke. Bola neskonale rada, keď mali riaditeľské voľno. Veľa toho nezje ani teraz, ale zvykla si na večerné slanosti. Za častého nesúhlasu rodičov, pretože tí potom priberajú. Stále nám pripadá detská. Na narodeniny sme jej priali, aby trocha dospela a správala sa už konečne ako slečna. Na druhej strane, nech si užíva detstvo. Pomaly jej nakladáme povinnosti, ale je to málo. Umyť podlahu, povysávať, postarať sa o škrečka. Do obchodu ju veľmi neposielame. Každú nedeľu chodí s mamou do kostola. Mala by i piatky, ale to sme leniví. No. Párkrát sme boli. Na prvé sväté príjmanie by rada dostala telefón. No naposledy mamu dala do vývrtky tým, že si na dlaň napísala jej telefónne číslo. Takto sa vzdialila od svojho sna vlastniť mobil. Aj tak ho chce v podstate len na hranie. A my si len želáme, nech nám rastú do krásy a múdrosti.

Žiadne komentáre: