Gebroš o5 zasahuje

 Už som sa nemohol každé ráno pozerať 5-tym rokom na odjebanú robotu firmy E-one na našich stenách. Z počiatku veku pandémového som teda sám prišiel s návrhom zbaviť sa opadnutej a mastnej maľby na stenách a povolať do akcie fundovaného gebroša a nie amatérov z ulice odkiaľsi z Hviezdoslavova. Nechávali sme si to až po zbytočnej domovej výmene rozvodov a kanalizácie (rúry by vydržali ďalších 20r.). Nevedeli sme, či osvedčený majster ešte lieta so štetkou a valčekom alebo uskutočníme ad hoc výberové konanie. No potom, čo v máji vymaľoval svokre pol domu a zistili sme, že napriek blížiacim sa siedmym krížikom sa teší skvelej forme ako Mike Tyson, žiadny tender nebolo treba. Voľba bola jasná. Pár týždňov po výmene rozvodov sme ho už videli čakať na dcéru na parkovisku pred domom. Dcéra sa potatila a zavše "tatinovi", ako mu hovorí, vybehne pomôcť s väčšími kšeftami. Dokonca i jeho vnuk vyzerá, že si vybral dráhu gebrošovu. Takže v jedno krásne júnové slnečné ráno o pol ôsmej nastúpilo duo otec-dcéra do boja so špinavými a olúpanými stenami a žena veriac v maliarsky zázrak tiež. Zobrala si dovolenku, ale to kvôli  priebežnému upratovaniu. Deň predtým, sme do stredu izieb pozhŕňali náš skromný majetok a zopár neužitočných zbytočností hodili do pivnice. Susedov sme po neblahých skúsenostiach radšej neotravovali. Iba raz som zvonil spodnému, pri premiestnení rozmernej skrinky. O desiatej mi volá drahá, že izba a spálňa je prvýkrát natretá. Žena vybrala unisono svetložltú farbu sladkého melóna pre celý byt. Po druhej hodine sme mali izby hotové a aj chodbu prvýkrát. Sami sme boli prekvapení, že sú rýchli ako Somálec s gastráčom. Drahá izby i upratala, ale cez to všetko večer ideme spať k svokre. Jednu stenu sme už i pokrstili, keď spadla zle nasadená polica. Ešteže malá neležala v posteli. Na druhý deň gebroš stenu opravil a pretrel. Žena s dcérkou vybrali už i novú, masívnu posteľ do izby. Tá ikeácka sa rozpadáva. Pri premiestnení sa unavene prehla v páse ako stará puška. I druhý deň má žena voľno a o pol ôsmej otvára zohranému maliarskemu tandemu dvere. No a tesne popoludní hlásia hotovo. Faktúra znela na 480Eur aj s materiálom. Ďalšie príjemné prekvapkanie. Čakali sme tak okolo 700Eur. Spokojní s jeho robotou sme mu poslali na účet rovných 500Eur a udelili titul Zlatý valček. Polovička umyla okná a donekonečna pretierala podlahu až bola sterilnejšia ako piešťanská JIS-ka. Odbehli sme vybrať "snové obláčiky" i pre nás a vrhli sa na premiestňovanie, či ukladanie nábytku a kníh. Len tak najnutnejšie veci, aby sme mohli zasa normálne existovať. Niektoré ohavné vzácnosti sa vyhodili, iným je dobre v pivnici a len pomaly sa vozia výťahom hore. Po siedmej hodine večernej už aj morča sa ocitlo vo svojom tradičnom kútiku hlodavca. Na tretí deň som sa šiel radšej prevetrať. Kiežby som radšej ukladal haraburdy. Z kolesa mám osmičku (praskla špica) a teraz jazdím bez zadnej brzdy, kým sa ktosi zmiluje a namontuje mi nové koleso za 50Eur. Bytík nám vonia čerstvou maľbou, vzduch sa prečistil od prachu a o5 sa v ňom cítime útulne. Tak zasa keď nás prepadne pocit maľovania iste si povoláme valčekových profesionálov a nebudeme sa trápiť dva týždne ako na začiatku, keď sme byt kúpili.

Projekt kúpeľňa snov

Po takmer roku sa dá konštatovať, že náš projekt roka, rekonštrukcia bytu, chvalabohu, skončil.
Stručný sumár ako prerábka prebiehala:

niekedy na konci januára – padlo rozhodnutie ísť do toho. Voláme firmu E-one z Hviezdoslavova. Videli sme ich dobrú prácu u susedy, tak prečo to neskúsiť s nimi,

20.2.2016 – u švagrinej v kúpeľňovom štúdiu. Zatiaľ sme to len tak oťukávali,

5.3.2016 – voľby, ale my o5 v kúpeľňovom štúdiu. Čas tlačí, keďže švagriná končí, a ak chceme mať zľavy, musíme si pohnúť. Spravila nám cenovú ponuku. Vychádza to na 2500Eur. Navštívili sme i kuchynské štúdio, Decodom a OBI. Na internete čítam recenzie kuchyn. spotrebičov. Rozhodujeme sa pre Bosch,

7.3.2016 - hľadáme dvere do kúpeľne. Ideálne by boli posúvateľné do steny, ale nie je priestor. „Šupačky“ už nie sú "in". Rozhodujeme sa teda pre sklenené dvere. Že ich budeme mať až pod stromčekom sme v tej chvíli ani netušili,

12.3.- pre inšpiráciu sme navštívili výstavu nábytku v Nitre. Sklamaní odchádzame. Boli tam len sedačky,

23.3. - behám po mestskom úrade a zháňam informáciu, či mám ohlasovaciu povinnosť pri rekonštrukcii. Nemám, našťastie. Dávame si vypracovať ďalšie cenové ponuky na kuchynskú linku,

2.5. - zaplatená kúpelňa i kuchynské spotrebiče,

11.5. - finálny výber zhotoviteľa vstavanej kuchyne. Stolár, ktorý robil aj svokre,

26.5. - dorazil radiátor aj zrkadlo do kúpeľne (z ďalekých Michaloviec). Na radiátore som menil termostat. Pol dňa som zháňal ako poslať s5 ten, čo sa mi nepáči. Nejaký tubus som v papiernictve napokon našiel,

5.6. - navštívili nás majstri, čo budú prerábať byt. Dohadujeme termín 4.7. Vypracovali cenovú ponuku na 8000Eur,

20.6. - objednané kachličky, dlažba a pláv. podlaha,

21.6. - prevzali sme si kľúče od prechodného domova. Budeme bývať  u ženinho strýka ani nie tak veľmi ďaleko od domu,

23.6. - začiatok stavebných prác presúvame na 6.7.,

25.6. - pomaly balíme veci do krabíc od banánov. Sem tam sa nájde v nej i nejaký ten zhnitý kúsok. Vďaka ženinmu bratrancovi ich máme 10 (krabíc, nie banánov),

27.6. - zbavujeme sa dvoch kuchynských skriniek. Previezla ich moja teta babke. Doteraz tam sú kdesi v kúte. Nemá ich kto namontovať,

30.6. - majster si bol zamerať kuchyňu. Vyrušil ho poplach, že mu dom horí. Falošný. Zároveň nám oznamuje, že potrebuje digestor. Urgentne ho naháňame (toho digestora),

3.-4.7. - mám dovolenku. Začínam baliť veci, baby vyhodili tretinu plyšákov. Chystáme horné poschodie domu, kde budeme dočasne bývať. Ten sme si tiež najprv upratali, žena drhla kúpeľňu,

5.7.- veľký deň odpratávania a balenia. Naše veci sú na piatich miestach. Svokra, pivnica, suseda, pivnica susedy, ženin strýko. Poobede svokor odváža chladničku a sporák. Sporák mi spadol z "rudle". Trocha preliačený plech. Je to nekonečná robota a morí nás hlad. Zabudol som dokonca zatvoriť dvere na aute. Až po hodine volá suseda, že čo. Našťastie nič nezmizlo. Naopak, našli sme veci, ktoré sme už oplakali. Spíme prvýkrát v cudzom dome. Stráži nás pes Beny a armáda sliepok s dvoma kohútmi. V noci šteká pes, ráno kikiríkajú kohúti. Polovička sa psa bojí, hádže mu mlsičky. Časom sa na to naučí. V prechodnom domove žijeme veľmi skromne. Žiadne veľké pohodlie. Na chodbe nefunguje vypínač, dvere sa ťažko zatvárajú. V kúpeľke je sprcha rýchlo a zbesilo. Hneď prvý večer sme odtrhli šnúrku na uteráky. A sme bez TV, púšťame si filmy na tablete,

6.7. - takže začíname. Ráno sme ešte stihli prezieravo zavinúť do fólie kreslo a stoličky. O 8.30h prišla majiteľka firmy z majstrami elektrikármi. Hluční a prašní. Nezávidel som susedom, ktorí boli doma. Prešli sme si, kde chceme zásuvky a vypínače. A šli  na to. Večer prišiel „kuchynár“ a skontroloval, či sú dobre zásuvky. Posúvali sme nejaké. Večer umývame chodbu. Platená upratovačka sa počas celej prerábky na to vyj..ala. Uznesieme sa na oficiálnom mene tejto akcie, a to „Kúpelňa snov alebo domovníkov kľud“,

7.7.  - elektrika dokončená. Až vo finále však zistíme, že zrkadlo má zle vyvedený kábel. Natiahnutý je aj rozvod vody. Svokor na to pozrel a zakrútil hlavou ako Nagy, keď ho oslovila japonská televízia. Menia sa kolená, batéria tiež nie je celkom, kde má byť. Ale to až po víkende. Je to pre nás stres. Zhoršil sa mi z toho ekzém. Zabudneme nakúpiť a keď aj nakúpime, zabudneme nákup u svokry. Neviem, kde mám holiaci strojček. Mám aspoň žiletku. Barbus mám od svokra,

9.-10.7. - víkendujeme u svokry. Odvliekol som náš sporák ženinmu ujovi, za čo som zrovna nebol pochválený,

11.7. - majiteľka nás utvrdzuje, že im "ide karta". Táto mantra sa stane našou nočnou morou. Dnes majsterkovia vyrúcali kachličky a podlahy,

12.7. - o 12.30h mám alarm. Doviezli dlažbu, obklad a sanitu. Sadám do auta a idem domov prevziať tovar. Bordel z bytu vyprataný,

13.7. - majstri sa dnes na byte neukázali, pokračujú na druhý deň,

15.7. - bilaterálne stretnutie ženy s majstrami. Dohodli sa na vzájomnej komunikácií. Najviac ich však trápi ČIBUK (či budú korunky),

17.7. - kúpili sme garniže, objednali tapetu. Sťahujeme takmer všetko od susedy, ktorá tam nebýva. Prišiel do bytu totiž jej syn a zdesil sa, čím je zaprataný. Vraj tam prídu príbuzní z Anglicka. Samozrejme nikto sa tam neukázal. A tak knihy, stolík a nejaké drobnosti dávame susedovi. Väčšina vecí je na chodbe prikrytá igelitom,

18.7. - osadená vaňa, kúpelňa sa obkladá. Naše baby boli pozrieť naše dočasné bývanie. Už im chýbame a aj oni nám,

19.7. - majsterkovia maľujú izby, doniesol som plávajúcu podlahu. Na moje zdesenie je jej málo. Chýba 10m2. Zle som spočítal plochu. Naháňam po Slovensku sklad, kde ju majú. Trvá to týždeň, ale v Dunajskej Strede sa podarí ju zohnať. Dokonca ju priviezli i do obchodu s podlahami,

20.7. - majster narieka, že máme tvrdú dlažbu. Nuž má lacné náradie. Na večeru si dáme kebab pred kostolom a zalejem to pivom,

21.7. - zohnali sme Al lišty do kuchyne. Tiež to nebolo jednoduché a museli sme zobrať celý balík, máme teda navyše. Ani lacné zrovna neboli. 170 Eur za 8ks a to po zľave a na ruku,

23.7. - máme krátky sifón. Celé doobedia naháňam so svokrom iný. Kontrolujeme maľovku. V detskej izbe je mi do plaču. Rohy sú celé biele. V pondelok to premaľujú. Kachličky v kúpeľni nie sú tiež bohvieako uložené,

25.7. - horúce leto a nám prituhuje. Majiteľov zaujímajú prachy, my vidíme odfláknutú robotu. Zakaždým, keď tam prídem, húlia na balkóne. Ostrá výmena názorov. Trasú sa o peniaze, my o kvalitu. Nakoniec to zlatá suseda akosi telefonicky urovná,

26.7. - kdesi v Maduniciach naháňam posledné balíky obkladačiek. Dali sme majsterkovi prerobiť aspoň nejaké. Karta im ide a zajtra chcú skončiť. „Insolventní poslali peniaze“, píše žena majiteľke správu,

27.7. - o 15.20h som sa dostavil na prevzatie prerobeného bytu. Bola to fraška, chceli sme, aby čím skôr zmizli. Ironicky som chcel poznamenať, že nech si dá za tie peniaze majsterko spraviť zuby. Ale kúsol som si do jazyka. Svoju sľúbenú čiastku dostali. Ešte v ten deň sme strhli lišty v kuchyni a silikón na vani.

28.7. - na byte sme zhodnotili stav škôd a nedorobkov. Oprášili sme najväčší prach. Zavesili garniže. Zistili sme, že nedáme vaňovú zástenu. Pri zatváraní by vadila batéria. 250Eur vyhodených? Napokon ju predsa len na konci roka dáme. Nie je to také zlé. Lepšie ako drôtom do oka. Sprcha prípadný náraz stlmí,

29.7. - mám dovolenku. Priviezli kuchyn. spotrebiče. So svokrom sme sa pustili do opravovania chýb. Spravili novú dieru pre kábel na zrkadlové svetlo, pretesnená vaňa, umývadlo nižšie. Ja som pečený, varený v maliarskych potrebách. Kúpil som snáď už všetko, čo tam majú. Máme viac tmelov a všelijakej malty ako majstríci pred nami. Upratali sme aspoň detskú a spálňu. Odbremenili sme suseda. Ten sa sťažoval, že v noci narazil do kníh. Žene sa zapáčilo tmelenie. Večer si bol pozrieť podlahár kuchynskú dlažbu. 3 utopené kachličky je schopný vymeniť. Svokor nasraný, už chcel vytrhať všetko,

30.7. - upratujeme, dorábame. Máme hotové 2 izby a všetko tam sťahujeme,

31.7. - tapetujeme obývačku. Úprimne, predošlá tapeta bola výraznejšia. Striedma úprava políc v kúpeľni nám nedovolí uložiť veľa vecí,

1.8. - máme vymenené 3 dlažby v kuchyni. Aspoň krivosť nie je tak vidieť. Stálo nás to 15Eur,

3.8. - ďalší „majstri“ boli zamerať dvere. Ledva ich stihnú osadiť do Vianoc,

4.8. - začala montáž kuchynskej linky. Jediná poriadna robota v tejto rekonštrukcii,

8.8. - prvý týždeň dovolenky trávime na byte. Čistíme, cizelujeme, doťahujeme detaily. Začína nám z toho hrabať. Nefunguje digestor. Volám servis. Príde až o dva dni. Uhlíkové filtre sú nám na nič. Objednávam tepovanie sedačky a kuchyn. stoličiek. Pánko príde na druhý deň. Cez to všetko ako sa snaží, kuchynské stoličky odolávajú,

9.8. - konečne spíme doma. Prevážam všetky veci z prechodného domu. Večer som vypľutý ako štolverka,

10.8. - stále čosi presúvam, lepím, vysávam, umývam,

11.8. - poplach. Svokor nemá elektrinu, my sme zaplavení. Jemu sa kdesi v zemi prerušila fáza, nám super majstri nedotiahli maticu na odpade z umývačky. Na počesť majstrov sme si večer so ženou otvorili fľašu vína,

12.8. - prvé jedlo v mikrovlnke. Konečne si môžem večer vyložiť nohy pri TV. Dnes som teda zapojil elektroniku,

7.9. - od prechodného bývania sme odovzdali kľúče. Nechali sme im „činžu“ 150Eur,

29.9. - stolár doniesol nečakane, večer, stolík do detskej izby. 326Eur a vyzerá pevne ako skala,

3.11. 1. - pokus o montáž sklenených dverí v kúpeľni. Zamerali ich síce dobre, ale zle nakreslili. Jedny osadili. Nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať. Po tom všetkom, už mi to bolo jedno,
1.12. - v kúpeľni praskla omietka. Mali by sme to reklamovať,

14.12. - už aj druhé dvere sú osadené. Len každé majú inú kľuku. Ani jedna nie je tá, čo sme si objednali. Zato faktúru máme hneď na druhý deň,
17.12. - režem a lepím lišty v kúpeľni,
28-29.12. - so svokrom namontujem vaňovú zástenu. Konečne vymení aj poškodené matice na vaňovej batérií. Ani sme to nereklamovali a radšej si objednali za 20Eur nové. Tmelím lišty. Zisťujeme, že sme zabudli zatmeliť lišty na chodbe. 
Konečne hotovo! Spadla opona. Neskutočné. Po roku, čo sme si vysnívali ako bude vyzerať. Zostala nám malá podlžnosť u susedov, ktorých sme otravovali s nábytkom. Akosi to vyšumelo a trocha ma to mrzí.
P.S. Po novom roku som našiel stratené štipce. Boli v krabici od blesku. Kto by ich tam hľadal?

Tapetovanie

Ako som písal predtým, čakalo nás tapetovanie jednej steny v obývačke. Po nehoráznej ponuke jedného majstra" Spravím vám to za 70 éčiek", sme to zobrali do vlastných rúk. Malé sme pre istotu "odlifrovali" babke. Vodováhu od deda, plech na rezanie z roboty, inštruktážne video z youtube a aj tapety bolo dosť, mohli sme začať. Najskôr som si naznačil akože rovnú zvislú čiaru. Tú som ešte posúval o 2cm ďalej. Aj sa mi zdala, že je príliš rovná. Na konečnom výsledku to nie je veľmi badať. Potom sme si narezali jednotlivé kusy. Zarobili sme lepidlo. Asi som to do lavŕa nemal hupnúť naraz, lebo sa nám vytvorili hrudky. Žena tomu hovorí "glocky". Nagebril som stenu a pekne očíslované tapety sme začali lepiť. Už štvrtá v poradí nevychádzala na výšku. Stena nagebrená. Rýchlo voľajako odrezať druhú. Potom sme rezali znova kratšie tapety nad dverami. Orezanie okolo zárubne celkom nevyšlo. Žena to nadlepovala kúskami. Druhýkrát budeme chytrejší a zrežeme to inak, širšie a nazančíme si čiarou rez. Za dverami sme nalepili už len zbytky, tam sme sa už s tým nehrali. Ani lištu som nedal dolu. Paradoxne to tam vyzerá tuším najlepšie. Pri celkovom pohľade vyzerá stena dobre, detaily si netreba všímať. Odviedli sme slušnú robotu, pri ktorej sa ani majster nemusí hanbiť.

Maľovanie bytu

Dobrá správa pre návštevy! Po 7 rokoch sa môžu tešiť na nový "wallfit" našeho bytu.
Rodinná rada rozhodla po novom roku, že je načase vymaľovať a opraviť steny,
ktoré boli časovanou bombou. Termín bol určený hneď po Veľkej noci, kedy už bude teplo. Zima však opúšťala naše končiny pozvoľna, ale už sme to nemenili. Vypratávať sme začali už v nedeľu a
šachy s nábytkom hrali na Veľkonočný pondelok. Mat dostala tentoraz detská izba. Tá sa nemaľovala. Deti si po vyšibaní odviezol dedo. Pozakrývané sme to mali mikroténovou fóliou rýchlo, na zem som doniesol kartónovú rolku, ktorú mi šéf s ťažkým srdcom podpisoval.
Zbytočne sme sa naťahovali s krycou páskou. Jednak nedržala a gebroši si nalepili vlastnú.
Večer sme ešte stihli ochutnať švagrovu tortu - Homera Simpsona. V utorok ráno prišiel
gebroš aj s pomocníkom. Ukázali sme, čo chceme spraviť a pustili sa do práce. Drahá
ich chodila každý deň kontrolovať. A dobre robila, pretože sa raz netrafili do
odtieňa. Spálňa je oranžová a oranžovejšia, obývačka hnedá a hnedšia, ostatné miestnosti belšie ako
biela. Gebrošovi začalo horieť pod pätami, lebo mu pomocník na jeden deň vypadol. Musel makať
a je to vidieť na detailoch, ktoré nie sú celkom dotiahnuté. Cez to všetko v piatok oznámil hotovo.
Pokiaľ nedostali peniaze dokonca i upratovali. Po zhrábnutí 720 Eur sa vyparili ako para nad hrncom.
Žena si vybrala kovové garniže za 60Eur a v rovnakej sume tapetu. Len som prevrátil oči, ale
budeme "in". Na druhý deň sme aj zariadenie na vešanie záclon namontovali. Celý víkend
sme čistili a čistili, leštili, presúvali, zapájali, vešali, lepili a ochkali nad boľavámi rukami.
V Lidl sme kúpili oranžový odmasťovač W4. Neviem, čo je to za karbonizovaný koksohydrát, ale zliezla s ním storočná špina. Diabolská konzistencia len za 1.30Eur. V nedeľu nám prišli ratolesti, to
sme mali už detskú ako tak uvoľnenú. S ich prítomnosťou sa pomaly zase začal vyčistený byt
dostávať do svojho "štandardu čistoty". Počas týždňa sme ukladali tisícky serepetičiek, kníh a blbostí.
Niektoré sa aspoň vytriedili.
Celý ten čas sme žili u svokry. Prvú noc nám veľkoryso ponúkli svoju spálňu. Lenže nepovedali o posteli s hlučnosťou 1000 decibelov. Babka si dá štuple do uší a má postarané. Okrem toho nám kradlo spánok teplo a neúnavne tikajúce hodinky. Nad ránom som sa mátožne domotal na pohovku do obývačky. Zvuk štartujúceho autobusa bola pre moje uši nebeská hudba oproti posteliam.
V ďalšie dni sme už spali, chvála švagrovi, v detskej. Tam som si dal podhlavník, z ktorého ma bolel krk. Inak sme mali plnú penziu, ktorú využívali snáď len deti. Pre babku to bolo únavné obdobie
a teraz relaxuje na "fasabuku".
Čaká nás ešte tapetovanie. Po ťažko  nadobudnutej skúsenosti s lepením fólie na skrinku, si na to trúfame sami. Pat a Mat bude o5 v akcii.