Piestanské čajky vzlietli do výšin

Januárový víkend som, čuduj sa svet, prežil v basketbalovej aréne. Našej budúcej basketbalovej hviezde sa dostala pocta byť za pomocníčku na Slovenskom pohári basketbalistiek. Prišli sme akurát, keď Nitra hrala s Ružomberkom. Favorit duelu bol jasný. Po výhre papierničok, sa schyľovalo k oficiálnemu zahájeniu pohára. Naivne som si myslel, že si odbijem iba otvárací ceremoniál v piatok večer a "dovi, dopo". Niesla tam tabuľku Nitry. Vybrala si ju preto, že tam má sesternice. Ženstvá, teda družstvá nastúpili, okrem Good Angels Košice. Tí vraj zapadli s autobusom v snehu. Naša basketbalistka dostala tričko šampionátu. S ním potom lietali aj ostatné juniorky a naháňali podpisy ozajstných hviezd domáceho neba. Kdesi vyhrabali aj plyšového medveďa. Bude to ich maskot. Snažil som sa fotiť, ale nemám tie správne objektívy. A to som nedávno dal za nový foťák a sklo 1200Eur. V hale je mi to na dve veci. A ďalších 600-700Eur za objektív z veľkou svetelnosťou je momentálne v ríši snov. No pokiaľ bude naša malá čajočka chodiť na zápasy... A prvý už má vo februári. Babám sa nechcelo domov a skoro hodinu sme čakali na ďalší zápas medzi B. Bystricou a Šamorínom. To už ma "mrle" žrali a po polovici zápasu sme odišli. Každopádne, program na sobotu nám staršia hneď vysvetlila. Takže pri odchode sme si kúpili lístky. Na druhý deň, pred treťou, sme už boli v aréne. Staršia sa prezliekla a šla za spoluhráčkami, či kamarátkami. Tréner ich poslal voziť lopty a počas zápasu chytať odletené do autu. Sedeli tam jak tie čajky na moste. My sme sedeli v kotli. Rapkáč, 4 bubny, klaksóny. Tam to vrelo. Mucha Puk robila rámus ako na karnevale v Riu. Už pri príchode sme videl autá z Dunajsko Stredskou značkou, takže nám bolo jasné, s kým budu Čajky dnes hrať. Naveľa, rozdielom triedy šamorínske kobyly čajky nemilosrdne vyprášili. Mrštná Browny a odfarebná Handy strieľali jedna radosť. Krč-Turbová ako tank rozháňala súperky. Veľa si však nezahrala. Dcérka bola vo vytržení. Už len keď loptu mohla rozhodcovi podať. Ostali sme aj na favoritky šampionátu z východnej metropoly, ktoré si to rozdali s Ružomberkom. Tam už nebolo o čom.  Jasne ukázali, kto je favorit. Tréner na tomto zápase Žirkovú šetril. Čajky si sadli pri nás a sledovali s plnými ústami zápas. Najmenšia ich pobavila, keď hlesla: " Všade dobre, v posteli najlepšie". Ja som vybehol po peniaze, pretož finale sme si už nemohli nechať ujsť. I ženiným kolegom sme sľúbili nezabudnutľné nedeľné popoludnie v aréne. Ja som vyhlásil, že buchnem "šampáňo", keď naše vyhrajú. No ešteže sme ho mali doma. Nastal deň veľkého finale. Takmer hodinu pred začiatkom sme už sedeli na tribúne. Hala sa pomaly zaplnila. I na stojáka. Zasa sa obraciam k zástave, hrá hymna. A zasa budem v televízií. Primátora vypískali. Na fotkách, ktoré som potom videl, s hráčkami sa tváril ako najväčší mučeník. Úvodné buly, teda zhod, či výhod, vyhodil basketbalista Martin Rančík. Tak trochu pompézno-trápne. A začalo sa. Nedarilo sa strielať ani nám, ale ešte lepšie, že ani Good Angels. Žirková sa rozčuľovala ešte aj po zápase. Vedľa sediaceho kolegu som sa pýtal na pravidlá basketu. Sledujem ho tretí deň a ani neviem, čo a ako. Mladé čajočky dokonca dostali v tento zápas čistiť palubovku. Jeden fanúšik sa potkol a vylial pivo, a potom, anjeli z Košíc sa dosť potili. Dráma vyvrcholila v posledných 71 sekundách za stavu 50:51 pre Good Angels. Tréner Čajok berie oddychový čas. Skúsia niečo vymyslieť. Oliver trestné strieľanie premieňa na 2 koše a sme vo vedení. Páleníková fantasticky hodila ťažkú strelu za ďalšie 2 body. Aréna buráca, všetci vstali zo sedačiek a povzbudzujú o život. Ja "čapkám" s nafúknutými ťapkami, ktoré nejaká pani rozdávala pred zápasom. Už len vydržať necelú pol minútu. Košičanky znervózneli, berú si oddychový čas. No nepomohlo im ani to a z ich strany koš do konca nepadol. Žirková pobehovala ako fúria. Handy už potom strelila ďalšie 3 koše, a tým rozhodla zápas. Po 13 rokoch na nebi slovenského basketbalu Good Angels majú zlomené krídla a padajú. Jasot našich a ich fanúšikov nemá konca kraja. Mladšiu si dám na plecia, nech vidí tú expanziu radosti. Odchádzame takmer poslední. Sklamané košičanky nastupujú do starej Karosy. A my, šampanským sme doma (hráčky už v šatni ako bolo počuť) oslávili víťaztvo našich. A mne stale vŕta v hlave to tľapaknie rúk medzi hráčkami. To sa tak hecujú alebo čo?