Snežná stopa 2023

Názov expedície: Cencúľ 23    

    Keď už sme teda investovali do nešmekov a hlavne nových topánok, treba ich testovať v akýchkoľvek podmienkach. Zima i tento rok bola teplá a snehu ako odvahy otvoriť zimnú sezónu na Bezovci. Preto hneď, ako kdesi-čosi tuhé napadlo, sme vyrazili do prírody. Prvé oťukanie topánok v snehu bolo na Roštúne v Malých Karpatoch. Bez detí sme výstup zvládli za poldruha hodiny. Ani sme hroty nenasadili. Na vrchole bolo pár centimetrov snehu. 

 

Vápenná (pôvodne Roštún) pod dramatickou oblohou.

 

    Dohľadnosť vďaka severnému vetru bola slušná. Videli sme až viedenské Alpy. Hoci sme šli popoludní, do západu slnka zostávala hodina, a to sa nám nechcelo v mraze čakať. Slnko zapadlo až príchodom k autu. Za Dechticami mi prebehlo stádo srniek. Keby len posledné tento rok...,

    Zimná rozprávka (niekde horor) nastala až začiatkom februára bohatou nádielkou snehu najmä na severe krajiny. Odprevadili sme staršiu dcérku na lyžiarsky a hneď poobede vyrazili do Strážovských vrchov. Cieľ bol z nich najvyšší-Strážov. Už za Košecou sme videli bežkárov na stope. Ako sme šli ďalej Podhradskou dolinou, snehu pribúdalo. V Zliechove bolo takých 10cm. Urobil som kolečko okolo nejakého svatého a hľadal miesto, kde pichnem Dračicu. Drahá sa šla spýtať týpka, ktorý blokoval jedno miesto a akurát utieral psovi riť, či čo. Tak sa so svojim Polom a psom odsunul. Vzali sme si i paličky a vyrazili. Ani som si nevšimol delo na druhej strane cesty. Už za hlavnou cestou sme sa ocitli na ujazdenom snehu. Na poliach Plešivé sa nádielka zdvihla na zhruba 20cm snehu. Jediní sme šliapali hore. Vrchol bol v mraku, ale veril som, že vietor mraky pošle do p...reč. Vstupujúc do lesa sme nasunuli nešmeky. Snehu pribúdalo, ale boli sme na južnej strane osvetlenej slnkom a čochvíľa ma osviežila chladná kvapka zo stromu. Poza krk je to lepšie ako poobedné presso. Za studničkou už je vážny stupák hore. Obiehame rodinku s chlapcom. Vpravo vidíme zasnežený vrchol. Pred dosiahnutím sedla mi volá dcérka, že v poriadku dorazili a už sa i lyžovali. Zbytok trasy zo sedla na Strážov je už krásna zimná nádhera. Zapichnem do snehu palicu takmer celú. Hore je meter snehu určite. 

 

 

Lúčanská Malá Fatra s dominantným Kľakom.

  

    Škoda, že slnko je nízko a neožaruje krásne zasnežené stromy. Ideme vyšliapanou cestou, ale od turistickej je odchýlená. Miestami sú príliš veľké schody. Okolo pol štvrtej si nalievame čaj na kruhovej tabuli. Vzápätí termosku sfúkne vietor do snehu a vyleje sa trocha čaju. Snažiac sa fľašku zachytiť sa oblejem čajom z pohárika. Je polooblačno a o5 impozantné výhľady.

 

Zimný prvovýstup na Strážov nám ponúkol neskutočné divadlo prírody.

 

 

  Pod vrcholom je nový drevený kríž. Fúka, preto sa dlho nezdržujeme. Dolu ideme iným chodníkom, ktorý sa zdá schodnejší. Minimálne nie sú na ňom skoky, ale sa sem tam skĺzneme dolu. Až v sedle zbadáme tabuľku Zákaz vstupu. Dolu si musíme švihnúť, lebo  nás čaká zápas basketbalovej reprezentácie. Ale všetko sme stihli, vyzdvihnúť kabát v obchoďáku i hodiť doma do seba nejakú poživeň.

 

Žalostinná svojmu menu hodná. Vietor na trávnatom kopci zavíjal o dušu.

 

    Čvachtanicou sme sa brodili v Bielych Karpatoch v lese pod Bukovinou. Trocha snehu bolo už len, kde nedosiahlo slnko. V lese na čistinke sa mihli parohy daniela. Pod rozhľadňou Žalostinná nás riadne prefúkol severák. Skrývajúc sa za kuriatkovou rádiostanicou sme si dali ďalšiu vrstvu oblečenia. Čakali sme na západ, no mraky slnko sčasti zakryli.

Predpoveď celkom nevyšla. Slnko sa skrylo za mrak.

 Vrchol zimnej turistiky nás však ešte len čakal...

Zbyňovský budzogáň a Žibrid

Názov expedície: Budzogáň 23

Heslo: Prírodu si chráň, bo ťa ovalí budzogáň.

    Prvá tohtoročná turistika, kde zabehávame nové topánky. Drahá vybrala nenáročnú prechádzku do Súľovských vrchov. Zimná rozprávka sa v januári odložila. Po snehu ani chýru ani slychu do najmenej tisíc metrov. Všade je len blata ako odpadkov po Vianociach. Myšlienka bola vyfotiť si západ slnka, ale v neznámom teréne sme napokon zvolili čisto dennú variantu. Čelovky, dokonca i statív, vlečiem pre istotu zo sebou. Jarisu zastavujem po hodinke cesty v Hradnej pri Jednote. Skúsim, či nevystrelí motyka a vbehnem do potravín, či nedržia pohľadnice. Kdeže. Bije dvanásta a obchod sa zatvára. Predavačke sa podarí rozbiť fľaša. Sledujúc črepy zametajúcu babu, nahodíme topánky a konečne zapneme aj návleky. Poľnou cestou popri skrachovanom družstve sa vyberáme hore do sedla Patúch. Ženu upúta drevený domček popri potoku. Idylka v lone prírody. 

 

Žibrid v zapadajúcom slnku.

 

 

    Prekračujeme niekoľko riav prameniacich len tak na lúke. Obloha je šedivá, ale mraky pozvoľne stúpajú hore. Vchádzame do lesa a chodník prudšie stúpa. Sme na cyklo chodníku vedúcemu zo Súľova. Strmý sklon cesty je postrach cyklistov, no najmä kovové rigoly. Po chvíli sa ocitáme v sedle. Pokračujeme po žlto značenom chodníku, ktorý preklenuje Rajeckú dolinu so Súľovskou kotlinou. Klesáme o5 dolu, čo sa mi ani trocha nepáči. Zasa budeme stúpať. Za križovatkou na Babkov vskutku stúpame pokiaľ nedôjdeme k náučnému chodníku. Za ním fučíme ešte viac priamo k Zbyňovskému budzogáňu. Navyše je cestička dosť blatistá. Vyššie sa objavujú mapy snehu.

    Prezývaný tiež stratený budzogáň je zlepencová skala vysoká asi ako vianočný stromček na námestí.  Príroda sa pohrala. Menej súdržný materiál je v spodnej časti a kompaktná skala vo vrchnej. Voda a vietor tak vytvorili zaujímavý útvar. Na jeho vrchole rastie tráva i čnie sa pahýľ stromčeka. Je oblepený skobami, takže ho milujú asi aj skalolezci. Je zaradený medzi 7 najkrajších výtvorov prírody na Slovensku.

Niekomu pripomína zaťatú päsť.

    Vôňa pečúcich sa klobás dáva tušiť, že sme blízko úkazu. Priamo pod ním si rodinka založila ohnisko. Cez dym ani nie je vidieť na skalu. Ja sa obzerám na skalnú vyvýšeninu nad sebou a cez hustý porast sa vyberiem okolo nej až na vrch. Nielenže sa predieram kríkmi, ale ešte na mňa aj prší z konárov. Ide ma poraziť, keď sa vyštverám hore a z opačnej strany zbadám normálnu cestičku. Zo skaly sú krásne výhľady na severovýchod. V diaľke pekne vidieť lietavský hrad a za ním komíny Žilinskej teplárne. Na východe Rajecké Teplice a pocukrovanú Malú Fatru. Vrcholky kopcov zakrývajú mraky. Na západe tieni takmer 900 metrový Žibrid.

Posilníme sa rožkami so salámou a zahrejeme čajom. Drahá si dokonca pribalila kávu. Odbehnem dolu k posedu, z ktorého, dúfam, by mohli byť pekné zábery na budzogáň. No jedna priečka je zlomená. Na druhý pokus sa dajako vyštverám do drevenej búdky. Záber je však proti slnku, preto zliezam dole. Odišli opekačkoví turisti a môžem skalu teraz pekne vyfotiť. To sa však nepodarí drahej, ktorú zavolám dolu. Medzitým sa objavili ďalší ľudkovia a zrovna bufetujú pri ohnisku. Väčšina ľudí ide od Žibridu. Stúpame teda ďalej po náučnom chodníku. Ženu fascinujú kvapky na ihličí, tak sa motáme a fotíme. K vrcholu Žibridu znova stúpame. Pred samotným vrcholom sú reťaze. Niežeby boli zrovna potreba... Do kopca sú spravené schodky. 

Žibrid je druhý najvyšší kopček Súľovských vrchov (prím drží Veľký Manín). Názov vznikol skomoleninou nemeckého mena Siegfried (za feudála sa Ž písalo ako S). Na vrchu nie je klasický kríž, ale vo vetre veje slovenská zástava. Každý rok sa sem konajú trojkráľové výstupy.

 

 

                                                                       Žibrid- 867m n.m.

 

    Na malom vrcholku si neviem predstaviť tlačiť sa viac ako 5 ľudí. Aj my dvaja čakáme dolu, kým zlezú ostatní. Zápis a nálepka do vrcholovej knihy. Pomaly vykuklo slniečko a máme impozantné výhľady na Maníny, Súľov a dedinku Hradná pod nami. Ďalej je hradba mrakov, nad nimi modrá obloha, Javorníky už nevidíme. Ešte krajšie výhľady na panorámu Súľovských skál sú však nie z vrcholu, ale zo skaly trocha nižšie od vrchu. Sme na kopci sami a užívame si ticho prerušované len krákaním vrán. Pomaly schádzame blatistou cestičkou prudko dolu. Po tme by to bolo asi riziko. Okruh ukončujeme v sedle Patúch a potom už známou lesnou cestou do dediny. Veľmi pekná prechádzka, kde je stále, čo obdivovať. Topánky sú vyskúšané. Akurát mňa prudkým klesaním omíňali. Malé nie sú, veď mám o číslo väčšie ako nosím. Možno sú ešte príliš tvrdé a snáď časom zmäknú. Oklepali sme blato tak, že polovica skončila na mne a mohli sme sa presunúť do Bytče na hádzanársky turnaj.

Hradná, v pozadí hroty Súľovských skál.

Mimo klubu

 Rozhodnutie ísť na zápas ženskej reprezentácie prišlo, ako to už u nás chodí, spontánne a rýchlo. Ja som síce už dlhšie pomýšľal vidieť aj iné baby ako z Čajok, ale drahej sa až tak veľmi nechcelo. Vo štvrtok prišla dokonca krátko pred pol šiestou, preto som začal opravovať vypínač, že na šiestu to nedávame. Až telefonát kámošky, že nám drží miesto rozhodol. Rýchlo som sa obliekol a vyrazili sme do mrazivých ulíc k hale. Ešte som sa chcel vrátiť po čajkovské dresy, ale veď ideme na repre zápas. Už pri parku bolo vidieť zaparkované autá na chodníku. Bude plnka. Kámoška húlila vonku, preto sme sa šuchli k pokladni a kúpili si lístky rovno aj na nedeľný zápas. Oba zápasy potom vychádzali lacnejšie. Hala plná (oficiálne 800 duší, ale pp. bola kapacita prekročená), ale stále nie ako na Galatasary Istanbul. Miesto sme dlhšie hľadali, potom sme sa prepchali pomedzi ľudí do stredu tribúny. Na palubovke boli mobilné koše s časomierami do troch strán. Po krajoch svetelné reklamy. Na stolíkoch boli akési reklamné vejáre z kartónu. Radšej by som uvítal letáčik so zostavami tímov. Zlepence z rôznych európskych klubov sa dali za vlasť dokopy na oboch stranách. Z nášho domáceho klubu boli draftované len dve hráčky. Aj to sme sa so ženou pýtali, prečo práve Alica a Natalenka. Za nami zabrali sedačkovú radu a kus balkóna kamery. Tentoraz boli na opačnej strane tribúny. Aj bubeník v počte 1ks bol dakde z Bratislavy. Kluboví bubeníci dnes absentovali. Ale inak väčšina piešťanského jadra bola na svojich tradičných miestach. V hale boli zástupcovia väčšiny slovenských klubov: Ruža, Bratislava. Dokonca i malí futbalisti od vedľa prišli fandiť. Hymny sme nestihli. Minútou ticha sme si uctili obete zemetrasenia v Turecku. Neborákov zostalo pochovaných pod troskami toľko, ako keby zľahli celé Piešťany aj s Kocuricami a Vrbovým dohromady. Prvú loptu chytili Švajčiarky. Bubeník trieskal dajako inak ako čajkári. Prvý kôš sme však zásluhou Sabi dali my. V prvej štvrtine hviezdila a držala nás ako tak v hre. Súperkám sa však darilo viac. Naše baby sa motali a okrem pomalosti neboli akosi zohraté. Prvú štvrtinu sme prehrali. V druhej štvrtine sa nám vďaka Favre, ktorej drdol až príliš často bol pri našom koši, začali Švajčiarky vzďaľovať. Bolo zle, trápili sme sa. Nepríjemná Constatine metala rukami ako Matovič so štátnym rozpočtom. Hoci vyzerá ako zápasníčka, od mala hrá basket. Pomaly a s námahou sme sa doťahovali. "Poďmé báby, poďme do toho, poďme do toho!" Za stavu 32:31 pre nás si holohlavý tréner Marcario zobral oddychový čas. Paradoxne pomohol nášmu tímu a v polovici zápasu sme viedli 38:31. Na začiatku tretej štvrtiny sme zásluhou už zasa Mištinovej (predtým Praženicová) a Stašovej ešte viac odskočili a Švajčiarky zostali nervózne. Vyfaulovali sa už po štyroch minútach, čo nám len vyhovovalo. Držali sme si dvojciferný rozdiel, ktorý sa v ostatnej štvrtine už len prehlboval. V závere si na palubovke  zahrali i pre mňa neznáme dievčatá. Pripadá mi, že sú nominované najmä všelijaké protežantky. Veď kto pozná Svetlíkovú (nevýrazná v Ruži) alebo ex-Slovanistku Tarkovičovú? Skórovali všetky, aj Alica si pripísala jeden bod. Zápas skončil 78:50. Slovensko! Celkom rád som vyšiel na čerstvý vzduch, pretože v hale bola príšerná .... V nedeľu sme po zimnej turistike na Strážove vyzdvihli ešte najmladšiu a o5 šli na siedmu do haly. Tentoraz sa dievčatá postavili proti Luxemburgu. Lístok pre malú nás stál nekompromisne 10Eur. No. Aspoň si dcérka zobrala zálohované plechovky a papierovú tlieskačku. Kámoška nám o5 držala fleka. Od začiatku zápasu sme mali navrch.  Prvú štvrtinu nám síce znepríjemňovala Etute, ale tréner ju potom nepochopiteľne stiahol. Našim babám vychádzali trojky. Milujem to ticho, keď baby strieľajú na kôš. A potom nasleduje erupcia divákov alebo sklamané Úúú. O5 skórovali všetky baby okrem Havranovej. Pp. ju nominoval Suja, ale v Ruži sa strelecky neprejavuje. Zápas sme potrebovali vyhrať, s čo najväčším skóre, čo sa i podarilo. Už na konci tretej štvrtiny sme nastrieľali  91 bodov. Bolo jasné, že padne stovka. Zápas napokon skončil 114:59. Obrovské "Ďákujeme" sa ozývalo halou. Baby si vybojovali postup vlastnou, kvalitnou  hrou a nespoliehali sa na hru iných tímov ako naši chlapi, ktorí dúfali v pomoc Nórska. I pred dvoma rokmi sme hrali podobne, keď  nám pomohla dvojciferná výhra nad Holandskom. Majstrovstvá Európy sú v lete tesne pred prázdninami. Svojich súperov spoznáme 8. marca pri losovaní do 4 skupín po 4 tímoch. Hrať sa bude v Slovinsku a Izraeli. Naposledy sme medailu doniesli v 90.-tych rokoch, tak snáď teraz

sa zablyští nejaký ten kov na hrudi našich báb. Držíme palce!

Kráľovná Beskýd

Názov expedície: Bezruč 22

Heslo: Bezručovi na blízku, dotkneme sa obelisku.

 

 

 

 

    Doliny sa prikryli pod šedú kupolu inverznej oblačnosti. Za slniečkom bolo treba ísť do vyšších polôh. Baby si dohodli prázdniny u babky a ja so ženou, že teda vybehneme pozrieť si kupolu z vrchu. V poslednú októbrovú nedeľu sadáme do Dračice a vydávame sa na sever. Najprv dodáme Dračici šťavu, a potom už nič nebráni juchať po diaľnici do Bytče. Teda ešte raňajší čaj sa pýta von, preto zastavujem pri Beckove. Cez Bytču pokračujem na Makov. Pred ním sa otvára krásna modrá obloha. Na Bumbálke českí policajti kontrolujú doklady - hľadajú utečencov. Štíhly mladíček nakukne do auta a pýta sa, či máme niekoho v kufri. Vravíme, že nik by sa nezmestil do tak malého kufra. "V to doufám" a prepúšťa nás ďalej. Pretnem hranicu krajov a odbáčam smerom na Ostravu. Popri veľkej vodnej nádrži Šance prejdem cez Ostravicu, kde už vidíme turistov idúcich pravdepodobne na Lysú, možno opačne na Smrk. My pokračujeme až do Malenovic k hotelu Petra Bezruče. Na ploche je dosť áut, ale asistent nás nasmeruje kdesi k dlažbe pri ceste. Vidím však, že odchádza auto, preto sa pichnem na jeho miesto. Nahodíme karimory a okolo pol jedenástej vyrážame zeleno značeným chodníkom hore. Dostal som spásonosnú myšlienku využiť skratku. Blbosť taká, že Eiffelovka je proti tomu malá vežička. Terén je dosť strmý a na listoch šmykľavý. Lepšie je ísť pohodlnejšou okľukou po zelenej a modrej značke. S fučaním sme prekonali 200 výškových metrov a napojili sa na modrý chodník. Ten zachádza k mohyle na Ivančeně, no dá sa ísť kratšou, poľnou cestou.

 

 

Mohyla Ivančena.

    Meno Ivančena je podľa pôvodného majiteľa miesta-Ivánka. Ivančina je pomník piatim umučeným skautom na sklonku 2. sv. vojny. Bratia neborákov vztýčili jednoduchý kríž podopretý kameňmi ešte pred nástupom boľševika v r.1946. Okoloidúci prikladali postupne ďalšie kamene až vznikla mohutná kamenná mohyla. Komunistickému režimu bola mohyla tŕňom v oku, čo vyvrcholilo v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď príslušníci bezpečnosti kontrolovali batohy a vyhadzovali turistom kamene. Samozrejme divadlo na zlých chlapcov bolo nezmysel a nedalo sa odchytiť všetkých ľudí. Kopa kamenia sa tak symbolom boja za slobodu. Každý rok na sv. Juraja si oddiely uctievajú nezmyselnú smrť junákov a mohyla sa ďalej rozrastá. Najnovšie už aj o putovné kamienky.

    Pokračujeme miernym stúpaním a pred sebou už vidíme červený stožiar vysielača. Pod nami je Malenovický kotol a nad nami kopec Malchor. Vyjdeme z porastu a stúpanie je prudšie. Drahá švihá a odbehne ma. Ja sa kochám výhľadmi na Podbeskydskú pahorkatinu s mestami Frýdek Místek a Ostrava. Za rázcestím Malchorka rozhodím paličkami a pýtam sa kudy kam. Partia Češiek mi radí ísť po žltej. Hovorím, že neviem kade mi ušla žena. Smejú sa a ja sa vydám po žlto značenom chodníku. Objavuje sa kosodrevina a chodník začína pred vrcholom serpentínami stúpať. A otvárajú sa krásne čisté výhľady na Moravskoslezské i Poľské Beskydy. Drahá ma čaká na cestičke. Hlúpy nápad bol dláždiť chodníky kameňmi položenými na hranu. Výsledkom je, že turisti šliapu pri kraji chodníka alebo si vyšliapu nový. Cyklisti liečia po prejdení kameňov nejeden defekt. Za necelé dve hodiny sme hore na severozápadnej strane Lysej. 

Pohľad na sever k Ostrave.

 

    Gigula, ako ju prezýval sliezsky bard Petr Bezruč, je najvyšší kopec Moravskoslezských Beskýd. Vrchol je vďaka hranatej budove a červenej veži vysielača nezameniteľný. Básnik Bezruč, po ktorom je pomenovaný v okolí snáď každý strom, podnikal pravidelné "výplazy" na kopec ešte v osemdesiatke. Iné pravidelné výstupy sú napr. LH365 t.j. koľkokrát sa podarí vystúpiť na horu počas roka, či 24/7 - koľkokrát sa vystúpi na vrchol za dvadsaťštyri hodín. Horské chaty, ktorých je v okolí požehnane, sú pomenované po ďalšom známom sliezskom rodákovi Emilovi Zátopkovi.

    Fúka, a preto si dáme mikiny. Pod nami Frýdlant a Frýdek Místek. V diaľke dymia komíny vítkovickej oceliarne. Vpravo Český a poľský Tešín. Za kopcami už je Poľsko s Biesko-Biala. Mňa upútajú svahy kopca posiate chalúpkami v poľských Beskydách. Nejaký kopec si pomýlim s Chočom. Ten však ešte nie je vidieť. Čo je pekne vidieť, je nízka oblačnosť vľavo v údolí Moravskej brány. Letisko Mošnov dlho hľadám. Prejdeme kúsok hore k známemu obelisku s vyhliadkou s príznačným názvom Krásná. Obelisk s hladícim bodem okupujú neustále ľudia. Iróniou je, že aj pohrebná služba z neďalekého Příbora nesie meno Obelisk. Tiež okolie tohto Obelisku okupujú ľudia. Po svojej poslednej "túre". Dumáme nad tým, prečo obyčajnú mosadznú platničku stále hladia až je celá vyšúchaná a nápis ani nie je vidieť. Neskôr sa dozviem, že som ani na Lysej nebol, keďže som sa pliešku nedotkol. Ale foto s obeliskom sme si spravili. 

 

Záber bez ľudí je umenie spraviť.

 

 

    Je čas obeda, preto zamierime najprv k menšej a staršej Bezručovej chate. Had ľudí smeroval dovnútra, preto sme sa rozhodli skúsiť novú chatu Maraton. Masa ľudí v nej nebola o nič menšia, tak sme sa postavili na chvost. Po nejakých dvadsiatich minútach vzali hnedú tácku v tvare trojuholníka, dievčina nám naliala polievky, ďalšia načapovala pivo. Nezabudol som ani na pohľadnice, ktoré som vyhrabal v krabici. Platiť sa dalo i kartou. Zelňačka bola klasická kapustová polievka a od echt moravskej zelňačky mala ďaleko. Ja som si dal kulajdu, v ktorej bolo hodne kôpru a málo hríbov. V lokáli je otvorený ešte malý bufet. Ako sme dojedli, ľudí ubúdalo, naopak pribúdalo tácní vo vozíku. Až ich nebolo takmer kam dávať. Harekrišna týpek, cyklisti, fantastická štvorka s vlastnými tričkami F4, Polynézania zo Starlab, miesiči v obtiahnutých legínkach. Sedeli sme oproti vozíkom, tak sme mohli pozorovať pestrú zmes ľudí motajúcich sa vôkol. Nasýtení sme vyšli na ďalšiu vyhliadku s názvom Tatranská. Vskutku je vidieť až na Tatry. "Krivý" kopček je nezameniteľný. Konečne si všimnem aj Choč s bradavicou. Panoráma Malej Fatry je úžasná, vľavo s Rozsutcami a vpravo trčiacim zubom Kľaku. Takúto dohľadnosť nemali ani keď robili info tabuľu predo mnou. Odhadom takých 60-70km, čo je fantastické. Neviem sa vynadívať na milované hory. Slováci majú veľké bohatstvo a málokto si to uvedomuje. Až som z toho vyhladol. Vybehnem si po makový koláč a drahej po kávu. Deckám kúpim aspoň žuvačky s obrázkom Lysej. Presunieme sa k vysielaču a chvíľu ešte obdivujeme jesenný výhľad pred nami.

 

 

Výhľad na rodnú hrudu.

 

    Obdiv si zaslúži i korpulentná dievčina, ktorá sem vyšla na horskom bicykli. Na kopci je teplejšie ako u nás pod perinou mrakov. Je to i saharským vetrom vo vyšších hladinách. Dolu schádzame na opačnej strane hory po červeno značenom chodníku. Po ceste je kopa krížov a mohyliek z kamenia. Príťažlivosť Lysej si vyžiadala dvakrát toľko obetí ako napr. Sněžka. Nečudo, keď daždivejšieho miesta v Čechách niet a zablúdiť je v lese veľmi ľahké. Spočiatku chodník prudšie klesá, potom sa zmierňuje. Jeden pán odkopáva kamene z cesty a mindžuje na ľudí, ktorí ich neodpracú. Za odpočívadlom Pod Lukšincem je prírodná zaujímavosť Ondrášové díry. Závrty do zeme, pod ktorými sú impozantné jaskyne. Ale dá sa do nich spustiť iba lanom. 

Jediná diera viditeľná od chodníka.

    Zbojník Ondráš v dierách schovával svoje poklady. Najväčší je priamo pod Lysou horou. Vraj. No i v skutočnosti si v útrobách zbojníci schovávali lup. Diery je sústava viacerých jaskýň.  Prelezených je asi 220m. Jaskyne sú stále aktívne, a preto nedostupné pre turistov. Iba netopiery sem majú voľný prístup.

 Opúšťame červený chodník a ideme po žlto-zelenom. Aj zelená cesta sa odpája a pokračuje do osady Staškov. My prudko zídeme dolu po žltej Lysohorským bestiářem. Bielu hrivu Slováka si pomýlim so stádom kôz. Z jedného z najstarších hostincov v kraji U Veličku počujeme hlasnú vravu. Rozhodneme sa dať si kofolu. Je studená ako nebožtík v mrazáku. Vo vnútri je príšerný smrad. Majitelia v nej nič nechcú dvesto rokov meniť. Stratila by svoje kúzlo a asi aj ten smrad. 

 

Kto nebol U Veličku, nebol v Beskydoch.

 

 

    Hajzldomček je mimo krčmu. Páni k chlopom, dámy k robkám. Po asfaltke kráčame dolu k Satinským vodopádom. Stmieva sa, ale keď už sme tu, zošmotláme sa prudkým chodníkom dolu. Fotiť sa v šere veľmi nedá, pýta to statív. Znova hore a po asfaltke dolu  k ceste na hotel. Tu len pretneme a pokračujeme kúsok žltým chodníkom, kým neuvidíme nad nami parkovisko. Kruh sa uzatvára. Parkovné sa platí v automate a je tiež na kartu. Horšie sa orientujem v tme a zláka ma odbočka na Čadcu. Hneď sa i otáčam a vraciam k Bílé a ďalej na Makov. Ešte sa pokocháme krásnym polmesiacom nad Považským hradom a o5 sa ponoríme do hustej hmly. S drahou sme skonštatovali, že tento rok sme viac u susedov na kopci ako doma. Vidieť celý hrebeň Malej Fatry z iného uhla pohľadu bolo dačo úžasné. Podobný výhľad sme mali zo Sněžky. Po nenáročnej trase je viacero zastávok, ktoré sa tiež oplatí navštíviť.

 

V 15m rokline pod cestou je ukrytý poklad Beskýd.

Knihy vs. filmové spracovanie 29

  Nebohý Mattia Pascal od L. Pirandella bol sfilmovaný v r.1985 režisérom M. Monicellim pod názvom Dva životy Mattiu Pascala. Snímka je na internete dostupná len s anglickými titulkami. Film je zasadený do súčasnosti (80. roky 20st.), dej knihy sa odohráva na začiatku 20.st. Takže už v dobe je rozdiel. Film má viac ako tri hodiny a je rozdelený v podstate ako kniha na časti, kde Mattia pobýva. Rozdielov je mnoho, napr. Mattia neprehrá všetky peniaze v rulete, ale žije v podstate z výhry. Skrachovanec Mattia  sa nechystá spáchať samovraždu, ako vo filme, ale rovno utečie na vlak. Takisto nie je na svojom pohrebe (skrytý) ako vo filme, ale o smrti sa dozvedá z novín. Mattia sa pohybuje autom, občas vlakom, no v knihe výlučne vlakom. Režisér sa však zhostil adaptácie poctivo a vcelku vystihol motív románu. Do filmu vnáša elán a komediálne prvky.
    Satiricon od Petronia priniesol na plátna kín slávny Frederico Fellini v r.1969. Ťažký film na sledovanie od ikony režisérov, miestami nezrozumiteľný, zložený iba z útržkov. Keďže z románu sa zachovali len fragmenty, Fellini si v podstate vytvoril vlastnú dejovú líniu (tiež zloženú viac menej z fragmentov). Film sa odohráva v sureálnej a snovej talianskej krajine, kniha je realistická. Snímka je plná orgií a sexu, knižka pôsobí skôr vlažne. LGBT komunita by sa potešila filmu, kde Fellini odhaľuje celú škálu vzťahov medzi buzíkmi, ako aj s opačným pohlavím. Kto chce nahliadnuť do psychiky geniálneho režiséra, nech si pozrie Satyrikon. Téme bisexuality, či teplošom sa už v žiadnom filme nevenoval.

    Novelu ruského spisovateľa V. Rasputina Lúčenie hodil na plátna kín režisér E. Klimov nie dlho po vydaní knihy (1976) v r.1983. Film sa rámcovo drží knižnej predlohy, i keď niektoré scény sú vymyslené, napr. snaha o povalenie smreka buldozérom alebo tanečky dedinčanov pri rádiu, či dojenie kravy na sídlisku. I takýmito vypätými scénami je snímka emotívnejšia ako kniha. V knihe tvorí hl. postavu Darja a jej kontemplácia, kdežto vo filme viac priestoru dostáva jej syn Pavel. Záver film je iný. Ozve sa siréna a hŕstka zaťatých dedinčanov čaká v drevenici na záplavu ostrova. Vydesia sa aj chlapi v člne, ktorí ich idú zachrániť. V knihe babky v Maťore počujú iba zvuk člna, ktorý blúdi v hmle na rieke Angora. Koniec knihy tak zostáva otvorený. Odkaz filmu je drsnejší ako v knihe, keď sa vlastne stavia ku kritike sovietskeho režimu. Kniha skôr opisuje výhody sovchozu, soc. vlastníctva a budovanie lepších zajtrajškov.

Rok 2022

     Pred tridsiatimi rokmi sme sa pýtali, ako dohnať životnú úroveň západu a dnes sa pýtame, ako sa vrátiť na životnú úroveň spred tridsiatich rokov. Korona sa zmenila na chripôčku, v susednej Ukrajine vzplanuli vášne mocností a my na malom Slovensku čelíme zdražovaniu.

1.1. - už ani nevieme, kedy je vlastne polnoc. Nový rok najprv čaká, kým prejdú reklamy, až potom odbije. Je nezvyčajne teplo +11°C. Na bicykli spravím prvých 18km z vyše 3000km pre tento rok,
3.1. - z vlaku vystupujem v meste nezvyčajne sám,
8.1. - hľadáme parťáka na hory a dnes sme sa pridali k ďalším unudeným rodinkám pri prechádzke na Katarínku. Plány na celý rok boli veľkolepé, ale viac sme sa nestretli,
9.1. - napadol prvý sneh tohto roka - 2cm,
13.1. - postupné zdražovanie. Rožky šli dnes zo 7c na 10c a na konci roka 2022 už stoja 12c-13c. Podobne mlieko. Z 55c šlo na 69c a rok ukončilo s cenou 85c/L. Toaleťák už nekúpim pod 30c, minulý rok bol za 20c. Benzín počas roka osciluje v závislosti, či práve útočí ruská alebo ukrajinská armáda v novom konflikte na Ukrajine. Skončí na 1.5Eur/L. Jediné, čo nešlo hore je chlast a nejaká kozmetika,
17.1. Na Jarise som zle pribuchol kapotu a žene sa cestou do roboty pootvorila. Na baráku dokončili majstríci poslednú vec - vonkajšie schodisko,
22.1. - prvá a posledná sánkovačka sezóny na kopci s 5cm snehovej nádielky,

 

 

Už viac sezón je snehu v nížinách minimum.

 

27.1. - korona si nás konečne našla. Staršia ju doniesla zo školy,

5.2. - zdraželo teplo o vyše 30%,

8.2. - prvé z nekonečných sedení domovej komisie ohľadom uplatnenia sankcii za nedodržanie termínov prác na bytovke,

14.2. - s drahou to spolu ťaháme už 20r. Kúpil som jej 20 ruží a 20 praliniek,

16.2. - hokejisti porazili v semifinále OH v Pekingu tím zo Spojených štátov. Rozhodli až samostatné nájazdy. Nervy po celý zápas, kolega idúc domov skoro odtrhol volant na aute,

20.2. - ani v nedeľu nemáme pokoj. Mladšia má zápasy v hádzanej a neraz vstávame ako do roboty. Dnes však zbytočne stojíme na parkovisku pred siedmou. Zápas zrušený,

24.2. - Rusko napadlo Ukrajinu. Mocenské chúťky USA si Putin nenechá len tak prejsť. Hneď mi aj prišla správa o podpore 10Eur na humanitárnu pomoc. Pokiaľ bude Ukrajinská armáda podporovaná dodávkami zbraní zo západu, konflikt nikdy neskončí. Vyrojilo so o5 množstvo "odborníkov", ktorí sa túžia každý týždeň odbavovať na vojnovej situácii. Ako počas korony,

 

Z obavy o majetok udomácnil ukrajinské lietadlá v našom ospalom mestečku.

 

 

27.2. - v Ružomberku na finále Slovenského pohára v basketbale. Trofej si odniesla Ruža. Dúfam, že naposledy,

2.3. - objavil som zázračnú masť na atopický ekzém Lipikar Eczema Med. Konečne mám pokoj a nemusím ísť kožnému,

10.3. - vo vlaku sa objavujú rôzne figúrky. Chalan, ktorý sa stále vrtel, nejaký mešuge alebo chlapík, čo naskakuje na poslednú chvíľu a vezie sa na čierno,

14.3. - na juh prúdia mimoriadne vlaky s utečencami z Ukrajiny. I kolega bol zachraňovať sesternice. Hoci si dal bobríka mlčanlivosti, baby nadávali na Putina. Na jeseň sa vrátili a teraz sú po tme,

18.3. - vtáčiky začínajú ráno spievať. Jar klope na dvere,

24.3. - šetrí sa už aj na strave v kantíne. Špenátové halušky sú len v názve, poliate múkovou omáčkou. Lekvár, či tvaroh v buchtách, aby som hľadal. Čínske rezance sú obyčajné špagety. Toto sa točí s pravidelnosťou mesiaca, dvoch. Kde sú napr. zeleninové taniere?

27.3. - na zápasy dcér veľmi nechodíme. Staršia si to neželá a mladšia ich má ďaleko pri maďarských hraniciach. Naveľa sa túto nedeľu vyberieme do Topoľníkov a aj to zablúdime,

28.3. - ráno ma cestou do rachoty prenasledoval nejaký týpek. Zrýchlim, zrýchlil aj on. Spomalím, spomalil aj on,

1.4. - školská zubárka odporúča deťom strojček,

5.4. - drahá na riaditeľskom koberčeku v škole. Staršia je drzá a patrí v správaní medzi najhorších v triede. Ich triedna skončila na maródke a v lete sa prakticky rozlúčila so školou. Žena si ako jediná zastala učiteľky, rodičia si pochopiteľne hájili puberťákov. O pár dní s hanbou žena podpísala návrh na dvojku zo správania,

10.4. - pokúšam sa spojazdniť el. pumpu (vianočný darček) na bicykel. Stálo ma to zodranú kožu na dlani od vrtuľky. Otrasmi bicykla vydržala však dve jazdy. Zapadá prachom v pivnici a na bicykli je malá ručná pumpička. Koncom roka sa k nej vrátim a vyzerá, že znova sa ocitne v košíku bicykla,

17.4. - fantastický úspech dosiahla naša malá basketbalistka. V Prahe na turnaji skončili staršie žiačky strieborné, keď nestačili na Slovinsko. Nešli tam s nijakými ambíciami a zrodilo sa prekvapenie. I hádzanárka bola v Prahe, ale vo veľkej konkurencii skončili v základnej skupine. Aspoň si pozreli matičku stovežatú,

27.4. - ďalší bravúrny úspech vybojovali veľké Čajky vo finále zápasu s Ružomberkom. Titul je náš!

 

 

Ligové zlato je doma.

 

30.4. - ochutnávka najdlhšej torty na Slovensku. 110m čokoládový piškót posypaný farebnými guličkami bol natiahnutý na dĺžku Skleneného mosta,

6.5. - dočkali sme sa aj nového povrchu na cyklochodníku do Hornej Stredy. Radosť cyklistov skalila za pár týždňov nehoda, keď na novovzniknutej vydutine sa dokaličil starší pán,

7.5. - bolesť hrdla, nádcha a hlas mám ako hluchý netopier. Skôr vydávam akýsi ultrazvuk,

18.5. - mladšia dcérka na monitoroch. Celkom ich zvládla (87% matika a 60% materinský jazyk) na to, aké perly vidím v zošite (dectvo, bycikel),

20.5. - firemná akcia "Keep Wining" na jazere. V rámci prípravy na pravidelné chodenie do roboty som šiel na bicykli. O hudobnú vložku sa postarala pod parou skupina Para,

23.5. - prvá návšteva čeľustnej ortopédie s deťmi. Pani doktorka Bírová nám vyprávala, čo nás všetko čaká, no doposiaľ sme neboli ani na otlačkoch. Stále nejaké výhovorky,

1.6. - prvá 40km etapa na práce do bicykli,

6.6. - virtuózo na svete. Sínusoida radosti a starostí sa preklopila strmo dolu. Horšie je, že tatina prevážame s infarktom a zápalom pľúc do nemocnice. Dva týždne si na lôžku pobudol,

8.6. - dostal som firemnú platobnú kartu na služobné cesty,

16.6. - aby starostí nebolo málo, Jarisa hlási málo oleja. Na rýchlo sa podarí zohnať aspoň 1L, aby žena došla domov,

18.6. - prvé kúpanie v bazéne u svokry. O týždeň sa kúpeme vo Váhu,

23.6. - ceny benzínu na maxime. Takmer 2Eur za liter,

28.6. - prebratím posledného vysvedčenia a štamprlíku som ukončil hru na klávesy v ZUŠ,

29.6. - ukončenie hádzanárskej sezóny u p. pecedu na záhrade. Končiacemu trénerovi sme sa zložili na darčekový kôš. O mesiac na naše prekvapkanie staro-nový tréner sa objavil na súpiske. Vraj nemá kto trénovať. Rád by som vedel, čo mu nasľubovali,

1.7. - stanovanie na Krupinskej planine.

11.7. - 1c a 2c mince končia. Zasa sa našla cesta, ako zdvihnúť ceny. Dokonca som si všimol rozdiely platením v hotovosti a kartou. Stalo sa mi, že na konci roka mi predavačka v papiernictve vysypala 1c ako výdavok. Odmietol som. Týždeň pred tým mi 2c mince v inom obchode nechceli zobrať,

13.7. - pokus o strihanie živého plotu na záhrade. El. nožnice sem tam zakvília v mučivom belcante. Až tatino vybehne z chatky, čo sa deje. Ruky sa mi od ťažkého inštrumentu trasú ako alkoholikovi ešte pri zaspávaní,

16.7. - Kapybary v Krkonošiach,

23.7. - oslava svokrovej sedemdesiatky. Odo mňa dostal sedemdesiatročné noviny zo dňa jeho narodenia. Bohužiaľ je písmo také malé, že si ich nevie prečítať. Dlho sme sa nezdržali, čakala nás na druhý deň cesta do Chorvátska,

1.8. - babám začínajú tréningy. Staršia chodí už len z donútenia,

2.8. - kolega dostal "úplatok" od dodávateľa - krabicu broskýň,

5.8. - prekračujem hranicu 2000km na bicykli tento rok,

Krásny a nenáročný okruh je v okolí vodnej nádrže Kráľová.

 

 

7.8. - neuveriteľné!  Behom týždňa mám dva škrabance na Sopli. Jeden na zadnom nárazníku a druhý na prednom. Aspoň k tomu prednému škrabnutiu sa vinník priznal a oprava sa riešila cez poistku. Zadný nárazník ma stál 100Eur do vačku lakiernikovi (s 50Eur ma vysmial),

13.8. - v trampolináriu v Drietome. Za hodinu (čo stačí bohato) vyjašili sme sa všetci,

15.8. - stávam sa nechtiac čiernym pasažierom vo vlaku. Ak idem vlakom, kupujem si spiatočný lístok. No dnes ráno som šiel autom, ktoré zostalo v servise a s5 vlakom. Som sa pozabudol, že nemám lístok,

22.8. - mladšia na hádzanárskom kempe na Výtokoch. Nazvala to koncentrák. Boli sme ju pozrieť posledný deň. Spoluhráčky ju iba pomaly prijímajú k sebe, ale snáď sa nevyčlení ako staršia v basketbalovom tíme,

23.8. - preberám ceny za účasť v súťaži Do práce na bicykli. Lepšie veci si rozobrali kolegovia. Neviem, prečo každý dostal inú tašku,

24.8. - ráno na stanici žobre odo mňa istá osoba z kultúrne nezvýhodneného prostredia (skrátka cigán) peniaze. Dvom Ukrajinkám pomáham preniesť kur.a ťažkú batožinu do správneho vagóna. Na vrátnici nefunguje terminál a som ešte aj bez obeda (nemal som označený, hoci sa mi to nezdalo),

27.8. - na leteckom dni SIAF v Kuchyni. Posledný krát som počul zapnutie prídavného spaľovania MiG-29. Dúfam, že tiež posledný krát som sa tam nakazil koronáčom 19,

 

Derniéra migín na Slovensku. A nové Viper-y v nedohľadne.

 

 

1.9. - prázdniny zakončujeme na chate v Radôstke (Kysuce). Neboli sme schopní ani jednoduchej turistiky. Okrem blbej nálady som nakazil takmer všetkých koronou. U mňa sa prejavil slabou nádchou a jeden večer zvýšenou teplotou. Najviac sme sa báli o svokra, ale dal to,

 

 

 

Zvonica v Radôstke.

 

6.9. - päť dní s koronou prešlo a som znova v kancli. Neschytal covid odo mňa nik,

7.9. - Jarisa na STK a EK,

8.9. - mám nového skupinára. Kanadský Poliak žijúci na Slovensku bude riadiť dizajn vonkajších skríň. Zatiaľ mi len podpisuje dovolenku,

11.9. - s traktorom na hríby. Svokor dostal v klesavej zákrute šmyk a skončil v kríkoch. Žena vybehla z auta: Boha, čo zas urobili?" a utekala ich ratovať, našťastie sa nikomu nič nestalo, aj auto bolo pojazdné, iba pár škrabancov a poškodený držiak značky. Hneď v najbližšom dome mali traktor, tak Fóbiu na tretíkrát vytiahli (trhala sa reťaz). No a hubársky úlovok? Najväčší v sezóne!

18.9. - na festivale Cinematik. Žene sa podarilo splašiť permanentku, tak sa striedame v kine,

22.9. - dnes mi príchodu do roboty bránil obrovský biely pes Hugo,

28.9. - takmer každodenný "kanclrun" dávam za asi 7min. V decembri sa poriadok vlakov mení a behy skončia. Naivne som si myslel...,

1.10. - máme nový hriankovač. Starý prestal spínať a ani oživovanie nepomohlo,

3.10. - preceda predstavenstva firmy končí. Aj slzičky upustil,

4.10. - covid úraduje v kancli. Vedúci povolil kolegom robiť z domu nad rámec povolených dní. To nám ale pribudlo zrazu chorých,

 

Veľmi pekná cyklotrasa je do moravského Broumova. V tento deň sme dali takmer 110km.

 

 

12.10. - okrem zdražovania, mnoho prevádzok stenčilo prevádzkovú dobu. O 18h je už minimum obchodov otvorených. Dokonca aj v nákupných centrách. Z pultov zmizlo čokoládové acidko a rybičky v majonéze. To si ich zasa budem dovážať zo Švédska?

17.10. - pýtam sa dcéry: "Čo bolo dnes v škole?" Odpoveď: "Myslíš na obed?",

20.10. - na domovej schôdzi sme zvolili nového domovníka,

25.10. - nahnali nás všetkých do kanclu, lebo prišiel šéfov šéf. Ani si nás nevšimol. Doposiaľ vlastne ani neviem, ktorý to z tých troch Yankee mušketierov bol,

28.10. - v baráku leštili schody. Zrovna na našom poschodí. Nerozumiem prečo odstránili lyžiny vedúce do pivnice, keď ich neleštili. Takto vynášam bicykle. Prach však neutreli,

2.11. - firma šetrí. Spoľahlivé Škodovky nahradila Renaultami,

4.11. - som vo firemnej čitateľskej výzve spolu s dvoma kolegami. Názov tímu: Smradľavé papuče. Skončili sme 9 z asi 14 tímov. Rekord 3 členného tímu bol vyše 11 tis. strán, t.j. 132s/deň/človek. Toľko dám, keď celý deň nič nerobím. Cenou útechy bola magnetická záložka,

9.11. - zápas, ktorý predčil finále. Toľko ľudí ešte v Diplomatke nebolo. Čajky sa postavili proti jednému z najlepších družstiev Európy. A poradili si s ním. Protekčný bubeník sa zjavil o5 pár minút pred písknutím. 30 fanúšikov 

10.11. - vianočný večierok nebude. Vraj nie je sála pre 1000 ľudí. Hasiči v Tr. Tepliciach už nechcú do Kursalónu chodiť. Skôr si myslím, že sa šetrí. Podobne ako na kúrení. Na radiátoroch firma nastavila hlavice a zaplombovala,

14.11. - prerábajú sa domové zvončeky. Čakali sme sestru a tá sa skoro posrala. Zúfalo hľadela na plastový kryt namiesto zvončekov. Našťastie jej suseda otvorila,

20.11. - hádzanárka vybojovala zlatú medailu a narazený lakeť na turnaji v Hodoníne,

21.11. - tatino v nemocnici na bratislavských  Kramároch so srdiečkom. Strávi týždeň na všetkých možných aj nemožných vyšetreniach. Náhoda, či irónia: 21. november je Deň CHOCHP, ktorú mu v priebehu roka potvrdil doktor,

22.11. - bicykle po strednom servise+výmena reťaze. 66Eur/kus,

23.11. - už aj kolega začal praktikovať tesné odchody z roboty a značiť si ich v druhej (bližšej k vrátnici) budove. Dnes sme však utekať nemuseli-vlak meškal nádherných 80min.,

24.11. - končí nám internetová televízia zadarmo (priživoval som sa na svokrinom Magio Go) a hľadám preto nového poskytovateľa. BIRDTV skončí po 5min. namiesto 24h, IPTV-REVOLUTION neposkytuje 24 skúšku kvôli MS vo futbale, vyhráva ONEIPTV za 67Eur/rok. Často sa stáva, že zvuk nesleduje obraz. Každý deň nejaký program,

31.11. - pomaly chodí Ježiško. Utrácam nehorázne sumy, hlavne pre svoje ego. Svedomie sa snažím   uchlácholiť nákupom potravín pre charitu,

1.12. - na vystúpení súkromnej ZUŠ, kde účinkovala medzi maličkými naša 44. ročná kámoška,

Na energetickej kríze predsa len ktosi zarobí. Objavili sa inzeráty kominárov. Ľudia začali kúriť kadečím,

6.12. - firma alebo kuchtíci (?) rozdali mikulášske balíčky. Skôr ich mohla dať na charitu.

7.12. - toľko sme chodili do Nemecka opravovať skrine až prišlo k úrazu. Kolega si vyvrtol členok na hotelových schodoch,

12.12. - najväčšia zmena vlakového grafikonu za posledné roky. Spočiatku som bol nadšený, že nebudem musieť utekať do roboty, ale prakticky je to ešte horšie. Nahustené vlaky a meškanie hlavne ráno (10min. je už pravidelnosť), občas i poobede. A tak behávam zasa,

16.12. - prezidentka odvolala vládu. Veľa ľudí si vydýchlo od amatérskych hujerov. Otázka je, kto príde?

17.12. - napadlo 2cm prvého snehu tejto sezóny,

18.12. - vianočné stromčeky nezdraželi. Čo ale v budúcom roku istotne zdražie, bude mestská daň o 100%, vývoz odpadu z 39Eur na 59Eur na osobu a napokon aj firemné obedy o 45c, Takže budeme bývať v čistunkom mestečku a kvalitne sa stravovať,

19.12. - členok si vyvrtla už aj naša hádzanárka,

23.12. - neprešiel pomaly ani rok a o5 ide hore teplo o závratných 50%. Elektrina o 16%. Regulačný úrad so schválením cenových návrhov ani neponáhľa, keďže kompenzácia od štátu je v nedohľadne. Kocúrkovo ako pri korona kríze,

24.13. - väčšinou býva pod stromčekom Betlehem. My sme si našli model ČOV a hudobnej školy,

29.12. -  posledná 23km dlhá bicyklová jazda po okolí. Rok sme zavŕšili 3244 našliapaných kilometrov,

31.12. - tradičný výstup na Marhát. 51. ročník uvítalo nezvyčajne teplé počasie +8°C. Dávno sme tiež nemali hmlu.

Inverzná oblačnosť chutná ako cukrová vata po mesačnej diéte.

závislosti mladých aspoň sú v teple

Okno do neexistujúceho sveta

    Chladné a neosobné ako vosková figurína Julie Roberts. I tak si bez neho nevieme predstaviť život. Pozeráme sa doň každý deň. Koho sa krajšie pohlavie, ako prvé, ráno pýta na vrásky, zuby, jebáky? Okrem seba, kontrolujeme ním situáciu pri jazde autom. Na diaľnici je to otázka života a smrti. Zvieratá reagujú naň zvláštnym spôsobom. Nevedia pochopiť, čo sa deje. Ale napríklad slon, straka alebo veľryba, či delfín chápu, že vidia svoje vlastné obrazy. Gorily sú také na vážkach. Planéta opíc nehrozí, skôr delfínov.
Prvé zrkadlá boli vyleštené mosadzné pliešky. Sklo začali používať v staroveku Peržania. Feudáli začiatkom 17. storočia okrem poddaných už vešali i zrkadlá. Na stenu pochopiteľne. 

Najväčšie zrkadlo na zemi je na bolívijskej náhornej plošine Salar de Uyuni. Keď sa na povrchu desať tisíc metrov štvorcovej soľnej plošiny zhromaždí tenká vrstva vody, stáva sa vysoko reflexnou. Človek sa zmohol len na skromné zrkadielko pre observatórium v Čile s plochou ani nie štyristo metrov štvorcových.

    Umožňuje cestovať časom do minulosti. Ak priložíme dve zrkadlá veľmi blízko seba vznikne pôsobením kvantových polí fyzická sila, ktorá napomáha udržať červiu dieru, cez ktorú sa dá cestovať s5. Je však nekonečne malá. Tak pre koronavírus. Kto vie, či neprišiel z budúcnosti?  A vraj z Wu-chanu. Vďaka zrkadlu viem aj, ako ďaleko je náš súputník mesiac. Autom by sme k nemu cestovali celý rok. I to, že od nás odchádza 4 centíky ročne. 

Pôsobí mysticky. Skúste sa pozerať v zatmenej miestnosti meter od zrkadla na svoj obraz. Nech je čo najviac tma, ale aby ste videli svoj obraz. Po 10min. vám garantujem, že uvidíte všetko možné len nie seba. Schyza jak vyšitá. 

Je to vlastne mýtus, že zrkadlo váš obraz prevráti. To, čo vidíte je ľavá strana vašej tváre vľavo od zrkadla a pravá strana vpravo. Je mi to jasné ako Mikasova vyhláška, ale nevadí.  

    Existuje aj "skutočné" zrkadlo, ktoré umožnilo vidieť obraz tak, ako vás vidia ostatní. Môžete si to opáčiť sami. Stačí si spojiť dve zrkadlá v pravom uhle. Tak získate 3D projekciu, aký ste krásny pre okolie. 

Kúzelné je zrkadlenie na hladine vody. Odraz pokoja preniká i do vás. Skúste doň hodiť kameň. Rozbije harmóniu a kľud. Rovnako magický je kaleidoskop. Dvadsať sklíčok s tromi zrkadlami dokáže vytvoriť obrazce na 500 miliónov rokov.

Desivý, no reálny je strach zo zrkadiel. Katoptrofóbia. Už len to slovo znie traumatizujúco. Takýmto neborákom napr. vadí, že obraz v zrkadle je nereálny. Iní veria, že zrkadlo kradne dušu. Dodnes v niektorých kultúrach prehodia cez zrkadlo plachtu v dome nebožtíka. Priznajte si, že v cudzom, rokmi opustenom dome sa do zrkadla len tak nepozriete.

    Zrkadlo nás vymanilo zo zvieracej ríše. Bez zrkadla neexistuje ja a ty, bez ja a ty niet myslenia.  Všetky jednoduché pojmy sú zrkadlové: pekný a škaredý, dobrý a zlý, tvrdý a mäkký. Hovoríme o smútku a radosti, o láske a nenávisti. Zrkadlo rozdvojilo osobnosť na seba a mňa. Skôr, ako to bol človek schopný rozlíšiť. Kým ste sa nevideli v zrkadle, nič ste nevideli ani zo sveta. Už dvojročné dieťa rozozná seba v zrkadle. Veď aj schopnosť empatie a porozumenia sa pripisuje zrkadlovým neurónom. Krásny príklad je zívanie. Zívnem ja, a sused vedľa mňa tiež. A ešte mi vyčíta, prečo zívam, a potom musí aj on. Aj emócie sa zrkadlia v tvárach ľudí. Niekedy sa spolu bojíme i smejeme. Falošní ľudia sú zrkadlá s pokriveným sklom. Duté, či vypuklé, ponuré a tajné. Nevidíme ich pravú tvár. Fejklandia zdarma.

Aj duša má svoje zrkadlo. Vraví sa, že v očiach. Ale pieseň, báseň, či maľba je taktiež zrkadlenie autorových pocitov. Zrkadlo je s nami od pradávna, a preto otvorte oči a dobre sa pozerajte. V tvárach druhých uvidíte svoj odraz.