Nebohý Mattia Pascal od L. Pirandella bol sfilmovaný v r.1985 režisérom M. Monicellim pod názvom Dva životy Mattiu Pascala. Snímka je na internete dostupná len s anglickými titulkami. Film je zasadený do súčasnosti (80. roky 20st.), dej knihy sa odohráva na začiatku 20.st. Takže už v dobe je rozdiel. Film má viac ako tri hodiny a je rozdelený v podstate ako kniha na časti, kde Mattia pobýva. Rozdielov je mnoho, napr. Mattia neprehrá všetky peniaze v rulete, ale žije v podstate z výhry. Skrachovanec Mattia sa nechystá spáchať samovraždu, ako vo filme, ale rovno utečie na vlak. Takisto nie je na svojom pohrebe (skrytý) ako vo filme, ale o smrti sa dozvedá z novín. Mattia sa pohybuje autom, občas vlakom, no v knihe výlučne vlakom. Režisér sa však zhostil adaptácie poctivo a vcelku vystihol motív románu. Do filmu vnáša elán a komediálne prvky.
Satiricon od Petronia priniesol na plátna kín slávny Frederico Fellini v r.1969. Ťažký film na sledovanie od ikony režisérov, miestami nezrozumiteľný, zložený iba z útržkov. Keďže z románu sa zachovali len fragmenty, Fellini si v podstate vytvoril vlastnú dejovú líniu (tiež zloženú viac menej z fragmentov). Film sa odohráva v sureálnej a snovej talianskej krajine, kniha je realistická. Snímka je plná orgií a sexu, knižka pôsobí skôr vlažne. LGBT komunita by sa potešila filmu, kde Fellini odhaľuje celú škálu vzťahov medzi buzíkmi, ako aj s opačným pohlavím. Kto chce nahliadnuť do psychiky geniálneho režiséra, nech si pozrie Satyrikon. Téme bisexuality, či teplošom sa už v žiadnom filme nevenoval.
Satiricon od Petronia priniesol na plátna kín slávny Frederico Fellini v r.1969. Ťažký film na sledovanie od ikony režisérov, miestami nezrozumiteľný, zložený iba z útržkov. Keďže z románu sa zachovali len fragmenty, Fellini si v podstate vytvoril vlastnú dejovú líniu (tiež zloženú viac menej z fragmentov). Film sa odohráva v sureálnej a snovej talianskej krajine, kniha je realistická. Snímka je plná orgií a sexu, knižka pôsobí skôr vlažne. LGBT komunita by sa potešila filmu, kde Fellini odhaľuje celú škálu vzťahov medzi buzíkmi, ako aj s opačným pohlavím. Kto chce nahliadnuť do psychiky geniálneho režiséra, nech si pozrie Satyrikon. Téme bisexuality, či teplošom sa už v žiadnom filme nevenoval.
Novelu ruského spisovateľa V. Rasputina Lúčenie hodil na plátna kín režisér E. Klimov nie dlho po vydaní knihy (1976) v r.1983. Film sa rámcovo drží knižnej predlohy, i keď niektoré scény sú vymyslené, napr. snaha o povalenie smreka buldozérom alebo tanečky dedinčanov pri rádiu, či dojenie kravy na sídlisku. I takýmito vypätými scénami je snímka emotívnejšia ako kniha. V knihe tvorí hl. postavu Darja a jej kontemplácia, kdežto vo filme viac priestoru dostáva jej syn Pavel. Záver film je iný. Ozve sa siréna a hŕstka zaťatých dedinčanov čaká v drevenici na záplavu ostrova. Vydesia sa aj chlapi v člne, ktorí ich idú zachrániť. V knihe babky v Maťore počujú iba zvuk člna, ktorý blúdi v hmle na rieke Angora. Koniec knihy tak zostáva otvorený. Odkaz filmu je drsnejší ako v knihe, keď sa vlastne stavia ku kritike sovietskeho režimu. Kniha skôr opisuje výhody sovchozu, soc. vlastníctva a budovanie lepších zajtrajškov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára