Tvrdé jadro basketbalového koša

"Titúúl je náš, titúúl je náš", tento a podobné popevky zneli hlboko do polnoci našim kúpeľným mestečkom.

Domáci tím Čajok vybojoval historicky prvé víťazstvo v basketbalovej extra lige báb. Na zápasy 3:1. Po výhre v Ruži už akosi duch Niké zostal visieť nad mestom a nikto si ani nepripustil, že domáci zápas by mohol dopadnúť inak. Svedčilo o tom i to, že lístky na zápas boli vypredané už dva dni dopredu. Pristavila sa aj ďalšia malá tribúna v zadnej časti haly. Zišli sa fanúšikovia Čajok z Handlovej, Nitry, Prievidze, Starej Turej a bohvie ešte z akého valala. Nátresk vyše 1000 duší Diplomatka ešte nikdy nezažila. Drahá išla do haly už dve hodiny pred zápasom. Ja som mal na starosti biele ruže. Pre každú čajku zvlášť ako dar z fanklubu. Iba som ich žene podal a šla. Vyzdvihol som ešte malú z výtvarnej a odtiaľ sme aj my rovno trielili do haly. Pred piatou sme boli pred dverami a čakali, kým mi drahá podá lístok (klub daroval "skalným" 20ks). Veľké sa akurát individuálne rozcvičovali. Aj fanklub sa fyzicky pripravoval prvými hodmi antistresových pohárikov do huby. Držal som miesta (polku rady) rodičom jednej z hráčok. Od Natálie snáď prišli všetci až do tretieho pokolenia. Baby na chvíľu zmizli do šatne, aby sa potom za potlesku objavili o5 na palubovke a naťahovali sa podľa bradatého kondičného dirigenta. Pol hodinu pred písknutím nabehla aj Ruža. O štvrťhodinku prišiel zatúlaný bubeník a teraz, kde ho posadiť? Takto neskoro sa predsa nechodí. Obligátne predstavenie hráčok. Ruža si tlieskala sama, naše nabehli za burácania publika. Fan klub nastúpil tiež v plnej sile odhodlaný rozdať si to s Concordiou: predo mnou Mucha Puk, Jaruška, Janči, Ala, Lassi, Ondro, Speedy, Frenkie, Natálenka, Knoto, Foxy, Danka, po boku Dráčik a moja maličkosť s jedenástkou na drese. Sú štyri minúty do zápasu, žlto-modrá štandarda máva, parochne nasadené, no a Concordia nikde. Zaznela hymna, decibely rastú. Rozhodca vyhadzuje a loptu chytí Motley. Bleskovo je v našom koši. 0:2. A hneď 0:5. Studená sprcha. Napnutí sme ako blany na bubnoch. Baby začínajú úvod rozpačito, ale do hry nás vráti trojkou James. Štvrtinu vyhráme o jeden bod. 5 min. po prvom hvizde sa objaví na opačnom konci haly i Concordia (uviazli v zápche), no priniesla im skôr smolu. Čajky sú aspoň dôsledné v obrane a nepripustia súpera bližšie. Dávame si tiež pozor na fauly. Ruža skúša trojky a padajú jej. Našťastie iba v prvej polovici. V druhej štvrtine sme 8 minút nedali riadny kôš, iba pár trestných bodov. I u James boli hody 50:50. Saša Hašková spálila tri jasné koše. Za jeden nás potrestali súperky košom. Robila však špinavú robotu v defenzíve. Nebola jediná, čo mala neistý hod. Nervozita bola enormná na oboch stranách. Keď sa útočilo na kôš, niekedy nastalo ticho, že som počul vlastný prd, teda dych. Takéto momenty som pozoroval od začiatku finálových zápasov. Myslím tie tiché. Každá, i najmenšia, chyba sa trestá. Trestné hody sme znepríjemňovali súperkám piskotom. Čo sme doteraz nerobili, ale šlo o všetko. Lepší nápad by bol robiť vietor, nech loptu sfúkne mimo obruč. Polčas sme vyhrali 31:29. Vsadili sme na dve hráčky, čo bolo málo. Chýbala nám i rýchlosť a presnosť. Tá chýbala aj dedovi na záchode. Nepomohla mu ani podpora kachličiek. Ruža mala oporu viacerých strelkýň. No naša kapitánka Matea excelentne kočírovala zápas. Tretiu štvrtinu sme začali výborne a súperkám sme sa odtrhli o 10 bodov. Fan klub stál na tribúne a skandoval. Dcérka mi dala do rúk žlté nafukovacie ťapky. Ona mi s nimi totiž skôr vadila a nerád by som prišiel o oko. Akosi sa nedarilo vtiahnuť viac divákov. Dievky pod vedením Suji sa pokúšali  dotiahnuť, ale baby sa držali. 45:39 skončila štvrtina a stále nebolo rozhodnuté. V poslednej štvrtine bola rozhodujúca trojka Matei. O5 sme odskočili o 10 bodov. To už som začal veriť, že výhra je na dosah. "Sme majstri!" kričím. Napokon prišiel famózny únik Natálie a bolo definitívne rozhodnuté. Ruža to vzdala a posledné dve minúty bola na palubovke exhibícia Čajok. Pár sekúnd pred koncom hala burácala, na palubovke už vrieskala aj manažérka klubu. Iba tri tímy dosiahli prvenstvo v basketbale. Po šiestich rokoch, čo sú Čajky v extralige stále len druhé  konečne prelomili smolu. Šťastie nám priniesla Alica Moravčíková, ktorá mala titul s Ružou v minulej sezóne a zlatým prestupom ho preniesla k nám. Inak, ako jediná sa otočila na fanklub a ďakovala 6. hráčovi na palubovke. Ruža sklamane zhrabla striebro. Naše baby nastavili krky na zlato a ruky na dva veľké zlaté poháre. I plagát mali dopredu vytlačený. Medzitým som vybehol do bufetu pre ruže. Skandovanie nemalo konca, tribúna sa otriasala. Niektoré ružičky v rukách fanklubákov nevydržali. V jednej ruke ruža, v druhej konfety. No a tlieskaj, poskakuj ako králik Duracel. Tréner Jankovič si nasadil na hlavu korunu. Kráľ sa zbytočne snažil uniknúť prúdu šampanského. Doňa Broňa nám doniesla zopár majstrovských tričiek. Našej famílii sa neušli. Máme krátke ruky. Konečne si baby na palubovke všimli aj nás. Úprimne? Sme im ukradnutí. Budúcu sezónu bude iný mančaft. Ak by som to povedal tvrdo sarkasticky: muchy sa menia, hovno zostáva rovnaké. Naveľa, prešli okolo palubovky a dostali od verných fanúšikov po ruži. Nejaká foto s trblietkami a už sa mohli diváci vrhnúť na plochu. Lepkavú od šampáňa a lesknúcu sa žltými hviezdičkami a prúžkami. Každý sa chcel zvečniť s hráčkami. Kapitánka rozkrojila dúhovú tortu. Najväčší hladoši stáli prví v rade. Medzi nimi naše dcéry. Bohvieaký záujem o zalepenie žalúdka nebol. No a nakoniec prišila na radu sieťka na koši. Tupými chirurgickými nožnicami sa Matea trápila dobrých päť minút. Ale myslím, že ochrankárovi nevadilo niesť sympatickú babenku na pleciach. Druhý kôš amputovala Saša obratne s nožom. Zasa nekonečné fotenie. Z tribúny eufóriu Čajok a fanúšikov ticho pozoroval majiteľ klubu v šedej košeli a tmavom saku. Automaticky postupujeme do Európskej ligy, a to sa bude musieť inak pánko bachnúť po vačku. Váhali sme, či osloviť Terezu. Nejako posmutnela (vraj ma ďalší deň školu a zábava pre ňu končí). Stavila sa, že ak vyhráme, bude spievať Vymyslená od Elánu. Nuž, zostala len vymyslená túžba v hlave Muchy Puk. Keď už precedníčka vytiahla ukulele, zahrala zopár "flákov" od Elánu (jeden z nich sa stal novým popevkom) a Olympicu. Chvíľu sme strieľali na kôš, ale prsty som mal lepkavé ako od cukrovej vaty a nechcela sa mi držať v paprčiach. Čajky sa postupne vytratili do šatne, fanklubu patrila palubovka ešte aj po zhasnutí svetiel. Ja som odprevadil deti domov a po desiatej sa vrátil. Stihol som si dať aspoň rožok. Trochu som si zahulákal s ostatnými v tme. Niektorým pokrikom ako Laura Želnyté som nerozumel. Trocha som introvertil s Jančim. Ten ako introvertný šofér nepil a nebavil sa. Zhodli sme sa, že zájdeme do IKEA a poskladáme si tam zmysel pre humor. Chýbal mi do počtu Lassi. Ten bol ako Peršing: rýchly štart a rýchly koniec. Z baru nás vyhnal až majiteľ, ktorý by rád podnik a vlastne celú halu konečne zavrel. Dal tip, že Čajky sú v bare. Hulákaním cez park a centrum sme sa presúvali na pozíciu. Ja som obohatil relatívne nočné ticho zvonením na zvonček ako stará dôchodkyňa. Stojíme pred prázdnym barom. Foxy vytiahol večeru v miske. Pomaly sme jadro rozbili a pobrali sa vo veselej nálade domov. Mucha Puk s Dankou zostala a urobila dobre. Cestou domov vidíme, že malá skupinka dievčat v tmavom mieri k baru. Mne sa nechcelo vracať, zajtra vstávam do rachoty. Pred polnocou som rachotil naposledy v baráku na šmykľavke do pivnice.

Oslavy zaznamenali i straty. Zmizla zástava. Optimisticky verím, že visí na stene v klube. Lacná zrovna nebola. Ťapky popraskala úmyselne naša staršia dcéra, dve sa podarilo zachrániť. Palubovku sa snažili zachrániť ešte v ten večer umytím, ale šampáňo hneď tak dole nepôjde.
Čajky teda konečne prelomil prekliatie druhého miesta. Titul majstra SR chýbal do zbierky a strašne po ňom túžili. Z Ružomberka je biedna dedina, kde ani Vilo Rozboril nepríde. Ťažké je získať titul, ale ešte ťažšie ho bude obhájiť. Varíme sa v kotli budúci rok! My vás Čajky- neopustíme, neopustíme!