Názov expedície: Hvala 2022
Heslo: Po českej hore, kapybary čaká more.
25.7.2022 Toaleťák a E65 nás prenasleduje
Tento rok sme sa k miliónovému húfu drbnutých dovolenkárov dobrovoľne pripojili aj my. Krátko po pol jednej v noci všetkých budím, hoci sa im najlepšie spí. No do Chorvátska sa chodí na noc a my nesmieme byť inakší. Okolo 1.20 odchádzame. Takmer. Ešte utekám pre dve fľaše vody. Zasa čosi chýba ako minulý rok. V nádeji vyhnúť sa šikane a buzerácii na Hungaroringu tankujem plnú v Hovadove na hraniciach. Cena 2.05Eur mi pripadá kruto trhová. U nás doma za 1.80Eur. Podľa mňa by som v dolnej zemi nedal viac. Možno i menej. Cesta ide plynulo. Cez Mosonmagyaróvár na M86 do Soboty. Potom na Zalaegerszeg po európskej E65. Cestu preráža nákladiak z Čiech. No za Zalaegerszeg-om razím cestu za mnou idúcemu autu ja. Okrem rozomletého zajaca, nestretám žiadnu zver. Pomaly sa rozvidnieva. Ľudia pred piatou ráno sa už trúsia na autobusových zastávkach. Prekvapí ma kruháč v lese pri puste Bak a prudko brzdím aj pri nábehu na diaľnicu M7 v Nagykanizsa. Hungaroring sme zvládli za necelé 3h. Na hraniciach čakáme cca 15min. Takmer ako v sobotu minulý rok. Smejeme sa na trčiacich rukách colníkov z búdok. Žena si pamätá maďarskú colníčku z vlaňajška. (chorvátska je cestou s5 v búdke znova). Oddych a tankovanie som plánoval na Goričane, ale netrafil som odbočku. Preto prestávku mám až v Ljubešići. Pred Záhrebom sa dostávame do 6km kolóny. Ani neviem prečo. Rozbehneme sa a o5 spomaľujeme. Tri autá sa ťukli. Pre Poliakov dovolenka skončila. Nečudujem sa, keď niektorí myšičkujú medzi pruhmi v snahe byť rýchlejší, predbehnúť, čo najviac áut. Ako však pozerám, je to úplne jedno, v ktorom pruhu som. Stojím hneď za Lučkom a dávam kolečko do rúk žene. Nech si užije aj ona nikdy nekončiacu kolónu do Karlovaču. Vymeníme sa až na odmorišti Nadin za Zadarom. Posledných 50km ťahám ja. Stretáme auto z nášho okresu. Veru. Pár dní podobné neuvidíme. Menšiu nervozitu spôsobil dym z klímy. Okamžite ju vypínam. Z najväčšou pravdepodobnosťou sa odparila len kondenzačná para. Vnútri plechovky bolo teplejšie ako vonku. Smažíme sa na sedadle ako fritule, preto klímu za Zadarom o5 spúšťam. Z výduchov nevychádza okrem chladu nič. Paráda. Zapínam i navigáciu, ale presnú adresu nemám. Smerujem dakde doprostred dedinky Brodarica k moru. "Na pána" vojdem do jednosmerky, no musím cúvať a pustiť auto. Dračicu odstavím pri mori a hľadáme na ulici Obala gaj vilu. Až na konci cesty objavíme Katarínu. Na neveľkej ploche za bránou parkujú Slováci a Česi. Jeden mi hovorí, že je plný dom. Volám sprostredkovateľke. Niekoho pošle. Ten niekto je majiteľka. Čakáme pod pergolou 20 minút, no nik nechodí. Volám číslo napísané na bráne. Vraj za 10min. príde. Z čiernej Audiny s nemeckou značkou vystúpi stará pšenica v zdravotníckom rúšku a slamáku. Na sebe má ledabolo zapnuté červené šaty. Vyľakám sa, či škopcáci, čo ju priviezli nebudú, nedajbože, zdieľať s nami apartmán. Babka rozpráva iba chorvátsky a nemecky. Ťažko sa s ňou dorozumieť. Vyplatím ju zvyškom peňazí, ktoré si panička preráta a zoberie nám doklady. Po schodoch všetci vyjdeme do najvrchnejších izieb. Sme z Nemcov v rozpakoch. Ukáže nám izbu a "Uživajte!" Nemčúri boli iba omrknúť apartmán. Asi ich stará viac-menej nanútila. No len čo zídem dolu po kufor, milá baba čaká, že ju odveziem domov. Vyhodíme aspoň batožinu. Dámu potom zaveziem na opačný koniec (o5 cez zákaz vjazdu. Šak sme v Chorvátsku). Pozýva nás na kávu a slivovicu, ale ideme nakupovať. Najprv zastavím na maličkom parkovisku pri miestnom konzume Studenac, ale je prázdny. Otočím sa a ťahám ku Šibeniku do Plodine. V prvom rade v košíku pristane hajzlák. Tentoraz absentuje totálne. V Cerove sme ho nepotrebovali, v Krkonošiach ho bolo málo a v Brodarici nie je vôbec. Hodíme do vozíka cestoviny na obed, chlieb na raňajky a vínko. Pekáreň v Brodarici je ďaleko od Kataríny, nepochutím si na čerstvých croissantoch. Hoci ďalšia je smerom na Žaboric a možno nie je až tak ďaleko. Autom zájdem ešte na opačný koniec dediny, kde je akože centrum, ale okrem pár lokálov bieda. Blízko máme iba bar a trocha ďalej pizzériu. Apartmán je podobný tomu v Makarskej, ale je väčší. Super je mega terasa s výhľadom na more. Na jednej strane terasy máme postavený hrdzavý sušiak na uteráky a slnečník. Smerom k moru máme plastový stôl a stoličky. Uteráky v kúpeľke sú iba dva veľké a dva malé. Niektorý nábytok by sa zišiel vymeniť. Posteľ mi vŕzga ako mizerné husle, nesvietia svetlá nad zrkadlom v kúpeľke a dcérke zostala v ruke zlomená rukoväť na dverách chladničky. Na operadle stoličky dakto hral piškvorky. Fajn sú plastové dvere (len s nimi treba citlivo ako s detskou riťkou) a okná so žalúziami. Necháme ich na noc otvorené. Klímu potom nepúšťame. Najeme sa plnených cestovín a hodinku odpočívame po dlhej ceste. Po štvrtej ideme k moru, ktoré máme 10m od vily. Snažím sa beznádejne naučiť vyrovnávať tlak. Na dne sú zapichnuté veľké ako lopúchy, mušle Stehnovky nádherné.
Pinna nobilis obrastené machom síce tak vznešene nevyzerajú, ale lastúrniky vo vnútri sú dokonca jedlé. Patria medzi najväčšie mušle na svete. Môžu dorásť do 1m. Sú to jediné zlaté priadky mora. Produkujú vzácny hodváb byssus. Žijú iba v čistých vodách a nikde inde ako v Brodarici som kolóniu Stehnoviek v Jadrane nevidel. Sú veľmi vzácne (jej vylovenie príde na 70Eur) a otepľovaním morí miznú.
 |
| Pohľad z terasy. |
Vylovím malú mušľu (nie pinnu). V chodidlách mám zapichnuté dva tŕne morského ježka. Kašlem na potápanie a idem hore. Pinzetou tŕne nejdú von. Neskôr si kúpime špendlíky a vyťahujeme. Zopár mikro mám v prste doteraz. Po šiestej zaklope na dvere starý s dokladmi. Zrovna sme všetci nahí. Splašene pobehujem po apartmáne a kričím nech minútu počká. Dolujem z neho heslo na wifi. Nie je 8x7, ale je to osem sedmičiek. Signál je však bledší než chovankine z baziliky Sacre Couer. Lepšie sa sedí na terase pri pohári ružového vínka. Poháre sú akési polepené a najprv ich umyjeme. V odlesku skla je krásny romantický západ slnka. Nad hlavou občas preletí pristávajúce lietadlo do Splitu. Nižšie sa vyváža motorový paraglajdista, ktorý nám zamáva takmer na úrovni striech. A dole na vode hľadajú nocľah malé lodičky.
26.7.2022 Malá perla blízko Šibeniku
Voyer z villy od vedľa už ráno vytiahol ďalekohľad a sleduje ľudí dole na mori. Čo vidím ja, že niektorí večer ani neodpratali deky. Doobeda sme prešli pešo popri betónových plážach do prístavu na loď na blízky ostrov Krapanj. Stáli sme na móle akože v rade. Ja som prešiel vôkol skrachovaných potravín, či sa nekupujú lístky na loď. Kupujú sa však priamo na lodi. Kapitán ide schválne pomaly, aby bocman skasíroval všetkých. Potom pridá plyn. 30kuna za nás štyroch je tak akurát.
Ostrovček Krapanj patrí medzi najmenšie a najnižšie ostrovy v Jadranskom mori. Kamenná doska s rozlohou o niečo väčšou než kúpalisko Vadaš v Štúrove. Pešo sa dá obísť betónovým chodníkom za necelú hodinku. Zaujímavosťou je múzeum morských špongii, ktoré sa v okolitých vodách lovili (sú to živočíchy, nie rastliny!). Vzácnosťou ostrova sú maľby z 15st. vo františkánskom kláštore.
 |
| Krapanj je od pevniny vzdialený vyše 500m. |
Najprv navštívime najmenší Konzum na Jadrane, kde už ani muchy sa nemajú ako otočiť. Kúpili sme si sladkú vodu. Poza domčeky prejdeme na západnú stranu. Niektoré vily sú na predaj. Druhej strane dominuje veľká pláž, no špinavá. Pokračujeme ďalej smerom na sever, kde je píniový lesík. Nájdeme si lukratívne miesto pod borovicami, dokonca aj lavičku máme. Hlavne však tieň. Rozložíme prvý cigánsky tábor. Plavky sa sušia na strome. Karimatky pod ním. Šnorchlujeme v tyrkysovom mori. Baby nájdu krajšie mušle ako ja. Je vidieť, že vody kedysi žili lovom húb. Ulomí sa mi držiak na šnorchel. Plastový úlomok si strčím do plaviek a hadicu jednou rukou pridŕžam. Nie je to bohviečo plávať ako chromá kačica. Keď už máme dosť slniečka i mora, zdvihneme kotvy, berieme úlovok a ideme popri nových vilách smerom k pevnine. Najeme sa v unavenej reštaurácii Konoba Ronilac. Čašníčka nás usadila na terase a spratala bordel pred nami. Objednali sme si limonádu a mladšia ľadový čaj. K večeri Bolonské špagety, čevapčiči a ja tuniaka s hranolkami. S mangalorom som nemienil bojovať. Jedlo chutilo všetkým. Doniesla mi exkluzívny steak z čerstvej ryby a babám 10 šúľočkov pomletého mäsa. Čakali sme dlhšie, ale vyplatilo sa. Pravdupovediac, zvyšok týždňa som lepšie jedlo nepožil. Jedlo stálo niečo vyše 500kuna, nechal som milej čašníčke 520. Záchody maličké, nie zrovna voňavé. Špeciálny stôl pri vchode mal majiteľ, ktorý len nasával víno a hodnotil okoloidúcich. Na zmachlenej fiflene s okrúhlymi grilovacími roštami na ušiach sme sa už smiali s domácimi aj my. Cupitala si v miniskuni a lodičkách v plnej vážnosti. Ako keby sa Máziková promenádovala po Šarišských Michaľanoch. Stále nevidíme, že odplávala loď na pevninu. Dobiehame v poslednej chvíli. Večer má totiž iné časy plavby. Ďalšia by šla až o poldruha hodiny. Decká necháme v apartmáne a so ženou ideme do nákupného centra Dalmare. Menší problém mám s parkovaním, idem kdesi na strechu. Kupujem si nové okuliare i šnorchel. Okuliare zadovážim aj staršej. Zajtra má meniny a dostane hovno. Naozaj. Takú plastovú hračku. Naostatok vyberám 1500 kún. Pred ôsmou sa vraciame do Brodarice a oproti sa hadí kolóna áut do Šibeniku. Domáci idú od mora. Ťažko sa prediera k vile. Všade stoja autá, pretože pri vile je jediný bar v širokom okolí. Večer pred deviatou nad nami preleteli Krilja Oruje v počte päť mašín. Zúčastnili sa oficiálneho otvorenia mostu na Pelješac.
 |
| Pohľad na "našu" pláž s vilu v Brodarici. |
27.7.2022
Od rána sa sťahujú nad morom búrkové mraky. Dážď je, zdá sa, neodvratný, preto prebieha operácia "Jež", t.j. vyťahovanie pichliačov z kolena mladšej. Špendlíčkami, ktoré sme včera kúpili v čínskom obchode v Dalmare. Nezaobíde sa to bez drámy a sĺz. Z terasy sledujeme obstaróžny pár, ktorý pod nami cvičí na imidž. Fitness kaoučov sme ďalšie dni nevideli... Dnes sme nestretli už ani Pepíkov. No a niektorí Slováci šli asi na výlet. Pred pol jedenástou konečne búrka došla až k nám. Internet poriadne nejde a susedia pod nami na mňa čumia, keď sedím dole na stoličke oproti ich dverám. Hrmavica rýchlo prešla a rozhodneme sa ísť loďou na ostrov Zlarin poblíž Šibeniku. Jarisu zaparkujem na centrálnom parkovisku v Šibeniku. 24h v búdke sedí strážnik a vyberá 10kún za hodinu.
Šibenik je najstaršie mesto na pobreží Jadranu. V 17st. patrilo i medzi najväčšie mestá, no mor jeho populáciu zdecimoval na menej ako štvrtinu. Názov pochádza pp. z chorvátskeho "šibe", pretože je mesto obohnané prútmi. Šibenik je jedno z prvých miest na svete, kde na osvetlenie ulíc začali používať elektrickú energiu. Miestni si dokonca v 15st. razili vlastnú menu-bagatin. Skôr než v nejakom Zadare alebo Splite. So svojimi nespočetnými úzkymi uličkami je Šibenik rozhodne jedno z najkrajších miest na pobreží, ktoré som navštívil.
Pešo prejdeme cez klasickú tržnicu, kde po nás predajcovia vykrikujú. Ovocie zelenina, vína, ale aj čerstvé ryby, dokonca chobotnice. Kvalita oproti piešťanskému Lidl je nezrovnateľná. Za tržnicou prejdeme ulicou ku kostolu Van Grada pred ktorým prýšti spod skaly fontána Luje Maruna s malými korytnačkami. Zídeme dolu ku promenáde popri soche kráľa Petara Krešimira IV, ktorý pred takmer tisíc rokmi osadu na pobreží tituloval mestom, nech mu obyvatelia platia dane. U Fafarinky sme si dali výbornú Jadranskú zmrzlinu. Ja s drahou kokosovú poliatu jahodovou šťavou. Nebíčko na Jadrane.
 |
| Katedrála sv.Jakova z 15st. je jedinečná svojim priečelím. |
Neuveriteľné. Popri nás znova prefrčala Číňanka na elektrobicykli so slameňákom, rukavicami a v bunde. Asi nás prenasleduje, pretože včera sme ju stretli na Krapanji a v pondelok pod našou vilou.
Pri promenáde sme kúpili lístky na ostrov Zlarin. Na obed sa ukazoval slnečný deň. Sediac na hornej palube trajektu Lara, ovievaní vetríkom, čakáme na údržbára. Vďaka nepostrádateľnému opravárovi meškáme 5min. Sunieme sa cez prieplav sv. Antoníčka, kde sú v 20-30m skalách vydlabané ešte nemeckou armádou tunely pre malé člny. V zálive Minerska sú nejaké hangáre a stožiare. Vojenské objekty, ktoré slúžili armáde do konca tisícročia. Popri pevnosti sv. Nikolaja sme za pol hodinku na ostrove.
Jeden z mála ostrovov v Jadranskom mori, kde nepremávajú autá. Iba 25 malých golfových autíčok a pritom ani jedno ihrisko na golf. Nečudujem sa, keď je na ostrove iba malá dedinka a žiadna normálna cesta. Autíčka sa mi zdá, že sú len tak pohodené na ulici a voľne dostupné. Ostrov, obývaný 284 stálicami je známy výrobou náhrdelníkov z koralov. Pred pár rokmi sa obyvatelia a firmy zaviazali, že Zlarin bude ostrov nie len bez áut, ale i bez plastov. Držím palce.
Z lode vidíme pláže a hneď si jednu vyberáme. Najďalej od prístavu, otočenú na sever, kde takmer nikto nie je. Z kamienkovej pláže v diaľke vidno rušné letovisko Vodice. Pod píniou sa uvoľní miesto a hneď hádžem naň karimatku. Pred omočením sa vrátim do centra jediného mesta. Konzum zavretý, vodu a chrumky kúpim v malom obchodíku. I to na poslednú chvíľu, lebo medzi druhou a piatou majú siestu. Pošnorchlujeme, ale na dne vidím iba polovice mušlí. Voda je studenšia, ale čistejšia. Nájdem malú hviezdicu, ktorej deti zlomia rameno. Snáď to dá. Pláž stráži bielosivá čajka. Zo skaly odletí len, keď sa dvíhajú vlny. Od mora, zo západu, o5 pribúdajú mraky. Čierni tureckí Nemci vedľa nás balia (Lara ich tiež vypľula v prístave spolu s nami). Ostatný raz sa okúpeme a balíme i my. Obloha sa kompletne zatiahla, rozhodneme sa prejsť po malom meste. Bicykle i golfové elektrické autíčka sú len tak odstavené na chodníku a vyzerá, že slobodno si ich zobrať. Ktovie? Na obedovečeru navrhujem ísť na pizzu. No tú robia len v určitom čase. Skončíme napokon v reštaurácii Ivana. Práve včas zapadneme do lokálu, lebo nad nami sa rozpúta peklo. A to je Zlarin najslnečnejší ostrov v Jadranskom mori. Ako na potvoru dnes nie. Niektoré domy dokonca nemajú ani hromozvod. Miestni majú strach. Ivana vyzerá na rodinný podnik. Stoly sú rezervované, ale milý čašník s bruchom ako Švejk nás usadí. So ženou si objednáme morský tanier, babám salámovú pizzu. Na tanieri sa objavili kalamáre, chobotničky, krevety, kúsok väčšej ryby a nejaký ostriež alebo čo to bolo. Hranolky zabili tým, že ich vypražili v rovnakom oleji ako ryby. Mangolu som ani neskúšal. Morské plody boli inak chutné. Najmä kalamáre. Záchody znova malinké. I tie mušle ako pre deti. Splachovanie neriešia vôbec. Ani splachovač, tobôž fotobunka. Nechal som v podniku 660kún. Jedia v ňom aj ostatní z lode. Niektorí si vypýtali čierne odpadové vrece, urobili dieru pre ksicht a pustili sa do dažďa. Počkáme, kým dážď trocha ustane a dvíhame kotvy. Presúvame sa k prístavu, keď sa zasa rozprší. Skryjeme sa pod reštauráciu, kým nepríde loď do Splitu. Búrka ukotvila množstvo jácht. Zoradené sú v jednom šíku. S polhodinovým meškaním sa objaví naša bárišna Tiljat. Všetci sa hneď nahrnú do útrob, my sa ukryjeme pod celtu. Snažím sa fotiť, ale nič valné. V Šibeniku už našťastie neprší. Bábam je pri 23°C chladno a idú do auta.
 |
| Promenáda v Šibeniku. |
Ja sa idem motať do centra. Pitoreskné úzke uličky, ktoré bohviekam vedú. Pohľadnicu Zlarinu nenájdem, pp. ani neexistuje. Ale mestečko je krajšie ako viac menej priemyselný Split. Vydám sa zlou cestou do Brodarice. Na výpadovke sa zvrtnem cez plnú čiaru. Šak sme v Chorvátsku. Nakŕmiť treba všetkých, preto zastavím na pumpe a v pekárničke. Do vily sa nasťahovali noví hostia a parkovisko evidentne kapacitne nestačí. Majiteľ auta len tŕpne a úpenlivo ma sleduje, či jeho BMW nedajbože neoškriem. Z terasky je krásny gýčový západ slnka hmýriaci farbami od modrej po červenú. Romantiku teplého večera pri vínku kazí iba cigaretový dym od susedovho balkóna. Týpek snáď húli cesnakové šupy alebo čo.
28.7.2022 Rogoznica
Od včerajšej búrky zmokli podložky na záhradných stoličkách. Takže som vyteperil na terasu ráno drevené stoličky z kuchyne. V noci spadol i sušiak s plavkami. Okolo desiatej sa vydávame smerom na juh, kde končí šibenická riviéra. Za Grebašnicou nás zbrzdí nehoda skútru. Našťastie to nevyzeralo až tak zle. Motorkárka odišla po svojich do sanitky. Zastavil som nad Primoštenom kvôli peknému výhľadu na ostrovček so starobylými domčekmi. Strategicky sa na vyhliadke rozmiestnili kšeftári s olivovým olejom. V Rogoznici idem na veľké parkovisko k Zmajevu oku.
Jazero je miestna rarita. Má slanú vodu a na 15m hĺbke sa strieda niekoľko farebných vrstiev od modrej cez zelenú a žltú po ružovú. Vzniklo zrútením jaskyne v dobe ľadovej. K hladine vedú schodíky, niektorí idú skratkou - skokom zo skaly. Občasnými únikmi síry sa všetko živé vo vode uvarí. Proste bioreaktor. Paráda. Tam by som chytil rovno pripravenú rybu.
Deti nechávame strážiť tašky pri jazere a so ženou ideme do blízkeho konzumu. Kúpime vodu, slané krekry a dokonca i pohľadnice. Najprv skúsime nájsť privátne miestečko miesto za kopcom. No kamenistá cesta hore vedie iba na vrchol. Normálne sa bojím, či nevylezie spoza skál Číňanka na skladačke. Vraciame sa ku skalnatej pláži v zálove Koprišća bokom od známej pláže Šepurina. Prudkému slnku sa vyhneme rozložením tábora pod píniou. K moru prechádzame cez malý val. Prechod skalami uľahčím doskou, ktorá sa povaľuje v tráve. Kým šnorchlujeme, žena prenesie veci na kamenistú pláž, aby videla na deti. Na páliacom poludňajšom slnku tiež dlho nevydržíme a znova sa sťahujeme pod borovičku a cikády. Samčekovia zakliati vo svojej nekonečnej nadržanosti vŕzgajú neprestajne. Príroda sa vie pohrať. Ľudí vôkol veľa nie je, možno kvôli horšiemu prístupu k vode. V mori nie sú žiadne pekné mušle. Je prázdne. Vylovím len skelet ježka. Baby nájdu aspoň hviezdicu. Pod hladinou sa mihá aj platesa. Vyberiem sa na blízky bralnatý kopec. Prekonám 56 výškových metrov. V sandáloch, ktoré nemajú takmer žiadnu podrážku cítim každý kameň. Z vrchu je krásny kruhový výhľad na dedinku a blízke ostrovy.
 |
| Rogoznica a Marina Frapa s luxusným hotelovým rezortom. |
Rogoznica je posiata kilometrami kamenných pláží a je domovom jedného z najkrajších jachtárskych prístavov v Chorvátsku Marina Frapa. Zakotviť v ňom môže 400 lodičiek a lodí. Pôvodne bola dedinka rybárska osada na ostrove Kopara, ale prepojením s pevninou sa rozrastá každým rokom a pohlcuje ďalšie malé obce. Vďaka odľahlosti od jadranskej diaľnice a množstva pláží nie je tu plnka ani počas sezóny.
Neďaleko nás sa rozloží potápač. Dobrú štvrťhodinu sa chystá do vody. Jeho oranžová bojka sa mihoce popri pobreží, kým nezájde za výbežok. Spod pínie sa zasa premiestnime k moru vyhriať sa. Po piatej sa poberáme k autu. Zastavíme sa v novučičkom Plodine a nakúpime pečivo na raňajky. Na večeru schádzam dolu k centru Primoštenu. Parkovací lístok mi vypíše rukou mladík. Ďalší dvaja ma smerujú na miesto kamsi pod most. Počujeme „Aha Piešťany!„ , tak kývame. Mestečko je pomerne rušné letovisko pripomínajúce Makarsku. Prejdeme sa na malý pevninský výbežok a uličkami stúpame hore ku kostolu sv. Jure. Drahá sa pošmykne na schodoch a spraví si škaredú sinku na pozadí. Baby si kúpia sladkosti v a´la Captain Candy, akú som videl v centre Prahy. Predavačka rozumela slovensky. Na promenáde hľadáme reštiku. Napokon skončíme na začiatku v lokáli Konoba Calypso. Smažené kalamáry nechutili tak dobre ako včera. Evidentne boli vytiahnuté z mrazáku. Mladšia si dala špagety carbonara a staršia prozaicky lasagne. Večeru sme zapili strašne kyslou citronádou. Ani dva cukry mi nepomohli. Staršej spadol príbor a pýtal som nový. Konoba je drogový brloh alebo práčka peňazí. Ako som čakal pred hajzlom, mihli sa čašník a kuchár predo mnou. Podľa mňa čašník doniesol "matroš" druhému a schoval ho v mise alebo kde. Vedľa reštiky si deti kúpili zmrzlinu u Mikiho. Starý zmrzlinár robil triky a z kornútkov zvieratká. Jeho syn sa len sklesnuto pozeral a inkasoval. Platím parkovné 45 kuna za 2.5h, čo sme sa motali v rušnom letovisku. Na tabuli je kriedou viackrát prepisovaná cena. Týpečkovia sa už ani neunúvajú parkovať autá.
 |
| Primošten znamená, ako názov napovedá, "premostený". |
Jeden človek by ich za osem hodinovú šichtu staval 1200 rokov. Okrem milovníkov vína si na svoje prídu aj pánbíčkári na hore Gaj, kde je najväčšia skulptúra panenky Márie na svete. Mestečko bolo nedávno ocenené Zlatým kvetom Európy za mestskú výzdobu.
29.7.2022 Murter
Ráno ujedáme z pitta chleba a spraceme poslednú zeleninu a šunku. Snažíme sa odísť skôr, ale benjamínok zabudol krém na opaľovanie. Takže sa vraciam. Auto odstavím "na pána" na križovatke pri móle. Veď aj iné blokujú cestu. No a hneď na začiatku cesty odbočím zle do centra Šibeniku. Pritom som mal potiahnuť ešte o križovatku ďalej. A tak sa otáčam pri obchode Tommy na obchvat mesta. Cez jeden z najdlhších chorvátskych mostov-Šibenik, z ktorého vidíme sádky ustríc-rady bielych bójok ako v plaveckom bazéne, pokračujeme na sever. Pre odvážlivcov je možnosť skočiť si do hĺbky 40m na gumenom lane a pozrieť sa zblízka na rybičky v Krke. Kúsok za mostom míňame spáleniska stromov. Len pred dvoma týždňami v okolí horel porast. Zdanlivo chaoticky navŕšené kamenie malo zabrániť šíreniu ohňa. Cesta pokračuje plynulo do Tisna. Cez malú miestnu atrakciu - zdvíhací most (ani zdvihnutý most nie je pre auto problém) sa dostaneme na ostrov Murter.
Z kopca vidíme pláž Kosirina, ktorá vyzerá celkom v pohode, ale pokračujem ešte ďalej. Šípky ma navedú k ďalšej pláži - Slanica. Hneď ma chce týpek zinkasovať pred parkoviskom, ale to by som nemohol byť zo Slovenska a odrbať, kde sa dá. Hovorím chalanovi, že idem do kempu. Ešte mi aj ochotne otvorí rampu. Len čo vojdem do kempu, oproti sa sunie na úzkej ceste auto. Musím cúvať. Je to adrenalín ísť cez kemp plný ľudí a odstavených karavanov. Hodlám zaparkovať niekde až za táborom pri zátoke Lučica. Zdesenie posádky nastalo, keď sme videli, aká je pláž plná. Auto pichnem pod olivovníky medzi hovná. Zacúvam za pretrhnutú pásku „Stop Vatrogasci“. Keby nejaký šrot horel, zablokoval som hasičom cestu. Pešo prejdeme na polostrov. Pláže Lučica a Podvrške sú krásne s jemnými kamienkami a nebeskou vodou. Na úzkej spojnici s polostrovom sú i bufety, ale stoja pri smetiakoch. Prepálený olej vylievajú predajcovia na skaly. Potom je tam smrad až oči pália. Uvelebíme sa pred nudaplážou pod pínie. Stromčeky sú ešte mladé a poskytujú tieň len sporadicky. Prístup do mora je cez šmykľavé skaly, ale s gumenými topánkami nie je problém. Pred nami súostrovie Kornati, čo mi pripadá ako bezútešná púšť bez zelene.
 |
| 50 odtieňov modrej na ostrove Murter. |
Ľudia sa pri nás striedajú. Hodinku sa vedľa slnili boli Poliaci, ale ich pubertálne deti nevedeli plávať. A voda je zrazom hlboká. Preto šli na kamienkovú pláž Lučica. Potom boli vedľa nás akýsi Íri alebo čo. Okolie je malebné, ale pod vodou je ešte krajší svet. Veľa rýb, doslova húfmi sme plávali. Našiel som dve červené hviezdice, malé kraby. Dcérka našla pancier z malého kraba. Spočiatku zelený, no kým sme došli do vily, zoranžovel. So ženou sme sa boli prejsť za kemp k slávnej pláži. Cestou som si všimol, že za oknami áut sú lístky. Parkovanie teda nie je zadarmo. No čo. Prinajhoršom poviem, že som lístok stratil. Alebo sa vrátim cez kemp. Na pláži Slanica ani v kempe žiadny obchod, kde by sme kúpili veľkú vodu. Tobôž pohľadnice. Dva malé tobogány sa platili. Vodu sme nakoniec kúpili na pláži Lučica. Drahá i kávu. Každopádne Makarska riviéra je v porovnaní so Šibenickou krajšia. V Severnej Dalmácii je akosi veľa ľudí. I to more je chladnejšie a niekde špinavšie. Ovlažil som sa v mori a o5 vyrazil na prieskum. Tentoraz ako je to s parkovným a zdolať vrch Velki vrh. Dvaja týpci pod olivovníkmi sedeli a kasírovali. Ani cenu nemali, iba plať šofér od ôsmej do ôsmej. Pokračujem radšej na kopec. Štrková cesta sa v poslednej tretine mení na bralnatú. Niekde leziem štvornožky a hľadám kudy kam. Evidentne na kopec mnoho ľudí nechodí. Hlavne nie v 32°C horúčavách. Výhodou morskej turistiky je, že netreba liezť veľmi vysoko. Teraz som 80m nad morom a výhľady sú veľmi krásne doďaleka. Tmavomodré more, zelené ostrovy a nebo s bielymi obláčikmi. Dovidím až do Zadaru, či na Kornati.
 |
| Ostrovy Zminjak, Vini Veli, v pozadí Radelj a pohorie Vidikovac nad Vranským jazerom. |
Cestou dole vidím, ako dievčina drží misku s ovocím. Mám chuť po hrozne siahnuť a "Tenk jú". Akoby sa zatvárila. Znova sa schladím v mori. Ako som písal, okolie sa strieda. Príde akási partia mladých Chorvátov, ktorí sa rozložia na skalách a my balíme. Stále sa komusi uhýbam na úzkych Murterských uličkách. Parkujem v centre. Tentoraz už platím v automate parkovné 6 kuna na hodinu. V potravinách kúpim pohľadnicu. Odrbať parkovné pri pláži sa nám vrátilo v podobe vyhodenej malinovky, ktorá sa zdala otvorená. Cestou do Brodarice vidíme dvíhajúci sa dym z niektorého z ostrovov. Dakde severne ako je ostrov Ugljan. Neskôr, z vilky, vidím dve malé hasiace lietadlá Dromedár zo Splitu letieť tým smerom. Chorváti sa však tešia na väčšie Canadairy, ktoré im zadováži EÚ. Pred vilou sa stávam parkovacím umelcom. A v podstate nie len tam, ale aj na plážach. Majitelia áut sledujú moju exhibíciu, či sa pri tanečkoch nedotknem ich štvorkolesovej sviatosti. Spotený po vystúpení sa odtackám na privát. To chce pohár vína. Na večeru zostávame v Brodarici v pizzerii Delfín. Do lokálu sme došli práve včas. Pred ôsmou sa začal podnik plniť. Počuli sme veľa slovenčiny aj chvály. Ako mladík pretrtkal pol EÚ. Verí, že má charizmu a žiadna mu neodolá. Skôr to boli pivné reči, ale jebavé, zelené oči mal. To je fakt. Reštika je priemerná, ale nová, vkusne zariadená. Žena sa nemusí pred jedlom prežehnávať. Podľa dcérky lasagne boli lepšie ako včera v Primoštene. Na prípitok sme ochutnali aperol, no nič extra. K večeri sme si objednali pikantnú pizzu a druhú Slovanskú. Placaté pokrmy sa líšili len mäsom. Na jednej bola saláma a druhá bola šunková. Slovanská mala ešte hrudu mäkkého syra, ktorú som si mohol rozotrieť. Baranie rohy vcelku boli položené na povrchu. Aspoň ich deti nemuseli vydlabávať po kúskoch. Kvalita? No ako na dedine. Konštatujeme so ženou, že pre nás je zbytočné mať vilu pri mori. Aj tak poblíž nie sme, iba čo nás stresuje prechádzanie upchatými uličkami. My potrebujeme ubytko pri hlavnej ceste. Vila na pláži je pre tých, čo odstavia na týždeň auto a ležia na jednom mieste. Voláme domov babke a miestečko nám závidí. Na terase si dám ešte vínko a drahá pivo. Hodnotíme, kde je v Chorvátsku naj. Vyhrala malá dedinka Drašnica na Makarskej riviére.
 |
| Murter. Vľavo kopec Gradine, kde v antike stál strážny hrad. |
30.7.2022 Žaborić
V izbe máme neželanú návštevu - komára. Aj som doštípaný na lakti. I deti. Márna snaha ho vypátrať vo veľkej spálni. Ráno nás prebudí krátko po siedmej búrka. Už včera poobede som videl mraky prichádzajúceho frontu. Chytro schovávam veci z terasy. Preto raňajkujeme vo vnútri párok v rožku. Po deviatej hodine vykukne nesmelo slniečko. No ešte o pol desiatej na pláži pod nami ani nohy. Okolo jedenástej sa zdá, že slnko premôže mraky a my vyrážame do susednej dedinky Žaborić. Auto sa dá odstaviť ešte pred dedinou na jadranskej magistrále. Hľadáme schody dolu k moru. Na druhý krát ich nájdeme pomocou navigácie, ale bol to vchod do baru Afrika, ktorý skrachoval. Čo je zvláštne, pretože najbližší bar je dobrý kilometer ďaleko v centre. Bránička je zavretá reťazou, takže sa dolu nedostaneme. No stačí ísť kúsok po vedľajšej ulici a na jej konci, pred vilou Aqua, je potom úzka ulička k pláži. Na konci pláže, pod zavretým barom, si nájdeme naše miesto pod slnkom. Odľahlá časť pláže je, ako vidíme, najmä pre domácich. Na oblohe rastie zo severu o5 búrkový mrak, preto idem najprv do centra dediny po pohľadnicu. Dedinka mi vyrazila dych. Nové, presklené vilky ako napr. Luana, Koala (Slováci v nich) - teda žiadny problém s tesným parkovaním. Cesta len pre autá, nič nezavadzia v ceste ako v susednej Brodarici. Hneď pri domoch veľká pláž aj s nafukovacími atrakciami. Nové bary aj reštiky. Ak sa čvachtať v mori na Šibenickej riviére, zamieril by som určite sem. V centre nájdem malý obchodík. Pohľadnice mala dievčina ukryté za klobúkmi. Oprášil som z nich pavučinu a za 16 kuna dve vzal. Na našej pláži ani nebolo veľa ľudí. Vstup do vody je veľmi pozvoľný, dno pieskové. Ideálne pre malé deti. Ďalej za dedinou, smerom k Brodarici, sú zákutia, kde sa dá pod píniami uvelebiť skutočne nikým nerušený. Malé plážičky, či skalnaté pláničky sú prístupné i od cesty.
 |
| Malebná dedinka Žaborić. |
Šnorchlujem za bójkami, severozápadným smerom, ku bralám. Na dne sú samé riasy – tráva, ale i odpad. Nájdem peknú, takmer priesvitnú, mušľu, no sa mi rozpadne na dva kúsky. O5 vidím pekné dúhové rybky. A tiež niečo ako mini ježko, ale keď sa ho snažím chytiť, zmizne pod skalou. Netuším, čo to bolo. Morských ježkov je takmer tisíc druhov. Medzi skalami niekto bivakuje. Azda rybári.
Druhý krát plávam smerom k dedine. Vylovím peknú celistvú mušľu, no obývanú. Ukážem ju babám a vyhodím do mora. Z dna vytiahnem i veľké krabie klepeto, ale rozpadne sa mi v ruke. Búrka nás našťastie obchádza a zúri na mori. Nad nami sa na hodinku zamračí. Po tretej hodine vyfučím nafukovačku a ideme tých 5km autom k vilke. Odišli Žilinčania, namiesto nich prišla partia zo Záhrebu. Žena uvarí kukuricu. Skamarátila sa už aj s odpornými cikádami, to znamená, že máme mora dosť. Ideme sa ešte ostatný raz dolu okúpať. Na večeru sa vyberieme do centra. Máme však problémy nájsť reštiku. Buď majú stoly rezerváciu, lokál skrachoval alebo je ďaleko, pomaly v Šibeniku. Na promenáde sa však chystá dedinská slávnosť. Kým sa rozpáli gril bude chvíľu trvať. Vrátime sa do vily a na večeru dojedáme zvyšky šunky, nátierky a melónu. Nakúpili sme aspoň v pekárni pečivo na zajtra. Keďže sme pri mori len my štyria, vynorila sa ponorka. Po odplávaní do hlbín sme sa vybrali za tmy s5 na miestne hody. Hralo trio, Chorváti sa chytali do tanca. Ochutnali sme fritule. Vyprážané guličky s pomarančovo-rumového cesta. Hneď som sa do nich zamiloval. Chutné a sýte. Baby skúšali robiť minišišky neskôr i doma a vždy mi pripomenú chuť Dalmácie. Celkom sa im podarili. K fritulám som zobral ešte jedny hranolčeky s kečupom. Okrem toho na párty grilovali sardinky a mušle. Bola na ne dlhá rada a ani sme nevedeli, ako vlastne malé sardinky zjesť. A ktosi predával čínske svietiace serpetičky pre deti.
31.7.2022 Domov
Vstávam pred siedmou a s úderom kostolných hodín na ostrove Karpanj budím baby. Posledné raňajky na terase a pred ôsmou opúšťame Brodaricu. Na najbližšom odmorišti má strieda žena. Ťahá až pred Bosilijevo. Potom prevezmem koliesko do rúk ja. Nechápeme, prečo sú v okolí Karlovaču kolóny v opačnom smere. Ďalšia bola ešte pred tunelom Mala Kapela. Lučkom prebehneme relatívne rýchlo. Viac sa zdržíme na mýtnici sv. Helena. Tankovanie si nechávam na poslednú chvíľu. Ono, na obchvate proste nie je pumpa. Takmer až za Záhrebom na odmorišti Sesvete Crodux, keď očami brzdím ručičku spotreby, beriem plnú. V najväčšej kolóne na hranici sa posúvame pol hodinu. Nepriamu spoločnosť nám robí veselá partia vo Ford C-Max z Maďarska. Ich smiech je nákazlivý. Mladí boli na nejakom víkendovom záťahu. V maďarskom Zalaegersegu odstavím na pumpe. Ja do kríkov, baby platili Euro každá, keďže sme neboli zákazníci čerpačky Shell. Úsek maďarskými obcami nie je bohvieaký po Kormend. Za Sombately má strieda o5 žena. Z rýchlostnej M86 zídeme skôr a obyčajná cesta nás prevedie cez Csornu. Pozrieme si rozpadnuté mestečko a za ním sa napojíme na cestu 86. Možno by nebolo zlé ísť tento úsek, i keď rovný, po diaľnici do Gyor-u a tam zísť na M85. Pred Mosnomagyorvárom sa napojíme na M1 a pokračujeme vpravo na Pozsony. Vľavo ide cesta do Viedne. Južný obchvat Hovadova po D4 je síce postavený, ale chýba kľúčové napojenie na D1. Po 9,5h jazdy sme u babky. Hodinu sme strávili v kolónach a pol hodinu na odmorištiach. Teplota sa znížila o 10°C. Na Jadrane 34°C, doma 24°C. Paradoxne sme z dovolenky unavení. Je to však nič oproti tomu, akú cestu zažije o týždeň neskôr svokra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára