26.3.23

Snežná stopa 2023

Názov expedície: Cencúľ 23    

    Keď už sme teda investovali do nešmekov a hlavne nových topánok, treba ich testovať v akýchkoľvek podmienkach. Zima i tento rok bola teplá a snehu ako odvahy otvoriť zimnú sezónu na Bezovci. Preto hneď, ako kdesi-čosi tuhé napadlo, sme vyrazili do prírody. Prvé oťukanie topánok v snehu bolo na Roštúne v Malých Karpatoch. Bez detí sme výstup zvládli za poldruha hodiny. Ani sme hroty nenasadili. Na vrchole bolo pár centimetrov snehu. 
 
Vápenná (pôvodne Roštún) pod dramatickou oblohou.
 
    Dohľadnosť vďaka severnému vetru bola slušná. Videli sme až viedenské Alpy. Hoci sme šli popoludní, do západu slnka zostávala hodina, a to sa nám nechcelo v mraze čakať. Slnko zapadlo až príchodom k autu. Za Dechticami mi prebehlo stádo srniek. Keby len posledné tento rok...,
    Zimná rozprávka (niekde horor) nastala až začiatkom februára bohatou nádielkou snehu najmä na severe krajiny. Odprevadili sme staršiu dcérku na lyžiarsky a hneď poobede vyrazili do Strážovských vrchov. Cieľ bol z nich najvyšší-Strážov. Už za Košecou sme videli bežkárov na stope. Ako sme šli ďalej Podhradskou dolinou, snehu pribúdalo. V Zliechove bolo takých 10cm. Urobil som kolečko okolo nejakého svatého a hľadal miesto, kde pichnem Dračicu. Drahá sa šla spýtať týpka, ktorý blokoval jedno miesto a akurát utieral psovi riť, či čo. Tak sa so svojim Polom a psom odsunul. Vzali sme si i paličky a vyrazili. Ani som si nevšimol delo na druhej strane cesty. Už za hlavnou cestou sme sa ocitli na ujazdenom snehu. Na poliach Plešivé sa nádielka zdvihla na zhruba 20cm snehu. Jediní sme šliapali hore. Vrchol bol v mraku, ale veril som, že vietor mraky pošle do p...reč. Vstupujúc do lesa sme nasunuli nešmeky. Snehu pribúdalo, ale boli sme na južnej strane osvetlenej slnkom a čochvíľa ma osviežila chladná kvapka zo stromu. Poza krk je to lepšie ako poobedné presso. Za studničkou už je vážny stupák hore. Obiehame rodinku s chlapcom. Vpravo vidíme zasnežený vrchol. Pred dosiahnutím sedla mi volá dcérka, že v poriadku dorazili a už sa i lyžovali. Zbytok trasy zo sedla na Strážov je už krásna zimná nádhera. Zapichnem do snehu palicu takmer celú. Hore je meter snehu určite. 
 
 
Lúčanská Malá Fatra s dominantným Kľakom.

  
    Škoda, že slnko je nízko a neožaruje krásne zasnežené stromy. Ideme vyšliapanou cestou, ale od turistickej je odchýlená. Miestami sú príliš veľké schody. Okolo pol štvrtej si nalievame čaj na kruhovej tabuli. Vzápätí termosku sfúkne vietor do snehu a vyleje sa trocha čaju. Snažiac sa fľašku zachytiť sa oblejem čajom z pohárika. Je polooblačno a o5 impozantné výhľady.
 
Zimný prvovýstup na Strážov nám ponúkol neskutočné divadlo prírody.
 
 
  Pod vrcholom je nový drevený kríž. Fúka, preto sa dlho nezdržujeme. Dolu ideme iným chodníkom, ktorý sa zdá schodnejší. Minimálne nie sú na ňom skoky, ale sa sem tam skĺzneme dolu. Až v sedle zbadáme tabuľku Zákaz vstupu. Dolu si musíme švihnúť, lebo  nás čaká zápas basketbalovej reprezentácie. Ale všetko sme stihli, vyzdvihnúť kabát v obchoďáku i hodiť doma do seba nejakú poživeň.
 
Žalostinná svojmu menu hodná. Vietor na trávnatom kopci zavíjal o dušu.

 
    Čvachtanicou sme sa brodili v Bielych Karpatoch v lese pod Bukovinou. Trocha snehu bolo už len, kde nedosiahlo slnko. V lese na čistinke sa mihli parohy daniela. Pod rozhľadňou Žalostinná nás riadne prefúkol severák. Skrývajúc sa za kuriatkovou rádiostanicou sme si dali ďalšiu vrstvu oblečenia. Čakali sme na západ, no mraky slnko sčasti zakryli.
Predpoveď celkom nevyšla. Slnko sa skrylo za mrak.

 Vrchol zimnej turistiky nás však ešte len čakal...

Žiadne komentáre: