Fenomén revitalizácia

Po zime-nezime jar je už prakticky tu. Vyšli snežienky a machri na motorkách, s nimi aj muchy a bahniatka. Kvitne mandľa a kde sa pozriem rúbu sa stromy a ľudia. Pred domom, v parku, pred robotou, v robote, ešte aj na Ukrajine. Hovorí sa tomu tiež revitalizácia. Dve divízie u nás končia a ostatné, ak budú choré (neprinesú "love"), vyrúbu z areálu tiež. Firemným revitalizantom zo Spojených štátov útočných však zavoňalo rumunské prostredie. Revitalizovaná ekonomika vám bude zadlžená a bude pracovať naplno.
Od decembra sme periodicky chorí. Vlastne celú zimu. Pred Vianocami prechladnutie a angína, v januári viróza. Najprv grcanie, potom sračky (až na neudržanie), nočné cikačky. 2 týždne sa u nás prali len plachty a periny. "Bucina" sa nevedela toho zbaviť a nemohlo to inak skončiť ako zápalom stredného ucha. Zrovna, keď mamina šla do novej práce. Netají sa tým, že jej bývalý šéf k "fleku" pomohol. Priniesla búrlivý vietor do doteraz stojacej lode v tichej, hnijúcej vode . Už len "prískočné" v prvý deň vyrazilo ľuďom dych. Ale treba podnik priviesť k životu a ukázať ľuďom ako sa robí a všetko sa dá. Tiež v podstate revitalizácia, že. Ona je dobrý revitalizant a ja jej k obrodnému procesu držím palce. So špecifickou povahou ľudí v našom meste to bude ťažké.
Zápis do školy. Nevyberali sme školu, ktorá je naj, ako je typickým zvykom ľudí v našom mestečku, vyberali sme z praktických dôvodov, aby bola po ceste do roboty. Prišli sme však v zlom čase a natrafili tak na zakomplexovanú, nezrevitalizovanú fúriu. Dcérku tam polhodinu trápila a nakoniec dovidenia budúci rok. Psychologička z nej pomaly urobila psychopata. Spravil som aj ja blbosť, že som vošiel do triedy s mladšou. Po chvíli som vypadol. Mamina bola z toho veľmi nešťastná. Nehodili sme však flintu do žita a na druhý deň skúsili inú školu, kde vlastne aj patrí. Tam nám ju vzali bez problémov. Jej vyspelosť potvrdili aj dve psychologičky. Testy zrelosti mala ako jedna z najlepších. Preto si myslím, že sme spravili a dali jej, čo sme vedeli. No na dnešné deti sa kladú väčšie nároky. Kým pôjdu do školy, musia vedieť pomaly písať! Čo je toto za dobu. To ich učia hnať už od malička? A čo detstvo? Zasa prílišná revitalizácia hláv a citov?
Len náš škrecko nechce revitalizovat. Je to už starý pán a trápia ho neduhy ako dôchodcu. Je rád, že žije. Jeho už také malichernosti nezaujímajú.
Na jar sa teda objavuje fenomén revitalizácie. Ako inak, príroda sa prebúdza, ožíva. Zaujímavé, že na ľudí prichádza jarná únava, keď by sa mali prebúdzať.  Jediní, ktorí nie sú unavení, sú prezidentskí kandiáti. Preto s prezidentským heslom: "Chcem revitalizovať vás, lebo doteraz som revitalizoval seba" sa lúčim.
PS: Mladšia sa čabŕňala v umývadle (je upchaté a dusí sa vodou). Potom prišla k nám a povedala, že "bez dovovenia" robila bublinky v umývadle. Staršia ju preto strašne rieši s kamarátkami. Hovorí, že sa musí o nej porozprávať. Zrevitalizovať jej slovník. Jej slovami:" Ako je strašné mať mladšiu sestru, ktorá má rozum ako bábätko".

Knihy vs. filmové spracovanie 13

Román Pokánie od I. McEvan-a sfilmoval v r.2007 režisér J. Wright. Film sa vcelku drží predlohy najmä na začiatku. Útek Robbieho z Francúzska, čo je tretina knihy, je rýchlejší, veľa scén je vynechaných (útok nem. lietadla, naháňanie prasaťa v Doveri, zranenie Robbieho) film sa skôr sústredí na vzťah Robbieho s Ceciliou a Briony. Tí, ktorí nečítali knihu a nerozumejú francúzsky, nevedia, o čom sa bavila Briony s raneným fr. vojakom. Po priznaní Briony u Cecílie v Londýne idú ju obaja odprevadiť, vo filme odchádza sama. Záver filmu je iný. Nie je tam ako babka Briony oslavuje narodeniny a dôjde aj na jej hru, ale v záverečnej filmovej scéne Robbie s Cecíliou šťastne ,akože, žijú na pobreží.
Bedári od V.Huga bol nesčíteľne krát sfilmovaný. Ja som si vybral verziu, ktorú si pamätám z čias bolševika, a to z r.1982 od R.Hosseina. Film začína prepustením Jean Valjeana z galejí. Kniha začína inak, prvých 30-40 strán opisuje biskupa, jeho život, skutky, povahu atď. Hlavnou postavou vo filme je Jean Valjean a ostatným postavám, ako napr. Fantine, sa film veľmi nevenuje (aj tak je to štvor dielny film podobne ako román). Nejde do detailov. Čítal som iba prvú knihu, viac ma nebavilo. Vcelku film vystihuje dobu, osudy postáv ako kniha.
Ďalšou veľmi peknou a poučnou knihou je Útorky s Morriem. Film Tuesdays with Morrie bol natočený v r.1999 M.Jackson-om. K nám sa z nepochopiteľných dôvodov ešte nedostal. Aj kniha vyšla u nás len nedávno v r.2011. Film som teda pozeral v pôvodnom znení bez titulkov. Tu je napodiv viac toho vo filme ako v knihe, čo sa nestáva. Možno náš slovenský preklad nie je celý. Každopádne v knihe nie je Mitchov cholerický šéf a ani nerozpitváva rozkladajúci sa vzťah Mitcha s Janine. Je to také voľné spracovanie s množstvom "bokoviek". Život Morrieho je vo filme verne popísaný. Sú tam aj výroky z knihy, dokonca sa mi zdá, že aj mudrovania je tam viac, ale len o smrti. Film je skôr o fyzickom úpadku a umieraní, no kniha je ponímaná skôr duchovne. Preto odporúčam skôr čítať.

Rok 2013

1.1. Svet sa rúti ďalej aj napriek katastrofickým scenárom a kríze. Mayovia už tento rok kalendár neotvárajú.
7.1. V škôlke zdraželo školné. Všetko sa dá vysvetliť, bohužiaľ nie všetkým.
11.1. Padajú vločky ako lopaty. Snehu padalo dosť za posledné dni, no aj sa topil. Slnko sme dlho nevideli a ešte aj dlho neuvidíme. Striedajú sa teplé a studené dni po celú zimu. Raz je -9C o týžden +15C.
22.1. Vo firme máme toľko pozícií a menia sa tak často, že by mohla byt súťaž na spôsob "Milionár". "Hádaj na akej pozícií je..", alebo by to mohol byť už aj stred záujmu.
23.1. Robotické vysávače sú v móde. Na návšteve zrazu vylezie spod postele a začne behať pri nohách ako pes. Návštevník sa mu teda prihovorí, či nie je hladný a hodí mu kus z chlebíčka. Keď ho nemôže nasať, o5 sa mu prihovorí: Ty môj maličký, on je veľký pre teba, však?", a hodí mu odrobinku.
29.1. Napadlo veľa snehu. Pod oknami firmy zapadol vysokosvižný vozík s odhŕňačom. Vyslobodil ho na 3. pokus až traktor. Môjmu gombíku na košeli sa tiež podarilo vyslobodiť, a tak som šil.
30.1. Čistenie klávesnice môže byť zábava. Najmä, keď neviete po vymontovaní kláves, kde aká patrí. Na škole sa stávalo, že niektorí srandisti zoradili nebohému študentovi písmenká podla abecedy. Ešte väcšia sranda je dať všade rovankú klávesu, napr. Esc.
5.2. Typy konektorov pre pripojenie počítača na sieť : 1. Štandardný, 2. Bežný, 3. Obyčajný, 4. Bielo-šedý.
7.2. V našom hlavnom meste Plyšovej republiky sa dnes strieľalo. Policajti naháňajú drogových dílerov. Celý nasledujúci rok ich lapali a vyvrcholilo to zatknutím šéfa miestnej kriminálky.
12.2. Moje básne sú patetickým ospravedlním vlastnej neschopnosti. Životné to poznanie.
14.2. Mladšia dcérka pri rozohnení stráca dych a fúkame jej do úst. Vraj je to normálne a prejde to.
18.2. Niektoré počítačové programy pracujú tak, že sa tvária ako iné programy, ktoré nepracujú.
26.2. Prvýkrát v tomto roku jasná obloha!
28.2. Končí sa obdobie vlády americkej dynastie (po švédskej) a nastalo obdobie slovenskej. Nový vládca sa uviedol v jedálni pohostením a každý dostal flašu šumivého sektu.
10.3. Kvitnú snežienky a vŕby. Ale zima nepovedala ešte posledné slovo. V druhej polovici mesiaca snežilo. Zima nás bude trápiť ešte mesiac.
12.3. Dcérky majú pas. Platí 2 roky.
20.3. Uvoľnili sme dočasne konečnú verziu cenovej ponuky. Znie to ako trochu tehotná.
23.3. Svet (aj ten jútubovský) zachvátila vlna "trsania" Harlem shake a Nomofóbia. Strach zo straty signálu, napr. telefónneho.
27.3. Začínam chodiť do Pobrežia Slotoviny na školenie v kresliacom programe. Potrvá s prestávkami do konca apríla.
31.3. Začal letný čas. Môžeme sa o hodinu dlhšie sánkovať. Počasie tomu nasvedčuje, poobede snežilo.
2.4.  Začíname maľovať! Kvôli tomu sme sa presťahovali svokre na dedinu. Do piatku teda dochádzam autobusom.
8.4. Začíname zbierať plastové vrchnáky pre postihnuté dievčatko.
12.4. Konečne teplo a pekne. Zahajujeme sezónu detských ihrísk. O ďalší týždeň sme už v krátkych tričkách.
15.4. Voxhól na preventívke. Tentoraz som šiel s ním. Nesklamal, i keď ho vyšetrovateľ trápil. Dnes prekonal 50tis. km.
18.4. Kolegovia dostali nové myši. Ja som celý tento rok zvádzal márny boj so šéfom o bezdrátovú. Nakoniec som aj tak s novým počítačom nejakú drátovú obdržal.
24.4. Rodinka úžasných si dáva prvú zmrzlinu tento rok.
6.5. Kolegom a kolegyniam sa rodia deti. Dnes to začalo. Prvý bol Šimon, na druhý deň Chiara (bol som ju zapiť), v lete Karolínka a Miška.
16.5. Dcérka dostala alergickú reakciu a opuchlo jej líce tak, že ani nevidela. Boli sme s tým až v Trnave, čo nám ju u nás nemal kto ošetriť.  A malému vedúcemu zdochla adoptovaná krava.
20.5. MS v hokeji nedopadli pre nás najlepšie. Trápili sme sa. Švédi vyhrali a kolegovia zo Švédska si z nás utahovali a chystali sa prísť k nám v dresoch. Nevyšlo im to. Cha-cha.
30.5. Ráno sa ešte kúri. 60 rokov sa v tento deň nekúrilo.
4.6. Reportérka zababúšená v kabáte a šále hlási, že je tu konečne letné obdobie.
6.6. Hladina Dunaja kulminuje. Je tam 26...cm pod vodou. Puberťáčky si púšťajú plyšových macíkov dolu vodou.
12.6. Máme záskok za písanie dokumentácie k výrobkom. Aby nám pomohol, musí mať všetko hotové.
14.6. V kancelárií klimatizujeme. Ventilátor má 3 rýchlosti: 1. Zdá sa, že sa točí. 2. Vidíš, že sa točí. 3. Letí aj s kusom stropu.
18.6. Prvé omočenie vo Váhu. 1. vlna horúčav.
21.6. Firma usporiadala športový deň pre rodiny. Konečne po 3 rokoch. Cikám kakavko. Riaditeľ a sekretárka potom pretekali, kto napíše väčší ďakovný email.
27.6. Zblbol mi budík a vstal som o hodinu skoršie. Inžiniering sa pokúsil o opekačku. Skupinári to skúšali do konca roka, ale slabá účasť sa črtala. Nakoniec sa to ako tak podarilo až o pol roka. Bez opekania, len ožran párty.
1.7. Mesto šetrí na nový povrch ciest. Nešla teplá voda a nesvietili lampy. Skutočne, na jeseň sa cesty renovovali. A kúpalisko tiež nebude.
9.7. Pár dní bez detí. Boli sme na kremeši a dali sme si moquijto. Tak nám zachutilo, že sme si ho sami produkovali celé leto.
13.7. Z tohto sveta si so sebou nemôžete vziať nič, co ste dostali. Môžete si vziať iba to, čo ste dali. Koľko "sebčekov" je okolo mňa.
19.7. Začala žatva.
23.7. Mladšia má virózu, a to ideme o 4 dni na dovolenku. Dostala ATB.
27.7. Dovolenka v Ždiari. Unikli sme horúčavám, unikli sme aj druhýkrát do Oščadnice.
3.8. Na svete je spása ľudstva. V laboratóriu vypestovaný bravčový rezeň. Ako to môže chutiť?
10.8. Leto skončilo. Ochladilo sa o 15st. O pár dní nosím ráno bundu.
17.8. Posledný krát sme sa kúpali. Navštívili sme kúpalisko Podhájska.

20.8. Vraj sa chystajú teroristické útoky na naše vlaky. No pri pohľade na ich stav, si povedia, že aj tak sa samé rozpadnú.

2.9. Raňajší rýchlik sa od dnes volá Kométa Siemens. "Kométa" ide málokedy načas. Od decembra ponesie ešte smiešnejší názov: Horlaky Sedita.
7.9. Zaregistroval som sa do sútaže Wiki miluje pamiatky 2013. Vybrali ma do kruhu 10 finalistov, ktorí boli v celosvetovom kole. Fotku, ktorú by som nečakal.

11.9. Vo firme som videl švába a kdesi sa potuluje líška (nemyslí sa tým kolega z kvality rovnakého mena).

17.9. Dosť sa ochladilo a s tým prišli aj choroby. Začíname si dávať extrakt z Aloe vera v kombinácií s cesnakom.  Žena dostala po 2 týždňoch angínu a prestala s tým. Ja som vydržal do novembra pokým sa neminul. Mal som v období užívania slabú nádchu. Po vybraní sirupu ma chytil kašeľ.  

22.9. Navštívila nás švagriná. Pri nedeľnom obede sa mi nechcelo jesť príborom, ale bagrom. Žena sa urazila a ja som od stola zdutý odišiel. Nepomohlo mi neskôr ani slovko „Prepáč“. Nepomohla ani bonboniéra od dva dni. Spal som v obývačke na gauči. Až niekedy vo štvrtok sa oddula aj polovička.26.9. Začal som praktikovať tmavé rána. Nerozsvecujem, svetlo z ulice stačí.

29.9. Zúčastňujeme sa bločkovej lotérie. Nevyhrávame.

30.9. "Svet našej firmy umiera, aby na druhý deň povstal o5 nový. Našou povinnosťou je starý svet zachovať ako sa dá", odkazuje riaditeľ. Nepodarilo sa však zachovať najlepšieho elektrikára vo firme. Kto by váhal, keď mu ponúknu 2x toľko.

3.10. Zasa počasie trhá rekordy. Ráno mráz. Cez to všetko babie leto začalo. Padali aj plusové rekordy, keď koncom mesiaca bolo 17°C.
14.10. V kancelárií som pomenil nástenku. Hodil tam jesenné kresby detí. Elektrikár frflal.
16.10. Vrátil som sa do svojich mladších liet, keď som rád trapošil. Kolegyňa doniesla koláčiky a ja som jej šiel gratulovať k narodeninám. A to ona len tak. Krmila nás ešte asi 2 týždne.
21.10. V areáli firmy uniká voda. Hľadali ju viac ako mesiac.
24.10. Malý vedúci začal pokus s chlebom vo vode. Pod jeden pohár napísal Láska, pod druhý Nenávisť. Neprinieslo to nič okrem špinavých a smradľavých pohárov.
31.10. Naša divízia sa môže pochváliť prvou kovovou súčiastkou vypľutou trojrozmernou tlačiarnou. Len taký výstrel na slepo. Pochybujem, že v čase šetrenia ich budeme chŕliť.

3.11. Koniec babieho leta. Mením pneumatiky, bicykle poputovali do pivnice. Doniesli sme sánky. Zbytočné aktivity, zima si dá načas.
5.11. Svet zachvátil Flashmob. Na ulici, letisku začne hrať alebo tancovať najatý človek. Postupne sa ďalší pridávajú. I okoloidúci. Mne sa podarilo po mesiaci predať kávovar za 4Eur, ktorý sme kedysi vyhrali na silvestra.
7.11. Máme novú práčku. Starej už nefungoval programátor. Buď sa nepohol z miesta alebo práčka prala hodinu na jednom programe.
11.11. Ešte nikdy nebolo, aby nejak nebolo a vždy bolo, aby nejak bolo.
12.11. Začala sezóna školení a kurzov. Vyplnil som MOKOBUK (Morálny Kódex Budovateľa Kapitalizmu), ako dovážať, ako bojkotovať koho áno, koho nie, ako hasiť koho áno, koho nie, ako uzatvárať obchodné zmluvy, snívanie predajcov. Jednoducho blbosti vyplývajúce z amer. firmy.
13.11. Šéf poslal upozorňujúci email (zatiaľ), aby sme netrávili na obede 45min., kávičke 20min., hajzli 15min, internete 20min., telefonovaním atď. Ako na tie minutky prišiel, netuším. Pomaly si chystá pôdu pre vyhodenie jedného z mechan. dizajnérov. Hľadá sa totiž nový elektrikár.
No ak príde, jeden z nás bude musieť odísť. Kus za kus. Divná politika, keď iné oddelenia iba prijímajú ľudí.
15.11. Vianočný duch sa blíži a plíži krajinou. Vo firme sa naháňame, určujú sa priority a zamestnanec alebo chuj mesiaca? Kto najrýchlejšie a najviac ľudí bude drezúrovať? Vo vlaku pribudli hluchonemí bezdomovci ponúkajúci odpustky duše a peňaženky a aj cigáni s parfémom.
Všetky nadácie zrazu potrebujú príspevok a vysielajú svoje satelity. Niekedy aj tie falošné (feiky). 
19.11. V areáli končí ďalšia divízia. Korporácia ju predala do Maďarska. O prácu príde 70 ľudí. Nemám sa viac k tomu vyjadrovať žiadnym médiám. Hawk.
23.11. V Banskej Bystrici budú mať biele Vianoce. Voľby na župana vyhral predseda Ľudovej strany, ktorá sa netají svojimi nacionalistickými postojmi. Židia dostali strach, cigánom je všetko jedno. Strach dostal aj premiér, ktorý odrazu vie, čo s neprispôsobilými. Spievajú sa kotleby.
25.11. Napadol 1. sneh. Mamu som viezol z onkológie z Trenčína. Nepodali jej CHT. Podla rontgenu liečba nezaberá. Má za sebou vyše 20 CHT a takmer toľko biologickej liečby. Zbytočne. Je vyčerpaná a má bolesti. Najlepšie sa vraj cítila po operácií. V decembri možno dostane nový liek. Nádej sa presúva do januára. Na bolesti dostala akurát náplaste.
29.11. Inžiniering v počte 12ks šiel na chatu. Pobavili sa. V pondelok bolo akosi ticho v kancelárií. Prenikli len kusé informácie. Samozrejme to vyvoláva špekulácie, ale mne je to jedno. Ja neľutujem, že som tam nebol. Zvyšky informácií a žrádla sa dojedali týždeň.
1.12. Odtajnili nám firemné čísla pre verejnosť. Čudoval som sa ja, keď mi volala žena na pevnú.
4.12. Staršia dcérka mala prvé verejné vystúpenie z tanečného krúžku. Učiteľky boli viac nervózne ako decká. Pozreli si ju babky a dedko, mamina. Tá aj asistovala učiteľkám.
6.12. Mikuláša do firmy prišiel robiť sám pán premiér.
7.12. Aj dnes som bol v robote. Stavali sme urgentne skriňu pre fran. zákazníka. Najlepšie je, že nedostanem stravný lístok, no mám za to náhradné voľno. Termín sme stihli, ale zákazník zistil,že zadal nemožné podmienky.
13.12. VVV. Vianočný vyžierací večierok našej divízie. Niektorým nerobí alkohol dobre a takmer insultovali polovicu firmy. Niektorým urobili dobre ceny (TV, pekárnička, či navigácia).
16.12. Jazdím poobede nie len v novom čase, ale aj novou súpravou. Malá naftová jednotka, ktorú volajú bageta.
17.12. Blížia sa Vianoce a idú na nás choroby. Celá rodinka kašle už 3. týždeň. Moju chorobu zdolávam ako inak ATB. ATB zasa zdolávam ochuteným Acidkom.
19.12. Dodávatelia nosia vyvolením vianočné úplatky. Firma obdarovala nás kvalitným vínom, švajčiarskym nožíkom a budú aj tričká.
23.12. Nákupná horúčka Slovače vrcholí. Ľudia šalejú. Ozdobujeme umelý stromček.
25.12. Nezvyčajne teplo na Vianoce, +9°C. Teplo, no sychravo potrvá ešte dlho. Sneh tiež tak skoro neuvidíme.
31.12. Náš  silvestrovský výstup na vrch Marhát sa pomaly stáva tradíciou. Ohlásilo sa nám viacero ľudí, no zrovna bolo zlé počasie a váhali sme. No ľudí sme nesklamali. Zimu sme zaháňali dobrou slivovicou a partiou. Na vrchu sa za 42 rokov ešte nestalo, žeby nebol sneh. Dnes prvýkrát.
Rok bol vcelku pokojný, žiadne veľké turbulencie a choroby.

Knihy vs. filmové spracovanie 12

Filmovú podobu slávneho Stendhalovho románu Červený a Čierny spracoval režisér C. Autant-Lara v roku 1954. Je to jediný kinofilm, má úctyhodných 185min. Pozrel som si ho v pôvodnom znení s titulkami. Film začína súdom Juliena Sorela a potom sa vracia do minulosti. Kniha začína opisom dediny Verrieres a dohodou Julinovho otca s p. de Rénal. Scéna ako pani načúva za Julienovými dverami, ktoré on potom otvorí je vymyslená. V knihe odíde od dverí a Julien príde neskôr za ňou. Prezlečenie za vojaka počas návštevy kráľa a následne do čiernej sutany sa nedeje na popud farára, ale Julien sa prezlečie po pochode mestom sám. To je ale detail. Vo filme sú dokonca slová a výroky z knihy. Posledných pár minút sa zrýchľuje. Už tam nie je jeho tajná misia do Štrasburgu ani ako posielal listy inej žene. Vo väzení ho navštívila len pani de Rénal, časté návštevy Mathildy de La Mole tam nie sú. Ani to, že s ním čaká dieťa. I tak film vcelku verne a priamo stvárňuje to, čo Stendhal v knihe odkázal. Je to asi najlepšie spracovanie. Mimo to existujú ešte 2 TV filmy, ale tie som nevidel..
Ďalšiu knihu, ktorú som až teraz čítal, bolo spracovanie známeho diela M. de Cervantesa Dômyselný rytier Don Quijote atď. Knihu som čítal v skrátenej verzii. 2 zväzky by som nedal. O sfilmovanie sa pokúsili v r.1957 aj Rusi a tento film je voľne dostupný v českom jazyku. Od románu sa však odlišuje. Scény sú poprehadzované. Získanie prilby z holičskej misky je len spomenuté. Táto scéna tam nie je. Slávny boj s veternými mlynmi je na konci, hoci v knihe je to jeho prvý boj. Film je skôr dráma ako úsmevný snímok. Oveľa bližšie je film z r. 2000 režiséra P.Yates-a. Vydarená komédia s výrokmi z knihy. Vládnutie Sanchi Panza na fiktívnom ostrove je tam len ako jeho začiatok a koniec. Keďže som nečítal úplnú verziu románu, niektoré scény vo filme som nepoznal. Ale vyzerá, že film je verný predlohe.
Zaujímavé čítanie a v konečnom dôsledku aj sledovanie ponúka Lovec drakov. Približuje svet islamskej kultúry a zvykov. Všetko nahustené v jednej knihe. Svadba, pohreb atď. Film r. M. Foster-a z r.2007 sa až tak nezaoberá minulosťou ako kniha na prvých 100 stranách. Taktiež nepribližuje do detailov islamské tradície. Aj iné detaily vynecháva. Napr. utečenci neprestúpili hneď do cisterny, ale niekoľko dní čakali na nákladné auto alebo v cisterne zahynulo dieťa, čo vo filme nie je. Záver filmu sa zrýchľuje. Amír so Sorábom uteká cez okno od Ásafa, ale v knihe odchádza normálne ako víťaz. O Amírovom pobyte v nemocnici a ako sa všelijako pokúšal dostať malého Sorába do USA vo filme nie je.

Baby na jeseň

Dlho som nepísal, čo robia juniorky. Nálepky dinosaurov sme teda zozbierali 2 týždne pred ukončením. Výhra neprišla, prišli kašlíky. Obe baby sa radi vracajú do praveku s filmom Krúdovci. Ten je pritiahnutý za vlasy, autori boli zjavne "nahúlení".
Mladšia je lenivá hovoriť k. Tak napr. kukučka je ťuťulienta. Tme hovorí "tuma". "Požiša" je pozri sa. "Bojila" je bála, "badán" od malička banán . Mačke hovorí že robí mač, mač. Vyzerá taká tvrdšia ako staršia. Len sa otrase a ide ďalej. Mamu porazilo, keď obľúbené kocky staršej dievky skončili v hovne. Juniorka sa hrala v nočníku... Boli s mamou zaniesť nejaké pinzety do jednej firmy. Malá sa spýtala tety: "Pečo mi nedá cucity? Pečo je atomá?" Ešteže jej nikto nerozumie. Na ľudí v člne sa spýtala: Pvečo majú ujovia na čune oupaty?" Hovorím jej: "Fúkaj do trúbky.". O ona :"Fúú", vydala z úst zvuk. Gény sa o5 nezaprú a z vane vylieza ako rak, pospiatky. Mamina tak lezie tiež. Jej obľúbeným seriálom je momentálne teleblbina Sultán.
Hrávame po dlhých večeroch pexeso. No veru staršia ma aj prekoná. Ani mladšia nie je hlúpa. Mama bola na stretávke a pol víkendu sme tak bačovali sami. Pri nich mi to rýchlo ubehlo, hrali sme pexeso, boli sme vonku, aj som im spieval (Elán, No Name). Keď ako sa blížil príchod mamy, zhoršovali sa ako počasie a neposlúchali.
Staršiu obchádzal kašeľ. Nejednu noc sme málo spali. Dlho pokašliavala. ATB nedostala. Teraz to chytilo rodičov a o5 nespia. Škôlka a jej vplyv. Stále používa slová ako hovno, kakačka, pipík a je občas drzá. "Mucha nerozumie tomu, že má zadržať dych pod vodou?", raz hlesla. "Keby bola babka malá, bola by moja kámoška?" Na to nemám odpoveď. Po týždni strávenom doma mala "nervičky". Je to tak vždy. Pred Mikulášom mala premiéru z tanečného krúžku v kine. Tešila sa na to a vôbec nebola vidieť tréma na nej. Prípravy na vystúpenie sme sa zúčastnili aj my, keď doma zabalila plyšového zajaca do deky a vyhlásila, že je to panenka Mária. Ďalšie vystúpenie je dnes (štvrtok), ktoré si nenechám ujsť. Hoci dcérka už nezdieľa taký zápal ako pri prvom.
Treba spomenúť aj chudáka našu myš, teda škrečka. Vozia ho v kočiari ako bábiku. Už je starý a viac spí ako šramotí.
Boli sme na firemnom Mikulášovi. Baby veľmi nezaujal. Staršia otvorene povedala, že sa jej nepáči. Trocha zasúťažili, kamienky si nestihli zameniť. Pomaľovali im tváre. Básničku Mikulášovi nepovedali ani sa s ním neodfotili, len zhrabli balíčky a šli navliekať korálky. Ja som trapošil s foťákom. Doma si rodičia vypýtali dačo z balíčkov. Mladšia sa na to spýtala: "A posutali ste?"
Podarilo sa mi zbaviť sa chodítka. Dal som ho kolegovi z kvality za grilotku a banány v čokoláde.
Posledný novembrový deň sme boli v klube Žiwell a vymenil som nepoužitú kozmetiku za plyšáky. Baby majú radosť a chodia s nimi jesť a pomaly aj do vane. Potom sme boli ešte na námestí. Tento rok nastal pokrok a vianočné trhy majú grády. Pre mňa má už aj zima teraz grády, aj varené víno nebolo z cukrovej vody. 2h som tam mrzol, kým baby tancovali. V prvú aj druhú adv. nedeľu sme boli o5 na námestí. Ja, lepšie vyzbrojený. Darčeky pokúpené, poslední ostali už len tato a mama.

Víťazný Gýmeš vo Wiki miluje pamiatky 2013

K foteniu som prvýkrát pričuchol v mojom pubertálnom, resp. postpubertálnom veku na leteckých dňoch. Lietadlá sú mojím koníčkom a ich vlastne zhotovené podobizne som si ukladal do albumov. Tie boli hlavným artiklom dlhé roky. Spočiatku mi robil dvorného fotografa tato. Ja som robil režiséra. Pokiaľ stroje stoja, nie je to problém. Keď sa však rútia 150-200km/h po dráhe
mám s tým veľké starosti. Mnohokrát sú fotky "z kopca". Vo vzduchu už ani nefotím. To musia byť ozaj ideálne podmienky. Aj tak v "melónovej" konkurencii nemám šancu ako som sa presvedčil na jednom portáli. Nechávam preto špičkové fotky na superspoterov s "delami". S rodinou a mojimi láskami, ustupujú fotky lietadiel im a prírode.  Digitálna fotografia umožnila viac hrania sa s kompozíciou a spúšťou. Ako som viac fotil, preštudoval som tiež nejakú tú literatúru, ktorá je v súčasnosti dostupná na internete. Niečo mi ukázal kamarát. Vydarené fotky nám visia doma na stene. Inšpiráciou sú mi niekedy pohľadnice. Bavia ma panorámy, no nemám na to patričné vybavenie. Ale dnešné programy dokážu pomôcť.
Hádankou pre mňa je ako som sa preklikal začiatkom septembra na stránku wikimedia miluje pamiatky. Myslím, že to bolo počas pridávania fotiek z dovolenky na moju stránku. Zaujal ma projekt so snahou zvečniť kultúrne pamiatky na Slovensku za pomoci Pamiatkového úradu.
Navyše počas septembra prebiehala súťaž o najkrajšiu fotku. Nadchlo ma to. Najprv som tam uložil fotku hradu Stará Ľubovňa a kaštieľa v Oščadnici. No ďalšia hádanka bolo ako ich zaregistrovať v súťaži a na PÚ SR. Napovedali mi cez email organizátori súťaže. Potom som už vedel ako fotky správne pridávať. Akonáhle svitol slnečný deň, už som aj utekal do ulíc. Svetelné podmienky však neboli pre každú pamiatku, vzhľadom na jej orientáciu, zrovna ideálne. Niekde zase vadil strom (tie počkajú do zimy). Niekde zase vadilo, že nie je strom, či krík zelený (tie čakajú do jari). Vadili aj iné objekty (tiež počkajú do zimy, keď sú ulice vypratané). Veľa mi toho na fotenie v septembri v našom meste neostalo. Preto aspoň z toho mála som sa snažil niečo vyždímať. Ostali mi kúpele, príp.
park. Najlepšie sa fotilo večer, keď je svetlo mäkké. Viac záberov, hral som sa s expozíciou aj kompozíciou. Doma som ešte potom vyberal nejaké fotky z výletov. Prácu mi dali najviac ruiny hradov a zistiť presne, aká jeho časť sa nachádza na fotke. Tak to má katalogizované PÚ. Vybral som vyše 10 naj fotiek a umiestnil na wikimedia commons. Ešte v posledný deň súťaže som nahral staršiu fotku jesenného parku. Fotky nie sú dodatočne upravované, možno to je ich plus. Občas som zašiel na ich stránku pozrieť, či je niečo nové. Dlho tajili víťazné fotky a ich zverejnenie. Objavilo sa tam vyše 2700 fotiek od 76 autorov. Niektorí nafotili viackrát ten istý objekt, čo mi pripadalo bezhlavé. Z "digitálom" dokáže fotiť aj analfabet. Ani ja si nerobím žiadne ilúzie o mojom fotení. No treba to mať "v oku". To je najdôležitejšie. Nie aparát, a čo dokáže. Prezrel som si tie fotky a sám povyberal, ktoré mi padli do oka. Vybral by som určite viac ako 10 vydarených fotiek, a to nepočítam moje. Porotcovia to nemali ľahké. Všimol som si, že fotky kolujú na akejsi nemeckej verzií wikimédie, ale na slovenskej sa zatiaľ neobjavujú. Týždeň po dušičkách mi prišiel email, že moja fotka bola zaradená medzi slovenských top 10. Veľmi ma to potešilo a priznám sa, v kútiku duše som v to dúfal. Inak by som sa na fotenie starých budov vybodol. Stále bolo pre mňa hádankou, ktorá je tá, čo porotu dostala. Slávnostné vyhlásenie malo byť v Modre počas konferencie wikipedikov v polovici novembra. Termín doobeda v piatok nebol najvhodnejší, tak ho posunuli. Stále som nič nevedel. Až pred Mikulášom som sa pozrel na medzinárodnú súťaž a konečne sa tam fotky objavili. Spadla mi sánka, pretože fotku zrúcaniny hradu Gýmeš by som nečakal vo finále ani vo sne. Pri jej fotení som sa nehral. Bolo to tak narýchlo v jeden teplý a veterný jarný deň. Dlhšie mi trvalo jej katalogizovanie. Bol to náš prvý výlet. Urobil som, podľa mňa, krajšie zábery do súťaže. No, asi mám iný vkus, ale vraj sa treba na ňu dlhšie zahľadieť a potom má čosi do seba.  Nerozlúsknutou hádankou pre mňa teda zostalo ako vyberala porota moje fotky. Víťaznú som dal na web viac menej z dôvodu, že tam žiadna nebola. Tých 10 fotiek zo Slovenska postúpilo do celosvetového kola. Tam už ide o poradie a vyberá sa 15 fotiek. Keď som si pozrel víťazné z minulého roka a adeptov pre tento rok, tak to je bez šance. Povedal som si, že tak úspešnú fotku dám na stenu chodby. Nie je moja favoritka, ale tak to vybrali. Ocenenie ma nakoplo a budem sa snažiť pofotiť všetky histor. objekty v meste.

K foteniu

Cestičkou múz som sa dostal aj k hádankam fotenia. V týchto dňoch som rozluskol o5 jednu. Kým sa dostanem ad rem popíšem najprv putovanie mojich fotoaparátov. Ako prvý sa ocitol v rodine od tety darovaný malý kompakt Minolta Hi Matic GF. Dnes ťažká klasika vybavená autofokusom. V exteriéri pri peknom počasí robil vďaka kvalitnému objektívu 38mm f/4 veľmi pekné, dnes už historicky cenné fotky. Časom som sa s ním naučil fotiť, no napr. lietadlá ďaleko na dráhe som hľadal lupou. A to som chcel z toho vytrieskať plagát! Ako pribúdali mojou prácou určité hmotné statky, obzeral som sa po lepšej technike, hlavne teleobjektíve. Pred cestou na aerosalón v Paríži v r.1997 sa táto potreba stala akútna. Verný značke v Bratislave som si v bazáre ProLaika vyhliadol Minoltu Dynax 3000i s objektívom 28-200mm. Láska na prvý pohľad. Stála 9000Sk+1000Sk poštovné. To boli vtedy dve moje výplaty. Bol to taký poloautomat-zrkadlovka, veľmi jednoduchá. Premiéru mala na parkovisku pred jednou firmou. Vyfotil som na 12 obrázkový film autá. Osvedčili sa mi filmy Fujicolor Superia 200. Iné som v ňom ani nepoužíval. Nezabudnuteľné sú zábery nepodareného pristátia SU-27 na let. dni v Bratislave. Vtedy som investíciu neľutoval. Tato mi naň ušil kožený kabátik a tiež prerobil napájanie na obyčajné tužkové batérie. Na leteckom dni v Hradci Králové v ´ 99 sa mi táto napájacia stanica rozpojila a letovali mi ju na "urgentom príjme" v poľných podmienkach vojaci. Inak som bol s ním spokojný, až prišla digitálna fotografia a cestovateľské výzvy. Sestrin priateľ nám daroval fotoaparát s 1Mpx. To bola začiatkom tisícročia veľká vec. Fotky boli podpriemerné, tuším ani značka to nebola. Nepoužíval som ho, myslím, že nikto z rodiny. Na potulkách po USA som používal Minoltu, tentoraz obyčajný autofokus, ktorý nechal na izbe hotelový hosť. Ľahko našiel, ľahko zišiel. Fotoaprát raz ostal na aut. zastávke v Krásnohorskom Podhradí. I s fotkami z tohto výletu. V USA som si pred nálezom Minolty kúpil iný autofokus Olympus. Ten som daroval rodičom. Po tejto strate som presedlal viac menej už na digitál. Svokor mi požičiaval autofokus Fuji. Viac megapixelov, viac fotiek. Bolo to len také malé prdítko. Na letecké dni som stále používal veľkú Minoltu.  Na cestu do Škótska sme sa so ženou rozhodli zainvestovať do poriadnej techniky, nech tie fotky stoja zato. Z Nemecka som si objednal Nikon D50 s objektívom 18-55mm. Premiéru mal na Vianoce 2006. K nemu som si zadovážil statív a filtre. Na pomer cena/výkon fotí veľmi pekne a postačujúco. Hoci niektorí sa naň pozerajú cez prsty. Drahá technika nie je vždy zárukou úspechu. Fotky lietadiel tak začali vytlačovať fotky prírody, resp. z mojich i spoločných potuliek, neskôr detí. I tak som zainvestoval ďalej, do teleobjektívu Tamron 70-300mm. Bol lacný a nie som s ním celkom spokojný. Šedý priemer. Nikon má už nafotných vyše 6000 obrázkov. S námahou vystrkuje blesk, preto som sa v lete rozhodol, ak dovolia financie, obnoviť fotografický park o novšie modely a tiež vyplniť medzeru v objektívoch. Hoci po službe, ktorú vykonal sa budeme ťažko lúčiť.Aj blesk som mu pod stromček kúpil.
Pre hotovostné a príležitostné fotky používam "sklíčka Zeiss" zabudované v chytrom telefóne. Sľubuje síce 12Mpx, ale je to len autoamtika. Pekné fotky sú len vonku. Evidentne počet Mpx neznamená kvalitu. Na to už nevsádzam.
Minolta Dynax zapadla na pár rokov prachom, pokým som ju tento rok nestrelil za 20Eur nejakému minolťáckemu fanatikovi. Pokúšam sa predať aj malú Minoltu. Tieto prístroje mi teda pomohli obohatiť svet o hodnotné obrázky.