Víťazný Gýmeš vo Wiki miluje pamiatky 2013

K foteniu som prvýkrát pričuchol v mojom pubertálnom, resp. postpubertálnom veku na leteckých dňoch. Lietadlá sú mojím koníčkom a ich vlastne zhotovené podobizne som si ukladal do albumov. Tie boli hlavným artiklom dlhé roky. Spočiatku mi robil dvorného fotografa tato. Ja som robil režiséra. Pokiaľ stroje stoja, nie je to problém. Keď sa však rútia 150-200km/h po dráhe
mám s tým veľké starosti. Mnohokrát sú fotky "z kopca". Vo vzduchu už ani nefotím. To musia byť ozaj ideálne podmienky. Aj tak v "melónovej" konkurencii nemám šancu ako som sa presvedčil na jednom portáli. Nechávam preto špičkové fotky na superspoterov s "delami". S rodinou a mojimi láskami, ustupujú fotky lietadiel im a prírode.  Digitálna fotografia umožnila viac hrania sa s kompozíciou a spúšťou. Ako som viac fotil, preštudoval som tiež nejakú tú literatúru, ktorá je v súčasnosti dostupná na internete. Niečo mi ukázal kamarát. Vydarené fotky nám visia doma na stene. Inšpiráciou sú mi niekedy pohľadnice. Bavia ma panorámy, no nemám na to patričné vybavenie. Ale dnešné programy dokážu pomôcť.
Hádankou pre mňa je ako som sa preklikal začiatkom septembra na stránku wikimedia miluje pamiatky. Myslím, že to bolo počas pridávania fotiek z dovolenky na moju stránku. Zaujal ma projekt so snahou zvečniť kultúrne pamiatky na Slovensku za pomoci Pamiatkového úradu.
Navyše počas septembra prebiehala súťaž o najkrajšiu fotku. Nadchlo ma to. Najprv som tam uložil fotku hradu Stará Ľubovňa a kaštieľa v Oščadnici. No ďalšia hádanka bolo ako ich zaregistrovať v súťaži a na PÚ SR. Napovedali mi cez email organizátori súťaže. Potom som už vedel ako fotky správne pridávať. Akonáhle svitol slnečný deň, už som aj utekal do ulíc. Svetelné podmienky však neboli pre každú pamiatku, vzhľadom na jej orientáciu, zrovna ideálne. Niekde zase vadil strom (tie počkajú do zimy). Niekde zase vadilo, že nie je strom, či krík zelený (tie čakajú do jari). Vadili aj iné objekty (tiež počkajú do zimy, keď sú ulice vypratané). Veľa mi toho na fotenie v septembri v našom meste neostalo. Preto aspoň z toho mála som sa snažil niečo vyždímať. Ostali mi kúpele, príp.
park. Najlepšie sa fotilo večer, keď je svetlo mäkké. Viac záberov, hral som sa s expozíciou aj kompozíciou. Doma som ešte potom vyberal nejaké fotky z výletov. Prácu mi dali najviac ruiny hradov a zistiť presne, aká jeho časť sa nachádza na fotke. Tak to má katalogizované PÚ. Vybral som vyše 10 naj fotiek a umiestnil na wikimedia commons. Ešte v posledný deň súťaže som nahral staršiu fotku jesenného parku. Fotky nie sú dodatočne upravované, možno to je ich plus. Občas som zašiel na ich stránku pozrieť, či je niečo nové. Dlho tajili víťazné fotky a ich zverejnenie. Objavilo sa tam vyše 2700 fotiek od 76 autorov. Niektorí nafotili viackrát ten istý objekt, čo mi pripadalo bezhlavé. Z "digitálom" dokáže fotiť aj analfabet. Ani ja si nerobím žiadne ilúzie o mojom fotení. No treba to mať "v oku". To je najdôležitejšie. Nie aparát, a čo dokáže. Prezrel som si tie fotky a sám povyberal, ktoré mi padli do oka. Vybral by som určite viac ako 10 vydarených fotiek, a to nepočítam moje. Porotcovia to nemali ľahké. Všimol som si, že fotky kolujú na akejsi nemeckej verzií wikimédie, ale na slovenskej sa zatiaľ neobjavujú. Týždeň po dušičkách mi prišiel email, že moja fotka bola zaradená medzi slovenských top 10. Veľmi ma to potešilo a priznám sa, v kútiku duše som v to dúfal. Inak by som sa na fotenie starých budov vybodol. Stále bolo pre mňa hádankou, ktorá je tá, čo porotu dostala. Slávnostné vyhlásenie malo byť v Modre počas konferencie wikipedikov v polovici novembra. Termín doobeda v piatok nebol najvhodnejší, tak ho posunuli. Stále som nič nevedel. Až pred Mikulášom som sa pozrel na medzinárodnú súťaž a konečne sa tam fotky objavili. Spadla mi sánka, pretože fotku zrúcaniny hradu Gýmeš by som nečakal vo finále ani vo sne. Pri jej fotení som sa nehral. Bolo to tak narýchlo v jeden teplý a veterný jarný deň. Dlhšie mi trvalo jej katalogizovanie. Bol to náš prvý výlet. Urobil som, podľa mňa, krajšie zábery do súťaže. No, asi mám iný vkus, ale vraj sa treba na ňu dlhšie zahľadieť a potom má čosi do seba.  Nerozlúsknutou hádankou pre mňa teda zostalo ako vyberala porota moje fotky. Víťaznú som dal na web viac menej z dôvodu, že tam žiadna nebola. Tých 10 fotiek zo Slovenska postúpilo do celosvetového kola. Tam už ide o poradie a vyberá sa 15 fotiek. Keď som si pozrel víťazné z minulého roka a adeptov pre tento rok, tak to je bez šance. Povedal som si, že tak úspešnú fotku dám na stenu chodby. Nie je moja favoritka, ale tak to vybrali. Ocenenie ma nakoplo a budem sa snažiť pofotiť všetky histor. objekty v meste.

K foteniu

Cestičkou múz som sa dostal aj k hádankam fotenia. V týchto dňoch som rozluskol o5 jednu. Kým sa dostanem ad rem popíšem najprv putovanie mojich fotoaparátov. Ako prvý sa ocitol v rodine od tety darovaný malý kompakt Minolta Hi Matic GF. Dnes ťažká klasika vybavená autofokusom. V exteriéri pri peknom počasí robil vďaka kvalitnému objektívu 38mm f/4 veľmi pekné, dnes už historicky cenné fotky. Časom som sa s ním naučil fotiť, no napr. lietadlá ďaleko na dráhe som hľadal lupou. A to som chcel z toho vytrieskať plagát! Ako pribúdali mojou prácou určité hmotné statky, obzeral som sa po lepšej technike, hlavne teleobjektíve. Pred cestou na aerosalón v Paríži v r.1997 sa táto potreba stala akútna. Verný značke v Bratislave som si v bazáre ProLaika vyhliadol Minoltu Dynax 3000i s objektívom 28-200mm. Láska na prvý pohľad. Stála 9000Sk+1000Sk poštovné. To boli vtedy dve moje výplaty. Bol to taký poloautomat-zrkadlovka, veľmi jednoduchá. Premiéru mala na parkovisku pred jednou firmou. Vyfotil som na 12 obrázkový film autá. Osvedčili sa mi filmy Fujicolor Superia 200. Iné som v ňom ani nepoužíval. Nezabudnuteľné sú zábery nepodareného pristátia SU-27 na let. dni v Bratislave. Vtedy som investíciu neľutoval. Tato mi naň ušil kožený kabátik a tiež prerobil napájanie na obyčajné tužkové batérie. Na leteckom dni v Hradci Králové v ´ 99 sa mi táto napájacia stanica rozpojila a letovali mi ju na "urgentom príjme" v poľných podmienkach vojaci. Inak som bol s ním spokojný, až prišla digitálna fotografia a cestovateľské výzvy. Sestrin priateľ nám daroval fotoaparát s 1Mpx. To bola začiatkom tisícročia veľká vec. Fotky boli podpriemerné, tuším ani značka to nebola. Nepoužíval som ho, myslím, že nikto z rodiny. Na potulkách po USA som používal Minoltu, tentoraz obyčajný autofokus, ktorý nechal na izbe hotelový hosť. Ľahko našiel, ľahko zišiel. Fotoaprát raz ostal na aut. zastávke v Krásnohorskom Podhradí. I s fotkami z tohto výletu. V USA som si pred nálezom Minolty kúpil iný autofokus Olympus. Ten som daroval rodičom. Po tejto strate som presedlal viac menej už na digitál. Svokor mi požičiaval autofokus Fuji. Viac megapixelov, viac fotiek. Bolo to len také malé prdítko. Na letecké dni som stále používal veľkú Minoltu.  Na cestu do Škótska sme sa so ženou rozhodli zainvestovať do poriadnej techniky, nech tie fotky stoja zato. Z Nemecka som si objednal Nikon D50 s objektívom 18-55mm. Premiéru mal na Vianoce 2006. K nemu som si zadovážil statív a filtre. Na pomer cena/výkon fotí veľmi pekne a postačujúco. Hoci niektorí sa naň pozerajú cez prsty. Drahá technika nie je vždy zárukou úspechu. Fotky lietadiel tak začali vytlačovať fotky prírody, resp. z mojich i spoločných potuliek, neskôr detí. I tak som zainvestoval ďalej, do teleobjektívu Tamron 70-300mm. Bol lacný a nie som s ním celkom spokojný. Šedý priemer. Nikon má už nafotných vyše 6000 obrázkov. S námahou vystrkuje blesk, preto som sa v lete rozhodol, ak dovolia financie, obnoviť fotografický park o novšie modely a tiež vyplniť medzeru v objektívoch. Hoci po službe, ktorú vykonal sa budeme ťažko lúčiť.Aj blesk som mu pod stromček kúpil.
Pre hotovostné a príležitostné fotky používam "sklíčka Zeiss" zabudované v chytrom telefóne. Sľubuje síce 12Mpx, ale je to len autoamtika. Pekné fotky sú len vonku. Evidentne počet Mpx neznamená kvalitu. Na to už nevsádzam.
Minolta Dynax zapadla na pár rokov prachom, pokým som ju tento rok nestrelil za 20Eur nejakému minolťáckemu fanatikovi. Pokúšam sa predať aj malú Minoltu. Tieto prístroje mi teda pomohli obohatiť svet o hodnotné obrázky.