Knihy vs. filmové spracovanie 5.

Po dlhom čase som videl spracovanie aj slovenskej poviedky. Konkrétne novely A. Baláža Tábor padlých žien od režiséra L.Halamy z r.1997. Rozpráva o "ľahkých ženách" v pracovno-výchovnom tábore v 50.-tych rokoch min. storočia. Kniha je oveľa šťavnatejšia a bohatšia ako film. Ten pôsobí veľmi nízkorozpočtovo. Dej sa omedzuje v podstate len na tábor a uličku starej Bratislavy. Dej knihy sa odohráva aj v bani, väznici alebo na poli, kde nie je núdza o humor alebo dramatické scény. To filmu chýba, miestami je nudný. Osudy postáv sú tiež zmené v závere filmu. Doktor Zigmund sa nezastrelí, nezahynie ani agitátor Stanko.
Ďalšou pokusom o sfilmovanie známej knihy Mika Waltariho bol Egypťan Sinuhet z r.1954 pod . Prvú hodinu zo 120min. filmu sa režisér M.Curtiz drží knihy takmer do detailov. Potom sa dej zrýchľuje a aj mení. V knihe zahynul aj Sinhuetov syn, nielen Merit. A že má syna zistí vlastne až potom. Zahynie aj panovačná Nefernefernefer samotnou rukou hlavného hrdinu. Kniha má 600 strán, takže ani nie je možné ich vtesnať do 2h.
Zatiaľ poslednou bola kniha, ktorá sa dostala ani neviem pečo medzi 100 naj kníh, od mladého spisovateľa Ch. Paoliniho Eragon. Evidentne bral inšpiráciu z tolkienovho Pána "prstenovcov". Elfovia, škriatkovia, to je aj tam. Keďže autor vydal knihu v rodinnom vydavateľstve, presadili ho. Film režíroval S.Fangmeier v r.2006. Tentokrát film prekonáva knihu. Aspoň myšlienkami a výrokmi. Napokon žiadne veľké idey nemožno čakať od 15. ročného spisovateľa. Dej nie je celkom podľa knihy, ale zhruba povie to čo ona. Pre mňa ani jedno nemá veľkú hodnotu. Tak toľko.

Voxhólov rok u nás

Náš voxhól je už s nami rok, vlastne teraz aj viac. Za ten rok sme ho previezli po cirka 6500km, prevažne teda ciest. V zime asi 500km. Nežerie zrovna, čo vidí, iba okolo 6L benzínu, ale k redukčnej dieíte ho nemôžem donútiť. Okrem problémov s trávením na začiatku, pokým nevylúčil starý benzín, ide. Dávame mu občas zabrať. To zasa, aby nezlenivel. Pribúdajú mu z toho vrásky na laku. Najmä, keď do jeho útrob pchám kočiar. On tam vôjde, no nie vždy sa to hladko podarí.
K narodeninám dostal okrem poklepania po kapote (na objatie je príliš veľký) umytie. Vraj aj s voskovaním. Linka sa snažila, čo mohola, ale výsledok chabý. Druhýkrát ho dám umyť ručne. V polovici apríla šiel na pravidelnú prehliadku autíčkarským doktorom. Musí byť v poriadku aj keby nebol. Ibaže by ozaj nebol. Potvrdenie jeho výborného stavu stálo 20Eur navyše. Ale mal som to bez starostí a času. Takže aj automobilové zdravotníctvo nie je sväté. Prehliadky u odborníkov neboli pravidelné, preto nemá význam ho ťahať kdesi. Pýta už nové stierače, cvíľu musí vydržať. Kúpim ich asi originálne.
Ďalší jeho rok nebude taký únavný, bude väčšinou asi odpočívať. S malinkou nebudeme robiť žiadne veľké cesty. Napokon, zdá sa nám, že dcérka nerada jazdí v akomkoľvek dopravnom prostriedku, kočiar nevynímajúc. Zišiel by sa mu možno olej vymeniť (po roku), ale keď som to neurobil pred kontrolou...Tak nech mu to jazdí pokiaľ sa nerozpadne.

Krst

Pomenovanie tohto dňa-Smrtná nedeľa znie hrozivo, no pre nás bol príjemný.
V túto nedeľu sa vynáša Morena, aby sa ľudia zbavili konečne zimy. My sme vyniesli našu mladšiu dcérku pred oltár na krst, aby sme ju zbavili dedičného hriechu. Stala sa ďalšou ovečkou v kresťanskom košiari, čo prítomní v kostole patrične uvítali potleskom. Už v dojčenskom veku si užila svojich 5 minút slávy. Krst bol počas omše. Pastierom duší v našom kostole je Kubánec. Jeho kázanie bolo podobné baptistickému. Plné gest a kriku. Už len gospelová skupina chýbala. Malá obrad znášala pokojne. Na konci omše som s ňou vyšiel von. Potom sme sa presunuli do reštaurácie na obed. Mobilný presun sa nezaobišiel bez dramatických, či humorných situácií. Najprv nás teta naháňala autom. Pred reštauráciou jej auto vypovedalo službu a nemohla zaradiť 1. Ani opätovné naštartovanie nepomohlo. Potom akýsi murár auto spojazdnil. Na obed sme chvíľu čakali, kým sa malá nachová. No hlad bol silnejší a o 13h sme už tlačili predjedlo.
Pre staršiu dcérku obľúbené "vajco". Po výdatnom obede sa už len oči prevracali pri pohľade na zákusky. Ale tortu Panna cotta si nikto nenechal ujsť. Tak ako sa všetci pred obedom striedali vonku pri dcérke, poobede nikto nevládal a ostalo to ,ako inak, na rodičoch. Poniektorí bojovali s výdobytkom modernej sanity a nevedeli, že voda v umyvárke sa spúšťa na fotobunku. Márne hľadali kohútiky. Po 16h sme sa rozišli. Čašníci mali trocha bordel v úcte, a preto chyby v účte, ale veď sme im nechali pekné "dýško". Tak sme si domov priviedli v tento deň "svaticu". To už je 3. v našej domácnosti. Ja medzi nich nepatrím... V živote ju čaká všeličo, ale nech tie dobré veci vysoko prevážia nad zlými a nech je šestný človek. Aj krátky čas života je dostatočne dlhý na dobrý a čestný život.

Experti zo Slovenska

Ako som písal dostal som poukaz na štúdijný pobyt vo Švédsku s možnosťou stráviť nezabudnutelný víkend v centre Štokholmu pre dvoch. Tak sa dvaja experti (ja a kolega) vybrali severným smerom. Že ideme na sever prezradzovala aj teplota -70°C. Teda vo výške 11km. Veď sme aj odmrazovali pred letom ako diví. Sophia, teda Airbusd A320 nás však bezpečne doviedla na štokholmské letisko Arlanda. No, bezpečne... Keď pri zatiahnutí park. brzdy bolestivo stonala. "Experti" hneď v prvý deň spustili alarm vo firme. Všetky dvere sa otvárajú na kód. A majú dve kľučky. Na tú smolu som stlačil nesprávnu (núdzovú). V hoteli zasa všetko na kartu. Výtah, dvere, svetlá. Kolega raz omylom vzal kartu čašníkovi a čudoval sa, že mu ide akurát tak výťah. Na to všetko objavil na izbe ďalšiu takú kartu. Nechápe doteraz ako sa tam dostala. Pomerne nový hotel s panoramat. oknami. Ja som mal výhlad na čističku odp. vôd. Bola v kopci, na ktorom sa stále lyžovalo. Izby pohodlne zariadené. Raňajky v cene. Hotel bol blízko centra a ľudí bolo dosť aj cez víkend. Celá štvrť je nová a teda aj pomerne drahá. V týždni sme sa intenzívne učili robiť v programe, ktorý čoskoro nahradí doterajší. Nijako nám prácu nezrýchli ani neuľahčí, ale "hore" sa už rozhodlo. Víkend ubehol pomerne rýchlo. V jeden den som navštívil let. múzeum a druhý som tuho rozmýšlaľ, čo som pri svojich návštevách "Benátok severu" asi tak nevidel. Bol som pri šport. hale Golben a v tech. múzeu. Po 9 dňoch potom experti zabalili svoje počítače do drevenej debne. Daj bože, aby sa zasa nepoškodili a odleteli na juh ako lastovičky. Tentoraz som mal bohatšiu večeru a krajšie letušky, ale žiadny večerníček na palubnom monitore sa nekonal. Fokker 100 pokrstený ako Yerevan sa o 22.30 dotkol viedenského letiska. Experti sú konečne doma a čakajú teraz na počítače.

Pre knihomolov

Koncom minulého roka prebehla v médiách sútaž Moja naj kniha. Samozrejme ja ako knihomol som sa zaujímal aké knihy sa čítajú. Sledoval som aj finále. Vyhrala vtedy kniha Slovenských rozprávok od P. Dobšinského. Ako inak, tak to má byt.Vytlačil som si zoznam 100 naj kníh a pomaly ich čítam. Najhoršie je, že v našej malej, strediskovej knižnici nemajú našich, slovenských autorov, ktorí sú v zozname. Ale s5 ku knihám. Prvá v abecednom poradí bola Alchymista P. Coeleho. Je robená podľa jednoduchého receptu. Zmiešať trocha biblie, koránu a talmudu dokopy. Okoreniť to nepatrným množstvom vlastných myšlienok, pridať zopár kúskov fantázie a dochutiť cestopisom. Kniha ma nejako nezaujala. Autorovi trocha preprchá z tých náboženstiev. Sám si hovorí bojovník svetla. Čo k tomu dodať. Ale američanom sa takéto kázanie istotne páči. Román pripomína Exupéryho Malého princa. To Cesta od C.McCarthy-ho je oveľa hodnotnejšia. Lyricko-epický román o putovaní otca a syna kataklizmou zničenou krajinou. Všetky hodnoty strácajú význam a ide iba o prežitie. Svet ostal čierno-biely. Existujú už len dobrí a zlí ľudia. Niektorí kritici považujú knihu za sci-fi, niektorí ani tak veľmi nie. Zo súčasných autorov je to skutočne naj kniha. Čudujem sa, že sa u nás nedostala do prvej desiatky. Naopak, neviem, čo tam hľadá napr. Súmrak. V zozname 10 naj mi tiež chýba náš Rudo Sloboda, ktorého považujem za spisovateľa svetového formátu. Román Cesta bol v r .2009 sfilmovaný pod taktovkou John-a Hillcoat-a. Film spôsobí citový otras a srdcabolenie snáď ešte viac ako kniha. Zatiaľ posledne čítanou knihou bola Citadela od A. J. Cronin-a. Veľmi pekná kniha s dramatickým záverom. Stále má čo povedať aj v súčasnej dobe. Hon za karierizmom, bezohľadnosť, moc peňazí. To sú témy dneška. Koniec prvej časti.

Láska na druhú

Do našej rodinky pribudlo dalšie srdiečko, zlatíčko, dcérka.Prišla do tohto slzavého údolia v posledný januárový piatok večer. Hoci sme sa na jej príchod velmi tešili a hlavne žena už bola nedočkavá, riadne sa jej príchod zdramatizoval. Štastne to dopadlo, i keď sme si ešte nevydýchli a uvidíme, čo nás čaká najbližší rok. Veríme, že bude všetko v poriadku a drobec zabojoval.V živote sú chvíle, ktoré by človek nechcel zažiť a pôrod našeho bábatušenka bol jedným z nich. Ďalej sa nebudem rozpisovať, sú to nepríjemné a bolestné spomienky. Ostatne, ešte by nám kde kto závidel. S maminou si pobudli v nemocnici týždeň. Medzitým som so staršou dcérkou bol cez víkend doma (s čím sa svokra nemohla zmieriť, ale nemal som u nich kde spať) a v týždni potom už u svokry. Chodil som normálne do práce. Plienkovej torty som sa tentokrát nedočkal, aj keď ju kolegovia sľúbili. Sľuby chyby. Ani pozdrav. A to som otravoval svokru s koláčmi. Obdržal som však týždenný, vzdelávací pobyt vo Švédsku. To je asi šéfova forma odmeny, keď sa nám narodí dietaťko, lebo pri prvom som tiež mesiac strávil mimo domu. No, čo už. Na čo ale tie reči. Aspoň viem, za čo ma v robote majú... Uprostred týždňa som bol s našimi pozrieť moje dve lásky v nemocnici. Predtým, než som ich vyzdvihol z nemocnice som stihol vybaviť rodný list a poistovňu. Týždeň som pobudol s nimi doma. Aby sme si trocha všetci zvykli. Staršia ako inak žiarli. Už chcela dať bábätko do hovna, do kontajnera alebo jednoducho preč. Robí na prieky, aby upútala. Druhý týždeň chodila svokra k nám. Veľmi ju to nebavilo a posledný piatok už ani neprišla. Jednako pod nami "boží robotníci" stále prerábajú byt (to je podobne ako so služob. cestami, keď sa nám narodí bábo) a potom má aj problémy s rukou. Maličká má už 3 týždne. Má sa k svetu. Svoju "kritickú hodinku" má ráno od 4.30 do 6.30h. Vtedy riadne nespí a mrnčí. Ja sa stahujem do obývacky. Nejako to musíme vydržat.

Tango v kuchynke

Kuchynka. Ľudia, príbehy, emócie. Tu sa stretávajú kolegovia, aby si trocha oddýchli, prebrali tých, čo tam nie sú a niektorí sa nasýtili. Hlavne tí, ktorí majú na obed málo stravy. Kalorickej aj duševnej. Tu sa tvorí pracovný duch a puch. Či vôňa? A láska. Prvý kontakt.
Pri oslave býva plná. Smiechu a koláčov. Hlava na hlave tlačí sladké do seba.
Iba práca a jej starosti tu nemá miesto. Automat tu musí mať miesto. Dá za symbolickú cenu symbolickú kávu. Nejde o to vypiť, ale zúčastniť sa. Pre mikrovlnku je tu tiež priestor.
Kde by získala kuchynka vôňu? Pukance alebo čevabčiči. Aj chladničku. Kde inde by získala kuchynka smrad? Označ si menom, lebo v chlade rastú veciam nohy. Iba staré nevládzu utiecť. Mlieko a salámy. Ozve sa aj výbuch a výkrik. Nejde o život. O kávu, žart?
Výstava hrnčekov a špinavého riadu. Firemné aj vlastné. En ten tiki dva špendlíky, ktorý je môj? Niekedy zavíta návšteva. Iný kraj, iné sladkosti. Káva aj tak tá istá.
Kuchynke tuším dačo chýba. Uši. Tá by rozprávala.