Po dlhom čase som videl spracovanie aj slovenskej poviedky. Konkrétne novely A. Baláža Tábor padlých žien od režiséra L.Halamy z r.1997. Rozpráva o "ľahkých ženách" v pracovno-výchovnom tábore v 50.-tych rokoch min. storočia. Kniha je oveľa šťavnatejšia a bohatšia ako film. Ten pôsobí veľmi nízkorozpočtovo. Dej sa omedzuje v podstate len na tábor a uličku starej Bratislavy. Dej knihy sa odohráva aj v bani, väznici alebo na poli, kde nie je núdza o humor alebo dramatické scény. To filmu chýba, miestami je nudný. Osudy postáv sú tiež zmené v závere filmu. Doktor Zigmund sa nezastrelí, nezahynie ani agitátor Stanko.
Ďalšou pokusom o sfilmovanie známej knihy Mika Waltariho bol Egypťan Sinuhet z r.1954 pod . Prvú hodinu zo 120min. filmu sa režisér M.Curtiz drží knihy takmer do detailov. Potom sa dej zrýchľuje a aj mení. V knihe zahynul aj Sinhuetov syn, nielen Merit. A že má syna zistí vlastne až potom. Zahynie aj panovačná Nefernefernefer samotnou rukou hlavného hrdinu. Kniha má 600 strán, takže ani nie je možné ich vtesnať do 2h.
Zatiaľ poslednou bola kniha, ktorá sa dostala ani neviem pečo medzi 100 naj kníh, od mladého spisovateľa Ch. Paoliniho Eragon. Evidentne bral inšpiráciu z tolkienovho Pána "prstenovcov". Elfovia, škriatkovia, to je aj tam. Keďže autor vydal knihu v rodinnom vydavateľstve, presadili ho. Film režíroval S.Fangmeier v r.2006. Tentokrát film prekonáva knihu. Aspoň myšlienkami a výrokmi. Napokon žiadne veľké idey nemožno čakať od 15. ročného spisovateľa. Dej nie je celkom podľa knihy, ale zhruba povie to čo ona. Pre mňa ani jedno nemá veľkú hodnotu. Tak toľko.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára