Dobro došli: Misija Habibi

  

Ikonický most Jimyho Hendrixa prezývaný podľa prvého grafity z 80.-tych rokov.

   Náš korporát ponúka bezkonkurenčný produkt, ktorý má byť ťažný kôň pre nášho akcionára. Objednávky sa hrnú a náš malý tím má pomôcť americkému tímu s hlavybolením z týchto inžinierskych výzviev.

  O ceste do chorvátskej pobočky sa hovorilo už na konci roka 25. Stavba prvého kusu sa však naťahovala ako vyprážaný syr. Reálne kontúry začala naberať asi tak začiatkom marca 26. Týždeň pred odchodom sme si zaknihovali hotel od pondelka. Šéfka projektu nás chcela vidieť nastúpených už v pondelok ráno, no poznáme chorvátsky hurá systém. Nechcela nejako ustúpiť, bez nás vraj nezačnú. Vedúcko sa ponúkol, že teda pôjde do Záhrebu v nedeľu poobede aj s projektovým koordinátorom. Vezme ich komodiťák, takže ani auto nepotrebujú. S5 pôjde vedúcko vo štvrtok. A my traja vyrazíme v pondelok ráno a sa vrátime v piatok štyria. Vedúci výpravy bude P., šofér arabský kolega Y., prezývaný Habibi (arabsky milášik). Dva dni pred odchodom prišla od K. správa, že vo firme musíme byť najneskôr na poludnie. Maňana.

23.3.2026

    Vstávam o pol šiestej, takmer rovnako ako do roboty (odkedy dočasne zmenili železnice grafikon). Pokašliavam, neviem sa zbaviť hlienov. Nečakám, kým ma P. prezvoní a pred štvrť na sedem schádzam na parkovisko. Ani nepočujem, že mi zvoní telefén (mám iba vibrovanie). Po pár minútach vidím odbáčať k obchoďáku bielu firemnú Oktávku. Habibi vezie so sebou obrovský kufor. Na 4 noci? Nie, vraj pokračuje v piatok na dovolenku do Brna. P. má tiež v kufri dosť menších tašiek. Ja hodím do kufra najmenší kufrík a batoh s počítačom. K sebe dozadu hodím bagetu a vodu. O 6.20h opúšťame mesto. Usadený som v prostriedku. Habibi premieta na palubnú obrazovku telefón, kde má navigáciu. Upozorňuje ho na radary.  Za Pezinkom sme v zápche, kde stratíme asi 10 min. Po hodine jazdy stojíme na OMV pumpe Rovinka. Šoférovi treba cikať. No keď budeme stáť každú hodinu, tak na poludnie nestihneme prísť. Obávané zápchy v okolí Viedne sa nekonajú a môžeme valiť ďalej na juh. Za to ukecaná navigácia upozorňuje v okolí Viedne na radary hádam každé 3-4km. Druhú a poslednú pauzu máme na známom odpočívadle Heinesdorf patriace klubu Asfinag. Hnusné, ale WC zdarma. Čokoládu si po neblahých skúsenostiach netrúfam kupovať. Pokračujeme na Graz. V jeho okolí prší zakaždým. Asi to robí blízkosť Lavanterskych Álp. Za Slovinskými hranicami sa vyčasí a slniečko nás sprevádza až do hlavného mesta. V Chorvátsku zmĺkne aj urozprávaná teta z navigácie a nevraví nič o radaroch, či rýchlostných pasciach. Chorvátsko je proste divočina, čo potvrdí P. odpichom z hraničnej čiary. Na Cestarine-mýtnici voláme vedúckovi, že kam vlastne máme ísť. Vraj do kancelárii, nie do výroby. Presne po piatich hodinách stojíme pred rampou firmy. Musíme sa však otočiť a ísť na vedľajšie parkovisko. Tam nás kolegovia čakajú. Koordinátorke projektu K. pokrstím nový VW Tiguan bielou šmuhou od dverí Oktávky. Zostane to vo firme. Dvojnásobne. Oni sa chystajú na obed do Lobby Otok. Ja mám zo sebou Billa debrecínsku bagetu. To ju budem hltať pred rešitkou? Naveľa, váhavo vstúpim do foyer a idem ku stolu. Sadnem si radšej chrbtom od pultu. I P. vybalí rožok. Stretnem nejakých kolegov. Nasýtení sadáme o5 do auta a ideme do výrobnej haly, asi 25km od kancelárii. Kolečkom o5 krúti Habibi. Kartu na otvorenie rampy K. ponechá položenú na stĺpiku. "Bože pomáhaj!", vykríkne, keď kolegyňa K. pred nami na diaľnici kľučkuje, spomaľuje, zrýchľuje a vykonáva podobné krkolomné manévre. Snaží sa nás mať v dohľade. Cestu však poznáme. Je príjemných 17°C a súkame sa do zimných reflexných búnd. Ich výhodou sú odnímateľné rukávy. O5 na jednu kartu prejdeme truniketom do firmy. Pred dvoma rokmi bol areál plný rozostavaných kontajnerov, teraz je obrovská plocha prázdna. Roboši vraj nútene dovolenkujú v Abu Dhabi. Kvôli vojne v Iráne sa nemajú ani ako dostať do Chorvátska. Vo vnútri sme pri veľkom oceľovom ráme. Električári naťahujú káble a osádzajú istiace skrine. Tak naverím boha, ďaleko od reality. S montážou potrubia, kvôli čomu sme prišli, začnú zajtra. To sme sem mohli v pohode dôjsť večer. No zasa ťahať priamo z roboty 5h by nebolo bohviečo. Neskôr zistíme, že vôbec sme sem nemuseli chodiť. Po rýchlom oboznámení sedíme v novo postavených kontajneroch. Spoločnosť nám okrem kolegov robia bzdochy (chorvátsky smrdlijvi martin). Kolega A. mi donesie stoličku zospodu a snaží sa zbaviť steny martinov. Nemám však počítač zo sebou, preto len hľadím do blba. Čakáme, kým skončí koordinačná porada. Chorváti sa strašne radi radia. Potom nás vezmú do kancelárii v budove. Na kávu... Ja si uchmatnem jablká. K. hľadá miesto, kde by nám spravila prezentáciu o produkte. Skončíme kdesi vo veľkom kancli. Chytajú ma driemoty počas vyše hodinovej Powerpoint prezentácie na dva monitory.

Okolo pol štvrtej opúšťame areál. Ideme sa ubytovať do známeho Movenpick. Zrovna inštalujú čokoládovú fontánku. Dohodneme sa na zraze o piatej. Ja zavolám iba tatovi, domov sa neviem dovolať, ale aspoň pošlem správu o príchode. Po piatej ochutnáme v rámci čoko hodinky ovocie a kúsky koláča. Fontánka sa nekoná, je len miska so zohriatou čokoládou. 

Nevieme, či pôjde na večeru i Habibi, ale keď nechodí vydáme sa po ceste k nákupnému stredisku Supernova. Pred železničným priecestím sa Habibi ozve. Mešká, tak už ho počkáme. V Supernova je  vraj pár reštík. Hnusnou špinavou časťou Nového Záhrebu a Sv. Kláry sa presúvame poza nákupné stredisko. Je niečo ako trenčianske Laugarício aj s Mac Donaldom. Pokukáme reštiky, no Ali Kebaba neprebudí vo mne chuťové bunky. Ani nikto v lokáli nie je. Vrátime sa do Batak reštiky, ktorá vyzerá slušne a sedí v nej nejaké človečenstvo. A je vidieť krásny západ slnka. Pokiaľ sa v hnusnom meste dá vidieť. Objednám si Quinoa, slovensky Mrlík čílsky, vegetariánske jedlo. Mrlík je obilnina z Ánd bohatá na bielkoviny. Dokonca i NASA ju odporúča pestovať pri dlhých vesmírnych letoch za hranice sfér. Jedlo, podobné pohánke, je veľmi chutné s granátovým jablkom, avokádom, pečenými ovsenými vločkami. Na pitie usrkujem 2dl z Graševiny. Toť najlacnejšie víno. Kolegovia si dali hambáč alebo čevapi. Vedúci popíja len kávu za 2.60Eur. Vraj má z domu večeru na celý týždeň. Na druhej strane obedoval v Lobby. Dokopy aj z dýškom som tam nechal takmer 20Eur (podľa diéty mám nárok na 14Eur večeru). Potom sme sa motali po Interspar. Nakúpil som dačo pre rodinu i kolegov. No oriešky som si nevybral. Nákup som rozdelil medzi kolegov, ktorí mi ho odniesli. Igelitku som zabudol. Šiel som ešte do Lidl. Na 90% majú podobný sortiment ako doma. V Chorvátsku za tie dva roky všetko podraželo. Diéty však ostali rovnaké na 40Eur. Vraj majú i vyššie platy. My sme na chvoste EU. Už len Bulhari sú na tom horšie. No benzín máme momentálne naozaj lacnejší. Okrem orieškov som si kúpil akési pečivo, ale nechutilo mi. Chcel som si večer čítať, no na nočnej lampičke je odje.aný vypínač. Svietim si mobilom. Cítim sa ako golfová loptička po šichte a o deviatej spím.

Pohľad z hotelovej izby na juhovýchod.

                                                  

24.3.2026

    Zopár krát som sa v noci budil, ale vcelku sa vyspal. Pred šiestou som hore. Hodím na seba bežecký odev a okolo 6.15 bežím na západ. Otočiť sa chcem na mega kruháči "Remetinski rotor". Akurát vojdem do slepej uličky. Značka T sa objaví až po chvíli, preto neviem, že končí. Bude sa ísť dať popri trati? Nie. Takže hopsám po betónových pražcoch zrekonštruovanej trate. Prejdem na druhú stranu. Po chvíli je tam chodníček a cez záhradu zbehnem na ulicu. Pozriem do navigácie a cez Horvatovu, či jej zbytky by to možno šlo. Nešlo. Predieram sa šípovými krami a znova som ku.va pri koľajniciach. Hopkaním prejdem na priecestie a po chodníku smerujem popri Oktal farma firmy a pekárni Klara na Remetinecku cestu. Rôzne pachy a smrady, hlavne však z áut. Dobré ráno Záhreb. Chorvátov rozhodne netrápi nedostatok ropy. Dobehnem ku kruháču, kde hore jazdia smradi, dolu eliny. Je najväčší v krajine a denne sa na ňom otočí 100 tis. smradov. Vydám sa k rieke Sáva. Po hrádzi potom bežím k mostu Slobody. Skoro ma "sundal" cyklista. Auto, vlak, elina, bager a teraz i pumpičkár. Zabehnem viac ako 10km, ale nechce sa mi motať medzi panelákmi sídliska Siget, čím by som si okruh skrátil. 

    Volím teda priamu cestu na juh po V. Holjevca. V týchto dňoch poctila svojou návštevou macedónska prezidentka a po aleji vlajú červeno žlté zástavy. Kúsok je rozkopaný chodník. Bager vrčí, ale radlica sa nehýbe. Nikto v ňom. To som si všimol viackrát. Po vyše hodine a 11km som v hoteli. Rýchlo sa osprchujem a zídem na raňajky. Kolegovia sú prakticky nažraní, sadnem si kdesi medzi neodprataný zašpinený riad. V prvom rade si všimnem menšie poháre na džús. Ani čaj už si neviem vybrať. Anglický, pepermintový a proste čaj. Pijem akúsi čiernu žbrndu. Kolegovi chýbajú zasa ryby. Aj bar na izbe mám prázdny. Habibi má za 40 nocí v minulosti, lepšiu izbu. Aj s barom. U mňa je aj tá chladnička strašne malá. Namiešam si zdravé raňajky z cereálií a orieškov. Polejem jogurtom a hodím pár kúskov ovocia. Dorazím sa sladkým koláčom a croissantom. Vyveziem sa na 8. poschodie, kde mám izbu La Paz (hl. mesto Bolívie) a vezmem batoh. Pred odchodom o5 čakáme vo vestibule na Habibi. Je šofér, takže nič iné nám nezostáva. S miernym meškaním opúšťame hotel. Čakáme na križovatke na diaľnicu. O pol deviatej sa tvoria zápchy. Do Rugvice prídeme o 10min. neskôr. Nevadí. Potrubie začnú spájať až na poludnie. Pozrieme si ďalšie rozpracované projekty a sedíme v kontajneri. Okolo 13h sa ukážu pri konštrukcii nejakí chlapi. Kukajú do dební ako keby hľadali Vlhovej dres alebo domáce kino. Termál inžinier je temperamentný a ukecaný ako chorvátsky šéf D. (t.č. na výstave v USA). Keďže im neprišli nejaké diely potrubia alebo sú vyrobené nekvalitne, sme tu zbytoční ako fusakle na drevenú nohu. Ísť sa kúpať k moru? Iróniou je, že môžeme byť rýchlejšie doma ako vedúci. Ten ide s5 s komoditným vo štvrtok. Nechápem, prečo si najprv tí mozgoví atléti neskontrolovali materiál, ktorý im prišiel. Mali to urobiť v piatok, kedy sme mohli ešte cestu zrušiť. Okolo druhej postávanie zabalíme a sedíme do tretej v kontajneri. Aj hajzle sú v kontajneri (inom) hnusné. Porobil som si nejakú prácu a po tretej sme mohli odísť. Pred hotelom sme sa dohodli, že pôjdeme do centra. O štvrtej prešľapujeme vo vestibule ako panic pred bordelom. Dobehne Habibi, že mu zmizla peňažienka. Takže na bus nejdeme, ale dáme sa do hľadania pudilára. Prehľadávame svoje pracovné batohy, lenže ako jediný P. svoj batoh nepozrie... Teraz však nič netušíme a v našich batohoch nič nenájdeme. 3x sa prehľadala jeho izba s negatívnym nálezom. Navrhujem ísť do firmy. Všetci piati sa teda  sáčkujeme do Oktávky a ideme do Rugvice. Či náhodou neleží v poli. Negatívne. Ktosi pustí kolegu do areálu. No do kontajnera sa nedostane. Dozvedáme sa, že platil včera v reštike mobilom. Tým sa okruh rozširuje. O5 navrhujem zájsť do Batak reštiky. Dovolať sa tam nedá. Chalani idú do nákupáku a ja so S. pešo do hotela trasou, ktorou sme šli včera. V aute ešte snováme plány ako ďalej. Habibi volal na egyptské veľvyslanectvo, ale veľmi mu nepomohli. Treba ísť na políciu, a potom na veľvyslanectvo. Lepšie však bude dostať ho domov. Lenže Rakúšania kontrolujú každé auto. Takže s5 cez Húnov. Stretáme sa pred hotelom, čo ďalej. Asi ísť na políciu. Keď už pomaly pokukávame aj po zvyškoch z kontajneru za hotelom, hovorím, nech sa najprv najeme. Čo keď Habibi zdržia na polícii? Do centra ideme napokon len traja. Vedúcko E. má z domu, S. si kúpi dačo v Kaufláči. Habibi mi spraví prístupový bod pre internet a môžem si kúpiť lístok načítaním QR kódu v buse. Bez internetu lístok nekúpim. P. si kúpi lístok u vodiča, no nevie, kde ho oraziť. Kým zistí, že vpredu, sme v polke cesty a vykašle sa na to. Vypadneme na Hlavnim kolodvore a Habibi, že ide teda najprv na políciu. Ja s P. so škvŕkajúcim žalúdkom do palacinkárne, on sa k nám pridá potom. No Habibi má prakticky vybitý mobil. Keď sa kdesi objaví pod katedrálou, P. ho naviguje. Ide mu i naproti, no už sa kolegovi nedá dovolať. Sám sa P. vráti do La Struk a posadí k zapekaným palacinkám s čučoriedkami. Ja som si objednal s jablkami a škoricou. Zapíjame jedlo s mliekom s rumom. Chutné to je, len málo. Habibi stále nikde. Nemá prachy ani mobil. Stratíme došľaka aj jeho? Ako dojedáme konečne sa v malej miestnostke objaví. Šiel proste do kostola a velebníček-anjel mu ukázal cestu. Ešteže sa vynašiel. Naproti tomu policajti mu pomohli ako Matovič za pandémie a poslali ho na VI. obvod, kde je hotel. Necháme peňažienku už na zajtra. Nahádže do seba horúce palacinky, len tak pachčí ako čajník a po ôsmej odchádzame. Mobil si nabil pri pulte. Akurát nie dosť, a kým sme na stanici, zostáva mu 1%. P. mu požičia 2Eur, no vodič len mávne rukou a pošle ho ďalej do vozu. Na izbe volám ešte domov, načnem kukuričné chlebíky, ktoré sa mi rozsypú po dlážke.

Rustikálna chalupa babky Marije v Malej Mlake.

25.3.2026

    Prebúdzam sa pred šiestou do slnečného rána. Po studenej sprche si zabehnem takmer 10km cez hnusné sídlisko Dugave. Chorváti väčšinou chodia na 7h do roboty. Chodia... Či robia je otázne, keď som videl znova naštartovaný prázdny bager. Kvitnú magnólie, Slovensko je tak 2t pozadu. Raňajky zapíjam pepermintovým čajom, ktorý je jediný ako tak pitný. Načgávam sa malými croissantami. Neviem si nič iné akosi vybrať. Palacinky vraj boli odborne odporné. Počujem však smiech Habibi a vyzerá, že všetko je v poriadku. Peňažienku našiel vo svojom batohu P. Omylom mu ju Habibi vložil doň, keď sme včera odchádzali. Žena sa mi smeje, že sme boli nacenganí. Habibi nespal celú noc a šplechnutie kameňa, čo mu spadol zo srdca bolo počuť zo 4km vzdialenej Sávy.

    Keďže sme tu zbytočne, niektorí špekulujú odísť vo štvrtok. No má byť pekne hnusné počasie. Ja aj S. som za piatok. E. to má isté s komodiťákom zajtra poobede. P. chce zradiť a pridať k nim. No aspoň budem mať zasa viacej miesta vzadu. Doobeda sa motáme pri skrachovanom torze rámu. Je jasné, že sa sem vrátime. Zasa káva. Ja ukusujem z jablka a banánu. Poobede sedíme v kontajneri. Dostali sme pozvanie na pizzu do známej reštiky Duksa. Vedúckovia nás zradia a nasáčkujú sa do voza chorvátskemu kolegovi. My traja ideme našim autom do hotela. Iba zhodíme batohy a stretáme sa vo vestibule. Habibi mešká len 2 min. a tie sa ukážu kritické. Z 200m vidíme ako nám bus č.268 odchádza pred očami. Ďalší sa dovlečie s 25min meškaním, takže čakáme neuveriteľných 45min. To točia na linke len jednu harmoniku? Neskutočná organizácia. Šiel by som aj peši, ale nechcem sa aj ja odtrhnúť od chalanov. Natlačíme sa do preplneného busu. Kašlem na kúpu lístka. V autobuse dobytok nenapadne vystúpiť, aby mohli iní vystúpiť. Pred križovatkou Avenija Dubrovnik sa posúvame 2m/min. Znova naberieme meškanie. Volajú nervózni kolegovia, kde sme. My ani nevieme povedať, kedy prídeme. Keby sa autá nepredbiehali, premávka by bola plynulejšia. A čo tak špeciálny pruh pre busy? Konečne vidíme motať sa policajtov na križovatke, no to ju už opúšťame. Na zastávke Bundek vypadneme z harmoniky a pešo prejdeme tých pár minút do reštiky. O5 volá vedúcko. Meškáme hodinu. Pizza dávno zožraná, pivo vypité, niektorí už aj odišli, ale šak si objednáme. Ja overenú Koza Nostra s kozím syrom. Čašník je stále rovnaký. Unavený, vysoký pán v okuliaroch padajúcich mu z nosa a mastnými alebo naglejovanými vlasmi. Na stôl objednám fľašu vína. Ochutnávať ju nechcem. Preberá sa vojna v Iráne. Ja sa s kolegom bavím o Číne. Jeho žena nenávidí tamojší režim boľševika. Jej otcovi lekári nepomohli a to ho priviedlo do hrobu. Boľševik zaviedol hodnotový systém. Tragické je, že obyčajní ľudia veria v dokonalosť režimu a životu, aký majú. Čínske autá sú tiež príbeh sám o sebe. Auto BYD, ktoré sa dováža na európsky trh, je postavené z odpadu. Čip z voľajakej starej práčky. Všetko je z lacných materiálov a do EU sa dovážajú len nepotrebné, nepredajné šroty ležiace aj rok kdesi na poli. Vláda proste musí splniť päťročnicu. My by sme radi urobili firme škodu, no dezert iní hostia vyžrali, takže dopijeme fľašu vína a dovidenia. S plným bruchom pešo kráčame vyše 3km k hotelu. Je len pol ôsmej, preto sa dohodneme, že sa stretneme na bare o ôsmej. Habibi má nejaký kredit z hotela za služby a vlastne by sme mali osláviť nález pudilára. Krátko po ôsmej sme však pred barom len ja so S. Nedohadovali sme sa na ráno? Od výťahu sa však objavil Habibi a sadli sme si do kresiel a na pohovku. Zasa sedím ako v Oktávke v strede medzi kolegami. Robíme si z toho srandu, že ešte sa tí vpredu otočia v smere jazdy. Objednám si 2dcl vína, kolegovia i zákusok, ale ja som plný. Vedúcko s Habibi aperol, ktorý označím ako kus sračiek, načo E. vyprskol. P. a S. nejaký kokteil. Všetci dostanú to svoje Tiramisu a Daikiri, ja som na suchu. Čašník sa ospravedlňuje, no objednávku zruším. Kolegovia sa bavia väčšinou o práci alebo alkoholických radovánkach, ja som unavený, ticho sedím a simultánne mrkám na dve obrazovky nado mnou, kde bežia chorvátske telenovely. O pol desiatej mám toho sucha v hube dosť a s S. sa zdvihnem na izbu. Včas, lebo ma chytí sračka. Možno aj z tej vody, čo pijem z vodovodu.

26.3.2026

    Prebudím sa pred šiestou do upršaného rána. V behu mi slabý dážď nebráni. Zatiaľ ani nefúka silný vietor. Utekám smerom na juh do mestskej časti Buzin, kde sa stočím na západ do Odry a Malej Mlaky. V dedine je novo romantický kaštieľ Kuševič-Plavšič a reštika Etno - park so zaujímavým okolím. Dážď naberá na intenzite, ale to mi až tak nevadí, ako keď ma polejú autá. Po vyše 6km som teda premočený, no zima mi nie je. Bežím popri prečerpávačke vody. V areáli je i múzeum vodárenstva. O siedmej ráno sa doň budem márne dobíjať. 

Reprezentatívny kaštieľ záhrebskej šľachty z 18.st.

   Hotel síce vidím na dosah, no je to k nemu cez polia a trať ešte 4 km. Lietačky sa rozkrútia až po pol ôsmej. Zablatený a mokrý vyzerám ako keby som vyliezol z kanála. Rýchlo zo seba zvlečiem premočené šaty a topánky a aspoň chvíľu si vychutnám teplú sprchu. Umyjem si i topánky od blata. Odchod o 8.10h stíhať nebudem, na raňajky prichádzam 10min. pred ôsmou. Cereálie zalejem s bielym jogurtom (ovocný si jeden Yankee nalial do pohára). Nahádžem do misky ovocie a oriešky a tento mix sa snažím nahádzať do huby. Ochutnám i čokoládový koláč (dcérka robí omnoho lepší) a croissant. Ten žujem ešte vo výťahu. Napokon meškám len minútku-dve a prídem zarovno s S. Pešo so skupinárom kráčame tých pár metrov do firmy. Dážď nie je silný. Ostatní vraj pôjdu autom. No po 5min. ich vidíme ísť pešibusom k firme. Auto nebrali, lebo ho nemajú kde zaparkovať. Lenže v aute zostal batoh P., kde má počítač. Naveľa sa podarí kolegyni K. vybaviť parkovné miesto na poloprázdnom parkovisku a P. sa vráti do hotela po Oktávku. Možno by sme mohli ísť domov, no S. nemá kľúče od bytu a Habibi tiež vyhovuje piatok. Sedíme v poradnej miestnosti Risnjak. Pozdravíme chorvátskych kolegov z minula. Nejakí sú nešťastní. Dnes majú ročné hodnotenie. Ich navýšenie platu im vyplatia naraz na konci roka. Snažia sa ich tak udržať. Majú však napr. aj Veľkonočné odmeny. A určite vyšší plat ako my na Slovensku. V kuchynke sa zbavím zvyšnej bonboniéry Deva a tyčiniek. O 11.30h píšem kolegyni na Slovensko, že je čas vetrať kancel. Odpíše, že je zima. Pred 13h nedočkavý vedúcko nás opúšťa a čaká 10min. na recepcii. Rozpršalo sa. Navrhujem ísť do technického múzea. Pred 14h balíme a ideme na obed do hotela. Platí Habibi zo svojho bonusu. Všetci sme si objednali denné menu. Grilované bravčové so zemiakmi a šalát. Zemiaky boli mrazené a sladké. Mäso sa dalo požuť. Asi vyzerám biedne, keďže som mal najväčší falát mäsa. Vo vetre a daždi sa nikomu nechce von, preto o 15h sám opúšťam hotel a prebehnem na zastávku. Nečakám nejak dlho na harmoniku. Šoférovi podávam 1Eur, ale čosi zamrmle, že nemá a idem na čierno. Na hlavnej stanici prestúpim na elinu č.9. Ľudia sa skrývajú pred vetrom, kde sa dá. Smetiaky sú plné polámaných dáždnikov. Skutočne ho nemá význam vyťahovať. Elinou je to len 3 zastávky k Technickému múzeu. Lístok si preto o5 nekupujem. Hľadám vchod, ktorý je kúsok s5 od zastávky. Nasledujem akéhosi cudzinca, ktorý tiež ide do múzea.

Technické múzeum bolo otvorené začiatkom r.1963.

   Je niečo pred štvrtou, takže mám vyše hodiny na exponáty. Lístok sa kupuje v domčeku vedľa. Stojí 7Eur. Pohľadnice nemajú, platiť sa dá kartou. Do rúk dostanem aj plánik. WC sú zase kdesi mimo haly, v rohu. Nie sú to pisoáre, ale válovy, no čisté a voňavé. Múzeum je vlastne len jedna veľká dvojposchodová hala rozdelená na viacero sekcii. Mladý študent ma len upozorní, aby som sa ničoho nedotýkal a začal vľavo - hasičskou sekciou. Tak sa motám pri striekačkách a pumpách. Vedľa je sekcia mlynských kolies. Za ňou nasleduje zaujímavejšia sekcia parných strojov a turbín. Plynule prechádzajú k benzínovým motorom. Múzeum je špecifické tým, že je plné všakovakých motorov. Vzadu je potom tiež interesantná expozícia ťažobného priemyslu. Ropa, plyn, uhlie. Pred ňou ešte letecké a lodné motory. V najväčšej hale sú dopravné prostriedky. Dominuje jej vojnový veterán Thunderbolt s juhoslovanskými znakmi a ponorka. Je tam tiež zopár áut a vláčikov, či električka. V kúte je potom venovaná zvlášť expozícia Nikolovi Teslovi. Aj s funkčnými modelmi jeho vynálezov v reálnej veľkosti. Tie sa však predvádzajú asi len počas komentovaných prehliadok. Na druhom poschodí je zopár sekcii ako včelárstvo, technika domácnosti, chémia, či ekologické energie. Je tam i planetárium, ale otvorené len do 16h. Repliky Lunochodu, či vesmírneho modulu. Pochodil som si všetko, chcelo by to trošku viac času. A v hale je chladno. 

    Pred piatou opúšťam múzeum a vraciam sa do marazu vonku. Na hlavnej stanici čakám chvíľu na spoj 268. Kúpil som si veľkú makovú taštičku. Dáždnik schovám, nech ho netrápim vo vetre. Tak strašne neprší. V Lidl kúpim slané blbosti na párty. Na izbe sa najem. Snažím sa očistiť totálne zasvinené nohavice. Volám P. na izbu. Ako keby telefón ktosi zdvihol, no počuť nie je. Volám mu na WhatsApp a zdvihne. Sú u Habibi na apartmáne od piatej. V hale ma vyzdvihne S., lebo by som sa nemusel výťahom a so svojou kartou dostať hore. Habibi má väčší apartmán, ale zbytočne v podstate. Uprostred si rozložili stolík a popíjajú. Skupinár P. mi volal 5x. No ešte na izbe som zistil, že nie som prihlásený do siete. Reštart teleféna vskutku zabral. I záves odkryli, aby videli, či sa vraciam do hotela. Izbu má Habibi priamo nad vchodom. Nejaká Graševina mi ešte zostala, tak ju pomaly dorazím. S. pije Cider. Ostatní dvaja si otvoria fľašu červeného. Ohovárame kolegov našich i chorvátskych. Habibi porozpráva svoj životný príbeh. Doma, v Egypte, mal oveľa lepšie platenú robotu. Brat ho volal do Kuvajtu, kde by zarobil ako námedzník 7 až 8000Eur. Láska je však mocnejšia než prachy a vzdal sa dobrého postavenia. Má ďalšieho brata - známeho egyp. psychológa. Okolo pol desiatej som z nich ohučaný a idem na izbu. Až dnes som si všimol letáčik, ktorý sa zavesí na dvere a chyžná potom neupravuje izbu každý deň. Preto mi ho lenivá chyžná dnes znova položila na posteľ.

27.3.2026

    V noci som si nechal pootvorenú ventilačku a veru teplo zrovna nie je. Som na južnej strane, aspoň tak nefúka. Sme uprostred strašnej búrky s krásnym menom Deborah. Konštrukcia budovy v noci sem tam zavŕzgala. Topánky mi neuschli (napokon schli 3 dni), takže ďalší dôvod zostať ráno na izbe, hoci som pred šiestou hore. Dám si studenú sprchu a sadnem si k denníku. O pol ôsmej som zišiel dolu do jedálne. Obsluhujú (aj izby upratujú) samí aziati. Dám si praženicu so zeleninou a syrom. Croissant musí byť. O5 bola chutná žemľovka, či čo to je. Popíjam si čierny čajík, keď vtom sa rozozvučali alarmy v telefónoch ľudí vôkol. Ozvala sa Deborah. Výstraha pred búrkou. Školy zavreli, väčšina ľudí robí z domu. Pobalil som rýchlo kufor a o pol deviatej som sa odubytoval. Sympatická Turkyňa Azra mi faktúru ani nedala do obálky. Detail, no kolegovia vyúčtovanie majú v obálke. Znova sme čakali na Habibi. Keď sa dovalil, šiel natankovať a Oktávku pristavil pred hotelom. Pracovné veci von, nahádzať kufre, batohy, na vrch topánky a bundy. Mohli sme do toho nečasu vyraziť. Šoféroval S. Ako sme vyrazili, na Lučko začalo snežiť. Blížili sme sa k horskému prechodu Gruškovje-Gornji Macelj. Tam už bola kašovitá vrstva mokrého snehu. Na zemi 10 čísiel. Prechodom okresu škriekajú telefény. Ako sme však opúšťali kopce pohoria Macelj, pršalo. Čítal som si knihu, vedľa sedel P. Habibi vpredu si vydýchol, keď sme prešli hranicu do Rakúska. Kontrolovali Slovinci a aj to iba šoféra. V Rakúsku stojíme na prvom Asfinag Stras Ost. Koliesko prevezme Habibi, pretože sa nemôže na šoférovanie S. pozerať. Šoféruje kdesi na okruh Viedne. Tam akosi neplánovane stojíme na odpočívadle Schwechat. Habibi sa ide vysrať do plateného záchoda, my traja len postávame. Ukusujem z jablka a dojem kukuričné chlebíky. Za volant prekvapivo usadá S. Habibi vybalí na spolujazdcom sedadle rezeň s kyslou uhorkou a chrúme. O 20km je odpočívadlo Asfinag, no Habibi bol hladný skôr. Hranicu prekračujeme o 13.30h. Slabo prší, fúka silný severný vietor. S. sa zavezie do Trnavy na stanicu. A znova šoféruje Habibi. P. zaujme miesto spolujazdca a tlačí rukou na koleno Habibi, nech pridá plyn. "Push on it". Dohadujeme sa, kde zastaví. Tam, kde má brali. Pred 15h otváram dvere a vítajú má pištiace morčatá.

Ako zhodnotiť služobku? Nezačali bez nás, ani s nami ani po nás. Celý tento výlet sa dal scvrknúť do jedného dňa.

Rok 2025

    Tento rok ľudia vnímajú vo všeobecnosti negatívne. Očakávania ekonomického zázraku sa nenaplnili. Zdražovanie, neistota, na uliciach pribúdajú stratené existencie a na internete umelá inteligencia. Dejiny sa rýchlo menia, i keď udalosti sa opakujú. Ľuďom chýba viac zmyslu pre realitu.

    V našej rodine sme sa však tešili z nového dieťatka, zostali sme zdraví, i tie choroby sa vyriešili.

1.1.2025 - v mrznúcej hmle prvého dňa tohto roka točím 26km do Považan. Takýto hardcore nebudem viacej praktikovať alebo vezmem mladej horský CTM Suzzy,

4.1.2025 - svokor strávil Silvestra i Nový rok v nemocnici. Dnes sme ho boli pozrieť. Operácia dopadla na výbornú, no čaká ho ešte jedna operácia. Suma sumárom: všetko je v poriadku a črievko sa mu pekne zahojilo,

5.1.2025 - otvárame i skromnú turistickú sezónu výstupom na Veľký Choč,

7.1.2025 - prvý odchod vysokopostaveného manažéra R.J. Dostal od firmy ponuku, ktorá sa odmieta. Prezident pre región mu poďakoval. Vyhadzov dal na súd. Ku koncu roka budú odídení ďalší. Aj prezidento,

8.1.2025 - nekonečná 25h inštalácia databázy. Ďalšia databáza má okolo 15.30h "happy hour" a reštartuje sa,

9.1.2025 - výmena batérie v tablete. Veľmi to výdrži teda nepomohlo,

10.1.2025 - mladšia lyžuje na Donovaloch. Stratila upínací popruh a spravila do skĺznice ryhu. S ťažkým srdcom nám lyže v požičovni majiteľ prebral,

13.1.2025 - našla sa kartička mladšej pre vlaky. No už má novú,

14.1.2025 - do firemného počítača mi vliezol nový Win11. Trvalo mu to asi hodinu. Neskôr zistím, že mám 10x pomalšiu sieť. Sieťová prípojka bola zlá,

15.1.2025 - o 4,5% stúpla cena lístkov na vlak. Potraviny, kozmetika, lieky tiež zdraželi. Mám nový pas. Aj jeho cena stúpla z 33Eur na 50Eur,

16.1.2025 - o 16h "black out" v meste. Nekúpil som v Dome umenia lístky, lebo pokladňa nefungovala. Zaujímavé, že výpadky bývajú v zime a v rovnakej hodine. 

Mesto ponorené do tmy. Stáva sa ojedinele, ale vždy v rovnaký čas.

Tragédia na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi. Frustrovaný mladík dobodal nožom učiteľku a spolužiačku,

17.1.2025 - Benátska noc v kantíne. Nepotrebujem vidieť kolegov, že rovnako zle tancujú ako robia,

19.1.2025 - v inverzii pri 0°C kondične šliapem po cyklotrase, keď sa mi po10km uvoľní skrutka na kufri topánky. Musel som sa vyzuť a topánku vytočiť z pedála. Pokračoval som v jazde a doma potom kliešťami kufor vytiahol. V lete sa neposlušný kufor vybral sám do sveta pod Baským,

20.1.2025 - búrlivý koniec školského polroka mladšej. V januári nedoniesla lepšie ako 3 a k tomu poznámku, že používa na hodine Slovenčiny telefén. Dostala zaracha od hádzanej,

21.1.2025 - po takmer mesiaci od choroby vrátil sa mi čuch a chuť. Chodím po vyšetreniach. Som zdravý, akurát náchylný na nízky tlak (po mame). Doktorka P. mi odporučila zlý zdravotný štýl,

22.1.2025 - po kardio holteri mám na 24h aj tlakomer. V čakárni medzi fosils na internom si vravím: "Čo tu dopekla robím? Veď ešte sem nepatrím!",

27.1.2025 - žena zahájila redukčné priberanie,

29.1.2025 - dnes ma v prototypke zachraňovali kolegovia. Dodávateľ klimatizácii zmenil rozmery polystyrénových výplní a nepasovali do krabice. Kolegovia kdesi vyhrabali odporovú rezačku a skracovali výplne,

30.1.2025 - znelka z Winetoua od M.Bottchera odštartovala prerábku kuchynky v kancli. Je slnečno a okolo +11°C. Firma vypína kúrenie. 

Na výstave umeleckých diel našej dcérky, resp. celej ZUŠ,

31.1.2025 - supertelevízor skladá stoly pre kolegov od modulárnych kontajnerov. No zostanú prázdne,

1.2.2025 - na svojich cyklojazdách zbieram prázdne plechovky pohodené na krajnici. Dnes som si kvôli 15c privodil pád, keď som o 180° stočil bicykel na ceste,

2.2.2025 - na stolnej lampe v detskej izbe sa odlomil vypínač. Podložil som ho, no Ježisko prinesie novú lampu,

3.2.2025 - stretol som spolužiačku S. zo ZŠ, z ktorou sa mi túto noc snívalo ako sme boli na školskom výlete s triednou. Učím sa skladbu od Nedvědov "Podvod" a zrovna tú si spievali na lyžiarskom u mladšej dcérky. To sú dnes náhody,

5.2.2025 - spojazdnená nová kuchynka v kancli. Dnes nás z vlakovej stanice zachraňoval skupinár P. 

 Vlaky meškali kvôli zrážke s osobou 1h,

6.2.2025 - v komornej atmoške oslávime meniny mladšej. Odo mňa kyticu tulipánov, mamina čokoládu a staršia čipsy podarovala,

7.2.2025 - zomrela mladá, ani nie 40-ročná, personalistka. Vraj mala problémy s pečeňou,

11.2.2025 - Vedúci povýšil na riaditeľa.  Aj náš korporát má určitý hodnostný rebríček: Senior->Vedúci tímu -> Supervízor ->Manažér ->Riaditeľ -> Senior riaditeľ -> Viceprezident -> Prezident -> Preceda predstavenstva. V skratke od najvyššieho: L0 až Lx,

12.2.2025 - staršia dostala od mamy k 17. erotické gaťky, bičík a putá,

13.2.2025 - vyfasoval som prilbu, ktorá je nutná pri návšteve skladu. Bunda veľkosti S nebola a bojujem o ňu márne do konca roka a ešte ďalej. 

Za nášivku Airpower 24 vysolím na burze 30Eur,

14.2.2025 - od februára zdraželi vo všeobecnosti aj kvety. Za ružu som dal 5Eur. Večer s drahou v divadle na hre "Mně nezadusíš" od Evy Holubovej,

15.2.2025 - v tomto smutnom svete sa objavila radostná správa. Sestra čaká bábätko, 

19.2.2025 - z Partyworld mi prišla zásielka už zaplatená. No mal som ju znova zaplatiť pri prevzatí. Samozrejme som ju nevyzdvihol a vrátila sa s5. Dlho som potom riešil, kým mi ju znova poslali,

20.2.2025 - našu firmu poctil návštevou chorvátsky šéf. Nemôže zabudnúť na to, keď som vyslovil, že nechcem ísť rok do Chorvátska. Aj sa ma pýtal, kedy mi to vyhovuje. Každopádne tento rok som sa tam neukázal,

21.2.2025 - čučoriedky z Lidl mi privodili sračku a bolesti brucha,

26.2.2025 - fosils sú nekonečným zdrojom zábavy. Baby boli na prázdninách. Namiesto byliniek nasypala babka do polievky mravce! A s dedom ju zjedli. Až deti si všimli, čo to pláva v polievke. Babke tiež prihorelo mäso napriek tomu, že stála pri sporáku,

28.2.2025 - dnes sme sa rozlúčili s kolegom M.B. z Myjavy. Dostal figúrky Avengers a fľašu rumu,

1.3.2025 - v prvé marcové ráno začínajú spievať drozdy. Je +9°C,

3.3.2025 - rozbieham opravu strechy garáže. Stála nekresťanských 1400Eur na ruku. Zatiahol to tatino, ale firma z Podolia nás ošklbala poriadne. Dúfam, že robota stála za tú cenu. Ešte som aj zabudol zložiť telefón a 40min. som s tatom akože volal. 

Staršia má bankový účet,

4.3.2025 - krásny jarný deň a veľmi smutný. Morča Tofi nám už ocikávať plachty a bobkovať podlahy nebude. O 16.30h, po 7 rokoch, som ju bol dať naveky uspať u veterinára. Posledné týždne trpela a málo žrala. Schudla na 600g. Zožrala ju rakovina. Znova som bol teda posol smrti, i keď zbabelý a po aplikovaní smrtiacej injekcie som zdúchol. 54Eur aj s telíčkom v kafilérke. Zapálil som sviečku,

5.3.2025 - od skladov funguje kyvadlová doprava. Ľudia však naďalej parkujú pri Tesco a ukáže sa ako nerentabilná. V lete skončí. 

V Záhrebe, na služobke, skolaboval kolega Y. Vraj únava, no je možné, že nezvládol celkom chudnutie,

6.3.2025 - pribudla nám, resp. kontajnerákom, nová Fóbia, aby sa mohli vyvážať do 1,5km vzdialenej haly. 

Staršej dcérke trhajú zuby, aby jej mohli ostatné narovnať,

8.3.2025 - v domove dôchodcov vo Sv.Jure som s drahou navštívil 94-ročnú krstnú mojej mamy. Mala miernu nádchu. Keby ju poslúchali nohy, ešte by čavargala ako vraví,

10.3.2025 - pri baraku začali hniezdiť vrany. Zvýšené nebezpečenstvo hovien na kapotách áut. Obyvatelia domu spísali petíciu na odstránenie hniezd, no mesto ich presídlenie nerieši,

11.3.2025 - v Prior dymili káble a nastala evakuácia. Zasahovali 2 požiarne autá,

13.3.2025 - mladšia vstáva ráno na randíčko so slovenčinárkou. Pripravuje sa na literárnu súťaž,

15.3.2025 - 9 duší sa stretlo v kúrii na oslave otcovej 70. Vedľa oslavovala rovnaké jubileum jeho bývala suseda,

17.3.2025 - telefén odomykám odtlačkom prsta. Je to asi najrýchlejší spôsob. 

V grafickom programe CorelDraw si spravím turistické nálepky. Dám si ich vytlačiť vo FaxCopy, ale nie som spokojný. Napokon ich pošlem do centrály v Hovadove a vytlačia ich na lepší papier,

19.3.2025 - 2x sa mi stalo v priebehu pár dní, že som si neobjednal obed. Dal som si spraviť výpis, všetko vyzerá v poriadku,

21.3.2025 - akože chatovica kolegov. Sú len v akomsi prenajatom dome "U babky" v mojom meste. Prilietajú bociany,

25.3.2025 - nejaký ožran sa dobíjal tesne po polnoci do baraku. Postláčal zvončeky kde komu,

26.3.2025 - mladšia na literárnej súťaži Dechtický datel s prózou "Hľadám svoju mamu."

Návšteva predsedu predstavenstva korporátu. Pri tej príležitosti som si našiel jeho plat - nejakých 7 melónov s odmenami bez diét,

27.3.2025 - moja obvodná lekárka v máji končí. Aj sa mi zdalo, že tento rok dlho nesedím v čakárni. Babky pomreli, nových nebrala, zostal som len ja, zdravý. Podpísal som dohodu s ďalším doktorom blízko roboty. No niekde sa stratila, pretože som musel podpísať neskôr novú,

29.3.2025 - prvýkrát v roku som nabehol do záhrady. Kosím trávu a strihám kríky,

1.4.2025 - z kolegu som si spravil prvoaprílový žart. Podpisovali sme zvýšenie platu o 5perc. Som ho naplašil, že máme veľký pruser a má ísť za šéfom. Čo ale nebol žart, bolo zvýšenie obedov o 20c,

2.4.2025 - žena šla nabrúsiť nože a sekeru. V kufri mala i jed na krtkov. Ak by ju zastavili policajti, mala by čo vysvetľovať,

3.4.2025 - na konci sezóny pri 15°C začínam s otužovaním v jazere. Do vody som šiel na 7min. s kolegami. Je to intenzívnejší pocit ako prerušovaná sprcha. Šok nebol nejaký veľký, keďže sa tretím rokom sprchujem. Mal som slabú otužileckú triašku,

7.4.2025 - zákazník sa prišiel pozrieť na svoju skriňu a ona nikde. Previezli ju na expedíciu, 

9.4.2025 - pri vážskom kanáli som po západe slnka videl funiaceho bobra,

11.4.2025 - Sopel na STK a EK za 150Eur,

16.4.2025 - dnes som zasa pokúšal osud. Po vyše mesiaci prišiel chlapík opraviť do kanclu pisoár. Neodpustil som si poznámku: "Po piatich týždňoch, ďakujem pekne!" Hneď ako som došťal sa ma pýtal, či som myslel na neho. "Len konštatujem", vravím. A tak nám nechal vodu zavretú a ešte aj bordel na hajzli,

17.4.2025 - takmer minútu čakáme pri vlaku, kým sa otvoria dvere,

20.4.2025 - mladšia na veľkonočnom turnaji v Prahe. Postúpili do vyraďovacích súbojov, kde podľahli Nemkám tesne 16:15, keď na nich predviedli trik na 9. Pomáhali hráčky z Topoľčian,

21.4.2025 - nie len na Nový rok, ale aj na Veľkú noc je svokor v nemocnici. Ufikli mu kúsok z črievka. Všetko dobre dopadlo a veselo pajdá po dvore,

24.4.2025 - cestou z roboty ma prekvapil dážď a zmokol som. Nie je to posledný krát tento rok. Ešte na bicykli pár krát zmoknem. Naposledy na Luciu 13.12., keď hnusne mrholilo,

25.4.2025 - skončila služba Stream Cinema a pozeráme dočasne Magio TV. Nájdem potom Sosáč TV, čo je podobné ako SC,

26.4.2025 - Piešťanské čajky splnili misiu 4/4 a vyhrali aj slovenskú ligu. Naviac však nemajú a je to stále to isté,

30.4.2025 - ako kolegovia odchádzajú do montážnej haly v reflexných bundách, ďalší to komentuje slovami: "Doprastav odchádza". Postavili prvý a posledný kontajner,

5.5.2025 - baby s mamou u zubárky. Staršia bude nosiť strojček do 18. Dedične mala len jeden zub rastúci priečne a pomocou strún jej ho otočia. Tvrdší oriešok bude mladšia. Tá má dva zuby proti sebe rastúce. Kým sa dajú do poriadku, bude trvať aj 4 roky. Zatiaľ nosí vyberateľný strojček, ale nedôsledne. No a vraj zo svojich 150cm výšky veľmi neporastie,

10.5.2025 - u svokrovcov zahajujeme grilovaciu sezónu,

13.5.2025 - Jarisa na kontrole po 150tis. km. Reflektory nevyleštili, lebo im chýbala nejaká chemikália. Skôr sa im nechcelo. V lete servis zavreli,

16.5.2025 - po vyše 7h školenia i praktického, som certifikovaný montážnik rúrok. Nepísali sme záverečný test, ale otázky lietali počas školenia. Za správnu odpoveď hodila po nás inštruktorka cukrík. Najlepší M.C. dostal sponzorskú tašku. Školiteľ I.K. bol onehdá ženin kolega,

18.5.2025 - mladšia odohrala posledný zápas v drese HAPY proti DAC Dunajská Streda. Strelila jeden gól, ale k víťazstvu nepomohol,

19.5.2025 - staviame prototyp novej klimatizácie pre dátové centrá. Chorvátski kolegovia sa ani neukázali a rovno šli na hotel. Okrem nás hniezdi pod strechou žltochvost. Jedno mláďa skončilo pod paletou,

20.5.2025 - v noci vrčal agregát od kolotočiarov. Hluk využili lupiči a pomocou výbušniny odpálili bankomat ČSOB pri Bille. Ukradli asi 90tis. Eur. Pp. ukrajinská mafia. Na jeseň vyletel ďalší bankomat vo Vrbovom,

21.5.2025 - parkovanie pred bytovkou sa o5 stáva neúnosné. Nemohol som vyjsť z miesta, lebo pozdĺžne zaparkoval nejaký týpek. Pondelky bývajú najhoršie na nájdenie voľného miesta. Vo firme je situácia obdobná. Začali tiež parkovať pozdĺžne medzi autami. Tých 50m navyše je pre niekoho veľký problém. Najhorší deň je streda. Kolega M.D. sa chválil, ako pekne zaparkoval a rozčuľoval sa nad debilmi. Po hodine prišiel mejl, že parkuje v uličke a autá nemôžu prejsť. Zasa sme počúvali nadávky, nechcel si priznať, že aj on patrí medzi debilkov. Odvtedy nazývame parkovanie na D. Ja som raz odstavil 1km pri skladoch,

23.5.2025 - skupinárom z DC som bol upozornený, že trieskam dverami na WC, až sa mu hovno zaseklo na pol ceste. 

Akcia firmy na Zelenej vode. Pre pokoj v duši som sa nezúčastnil,

26.5.2025 - dokončil som v databáze vypĺňanie talentu. Za 3 a viac rokov sa vidím ako šofér vláčiku po areáli,

27.5.2025 - so svojim skupinárom zbieram bazu v Hrádockej doline. Veľa jej nebolo a nápoj z nej splesnivel. Schytal som 2 kliešte. Lepšie miesto som objavil o týždeň neskôr na cyklochodníku do Vrbového,

29.5.2025 - doma sme privítali morčiatko Belo von Šipka. Padli mená ako Dežo, Dinki, či Polaris. Narodil sa 28.4.2025 v Šípkovom. Chovateľ si vypýtal 15Eur,

30.5.2025 - pri vážskom kanáli zmizol jeden dedko aj s kozami. Častokrát sa motali kozy po cyklotrase,

2.6.2025 - kolega P. vzdal prechod hrebeňa Západných Tatier.  Šiel s ďalším kolegom J., no s tým sa akosi nezhodol na trase a stratili sa navzájom. 

V kancli klimatizujeme a nejaký dobrák nastavil 22°C, namiesto dohodnutých 26°C,

3.6.2025 - o5 nejde zhasnúť v kancelárii svetlo ako koncom roka. Laborovali okolo vypínača 3 údržbári a 3 inžinieri. Nakoniec stačí pobúchať po ističi. Koncom tohto roka znova nefungoval vypínač,

4.6.2025 - vedúceho E. som navrhol na zamestnanca mesiaca, keďže pri stavbe prototypu klimatizácie organizoval práce. Skupinár P. to vyzvonil. Iróniou však je, že chorvátska kolegyňa I. dostala za tento projekt cenu samotného precedu za rovnakú robotu,

8.6.2025 - mám slabú nádchu. Trvá len 2 dni. Otužovanie mi pomohlo a odporúčal by som ho každému. Nemám problémy s krčnými uzlinami a prechladnutia zvládam lepšie,

9.6.2025 - k von Šipkovi pribudol ďalší morčiak Devil, nar. 7.5.2025 v Moravanoch. Pre zmenu je celý čierny s bielym pásikom na hlave a väčší ako starší Belo. Podobá sa na Tofi, taký potkaní ksichtík. Ja som mu spočiatku hovoril Oreo, lebo spredu vyzerá ako sušienka, ale začal som mu hovoriť neger [čítaj níga]. Napriek tomu, že je väčší ako Belo, nie je dominantný. Je krotkejší. Svorne im hovorím Šosáci, žena zmrdi,

10.6.2025 - po 2 týždňoch prišiel kolega z PN. Nebolo možné sa mu dovolať, vraj nemá všade v dome signál. Myslel som, že mi pomôže dokončiť jeden projekt, no vzdali sme to s ním. Na druhej strane vedúci E. zmizol do Chorvátska a nikomu nedal nič vedieť a ani on poriadne nekomunikoval,

11.6.2025 - ráno som mohol cestovať zadarmo. Sprievodkyňa si myslela, že v tých modrých nohaviciach som ajzboňák. Ja som jej ešte pritakal, že mám režimku,

14.6.2025 - vo vlaku z Olomouca do Púchova som zabudol prilbu. Veľmi podobnú som kúpil v Domoss,

17.6.2025 - vedúci E. kúpil hajzlovú štetku ako diaľkové ovládanie projektora,

19.6.2025 - naši kontajneráci spravili s pomocou chorvátskych kolegov jeden projekt a skončili. Na jeseň skončila u nás celá divízia,

20.6.2025 - na muzikáli súkromnej ZUŠ Slunce, Seno, Píščany. Účinkovala v ňom naša kámoška Mona ako šenkárka. Mal veľký úspech a pred Vianocami ďalšiu reprízu,

22.6.2025 - staršia dcérka na školskom výlete v talianskej Florencii a Cinque Terre,

24.6.2025 - o5 sa vyrojilo množstvo odborníkov na klimatizáciu. Ja navrhujem 2 v 1. Klíma pustená naplno vo vedľajšej kancelárii ochladí aj našu. Akurát vadí tým druhým. Alternatívou je tiež vysúšanie,

25.6.2025 - dúhový mesiac. Aj predceda predstavenstva poďakoval LGBT+ komunite za pracovné nasadenie, pomoc,

26.6.2025 - vedúci E. nakázal, že musíme byť v kancli 3 dni v týždni. Žiadna kombinácia práce z domu, lekára alebo dovolenky. Sám pritom mal prácu z domu a 2 dni dovolenky,

28.6.2025 - v Aqualand Moravia zahajujeme tohtoročné prázdniny. Lístky sme si kúpili deň vopred cez internet. Prišli sme poobede okolo 12.30h a vydržali do ôsmej. Prespali sme v penzióne Kometa za 200Eur aj s raňajkami. Večer sme pri vínku počúvali repertoár jedného gitaristu. Večeru zachránil kto iný ako Vietnamec, ktorý aj pred 21h mal otvorený obchod. Na druhý deň sme navštívili múzeum Věstonickej Venuše. Kúpili sme si víno u Červínka a vracal som sa po zabudnutú peňažienku,

30.6.2025 - od firmy som dostal poukážky do Nay (30Eur) a Intersport (60Eur) za zverejnené nápady a postrehy. 

Projektor v poradnej miestnosti už má normálny diaľkový ovládač,

1.7.2025 - krach cestovnej agentúry Happy Travel. Na letisku už nepristávajú lietadlá. 

Skupinár P. bol vylúčený z prepravy, lebo nemal lístok. Vraj mu neprešla platba,

2.7.2025 - ako jediný pomáham cigánke naložiť majetok do vlaku. 

Z firmy odišiel po 7 rokoch kolega M.F. Delegovane, orálne ma pozval na rozlúčku, keďže na mňa, tichého, zabudol. Radšej som otočil 50km do Hlohovca,

3.7.2025 - kolega B. dnes neprišiel do kanclu. Na diaľnici sa pri zrážke áut rozsypalo uhlie a bola neprejazdná. O 14h spadli v kancli zo steny hodiny. Na okne som odtrhol šnúrku na žalúzii,

6.7.2025 - darujem 100Eur na obnovu Brunovskej lávky. Do konca roka sa podarilo vyzbierať ani nie 10% z 200tis. Eur, ktoré ambiciózny projekt potrebuje. Predĺžila sa o ďalší rok. Možno by sa stačilo uskromniť a lávku aspoň opraviť,

9.7.2025 - niekto jazdí v noci na motorke po meste,

10.7.2025 - výroba DC produktov sa o5 sťahuje do starých priestorov,

15.7.2025 - leto vrcholí. Kolega R. sa upiekol a je PN. Mladšia dcéra stanuje so spolužiakmi pri Váhu. Boli sme ich skontrolovať,

23.7.2025 - začala sa rekonštrukcia závodnej jedálne. Na dovoze obedov sme sa nedohodli, a tak si každý ohrieva jedlo sólo v mikrovlnách. Obeduje sa v zasadačke,

30.7.2025 - tato si vymenil z nepochopiteľných dôvodov zámok na dverách. Kľúč nechce nikomu dať. Preskočilo mu, lebo sestra si chcela nechať nejaké veci v izbe zo zrušeného salónu. Presťahovala sa k priateľovi, veci skončili u jeho sestry,

3.8.2025 - na bicykli sa pri páde doráňal skupinár P. Na záhrade okrem strihania kríkov a oberania plodov, opravujem zásuvku na predlžovacej šnúre,

6.8.2025 - vo firme sa mení kotol. Kolega B. našiel pri hľadaní hríbov jebúci pár,

7.8.2025 - radostná udalosť v rodine! Sestra priviedla do tohto slzavého a drahého údolia Mateja: 51cm, 3150g. Dedo ho uvidel až pred Vianocami,

9.8.2025 - začíname hubársku sezónu na Čertove. 40 dubákov, 68 modrákov a nejaké iné k tomu

11.8.2025 - v kantíne už funguje bufet. Párky a klobása, príp. bagety,

14.8.2025 - jedáleň vydáva obedy na plastové taniere s plastovým príborom. Obedy treba objednať deň dopredu. V ponuke sú 2 teplé jedlá a bageta. 1/3 jedálne je stále zaprataná trúbami a miešačkami. Umývačky si zo mňa urobili srandu, keď som si do studenej vody dolieval teplú: "To je ale zima dnes, čó!"

16.8.2025 - doma máme prázdniárky a tradične rozkladáme cigánsky tábor pri Váhu. Každoročne sa teší obľube a čo vlastne s toľkými deckami? Veľkou pomocou je kámoška Mona, ktorá je na mieste už pred 10h.

18.8.2025 - v baráku pribudli ručné hasiace prístroje.

Jarisa má naleštené svetlomety,

21.8.2025 - cvičný požiarny poplach vo firme. Nefungovala siréna, preto prišla vykrikovať baba od hospodárov. Neskôr zasa fungovala siréna až príliš iniciatívne a mali sme falošný poplach,

28.8.2025 - po roku šiel na otcovskú kolega P., elektrikár. Vydrbáva zo všetkým, ako to len ide. Mal som s ním incident, keď som mu vylial na stôl pohár. Je ľavák, a tak mal vodu na opačnej strane stola,

1.9.2025 - železnice nezvládli nápor školachtivej mládeže a zlyhal server. Lístky sa nedali kúpiť a utekal som na stanicu k pokladni. Od tohto dňa sa mi zdá, že skolabovali celé železnice a vlaky prestali chodiť načas,

2.9.2025 - po roku skončili dve divízie v našej pobočke korporátu. Najprv sa presťahovali do nových priestorov, ale i tak ich rozpustili. Už ani ten chodník popri ceste nie je treba. Zrušila sa aj kyvadlová doprava. Koncom septembra do inej divízie prestupuje kolega R. Moje šomranie mu vraj chýba,

Vedúci E. aj ďalší kolega T. sú 50-nici,

4.9.2025 - v jedálni si ľudia už aj sami vykydajú zvyšky jedla do kýblov. Začína sa sťahovanie stolov a strojov,

7.9.2025 - úplne zatmenie mesiaca. Bol som vo hvezdárni v Hlohovci. No počas úplného zatmenia bola oblačnosť. Tak som si pozrel observatórium,

8.9.2025 - prvýkrát som na rodičku na gympli Zvolili sme zástupkyňu rodičov, riešila sa stužková,

9.9.2025 - konečne jeme ako ľudia s kovovými príbormi. Je už aj väčší výber jedál. Pomaly sa dostávame z obedmi do normálu. Začali používať užšie poháre. I tak sa dá ušetriť. Sme my ľudia vynaliezaví ako odrbať,

13.9.2025 - konečne navštívime aj sestru a malého Mateja v novom bývaní,

14.9.2025 - v Hrádockej doline sme našli až jeden hrabák,

16.9.2025 - dnes dofrčal prezident pre región W.K. Bola to jeho labutia pieseň, rovnako ako dvoch divízii. O mesiac bol odídený. Každopádne, neprišiel nám povedať pozitívne správy. Ak sa nerozhýbeme s objednávkami do pol roka, môžem si ísť hľadať robotu. Preto nosím reflexnú vestu, nech si zvykám. Smetiarov berú stále...,

18.9.2025 - na firemnom počítači máme zablokovanú históriu prehliadania. Nejde zmazať. Ani sa neunúvali dať správcovia oficiálne vedieť. Pekne potichučky zo dňa na deň,

22.9.2025 - jedáleň plne funkčná. Aj obedy možno objednávať do 8h rannej. Pribudli objednávky na XXL menu a minútky,

26.9.2025 - mamina by oslavovala 70. rokov. Osud však chcel inak a 11 rokov medzi nami nie je. Sestry jej upravili hrob. Ja som doniesol kyticu rezaných kvetov,

27.9.2025 - v Chocholianskej doline na hríboch. Šli sme neskoro o 15h, ale i tak sme našli pár dubákov a hrabákov. Ja i podkovu pre šťastie,

28.9.2025 - mladšia dcérka má prvý zápas v drese Sporty HC proti bývalým spoluhráčkam.

Vedúci P. chodí každé ráno rátať "kusy" v kancli,

29.9.2025 - slohová práca v ZŠ na tému, čo mi je najvzácnejšie: "Môj tato. Ten zje všetko."

30.9.2025 - pomaly zazimovávam záhradku. Na moju radosť zbytočne. V novembri sa dočká čiastočnej rekultivácie,

1.10.2025 - inventúra vo firme. Robím podporu pri identifikácii dielov. Skladníčka mi ani fixku nepožičia. Iba jeden plech nevedel nikto nájsť. Na poslednú chvíľu pred zošrotovaním som našiel nápis jednoducho na krabici,

4.10.2025 - fosils si užívajú. Spoločensky unavený svokor spadol do predzáhradky a škaredo sa poškriabal o múr. Svokra sa od smiechu skoro pocikala a musela sa vyprázdniť pred domom. My si tiež užívame, ale s mierou na chate v Dúbrave s rodinou,

6.10.2025 - Týždeň zdravia vo firme sa rozbieha prednáškami na témy: Ako si vybudovať vnútornú rovnováhu z obalov od keksíkov alebo Návod, ako odložiť prácu o týždeň bez výčitiek svedomia, či 5 spôsobov ako predstierať, že pracujete, aj keď spíte,

7.10.2025 - ďalšia prednáška v rámci týždňa zdravia: Ako znížiť stres pomocou hlbokého dýchania a ešte hlbšej ignorancie,

8.10.2025 - 12-13r. chlapec s kolobežkou sa ma ráno na stanici pýta: "Kam vlak odchádza?". "Do Žiliny", vravím. " A ide aj do Trnavy?", padne ďalšia jeho otázka,

10.10.2025 - po letmom vyšetrení kolegovia zistili, že vôbec nie sú zdraví,

11.10.2025 - niekto sa proste nenarodí s talentom ako byť šťastný,

12.10.2025 - odprevádzam ženu už na 3. služobku v priebehu mesiaca. Tentoraz na najdlhšiu do Švajčiarska,

13.10.2025 - autorizovaný servis pre Jarisu skončil, preto je na výmene oleja u obyčajných garážnikov. Dal som nabrúsiť nože. V našom zapadákove sa brúsia iba v pondelok. 

Na záhrade robím kata a označujem stromy, ktoré zostanú. S tetou som sa dohodol, že nám revitalizuje v novembri záhradu. Je to už džungľa, keďže sa roky o ňu poriadne nik nestará a mňa nebaví chodiť každý mesiac strihať kríky. Zostal som na záhradu sám,

14.10.2025 - turbulentný rok pre vysokých menejžerov pokračuje. Odchádza regionálny riaditeľ i finančný riaditeľ. Vymenila sa i pozícia regionálneho manažéra inžinieringu. Na konci roka sa rozlúčime aj s riaditeľom závodu M.,

15.10.2025 - po 4 rokoch o5 zavretý Kolonádový most. Včera som po ňom šiel a so svojimi 58kg asi príliš zaťažil.

Začínam sezónu otužovania. Po robote chodím s kolegami. Dnes mala voda v jazere 12°C a vydržal som v nej 9min. Keď som došiel domov, necítil som si chodidlá. Ďalší rozdiel oproti sprške. Snažím sa dodržiavať týždennú pravidelnosť, no je to s kolegami ťažké,

16.10.2025 - vo vestibule firmy máme netopiera,

17.10.2025 - zdražela holička z 5Eur na 7Eur,

18.10.2025 - nad barákom tesne preletel doobeda teplovzdušný balón s ľudkami v koši,

21.10.2025 - ráno uviazol na trati vlak. Netuším, kto ho priviazal ku koľajam, každopádne beriem auto aj s p. učiteľkou,

22.10.2025 - veteš dopĺňam časopismi APKR z 90.-tych rokov. Chýbalo mi zopár čísiel, tak som ich vyhral v dražbe. Bol som jediný. 

Na zápase basketbalových Čajok sa zjavili staronoví fanúšikovia B. O týždeň už aj trieskali do bubnov. Vraj len výkrik do tmy. Samotné Čajky však upadajú,

23.10.2025 - na bicykli nosím nové rukavice Kiprun z Decathlonu,

24.10.2025 - za dažďa umývajú na kancelárskej budove okná,

31.10.2025 - pokus firmy zaviesť číselné overovanie pomocou kódu pri kontrole žiadanky na zmenu v databáze. Nie som povinný mať aplikáciu pre overovanie v súkromnom teleféne. Po pár dňoch a sťažnostiach blbosť zrušili,

1.11.2025 - napriek sviatku, vláda rozhodla, že obchody budú otvorené. Dnes mi po 6 rokoch v Sopli vymenili autobatériu za 115Eur,

3.11.2025 - poriadne ani neskončili dušičky a v obchodoch už hrá Tichá noc,

4.11.2025 - staršia dcérka má v škole tematický týždeň obliekania. dnes bol celá v čiernom, zajtra ako Fredy Mercury, koncom týždňa na sedláka,

5.11.2025 - na stretnutí zamestnancov. Oficiálne sa rozlúčil M.L. Nastúpil nový šéf M.K. Nové koště dobre mete a po týždni si zavolal všetkých vedúcich. Prečistil im hlavy ohľadom bezpečnosti. 

6.11.2025 - pracovný úraz vo firme. Upratovačka zmiešala čistiace prostriedky a nadýchala sa výparov,

8.11.2025 - z pizze mexiko od Dart máme sračku,

9.11.2025 - večerná zrážka vlakov v Pezinku. Rušňovodič proste nevidel červenú na návestidle. Našťastie nikto nezahynul, ale dosť bolo zranených, keďže vlak bol preplnený a mnohí stáli,

V rámci 10km tréningu mladšej ratolesti sme v novembri vyliezli na Podskalský Roháč.

10.11.2025 - o 7.30h sa začal výrub stromov a kríkov na záhrade. Organizuje teta, chlapi režú a vykopávajú. Naložili 11t kontajner. No chalani sa prerátali. Mysleli si, že džungľu vyčistia za 2 dni, ale min. ešte deň treba. Vraj prídu vo februári a ostrihajú i stromy, hoci by som bol rád, keby ju dorobili tento rok,

11.11.2025 - po aktualizácii Windows 11 nefunguje počítačom pripojenie na sieť. Niektoré stroje dokonca ani nenaskočia. Ja mám šťastie. Mne nefunguje ani samotná aktualizácia,

12.11.2025 - vedľa nášho cirkusu sa rozbalil ďalší (Alex) aj s ťavami. 

Až pri večeri zistím, že som poobede cestoval vlakom na čierno. Ráno ma totiž viezla teta,

15.11.2025 - aj u nás doma začína vianočné šialenstvo a objednávame darčeky. Cez komunikačný šum (nevšimol som si správu) sme my aj švagriná objednali babke rovnakú knihu,

17.11.2025 - sedím v kancli. Sviatok zrušený. Vonku zúri kriedová revolúcia po vzore popradského gymnazistu Mura,

19.11.2025 - Trek aj Liv je v pravidelnom servise v Ground Trnava. Po 20tis. kilometroch som zodral pastorok a bude sa meniť. No predná kľuka, ktorú objednali je pár mm od rámu. Môj Trek je totiž hybrid cestného bicykla z horským. Čakám teda na novú kľuku, ktorá bude monolit ako predošlá. Na Moruši zabudli vymeniť reťaz. Podľa správy a mejlu som mal platiť 387Eur+55Eur za reťaz. No vypýtali si odo mňa 491Eur. Tak som sa ohradil a sumu prepočítali. Vraj zarátali servis, či čo. Na kolesá oboch bicyklov nedali čiapočky. To som zistil až neskôr doma,

20.11.2025 - neskutočné meškania vlakov. Expresy z Košíc pravidelne meškajú hodinu. Aj rýchliky zo Žiliny kvôli jednej odstavenej koľaji meškajú. Ale kvôli prerábke koľají nemeškajú. Je to naschvál, aby sa ľudia pristavili pri výklade a dačo si kúpili. Ja som neodolal USB kľúču v tvare vláčika za dvojnásobok ceny v obchode,

23.11.2025 - Z áut odpratávam 7cm vrstvu prvého snehu tohtoročnej zimy. Na kondičné bicyklovanie vyťahujem dcérin horský bicykel CTM. Blbosť bola šliapať 47km hladný pred obedom,

25.11.2025 - hľadá sa 9 paliet s klimatizáciami za 27tis. Eur. Manažér skladov M.Z. chodí vlakom. Asi sumu spláca,

28.11.2025 - kolega M.B. má za november nadčas 9min. To má na stole budík? Aj u ženy v práci majú kolegu, podľa ktorého sa dajú nastaviť hodinky (7 min. nadčas).

Otužovanie pri 2°C vzduchu a v 4°C vode začína mať grády. To chceš,

Zahajujeme sezónu punču, no ťažko nájsť niečo pijateľné. V stánkoch nie sú ani lokše alebo koláče,

29.11.2025 - po 2 rokoch sa ozývam kámošovi do Roterdamu. Aj on sa rozčuľuje nad svojím tatom,

30.11.2025 - so svokrovcami na divadelnom predstavení RND "Ako sme sa hľadali". Mali to ako vianočný darček, no v skutočnosti mal byť môj narodeninový darček. Vágne som sa vtedy vyjadril,

2.12.2025 - ráno vymákol sprievodca vo vlaku na hajzli dvoch mladých smradľavých cigánov. Navyše cestovali opačným smerom. V panike zavolali tretieho, starého, že do Trnavy momentálne neprídu,

4.12.2025 - kolega M.B. prišiel nevídane skoro do roboty pred 9h. Naposledy tak prišiel v r.2011.

Vo vlaku cestuje smradľavý Mikuláš. Ľudia sa s ním chceli fotiť. Ešte stále v nás drieme malé dieťa,

5.12.2025 - firemný Mikuláš. Drahá o5 tento rok sa s kolegami odela to echt kostýmov. Raz jeden robil anjela a zrazil ho autobusár. Bol napitý a nechcel ho autobusár zobrať. Tak sa postavil pred vozidlo. Mikuláš spal v priekope,

7.12.2025 - otužovanie doma na priehrade. Voda asi 5°C. Tento mikulášsky ponor bol nejaký iný. Nemal som takmer triašku a pri vstupe do vody mi nebola taká zima. Žeby ju skupina predo mnou ohriala? Alebo som sa ohrial 3km šliapaním k vode?

8.12.2025 - pokuta za nevyužitú prácu z domu 100Eur. Personálne navyšuje výplatu predbežne pre stravné lístky pre prípad, že robím z domu. Neviem, čo sú toto za machinácie.

Kolegovi M. S. sa narodila dcérka Ema (49cm, 2,9kg). Chúďa žieňa rodila 35h,

9.12.2025 - rozlúčka s riaditeľom pobočky M. Bude ešte pár mesiacov poberať plat, hoci bude sedieť na zadku doma, tzv. "garden leave" alebo platené voľno. Ja som to nazval "postavený mimo službu". O5 padla téma prepúšťania a operatívnych procesov, ktoré sa zavádzajú už dlhých 7 rokov.

Po vyše roku sa konečne zrealizuje zavesenie nástenky v kancli. Aj to sa laborovalo ako a kde. Druhá sa hodila do technickej miestnosti.

Cestovanie vlakom bez nehody sa stalo lotériou. Dnes delilo vlaky 20m od zrážky na Liptove. Incidenty už majú pravidelnosť zapaľovania adventných sviečok. Skutočne. O týždeň sa vykoľajil nákladný vlak v Hlohovci,

11.12.2025 - mojej drahej žene kontrolujú mejly pre podozrenie zo šikanovania kolegu T. Podnet nepodal ani sám šikanovaný, ale jeho kolega-svedok. Ako odišiel starý vedúcko, začína mať žena peklo. Chodí zničená z roboty, zatiaľ, čo ubližovaný sa rehoce. Ako keby nebolo sily ho vyjebať z firmy. Dotyčný pri konfrontácii všetko zvalil na bývalého vedúcka. Napokon manažéri urobili hrubú čiaru.

Dnes som otužoval sám v jazere. Dával na mňa pozor kolega Bobo a štrbavý rybár. Bobo mal šok nie zo mňa, ale s kondómov pohodených na parkovisku,

12.12.2025 - dnes z tímu sedím v kancli sám. Mimochodom, som rekordman v počte práce z domu. Tento rok som benefit využil až 1x, keď som šiel na kardio. A podarilo sa mi udržať celý mesiac nezmenenú dochádzku 2x v roku (September a November). To len tak na okraj.

Firemný Ježiško nášmu malému tímu priniesol bezdrôtovú, ergonomickú myš. Bolo že to ovácii okolo kúpy, ako keby tých 100Eur vedúci dával zo svojho.

So ženou v divadle DAB na komediálnej hre "Chrobák v hlave". Súčasťou boli aj studené misy cez prestávku. No po skončení predstavenia zmizli rýchlejšie ako herci z javiska po potlesku,

13.12.2025 - zdobenie medovníkov u svokry. Dedo so švagrom spravil huspeninu, no dali veľa vody. Vďaka nekonečnej inverzii o5 zmoknem na bicykli. Slnko neuvidíme takmer mesiac,

14.12.2025 - prvé kúpanie v tečúcej rieke - Váhu. Voda mala asi 5,5°C, vzduch asi 3°C. Vydržal som vyše 6min., no bolel ma úd,

15.12.2025 - všetky schránky, odberné miesta sú v našom meste plné. My už máme všetko pod stromček kúpené, no ešte som si kúpil samotest na vitamín D. Test ukázal, že ho mám málo! A to užívam 4000 jednotiek, čo je odporúčané maximum,

16.12.2025 - svrab na škole mladej. Ako inak cigánka Ž. Okrem toho im v triede vybuchla sopka a domčeky zaliala tsunami. Dcérka robila projekt na chémiu a biológiu,
17.12.2025 - Vianoce v korporáte. Ukradol som si makovú štrúdľu, stánky som len preletel. Spoločného foto som sa nezúčastnil. Rovnako ako večerného tím punču pri stánkoch v meste. Chorý je aj skupinár. Mladšej spravila za 52Eur dentistka kaz,

18.12.2025 - prišiel nás pozrieť kolega P. toho času na otcovskej dovolenke. Vraj je prax taká, ísť po otcovskej na úrad práce a 6 mesiacov poberať tých 55% z platu. 

Pred 17h sa náš barák ponoril do tmy. Hneď 2x. Výpadok elektriny v našom meste. Ešte i o 18h boli niektoré časti bez elektriny,

19.12.2025 - od nového roku zdražie stravný lístok o 300% (z 24c na 98c), teplo o 29% a voda o 17%. Reálne mi výmer mi prišiel o 17% vyšší. Podľa kalkulačky mám nárok na energopomoc. 

Kupujeme živý stromček a kaprov naháňame až v Bašovciach. U nás už je len jedno miesto na predaj živých rýb a majú mackov od 4kg vyššie,

Asi ako jediný som si nechal v kancli počítač,

21.12.2025 - na vianočných trhoch v Uherskom Hradišti. O5 sme si dali bramborák a o5 cestoval domov. V hlave mi hučí Medvídek od Lucie,

22.12.2025 - otvorenie tunela Višňové zatienilo tragédiu v blízkej obci, keď schizofrenický otec bodal z nožom všetko živé v dome vôkol seba, aby sa napokon sám podrezal. Ako to už býva, mord sa nemusel stať. Nepríčetný chlap už dva dni pred volal o pomoc, že sa mu zhoršuje stav. Policajti iba zhabali palné zbrane a nechali neboráka v bludoch ďalej,

23.12.2025 - môj tatino videl po 4 mesiacoch konečne svojho vnuka. Prvý krok urobila sestra na môj popud, ktorý mi vnukla drahá. Dnes sa zastavil cestou od lekára u sestry a pochoval si bábätko.

Každoročný nákup pre charitu a bártrový obchod so zákuskami v rodine,

26.12.2025 - dnes za krásneho slnečného dňa (po mesiaci v temnom Mordore) som si dal všetky svoje obľúbené činnosti. Najprv 15km hajbajk na blízky kopec so ženou. A o 14h som sa spolu s ďalšími asi 30 medveďmi ponoril do 4°C vody Váhu na nábreží. Škoda, že akcia bola prvýkrát oficiálne zrušená a bolo menej otužilcov. O to viac divákov,

28.12.2025 - teploty vody rapídne klesajú. Dnes mal Váh 2,5°C. Ponor sťažoval severný vietor. Väčšina ľudí sa len namočila na 2-3min. a von. Ja som vydržal 5min. Prsty mi omŕzali na bicykli i napriek hrubým rukaviciam,

29.12.2025 - posledný šľap z 8080,5km v 2025 na Trek-u v dĺžke 62km. Teplota nejakých +2°C a o5 silný severák. Omrkol som Výtoky, kde je parkovisko zanesené kopami hliny a doniesol 4 zálohované plechovky,

30.12.2025 - zatiaľ čo žena robí dobrovoľníčku na tradičnom Silvestrovskom behu (rozdáva medaile), ja šliapem v polooblačnom a veternom dni s kolegami na Plavecký hrad a Vápennú. V pláne bola i jaskyňa, no 2h rada pri vchode nás odradila,

31.12.2025 - turistika na Marhát. Tentoraz sme sa zviezli busom do Nitrianskej Blatnice a odtiaľ pešo. Šla s nami ženina sesternica s mužom. Na skupinovú foto sme nečakali, rýchlym presunom sme šliapali s5 na bus o 12.56h. O hodinu neskôr sme sa zviezli znova busom svokrovi na kapustnicu. O polovicu kratšia vzdialenosť a cena jazdy rovnaká. Arriva vs. SAD Trenčín. Inak, variant bez auta nie je zlý. Mohli sme okoštovať okrem kapustnice i kyslé svokrovo víno. Pred 18h sme boli doma vo vojnovej zóne. Kľud zbraní nastal medzi 22h a polnocou,

Dobro došli: Misija Rugvica

 

Prológ

    Už dva týždne pred stavbou sa mi montáži kontajnera snívalo.

    Veľký problém sa ukázalo ubytovanie. Ani nie veľký, ale zobral čas. V Záhrebe je v druhom týždni nášho pobytu nejaká konferencia SFeraKon (najväčšia sešlost elektrikárov v Európe). Nebudeme teda bývať v slušnom hoteli Movenpick, ale pre obsadenosť musíme zvoliť iný. Ani jeden nemá bohvieaké recenzie, ale firma nám 5 hv. nezaplatí. Toľko vajatáme s hotelom až hrozí, že budeme spať v aute. Šéf nám ponúkol hotel kdesi v štvrti Sesvete na periférii Záhrebu. Bližšie k výrobe, ale ďalej od kanclu. Napokon nám naša sekretárka zjednala Sheraton priamo v centre. 

    V nedeľu som kúpil 21 kúpeľných oblátok.

    V pondelok som vyzdvihol auto. Firemnú Oktávku sa mi podarilo zaparkovať doma pred obchodným reťazcom. Ešte sa dá, rampa je v nedohľadne. Od testeristov som si požičal telefén, nech mám kde dokumentovať stavbu kontajneru. Doma som kúpil ročnú diaľničnú známku do Osteraich vzdušného priestoru. Neviem načo, keď už iba polroka bude platiť. By sa oplatilo kupovať 2 mesačné.

Utorok 

    Po pol ôsmej vychádzam do upršaného rána vyzdvihnúť kolegu. Ešte sa ani poriadne nerozbehnem na diaľnici a už spomaľujem kvôli prácam na ceste. Tých obmedzení je po ceste vcelku dosť snáď okrem Slovinska. Na rakúskej S1 je to hneď aj nehoda dvoch kamiónov, aj práce na ceste. Za Rakúsko-Slovinskými hranicami stojím na odpočívadle Šentilj. Kolega mal spravené šunkové chleby, ja som si otvoril vrecko s malými sušienkami. Za volant sadá P. a pokračujeme do Záhrebu. Za 5 a pol hodiny sme pri firme. Zvítame sa s kolegami a hneď mi dávajú úlohu nahrať správne výkresy. Nahral som ich do zlého priečinka a ešte k tomu aj nejaké staré verzie. Zastavil sa i šéf. Ako sme sa dozvedeli, chceli o5 posunúť výrobu kontajnera o týždeň. Mne by to len vyhovovalo, lebo som mal ísť so ženou do Brna na staré podzemné vodojemy. Zohnala si i náhradu, ale tá jej deň predtým odriekla. Drahá mala stresy, ale napokon sa všetko vyriešilo. Šéf teda nahnal všetkých, že kontajner sa musí postaviť, lebo sme na ceste. Chvíľu sme sedeli v kancli. Zajtra začíname vo výrobe o 8h. T.j. hotel musíme opustiť o 7.30h. Veľa toho asi ráno nenabehám. Zastavil sa za nami ešte ďalší člen projektu Kristijan M. Manažuje projekt z hľadiska výroby. Pôvodne som si myslel, že je vedúci výroby, ale on je iba projektový manažér. Jeden z nich teda. Ukecaný, že sa nedal zastaviť. Mňa si pamätal. Dokonca i niekoľkých ďalších kolegov. Mená si pamätá dobre. Pomaly sme sa pobalili a on len mlel. Museli sme mu rázne povedať, že odchádzame. Popŕcha aj v Záhrebe. Ubytujeme sa Movenpick. Teraz mám izbu na samom vrchu. Jej meno je Bogota. Nemám už letisko. Pri otvorení skrinky na oblečenie sa mi vysunie trezor. Preto som ho zamkol na kód. Okrem mizerného výhľadu mi hučia pod oknom vlaky. Ešte aj tá bezdrátová sieť sem nedočiahne. O štvrť na šesť ideme na bus do centra. Mám ešte starý lístok. So ženou riešim kúpu lístkov na vlak do Brna. V parku Zrinjevac prebieha Asian food festival, ale je to len rýchle občerstvenie zďaleka pripomínajúce ázijskú kuchyňu. Ani obrázkami nie. Skončíme v La Štruk. Objednám si sladké zapekané palacinky s jablkami a škoricou. Porcia sa mi zdá na výšku akási menšia ako minule. K tomu nechtiac červené víno. Čašník mi nerozumel, objednával som si biele. Mám artikulovať. Nechal som tam 12Eur. Prešli sme sa po Jelačičovom námestí, tatovi som kúpil magnetku. Obišli sme si Sheraton hotel na ulici akéhosi kniežaťa, kde pôjdeme budúci týždeň. Kolega si kúpil na zajtrajší obed burek a slanec. Stihli sme i bus. Preplnený najmä mládežou, že som si ani lístok nemohol označiť. No neboli sme jediní čierni pasažieri. Pri prostredných dverách stál pán. Extrémne zapáchal potom. Mal nejakú chorobu, alebo proste bezďák. Už mi ten špinavý, s vrecami s odpadom na ulici, a smradľavý Záhreb chýbal. Po ôsmej som otváral kartou dvere na izbe.

Socha chorvátskeho spisovateľa slovenského pôvodu Augusta Šenou v centre.

Streda

   Dnes je sviatok, takže zarobím 3x viac ako v bežný deň. Ale odlúčenie od rodiny a plány na tento deň (návšteva vodojemu) mi peniaze nenahradia. Ráno som vstal pred šiestou a bol si zabehať necelých 5km na sídlisko Podbrežje. Na raňajky som si zarobil jogurt s ovocím a orieškami. Kolega P. si dal tiež ovocie, ale s párkami. Vraj sa mu na izbe zatvára okno po pár minútach. V noci mu bolo na nič. Šiel som pešo s oblátkami do kancelárii. Chvíľu som stepoval a búchal na zavreté dvere, kým mi otvoril ktosi. Otvoril mi ten istý človek aj poobede. A o týždeň mi otvoril zasa. Súkromný vrátnik. Vybalil som sladké pokušenie a už ma prezváňal P. čakajúci dole na mňa. Šli sme do výrobnej haly v Rugvici. Zakufrovali sme mojou vinou, lebo som myslel, že treba odbočiť na Trg Rugvica. Ale až na ďalšej odbočke priamo na dedinu Rugvica. Cez to všetko sme došli na minútu presne o ôsmej hodine. Aj napriek zápche a blúdeniu. Už nás čakal kolega Dario. Menší, s guľatou hlavou a začínajúcou plešinkou. Stále plačkal, koľko má roboty. Prezul som si topánky a šli sme na vrátnicu. Vyfasovali sme prilby, okuliare a vesty. I kartu pre vstup, ale len do areálu. Inde sa s ňou nedostaneme, takže je nám prakticky na nič. Postávali sme vonku, kým si Dario vybavoval telefóny. Šli sme do jedálne na kávu. To už prišiel aj Kristijan. Vzal nás do výroby. Chlapi montovali spodok skrine. Majstri mali pred deviatou poradu, na ktorej sme pasívne participovali. 5min. pred obednou prestávkou začali dvíhať spodný rám, že ho otočia. No položili ho nas5. Pritom otočenie trvá necelých 10min. Po obede si už žeriav vzala iná partia. Pol hodinu sme čakali, kým sa uvoľní. Práce sa mi zdajú, že idú slimačím tempom. Navyše musia riešiť problémy s nekvalitným vyhotovením dielov. Ale majú náradie od výmyslu sveta. Neviem si to predstaviť u nás. Ako som sa neskôr dozvedel, normálnu robotu by ani nevedeli spraviť. Po 12h sme sa šli najesť aj my. Kristijan nám požičal jeho kartu a môžeme chodiť do kancelárie. Dal nám k dispozícii miesta v miestnosti testeristov. Riešil som ešte jeden problem s dverami M35 na výstavu. Chlapi namontovali zopár častí rámu a pred 15h to zabalili. Ukázala sa i majsterka Dora. Drobné, mladé žieňa s hnedými vlasmi, zelenohnedými veľkými očami a prenikavým až piskľavým hlasom. Na nechty si lepí ružové atrapy. Niečo jej na projekt chýba, niečo má navyše. Ak by teraz odišla, nepostavia bez nej ani búdku pre sýkorky. Riadiť toľko chlapov nebude jednoduché. Po tretej hodine sme odišli aj my. Zastavili sme sa v kancli prehodiť basu piva do Anteho kočiara. Nechcú od nás prachy na zajtrajšiu opekačku. Na večeru vybral P. nejakú reštiku na sídlisku Dugave v Oktagine. Taká kruhovka, no lokál menom King´s food nikde. Ja som pozeral tiež adresu a otváraciu dobu, ale reštika toho mena nikde. Snorili sme v Oktagine aj na okolí, ale nič okrem predajni zbraní a pohrebnej služby. Aké účelné. Pokračovali sme pešo do známej pizzérie Duksa. A čuduj sa svet, stretli sme kolegu M. od električiek. Venčil syna a býva blízko pizérie. Dal som si pizzu so šunkou a rukolou posypanú parmezánom. Šunka nič extra. Zalial som pokrm Graševinou. Pešo s5 nech mi vytrávi. Kopa žiakov z gymnázia takto večer?

Ráno v parku Maksimir. V pozadí štadión Dinamo Zahreb.

Štvrtok

    Zabehol som si k nákladnej stanici. Necelých 5km. Pata bolí, chvalabohu v priebehu dňa sa bolesť zmenší. Vo výrobe ide všetko pomaly. Začali osádzať vonkajšie panely. Nedávajú medzi ne tmel, na čo sme upozorňovali. Dali iba hore a dole. Maturovali sme and rámom dverí. Zistili sme, že je zle vyrobený vrchný diel. Kvalitár si ho prevzal. No skladom iný nie je. Možno bude v pondelok. Na obed som dojedol makový závin. Máme strážneho psíka Daria. Posielame ho preč, nech sa venuje svojej robote. Na pokyn vedúceho projektových manažérov, chlapi demontujú dvere z M-serie a naložia mi ich do auta. Poobede mu ich zanesieme. Odchádzame po pol tretej. Na hoteli sa prezlečiem a busom ideme k jazeru Bundek. Je tam veľa miest na opekanie. Naši inžinieri sú až na tom druhom. Blízko záchodov, aby mali vodu. Na murovaných griloch sa už pečie kuracinka, zelenina a hríby. Fúka chladný vietor. Na kuracinku napichnutú na špajdli si musím počkať. Sadnem si k stolu, naložím šopský šalát, ktorý robili dievčatá. Tradícia opekania vznikla pred 5 rokmi, keď ju začali robiť Markovia. Robia to na vlastné náklady a pozývajú aj svojich šéfov. Po relatívne skromnej a skorej večeri som si dal ešte sladký koláčik. Ako jediný som pil víno Graševina z vrecka. Chorváti sa sprvu zdráhali piť naše pivo Steiger, lebo si mysleli, že 12° je obsah alkoholu. Je to však iba obsah sladu, či horčiny. Ukázali sme im obsah alkoholu na etikete. Chvíľu som sedel sám, lebo hádzať si loptu ma nebavilo. Prišiel šéf so ženou, a tak som sa bavil s Krunom, ktorý do seba hádzal grilovanú papriku a zjedol aj celú cibuľu. Brane púšťal cez telefón muziku. Vatrogasec (hasič) Mirko alebo paródiu na Boney M. Po chvíli som o5 osamel, tak som si šiel zahrať peloty so 40-ročnými drevenými guľami. Hral som s novým študentom proti Antemu a Kláre. Prehrali sme 11:7. Na tráve sa gule neočakávane gúľali. O to bola hra ťažšia. Po hre som napriadol rozhovor s Ante a sledoval hru s loptou. Jeden pobehoval v kruhu ostatných, ktorí si pinkali loptu. Prišiel i šéfov šéf. V saku. Čosi pojedol, kopol párkrát do lopty a zmizol. Zastavil sa pri mne šéf a pýtal sa ma na dojmy z výroby. Povedal som mu, že stavba ide pomaly. Pýtal som sa tiež, čo s elektrikármi, keďže majú školenia, ale kontajnery nerobia. Prichádza nový projekt SM a tam by ich chcel. Hodlá prenajať byt. Vtom sa opýtal na P. Pozeráme medzi prísediacimi aj hráčmi a P. nikde. Možno šiel na vecko, či sa len prejsť. Lenže ani po pol hodine chlapa nikde. Naposledy ho videl Brane kráčať s batohom preč. Ani po hodine sa nezjavil. Ante volá do hotela, či je na izbe. Ak má vsunutú kartu, na recepcii to vidia. Nemajú izbu vysvietenú. Volám na telefón, no je vypnutý. Ante volá znova do hotela, kedy naposledy otvoril dvere. Recepčná volá na izbu, ktosi aj dvihne telefón, ale nepovie nič. Žeby spal? Dievčatá sú všetky s nami. Neodišiel ani s jednou. Tipujem, že sleduje v krčme zápas. Dievčatá sa ho vybrali na bicykloch hľadať po okolí. Po dvoch hodinách mi pride správa, že je dostupný. Vzápätí volá P. Antemu, že bol v kostole a o 10 min. príde. Všetci si vydýchli. Robili si srandu, že ostanem manažér pre kontajnery. Mne do smiechu nebolo. Za veľkého potelsku sa objavil P. od jazera. Ani nevie, v akom kostole bol, ani nevie o čom bola omša. Keď som sa ho pýtal, prečo nikomu nič nepovedal, myslel si, že keď na chvíľu zmizne nikomu nebude chýbať. Debil. Spomínajú na neho doteraz. Môže byť na seba hrdý. Pomaly sadala tma, a tak sme sedeli na lavičke. Šéf o5 spriadal svoje vízie. Naše skrine doma tvoria mizivé percento zisku firmy. Rovnako aj niektoré male kontajnery. Som mu povedal, že tento rok do Záhrebu už nemienim ísť. “V poriadku”, riekol. Nechce dokurviť naše životy. Dodnes mi neochotu vycestovať pripomína. No viem ako to dopadne. Hodí to na môjho šéfa doma, nech zoženie ľudí. Prakticky zostanem ja a P. Sedeli sme a počúvali jeho výlevy takmer do 22h. Zavelil som poďme. Upratali sme veci, čo zostalo šlo do Anteho auta. Pešo sme potom prešli tmou do hotela. Po sprche som vyúdený ľahol okolo 23h do postele.

Dom umelcov bola kedysi mešita i pamätník II.sv. vojny.

Piatok

     Ráno som si radšej pospal namiesto behu. Čakala ma cesta domov. Po pol siedmej som i tak bol hore. O5 jogurt s orieškami na raňajky. Mali by sme si užiť hotela. Pobalil som sa, odubytoval a mohli sme vyraziť do Rugvice. Kolečko som viedol teraz ja. Po ôsmej sme boli na vrátnici. Kartu sme mali o5 od Dory. Pri kontajneri som pozrel do výkresu a zistil, že tmeliť sa majú aj panely po celej dĺžke. Objavil sa pi.ujúci Dario a povedal som mu o tom. Tlmočil odporúčanie robotníkom. Pozerali na mňa ako keby som im prepil výplatu. Začali teda aplikovať prúžok tmelu do spojov panelov. No nezdá sa mi, že zakaždým. Došiel aj P. z kanclu. Dory sme sa opýtali, či je možné zmontovať vnútorný rám. Nemá miesto. Osádzanie panelov je rovnaká robota a nemuseli sme pri tom byť stale. Šli sme hore eskalovať požiadavku Kristijanovi M. Ten nebol v kancli, ale vraj pride. Stiahli sme teda fotky montáže z posledných dní. Našli sme ho v inom kontajneri vonku. No čo. Šiel za Dorou, ale v podstate prd vybavil. Možno v utorok bude rám. Chýbajúci diel zárubne pride najskôr v pondelok alebo utorok. To už mali roboši pomaly prestávku a my sme o5 šli do kanclu sa pobaliť. Pred 11h sadám do auta. Nad hlavou mi preletí nový Rafale, ktorý Chorváti len nedávno dostali. Stavím sa na pumpe Shell, asi najdrahšej v Chorvátsku a beriem  naftu. Potom juchám cez Maribor (aj and ním sa lieta, dokonca akrobat) a Graz na Viedeň. Je krásne slnečno. Zastavujem v Oldtimer, kde ma navigoval P. Záchody sú síce zdarma, ale napríklad káva stojí 5Eur. Bageta 7.5Eur. Nasypem do seba oriešky a dojem sušienky. Chovajú za motelom hady. Z druhej strany je drevená kadibúdka, kde sedí chlap. Ako k nej prídete, otvoria sa dvere, prdiaci chlap ponadáva a nakoniec vás opľuje. Za volant usadá P. Viedeň a Hovadovo je jeho. Vyhneme sa hlavnému mestu po novej D4. Po pol piatej som doma. Dokonca skôr než drahá. 
Účasť na montáži kontajnera nám dala možno viac ako minulá návšteva. Akurát práce trvajú pomaly.

Pondelok 13.5.

    Po víkende doma, ktorý som využil pracovno (kosačkou na záhrade) - relaxačne (bicyklom na Myjavské kopanice) vyrážame o 7.30h o5 na juh. Po Slovinské hranice šoféruje P. Hlásia kolóny na diaľnici pred Hovadovom, preto schádzame na Pezinok. No premávku brzdia kamióny a semafor vo Viničnom. Letíme 70km/h cez Čiernu vodu a za ňou sa napájame na novú D4. Práve počúvam rozprávku v rádiu o vybudovaní tunela Karpaty do 4 rokov. Ďalšie spomalenie je pred Viedňou. Za metropolou sa konečne rozbiehame. Aj na 150km/h. Po pravej strane pozerám na akoby zasnežený vápencový Scheenberg, no 2000m vysoký vrchol Klosterwappen je v mrakoch. V Graz pristáva bojový Eurofighter rakúskej armády. A my sa rútime do hustého dažďa. P. vôbec nespomaľuje a ideme 130km/h. Dostať nejaký aquaplaning, je po nás. V Slovinsku dážď prestane a v Šentilj vystriedam za kolečkom P. Pripraví mi prekvapkanie. Na pumpu došiel na rezerve. Musel som teda dotankovať 44l nafty. A o5 si to budem účtovať ja. Chce mať pred dovolenkou čo najmenej roboty, hajzel. Vrátim mu to na parkovnom v hoteli. Na Maribor i k Chorvátskym hraniciam je relatívne rovinka. Hrám sa z tempomatom. Najprv však vytáčam Oktávku do obrátok, lebo manuálne radím. Auto si samo brzdí, len cítim pohyb pedálu. Letí samé, nohu mám jemne položenú na pedáli brzdy. Záhreb nás privíta polooblačným počasím a teplotou 23°C. Ťahám až do Rugvice. Prídeme tam okolo štvrť na dve. Vyzdvihne nás Dario a ideme rovno do výroby. Práve pokladajú sadrokartónovú podlahu. A zle. Spoje panelov nevzchádzajú na nosníkoch, ale vo vzduchu. Režú ich podľa výkresu, kde sú kóty. Možno je to aj moja chyba, lebo kóty som asi pridal ja. Kto si to má po dvoch mesiacoch pamätať. Nájdeme spôsob, ako klásť a rezať panely. Preložia ich správne. Pred pol treťou balia nástroje a ideme preč. Zastavíme sa v kancelárii v Záhrebe. Pozdravíme chalanov, odovzdáme zamestnanecké karty na prečipovanie a ideme do hotela. Tento týždeň sa nám ušiel už len Sheraton v centre mesta. 

Labyrint hotela Sheraton.

    Rozprší sa. Dážď sme doniesli zo severu. Veľký hotel yenkeeovského štýlu. Všade kufre a čakajúci hostia. S nimi bojujú tri recepčné. Parkovanie stojí 20Eur na deň. Za dva dni v Záhrebe mám doma parkovanie na rok. Zaparkujem smrada pri výťahoch a idem na 3. poschodie, kde mám izbu. V zlatej farbe je vnútro výťahu i zábradlie na schodoch. P. pokračuje na 5. poschodie. Sheraton má najväčšiu slávu za sebou. Na chodbe zapácha riedilo. Dačo natierali alebo lepili koberec? Udržujú hotel pri živote za každú cenu. Izbu mám s veľkým letiskom a vaňou. Izby sú prepojené dverami. Ošúchaný, starší nábytok. V zásuvke nočného stolíka biblia. Proste pre amíkov. Veď aj naša firma je zo Štátov. Nedá sa mi otvoriť okno. Nieto kľučky. Som ako v akváriu. P. má kľučku na okne. Býva v nejakej nadstavbe. Klíma hučí, no v noci si musím chladiť izbu, inak sa uvarím. V kúpeľni nechýba šnúrka paniky. Okolo trištvrte na šesť ideme pozrieť čosi pod zub. Prší, preto len v okolí hotela. Zapadneme do rýchleho občerstvenia Burger station. Obsluhujú ho dve dámy v rokoch. Malá Thajka robí všetko a blondína asi len kasíruje.  Objednám si menu Donner kebab. Na stole mi pristane vo veľkej placke zabalené teľacie mäso. Žiadne postrašenie mäsom ako voľakde u Alibaby v Bardejove. Riadne pláty mäsa trčia z neho. Nápoj vo fľaške som si mohol vybrať z chladničky. Vyťahujem Sprite. K tomu trocha hranolčekov s kečupom. Za 10.50Eur som sa napráskal wrapu. Na hoteli som vyskúšal bazén na prvom poschodí. Ubytovacia časť je oddelená sklenenými dverami, ktoré sa otvárajú kartou. V hoteli totiž bývajú kongresy. Pred vstupom do wellness sedí dievčina za pultom. Poskytuje uteráky a prvú pomoc pre kolabujúcich dedkov v saune.  Bazén má dĺžku 16m a hĺbku tak po bradavky. Bol som v ňom sám. Prišiel nejaký týpek, ale po dvoch dĺžkach plávanie vzdal. Nakukol som i do saunového sveta. Telocvičňa je zatvorená. Po pol hodine plávania som sa osprchoval a po schodoch vyšiel na izbu. Upratovačky stále čistili izby. Výhodou hotela je poloha. Pre tých, ktorí chcú obdivovať krásy Záhrebu. Pre nás je ubytovanie v centre dosť o ničom. I programy v TV sú lepšie. Tým výpočet výhod končí.

Maksimir je najväčší a najstarší park v Záhrebe.

Utorok

    Cez noc si ponechám pustenú klímu na cca 13-14°C. Inak by som asi nevydržal. Vstanem pred šiestou a bežím ku katedrále, či skôr do parku Ribnjak pod ňou a ešte ďalej k botanickej záhrade nejakého Fraňa Kušana. No v areáli je farmaceutická škola, takže dnu sa nedostanem. Popŕcha, ale zima nie je. Vybehnem hore cez park Zmajevac. Už viem, že prídem na raňajky neskoro. Vraciam sa s5. Síce dolu kopcom, ale je to cez 3km. Zdraví ma stará pani s rúškom cez ústa. Z parku Glogovac je impozantná vyhliadka na staré mesto. Nabehám ráno vyše 7km. Zrovna vkročím do vestibulu a vidím kolegu, ako si nakladá raňajky. Ja potrebujem asi 10min., kým sa učlovečím. Pred vstupom do reštiky musím hlásiť číslo izby. Bufetové stoly sú bohatšie ako v Movenpick. Napr. je tam grilovaná zelenina, viac druhov salámy, či párkov. Aj k výrobe vlastného jogurtu je poruke viac surovín. Pri miskách so sušeným ovocím a orieškami skončím ja, Nakoniec si naložím ešte pár fritulí, ale boli omyl. Na tie v Brodarici nemajú. Ešte ideme do malej pekárne si kúpiť obed. Výber pokrmov nič valné. K syrovému bureku dostanem biely jogurt grátis. Z garáže je umenie sa dostať a som rád, že som včera prenechal kľúče P. Vedľa odstavené tesne auto, že naše premúdrelé sa nechce ani pohnúť. Za nami pozdĺžne parkuje ďalšie. P. musí ísť do protismeru, aby vôbec z miesta vyšiel. A samozrejme v protismere Golf. Tak zasa zacúvať do voľného boxu. Navrhujem nechať ďalšiu noc auto vo firme a ísť do hotela busom. Ušetríme 18Eur a hlavne bude kľud. Čas veľmi nestratíme, možno budeme dokonca rýchlejší. Veľa pochopenia od komótneho P. som sa nedočkal. Ďalší rébus bol vymotať sa z centra. Ani navigácia P. nepomohla a ocitli sme sa kdesi smerom na letisko. Do výrobnej haly sme prišli niečo pred pol deviatou. Ani sme toho veľa nezmeškali. Zrovna sa chystali osadiť zárubne. Naozaj chystali, pretože kvôli panelom ich nemohli osadiť. Takže jeden krajný dolu a až potom mohli namontovať zárubne. Zo skladu im vyfasovali zlé podlahy, takže o5 sa čakalo. Ale to už bol obed. Od silikónového tmelu mám zasvinený batoh. Prvý čistiaci sprej nešiel, Dario mi našiel druhý. Silikón už nikdy nezotriem, ale aspoň toľko odstrániť, aby som sa nezašpinil. Bunda akoby zázrakom zasiahnutá nebola, hoci bola položená na batohu. Pred obedom sedíme v kancelárii testeristov. V rýchlokurze chorvátčiny som sa dozvedel, že kreslič výkresu sa povie Škrabanec alebo Kresal. Aj Chorváti majú dialekt. Poobede došiel chlapík s vedierkom cementu a zašpároval spoje podlahy. Tým sa robota skončila. Šli sme do Záhrebu do kancelárii pre kartičky zamestnancov. Vstupy nám nevybavili. Šéf už zasa točí inak a chce mať prototyp v Klaune a postavený do konca roka. Spojil dve veci dokopy, predtým hovoril o budúcom roku. A ďalšie objednané kusy pre Dell. Okolo štvrtej som odišiel sám. Každý deň pri cestách v okolí mesta ma iritovala vežička v pohorí Medvednica. Dnes bolo asi najlepšie počasie z dvoch týždňov, čo sme v Záhrebe, preto som sa rozhodol ísť do vrchov. Auto som zobral do hotela, (zaparkoval tak, aby sa dalo poľahky vyjsť). Vypol som vypínanie motora pri zastavení, ale po vypnutí a zapnutí motora, o5 nabehol tento blbý režim. Električkou č.8 som sa odviezol na konečnú do Gračanskij Dole. Tam je postavená (a stále sa buduje dolná stanica) lanovka na vyše 1000m vysoký kopec Sljeme, najvyšší vrch pohoria Medvednica. 5km lanovú dráhu prekoná kabínka za 20min. Prečo účtovali iba 10Eur, namiesto internetom avizovaných 17Eur nerozumiem. Vyzerám tak mlado, do 24r.? Nie som ani obyvateľ Záhrebu. Pár metrov nad stanicou je medzistupeň, ktorý mení smer lanovky. Pretože nová je postavená kvôli veľkej budove trocha bokom od hlavnej (starej) trasy. Stará lanovka doslúžila v r.2007 potom, čo sa zadrel hnací motor. Už cestou hore sa otvárajú výhľady na mesto. Paralelne s lanovkou ide lesná cesta pre downhill bicykle. 

Nová lanovka na Sljeme bola otvorená len pred dvoma rokmi

    Kúsok pod vrcholom je medzi zastávka Sanatorij Brestovac. V súčasnosti je sanatórium pre liečbu TBC v stave ako naša Korytnica. Schátralé budovy, ktoré sa nikomu už nechce ani zbúrať. Slúžia na paintballové strieľačky. Kto má rád temnú turistiku, môže zoskočiť z lanovky v Brestovac. Mňa niečo také ani nenapadne a zostávam v kabínke až po konečnú. Do 170m vysokej veže je tiež vstup za 10Eur. Dvere do výťahu stráži pes Spok. Pod vyhliadkovou plošinou vo výške 1118m je kaviareň. Niečo ako na moste SNP. Výhľady zo symbolickej veže OIV (OdvšadIaľ Vidieť) sú nádherné a jedinečné. Niekto miluje pivo, mňa láka okrem príťažlivosti k nežnému pohlaviu aj príťažlivosť výšok. Nad polovicou Záhrebu bolo slnko, nad druhou, na západe, mraky. Cez to všetko dohľadnosť bola perfektná. Na severozápade bolo vidno Slovinsko, na juhu celý kraj Hrvatsko Zagorje s dominantou Záhreb. Na veži fúkalo, strávil som tam nejakých 10min. a zišiel dolu. Motal som sa ešte po okolí a hľadal miesto pre záber na vysielač. Zhrdzavené lyžiarske vleky dávali tušiť, že sneh bol na kopci možno ešte za Franja Tudmana.

Hrebeň pohoria Medvednica si neskôr moji kolegovia prejdú celý.

   Zatúlal som sa až k hotelu Tomislavov dom. Dokonca mali i pohľadnicu. I keď takú propagačnú. Pod vysielačom je i reštika. Nikto si ma však nevšímal, preto som odišiel. V Gračanskom Dole je nové obchodné centrum a veľké potraviny Konzum. Od lanovky som zamieril do obchodu niečo si pozrieť pod zub. Okrem bagiet a nejakého ohriateho jedla a la Kaufland nič. Prebehol som cez pokladňu a predavačka na mňa čosi kričala. Potom to vzdala so slovami: "Ju dont andersténd." Mrdol som plecami a odišiel. Okrem kaviarne v centre žiadna reštika. Nasadol som teda na elinu č.8 a odliezol sa dolu do mesta. V Dole pobehujú psíčkari po trati. Elina č.8 je pomerne nový spoj. Nahradila č.15, ktorá mala krátku jazdu od Mihaljevac po Dole. Partia pubertiakov sa odviezla len jednu zastávku. Ja som šiel ďalej, do centra. Vystúpil som asi kilometer od hotela na Draškovičovej ulici. Moje kroky riadil hlad, preto som vbehol do prvého rýchleho občerstvenia Chicken house. V lokáli kuchtili nejakí Filipínci alebo Thajci. Objednal som si rezance s kuracím mäsom. Na pitie minerálku. Predo mnou bol nejaký náročný Rus. Stále obsluhe čosi pi.oval. Jedlo bolo ako z rýchleho občerstvenia. Žiadny kulinársky zázrak. Zašiel som ešte do pekárničky a kúpil si čokoládový koláč z lístkového cesta. Keďže som nechcel ostať iba pri minerálke, hľadal som nejakú vinárničku. Blato vyzerala ako krčma, kaviareň Coffe Culture pri hoteli sa mi videla situovaná na rušnej ulici. Zapadol som napokon do hotelového baru a objednal si Graševinu za 8Eur 2 dl. Sadol som si do kresielka a prezeral si fotky. Čašník mi doniesol v obálke účet, ale dýška sa nedočkal. Za pohár vína?  

Streda 15.5.

    Ráno som si zabehol najďalej (vyše 8km), ale aj v najrýchlejšom čase. Kilometer som urobil za vyše 6min. I tak som na raňajky dorazil o štvrť na osem. Na oplátku som videl asi najkrajšiu časť mesta, najstarší mestský park Maksimir. Jeho súčasťou je zoo. Tvorí ho 5 jazier, niekoľko riečok a lúk. Je domovom ohrozených druhov vtákov. Ja som videl srandovnú kačicu s chocholom na hlave. 

    Z hotelu som k parku prechádzal štvrťou z 50-tych rokov podobnou bratislavskej Rači. Všade smrad a odpadky. Kolega si už nalieval druhú kávičku, keď som si na tanier nakladal praženicu. O5 sa osadenstvo hotela zmenilo. Chodia sem zájazdy yenkeeov a aziatov. Navštívia Plitvické jazerá a skončia na noc v hoteli. Navigujem P. na diaľnicu do Rugvice. Prišli sme do haly a za dve hodiny, čo akože robia si nachystali 4 profily pre rám. Začali ho teda nitovať, ale viac odvŕtavali nity ako ich strieľali. Viackrát sa pomýlili. Študoval som výkresy s nimi. Veď som ich robil ja, no po dvoch mesiacoch boli vlastne nové. Presne na poludnie prišli dvaja majsterkovia klásť linoleum. Práca im šla od ruky a za dve hodiny mali podlahu potiahnutú. Okolo pol tretej sme vypadli do Záhrebu rozlúčiť sa s kolegami v kancli. P. si zobral prepravku od piva aj s pár fľašami. Šli sme potom na hotel. Boli sme sa prejsť po meste k hornému mestu, ale všade veľa očumovačov. Zapadli sme do rýchleho občerstvenia Himalaya Curry, ktorý prevádzkujú Nepálci. Obaja sme si objednali pikantnú ryžu basmati s kuracími kúskami. Najprv nám čašníčka nerozumela, koľko porcii vlastne chceme. Biele víno nemali (iba červené) , preto som požiadal iba o vodu. K tomu sme dostali misku kyslej smotany. Naberali sme si  P. bol spokojný. Pálivé a veľká porcia. Mne tam chýbalo viac mäsa. Ako povedal P., je to u nich takto normálne. Ryža nasýti viac. O5 som nemal vínko, preto sme sa rozhodli nájsť v centre vináreň. Cestou sme videli Oio Vivo and Wine, preto sme zapadli do kresielok práve tam. No zdalo sa, že otravujeme čašníka. Najprv som ho poprosil o vínnu kartu. Prišli akýsi jeho známi a venoval sa im. Sedeli priamo oproti mne, potom si posunuli stoličku bližšie k sebe. Najprv teda vybavil ich objednávku a druhýkrát sa spýtal, čo si želáme. "Vínny list", odpovedám mu namrzene. Doniesol nám dve obálky, no jedna bola prázdna. Tak som zdieľal moju s kolegom. Keď už jeho kámoši mali na stole nápoje, spomenul si aj na nás. Objednal som si Chardonay Posejdon. Pýta sa ma aký. Mali 3 vína s rôznych oblastí. Kývol som na Slavónske víno od Bogdanoviča. Slavónsko je najväčšia vinárska oblasť. P. si objednal Graševinu rovnako od Bogdanoviča. Nechcel nám naliať 2dl, že najprv musíme ochutnať. P. nevedel, či je napitý z jedného piva on alebo čašník. No dobre. Priniesol nám víno a rozplýval sa nad každou fľaškou. Prednáška ho vyčerpala natoľko, že si musel ísť sadnúť k majiteľke (údajne) a naliať si víno. Druhý čašník si zatiaľ šúľal pred dverami cigaretu. Dopili sme svoje deci vína a čakali. Ani si nás nevšimol. Po čašníkovej druhej cigarete som zavelil na odchod. Hoci P. chcel ochutnať nejaké iné víno, dokonca i mával na čašníka, ale nič. Ulicu prehučalo auto Vatrgoascov. Asi nič vážne, keďže sa ich zásah neobjavil v správach. Zlé správy sa objavili z domova. Na p.p. bol spáchaný atentát.

Štvrtok

    Ráno som si bol zabehať symbolicky po most Slobody, aby som prepojil trasy zo zimy. Nas5 som sa motal po sídlisku Trnje. Len som sa utvrdil, aké je Záhreb škaredé mesto. A ešte ma čosi aj poštípalo do členku. Raňajky sme po minulých skúsenostiach naplánovali na neskôr. Zmiešal som si vlastný jogurt a dorazil sa croissantom. Nechcelo sa mi čakať na P., preto som vybehol do izby sa zbaliť. Medzitým P. navštívil pekárničku a som sa vtedy odubytovával. Výťah do garáží funguje aj bez karty. Kým sa P. odubytoval, zasa ja som si v pekárničke kúpil burek s mäsom na cestu. Pomerne neskoro sme vyrazili do Rugvice. Prišli sme tam okolo pol deviatej. Akurát chalani osadili prvý vnútorný panel. Zle. Keby si pozreli výkresy, videli by, že majú namontovať kratší panel. Takto im výsek pre pretlakovú klapku vyjde uprostred dvoch panelov. Zrovna tomu sme sa chceli vyhnúť. A na druhom konci im zostane malý kúsok. Prišiel sa s nami rozlúčiť i šéf. A ukázal nám nejaké kontajnery v halách. Dali sme mu potom šancu odísť a po 11h sme sa rozlúčili a vypadli z firmy. Kolečko sedlám zasa ja. Rakušáci kontrolovali na odpočívadle náhodne autá. Pred nami zastavili nejakého Čecha. V navigácii našiel P. celkom dobré odpočívadlo Bad Blumau siete Asfinag asi 50km od Grazu. Čisté vecká, automaty na kávu, čokoládu, či nejaké sladkosti. P. si dal hneď aj dve kávy. Za kolečko usadá P. a ťahá až domov. Nad Hovadovom dážď. Doma len mraky. Pred domom P. sadám do auta a odveziem sa domov. Na druhý deň beriem smrada do firmy. Najazdili sme vyše 2500km.