Turistická sezóna 2009

Medzi veľkonočnými sviatkami sme ako rodinka zahájili tohtoročnú turisitckú sezónu. Po ročnej abstinencii bol náš prvý výlet na Marháthttp://www.alcyon.tym.sk/marhat_2009. Už vo februári sme si zadovážili nosič pre malú. Výlet preveril naše sily. Hneď o týždeň na to sme mali výlet na hrad Branč. Zo začiatku bolo husné a veterné počasie. No akurát, keď sme zliezli dolu, sa vyčasilo. Pozreli sme si aj Myjavu. Cez mp3 prehrávač sme počúvali nemožný hokejový zápas našich s Čechmi. Cesta domov bola cez nekonečné kopanice tiež nekonečná. Vydarený bol národný výstup na hrad Tematín 8.mája. Veru tam bolo národa. Pôsobili sme po našich špekáčkoch asi stále hladne, tak nám okrem ohňa ponúkli ľudia aj klobásku. V teréne bola prvýkrát aj kamera. Zatiaľ posledným výletom bol výstup na vrch Kľakhttp://www.alcyon.tym.sk/klak_2009. Mám v hlave ďalšie turistiky, no nie sme už dvaja a bez auta sa ťažko niečo plánuje. No začiatkom septembra ideme so svokrovcami na Malú Fatru, tak keď nič už iné, aspoň toto.

Otvorenie letnej sezóny

Minulý víkend bolo ako každý rok otvorenie letnej sezóny v nažom meste. Ráno bolo daždivo a vyeralo to všelijako. No počasie sa umúdrilo a pred obedom som sa šiel s malou pozrieť do parku. Tam už bolo kopec ľudí a alegorický sprivod. Prevažne ho tvorili čerství maturanti. Nastúpení kchtíkovia, či čašníci. Pri Dome umenia bola provizórna tribúna, kde sa už vrteli na zadku primátor s prezidentom, nejaký podpredseda parlamentu. Svoju poslaneckú a predvolebnú polievočku si tam prihrieval Kukan, Beňová-Flašíková a ďalší bruselského kresla chtiví. Práve dodýchala kapela a docvičili mažoretky. Malú som vysadil z kočára, nech si pobehá. Nebolo to najrozumnejšie a po chvíli bola späť v kočári. Popri stále stojacom sprivode, som šiel ku stánkom. Nejaká žena sa chystala po materskej do roboty a kupovala si šperky. Ja som bol skromnejší a kúpil dva kokosy. Na promenáde sa rozbiehala bluegrassová kapela o dvoch členoch. Pri lipe Slobody ma horliví členovia obdarovali modrou igelitkou a semenami nezábudky. Igelitku som za rohom hodil do koša a nezábudky daroval svokre. Poobede sme už šli celá rodina na otvorenie. V parku práve dohralo divadlo pre deti. Mali sme chuť na langoš a hranolky a predsa sme si kúpili „cigáňa“. Ani nám nechutil. Neviem, či kvôli cene 3,30 Eur/kus alebo kvôli inému. Žena to zapila medovinou. Rozbiehala sa česká skupina, ktorá spievala skladby Beatles. No, nebolo to teda bohviečo. Drobcovi sme kúpili aspoň balón. No mal kaz a po chvíli začal fučať. S prstom na trhline sme to išli reklamovať. Bez slova nám dali nový. Pomaly sme šli domov. Z.Predná sa pripravovala na vystúpenie. Po fotení z fanúšikmi ju ochranka zabuchla do auta. I taká je cena akože slávy. Prišli sme domov a práve končili vystúpenie kaskadéri. Včera vystúpenie zrušili, tak aspoň dnes chceli zarobiť. Bol som doma na otočku a hneď šiel na koncert skupiny No Name. Zvukári ich ladili veľmi dlho až ich vypískali. Po 40min. Konečne odpálili koncert skladbou Lekná. Nasledovali ďalšie hity ako Duša a ja, Večnosť, či Žily. Pred prídavkami zahrali divadielko, že už ako končia. Pridali dve skladby, posledná bola Ty a Tvoja sestra. Zvyšok večera mi hučalo v hlave, ale stálo to za to. V nedeľu to kaskadéri kvôli počasiu pred domom zabalili a my tiež. Na langoš a hranolky sme teda nešli.

Stránka rastie

Pridal som na stránku ďalšie staro-nové básne. Písal som ich priamo cez FTP server, ale to je zdĺhavé kvôli tomu, že nepozná naše písmená a musel som prepisovať ich do kódov. Básne budem pridávať radšej cez nejaký editor. Pridal som aj fotky z leteckého múzea v maďarskom Szolnoku.
Nemám žiadne ohlasy a kritiku na túto stránku. Už si začínam myslieť, že ju navštevujú len vyhľadávacie roboty. Vychádza to tak na 2 návštevy denne. Rád by som túto moju amatérčinu zlepšil, ale bez spätnej väzby ťažko.

Šrotovné

Naša vláda chce zaviesť šrotovné pre autá. Kto má staršie ako 10 rokov, tomu zošrotovaním starého a kúpou nového preplatia 1000Eur. Možno by som si tiež rád kúpil nové auto. Som však v nevýhode, pretože staré nemám. To je prvá vec, čo sa mi na tom nepáči. Druhá vec je, že obyčajný človek si v tejto neistej dobe asi nové auto nekúpi.Takže to budú využívať len tí, čo na to majú. Povedal by som, že 1000 pre horných 10 000. A to sa vyskytnú ešte rôzni špekulanti. Tretia vec je, a to platí celkovo, prečo by mal zasa štát vytrhnúť z biedy súkromné firmy ? Týmto sa vlastne zadlžuje ešte viac. Ekonomická kríza sa v podstate viac prehĺbi u nás. Takže celé šrotovné bude mať v konečnom dôsledku opačný efekt. Myslím, že zmierniť by ju mohlo napr. zredukovanie počtu Euroúradníkov a byrokracie celkovo. Tam by sa teda ušterilo. Aký je váš názor ?

Slovenčina naša

Ak pracujete v zahraničnej firme (veď napokon, ktorá nemá zahraničných majiteľov), určite ste sa stretli s výrazmi ako míting, kóling alebo eprúvnuť, či párt.
Nepáči sa mi ako moji kolegovia prznia našu ľubozvučnú slovenčinu a pchajú do nej tieto cudzie slová. Normálne už mám niekedy problém porozmieť. Oni naopak nevedia nájsť slovenský ekvivalent. A pritom jedno anglické slovo sa dá vyjadriť toľkými spôsobmi. Našiel by sa však výraz pre slovenské slovo potmehúd ? Možno je to pre kolegov ľahšie hovoriť jednoduchými výrazmi. Raz si kolegovia dali záväzok, že budú aspoň jeden deň hovoriť len slovensky. Ako si im to nevyšlo. Hneď na rannej porade sa veselo „mítingovalo s apdejtnútnimy slajdami“. No nie je to len vo firme, kde pracujem. V poslednej dobe som počul v televízií slovo autfit. Nebolo mi jasné, čo to je. Slovník hovorí, že je to výzbroj alebo výbava. Takže sa už neobliekame, ale vyzbrojujeme ? I o kaderníkovi spieva dnes už asi len M.Kittner. Častejšie počujem slovo hérstajling. Akosi si neuvedomujeme význam našeho jazyka pre život národa. Slovenčina je pritom slovanským esperantom ako to nazval jeden novinár. Dohovoríte sa s Chorvátom, Poliakom alebo Rusom. Rus však neporozumie Chorvátovi a Poliak Rusovi. Verím však, že aspoň na dedinách žije zdravé jadro národa, ktoré podrží náš jazyk a nezostane z neho hatlanina akou hovoria olašskí Rómovia alebo prihraniční Maďari. Nedajbože, aby zanikla taká krásna reč. Skúste sa započúvať ako pekne znie z úst detí.

Kde sa podel humor a satira v TV ?

V tejto neľahkej dobe všelijakých kríz, čo sa na nás valia mi chýba na obrazovke pôvodný humor alebo satira. 90.-te roky tiež neboli ľahké, ale fungovali tu rôzni prirodzení humoristi ako J. Satinský, Noga a Skrúcaný, S.Radič, Z.Luknár, R. Piško (i keď toho som veľmi nemusel). Títo pravidelne vystupovali vo svojich programoch. Spomínate na Apropo TV, Telecvoking či Ktosi je za dverami ? Kdeže už sú také programy. E.Vacvalová s O. Andrášim sú tu stále, ale už nie sú takí zábavní a ich humor akosi má stále rovnakú úroveň. Tiež sú už po dlhých rokoch "okukaní" a mohli by prísť s niečim novým. Začiatkom tisícročia prišla nová, mladá krv humoristov ako ľudia okolo D.Dangla, J.Mokrý či A.Kraus s P.Marcinom. No akoby im po úspechoch došiel dych a postupne upadli. Keď si teraz pustím bedňu tak je tam buď najlepšie počasie a najlepšie kriminálky alebo trápny humor v tak populárnych (?) situačných komédiách. Pri verejnoprávnej môžem plakať celý týždeň pri romantike alebo ľudských nešťastiach. Veľmi tu chýba nejaký nenútený, naturálny humorista aspoň raz do týždňa, ktorý by pobavil ľudí. Aby sme sa trošku odpútali od našich starostí a pobavili sa. Možno by stačilo oprášiť staré zábavníky. Zniesol by som už aj politický humor. Čo myslíte ?
Keďže na tejto mojej stránke to z najväčšou pravdepodobnosťou nikto nebude čítať, dám tému i na stránku www.prop.sk.

"Slobodný" Rudo Sloboda

Upútali ma knižky našeho spisovateľa Ruda Slobodu. Je to čítanie, od ktorého sa nemôžem odtrhnúť. Jeho štýl v 70. a 80-tych rokoch sa jednoducho vymykal od našich spisovateľoch. Pritom jeho knižky boli útle a povedal v nich veľa. Prvou, ktorú som čítal bol Rozum. Jeho najlepšia kniha a je to pravda. Hoci sa mi zdá, že sa niekedy príliš zamotáva do filozofických úvah. Knihu treba prečítať dvakrát. Ďalšou bola Láska. Tiež pekná kniha, kde sa vyznáva k láske k svojej jedinej dcére. Potom som čítal jeho prvotinu a autobiografiu Narcis. V týchto románoch akoby hľadal svoju vnútornú slobodu, či oslobodenie od súženia. Bol nepochopený alebo sa tak cítil, ženou (duševne chorou), kolegami, ľuďmi z rodnej obce. Ľahšie čítanie bola knižka Uršuľa.
Jeho hrdinovia v závere ostávajú nešťastnými a ich problémy sa v podstate nevyriešia. To dáva priestor čitateľovi na úvahy. Podľa mňa to bol jeden z najlepších slovenských spisovateľov posledných rokov. Žiaľ, dnes sa s ním možno stretnúť už len v jeho diele. Svoj život dobrovoľne ukončil už pred 13 rokmi. Ak by som zavítal do Devínskej Novej Vsi, určite navštívim jeho hrob a vzdám mu úctu. Samozrejeme chystám sa ďalej čítať všetky jeho knihy, ktoré sú v mestskej knižnici.