Dny načo po ôsmich rokoch

    Vstávam bez budíka pred trištvrte na päť. Budík mám len ako zálohu. Vonku je krásnych 4°C a hviezdy stále žiaria na nebi. Ani neraňajkujem, len hodím na seba tričko s mikinou a rifle. Pred piatou sadám do studeného auta. Navigáciu aj mapu mám nachystanú, ale nezapnem, neotvorím. Trasu som si naštudoval deň vopred. Nič nenechávam na náhodu. Poistený som ja aj Voxhól. Po lete mu už neverím. Po ôsmich rokoch o5 smerujem na sever do moravského Mošnova. Po diaľnici valím 140km/h do Nemšovej. Neskôr sa potom ani nečudujem, keď vír v nádrž zdvihne spotrebu o 15%. Horné Srnie dozná svojho mena a za dedinou mi prebehne srnka. Vidím mihnúť sa iba hnedý zadok. Zrážke sa však nevyhnem, našťastie len drobnej. Po pár kilometroch mi do čelného skla narazil netopier. Po šiestej hodine svitá. Premávka je nijaká, idem sám. Cestou ujedám z pagáča a zapíjam ho pravou kolou s miliónmi gramov cukru. Mala by ma prebrať namiesto kávy. Pre najhorší prípad mám v zálohe aj Redbull, ale nesiahnem po týchto konských šťankách ani cestou s5. Brumov, Valašské Klobouky, Valšská Polanka, Valšské Příkazy. Samé Valašské čosi. Hmla nad dedinkou Lidečko stiahla teplotu na nulu. Krútim gombík na kúrení do maximálnej polohy. Do Vsetína prechádzam z jednej dediny do druhej. Stretávam dve policajné hliadky, ktoré idú pravdepodobne do služby. Blíži sa siedma hodina a cesty v okolí Valašskému Meziříčí ožívajú. Prefrngnem celým mestom aspoň cez päť kruháčov. Krátka dvojprúdová cesta popri firme Cabot, ktorá vyrába sadze a odbočujem na Lešnú. Malou zachádzkou, asi päť kilometrov, sa tak vyhnem Novému Jičínu. V obci treba dávať dobrý pozor a z hlavnej cesty ísť rovno na vedľajšiu smerom na Palačov. Inak si trasu nedobrovoľne predĺžim. Tento úsek je síce krátky, ale s ostrými zákrutami. Pred jednou je pamätník nehody B-24 Liberátor v decembri 1944. Vrtuľa je už len plastová atrapa, aj originál pamätnú dosku ktosi ukradol a speňažil v kovošrote. Na „lahvinku“. Bodaj by mu z nej stvrdla pečienka. Za Palačov sa napojím na dvojprúdovú cestu. Sto rokov sa buduje a ešte stále nie je rýchlostná. Už pred ôsmymi rokmi som po nej išiel a stavala sa. Ako keby sa cestné mechanizmy nikam nedostali. Valím skoro 100km/h. Od Jičína je cesta iba v jednom profile a rýchlosť najviac osemdesiat. V Příbori schádzam dolu. Už vidím aj oranžovú šípku „Dny NATO“. V pohode, bez zdržania prejdem až k terminálu mošnovského letiska. Tam sa premávka zahustí, ale kolesá sa krútia stále. Je štvrť na osem. Stánkari rozkladajú svoje pulty a predávajú napríklad i burčiak. Na letiskovej ploche riadia parkovanie najatí brigádnici. Týpek stojí sto metrov od kužeľmi vytýčenej cesty a ukazuje zastávkou doľava. Idem k nemu. Rozčuľuje sa a ukazuje kam mám ísť. Chuj mi búcha po streche práporkom. Opravím smer a príde ku mne pšenica s oranžovými lístkami v ruke. Dám jej 40zl. a konečne parkujem za autom z Dolného Kubína.

Nórska F-16 v kamufláži pripomínajúcej Deň vylodenia spojencov 6.6.1944.

 

 Dopijem kolu a vyhodím fľašu do ešte prázdneho žltého kontajnera. A zvyšky koly skončia zatiaľ tiež v prázdnom toi toi. K areálu treba obísť bezpečnú zónu na úrovni dráhy a vlastne prejsť popri plote dokola. Našťastie po asfaltovom chodníku, pretože je rosa. Zem sa pomaly zahrieva a je asi 7°C. Zastavia ma bezpečnostné kontroly. „Otvárajó batoh“, hanácky hovorí chlapčisko z kontroly s pozornosťou osterľovača za komínom.  Otváram batoh ako Nemci rampu na vrtuľovom A400 Atlas. Skopčáci už skáču na rampe, ja poskakujem pred ogarom a vytriasam vrecká na bunde. Ľudia sa zhromažďujú pred provizórnou bránou, ktorá je ešte zavretá. Stánkari sú už v sterhu, pripravení. Lákajú vôňou smažákov a zemiakových placiek. Vstup akože zadarmo, ale parkovné sa platí (8Eur) a na lístku je meno usporiadateľa. Takže akcia je len na oko zadarmo. Postavím sa pred Japoncov s „bazukami“. Totálni šialenci. Domov pošlem krátku správu, že som dorazil v poriadku. Našťastie nemrznem dlho a po ôsmej otvoria bránu. Kanaďania, vlastne len Kanaďan, priletel iba s jedným Sršňom. Nový tanker vraj z prevádzkových píčin opeľuje lietadlá z vyššou prioritou a nemá kedy bzučať na mošnovskom letisku. I tak sú plochy napratané na maximum. Vedľa sršňa odkrytovávajú veterána MiG-15, ktorý tento rok lietal aj na našom letisku. Za nimi stoja v rade stojí Airbus Atlas, B-52 a obrovský C-5 Galaxy. Zvonka vyzerá ako nafúknutá šedá veľryba. Do útrob sa zmestí celá piešťanská MHD aj so zimnými gumami. Zožerie toľko paliva, že by som na aute obehol zemeguľu najmenej 30-krát. Poobede som sa prešiel jeho otvoreným bruchom a zvnútra pripomína telocvičňu. Nebola by zábava zahrať si basket desať kilometrov nad zemou? Pod kolosom tmaví mravčekovia z US Army utierajú sklá od rosy na vrtuľníkoch Cobra a Huey. Bratia Češi si "dělajó" na ne zálusk. 

Nemecké Tornáda pomaly dosluhujú. Ich éra skončí do piatich rokov.

   Každý obdivuje zázrak L39NG. Nedá sa k nemu ani dostať, nieto ešte spraviť foto. Prejdem si statické ukážky, kým je vhodné slnko. Poobede budú niektoré stroje v tieni, pretože sú rozmiestnené do kruhu. Mašiny natlačené a všade okolo strojov mechanici, piloti, zvedavci alebo papaláši. Do prvej letovej ukážky si stihnem kúpiť aj program a nášivku. Tú budem mať v albume namiesto pohľadnice. Program mám síce vytlačený z domu, ale na pamiatku si kúpim poriadny vo farbe a s mapkou areálu. Miniem aspoň zloté. Predavačke spôsobím s mojimi 50zl hlavy bolenie. Nevie si sumu prepočítať, aby mi vydala v českých. Najprv násobí 110x5. Upozorňujem ju, že sumu treba deliť. Akosi sa vysomári a vydá mi. Pre istotu si peniaze skontrolujem. Blíži sa deviata hodina  presúvam sa na plochu k plotu. V rohu pod kameramanom na drevenej vežičke si nájdem miesto. Také, aby som prestrčil cez vyhnuté drôty objektív. Štartuje prvá letová ukážka rumunským cvičným strojom Jastrab. Dráha je orientovaná sever-juh, slnko svieti oproti, takže foto nebude bohvieaké. Na druhej strane dráhy sú rebríky spotterov. Najmenej päť poschodové, aby presiahli 3m vysoký plot. No veľa lietadiel štartuje z dráhy 04, teda smerom na Ostravu. Myslím, že tým okabátili riadiaci veľa „rebríkárov“. Ľudia sa trúsia postupne. Po slávnostnom zahájení o jedenástej ľudí pribúda rýchlejšie. Vedľa mňa sa rozloží rodinka sedlákov kdesi od Albrechtičiek. Špinavá blondína s riflovými kraťasmi a bielou blúzkou. Bola mi zima aj za ňu. Húlili a pili pivo. Chlapi aj vyzerali ako spitiny. Zasa som si pasívne pofajčil. Ukážky nebavili Vojta so Sárou ani prefajčených rodičov a po 3h (po Patrouille de France) odpochodovali do „vsi“ za "psi". Náhle dobehol vedľa mňa k plotu prešedivelý muž s červenou šiltovkou Ferrari a fotil veľkým teleobjektívom vládne špeciály. Hodil som s ním reč. Priletel do Prahy zo španielskej Barcelony a do Ostravy si urobil dvojdňový výlet. Spí kdesi na pol ceste. Ako veľké dieťa, ale to som momentálne bol aj ja. Za mnou sa na pestrých dekách rozložili ďalšie rodinky a tiež týpek celý v šedom. Pobehoval medzi plotom a pozemnými ukážkami, kým mu skoro neodfúklo deku (akú inú, keď nie šedú). Blízko mňa, pod kamerou stál tiež vysoký šedivý dedko. Trocha pôsobil zmätene ako Jakubisko v Holywoode. A ešte som mal jedného hanblivého spoločníka. Myš pod kameňmi. Ukázala sa iba občas, bola určite riadne pod stresom. Decká nahádzali na cestu za plotom kamene. Lietajú po nej dodávky, je možnosť, že nejaký kameň odletí spod kolesa. Našťastie sa tak nestalo. 

Rumunská MiG-21 Lancer tiež pomaly zmizne z európskeho neba.

 

    Na pozemné ukážky veľmi nevidím. Sú ďaleko a aj ľudia mi bránia vo výhľade. Nerád by som opustil flek. Cez objektív mrknem na veľkoplošnú obrazovku, ale je natočená stranou a veľa nevidím. Tak sledujem ako sa balí v miernom vetre padák. Po zoskoku dnes úvodnú salvu odpálil tank T72M. Zastaralé húfnice Dana už nemajú asi miesto v aliancii. Na obed si odkusujem z makovníka. Dulo ma z neho ako balón. Švajčiarsky pilot Sršňa lámal mašinu na limit schopností. Dokonca som dvakrát videl náznak plochej vývrtky, ktorú predvádzajú iba stroje s vektorovaním ťahu! Po veľmi dynamickej ukážke Francúzov na ôsmich strojoch Alphajet ľudia odchádzajú. Krátko po nich lietali v boxe (štyri mašiny) Fíni, ale nepredviedli nič extra. Nuž, keď je vo Fínsku pol roka tma, nemôžu neboráci veľa trénovať. Efektnú zostavu predviedol s akrobatickým špeciálom majster sveta Martin Šonka spolu s Ivom Kardošom na vojenskom Gripene. Efektný štart i pristátie s akrobatom obráteným na hlavu. Právom vyhrali cenu primátora Ostravy za naj ukážku. Rumunská migina lieta akosi vysoko a bojazlivo. Po minuloročnej katastrofe je aviatik opatrný. Razantnú zostavu odlieta v derniére pilot britského Tajfúnu a ja opúšťam svoje stanovisko. O5 idem na statiku, keďže sa zmenili svetelné pomery a možno odpochodovali vojaci na večeru alebo do psej matere. Ako kde. Okolo rumunských mašín je stále veľa zvedavcov alebo mechanikov. Ani sa nečudujem. Rumunské Spartany sa na letisku točili stále.  I obyčajných ľudí na ploche je stále dosť. Jeden sa odbavuje pod Sršňom. Babenky vzdychajú pri Gripen-r a Šonkovej Extre. Dlhočizná rada stojí na cukrovú vatu, nech deti vydržia a nepištia. Smažáky ani bramborák už nikto nechce. Na letisku je veľa Poliakov. Majú to sem na skok. Cestou k autu sledujem parašutistov britského Tiger tímu. Po nich vystúpi s poslednou ukážkou vetroň Blaník s prúdovým motorom. Hoci ťažko povedať, či je to ešte vetroň, keď je motorizovaný. Len sa čudujem, že sa pri tých obratoch nerozláme. Škoda, že ukážka nebola skôr. Neviem, prečo sa platí za záchody. Na sklonku dňa je v nich nasrané vrchovato a mám za kopu hovien i platiť? Ukusujem zo suchej večere a šľak ma ide trafiť z hodinovej kolóny. Tým, že som došiel skôr, parkoval som vzadu a dostať sa z lievika do správnej rady je peklo. Usmerňovači v krikľavých vestách stoja vedľa v tráve ako svätí na Karlovom moste. Striedavo sa akosi dostanem do hlavnej kolóny. Potom sa posúvame rýchlejšie. Za súmraku som konečne na budúcej rýchlostnej ceste. Už nie je kľud ako ráno. Za Vsetínom ma dobehne debil, čo mi svieti diaľkovými. Pustím ho dopredu, nech si ide. Červená na semafore (opravuje sa cesta) v Ústí mi príde vhod. Konečne vyhrabem poslednú zásobu v podobe sójovej tyčinky. Vbehnem do slepej uličky z kruháča kdesi v Brumove. Šípka ukazuje na Nemšovú, tak odbočím hneď. Asi sa prejavuje únava. Posledné kilometre sa mi zdajú ako vo sne. Cítim sa otupený. Pred štvrť na desať cúvam auto na parkovisku. Moja upišťaná letecká dušička bola konečne uspokojená. Rakúsky Airpower19 som kvôli počasiu odpískal, tak aspoň táto posledná akcia v roku vyšla.

Francúzska skupina Patrouille de France predviedla agilnú ukážku.