Zahajujeme hradnú sezónu

Aj tento rok dobíjame hrady. Začali sme zvoľna na Dobrej Vode. Zaparkovali sme v zrekonštruovanom centre dediny. Miestny prostáčik nás pozdravil, potom ešte asi 4-krát. Pozreli sme jeden z najvýdatnejších prameňov vody, nahodil som vibramy a posilnení makovníkom (veď zvonili na obed) po asfaltke sme šli na Mariáš. V diaľke na pahorku hrkoce traktor, ktorý hnojí pole, pod ním zurčí nenápadne riava Blava. Romantika dediny. Na Mariáši pramení. Rieka a asi aj tá romantika. Zdroj pitnej vody je však už viac-menej odstavený. Nie je treba. Vody je dosť. Je tam stále funkčné kúpalisko. Už mali vyvesený aj plán koncertov na tento rok. Kúpalisko ohrieva vodu pomocou solárnych panelov. Za kúpaliskom je odbočka na hrad. Cesta vedie popri opustených, chátrajúcich chatách. Obídeme 2 spadnuté stromy a o chvíľu sme na rázcestí. Škriabeme sa po skalách hore. Potom už len chodníčkom k hradu. Vojdeme do vnútra a sadáme si k ohnisku. Opekať nejdeme, vybaľujeme rohlíky so salámou. Tentoraz sa zdá, že máme málo proviantu. Zabudneme tam skladací nožík. Keď sa poň o 2h vrátim, samozrejeme tam nie je. Len pomarančove šupy. Niekomu teda poslúžil. Bol z tých lacnejších. Po prehliadke hradu schádzame dolu. Ideme hľadať jaskyňu Slopy. Cestou nás míňajú cyklisti a mechanik nášho "voxhóla". Svet je malý. Príroda sa ešte len prebúdza a listy na stromoch takmer nie sú (preto sme si aj vybrali na začiatok miesto, kde sme už boli). Tú dieru do zeme nachádzame na vrchu kopca. Jej vchod je zakrytý "pro forma" plechom. I tak do nej nakuknem. Pekný výhľad na hrad, no sú tam stromy. Baby si dávajú ovocnú šťavu. Až tu zisťujeme, že sme nechali na hrade nožík. Kaleráb preto putuje s5 do batohu. Vraciame sa po tej istej ceste, hoci sme rozmýšľali ísť po náučnom chodníku. A o5 k hradu.  Márne hľadám nožík. S5 ideme cez cintorín. Najprv židovský, ukrytý v lese, kde strašíme baby s nebožtíkmi. Zatvárajú si oči. Ja naopak, otváram bráničku na obecný cintorín. Zrovna tam je funus. I v kostole zvoní umieráčik. Omša je však neskôr. Zdiaľky počuť gajdy. Potom sa rozozvučia husle a harmonika. Dedinská mládež "džemuje" v miestnej krčme. Baby sa hrajú na ihrisku, kde do nich hádže nejaký chlapčisko štrk. Sediac na námestíčku popíjame kofolu a počúvame zádušnú omšu. Aká to idylka dediny. Cestou s5 si všímame opustený závod. Kedysi to bola filiálka pre smolenickú "chemičku". Do Dobrej vody kedysi viedla i železnica! Míňame aj plničku vody Zlatá Studňa (alebo aj Saguaro). Rátame, aké je to pre túto firmu ziskové, predávať vodu, keď oni ju majú viac menej za babku.
Ďalší pekný a teplý víkend využijeme na vypálenie hradu Šášov. Nachádza sa pri Žiari nad Hronom. Rozhodli sme sa ísť náučným chodníkom z Ladomerskej Viesky. Zastavujeme vo Vieske pri železnici. Tým vynecháme štartovací bod v Žiari. Popri ceste stojí kukurica. Netradičná zastávka po ceste náučným chodníkom. Len informačná tabuľa pri nich absentuje. Je čas obeda, a tak ju vyzdvihuje pasák a odváža ju preč. Ja nahadzujem zasa vibramy a vydáme sa do dediny. Popri kostole Krista Kráľa a ukrytom kaštieli vojdeme na námestie Ladomer. Aj toto je prerobené i s okolitými domami. Vyzerá pôvabne. Baby sa ovlažia vo fontáne a šliapeme do kopca na koniec dediny. Kopú tu práve kanalizáciu. Žene ako na slovo vzatej odborníčke sa vidia kontrolné šachty úzke. Objemnejší chlap by tam nevošiel. A že ich na závode majú... Konča dediny obiehame stolárstvo, psov a kozy. Vchádzame do lesa, kde sú stopy po ťažbe dreva. Vidíme chlapíka s prázdnym fúrikom fučať do prudkého kopca. Haluz. My ideme opačným smerom, dolu. Na lúke nad dedinou je impozantná výhliadka na hrad. Oddychujeme, cikáme, fotíme. Pokračujeme do Šášovského Podhradia. Chlapík s plným fúrikom hliny nás obieha. Nezdá sa mi, prečo ide pre hlinu tak vysoko, veď vôkol je tiež kopa zeme. Zhodujeme sa, že niečo pod ňou pašuje. Stavia plot vôkol domu. Keď o minútku ideme okolo, fúrik je prázdny. Krčma je ešte zatvorená. Už nás chytá hlad, ale vezieme tentoraz zo sebou "špekáčky". 2 batohy proviantu, aby nám deti nepomreli. I múzeum hradu je zatvorené. Škoda. Šliapeme hore na čistinku. Je tam ohnisko, tak sa usadíme tu. Pod altánkom je aspoň tieň. Akýsi chlapík značkuje novú trasu tzv. Barborinu cestu. Mamina zakladá oheň, ja hľadám palice na opekanie. Deti si chceli ísť opekať, ale po chvíli odpadávajú a ja pečiem s dvoma palicami. Ako vždy, dym si hľadá cestu len ku mne. Keď si myslíme, že je hotovo za účasti vlčieho hladu sa vrhneme na nedopečené "safalátky". Múky ako v košickom megamedovníku a na dlhšiu chvíľu nechcem špekáčky ani vidieť. S plnými bruchami prudko stúpame k hradu. O chvíľu fučíme pod ním. Tiež sú tam miesta-nemiesta na opekanie. Hradná pivnica a studňa v predhradí. Aké poklady skrývajú? Hrad je situovaný na skalnom brale. Prechádzame sa rozvalinami, niekde až nebezpečnými. Dcérky spravia prvé fotky v živote. Vietor nás prefúkne a schádzame dolu. Ideme ešte na skalu Bačkov. Rozmliaždený had dáva tušiť, že to bude kraj hadov. Popri miestnej skládke a "voňavom" Hrone dôjdeme k 20m skale. Mama sa zľakne opaľujúcej sa úžovky. On na tu tiež hľadí a stavia sa ako kobra indická. Ja ho zaháňam palicou slovenskou. Nechce sa mu, potvore klzkej, spod hrejúceho slnka. Baby zo strachu ostávajú dolu. Po chvíli sa osmelia a lezú za mnou hore. Priamo pod nami tečie Hron. Staršia si omotá mamin popruh na ruku a začne vymýšľať. Mama dostáva strach, že spadnú obe dolu. Preto radšej zliezame. Posadíme sa do novovznikajúcej krčmy Súsol. Prítulný pes typu labrador. Majitel robí dlažbu. Na pohodlnom diváne sa dobre sedí, ale hodina pokročila a ešte máme kus k autu. Preto sa lúčime a rovnakou cestou šliapeme s5. Stupák nás už čakal. V lese chlapi čosi kopú. Čističi? Nech už sme radšej von z lesa. V Ladomeri sedíme na námestí a vybaľujeme, čo iné ako makovník. Na ceste vidíme druhú zmenu šlapiek. Jedna ma strááášne krátku sukňu. Druhá odpočíva v tieni. Tá info tabuľa... Kým vyjdeme z mesta, ešte ich zopár uvidíme postávať. Musí to tu vynášať i napriek rýchlostnej ceste. S myriádami mušiek na skle a prednej maske pred siedmou sme doma.

Voxhól na kontrole

"Nielen my, ale aj autá musia chodiť niekedy na kontrolu k lekárovi". Takto som to vysvetľoval malým, keď som ich ráno hnal, aby som sa včas dostavil k emisnej a technickej kontrole. Znova nastal čas buzerácie našeho auta a hlavne vodiča. Rovnaká firma, no tentokrát to bolo iné. Zbytočne som baby naháňal. Prišiel som tam krátko po 7h. Objednaný som bol na 7.30h. Z diaľky som videl, že sa tam svieti. Už to mi bolo divné. Prišiel som k bráne, ktorá bola otvorená. Tak som pokračoval do dvora k hale. Najprv k zatvorenej rolete. Išiel som na príjem, že či tam niekto úraduje. Nie. Cez okno som videl, že na dielni sa motajú technici, 3 autá a ich tŕnuci majitelia. Myslel som, že začali robiť skôr. Vrátil som sa teda k autu a zaradil sa do druhej "lajny". To už vyšiel technik, či teda niekoho hľadám. Hovorím, že idem na kontrolu. "Na kedy ste objednaný?!", pýta sa viac menej nasrato. Hovorím na 7.30h. "Tak to sa vráťte na príjem a čakajte na pani". Tu sú teraz ""naše"" autá", vraví. "Máte tam parkovisko, nech sa páči môžete čakať".  "To tie naše autá tak akurát zožeriem", myslím si. Tak čelom vzad a vrátil som sa s autom pred otvorenú bránu. Čakal som vo vnútri na Príjme.  Pani sa pred pol ôsmou dovalila. Zaiste fajčením zostarnutá tvár ako monacká anorektička. Postrčil som jej cez okienko veľké papiere od predošlej kontroly. "Doneste mi tie malé", škrečí na mňa ospalým a prefajčeným hlasom. "Aha. Tie mám v aute." Zaseknutá brzda sa teda po ne vrátila. Zaplatil som o 5Eur viac ako minule. V kancelárií sa medzi tým ukázal prešedivelý technik. Úplne iný ako boli v hale. "Aj, aj." vraví mu pani. "Pristavte si vozidlo", odkazuje mne. Vypadol som a šiel s autom k rolete. Po chvíli ju technik zdvihol a vošiel som dnu. On si potom auto preparkoval na druhú stranu ku kontrole smradu. Najprv otvoril prednú kapotu. Snažil sa odskrutkovať veko nádržky brzd. kvapaliny. Bez úspechu. Tak tým poveril mna. Lebo keď sa to náhodou odtrhne, aby nebol on zodpovedný. Trápil som sa s tým. Keď som zbadal, že veko berie technik s hasákom útokom, bránil som auto telom a veko našťastie rýchlo otvoril. Strčil do nádržky akúsi sondu, na batériu pripojil kontakty a zmeral teplotu brzd. kvapaliny. Potom si prisunul meracie zariadenie. Nakoľko som si už ani nepamätal, kedy som menil kvapalinu, začalo mi lepiť. Vtom vošla motorka a priamo na kontrolu bŕzd. Pýtal som sa ho, či motorky nepodliehajú kontrole emisí.Vraj nie. Ale skôr preto, že nikto nevypracoval metodiku. Tentoraz auto až tak netúroval. Auto znečisťuje vzduch primerane, a tak si ho technik zasa preparkoval na druhú stranu. Pozeral kabínu. Dodrbkal ma, prečo nemám opierky na hlavu vzadu. Zrovna dnes som nechával jednu detskú sedačku svokrovi. Tak som mu to tam vysvetľoval. Nevedel som, že opierky podliehajú kontrole.Vraj jemu netreba opierky dávať dolu. Teraz sa mi zdalo, že tento technik robí dôkladnejšiu kontrolu ako ten pred 2 rokmi. Stierače, ostrekovanie, hlúpe opierky, pásy. Potom Voxhóla presunul pod brzdné valce. Dupal na brzdy ako pápež na biskupov. Zelené bodky na monitore asi svedčili o správnej funkcii. Pomkol auto ďalej na kontrolu podvozku a vôlí. To už som v ňom sedel ja s nohou na brzde. Auto tancovalo Harlem shake. "Preboha, veď ja s ním takto nejazdím", myslím si. Muselo ho to, chudáka štvorkolesového, bolieť. Posledná kontrola boli svetlá. Tušil som, že stretávacie sú zle nastavené. Veď svietili takmer ako diaľkové. Aj mi to technik potvrdil. Príliš vysoko sú. Pripomenul mi opierky a nastavenie svetiel. Vraj by som u kolegov neprešiel a auto by bolo nespôsobilé. Cez to všetko mi zoškrábal staré nálepky, dokonca po 5 rokoch aj kontrolu originality. Keď som sa ho pýtal prečo, odpovedal, že vraj to platí len 15 dní, a ak netúžim po pokute, je vhodné ju dať dolu. To už som bol na konci linky. Auto posunul až tesne k rolete. Netuším načo, asi kvôli poslednej fotke na pamiatku. Potom som šiel na odstavné parkovisko a čakal. Vyšiel technik, že papiere ma čakajú vnútri pri okienku a nepriletia mi samé do náručia. Pani o5 spomenula, že som tu oxidoval po siedmej a nečakal na ňu, milostivú. No. Tí, čo tu boli predo mnou tiež nečakali. Mám z toho zmiešané pocity a pochybujem o serióznosti firmy. Za mnou stála ženička, triasla sa ako Kmotríková, keď ju policajti naháňali. Potom spokojne bafala s paňou od priehradky. Tá prešla so svojim SUV akosi rýchlo linkou. Obdržal som konečne nové papiere na spôsobilosť smrada na cestných komunikáciách na ďalšie dva roky, o 55Eur ľahší som s výdychom vypadol.

Nebeské udalosti

Občas rozjasnia naše všedné dni nevšedné udalosti. Tentoraz skôr dni zatemneli. V prvý jarný deň mal byť koniec sveta. Nebolo to také zlé, iba sa skrylo na chvíľu slnko za mesiac. V robote sa od rána robili na túto udalosť prírpavy. Kolega kdesi vyhrabal diskety od tlačiarne. Ich dátove kotúče poslúžili ako filtre. Niektorí si ich nasadili na okuliare, ba dokonca aj na objektív telefónu. O 10.30h sa prestalo robiť a takmer všetci vzhliadli k nebu. Nastalo čiastočné šero. Pri zatmení v r.1999 bolo väčšie šero, až vtáci stíchli a začali lietať komáre. Teraz to bolo len čosi vyše 60%. V ďalekej budúcnosti už nebude žiadne totálne zatmenie, pretože sa mesiac od zeme pomaly, ale isto vzdaľuje (asi 1m za rok). Okuliare niektorých vyzerali ako toho gitaristu zo skupiny Deee Lite. Ja jediný som mal v kancelárií fóliu z diskety, cez ktorú sa dalo pozerať, tak som ju nechal kolovať. Koniec sveta nenastal a o 11h si robota na nás počkala.
V podobnom duchu som v sobotu baby "nabajačil" na návštevu hvezdárne. Zrovna v Partizánskom bola nejaká akcia. Šli sme tam o pol piatej, že si pozrieme aj nočnú oblohu. Bohužiaľ blížiaci sa "studený Franta" súkal zo západu oblaky. Za hodinku sme tam došli. Už sme si mysleli, že nič nebude, keď nám pred nosom chlapík zamkol. No všimol si nás a o5 otvoril. Hneď nám oznámil "jóbovku": "Planetárium 3D sme už vyfučali". Vstupné činí 1 Eur. Pred týždňom bol deň hvezdárni a mali "narváno", 150 hláv. Dnes 14. Vraj to je taký mesačný priemer. Mladík pri vchode sa sťažoval, že nevie prilákať ľudí. Nuž, a ešte keď vyfučali unikátne planetárium. Čo čaká. Vestibul zdobia papierové modely nejakých družíc, raketoplánu a hornín. Mesačná tam však absentuje... Je tam nevydarený papierový plagát kozmonauta s otvorom pre hlavu. Prednáškovej miestnosti z čias boľševikov dominuje za skleneou virtínou papierový model marťanského robota Curiosity a staré modely slnečnej sústavy. Aj glóbus súhvezdí. Moderný projektor svietil na plátno. Usadili sme sa teda na 2h prednáške pre 9 ľudí. Naša malá bol doteraz najmladší návštevník hvezdárne. V miestnosti sa nekúrilo, boli sme v bundách. Deti to veľmi nezaujalo i dospelí mali, čo robiť, aby rozumeli. Vcelku to však bolo  zaujímavé a dalo by sa rozprávať o vesmíre aj týždeň. Prišli sme na začiatku prednášky, keď samotný pán riaditeľ Mešter, zapálený ako olympijská pochodeň, hovoril o pohybe zeme. Na južnej pologuli sú vraj kratšie letá, ale teplejšie. Staršiu ma však otravovala, či jej ukážem video, čo sa stane, keď sa v aute nepripúta.  Pán vedúci mal celkom dobrý astronomický program Starry Night, kde bol z plátna výhľad akoby z teleskopu na horizont. Počítač bol spriahnutý s  internetom a mohol sledovať napr. pohyb družíc alebo kozmickej stanice. Informoval tiež o plánovaných zábleskoch iridiových družíc. Program vedel zobraziť v akomkoľvek čase polohu planét. Vedel priblížiť alebo oddialiť vesmírny objekt. Vedel sa pripojiť na databázou snímkov z teleskopu. Jednoducho skvelá vecička. Rozprával o zatmení slnka, pohybe mesiaca, poslednom človeku na mesiaci a záhadnej ružovej mesačnej hornine. Ukazoval potom súhvezdia, najmä zimnej, oblohy. Rozprával o tom, čo robí Curiosity na Marse a ako. Vyvŕtané horniny laserom mení na plyny a tie spektormetrom meria. Našli tam sladkú vodu a najnovšie vraj fosílie. Teplota nad povrchom je celý marťanský rok príjemných +20°C, no uší by nám omrzli pri -70°C.  Hovoril krátko o Venuši. A o5 sa vrátil k našemu súputnikovi, mesiacu. Najlepšie je ho pozorovať v štvrti. Vtedy jeho povrch tak nežiari od slnka. Na koniec pustil rozprávku Chip a Dale ako leteli do vesmíru. Spomenul som si na Bzuča, ktorý tam samozrejme nechýbal. No p. Mešter akosi zabudol, že sme v miestnosti. Pohltila ho príprava teleskopu na sledovanie nočnej oblohy. Vyšli sme teda von zo sály s tou 5 člennou rodinou. Boli tam ďalších zopár ľudí. Kupola otovrená a teleskop vrčal a hľadeľ vysoko nad obzor. Odbehol som si na záchod. Stal som vedľa jedneho chlapíka zo skupinky. Ten sa nakláňal akoby chcel vidieť môjho vtáka. "Čo je uchýl?", myslím si. Na ospravedlnenie svojich mimoriadnych pohybov hovorí, že pozerá, či netečie pisoar. Vraj je tam napísané "Nepoužívať", tak preveruje prečo. No nič, netiekol, šli sme teda do kupoly. Popri starých ďalekohľadoch a točitých schodoch ako v hradnej veži. Baby sa tešili, spočiatku sa síce v tmavej kupole báli, hlavne, keď sa točila strecha. Astronóm Mešter mal laserové ukazovatko, ktoré dosvietilo snáď až na mesiac. No po chvíli mu prdlo. Šiel po nové asi až do Tesca, lebo ho akosi dlho nebolo. Oko teleskopu namieril na Jupiter. Cesta naň by trvala celý život, možno aj viac. Je od nás vzdialený vyše 500 mil. km. Baby pozorovanie zaujalo. Čumeli sme naň pri 50-násobnom zväčšení, potom pri 100 a 250. Viac vraj nemá význam. Neboli zrovna najlepšie podmienky. Veľká vlhkosť bránila ostrosti. Musel som si dať dolu okuliare. Nie je to potom bohviečo pozerať so slepými očami. Ale pásiky tohto plynného obra som videl. I jeho planétky. Padla otázka od chlapca, keby sa zmenila dráha toho Jupitera a vybral sa k nám. Či sa to môže stať. Chvalabohu nebeské zákony platia, takže to nehrozí, veď Zem je pre neho veľká ako Slovensko. Potom p.Mešter zamieril zrkadlá na Venušu, ale kým sa stačil prvý zvedavec pozrieť, pochovali ju mraky. Pri zažatí svetla v kupole sme museli hľadieť do zeme. Oslepilo nás svetlo. Naša prvá skupinka 9 ľudí odišla a druhá šla do prednáškovej miestnosti už v pokorčilej dobe 20.30h. Mne sa tam páčilo, moja drahá na také veci príliš nie je a mala starosti skôr udržať deti na uzde pri prednáške. Deti upútal až teleskop a nočná obloha. Dúfam, že sa ešte niekedy vypravíme za hviezdami alebo mesiacom. Ale to už by som išiel do bližšej v Hlohovci.

4 a 7

V narodeninové ráno sme mladšiu zobudili spevom "Veľa šťastiaa, zdráviaa" a zapálili sme sviečku z vianočného svietnika. Chvíľu trvalo, kým sa prebrala a sfúkla. Mama skoro ani autobus nestihla.
Staršia skončila na ATB. Toľko sme ju preliečovali a udržiavali až nakoniec ostala týždeň doma. Nakoniec neodolala ani žena a po 2 týždňoch aj ja som padol. A po ďalších 2 kašľaniach a sirupčekoch skončil na ATB. Ani tie sa mi zdá bohvieko nezabrali. Pomohol mi Ventolin inhl.
Narodeninová oslava sa nezaobišla bez drámy, keď staršia sa nechcela fotiť. Zdula sa, neviem, či
už je v puberte. Oprskle a drzé su obe. Mladšia navyše aj upičistka. Staršej sme tiež spievali, hoci sa jej to veľmi nepáčilo. V kútiku duše však po tom túžila. V deň jej narodenín mali v škole karneval. Išla za myšku. V družine si môžu robiť úlohy z matematiky. Má kámošky, s ktorými sa navštevuje. Neznáša družinárku. Na polročné vysvedčenie som ju na tú jednu hodinu doviezol. Mal som dovolenku. Brala stále ATB, tak sme to neznásilňovali. Boli sme aj na kožnom a vybaviť pasy. Zrovna vrcholila zima a začala snehová kalamita.
Valentína sme prežili ako inak v romantickom duchu. Baby dostali ružičky, každá jednu. Mladšia nám pripravila iné valentínske prekvapenie. Dostala streptokoka a a šli sme večer stráviť na pohotovosť. Mala aj zapálené oči. Sranda bola v blízkej lekárni, kde večer už nemali lieky, lebo doktorka na pohotovosti nič iné nevypisuje a minuli sa. Tak tato krúžil o5 pri obchodnom centre. Tam už mimochodom tiež poznali pani doktorku. Zrovna na Valentína sa zdá prelom u mladšej a vyslovuje k. Ja som opatrný v nejakých uzáveroch. Akosi sa jej do toho nechce, ale robí pokroky. Dlhé slová s k jej ešte nejdú. Objavila i r v slovách. I v škôlke si to všimli. Po jednom víkende sa malá sťažovala na bolesť ucha. Tak som zasa "trajdal" k lekárke. I tá bola po PN-ke. Poslala nás ušnému. Keď som zbadal na časenke, že sa dostanem na rad až o dve hodiny, zabalil som to. Poprosil som dedka. Ten šiel, no čakal tam takmer 3h. To už bola trinásta hodina.  Dcérke pochopiteľne bolo dlho. A starý "páprda" nevymyslel nič lepšie, než nedať recept. Vraj to prislúcha iba rodičom. Poslal ich o5 obvodnej, nech to predpíše. Postarala sa o to na ďalší deň mama sama jedným telefonátom. Stále sa však motáme v chorobe dokola. Po dobratí ATB mladšia ani nie týždeň bola v škôlke a o5 má hlieny. Hitom v tieto daždivé dni je rozprávka Ľadové kráľovstvo, pre mladšiu skôr No počkaj! Budúci týždeň sú tu prázdniny a zabíjačka. Baby sa tešia, len nech sú zdravé.

Tisíc slov

Zrel som film s nestarnúcim Eddie Murphym Tisíc slov. Šlo v ňom o týpka, ktorý si rád púšťal hubu na špacír až narazil na akéhosi guru, ktorý ho preklaje. Pred domom sa mu zjaví strom s tisíc listami. Za každé vyslovené alebo napísané slovo spadne zo stromu list. Keď opadnú všetky, porúča sa pánu bohu na večnosť. Film ma ani tak nezaujal dejom, postavami alebo oslnivými múdrosťami. V tomto sa radí do ťažkého priemeru. Zaujal ma myšlienkou. Čo keby sme my boli spätí so stromom? Každý by mal od určitého veku svoj a nevedel ani ktorý. Osudová chvíľa, osudový strom. Strom, ktorý vezme všetky slová. Skôr, či neskôr by sa strom jednoducho zjavil. Podľa "zásluh" ako by sme žili. Akých posledných tisíc slov by sme vyslovili my? Bolo by ticho na zemi? Načo by boli potom telefóny, všakovaké vreštibúdky? Ticho aj tam. Prázdny Fasabuk a Skajp. Nikto by sa už ani neprihlásil. Slová treba šetriť. Kto šetrí má za tisíc. Kdeže pokec a chat. Vrčali by tu len autá a kolegov počítač, ktorý nikdy nevypol, aby sa nemusel prihlásiť. Prví by "skoprneli" tlčhubovia, po nich vzápätí politici. Speváci by po čase stíchli tiež. Boli by vôbec? Kapela hľadá speváka, náš je vyspievaný. Ja by som sa tu nerozpisoval ako dominikáni o referende. Ja by som tu už vlastne ani nebol. Alebo by som skončil jak ten oslík. Toľko by som rozmýšľal, čo poviem až by som bez slova zomrel. Dvakrát viac listov opadne za invektívy a lži. Boli by sme lepší ľudia? Snáď. Deti sú ešte "Tabula rasa", ale mal by ich kto učiť? Do praveku bez stroja času. Budúcnosť by neboli počítače a tablety, ale slová. Alebo by sme húkali a divo gestikulovali. Mimické orgie. Dokonalá mnemotechnika a slovná hygiena. Nové vyučovacie predmety.
Aj čísla sú slová. Číslo som vo firme, firma hľadá, zbiera, porovnáva čísla. Na čísla sú zamestnaní ľudia. Nemá meno na nič. Od dcéry čakáme, akú známku donesie zo školy. Banka, poisťovňa čaká, aké čísielka im nabehnú odo mňa. Čakáme na čísla hodinového ciferníku.
No slová majú väčšiu moc ako čísla. Slovom vieme vytvoriť najkrásnejši sen alebo všetko zničiť.  Ľahko povedať tisíc slov, ale bez dychu nevydržíme ani 3 minúty. Je to silná zbraň, nedá sa vziať s5.  Tvorte preto poéziu slova. Básnite o svojom živote, lebo tým si tvoríte realitu. Je potom na vás, aká krásna a naplnená bude.

Knihy vs. filmové spracovanie 16

Známy je román T.Capote-ho Chladnokrvne. Film je z r.1967 od režiséra R. Brooks-a. Začiatok filmu je iný ako v knihe. V knihe sa oboznamujeme s mestečkom Holcomb a jeho obyvateľmi. Vo filme prichádzajú na scénu hneď zločinci. Perry sa však nestretol s Dickom na aut. stanici, ale v kaviarni. Film pochopiteľne neopisuje všetko. Nie je tam napr. cesta vrahov na Floridu. Detektívi sa nikdy nestretli s Perryho otcom. Stretli sa s jeho sestrou. Tá vo filme nie je. Nikde nie je v knihe spomínaná cena za popravu. Vo filme sa objavil rozprávač, reportér, ale nie Capote, v rozhovore s Perrym na konci pred popravou. Perry žuval do konca žuvačku, no v knihe ju vypľul do rúk detektívovi.
Nikomu to nepovedz je napínavá a ľahko čitateľná kniha od M.J. Clark. Sfilmovaná v r.2006 režisérom G. Canetom. Iné sú mená vo filme ako v knihe. Elizabeth je na plátne Margo, priezvisko Beck sedí. V knihe má krátke vlasy v kamere na ulici, v knihe dlhé. Otec identifikoval Eliz v márnici a bratom. Scéna prebehnutia Becka cez diaľnicu je vymyslená. Rovnako aj keď si Beck privolal gangstra Tyresa. Nie je tam napadnutie policajta. Číňan je vo filme nosí sukňu. Beck s Gonzalesom v knihe nepobil. Číňana, ženu nezastrelil gangster pri únose Becka. S Eliz nemal Beck letenku do Buenos Aires, ale do Afriky. Lizin otec Hoyt, vyslúžilý to policajt, sa nezastrelí doma, ale u pracháča Nevila (v knihe sa volá Scope), potom, čo ho odbachne v knihe. Nezatknú Scopa policajti, ale umiera Hoytovou rukou. V knihe sa nakoniec dozvedáme, že mladého Nevila zastrelil sám Beck, nie Eliz. Becka vytiahol z vody tulák Jeremiah, nie svokor Hoyt ako vo filme.
Škótska sága Pieseň zapadajúceho slnka (Sunset song) od. L.Gibbona  bola natočená len ako TV miniséria v r.1971. U nás sa nevysielala, preto som si ju pozrel na youtube v pôvodnom znení. Hoci útla knižka má 240 strán, seriál má vyše 4h. Pravý opak toho ako filmové adaptácie bývajú. Tak som si ho pozrel zrýchlene. V podstate sa drží knižnej predlohy, výroky, myšlienky sú doslova prevzaté z knihy. Len drobné detaily tam nie sú. Na to, že je to tak dlhý TV film sa mohol režisérka M. Armstrong posnažiť. Nespomína sa tam obuvnik Pooty, výrub stromov v okolí, či svadba Chris s farárom na konci. Zrovna tento rok sa pripravuje celovečerný film, tak sa nechám prekvapkať.

Rok 2014

Oproti relatívne kľudnému minulému roku, tento rok bol plný udalostí. Ako to už v živote chodí, dobrých, zlých, aj tých najhorších.
1.1.2014 Mestský ohňostroj nebol pompézny ako minule. Staršiu dcérku ani rachot nezobudil. Želáme si všetko dobré do nového roku.
5.1. Po mnohých dňoch vidíme slnko. Je +10°. Spojené štáty arogantné naopak sužujú kruté mrazy. Na Floride mrznú aligátory, budú kabelky. Zamrzli aj Niagarské vodopády.
8.1.Mama nedostala CHT, pečeň to balí. Mama ešte bojuje. Zaviezol som ju do nemocnice, kde jej robili punkciu. Chudinka, domov sa už nikdy nedostala. Navštevoval som ju každý deň.
14.1.V robote máme zhon. Cez to všetko ako sa cítim, robím robotu rýchlo a dobre. Cítim veľkú úzkosť, ale nedávam na sebe nič poznať. Zrútim sa až doma. Skoro každý deň. Najunavenejšia časť môjho tela je duša.

17.1. Dedko je v ústave pre ľudí s Alzhaimerom poblíž Dubnice. Na jeseň mu skolabovalo srdiečko, poležal si v nemocnici. Jediný s izby prežil. Ostatní dedkovia sa pobrali. No kričal, bol proste ako malé dieťa.
18.1.Veľmi smutný deň. Mama večer odišla na večnosť. Hodinu potom, čo sme odišli. Tak to určite chcela. Nikdy nechcela, aby sme ju videli trpieť.
22.1.Dnes som prešiel najdlhšiu cestu v živote. Odprevadil som mamu do jej "Paríža".
25.1. Preberám v Bratislave ocenenie od Wikimedia za fotku v súťaži Wiki Miluje pamiatky 2013.
27.1.Baby sú prvýkrát v tomto roku choré. Celý nasledujúci mesiac bojujeme s neduhmi. O týždeň aj ja.
2.2.S.Hawkins vyhlásil, že čierne diery neexistujú. On si to môže dovoliť, lebo s nimi prišiel. Vlastne, ja som si aj myslel, že sú žlté.
7.2. Zápis do školy. V  prvej škole sme úplne pohoreli. Bolo tam príliš rušivých podnetov. Na druhý deň skúšame znova a dáme to. Dcérka s odstupom času dokazuje, že sme sa rozhodli správne. Drahá má za to povesť vydobíjania.  A na chvíľu som miestna televízna hviezda.
12.2.Staršiu dcérku mala čakať v posteli stratená panda. No v noci si myslela, že je to čert a hodila ju do postele mladšej. V škôlke sa jej smiali, keď tvrdila, že panda sa zjavila. Musíme aj my už byť vážni.
18.2.Beží olympiáda v Soči. Naši hokejisti dnes skončili. Ak chce tréner vyhrávať, nech si kúpi kapelu. Veď tí naši sú ako Titanic. Všetko dobré, pokiaľ nenabehnú na ľad.
26.2.Slovenská klávesnica má tieto režimy: qwery, aserty a slota.
3.3. Žena začala chodiť do práce. Za smiešny plat, ale po čase jej zvýšili (keď sa zmenil riaditeľ). Viac bojuje s ľudskou hlúposťou a tvrdohlavosťou ako s hovnami.
8.3.Odišiel škrečok. Ešte v ten deň sme kúpili nového. Ten je až príliš živý a pár krát ušiel. Dokonca i zo zavretej klietky. Teraz ako stučnel a my zmúdreli, neuteká tak rýchlo.
11.3. Firma Ťamťung prišla s novými okuliarmi na písanie textu. Dotýkate sa končekmi prstov a tak akosi píšete. Už vidím tých debilov, čo si dajú písmenká vytetovať na prsty.
14.3.Jednohlasne sme schválili, že najmladší kolega bude nosiť koláčiky, keď nebude v kancelárií mena. Aby sme neboli svine, môže začať od ďalšieho týždňa.
18.3. Pučia stromy. Zima v podstate ani nebola. Sneh sme v našich končinách nevideli.
22.3. Prvý tohtoročný výlet. Dnes to bol hrad Korlátka. V priebehu roka sme ich absolvovali množstvo.
29.3.Volili sme prezidenta hlavy štátu.
1.4.Bláznivý deň. Dvaja ľudia podali výpoveď. A to nebol koniec. Nastáva komplexná obmena kádrov v základnej štruktúre inžinieringu.
8.4. Slovenka z neďalekej obce sa prihlásila na polícií. Je podozrivá z vraždy španielskeho zazobaného milenca. K vražde sa však nepriznala. Nič nerobila, iba bola. Doslova láska až za hrob.
14.4. Vítame príchod jari. Svetom hýbe pieseň od P.Wiliams Happy. Ľudia tancujú spontánne na ulici.  Drozd trilkuje každé ráno. Doma aj v práci.
21.4. Stretávame sa ľahko, lúčime sa ťažko. I keď je veľkonočný pondelok, boli sme so sestrou pozrieť dedka v domove pre seniorov. Videli sme ho naposledy. Krátko pred svojimi narodeninami odišiel za svojou dcérkou aj on.
29.4.Prvý polrok je akýsi nešťastný. Ďalšia smutná udalosť v rodine. Ženina sesternica sa z nešťastnej lásky zastrelila. Ja som stále zahlienený.
5.5. Rozbieha sa o5 zbierka vrškov z fliaš. Šéf divízie má nemá rád a pocítil som to aj teraz. Pritom peniaze nepýtam. Na jeseň sa objavila konkurenčná zbierka vo firme. Tento rok sme nenazbierali ani polovicu toho, čo minulý (cca 280kg).
11.5.Kupujem nový holiaci strojček. Na starom sa mi pretrhla planžeta. Mením aj spôsob holenia. Už sa holím na sucho a len strojčekom. Zabralo to.
14.5.MS v hokeji. Trénerove "štestíčko" nás i tu opustilo. Tréner to nazval kritickou katastrofou. Recept je jednoduchý: Aby sme vyhrali, musíme hrať s mužstvom, ktorému dáme viac gólov ako oni nám. Ani krab Petrovič nám nepraje. Mám neodolateľnú chuť na krabí šalát.
20.5. Odlietam do severných krajov na návštevu firmy vyrábajúcej pre nás práškovú farbu.
23.5. Vydal som prognózu na leto. Bohužiaľ sa splnila. Leto bolo veľmi premenlivé. Žiadne extrémne horúčavy, veľa zrážok.
28.5.Boli sme sa rozlúčiť s odchádzajúcimi kolegami. Zhruba 15 ľudí z tímu. Bez šéfov. Viac sme sa ako tím tento rok dokopy nedali. Frustrácia pokračuje a ľudia odchádzali prakticky celý rok. Koncom leta odskákala i opička malého vedúceho. Veľké turbulencie sú aj na oddelení kvality.
3.6. Polovica inžinieringu, dokopy 5 kusov počítalo ťažisko zrezaného kužeľa (sušička obilia). Cez dva integrály to napokon ktosi vyrátal. Robotníci na nás nečakali a objednali druhý žeriav.
5.6. Posledné vystúpenie dcérky z tanečného krúžku. Keď mala vystupovať na jeseň v škole, vyjadrila sa, že v živote sa natancovala už dosť.
10.6. Mladšia sa vozí na bicykli bez koliesok. Pomohla nám predtým kolobežka.
12.6. V práci sa mi rozpadli topánky. Vo firemnom "outlete" si nové prezuvky kúpiť nemôžem.
15.6.Opustil nás pilier rodiny. Dedko. Smrť si ho pomaličky pripravila. Odišla mu pamäť, fantázia, lesk z očí. No ku koncu bola milosrdná. Mal vojenský pohreb. Pani z mesta nevedela mojej nebožke mame prísť na meno. Vojaci si zahrali a zastrieľali do sýtosti. Na kare si zaspomínali jeho kamaráti, aký bol skvelý človek a milovník života.
16.6. Smrť kosí v rodine akoby mala z toho radosť, že nemusí ďaleko chodiť. Rozlúčili sme sa aj so svokrinou sučkou Cindy. Veterinár ju navždy uspal. Mala choré srdiečko.
20.6.Športový deň firmy. Minuloročný úspech sa nezopakoval, hlavne kvôli chladnému počasiu.
22.6.Babka má nového psíka Moly. O mesiac dostane aj kocúra Murka.
27.6. Dcérka išla posledný krát do škôlky. Iba jedno slovo povedala:"Konečne". Babám sa začali prázdniny. Denne ich vozím babke.
1.7.Máme nového kolegu. Postupne pribúdajú ďalší.
7.7.Chystáme sa na dovolenku k moru. U číňanca kupujeme kufre. Dojednávam cenu, ale stále opakuje:"Moč málo". Vyhendlujem zľavu 3Eur.
15.7. Leto vrcholí, je žatva. 30°C sme veľa neužili tento rok. Okrem zimy sa trápim so sennou nádchou. Zbavím sa jej až pri mori.
24.7. Minul sa mi parfém a arašidové maslo.
28.7.Na týždeň dávame búrkovému a pomerne chladnému počasiu "vale". Odlietame smer Rhodos.
5.8.Sme v Tatrách. Celé zle.
11.8.Skončili sa zlaté časy a internet už nebude doma zadarmo. Vybral som Slovak Telekom. Technik to len narýchlo akosi zapojil vonku a vnútri som sa s tým trápil potom sám.
16.8.Začala sa akcia "šopa".
18.8. Pomaly sa sťahujú lastovičky. Vydávam prognózu o príchode skorej zimy. Nesplnila sa. My pomaly sťahujeme 2 fľašu bieleho rumu.
28.8.Blíži sa škola. Boli sme nakupovať pomôcky. Baby sú neurotické, plačú, nechcú i sused už týždeň reve.
2.9.Tak teda ideme. Prší jak zadarmo. Rodičia mali dovolenku.
10.9.Gumičkový ošiaľ. A auto v servise. Od Tatier zateká do reflektora. Prasklo mi sklíčko na hodinkách, telefón mi zamŕza a v kancelárií rozpadá stolička.
19.9.Ľudia musia premýšľať, čo by behom čakania na smrť robili. Chytajú sa teda slepo toho, čo je k dispozícií: okultizmu, adrenal. športu, zdravej výživy, tabaty, značkového tovaru, alkoholu. Je fajn, že si môžeme vybrať.
25.9.Žena si dala na dvere kancelárie tabuľku "Sklad jedov!" Mnohí to nepochopili, ani nadriadená, musela si ju dať na nástenku.
28.9.Začalo sa aké také babie leto. 21st. a slnečno. Posledný bicyklový výlet. Boli sme na malinách. K večeru nám tuhli svaly.
1.10.Žene porástol plat a nervy. Máme nového kolegu: Robo-mechanický inžiner.
7.10.S babami gazdujem sám. Mamina si užíva v Tatrách na konferencií.
9.10.V našej výrobe nastalo zlovestné ticho. Nie je čo robiť, nie je ani materiál. Funguje iba linka na vonkajšie skrine. Nemci nás teraz zachraňujú!
15.10.Škótsky rozhodcovia sú v kurze. Po tom, čo vylúčili v zápase s Talianmi 2 našich a trénera poslali medzi divákov. Už aj súper narieka, že takto postúpil na ME. Na 7. lige by sa riešilo, či preplatia rozhodcovi PN-ku. Stalo sa kdesi, že dostal facku, no 3-krát sa vrátil.
21.10. Nešťastný deň. Koniec babieho leta, jedného auta a takmer ľudského života. Okrem zhoršeného počasia, horelo na firemnom parkovisku auto a na robotníka spadla skriňa. Auto zachraňovali hasiči, montážnika vysávač, ktorý zastavil pád skrine.
23.10. Záhadne mi zmizlo ráno jablko. Asi vypadlo z tašky.
27.10. Vo firme začal týždeň zdravia. Každý obdržal protistresové srdiečko. Kolegyňa sa veru aj rozplakala. Nervičky. Na raňajšiu jogu sa dostavilo aj 6 mužov. Okamžite sa overovalo kto to je a dostali sa na čiernu listinu. Cholesterol majú niektorí v poriadku, tí, čo jedia surové vajcia nie. Tuku je na rozdávanie. Treba si robiť zásoby, možno nebude plyn.
31.10. Baby majú prázdniny. Rozlúčil sa s nami kolega od projektových manažérov. Všetci v kancelárií sme sa stali veriaci. Už len boh vie, kto bude riadiť projekty. Šéf sa tvári, že je v pohode.
4.11. Nebudem prvý, kto bude mať elektromobil v našom meste. Dnes som videl Teslu.
11.11. Máme nového džungarského škrečka Lukiho.Je tučný a sipí na nás. Miluje hajzlové rolky a zahrabáva sa pred nami do nich.
12.11. Ľudstvo pristálo na kométe. Je to smiešne, veď Bruce Willis tam už bol pre 17 rokmi.
Ideme vo firme do obrátok ako keby sme na kométu šli aj my.
18.11. Prerábka kancelárie. Najväčšia šéfova starosť bolo vybrať meno miestnosti na porady. Tentoraz to nebola rieka, ale Tesla (Edison neprešiel, nerobíme "žižy"). Jeho podobizeň je aj na dverách.
2.12. Podľa potreby vodím mladšiu ráno do škôlky. Pochopila, že jej nič iné nezostáva len vstať, keď chce chodiť s maminou ráno.
3.12. Dievčatá inštalujú v kancelárií vianočný stromček." Stromček otoč sa prašivou stranou ku kolegovi, peknou k dverám", znie pokyn malého vedúceho. Kolegyne by aj k nám mohli prísť postaviť...stromček.
20.12.Vaňu nám na jeden deň okupujú dva 3 kilové kapry. Keď sa im dvíha hladina, začínajú sa stavať. Keď sa nám dvíha hladina, naopak padáme.
22.12. Som doma, no držím hotovosť na telefóne, keď sa mordujú v robote s nešťastnými skriňami. Obdržím 3 nedôležité telefonáty.
24.12. Ježiško zabudol vo vreci gélové perá. Deti teda šli naspäť do izby a ja som ich z balkóna doniesol a vložil pod papiere. Deti sme namotali, že sa tam skryli. Je +10°C.
28.12. Napadol prvý sneh v tomto roku. Asi tak 4cm. Vytiahli sme sánky. Ako málo stačí k detskej radosti.
31.12. Papučový Silvester. Chvíľu sme boli večer na námestí. Baby zaspali tesne pred polnocou. Pozeráme sa na ohňostroje, no keď zapálim prskavku, mladšia sa rozplače. Šprdy prdy pokračovali vonku do pol druhej.