Voxhól na kontrole

"Nielen my, ale aj autá musia chodiť niekedy na kontrolu k lekárovi". Takto som to vysvetľoval malým, keď som ich ráno hnal, aby som sa včas dostavil k emisnej a technickej kontrole. Znova nastal čas buzerácie našeho auta a hlavne vodiča. Rovnaká firma, no tentokrát to bolo iné. Zbytočne som baby naháňal. Prišiel som tam krátko po 7h. Objednaný som bol na 7.30h. Z diaľky som videl, že sa tam svieti. Už to mi bolo divné. Prišiel som k bráne, ktorá bola otvorená. Tak som pokračoval do dvora k hale. Najprv k zatvorenej rolete. Išiel som na príjem, že či tam niekto úraduje. Nie. Cez okno som videl, že na dielni sa motajú technici, 3 autá a ich tŕnuci majitelia. Myslel som, že začali robiť skôr. Vrátil som sa teda k autu a zaradil sa do druhej "lajny". To už vyšiel technik, či teda niekoho hľadám. Hovorím, že idem na kontrolu. "Na kedy ste objednaný?!", pýta sa viac menej nasrato. Hovorím na 7.30h. "Tak to sa vráťte na príjem a čakajte na pani". Tu sú teraz ""naše"" autá", vraví. "Máte tam parkovisko, nech sa páči môžete čakať".  "To tie naše autá tak akurát zožeriem", myslím si. Tak čelom vzad a vrátil som sa s autom pred otvorenú bránu. Čakal som vo vnútri na Príjme.  Pani sa pred pol ôsmou dovalila. Zaiste fajčením zostarnutá tvár ako monacká anorektička. Postrčil som jej cez okienko veľké papiere od predošlej kontroly. "Doneste mi tie malé", škrečí na mňa ospalým a prefajčeným hlasom. "Aha. Tie mám v aute." Zaseknutá brzda sa teda po ne vrátila. Zaplatil som o 5Eur viac ako minule. V kancelárií sa medzi tým ukázal prešedivelý technik. Úplne iný ako boli v hale. "Aj, aj." vraví mu pani. "Pristavte si vozidlo", odkazuje mne. Vypadol som a šiel s autom k rolete. Po chvíli ju technik zdvihol a vošiel som dnu. On si potom auto preparkoval na druhú stranu ku kontrole smradu. Najprv otvoril prednú kapotu. Snažil sa odskrutkovať veko nádržky brzd. kvapaliny. Bez úspechu. Tak tým poveril mna. Lebo keď sa to náhodou odtrhne, aby nebol on zodpovedný. Trápil som sa s tým. Keď som zbadal, že veko berie technik s hasákom útokom, bránil som auto telom a veko našťastie rýchlo otvoril. Strčil do nádržky akúsi sondu, na batériu pripojil kontakty a zmeral teplotu brzd. kvapaliny. Potom si prisunul meracie zariadenie. Nakoľko som si už ani nepamätal, kedy som menil kvapalinu, začalo mi lepiť. Vtom vošla motorka a priamo na kontrolu bŕzd. Pýtal som sa ho, či motorky nepodliehajú kontrole emisí.Vraj nie. Ale skôr preto, že nikto nevypracoval metodiku. Tentoraz auto až tak netúroval. Auto znečisťuje vzduch primerane, a tak si ho technik zasa preparkoval na druhú stranu. Pozeral kabínu. Dodrbkal ma, prečo nemám opierky na hlavu vzadu. Zrovna dnes som nechával jednu detskú sedačku svokrovi. Tak som mu to tam vysvetľoval. Nevedel som, že opierky podliehajú kontrole.Vraj jemu netreba opierky dávať dolu. Teraz sa mi zdalo, že tento technik robí dôkladnejšiu kontrolu ako ten pred 2 rokmi. Stierače, ostrekovanie, hlúpe opierky, pásy. Potom Voxhóla presunul pod brzdné valce. Dupal na brzdy ako pápež na biskupov. Zelené bodky na monitore asi svedčili o správnej funkcii. Pomkol auto ďalej na kontrolu podvozku a vôlí. To už som v ňom sedel ja s nohou na brzde. Auto tancovalo Harlem shake. "Preboha, veď ja s ním takto nejazdím", myslím si. Muselo ho to, chudáka štvorkolesového, bolieť. Posledná kontrola boli svetlá. Tušil som, že stretávacie sú zle nastavené. Veď svietili takmer ako diaľkové. Aj mi to technik potvrdil. Príliš vysoko sú. Pripomenul mi opierky a nastavenie svetiel. Vraj by som u kolegov neprešiel a auto by bolo nespôsobilé. Cez to všetko mi zoškrábal staré nálepky, dokonca po 5 rokoch aj kontrolu originality. Keď som sa ho pýtal prečo, odpovedal, že vraj to platí len 15 dní, a ak netúžim po pokute, je vhodné ju dať dolu. To už som bol na konci linky. Auto posunul až tesne k rolete. Netuším načo, asi kvôli poslednej fotke na pamiatku. Potom som šiel na odstavné parkovisko a čakal. Vyšiel technik, že papiere ma čakajú vnútri pri okienku a nepriletia mi samé do náručia. Pani o5 spomenula, že som tu oxidoval po siedmej a nečakal na ňu, milostivú. No. Tí, čo tu boli predo mnou tiež nečakali. Mám z toho zmiešané pocity a pochybujem o serióznosti firmy. Za mnou stála ženička, triasla sa ako Kmotríková, keď ju policajti naháňali. Potom spokojne bafala s paňou od priehradky. Tá prešla so svojim SUV akosi rýchlo linkou. Obdržal som konečne nové papiere na spôsobilosť smrada na cestných komunikáciách na ďalšie dva roky, o 55Eur ľahší som s výdychom vypadol.