Kúpili sme auto

Oteplilo sa a dospeli sme k rozhodnutiu, že je správny čas na kúpu auta. Už od začiatku roka sme sledovali a vyberali. Do úvahy pripadali hatchbacky Opel Astra H, Kia ceed, Ford Focus, Hyundai i30 a VW Golf V. Samozrejme "ojetiny". Po zvážení pre a proti sa do užšieho výberu dostali Astra a Focus. Hoci by som radšej bol za "sída", ale bohužiaľ - cena. V Autopalace sme potom vybrali Astru. Robí tam aj ženin ujo. Snažili sme sa zohnať niekoho, kto sa vyzná v autách, ale nepodarilo sa. Čo to som si prečítal ja. V stredu 17.3. nastali priaznivé okolnosti a šli sme do Bratislavy. Deň predtým som si obehol poisťtovne. A Wustenrot som ešte hľadal doobeda v Bratislave. Na Furdekovej, kde by mala byť centrála sú obytné bloky a maximálne tak knižnica. Šiel som teda na Osuského s krajcom chleba v ruke. Už bol obed.Tam som pri Zrkadlovom háji našiel poisťovňu. Porovnaním mi vyšla naj Kooperatíva. Šiel som potom ešte policajtom pre žiadosť o prepis. Až potom som sa vybral do autobazárov. Sú tam pekne 3 vedľa seba. Omrkol som si najprv MaH, kde bolo Astier najviac. No každá mala škrabanec. Zmieril som sa s tým, že ojazdené auto bez škrabanca nekúpim. A pritom na novú nám stačilo mať o 1000Eur viac. V AAA auto skapal pes. Potom som sa už motal po Autopalace a čakal na ženu. Posedel som si v Hyundai i30 a zamiloval sa do novej Mazdy 3. No tá je cenovo niekde v oblakoch. Prišla žena, zistila, že i30 je malý pre jej "obriu" postavu a šli sme mrknúť naše tátoše. Prvý z nich zatekal cez spolujazdcove dvere. To sme boli rýchlo vybavení, hoci našim očiam viac farebne ladil ako druhý. Druhý nevyzeral nabúraný, drobné škrabance na laku boli. Stav zodpovedal 33500km, no bolo vidieť, že je to ležiak. Keď som sa spýtal predjacu, povedal, že je tam asi 2 mesiace.Nech si robí srandu z toho, čo slamu žere. Na to začal škriekať, že môže zavrieť kapotu a odísť preč. Len z úcty a ochoty prítomného rodinného príslušníka sme odtiaľ neodišli. Krátka skúšobná jazda na to, že som po roku sedel za autom bola v pohode. Cenu sme dohodli hneď na 8.500Eur. Neskôr sme si vyčítali, že sme mohli ísť nižšie. Ujo sa za nás zaručil a auto sme si mohli odviezť ešte v tento deň. Najprv kontrola originality na účet bazáru (60Eur). Platí 2 týždne, potom si ju musí človek urobiť sám. Nepustia k nej vraj nikoho, hoci som bol zvedavý. Bol dlhý deň na polícií a podaril sa vybaviť aj odpis. Medzitým sme spísali kúpnu zmluvu. Rok záruka, no vadiť sa s nimi by som nechcel. Potom sme boli v banke previesť peniaze. Predajca nás tam odviezol. Príšerne jazdí. Chceli sme, nech nám vyčistia auto, no po 16.30h na dielni nikto nebol. Predajca nám daroval zato autolekárničku. Ešte vybavenie zákonnej poistky (115Eur) a mohli sme ísť. Boli na nás dvaja a ponáhľalisa, že takmer nám dali aj svoju zmluvu. Boli by nahratí. Zastavili sme sa na pumpe kúpiť diaľničnú známku. Vestu, aj to oranžovú som kúpil ať na tretej. Polovicu Blavy som šiel na parkovacích svetlách a jediný s autoškolou predpisových50km/h. Po 19h sme pristáli pred domom.

dokončenie týždňa 10

No. Zmenilo sa mi aj publikovanie v bloggeri. Končia s prenosom cez ftp protokol. Ako tak som to dal dokopy až teraz. Hoci to nie je celkom, čo som chcel. Pôvodne som zamýšľal preniesť celý blog na svoju stránku. No nemám potrebnú doménu zatiaľ zaregistrovanú. I som bol písal administrátorom, ale bez ozveny.

Tento týždeň

Tento týždeň som mal zlý. Najprv som si myslel, že len doma, ale neskôr aj v práci.V pondelok som sa dozvedel, že auto, ktoré máme vyhliadnuté má skutočnú cenu o 900Eurvyššiu. Ale môžeme dať návrh na cenu a riaditeľ bazára to musí schváliť. V sobotu sme plánovalikonenčne pozrieť po nejakom Opli Astra v Bratislave. No ani počasie sa neukazuje dobré a nič z toho nebude. Šiel som si po robote po novú bankomatovú kartu. Najprv ma nechali čakaťv banke polhodiny a potom som sa dozvedel, že nie je na pobočke, ale v mieste založenia účtu.Tak za 3 dni ju môžem mať v pobočke. Takto zdecimovaný som došiel domov. Tam dcéra pišťala eštecelý večer na to všetko. V útorok som bol tajne vylosovaný pre kontrolu poriadku na pracovisku.Povedal som to najbližšie sediacemu kolegovi, ktorý ma vozí aj do práce aké je to smiešne tajne losovať. No a v stredu na porade celého oddelenia on samozrejme hlesol pred všetkými moje meno. Kamarát, taky rád. Možná strata dôvery ma znechutila na celý deň a bolo mi ťažko. Aj pri srdci. Mohol som o tom premýšľať pri 30 min. meškaní vlaku. Viac sa s ním v aute nerozprávam. Iba úsečne. Sestra oznámila, že odlieta už v nedeľu s5 do Anglicka. Narýchlo. Tiež ma to nenadchlo, ale ju áno. Tak nech si nájde lepšie miesto ako predtým. V piatok som bol už otrávený z celého týždňa. I správcovia blogu ma nemilo prekvapili. Končí prenos súborov tohto blogu zo servera na môj a už budem vytvárať príspevky nejako z mojej stránky. Kým na to prídem, bude doba. To som ešte krúžil na bicykli okolo domu a hľadal ženu s kľúčami od zámku. Nakoniec som šiel domov a bicyklové zámky vymenil. Cez víkend som rezignoval na auto a ukľudnil sa.

Svet podľa Garpa

Veľmi pekná kniha o človeku, ktorý sa snažil viesť normálny rodinný život. Osud mu však do cesty staval prekážky a keď sa už zdá, že predsa len bude mať sporiadaný život, nakoniec skončia hlavní hrdinovia tragicky. Myslím, že v postavách románu si každý nájde kúsok seba a svojho života, či postoja. Najviac sa mi páčila myšlenka Jenny: Žena je buď niečou ženou alebo kurvou alebo sa snaží rýchlo stať jedným, či druhým. Inak je sexuálne podozrivá. Aká to nadčasová myšlienka! Stačí, keď sa obzriem okolo seba v robote a nájdem z každej najmenej jednu. Zaradil by som ju medzi povinné čítanie súdobej literatúry. Kniha je lepšia ako Zásady muštárne. Typický Irvingovský štýl je však cítiť z oboch románov. Trocha mi vadili niektore zbytočne dlhé opisy a pasáže. Napr. chvíle pred Garpovou smrťou. To je tiež John Irving.
Vo filme z roku 1982 v hl. úlohe s R.Williamsom je veľa vecí zmenených, resp. zjednodušených. Prečo by na riaditeľa školy padal mŕtvy holub, keď môže rýna? Alebo načo by Garp s matkou cestoval za šlapkami do Viedne, keď mu je bližší New York ? Úvod knihy je vynechaný, hoci sfilmovaný by mohol byť veľmi pútavý. Viac ako schovanie erotického časopisu pod malého Garpa. Čo je napokon vo filme vymyslené, rovnako ako náraz lietadla do budúceho Garpovho domu. Nerozumel som prečo vo filme píše Garp iné poviedky ako vo filme. Nechal sa tu režisér G.R.Hill unášať fantáziou? Hlavné myšlienky diela sú však zachytené vo filme. Naproti tomu vynechaný koniec knihy, kde sú zachytené osudy ostatných postáv neubralo na filme a rovnako si myslím, že aj kniha by mohla byť o túto kapitolu chudšia. I keď film nemôže ako vždy nahradiť knihu, režisér aj herci sa snažili a má veľkú výpovednú hodnotu.

Tomu neuveríš

Naše drobátko je už teraz zrelé ísť do škôlky. Stále chodí za škôlkarmi a dokonca ich manažuje ako sa to teraz moderne používa. Tak sme sa rozhodli ju aspoň zapísať do škôlky. Je jasné, že tento rok nikam nepôjde. V pondelok chcela ísť žena so známou. Tá je akurát zavolala, že nikam nejde, škôlku má po známosti vybavenú. A dokonca prominetnú so saunou, vírvkou a neviem akým pohodlím pre ratolesti. Samozrejme bez šance. Rozhodla sa ísť rovno do ďalšej najbližšej. Prekvapilo ju, že tam bola 76. v poradí. Až potom sa dozvedela, že je to tiež výnimočná škôlka. Učia sa tam cudzie jazyky. A všetci tam hrnú svoje deti. A z rôznych kútov mesta, dokonca i mimo mesta. To sa mi nepáči. Nech sa každý hrá na vlastnom piesočku. Nerozumiem, prečo nechodia deti do obvodu, kde bývajú. Sused si zobral dokonca dovolenku. No klipkanie jeho modrými očami asi veľmi nepomohlo. Riaditeľka si zachovala aspoň naoko férový prístup a nechala dvere do kancelárie otvorené. Tak mohli všetci vidieť, čo sa deje vo vnútri (ak by sa niekto pokúšal o úplatok). Dala nám žiadosť a o mesiac ju máme priniesť spolu s lekárskym potvrdením. Nástup najskôr o rok. Dnes bola v ďalšej škôlke. Pani raditelová odkázala, že príde za hodinu, bol jej odkaz. Šli domov na obed. Potom volala protekčná známa, že šak v tej škôlke zo saunou je zapísaných len 10 detí a berú 22. Lenže zapísaných len dnes a včera? Cezto všetko tam žena išla, no o 16h tam už nebolo ani nohy. A zápis má trvať do 17h. Z malým srdcom sa vrátila ešte do škôlky z doobedia. O5 nič. Takže v stredu šla znova do tej "obyčajnej". Tam ju upokojili, že aj tak sa to ešte utrasie s rozmiestnením detí. A ak by sme mali ďalšie mimino, dcérka budúci marec aj tak nenastúpi. Uvidíme. Koncom marca sme sa dozvedeli verdikt. Od primátora prišlo, že ročník 2008 sa nebude príjmať do škôlky. Nech si mamy robia, čo chcú. Takto majú pani raditelové vyriešený problém.

Dcérka má dva

Ako ten čas letí. V dvoch rokoch nastal o5 v živote našeho malého pokladu zlom. Fyzicky velmi neporástla a má len vyše 10kg. Zato mentálne napreduje rýchlo a predbieha rovesníkov.Už tvorí súvislé vety ako "Tatinko, co to uobíš?", Kam ideš?, "Hanka ide uon", "Tatinko pod za mňu". Tá výslovnost pokrikváva,r málokedy vysloví, ale rozmujejú jej aj cudzí. Niekedy povie vydarenú vetu. Prvú februárovú nedelu sme sedeli pri telke a malá behala pri nás. Zrazu ticho a jej nikde. Kým sme si to všimili uplynula chvilka.Ked ju nepocujeme, vieme, že je zle. Teda ona nieco vymýšla. Tentoraz si vytiahla mamine tangáče a natiahla na seba.Vyslovila pamätnú vetu: Už som veuká". Inú povedala včera večer. "Tatinko ide dnes do uoboty". Niekedy sú to aj vydarené slová, napr. dym z komína volá aladin (z obrázkovej knižky, kde vystupuje džin z lampy), dýchať je podopieranie hlavy. Zlatá je keď akože telefonuje: "Haloó. Babka poď za mňu".Vie recitovať básničky takmer celé. Vymyslela si dokonca vlastnú: "Ga Ga Gagina, Ici Pici Papina". Začína si uvedomovat samu seba a pomaly používa osobné a privlastnovaciezámená, teda nehovorí si Hanka, ale ja, moje a pod. Ked hovorí nieco dôležité, natahuje konce slov. Napr. dámeé, operemeé. Do zúfalstva nás privádza svojim nosením šamrlíka. Dá si ho tam, kam nedosiahne. Raz nám priniesla z vrchnej zásuvky nôž. A to sme ho len okrajom spomenuli! Skoro sme dostali mrcha nemoc. Vie sa zahrat už dlhšie sama. Rozpráva sa pri tom s bábikami alebo plyšákmi. Vydrží už aj pozerat animované rozprávky z DVD. Doblba pozeráme Sylvestra a Tweetiho. Prípadne aj A je to! V jej podaní "babka okujaje" a "panaki".Vydržala už aj Tom a Jerry, ale potom to sklzne na jej milované. Vymyslela si nejakého uja Boba, ktorý sa skrýva v tmavých zákutiach a má ju zjesť. S jedením bojujeme stále. Minulý týžden mala virózu a nepríjmala takmer nic. Až sme boli u doktora. Teraz zacala lepšie jest ako predtým. Možno je to aj probiotickými kvapkami.A ked nie platí na ňu preplesk. Potom sa naje rýchlo. Stále je jej najlepší kamarát dudel. Mala 2, od včera už len jeden.
Hovoríme si, že je zrelá na škôlku. Nepýta sa ešte cikať, i keď prvé lastovičky sa objavujú.
To sú starosti, že?

Môj pohľad na krásu

Keď sa tak obzerám vôkol seba, zisťujem, že skutočne to telesne krajší ľudia majú v živote ľahšie. A nech mi nikto nehovorí, že to tak nie je. Platí to pre obe pohlavia. Ľudia sú k nim milší a viac si ich všímajú, zahrňujú ich verbálnymi alebo materiálnymi pozornosťami. Niektorí to len pasívne využívajú a daktorí aktívne pozornosť oplácajú druhým. Ako sa musí šeredný človek snažiť, aby si ho všimli. Niektorí sú vyzbrojení charizmou a dokážu strhnúť k sebe ostatných. Tých je ako šafránu. Príkladom je taký moderátor Sajfa. Škaredý ako noc, ale ľudia ho žerú. Prečo sú niektorí krajší ako tí druhí? Práve pre ich nedostatky. Myslím fyzické. Ak by existoval človek s úplne symetrickými črtmi tváre, nikomu by sa nepáčil. To, čo robí ľudí krásnymi je práve odlišnosť ľavej polovice tváre od pravej. Skutočne to tak je. Všimnite si. Škaredšou sestrou krásy je sympatia. Koľkokrát si povieme: "Sympatický, ale....". Takíto ľudia sú príliš sebavedomí. Myslia si o sebe bohviečo, ale pre tých druhých len fajn vyzerajú. Tak to jednoducho je. Možno je táto téma povrchná, ale ľudia sú tiež povrchní. Ruku na srdce, čo vidíme ako prvé ? Fyzická krása. Radi sa pozeráme na pekných ľudí (alebo veci). Na druhej strane ich nemáme radi, lebo sú vlastne naša konkurencia proti ktorej pri zrakovom hodnotení ,my škaredší, neobstojíme. Dá sa tiež oponovať, že krása viac menej subjektívny pocit. Nie je to celkom tak. To by sme nehovorili o krásnych alebo škaredých. Potom sú všetci len priemerní. No stále hrá fyzická krása prím a nikto ma nepresvedčí o opaku. Povedal by som, že opakom krásy nie je šerednosť, ale vnútorná krása. Pretože vnútorné krásni ľudia sú naopak nenápadní a nezáleží im na tom, či si ich niekto všimne. Vedia sa povzniesť nad povrchnosť väčšiny. Ostatní im nesiahajú ani po členky. K napísaniu tohto článku ma inšpiroval kolega, nie závisť na krajších ľudí. Mňa krása obklopuje, nemusím ju hľadať alebo som už klesol k priemeru?
P.S. Škaredí nemusia zúfať. Majú to síce ťažšie, ale vždy sa nájde niekto pre nich, i keď to potrvá možno dlhšie.