Dračica

 Rozhodli sme sa kúpiť si druhé auto. Také pre ženy. Jednoduché, čo jazdí do roboty takmer samo. Dlho sme otáľali, či kúpiť 10-12 ročný šrot ale keďže už jeden máme, dospeli sme k záveru, že potrebujeme niečo novšie. A hlavne spoľahlivé. Začal som pokukovať po japonských autách. Do úvahy v podstate pripadala iba Toyota, ktorá je masovo vyrábaná a relatívne cenovo dostupná. Asi raz týždenne som prezeral inzeráty. Hybrid sme zavrhli kvôli neefektívnosti a elektronike naviac, ktorá sa môže pokaziť. Vozítko by malo odviesť celú rodinku. A tiež prípadne mať možnosť hodiť truhlu na strechu. Časom sa totiž Voxhóla zbavíme. Asi pred týždňom sa objavili hneď dve Yarisky v Hovadove. Neváhame a v sobotu vyrážame bez detí do Bubliny. Najprv do bazáru. Motáme sa po ploche a okukujeme všetky autá. Lacné zrovna nie sú. Biela Yariska má vyššiu cenu ako na internete. Kotúčové brzdy zošľahané. Má nové kolesá, ale ešte letné. Takže nejakých 600Eur bude treba investovať. Týpeček sa nejako nenamáhal vyjsť z tepla von, preto som šiel za ním. Už o nás vedel.  Na cenu hlesol, že ešte nestihli vymeniť. No iste, keby som to nevedel, predá ju aj o dve stovky vyššie. Otvoril nám auto. Pozrel som pod kapotu. Olej vyzeral v poriadku. Batéria ešte pôvodná. Tváril som sa, že tomu rozumiem. Ďalšia výmena. Drahá si doň sadla a sedelo sa jej pohodlne. Všetko má po ruke. Ale šiesty zmysel jej našepkal, že nie je tá pravá. S chlapíkom som nasadol do auta a urobil malý okruh po sídlisku. Brzdy mala teda zriadené dobre. Zaberali len pri pomyslení. Pýtal sa ma, čo robím. "No s autami nemá moja robota nič spoločné", odpovedám mu. Prídeme do bazáru. Žena medzitým volala ujovi a ten jej rovnako neodporučil dotyčnú bielu Yarisku. Vraj je v ponuke ešte jedna. Chlapík si pýta zálohu 200Eur, akože je to malé auto. Inak pýtajú 500Eur. Nemám obavy, že tu auto v pondelok nebude. Vyplakáva, ako sa v čase korony predávajú zle autá. Vravíme mu, že si pozrieme ešte aj iné ponuky. Ako poslednú si pýtam servisnú knižku. V kancli má jej výpis. Auto bolo pomerne často v servise. Naposledy v roku 2019. Takže ďalšia investícia do náplní a kontroly. Navyše sa autu blíži začiatkom marca STK. Nie, za túto sumu  neberieme. Predajca potom nadhodí, že Yariska pochádza z Hornej Stredy. Vtedy nám obom zapne, že sme ju za plotom bazáru v lete videli. Za 10 000Eur. Auto je nepredajné, niečo na ňom bude. S týmto sme odchádzali preč. Poobede sme sa ohlásili na druhú obhliadku kdesi do Ružinova. Trocha sme blúdili sídliskom. Ďatelinová, Muškátová, Nevädzová, až napokon tá správna-Rezedová. Stála pri múre, otočená do cesty. Drahá sa do nej zamilovala na prvý pohľad. Z auta oproti vystúpil šedivý, pevný päťdesiatnik (hokejista za zenitom). Ruky sme si nepodali z bezpečnostných dôvodov. Obzrel som si auto zvonka, či nie je preliačené alebo škrabnuté. Gumy boli pôvodné, osemročné, a zadná dokonca poškodená o obrubník. Každopádne tieto letné sa vyhodia. Vzápätí chlap auto hneď naštartoval. Prešli sme sa po Ružinove. Yarisa je živá, zrýchľuje viac ako náš Sopel. I on pýtal zálohu 200Eur, inak platí: "Kto prv príde, ten prv melie". Nahliadol som do servisnej knižky a vypadala dobre. Na "preventívke" každý rok.  Technická kontrola až o dva roky. Drahá skonštatovala, že ak je jej "Jahôdka" súdená, počká si na nás. A naozaj počkala. Rozmýšľali sme zbytok víkendu nad obhliadkou a prišli na to, že nevieme ani meno chlapa, ani sme nepozreli, či je vôbec odhlásené. Zdalo sa nám, že trocha zahmlieva. Prakticky sme sa len povozili a nič. I ten olej som pozeral až po jazde, neviem načo. V pondelok sme teda rozbehli akciu. Drahá polovička lustrovala chlapa, ja som preklepol Yarisu. Skontroloval som rodné číslo auta za 15Eur a zistil, že bolo ťuknuté a menený zadný nárazník. Inak nič, vyzeralo, že nemá exekúciu ani kradnuté nie je.  I tak sme v utorok zjednali obhliadku s niekým, kto sa vyzná. Šak zadarmo to nebolo. Ale pokiaľ bude všetko v poriadku, berieme ju. Vyplašilo nás, že predajca hodinu nedvíhal a zdalo sa, že nás zablokoval. Overili sme si telefón a mal ho iba vypnutý. Bol na STK a zavolal obom s5. Dohodli sme si obhliadku na ďalší deň. Drahá hneď v stredu ráno odchádza do Hovadova s mladým servisákom. Pri aute strávili hodinu. Už i predajca bol nesvoj, lebo mal ďalšie kšefty. Zistil, že bol menený i predný nárazník, ale kvalitne. Maličká preliačinka na streche. Inak je auto v perfektnom stave a zodpovedá počtu najazdených kilometrov. Vyhendloval nám i cenu o 100Eur nižšiu, povinnú výbavu a chlap prihodil do kufra i zdvihák. Vraj to často v jazdenkách chýba. Zaberá totiž miesto. Keď sa jej pýtal, prečo si auto kupuje, žena mu odpovedala: "Kvôli vyhrievaným sedadlám". No takú odpoveď v živote nepočul. Čudoval sa, že farba nerozhoduje. Ak chceme auto ešte dnes, treba rýchlo zaplatiť. Hoci sme sa dohodli, že peniaze uvoľní polovička, rýchlejšie sa pošlú z mojej banky, lebo tam má týpek tiež účet. Zvyšok dňa som teda čakal, kým predajca vybaví odpis. Pred štvrtou konečne prišiel mejl s fotografiou technického preukazu a mojím menom. Mohol som uvoľniť prachy-8390Eur. Už i povinnú poistku som mal nahodenú, rýchlo som ju zaplatil. Žena ju u švagrinej, kde čakala celý deň, potom vytlačila. Pár ďalších klikov na kúpu lístka na vlak a utekám na stanicu. Za vyše hodiny sa stretám so ženou na stanici. O 5min. ma vyzdvihuje chlapík a zavezie na kvetinkovú ulicu. V aute podpíšem kúpnu zmluvu. Odovzdá kľúče, papiere, popraje veľa šťastných kilometrov a sadáme do auta. Samozrejme ako prvé, žena zapína vyhrievanie zadkov. Hrá sa s navigáciou, ale nejde jej zadať mesto. Ja hneď na prvej križovatke zotriem hrdzu z kotúčov, keď prudko brzdím. Kto by čakal, že autá budú stáť na červenej? Ideme mimo platenej diaľnice. Cestou rozmýšľame nad menom. Jahôdka znie ako pre slepice. Nakoniec sa zhodneme na Dračici. Je červená a živá ako drak. Zaparkujem ju trocha nešťastne, že je všetkým na očiach. Horšie je, že necháme celú noc svietiť svetielko nad spolujazdcom. Až ráno, ako vediem dcérku do školy, si malá všimne, že sa svieti. "Ku.va!", zahučím a utekám domov po kľúče. Do kufra hádžem už aj termo fóliu. Doma auto prihlásim, čo je pomocou občianskeho veľmi rýchle. Pár klikov. O dva dni prídu plechové značky, ale trocha divné poradie, lebo som videl jazdiť už o mnoho vyššie číslo, dokonca písmeno. Volám aj do servisu, ale gumy a batéria až o týždeň. A to som večer vypĺňal nejaký formulár na pozajtra. Ako som správne predpokladal, blúdi internetovým priestorom dodnes. Takýmto formulárom neverím. Poobede kontemplujeme v servise, aké disky a gumy. Ďalších vyše 650Eur za hliníkové disky a čínske gumy Hankook. Od oceľových ma odhovorili, vraj treba iné skrutky a puklice. Nemal som čas si to porovnať, preto som kývol na "imidžofky". Večer si už aj polovička vyskúšala Dračicu. Na druhý deň som hneď ráno odstránil staré značky, ale predčasne. Poobede som ich znova nasunul. Prišli až po víkende. V pivnici som vyhrabal dokonca aj škrabku na ľad. Rád by som skontroloval chladiacu zmes. Vybral som sa s hustomerom a koncentrátom k autu, otvorím kapotu, odistím viečko a čumím ako keby mi hračky spadli do kanálu. Hustomer do nádobky nestrčím.

Úplná zbytočnosť a starosť sú tmavé fólie vzadu na oknách. Treba ich pravidelne kontrolovať v servise.

Objednal som aj gumené rohože a došli aj tie. Zadná sa mi vidí trocha dlhšia, ale to sa poddá. Vybavená je už aj havarijná poistka, takže nič nebráni pomaly sa rozjazdiť a naučiť Dračicu, čo je skutočné jazdenie! Ponúkame zdarma Vianočný darček, na ktorý nikdy nezabudnete v podobe zážitkovej jazdy s mojou ženou podľa výberu(nákupy, tankovanie, servis) s možnosťou pozdĺžneho i priečneho parkovania viackrát a bonus je cúvanie medzi zaparkované autá. K jazde netreba nič, len sa vedieť modliť.