Plávanie je zdravé a utužuje. To si myslí väčšina velkáčov. Ich deti sú však asi inej mienky. No rodičia mienia, deti menia (občas). Našu staršiu dcérku sme prihlásili na plávanie. Nie z nej urobiť Moravcovú, ale posilniť imunitu a očakávali sme, že sa hlavne prestane báť vody. Stále sme sa totiž sprchovali s handrou na očiach a veľké divadlo okolo toho. Od apríla teda absolvovala 10 hodín. Ani sme sa jej veľmi nepýtali, či tam chce vôbec chodiť. Podľa toho to aj niekedy vypadalo. Rodičia si myslia, že dajú dieťaťu to najlepšie, ale väčšinou ono nezdieľa ich názor. Prvú hodinu plní nadšenia sme sa všetci vypravili do kúpeľov. Pršalo, išli sme teda
autom. Pri výjazde sa mi nepodarilo dostatočne rýchlo ubziknúť pri zdvihnutej rampe, a tak ma parkovanie stálo šialené 2Eur. Našťastie sme tam už viacej autom nemuseli. Chodili sme bicyklom a spravili sme to dokonca rýchlejšie ako tým autom. Chvíľu sme dvere č.15 hľadali, napokon po kúpeľnom turné naveľa sme trénerku a účtovníčku našli. Prvé dve hodiny odpadli plačkovia (okrem jedného, ktorý vydržal plakať až do konca kurzu) a rozmaznanci. A to sa len tak čľapkali. V ďalších hodinách prituhlo, aj keď voda mala 33C. Našu malú si zobrala, ako aj iných "bojkov", staršia pani. Doobeda vykladá v Tescu, poobede si zapláva s deťmi. Bola však autoritatívna a malkáči ju poslúchali. Naša malá s tým mala trocha problémy. Aj ona si poplakala. Trénerka nás ubezpečovala, že za 5 hodín ju nespoznáme. Skutočne sme ju pár krát "nespoznali", keď trucovala. K akej takej zmene došlo, keď sme jej kúpili plavecké
okuliare. Aspoň sa nebála potopiť. Postupovali sme v kurze korytnačími krôčkami, menšími ako ostatní. Trénerka sa jej aj chvíľu po skončení venovala. Úplne najhoršia zasa nebola. Ešte boli za ňou. Ku koncu mala novú trénerku a tá už nebola taká prísna. Zdalo sa mi vtedy, že sa nám dcérka vysmieva. Vie splývať, prepláva iba s doskou a odkedy sa jej dostala do nosa voda, bojí sa skočiť. Ale nepoužívame už handru na oči. Tak cieľ čiastočne splnený. Na poslednej hodine mohli byť aj rodičia. Tak sme si ju zvečnili vo "full HD".
Máme ešte 1 hodinu, ktorú sme vynechali, keď bola chorá. Trénerka jej dala 4 hodiny na to, aby bola ako ostatní z jej kurzu. Dokonca by bola ochotná sa jej po hodine o5 extra venovať. Termíny na leto sú však plné. I vďaka nám, pretože, keď sa to mamičky v škôlke dozvedeli, prihlasovali svoje ratolesti. No skôr vidíme na nej, že akosi ju to neláka. Nemá to potom zmysel. Neradi by sme malú do toho nútili. V plávaní sa teda nenašla, zdraviu jej zrovna neprospieva, keď "nervačí". Možno neskôr.
29.5.12
9.5.12
Knihy vs. filmové spracovanie 6
Prvá kniha, ktorej motív sa mi páči je Parfum. Má geniálnu fabulu deja. Šialenec, či génius vyrobí parfum z dievcat, ktorým potom dokáže pôsobit na ľudí.A tí ho milujú.
Nevie však príjmať a dávať lásku, preto volí dobrovoľnú smrť. V porovnaní kniha a film, je film pod taktovkou T. Tykwera viac zdramatizovaný. Pestúnka malého Jeana Baptistu nezahnyie pod rukou lupičov, ale naopak sa dožije vysokého veku. Kniha je skúpa na popis jednotlivých vrážd dievčat, čo vo filme nechýba. Nie je to na škodu, film je o to pútavejší. V knihe však zahynulo 25 dievcat, no vo filme "skromnejšie" 17. Legenda o konzistencií 16 vôní + jednej, ktorá parfém podtrhne je vo filme vymyslená. Rovnako je zmenená scéna, keď sa Jean Baptiste vkráda do Laurinej izby v hoteli. V knihe ide rebríkom cez okno, no vo filme priamo cez dvere a ešte si aj zoberie kľúč v komnate spiaceho otca.
Quo vadis je historická dráma, kde v popredí je boj o lásku a kresťanské hodnoty. Film z r.1951 režiséra M.LeRoya sa ako tak drží knižnej predlohy. Začiatok je iný. V knihe je Vinicius u Pretoniusa, ale vo filme prichádza k Neronovi. Niektoré maličkosti ako prepadnutie Vinicia s Krotonom na ulici a nie v dome ako v knihe alebo Vinicia utekajúceho do Ríme na voze naháňajú pretoriáni. Druhá polovica filmu sa už viac odkláňa od knihy a mnoho vecí je vypustených a iné pridané. Grécky rádoby filozof sa vo filme objavuje len na minútku, ale v knihe vstupuje oveľa viac do deja. Uplný zlom oproti knihe nastáva po víťazstve Ursusa nad býkom. V knihe im dá Nero slobodu, palec hore, no vo filme palec dolu. Viniciovi vojaci potom bránia veliteľa proti pretoriánom. Nero nakoniec zomiera, čo v knihe vôbec nie je. Tým chcel režisér asi pridať viac dramatickosti. Toto slávne dielo by zaslúžilo vernejšiu adaptáciu.
Ďalšia filmová adaptácia bola oscarová snímka W.Styrona Sofiina voľba z r.1982. Film pôsobí lacným dojmom. V podstate sa odohráva len v jednom dome. Divák by asi nechcel iba počuť rozprávanie Sofie, ale aj vidieť, prežiť jej spomienky. Miestami je to nuda. Na čo sa dá pozerať, je herecký koncert M.Streepovej, ktorá tu zahrala svoju životnú rolu.
Prvá kapitola je vynechaná, ale kľudne by mohla byt aj v knihe vynechaná. Sused Stinga Fink sa vo filme len mihne, v knihe má o5 viac priestoru. Divák sa nedozvie ako vlastne nešťastný pár zomrie. Podľa knihy rozkusli tobolku kyanidu draselného. Taktiež záverečná scéna, pohreb, vo filme nie je. Film končí básňou. Akosi však vo filme uniká podstata diela a ťažko sa potom pochopí.
Zatiaľ poslednú adaptáciu som vzhliadol film z r.1940 slávneho A. Hitchock-a Rebecca podľa rovnomenného románu od D. du Maurier. Prvé dve tretiny filmu sa držia knižnej predlohy. Vymyslená je akurát scéna, keď zosobášený párik odchádza z radnice a Max kupuje kvety. A potom pani de Winter informuje o faux pas s plesovými šatmi Maxov kancelár Frank a nie p. Denversová ako je to vo filme. Posledných 30 min. je dej už viac menej "upravený" úplne a zrýchlený. Pani de Winter je v súdnej sieni od začiatku, pričom v knihe váha a vstupuje počas pojednávania. Konštatovania Maxa, že sa mala naraňajkovať je vymyslené. Výpoveď svedka,
lodiara Tabbsa je upravená a skrátená. Najviac sa však odlišuje scéna, keď Jack Favell vydiera manželov de Winter v ich aute. V knihe príde za nimi do Manderley a tam sa jednajú. Do Londýna za Rebekiným doktorom ide aj panička, vo filme ide s Max s Frankom a plukovníkom. Paničke hrozí zatiaľ kremácia v paláci, ktorý zapáli p. Denversová. Záverečná scéna smrti Rebekinej komornej p. Denversovej je vymyslená. V knihe ujde jednoducho preč, no vo filme skončí dramaticky v prekliatom Menderley, keď sa na ňu zrútia drevené trámy. Režisér sa tak vyhol nudnému koncu.
Nevie však príjmať a dávať lásku, preto volí dobrovoľnú smrť. V porovnaní kniha a film, je film pod taktovkou T. Tykwera viac zdramatizovaný. Pestúnka malého Jeana Baptistu nezahnyie pod rukou lupičov, ale naopak sa dožije vysokého veku. Kniha je skúpa na popis jednotlivých vrážd dievčat, čo vo filme nechýba. Nie je to na škodu, film je o to pútavejší. V knihe však zahynulo 25 dievcat, no vo filme "skromnejšie" 17. Legenda o konzistencií 16 vôní + jednej, ktorá parfém podtrhne je vo filme vymyslená. Rovnako je zmenená scéna, keď sa Jean Baptiste vkráda do Laurinej izby v hoteli. V knihe ide rebríkom cez okno, no vo filme priamo cez dvere a ešte si aj zoberie kľúč v komnate spiaceho otca.
Quo vadis je historická dráma, kde v popredí je boj o lásku a kresťanské hodnoty. Film z r.1951 režiséra M.LeRoya sa ako tak drží knižnej predlohy. Začiatok je iný. V knihe je Vinicius u Pretoniusa, ale vo filme prichádza k Neronovi. Niektoré maličkosti ako prepadnutie Vinicia s Krotonom na ulici a nie v dome ako v knihe alebo Vinicia utekajúceho do Ríme na voze naháňajú pretoriáni. Druhá polovica filmu sa už viac odkláňa od knihy a mnoho vecí je vypustených a iné pridané. Grécky rádoby filozof sa vo filme objavuje len na minútku, ale v knihe vstupuje oveľa viac do deja. Uplný zlom oproti knihe nastáva po víťazstve Ursusa nad býkom. V knihe im dá Nero slobodu, palec hore, no vo filme palec dolu. Viniciovi vojaci potom bránia veliteľa proti pretoriánom. Nero nakoniec zomiera, čo v knihe vôbec nie je. Tým chcel režisér asi pridať viac dramatickosti. Toto slávne dielo by zaslúžilo vernejšiu adaptáciu.
Ďalšia filmová adaptácia bola oscarová snímka W.Styrona Sofiina voľba z r.1982. Film pôsobí lacným dojmom. V podstate sa odohráva len v jednom dome. Divák by asi nechcel iba počuť rozprávanie Sofie, ale aj vidieť, prežiť jej spomienky. Miestami je to nuda. Na čo sa dá pozerať, je herecký koncert M.Streepovej, ktorá tu zahrala svoju životnú rolu.
Prvá kapitola je vynechaná, ale kľudne by mohla byt aj v knihe vynechaná. Sused Stinga Fink sa vo filme len mihne, v knihe má o5 viac priestoru. Divák sa nedozvie ako vlastne nešťastný pár zomrie. Podľa knihy rozkusli tobolku kyanidu draselného. Taktiež záverečná scéna, pohreb, vo filme nie je. Film končí básňou. Akosi však vo filme uniká podstata diela a ťažko sa potom pochopí.
Zatiaľ poslednú adaptáciu som vzhliadol film z r.1940 slávneho A. Hitchock-a Rebecca podľa rovnomenného románu od D. du Maurier. Prvé dve tretiny filmu sa držia knižnej predlohy. Vymyslená je akurát scéna, keď zosobášený párik odchádza z radnice a Max kupuje kvety. A potom pani de Winter informuje o faux pas s plesovými šatmi Maxov kancelár Frank a nie p. Denversová ako je to vo filme. Posledných 30 min. je dej už viac menej "upravený" úplne a zrýchlený. Pani de Winter je v súdnej sieni od začiatku, pričom v knihe váha a vstupuje počas pojednávania. Konštatovania Maxa, že sa mala naraňajkovať je vymyslené. Výpoveď svedka,
lodiara Tabbsa je upravená a skrátená. Najviac sa však odlišuje scéna, keď Jack Favell vydiera manželov de Winter v ich aute. V knihe príde za nimi do Manderley a tam sa jednajú. Do Londýna za Rebekiným doktorom ide aj panička, vo filme ide s Max s Frankom a plukovníkom. Paničke hrozí zatiaľ kremácia v paláci, ktorý zapáli p. Denversová. Záverečná scéna smrti Rebekinej komornej p. Denversovej je vymyslená. V knihe ujde jednoducho preč, no vo filme skončí dramaticky v prekliatom Menderley, keď sa na ňu zrútia drevené trámy. Režisér sa tak vyhol nudnému koncu.
13.4.12
Veľkonočné sviatky a okolo nich
Akurát som dojedol kolekcie a salónky z Vianoc a začínam zajačikov a barančekov, čo ostali z Veľkej noci.
Ukrižovanie pána máme teda za sebou. Počasie nebolo bohvieaké, na smrť spasiteľa sa nehodí byť pekne a teplo. Absolvovali sme povinné návštevy svokry, ktorá sa dala na pečenie tort, a tak sme koštovali už 4. behom mesiaca. O marcipáne sa mi sníva. A potom ešte u našich. Tam sme bojovali s kŕmením mladšej. V kočiari to nedala. Náprava bola behom týždňa a naši majú stoličku.
V šibačkový deň sa staršia nevedela dočkať, kedy ju vyšibem. Čakala aj suseda a kamoša ešte z bábätkovského veku. Všetci len tak decentne, ale našej 14 mesačnej to stačilo na plač.
Viac menej povinne som mal deň voľna, ktorý sme využili na návštevu aquaparku. Staršiu by sme radi videli plahočiť sa viac a naučiť plávať. No akosi sa bojí, keď ju zaleje voda.
Malá pokazila výťah. Strčila kolobežku medzi dvere a výťah a bolo to. Odpálila nejaký senzor. Výťah síce fungoval ako tak, ale na našom poschodí nie. Váhali sme to oznámiť domovníkovi, keď sme videli, že ide. Nakoniec sa tak stalo, ale bez udania vinníka. Domovník to zvalil na tučného suseda. Kolobežku som tiež musel ponaprávať. Nový pracovný týždeň som začal dramaticky, keď nám pri robote odpadlo predné koleso z auta. Našťastie v malej rýchlosti. Počas dňa to kolegovi ako tak opravili, ale auto nad 50km/h vibrovalo. Preto ho odstavil a do týždňa predal cigánovi za 500Eur. V krátkom týždni nás zachvátila zase choroba. Kašeľ, nádcha, upchatí ako hajzlová rúra. Obaja sme teda navštívili lekára. Deti sa držia, my sme na ATB.
Ukrižovanie pána máme teda za sebou. Počasie nebolo bohvieaké, na smrť spasiteľa sa nehodí byť pekne a teplo. Absolvovali sme povinné návštevy svokry, ktorá sa dala na pečenie tort, a tak sme koštovali už 4. behom mesiaca. O marcipáne sa mi sníva. A potom ešte u našich. Tam sme bojovali s kŕmením mladšej. V kočiari to nedala. Náprava bola behom týždňa a naši majú stoličku.
V šibačkový deň sa staršia nevedela dočkať, kedy ju vyšibem. Čakala aj suseda a kamoša ešte z bábätkovského veku. Všetci len tak decentne, ale našej 14 mesačnej to stačilo na plač.
Viac menej povinne som mal deň voľna, ktorý sme využili na návštevu aquaparku. Staršiu by sme radi videli plahočiť sa viac a naučiť plávať. No akosi sa bojí, keď ju zaleje voda.
Malá pokazila výťah. Strčila kolobežku medzi dvere a výťah a bolo to. Odpálila nejaký senzor. Výťah síce fungoval ako tak, ale na našom poschodí nie. Váhali sme to oznámiť domovníkovi, keď sme videli, že ide. Nakoniec sa tak stalo, ale bez udania vinníka. Domovník to zvalil na tučného suseda. Kolobežku som tiež musel ponaprávať. Nový pracovný týždeň som začal dramaticky, keď nám pri robote odpadlo predné koleso z auta. Našťastie v malej rýchlosti. Počas dňa to kolegovi ako tak opravili, ale auto nad 50km/h vibrovalo. Preto ho odstavil a do týždňa predal cigánovi za 500Eur. V krátkom týždni nás zachvátila zase choroba. Kašeľ, nádcha, upchatí ako hajzlová rúra. Obaja sme teda navštívili lekára. Deti sa držia, my sme na ATB.
7.3.12
Blížia sa voľby
Iba vól by nechcel volby. Asi preto sú tu predčasné. Už v minulých voľbách v r.2010 kandidáti polit. subjektov kydali a osočovali sa navzájom až mi bolo z toho zle. Tieto voľby to už dosiahlo vrchol. Z gorily sa stal symbol volieb. Toto nešťastné zviera vidím všade a sklonuje sa vo všetkých pádoch. A vzniklo preto kopec nových politických strán. Darmo som však čakal, že vznikne strana slovensko-čínskeho priateľstva. Sviatky, ohňostroje ani draci a povinné schôdze nám teda nepribudnú a víza neubudnú. Nemám teda ani, kde vstúpiť a ťažko sa mi bude rozhodovať komu hlas. Máme tu iných 26 mecenášov a spasiteľov. Rôzne finančné a mediálne skupiny zavetrili príležitosť. Neviem, či na ovládanie krajiny alebo dojenie. Ak je ešte čo. Na druhej strane treba nový vietor do parlamentu. Preto je možno lepšie dať príležitosť aj menším stranám. Šedivých pánov, kryptokomunistov a kapitalistov s ľudskou tvárou už bolo dosť a nič nové neprinesú. Všetci sľubujú buď prácu alebo spravodlivosť. Makačenkov a Švajčiarsko. Nevidel som však žiadne konkrétne kroky ako zvýšiť napr. zamestnanosť. Každý by však budoval priamu demokraciu. Neviem si ju u nás dobre predstaviť. Za nás rozhodovali vždy iní. My sme poslúchali a nadávali.
Na Slovensku je dosť kecov, Ficovych voličov a mystifikátorov. Je však jedno koho budete voliť. Na internete sú aj voličomery, ale je to len pre zábavu. Rozhodne sa netreba dať zlákať na prázdnu obálku. Na to máme slobodnú vôľu, aby sme vyjadrili svoj názor. Hodiť prázdnu obálku ako forma protestu je úbohé. Prinajhoršom voľte slivovicu. Tá dáva istotu, že 50% mať bude . S heslom bude ako bolo alebo budaj ako nebolo hor sa k urnám.
Na Slovensku je dosť kecov, Ficovych voličov a mystifikátorov. Je však jedno koho budete voliť. Na internete sú aj voličomery, ale je to len pre zábavu. Rozhodne sa netreba dať zlákať na prázdnu obálku. Na to máme slobodnú vôľu, aby sme vyjadrili svoj názor. Hodiť prázdnu obálku ako forma protestu je úbohé. Prinajhoršom voľte slivovicu. Tá dáva istotu, že 50% mať bude . S heslom bude ako bolo alebo budaj ako nebolo hor sa k urnám.
1.3.12
1 a 4
Naše baby oslávili nedávno narodeniny. Oslavu mali spoločnú. Mali sme toľko jedla, že aj výslužky sme porobili a aj tak sme to to týždeň jedli. Jedna dostala od nás autosedačku (s ktorej uchytením som maturoval), druhá škrečka. Ten má, ako sme predpokladali, štyri svety u nás. Jedna mu trieska po klietke, druhá pchá prsty dovnútra. Raz spal tak vykotený, až sme si mysleli, že zinfarktoval. Jeho čas je v noci. V koliesku hučí, že sa telka nedá pozerať.
Mladšia dcérka za posledné týždne dosť pokročila.
Začala sama chodiť, aj keď spraví len 10 krokov. Každým dňom sa však zlepšuje. Trocha nám robí starosti ako nakračuje. Uvidíme, čo povie neurológ. Pokroky robí najmä po psychickej stránke. Poslúcha ako opička na ľahni, sadni, poď sem. Ťažšie je ju naučiť na nočník. Potvorka, vie, čo od nej chceme, ale neurobí to. Príjemnejšie je jej zaliezť do kúta tam dokončiť začaté. Slovník sa obohacuje o slovíčka taj (čaj), mňa (jesť). Konečne pekne hovorí i mama.Sestričku už tiež volá. Pomaly sa učí hranice, čo smie a čo nie. Ako rada ich prekračuje a provokuje. Vie byť už nebezpečná, musíme byť stále pri nej. Zlatá je, keď sa bozkáva. U známych zo školky si našla seberovného frajera. čo nás ale udivilo bolo, keď v materskom centre našla hračku v podobe starého telefónu. Normálne si dala k uchu slúchadlo a stláčala tlačítka ako keby telefonovala! Odkiaľ to vzala? Veď máme už mobily, nemala to odkiaľ vidieť. Žeby táto informácia bola zakódovaná v génoch? Zrovna aj ako telefonovať? Prisám zemi malí špunti vedia teda prekvapiť.
Staršia dcérka absolvovala dva karnevaly. Bola za myšku Minnie. Jeden v škôlke už od skorého rána a druhý v materskom centre už v pôstnom období. Na tom druhom som bol aj ja. Za symbolické vstupné sa tam decká vyjašili, mali tortu a tvorivé dielničky. Udržať pozornosť našej malej je nemožné. A odfotiť ju s kamoškou dalo tiež veľa úsilia. Takmer celý prázdninový týždeň strávila u babky. Jednu noc neplánovane, keď nám pred domom prasklo potrubie a v obave o pitnú vodu sme ju u babky nechali noc navyše. Potom bol ťažší nástup do školky. Bola urevaná a
neposlúchala. Mama je nešťastná z každodenne špinavej bundy. Vymyslela si zaháňať pred spaním strašidlá rozprašovačom vody. Pripomína to vysvetenie. Snehu sme si túto zimu neužili. Sánkovať sme sa boli len v blízkom parčíku zo 3x. Tešíme sa na nastávajúcu jar, kedy už budeme mobilnejší a aj s najmenšou môžeme viac chodiť.
Mladšia dcérka za posledné týždne dosť pokročila.
Začala sama chodiť, aj keď spraví len 10 krokov. Každým dňom sa však zlepšuje. Trocha nám robí starosti ako nakračuje. Uvidíme, čo povie neurológ. Pokroky robí najmä po psychickej stránke. Poslúcha ako opička na ľahni, sadni, poď sem. Ťažšie je ju naučiť na nočník. Potvorka, vie, čo od nej chceme, ale neurobí to. Príjemnejšie je jej zaliezť do kúta tam dokončiť začaté. Slovník sa obohacuje o slovíčka taj (čaj), mňa (jesť). Konečne pekne hovorí i mama.Sestričku už tiež volá. Pomaly sa učí hranice, čo smie a čo nie. Ako rada ich prekračuje a provokuje. Vie byť už nebezpečná, musíme byť stále pri nej. Zlatá je, keď sa bozkáva. U známych zo školky si našla seberovného frajera. čo nás ale udivilo bolo, keď v materskom centre našla hračku v podobe starého telefónu. Normálne si dala k uchu slúchadlo a stláčala tlačítka ako keby telefonovala! Odkiaľ to vzala? Veď máme už mobily, nemala to odkiaľ vidieť. Žeby táto informácia bola zakódovaná v génoch? Zrovna aj ako telefonovať? Prisám zemi malí špunti vedia teda prekvapiť.
Staršia dcérka absolvovala dva karnevaly. Bola za myšku Minnie. Jeden v škôlke už od skorého rána a druhý v materskom centre už v pôstnom období. Na tom druhom som bol aj ja. Za symbolické vstupné sa tam decká vyjašili, mali tortu a tvorivé dielničky. Udržať pozornosť našej malej je nemožné. A odfotiť ju s kamoškou dalo tiež veľa úsilia. Takmer celý prázdninový týždeň strávila u babky. Jednu noc neplánovane, keď nám pred domom prasklo potrubie a v obave o pitnú vodu sme ju u babky nechali noc navyše. Potom bol ťažší nástup do školky. Bola urevaná a
neposlúchala. Mama je nešťastná z každodenne špinavej bundy. Vymyslela si zaháňať pred spaním strašidlá rozprašovačom vody. Pripomína to vysvetenie. Snehu sme si túto zimu neužili. Sánkovať sme sa boli len v blízkom parčíku zo 3x. Tešíme sa na nastávajúcu jar, kedy už budeme mobilnejší a aj s najmenšou môžeme viac chodiť.
27.1.12
Páni tvorstva
-Na zemi vyhynulo za celé jej obdobie 99.9perc. podôb života. Jeden druh žije max. 10mil. rokov.
Potom príde lepší, dokonalejší. Takže si nenamýšľajme, že sme páni tvorstva a skvelí tvorovia. Je to relatívny pojem. My sme tu zhruba 2.5mil. rokov, môžme byť zatiaľ v pohode, pokiaľ sa sami nezlikvidujeme.
-Holub rozozná muža od ženy, oblečeného od nahého, časti ľudského tela, ale napr. aj Picasov obraz od Moneta. Krysy si uvedomujú svoje ja, rovnako aj delfíny. Tí dokonca možno majú svoje "mená". Najnovšie aj veľké hlavonožce (napr. krakatica). Čo je vlastne inteligencia? Body v IQ teste? Nenahovárajme si, že sme jediné mysliace tvory na zemi!
-Predchodca jazyka bolo cvakanie a mľaskanie. I dnes žije v Tanzanií asi 1000 ľudí, ktorí sa dorozumievajú cvakaním už 50tis. rokov. Tam niekde bude kolíska.
-Rodičia rozlíšia plač svojich detí. Tí, co deti nemajú vedia rozlíšit iba smiech detí. Súvisí to so zmenou génov u rodičov. Tak to sa mi teraz riadne vryje do génov, hlavne v noci. No, ale nie je to fantastické?
-Pokusmi sa zistilo, že rozum je ovládaný emóciami, nie naopak. Takže presne by sme mali byť Homo Sapiens emotionalis. Potom asi sedliacky rozum neexistuje. A do hrsti si berieme srdce, nie rozum.
- Ako sa vyvíja ľud. mozog? Kto povie "Toto bude mozog človeka a nie sliepky, či opičáka?"
Už dávnejšie vedci objavili gén HAR1 (Human Accelarted Regions). Celkovo ich je 49, ale HAR1 sa najviac odlišuje od opičieho. Ďalší napr. HAR2 nás tiež líši. Ten určuje klenbu nohy a otočenie palca, aby sme mohli chodiť.
-Schiza, teda schizofrénia je čisto ľudská nemoc. Je to dan za rozvoj reči a jazyka.
Potom príde lepší, dokonalejší. Takže si nenamýšľajme, že sme páni tvorstva a skvelí tvorovia. Je to relatívny pojem. My sme tu zhruba 2.5mil. rokov, môžme byť zatiaľ v pohode, pokiaľ sa sami nezlikvidujeme.
-Holub rozozná muža od ženy, oblečeného od nahého, časti ľudského tela, ale napr. aj Picasov obraz od Moneta. Krysy si uvedomujú svoje ja, rovnako aj delfíny. Tí dokonca možno majú svoje "mená". Najnovšie aj veľké hlavonožce (napr. krakatica). Čo je vlastne inteligencia? Body v IQ teste? Nenahovárajme si, že sme jediné mysliace tvory na zemi!
-Predchodca jazyka bolo cvakanie a mľaskanie. I dnes žije v Tanzanií asi 1000 ľudí, ktorí sa dorozumievajú cvakaním už 50tis. rokov. Tam niekde bude kolíska.
-Rodičia rozlíšia plač svojich detí. Tí, co deti nemajú vedia rozlíšit iba smiech detí. Súvisí to so zmenou génov u rodičov. Tak to sa mi teraz riadne vryje do génov, hlavne v noci. No, ale nie je to fantastické?
-Pokusmi sa zistilo, že rozum je ovládaný emóciami, nie naopak. Takže presne by sme mali byť Homo Sapiens emotionalis. Potom asi sedliacky rozum neexistuje. A do hrsti si berieme srdce, nie rozum.
- Ako sa vyvíja ľud. mozog? Kto povie "Toto bude mozog človeka a nie sliepky, či opičáka?"
Už dávnejšie vedci objavili gén HAR1 (Human Accelarted Regions). Celkovo ich je 49, ale HAR1 sa najviac odlišuje od opičieho. Ďalší napr. HAR2 nás tiež líši. Ten určuje klenbu nohy a otočenie palca, aby sme mohli chodiť.
-Schiza, teda schizofrénia je čisto ľudská nemoc. Je to dan za rozvoj reči a jazyka.
12.1.12
Zlatíčka a čerti
Mladšia dcérka už asi mesiac lozí. Má taký svojský štýl lezenia v akomsi polosede.
Na jednej nohe sa odráža a druhú dáva pod seba. Lezie tak iba na dlážke. na koberci normálne na štyroch. Ide tak rýchlejšie a nešmýka sa. Cvičiteľke sa to nepáči, ale doktorka povedala, aby sme to neriešili. S oporou sa postaví a posledné dni urobí aj kroky. Takže nastalo obdobie pádov. Chodítko nemá veľmi rada.
Rozväzuje sa jej jazyk. Už vie povedať toto, tato, buu (buch), baba (bábika), nna, papa (papuča), avo (pes). Sprvu vedela ukázať iba ťapušky, teraz už aj oči na bábike, varila myšička a pustiť si hracie hračky, ukázať moja (potvora len sebe). napodobňuje čoraz viac. Mamina stále kojí, i keď prichádza o zuby. Nemá tú vôľu to skončiť, i keď to došlo tak ďaleko, že kvôli zápalu zubov má antibiotiká, a teda bude musieť asi prestať. Jedák je to slušný, stále čosi svojimi 5 zubmi"žvachle" a je baculatá. Na koho sa podobá, stále nevieme. Už jej hovorím minimama alebo minidedo. Ale začína sa aj hnevať. Na jedálenskej stoličke vymýšľa a priväzujeme ju. Tiež už nie je anjelik. Aj so spaním je to hrôza. Niektoré noci je snáď každú hodinu hore a odpočíva len na mamine. To je k zúfaniu.
Staršia začala po troch týždňoch o5 zarezávať v škôlke. Pokiaľ sa dalo ako tak s ňou vydržať cez sviatky (ku koncu sa už doma nudila), teraz sa ešte zhoršilo jej správanie voči nám.
Možno má pocit, že odcudzenia, nevšímavosti alebo závidí, keď je v škôlke a mama doma s malinkou, možno tam nespáva alebo všetko dokopy. O5 zažíva stres a namiesto plaču vzdoruje, nadáva. Snáď sa to upraví. Vyžaduje si stále pozornosť. Bojí sa tmy. Musíme s ňou chodiť na záchod, byť s ňou v izbe počas hry, kŕmiť. Ako sme si pred rokom mysleli, že sa osamostatní, tak je to teraz horšie. Asi to bude tým ďalším členom v rodine. Ale minulý nedeľu sa už aj sama najedla a pomerne rýchlo. Viac máme teda starostí, paradoxne s tou staršou. Máme aj svetlé chvíľky rodinné. Záleží na uhle pohľadu.
Na jednej nohe sa odráža a druhú dáva pod seba. Lezie tak iba na dlážke. na koberci normálne na štyroch. Ide tak rýchlejšie a nešmýka sa. Cvičiteľke sa to nepáči, ale doktorka povedala, aby sme to neriešili. S oporou sa postaví a posledné dni urobí aj kroky. Takže nastalo obdobie pádov. Chodítko nemá veľmi rada.
Rozväzuje sa jej jazyk. Už vie povedať toto, tato, buu (buch), baba (bábika), nna, papa (papuča), avo (pes). Sprvu vedela ukázať iba ťapušky, teraz už aj oči na bábike, varila myšička a pustiť si hracie hračky, ukázať moja (potvora len sebe). napodobňuje čoraz viac. Mamina stále kojí, i keď prichádza o zuby. Nemá tú vôľu to skončiť, i keď to došlo tak ďaleko, že kvôli zápalu zubov má antibiotiká, a teda bude musieť asi prestať. Jedák je to slušný, stále čosi svojimi 5 zubmi"žvachle" a je baculatá. Na koho sa podobá, stále nevieme. Už jej hovorím minimama alebo minidedo. Ale začína sa aj hnevať. Na jedálenskej stoličke vymýšľa a priväzujeme ju. Tiež už nie je anjelik. Aj so spaním je to hrôza. Niektoré noci je snáď každú hodinu hore a odpočíva len na mamine. To je k zúfaniu.
Staršia začala po troch týždňoch o5 zarezávať v škôlke. Pokiaľ sa dalo ako tak s ňou vydržať cez sviatky (ku koncu sa už doma nudila), teraz sa ešte zhoršilo jej správanie voči nám.
Možno má pocit, že odcudzenia, nevšímavosti alebo závidí, keď je v škôlke a mama doma s malinkou, možno tam nespáva alebo všetko dokopy. O5 zažíva stres a namiesto plaču vzdoruje, nadáva. Snáď sa to upraví. Vyžaduje si stále pozornosť. Bojí sa tmy. Musíme s ňou chodiť na záchod, byť s ňou v izbe počas hry, kŕmiť. Ako sme si pred rokom mysleli, že sa osamostatní, tak je to teraz horšie. Asi to bude tým ďalším členom v rodine. Ale minulý nedeľu sa už aj sama najedla a pomerne rýchlo. Viac máme teda starostí, paradoxne s tou staršou. Máme aj svetlé chvíľky rodinné. Záleží na uhle pohľadu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)