Prvá kniha, ktorej motív sa mi páči je Parfum. Má geniálnu fabulu deja. Šialenec, či génius vyrobí parfum z dievcat, ktorým potom dokáže pôsobit na ľudí.A tí ho milujú.
Nevie však príjmať a dávať lásku, preto volí dobrovoľnú smrť. V porovnaní kniha a film, je film pod taktovkou T. Tykwera viac zdramatizovaný. Pestúnka malého Jeana Baptistu nezahnyie pod rukou lupičov, ale naopak sa dožije vysokého veku. Kniha je skúpa na popis jednotlivých vrážd dievčat, čo vo filme nechýba. Nie je to na škodu, film je o to pútavejší. V knihe však zahynulo 25 dievcat, no vo filme "skromnejšie" 17. Legenda o konzistencií 16 vôní + jednej, ktorá parfém podtrhne je vo filme vymyslená. Rovnako je zmenená scéna, keď sa Jean Baptiste vkráda do Laurinej izby v hoteli. V knihe ide rebríkom cez okno, no vo filme priamo cez dvere a ešte si aj zoberie kľúč v komnate spiaceho otca.
Quo vadis je historická dráma, kde v popredí je boj o lásku a kresťanské hodnoty. Film z r.1951 režiséra M.LeRoya sa ako tak drží knižnej predlohy. Začiatok je iný. V knihe je Vinicius u Pretoniusa, ale vo filme prichádza k Neronovi. Niektoré maličkosti ako prepadnutie Vinicia s Krotonom na ulici a nie v dome ako v knihe alebo Vinicia utekajúceho do Ríme na voze naháňajú pretoriáni. Druhá polovica filmu sa už viac odkláňa od knihy a mnoho vecí je vypustených a iné pridané. Grécky rádoby filozof sa vo filme objavuje len na minútku, ale v knihe vstupuje oveľa viac do deja. Uplný zlom oproti knihe nastáva po víťazstve Ursusa nad býkom. V knihe im dá Nero slobodu, palec hore, no vo filme palec dolu. Viniciovi vojaci potom bránia veliteľa proti pretoriánom. Nero nakoniec zomiera, čo v knihe vôbec nie je. Tým chcel režisér asi pridať viac dramatickosti. Toto slávne dielo by zaslúžilo vernejšiu adaptáciu.
Ďalšia filmová adaptácia bola oscarová snímka W.Styrona Sofiina voľba z r.1982. Film pôsobí lacným dojmom. V podstate sa odohráva len v jednom dome. Divák by asi nechcel iba počuť rozprávanie Sofie, ale aj vidieť, prežiť jej spomienky. Miestami je to nuda. Na čo sa dá pozerať, je herecký koncert M.Streepovej, ktorá tu zahrala svoju životnú rolu.
Prvá kapitola je vynechaná, ale kľudne by mohla byt aj v knihe vynechaná. Sused Stinga Fink sa vo filme len mihne, v knihe má o5 viac priestoru. Divák sa nedozvie ako vlastne nešťastný pár zomrie. Podľa knihy rozkusli tobolku kyanidu draselného. Taktiež záverečná scéna, pohreb, vo filme nie je. Film končí básňou. Akosi však vo filme uniká podstata diela a ťažko sa potom pochopí.
Zatiaľ poslednú adaptáciu som vzhliadol film z r.1940 slávneho A. Hitchock-a Rebecca podľa rovnomenného románu od D. du Maurier. Prvé dve tretiny filmu sa držia knižnej predlohy. Vymyslená je akurát scéna, keď zosobášený párik odchádza z radnice a Max kupuje kvety. A potom pani de Winter informuje o faux pas s plesovými šatmi Maxov kancelár Frank a nie p. Denversová ako je to vo filme. Posledných 30 min. je dej už viac menej "upravený" úplne a zrýchlený. Pani de Winter je v súdnej sieni od začiatku, pričom v knihe váha a vstupuje počas pojednávania. Konštatovania Maxa, že sa mala naraňajkovať je vymyslené. Výpoveď svedka,
lodiara Tabbsa je upravená a skrátená. Najviac sa však odlišuje scéna, keď Jack Favell vydiera manželov de Winter v ich aute. V knihe príde za nimi do Manderley a tam sa jednajú. Do Londýna za Rebekiným doktorom ide aj panička, vo filme ide s Max s Frankom a plukovníkom. Paničke hrozí zatiaľ kremácia v paláci, ktorý zapáli p. Denversová. Záverečná scéna smrti Rebekinej komornej p. Denversovej je vymyslená. V knihe ujde jednoducho preč, no vo filme skončí dramaticky v prekliatom Menderley, keď sa na ňu zrútia drevené trámy. Režisér sa tak vyhol nudnému koncu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára