Plávanie

Plávanie je zdravé a utužuje. To si myslí väčšina velkáčov. Ich deti sú však asi inej mienky. No rodičia mienia, deti menia (občas). Našu staršiu dcérku sme prihlásili na plávanie. Nie z nej urobiť Moravcovú, ale posilniť imunitu a očakávali sme, že sa hlavne prestane báť vody. Stále sme sa totiž sprchovali s handrou na očiach a veľké divadlo okolo toho. Od apríla teda absolvovala 10 hodín. Ani sme sa jej veľmi nepýtali, či tam chce vôbec chodiť. Podľa toho to aj niekedy vypadalo. Rodičia si myslia, že dajú dieťaťu to najlepšie, ale väčšinou ono nezdieľa ich názor. Prvú hodinu plní nadšenia sme sa všetci vypravili do kúpeľov. Pršalo, išli sme teda
autom. Pri výjazde sa mi nepodarilo dostatočne rýchlo ubziknúť pri zdvihnutej rampe, a tak ma parkovanie stálo šialené 2Eur. Našťastie sme tam už viacej autom nemuseli. Chodili sme bicyklom a spravili sme to dokonca rýchlejšie ako tým autom. Chvíľu sme dvere č.15 hľadali, napokon po kúpeľnom turné naveľa sme trénerku a účtovníčku našli. Prvé dve hodiny odpadli plačkovia (okrem jedného, ktorý vydržal plakať až do konca kurzu) a rozmaznanci. A to sa len tak čľapkali. V ďalších hodinách prituhlo, aj keď voda mala 33C. Našu malú si zobrala, ako aj iných "bojkov", staršia pani. Doobeda vykladá v Tescu, poobede si zapláva s deťmi. Bola však autoritatívna a malkáči ju poslúchali. Naša malá s tým mala trocha problémy. Aj ona si poplakala. Trénerka nás ubezpečovala, že za 5 hodín ju nespoznáme. Skutočne sme ju pár krát "nespoznali", keď trucovala. K akej takej zmene došlo, keď sme jej kúpili plavecké
okuliare. Aspoň sa nebála potopiť. Postupovali sme v kurze korytnačími krôčkami, menšími ako ostatní. Trénerka sa jej aj chvíľu po skončení venovala. Úplne najhoršia zasa nebola. Ešte boli za ňou. Ku koncu mala novú trénerku a tá už nebola taká prísna. Zdalo sa mi vtedy, že sa nám dcérka vysmieva. Vie splývať, prepláva iba s doskou a odkedy sa jej dostala do nosa voda, bojí sa skočiť. Ale nepoužívame už handru na oči. Tak cieľ čiastočne splnený. Na poslednej hodine mohli byť aj rodičia. Tak sme si ju zvečnili vo "full HD".
Máme ešte 1 hodinu, ktorú sme vynechali, keď bola chorá. Trénerka jej dala 4 hodiny na to, aby bola ako ostatní z jej kurzu. Dokonca by bola ochotná sa jej po hodine o5 extra venovať. Termíny na leto sú však plné. I vďaka nám, pretože, keď sa to mamičky v škôlke dozvedeli, prihlasovali svoje ratolesti. No skôr vidíme na nej, že akosi ju to neláka. Nemá to potom zmysel. Neradi by sme malú do toho nútili. V plávaní sa teda nenašla, zdraviu jej zrovna neprospieva, keď "nervačí". Možno neskôr.