...kričia fanúšikovia basketbalistiek, keď im súper hádže trestný hod. Sezóna košíkovej, ako by niekto archaicky, ale spisovne, nazval basketbal pomaly vrcholí. Na jej začiatku sme rozmýšľali nad kúpou permanentky, ale asi by sa nám nevyplatila. Z oficiálneho fan klubu nedostaneme ani odtrhnutý lístok. Ten sa uzavrel do seba a v počte 2 kusov, poťažmo 3 (otec a dcéra, občas chlapík) si bubnujú sami. Už tam nie je ten esprit ako predtým, aj keď naposledy zmenili rytmus trieskania. Nikoho k sebe nepríjmu. Vytvoril sa i neoficiálny klub z bývalého člena. Sám si spravil plagát. Naposledy koncom marca bol v hale nátresk. Naše miesta sú však vždy voľné. Vyzerá, že každý má to "svoje".
S Košicami sme v semifinále hrali tvrdý basketbal. V prvom súboji sa baby vyfaulovali po 6 minútach. Košice v druhej polovici dokonca po 4. Ani druhý zápas nebol o nič lepší. V ňom sa vyfaulovala aj trénerka Košíc a opustila halu, čo som ešte na zápase nezažil. Baby majú výkyvy ako jarné počasie. Občas mi pripadajú mentálne nepripravené. A koše potom nepadajú. Našťastie sa spamätali a v poslednom zápase vrany vyprášili. Postúpili do finále ligy, kde v Koniarni dnes večer narazia na silnú Ružu.
Na zápas chodia povzbudzovať rôzni týpečkovia. Vyzerajú, že rozumovo balansujú na hranici normálnosti a autizmu, často spolu s rozhodcami. Nebudem preháňať, ale tri štvrtiny chlapov si idú pozrieť pekné, vyšportované baby, hlavne Ivanku J. Niektorých dokonca aj ženy samé zavezú na zápas. Polovičky samy tam nie sú. Iní si ventilujú rôzne depky na rozhodcoch: "Čo si tam našiel?" alebo "Bodáj by si píštalku zežral". "Ty dnes dójdeš domov po kúskoch debilko". A niektorí sa aj modlia. Tréner tiež baby nešetrí. Dnes sa začína finále ligy. Fanúšikovia si objednali autobus, nominovala
sa i polovička. Ja som nešiel, lebo malé mali iný program. Ruža je favorit, ale snáď nebude z toho fiasko. Naše majú na to, držím palce.
Načim niečo o detskom basketbale. Po novom roku a žiadnych výhrach to zopár báb vzdalo. Niektoré chodia na tréningy, ale na zápasy (chvalabohu) nie. Jedna šla hosťovať do lepšieho tímu. Vraj túži po medaile. Skôr rodičia chcú z dcéry mať profesionálku. Niekedy je ich na tréningu len 6. Potom aj tá hra tak vyzerá. Neskoršie narodené chodia dopĺňať na zápasy mladšie. U nich je herné podanie ešte horšie. V našom meste basketbal upadá. Ešte tak dievčatá o rok staršie od našich majú zatiaľ nejakú úroveň. Predseda klubu ho bude držať pokiaľ mu bude čosi z toho sypať a rodičia platiť. Dcérka je rada, že si zahrá a nevadí jej, že prehrávajú. S pomocou starších mali i zopár svetlých zápasov, keď vyhrali. Vedel by som si predstaviť dobrý tím, ktorý by sa vedel niekam vypracovať. No staršie si vyberajú zápasy. Našim mini sa zmení tréner od septembra. Dcérku volajú Čivava. Milá, no popudivá. Ďalej je v tíme Nevesta, Tatárka, či Lachtan. Družstvo z Ivanky sa 2 roky chystalo poraziť naše a napokon sa im to ľahko podarilo. Našou porážkou dosiahli Klokany jediné dve výhry v lige. Naše dievčatá sú 5. a veľa prehier ich nedelí od dna tabuľky. Tento týždeň ich posilnila cigánočka od starších. Tam ju tréner nechce, tak ju pichli k našim. V živote som ju medzi mladšími nevidel ani na zápase. Zajtra vybehne prvýkrát v súboji na palubovku. Je najvyššia, tak by mohla dačo pomôcť. Alebo zasa nesplnené sny rodičov? Od septembra budú mať dievčatá staronovú trénerku, tak uvidíme, či bude mizéria pokračovať alebo sa baby posunú vyššie.
9.3.19
17.2.19
Knihy vs filmové spracovanie 21
V dnešnom porovnaní príde na pretras dielo amerického dobrodruha Jacka Londona.
Biely tesák je celkom pútavá kniha. Aj film z roku 1991 od R. Kleisera, i keď je beletrii na míle vzdialený. Je natočený veľmi voľne na motív knižky. Ako rodinný film fajn. Krásne prostredie, drsný život na Klondaiku. Kniha však pôsobí presvedčivejšie.
Volanie divočiny je ďalší príbeh z Aljašky. I tu je honba za zlatom, ale hlavný hrdina John vytriezvie. Film z roku.1992 r. M. Toshiyuki Uno sa odlišuje postavami. V knihe nie je múdry indián Charlie, ale John je s partiou. Z bane uteká so svorkou ťažných psov, keď ho napadnú indiáni. Film je celkovo venovaný viac životu Johna ako psa Bucka, v čom sa odlišuje od knižnej predlohy. Tam je v hlavnej úlohe pes. Ani nenaplnená láska Johna a Jessie nie je napr. v knihe.
Morský vlk je iná téma. Režíroval ju v r.2009 Mike Barker. Dva televízne diely sú vcelku vierohodným dielom podľa knihy. Do deja často vstupuje Vlkov brat Smrtonos, no v knihe sa spomína len okrajovo. Bratská rivalita teda v knihe nie je. Chýba mi tam scéna vlečenia kuchtíka za loďou a žralok. Film je hlavne zameraný na život na palube Prízraku. Život dvojice na ostrove je popísaný na 50 stranách knihy, no vo filme len posledných 15min. Nerozumiem, prečo má Vlk Larsen inú farbu očí. V knihe modré, vo filme hnedé. Koniec je urýchlený. Vlk zomiera v knihe na 20 stranách, vo filme 1 minute. Na pár detailov v podstate film vierohodne kopíruje knihu.
Biely tesák je celkom pútavá kniha. Aj film z roku 1991 od R. Kleisera, i keď je beletrii na míle vzdialený. Je natočený veľmi voľne na motív knižky. Ako rodinný film fajn. Krásne prostredie, drsný život na Klondaiku. Kniha však pôsobí presvedčivejšie.
Volanie divočiny je ďalší príbeh z Aljašky. I tu je honba za zlatom, ale hlavný hrdina John vytriezvie. Film z roku.1992 r. M. Toshiyuki Uno sa odlišuje postavami. V knihe nie je múdry indián Charlie, ale John je s partiou. Z bane uteká so svorkou ťažných psov, keď ho napadnú indiáni. Film je celkovo venovaný viac životu Johna ako psa Bucka, v čom sa odlišuje od knižnej predlohy. Tam je v hlavnej úlohe pes. Ani nenaplnená láska Johna a Jessie nie je napr. v knihe.
Morský vlk je iná téma. Režíroval ju v r.2009 Mike Barker. Dva televízne diely sú vcelku vierohodným dielom podľa knihy. Do deja často vstupuje Vlkov brat Smrtonos, no v knihe sa spomína len okrajovo. Bratská rivalita teda v knihe nie je. Chýba mi tam scéna vlečenia kuchtíka za loďou a žralok. Film je hlavne zameraný na život na palube Prízraku. Život dvojice na ostrove je popísaný na 50 stranách knihy, no vo filme len posledných 15min. Nerozumiem, prečo má Vlk Larsen inú farbu očí. V knihe modré, vo filme hnedé. Koniec je urýchlený. Vlk zomiera v knihe na 20 stranách, vo filme 1 minute. Na pár detailov v podstate film vierohodne kopíruje knihu.
4.1.19
Rok 2018
My, ľudia vedieme v tomto storočí tak neznesiteľné životy, že do nich potrebujeme pridávať aj zábavu a dobrodružstvá. Ani naše bludárium nebolo výnimkou minulý rok:
- 1.1. je pomerne teplo na začiatok roka +5°C. Na Troch kráľov dokonca +10°C,
- 7.1. cez zimné prázdniny chodíme na klzisko. Pred domom aj na štadión,
- 10.1. po prázdninách začínajú ranné stresy. Mladšia zabudla telesnú. Vraciam sa domov, ale kdesi som stratil tenisky. Takže i tak necvičila,
- 15.1. 1x v roku mrzne. Na cestách klzisko,
- 16.1. svokor na operácií bedrového kĺbu. Chodil som ho pozerať do nemocnice. Čistá geriatria. Posratí dedkovia, poloblázni, šialenci,
- 19.1. odhodlal som sa na prijímacie skúšky na hudobný odbor v ZUŠ. Najprv ma nechali dobre vystresovať, ale neušiel som, zotrval, strápnil sa ako jediný dospelý skladbou Love me tender od Elvisa začapkali súdružky mne, ja im a vyhral. Ako inak, veď som pre školu príjem,
- 23.1. celá rodina vyšíva blbostičky, aby staršia nemala 2 z pracovného vyučovania. Počas roka zachraňujeme známky deťom viackrát podobným spôsobom (napr. fotoknihou),
- 27.1. chodíme na zápasy basketbalovej ligy starších mini,
- 1.2. v robote máme zopár kancov. Prášili minimálne s dvoma kolegyňami. Občas, po 9 mesiacoch sa dostavia následky,
- 3.2. dva falošné požiarne poplachy v priebehu týždňa. Máme zariadenie citlivé ako chlap v trimestri,
- 6.2. každú nedeľu ráno chodím do ZUŠ na klávesy. Po roku je vidieť pokrok. Cítim rytmus, ako tak viem čítať z nôt. Nemám také ohybné prsty ako deti a som pomalší. Čaká ma ešte dlhá cesta,
- 8.2. konečne sme rozbalili vianočný darček a vyliezol z neho nový vedúci skupiny dizajnu vonkajších skríň. Zisťujeme tiež, že najdôležitejší technický parameter skríň je cena. Ideálne keď klesá 100Eur/h,
- 9.2. rozbiehajú sa oslavy narodenín. Najprv slávi mladšia, na druhý deň staršia, na tretí prídu fosils a pes. Voda z vodovodu obsahuje drobné čiastočky mangánu. Vraj nie je škodlivý. Upcháva však sprchu. Čierny mrak putuje po meste celý rok,
- 12.2. po pol roku končím s cvičením dosky ("plank"). Síce pomohla chrbtici, ale bolí ma rameno. Asi cvik neovládam. Až v apríli v noci zaujmem akúsi polohu ramena a prestane bolieť,
- 14.2. láska je len iný druh viery. Vieru v Boha nahrádza viera v toho druhého. Ale on, v skutočnosti, ako aj Boh, neexistuje,
- 18.2. jediné poriadne sánkovanie v roku. S babami na Bezovci. Ja som len postával a prechádzal sa až k vlekom. Keď mi bola zima, ťahal som baby do kopca,
- 20.2. čierny deň slovenských olympionikov. Prehra v hokeji, vylúčenie z biatlonu,
- 23.2. hrabe mi zo striedania parkovania vo firme. Už idem po auto na parkovisko, kde ani nie je. Na konci roka sa konečne otvorí parkovisko v susednom podniku. No vyzerá, že pomohlo ako parný valec na horách,
- 26.2. mrazivé ráno pre celú krajinu. Okrem chladného počasia ľudí zmrazila šokujúca správa o zavraždení novinára. Po týždňovej dovolenke sa zjavil prezident novinárov a blaváckých kaviarní a ako Dobrý Anjel spustil revolúciu "AllForJan". V správach sa premieľala nešťastná udalosť veľmi dlho, až to bolo otravné. Ani po roku však nie je vinník,
- 28.2. šachujem s poistkami na auto. Povinnú vybavím osobne lacnejšie. Havarijnú napokon v novembri zruším,
- 2.3. poobede bola taka mrznúca hmla, že sa nedalo autom ísť, lebo zamŕzalo čelné sklo. Videl som kopu šoférov, ako na krajnici škrabali ľad,
- 8.3. nežnému pohlaviu venoval šéf oddelenia karafiát. Neprekvapil ma, nebolo to z jeho vrecka. Pp. sme sa cez sociálny fond zložili všetci. No pekné gesto, ktoré vyčarilo úsmev na tvárach som videl v Lidl. Chlapec daroval každej žene ružu. Moja polovička dostala odo mňa lopatkovec,
- 12.3. dnes si mi staršia sadla na kolená. Bol som najšťastnejší tato na svete. Moje dcéry sú jediné bytosti, ktoré ma bezhranične milujú. Tento rok mi to aj povedali. Nedokážem bez nich žiť,
- 15.3. drahá je na vrchole kariéry. Je členkou AČE. Vrcholí tiež vládna kríza. Premiér odstupuje,
- 20.3. v kancelárií sa nekúri. Prasklo teplovodné potrubie a nikto nevie, čo s tým,
- 24.3. nenáročným výstupom na Považský Inovec otvárame turistickú sezónu,
- 26.3. personalisti sa striedajú ako obohrané herečky. Dnes však nafúkal 1.48 promile kolega od testeristov. Mal okamžite padáka,
- 28.3. v kantíne varia hrozné kentusy. Svedčí o tom týždenná rotácia sacieho voza v areáli. Horšie snáď varili len svokrovi v špitáli. Kuchynská kríza dnes vyvrcholila petíciou za hodnotenie jedla a písanie hmotnosti porcie. Ja jem len ovocné a zeleninové taniere,
- 3.4. je 15°C a vyťahujeme bicykle. V kraji sa objavili bociany. Predávam cyklosedačku kolegovi,
- 6.4. opekačka a intoxikácia inžinieringu na P. Inovci. Bezo mňa,
- 8.4. v meste úraduje fantóm, ktorý vypúšťa nádrže áut. Navŕta dieru ako otužilec do ľadu a nádrž vytečie. Na jeseň zasa úraduje nad ránom podpaľač. Že sa mu chce tak skoro vstávať...,
- 10.4. 1x podávam elektronickú dobierku. Tento rok tak učiním ešte tri krát,
- 14.4. otvárame grilovaciu sezónu a veľké Čajky končia v pražiarni kávy. Tím basketbalistiek sa prakticky celý vymení aj s trénerom,
- 16.4. autá sú zahalené v prachu zo Sahary. Je zvláštne dymno,
- 23.4. pomaly presedlám na dochádzanie vlakom. Nie je v tom zatiaľ žiadna pravidelnosť. Potrebujem pohyb. Niektorí ľudia ubudli, nové tváre pribudli. Pomätený deduško cestuje stále. Od jednej pani som sa dozvedel za 10min. celý jej život. Od ponosov na muža, chorôb až po to, kedy si mení spodné prádlo,
- 24.4. môj nový vedúci si zlomil na motorke nohu. Zrovna v čase, keď preberal žezlo. Starý vedúci sa stal šéfom inžinieringu. Prudká kariéra za 3 roky u nás. Síce je kľudný a rozvážny, no bohužiaľ je len panáčik a nemá u nadriadených žiadne slovo. V podstate ako predošlý. Ani to služobné auto mať nebude, predchodca aspoň mal,
- 4.5. žena sa prihlásila do súťaže "Do práce na bicykli". Štyri ženské vytvorili tím Žubrienky. Každá má svoju rolu. Drahá je udavač-udáva tempo. V tíme je i ulievač-dbá na pitný režim. Najazdili 360km, čo teda nie je obdivuhodný výkon, ale snaha sa cení. A mám dojem, že ich najazdila iba moja drahá,
- 6.5. Voxhól zachvátila choroba. Najprv jej nevenujem pozornosť. Sem tam sa rozsvieti kontrolka tlaku oleja. Pred stanovačkou dám auto pozrieť a v servise zistili, že mi cez prasknutý ventil časom vytiekol pomaly všetok olej. Mali sme šťastie, že sa nezadrel motor,
- 7.5. aj smutné veci sa stali tento rok. Na srdcové zlyhanie zomrel ženin bratranec. O pár týždňov neskôr, dobrovoľne, i jeho otec,
- 9.5. rok tajných svadieb. Nový šéf inžinieringu a nový kolega robiaci dokumentáciu na jeseň len tak lakonicky ukázali obrúčku,
- 15.5. máme domestikované morča. Nazval som ho Wifi, baby Tofi. Je pažravé ako prasa. Keď je hladné kúše. Naučilo sa kvíliť, keď počuje zvuk otvárajúcej chladničky. Hrkúta, keď začuje nepríjemný zvuk. Kotkodáka, keď ho staršia hladká,
- 22.5. zasa ma bolia uzliny, že sa neviem ani najesť poriadne. Skončím na ATB. Mám nízky tlak. Aspoň sa srdiečko nenamáha. Na druhej strane viem, prečo ma bolieva hlava a na čo umriem. Pomáha mi však chodenie pešo do roboty, t.j. čerstvý vzduch,
- 25.5. výpadok elektriny v kancelárií. Naše záložné zdroje nepoužívame, lebo sú príliš drahé,
- 30.5. celý rok dochádza k výpadkom internetovej siete. Aj môj supertelevízor na barlách je rýchlejší. Pomsta vyhodeného vedúceho údržby siete?
- 1.6. deň detí pred neďalekým obchodným domom. Staršia je narodená pod šťastnou hviezdou. Vyhrala kozmetiku. Tento rok ju ešte raz vyžrebovali na medailobraní,
- 4.6. prípravku v ZUŠ ukončujem záverečnou skúškou. Najprv sa podusím vo vlastnej šťave čakaním, kým dohrajú decká. Hrám v saune. Cítim sa jak samovrah na Nuselskom moste,
- 12.6. upratovačky flákajú robotu. Pravidelne chýbajú utierky, nevysáva sa, hajzle smrdia spolu s upratovačkami. Na jeseň, keď sa na inžinieringu strieda kopec návštev a utŕžime medzinárodnú hanbu, konečne ich vymenia,
- 19.6. oddelenie ľudských zdrojov vykazuje nebývalú činnosť. Polepili po stenách akože motivačné nálepky. Na druhý deň zopár zmizlo, či zmenili polohu. Anihilátor vizuálneho smogu vo firemnej jedálni požiera nálepky a hovorí: "Nekazte dizajn budovy nálepkami".
- 20.6. vyhrali sme 100Eur v bločkovej lotérii. Po troch rokoch a stovkách registrovaných účtov. Nebolo miesta, kde by mi sumu dali na ruku. Ani Tipos, ani pošta. Nakoniec len na účet. Pozval som rodinku na večeru,
- 24.6. Píšem prvý článok do Reštartni sa! Za rok napíšem štyri, ale netešia sa veľkej popularite, preto sa na blogovanie v tomto portáli vykašlem. Naproti tomu, človek, čo nenapísal ani bodku, vyhrá fotoalbum ako bloger roka,
- 29.6. baby nám spravili radosť, keď doniesli samé jednotky. Bifľošky,
- 2.7. skracujem si čas chodenia do roboty kolobežkou. Tento rok som sa len raz zjebkal, ani to neviem ako na rovnom chodníku. Čo ma teší, že svojim nápadom som inšpiroval v priebehu roka ďalších ľudí. Jediné, čo mi vadí sú tvrdé kolieska. Ničí sa tým ložisko a moje nohy,
- 9.7. staršia chodí na Basketland. Trvá celý deň. Dokonca sme jej zaplatili aj večere, aby bola s babami, čo najdlhšie. Niektorí rodičia to preháňali a zapísali decká aj na ďalší týždeň na ten istý kemp,
- 13.7. Chorvátsko je vo finále majstrovstiev sveta vo futbale. Našim chorvátskym kolegom z toho šibe. Poslali tablo v tvare ihriska. Fotia sa v dresoch. Dopredu im máme posielať gratulácie. Francúzi ich však dali s prehľadom dolu 4:2,
- 15.7. v kuchyni spadol luster. Neudržal sa v sadrokartóne. Opravil som to, no v stene zíva diera jak po bazéne,
- 21.7. na záhradke, prezývanej "Pól´s fork" po dedovi, som sa pustil do výmeny dosiek na čelnej strane strechy. S rebríkom na hranici výšky mi oprava šla veľmi pomaly, tiež aby som nepoškodil iné dosky. Tato mi robil scény. Navyše ani nové dosky neboli celkom dobré,
-24.7. v parčíku poblíž domu máme samozvaného ľudového liečiteľa. No paprče prikladá svätý muž iba na cigánov. Rómovia sa zišli z celej Európy a okupujú park. Mestskí policajti šarlatána potom vyhnali pod zámienkou postreku stromov,
- 1.1. je pomerne teplo na začiatok roka +5°C. Na Troch kráľov dokonca +10°C,
- 7.1. cez zimné prázdniny chodíme na klzisko. Pred domom aj na štadión,
- 10.1. po prázdninách začínajú ranné stresy. Mladšia zabudla telesnú. Vraciam sa domov, ale kdesi som stratil tenisky. Takže i tak necvičila,
- 15.1. 1x v roku mrzne. Na cestách klzisko,
- 16.1. svokor na operácií bedrového kĺbu. Chodil som ho pozerať do nemocnice. Čistá geriatria. Posratí dedkovia, poloblázni, šialenci,
- 19.1. odhodlal som sa na prijímacie skúšky na hudobný odbor v ZUŠ. Najprv ma nechali dobre vystresovať, ale neušiel som, zotrval, strápnil sa ako jediný dospelý skladbou Love me tender od Elvisa začapkali súdružky mne, ja im a vyhral. Ako inak, veď som pre školu príjem,
- 23.1. celá rodina vyšíva blbostičky, aby staršia nemala 2 z pracovného vyučovania. Počas roka zachraňujeme známky deťom viackrát podobným spôsobom (napr. fotoknihou),
- 27.1. chodíme na zápasy basketbalovej ligy starších mini,
- 1.2. v robote máme zopár kancov. Prášili minimálne s dvoma kolegyňami. Občas, po 9 mesiacoch sa dostavia následky,
- 3.2. dva falošné požiarne poplachy v priebehu týždňa. Máme zariadenie citlivé ako chlap v trimestri,
- 6.2. každú nedeľu ráno chodím do ZUŠ na klávesy. Po roku je vidieť pokrok. Cítim rytmus, ako tak viem čítať z nôt. Nemám také ohybné prsty ako deti a som pomalší. Čaká ma ešte dlhá cesta,
- 8.2. konečne sme rozbalili vianočný darček a vyliezol z neho nový vedúci skupiny dizajnu vonkajších skríň. Zisťujeme tiež, že najdôležitejší technický parameter skríň je cena. Ideálne keď klesá 100Eur/h,
- 9.2. rozbiehajú sa oslavy narodenín. Najprv slávi mladšia, na druhý deň staršia, na tretí prídu fosils a pes. Voda z vodovodu obsahuje drobné čiastočky mangánu. Vraj nie je škodlivý. Upcháva však sprchu. Čierny mrak putuje po meste celý rok,
- 12.2. po pol roku končím s cvičením dosky ("plank"). Síce pomohla chrbtici, ale bolí ma rameno. Asi cvik neovládam. Až v apríli v noci zaujmem akúsi polohu ramena a prestane bolieť,
- 14.2. láska je len iný druh viery. Vieru v Boha nahrádza viera v toho druhého. Ale on, v skutočnosti, ako aj Boh, neexistuje,
- 18.2. jediné poriadne sánkovanie v roku. S babami na Bezovci. Ja som len postával a prechádzal sa až k vlekom. Keď mi bola zima, ťahal som baby do kopca,
- 20.2. čierny deň slovenských olympionikov. Prehra v hokeji, vylúčenie z biatlonu,
- 23.2. hrabe mi zo striedania parkovania vo firme. Už idem po auto na parkovisko, kde ani nie je. Na konci roka sa konečne otvorí parkovisko v susednom podniku. No vyzerá, že pomohlo ako parný valec na horách,
- 26.2. mrazivé ráno pre celú krajinu. Okrem chladného počasia ľudí zmrazila šokujúca správa o zavraždení novinára. Po týždňovej dovolenke sa zjavil prezident novinárov a blaváckých kaviarní a ako Dobrý Anjel spustil revolúciu "AllForJan". V správach sa premieľala nešťastná udalosť veľmi dlho, až to bolo otravné. Ani po roku však nie je vinník,
- 28.2. šachujem s poistkami na auto. Povinnú vybavím osobne lacnejšie. Havarijnú napokon v novembri zruším,
- 2.3. poobede bola taka mrznúca hmla, že sa nedalo autom ísť, lebo zamŕzalo čelné sklo. Videl som kopu šoférov, ako na krajnici škrabali ľad,
- 8.3. nežnému pohlaviu venoval šéf oddelenia karafiát. Neprekvapil ma, nebolo to z jeho vrecka. Pp. sme sa cez sociálny fond zložili všetci. No pekné gesto, ktoré vyčarilo úsmev na tvárach som videl v Lidl. Chlapec daroval každej žene ružu. Moja polovička dostala odo mňa lopatkovec,
- 12.3. dnes si mi staršia sadla na kolená. Bol som najšťastnejší tato na svete. Moje dcéry sú jediné bytosti, ktoré ma bezhranične milujú. Tento rok mi to aj povedali. Nedokážem bez nich žiť,
- 15.3. drahá je na vrchole kariéry. Je členkou AČE. Vrcholí tiež vládna kríza. Premiér odstupuje,
- 20.3. v kancelárií sa nekúri. Prasklo teplovodné potrubie a nikto nevie, čo s tým,
- 24.3. nenáročným výstupom na Považský Inovec otvárame turistickú sezónu,
 |
| Nová rozhľadňa na Inovci. Wi-fi signál samozrejmosť. |
- 26.3. personalisti sa striedajú ako obohrané herečky. Dnes však nafúkal 1.48 promile kolega od testeristov. Mal okamžite padáka,
- 28.3. v kantíne varia hrozné kentusy. Svedčí o tom týždenná rotácia sacieho voza v areáli. Horšie snáď varili len svokrovi v špitáli. Kuchynská kríza dnes vyvrcholila petíciou za hodnotenie jedla a písanie hmotnosti porcie. Ja jem len ovocné a zeleninové taniere,
- 3.4. je 15°C a vyťahujeme bicykle. V kraji sa objavili bociany. Predávam cyklosedačku kolegovi,
- 6.4. opekačka a intoxikácia inžinieringu na P. Inovci. Bezo mňa,
- 8.4. v meste úraduje fantóm, ktorý vypúšťa nádrže áut. Navŕta dieru ako otužilec do ľadu a nádrž vytečie. Na jeseň zasa úraduje nad ránom podpaľač. Že sa mu chce tak skoro vstávať...,
- 10.4. 1x podávam elektronickú dobierku. Tento rok tak učiním ešte tri krát,
- 14.4. otvárame grilovaciu sezónu a veľké Čajky končia v pražiarni kávy. Tím basketbalistiek sa prakticky celý vymení aj s trénerom,
- 16.4. autá sú zahalené v prachu zo Sahary. Je zvláštne dymno,
- 23.4. pomaly presedlám na dochádzanie vlakom. Nie je v tom zatiaľ žiadna pravidelnosť. Potrebujem pohyb. Niektorí ľudia ubudli, nové tváre pribudli. Pomätený deduško cestuje stále. Od jednej pani som sa dozvedel za 10min. celý jej život. Od ponosov na muža, chorôb až po to, kedy si mení spodné prádlo,
- 24.4. môj nový vedúci si zlomil na motorke nohu. Zrovna v čase, keď preberal žezlo. Starý vedúci sa stal šéfom inžinieringu. Prudká kariéra za 3 roky u nás. Síce je kľudný a rozvážny, no bohužiaľ je len panáčik a nemá u nadriadených žiadne slovo. V podstate ako predošlý. Ani to služobné auto mať nebude, predchodca aspoň mal,
- 4.5. žena sa prihlásila do súťaže "Do práce na bicykli". Štyri ženské vytvorili tím Žubrienky. Každá má svoju rolu. Drahá je udavač-udáva tempo. V tíme je i ulievač-dbá na pitný režim. Najazdili 360km, čo teda nie je obdivuhodný výkon, ale snaha sa cení. A mám dojem, že ich najazdila iba moja drahá,
- 6.5. Voxhól zachvátila choroba. Najprv jej nevenujem pozornosť. Sem tam sa rozsvieti kontrolka tlaku oleja. Pred stanovačkou dám auto pozrieť a v servise zistili, že mi cez prasknutý ventil časom vytiekol pomaly všetok olej. Mali sme šťastie, že sa nezadrel motor,
- 7.5. aj smutné veci sa stali tento rok. Na srdcové zlyhanie zomrel ženin bratranec. O pár týždňov neskôr, dobrovoľne, i jeho otec,
- 9.5. rok tajných svadieb. Nový šéf inžinieringu a nový kolega robiaci dokumentáciu na jeseň len tak lakonicky ukázali obrúčku,
- 15.5. máme domestikované morča. Nazval som ho Wifi, baby Tofi. Je pažravé ako prasa. Keď je hladné kúše. Naučilo sa kvíliť, keď počuje zvuk otvárajúcej chladničky. Hrkúta, keď začuje nepríjemný zvuk. Kotkodáka, keď ho staršia hladká,
- 22.5. zasa ma bolia uzliny, že sa neviem ani najesť poriadne. Skončím na ATB. Mám nízky tlak. Aspoň sa srdiečko nenamáha. Na druhej strane viem, prečo ma bolieva hlava a na čo umriem. Pomáha mi však chodenie pešo do roboty, t.j. čerstvý vzduch,
- 25.5. výpadok elektriny v kancelárií. Naše záložné zdroje nepoužívame, lebo sú príliš drahé,
- 30.5. celý rok dochádza k výpadkom internetovej siete. Aj môj supertelevízor na barlách je rýchlejší. Pomsta vyhodeného vedúceho údržby siete?
- 1.6. deň detí pred neďalekým obchodným domom. Staršia je narodená pod šťastnou hviezdou. Vyhrala kozmetiku. Tento rok ju ešte raz vyžrebovali na medailobraní,
- 4.6. prípravku v ZUŠ ukončujem záverečnou skúškou. Najprv sa podusím vo vlastnej šťave čakaním, kým dohrajú decká. Hrám v saune. Cítim sa jak samovrah na Nuselskom moste,
- 12.6. upratovačky flákajú robotu. Pravidelne chýbajú utierky, nevysáva sa, hajzle smrdia spolu s upratovačkami. Na jeseň, keď sa na inžinieringu strieda kopec návštev a utŕžime medzinárodnú hanbu, konečne ich vymenia,
- 19.6. oddelenie ľudských zdrojov vykazuje nebývalú činnosť. Polepili po stenách akože motivačné nálepky. Na druhý deň zopár zmizlo, či zmenili polohu. Anihilátor vizuálneho smogu vo firemnej jedálni požiera nálepky a hovorí: "Nekazte dizajn budovy nálepkami".
 |
| Požierač nálepiek po pár dňoch zmizol. |
- 20.6. vyhrali sme 100Eur v bločkovej lotérii. Po troch rokoch a stovkách registrovaných účtov. Nebolo miesta, kde by mi sumu dali na ruku. Ani Tipos, ani pošta. Nakoniec len na účet. Pozval som rodinku na večeru,
- 24.6. Píšem prvý článok do Reštartni sa! Za rok napíšem štyri, ale netešia sa veľkej popularite, preto sa na blogovanie v tomto portáli vykašlem. Naproti tomu, človek, čo nenapísal ani bodku, vyhrá fotoalbum ako bloger roka,
- 29.6. baby nám spravili radosť, keď doniesli samé jednotky. Bifľošky,
- 2.7. skracujem si čas chodenia do roboty kolobežkou. Tento rok som sa len raz zjebkal, ani to neviem ako na rovnom chodníku. Čo ma teší, že svojim nápadom som inšpiroval v priebehu roka ďalších ľudí. Jediné, čo mi vadí sú tvrdé kolieska. Ničí sa tým ložisko a moje nohy,
- 9.7. staršia chodí na Basketland. Trvá celý deň. Dokonca sme jej zaplatili aj večere, aby bola s babami, čo najdlhšie. Niektorí rodičia to preháňali a zapísali decká aj na ďalší týždeň na ten istý kemp,
- 13.7. Chorvátsko je vo finále majstrovstiev sveta vo futbale. Našim chorvátskym kolegom z toho šibe. Poslali tablo v tvare ihriska. Fotia sa v dresoch. Dopredu im máme posielať gratulácie. Francúzi ich však dali s prehľadom dolu 4:2,
- 15.7. v kuchyni spadol luster. Neudržal sa v sadrokartóne. Opravil som to, no v stene zíva diera jak po bazéne,
- 21.7. na záhradke, prezývanej "Pól´s fork" po dedovi, som sa pustil do výmeny dosiek na čelnej strane strechy. S rebríkom na hranici výšky mi oprava šla veľmi pomaly, tiež aby som nepoškodil iné dosky. Tato mi robil scény. Navyše ani nové dosky neboli celkom dobré,
-24.7. v parčíku poblíž domu máme samozvaného ľudového liečiteľa. No paprče prikladá svätý muž iba na cigánov. Rómovia sa zišli z celej Európy a okupujú park. Mestskí policajti šarlatána potom vyhnali pod zámienkou postreku stromov,
- 3.8. u firmy som 15 rokov. Ani pes po mne neštekne,
-12.8. posledné teplé dni sa kúpeme vo Váhu. Je však sucho a nízka hladina. Udierame sa do nôh,
-16.8. staršia dostala o5 nový, väčší bicykel, polovička nové blatníky a ja očistené zuby na novej klinike,
-23.8. baby na prázdninách u môjho tatina. Zabudol som mu povedať, že neraňajkovali, a tak boli až do obeda hladné,
-30.8. deti pečú prvýkrát bublaninu u babky. Samozrejme sa im to zapáčilo a piekli celý september,
-1.9. od dnes sú zvieratá živé tvory. A rodinka je na leteckom dni na Sliači. Stratil som krytku od foťáka, inak celkom fajn. Cestou domov za Nitrou veľká prietrž mračien,
- 6.9. rozbieha sa ďalšia basketbalová sezóna. Staršia na sústredení. Stabilne ich chodí na tréning 7-8 báb. Potom tie zápasy aj tak vyzerajú. Pomáhajú mladšie i staršie. U starých vrán došlo k odvolaniu trénera. Hrajú predsa pre potešenie, nie, aby vypľuli dušu,
-11.9. začínam sa vzďalovať od poriadnej práce dizajnéra a vysedávam na školeniach o novej databáze. Časom pribudne aj testovanie,
-17.9. návratom do mladosti bolo zlepenie papierového lietadla Spitfire. Baby doniesli z leteckého dňa akúsi vystrihovačku, ani návod k nej nebol. Sedí si teraz na knihách a zapadá prachom,
-19.9. o 9.19h som klikol na nákup lístkov na hokej. Po 11 min. som bol 3000 v poradí. Zrazu som poskočil na 11000. Po polhodine som poskakovaním po vyššom a nižšom poradí zostal stáť pred obrázkom tribúny. Systém skolaboval, čo na druhý deň priznal aj hokejový zväz. Lístky získali kupliari Viagogo, podvodníci a hochštapleri. Jediné skutočné lístky držal v ruke Jano Laco, takže som si ich mal z televízora asi odfotiť,
- 27.9. s ochladením na 14-15°C sa objavujú respiračné choroby. Ako každý rok, ja prídem na rad posledný,
- 1.10. došlo k výmene prakticky celého stredného a vyššieho manažmentu v našej pobočke. Šéfovi divízie (ex-inžniering) hovoria primár, lebo chodí na ranné vizity po dielni. Stále sedí s nami v kancelárií a nepáčia sa mu ranné rozbehy (keď niekto raňajkuje pri stole),
-12.8. posledné teplé dni sa kúpeme vo Váhu. Je však sucho a nízka hladina. Udierame sa do nôh,
-16.8. staršia dostala o5 nový, väčší bicykel, polovička nové blatníky a ja očistené zuby na novej klinike,
-23.8. baby na prázdninách u môjho tatina. Zabudol som mu povedať, že neraňajkovali, a tak boli až do obeda hladné,
-30.8. deti pečú prvýkrát bublaninu u babky. Samozrejme sa im to zapáčilo a piekli celý september,
-1.9. od dnes sú zvieratá živé tvory. A rodinka je na leteckom dni na Sliači. Stratil som krytku od foťáka, inak celkom fajn. Cestou domov za Nitrou veľká prietrž mračien,
- 6.9. rozbieha sa ďalšia basketbalová sezóna. Staršia na sústredení. Stabilne ich chodí na tréning 7-8 báb. Potom tie zápasy aj tak vyzerajú. Pomáhajú mladšie i staršie. U starých vrán došlo k odvolaniu trénera. Hrajú predsa pre potešenie, nie, aby vypľuli dušu,
-11.9. začínam sa vzďalovať od poriadnej práce dizajnéra a vysedávam na školeniach o novej databáze. Časom pribudne aj testovanie,
-17.9. návratom do mladosti bolo zlepenie papierového lietadla Spitfire. Baby doniesli z leteckého dňa akúsi vystrihovačku, ani návod k nej nebol. Sedí si teraz na knihách a zapadá prachom,
-19.9. o 9.19h som klikol na nákup lístkov na hokej. Po 11 min. som bol 3000 v poradí. Zrazu som poskočil na 11000. Po polhodine som poskakovaním po vyššom a nižšom poradí zostal stáť pred obrázkom tribúny. Systém skolaboval, čo na druhý deň priznal aj hokejový zväz. Lístky získali kupliari Viagogo, podvodníci a hochštapleri. Jediné skutočné lístky držal v ruke Jano Laco, takže som si ich mal z televízora asi odfotiť,
- 27.9. s ochladením na 14-15°C sa objavujú respiračné choroby. Ako každý rok, ja prídem na rad posledný,
- 1.10. došlo k výmene prakticky celého stredného a vyššieho manažmentu v našej pobočke. Šéfovi divízie (ex-inžniering) hovoria primár, lebo chodí na ranné vizity po dielni. Stále sedí s nami v kancelárií a nepáčia sa mu ranné rozbehy (keď niekto raňajkuje pri stole),
-13.10. drahá zažíva v robote stres a dnes v noci prišla eufemisticky povedané "po parou" Nevidel som ju. Vyčítam si, že zlyhávam ako manžel. Sama mi hovorí, že som ničiteľ pozitívnej energie. Z plánovaného výletu nebolo nič, ale boli sme večer na mužskej hádzanej, kde hviezdil brankár Michal Meluš,
- 17.10. dnes som od šéfky projektov počul krásny slovný zvrat: "Zajtra ju budem musieť potrebovať". Štúr sa nemá za čo hanbiť,
-24.10. horúca predvolebná aktivita. Začína sa opravovať povrch chodníkov v okolí domu. Starosta v duchu volebného motta: Začíname, začaté, pokračujeme", nedokončil tento rok ani tie chodníky. I keď posledné dva týždne v roku boží robotníci spravili taký kus chodníka ako za dva mesiace,
- 26.10. svokor pajdal na bedrový kĺb, a tak o5 skončil pod nožom s druhým. Ku koncu roka idú operácie ako na bežiacom páse. Pacienti sú biznis ako v manufaktúre. Tentoraz svokor ostal na
oddelení a na rehabilitácie ho nepreviezli,
- 31.10. po hizballáhoch zaplavili mesto Ukrajinci a Bulhari. Sú na každej ulici, bývajú v každom druhom dome. Konštatujem, že i Slovač robila podobné vpády do Anglicka v 90.-tých rokoch,
- 5.11. tvrdnem poobede na inventúre. Pobyt som dostal ako narodeninový darček,
- 10.11. zopár ľudí z inžinieringu sa upísalo na sobotňajšie smeny vo výrobe. Majú 50Eur + 2 stravné lístky a samozrejme navrch za prácu v sobotu. Absolvovali lekársku prehliadku, majú novú vstupku,
- 14.11. na mesiac sme presťahovaní všetci testovači (v počte 5) novej databázy do jednej miestnosti. Striedajú sa tu s nami jenkíovia a pandžábovia. Chodíme s nimi na obed. Pobavilo ma, ako si siňore mehikano dal dukátové buchtičky s opekanými zemiakmi,
- 20.11. oficiálne je možnosť tri dni robiť z domu. Pre mňa nereálne, skôr pre malých manažérikov,
- 1.12. prejavil som dobrú vôľu a i dnes som "pichal" v robote. Pandžábi si natáčajú sneženie. Veď tí dobrí ľudia v živote nevideli sneh,
- 3.12. prvýkrát na rodičovskom združení. Počul som len ódy na mladšiu, takže som rýchlo vypadol,
- 5.12. organizujem večeru pre našich pandžábí, ktorí sú tu mesiac s nami. Bolo nás 5. Zacvakal ju šéf. Musel som si odjesť svoje sťažnosti,
- 7.12. vidím omietať Vietnamcov fasádu domu. Kde sú naši svetoznámi murári, ktorí stavali Pešť a
Viedeň?
- 12.12. projekt z exkluzívnym menom "Symetry" nie a nie skončiť. Rýchle rozhodnutia sú zlé, ale nie horšie ako uvážené. A menej otravujú. Tu nikto nechce nič rozhodnúť. Všetci vedia, že je to zlé. Náš skupinár je z neustáleho kontrolovania dát chorý. Iný kolega hovorí o humánnom zabíjaní kureniec, spieva o projekte a nemá čas robiť deti,
18.12. iná rozprávka Vianoc je skriňa pre nemeckého zákazníka. Otázka šéfa divízie: "Prečo nerobíte?" "Nie je materiál", odpovedá montážnik. "To je len detail. Pokračujte v stavbe!", prikazuje šéf,
- 20.12. dostali sme od firemného Ježiška moravské víno. Niektorým sa i to máli. Stále lepšie ako talianska bábovka s kandizovaným ovocím. Nebudú však diáre?!
- 23.12. dôkaz blahobytu sú preplnené košíky ľudí v obchodoch pred Vianocami. Kto chce vedieť koľko obyvateľov má mesto, nech navštívi v týchto dňoch Tesco,
- 28.12. Silvestrovský turnaj rekreačných basketbalistov. Naštvané Lasičky už Primadony na turnaji budúci rok nechcú.
- 31.12. tradičný výstup na Marhát. Petardy a ohňostroje sa ozývajú každú celú hodinu na cca 30min. Staršej fóbia z delobuchov sa stupňuje každým rokom viac.
- 17.10. dnes som od šéfky projektov počul krásny slovný zvrat: "Zajtra ju budem musieť potrebovať". Štúr sa nemá za čo hanbiť,
-24.10. horúca predvolebná aktivita. Začína sa opravovať povrch chodníkov v okolí domu. Starosta v duchu volebného motta: Začíname, začaté, pokračujeme", nedokončil tento rok ani tie chodníky. I keď posledné dva týždne v roku boží robotníci spravili taký kus chodníka ako za dva mesiace,
 |
| Nesplnené sľuby a čachre-machre ho stáli kreslo primátora. |
- 26.10. svokor pajdal na bedrový kĺb, a tak o5 skončil pod nožom s druhým. Ku koncu roka idú operácie ako na bežiacom páse. Pacienti sú biznis ako v manufaktúre. Tentoraz svokor ostal na
oddelení a na rehabilitácie ho nepreviezli,
- 31.10. po hizballáhoch zaplavili mesto Ukrajinci a Bulhari. Sú na každej ulici, bývajú v každom druhom dome. Konštatujem, že i Slovač robila podobné vpády do Anglicka v 90.-tých rokoch,
- 5.11. tvrdnem poobede na inventúre. Pobyt som dostal ako narodeninový darček,
- 10.11. zopár ľudí z inžinieringu sa upísalo na sobotňajšie smeny vo výrobe. Majú 50Eur + 2 stravné lístky a samozrejme navrch za prácu v sobotu. Absolvovali lekársku prehliadku, majú novú vstupku,
- 14.11. na mesiac sme presťahovaní všetci testovači (v počte 5) novej databázy do jednej miestnosti. Striedajú sa tu s nami jenkíovia a pandžábovia. Chodíme s nimi na obed. Pobavilo ma, ako si siňore mehikano dal dukátové buchtičky s opekanými zemiakmi,
- 20.11. oficiálne je možnosť tri dni robiť z domu. Pre mňa nereálne, skôr pre malých manažérikov,
- 1.12. prejavil som dobrú vôľu a i dnes som "pichal" v robote. Pandžábi si natáčajú sneženie. Veď tí dobrí ľudia v živote nevideli sneh,
- 3.12. prvýkrát na rodičovskom združení. Počul som len ódy na mladšiu, takže som rýchlo vypadol,
- 5.12. organizujem večeru pre našich pandžábí, ktorí sú tu mesiac s nami. Bolo nás 5. Zacvakal ju šéf. Musel som si odjesť svoje sťažnosti,
- 7.12. vidím omietať Vietnamcov fasádu domu. Kde sú naši svetoznámi murári, ktorí stavali Pešť a
Viedeň?
- 12.12. projekt z exkluzívnym menom "Symetry" nie a nie skončiť. Rýchle rozhodnutia sú zlé, ale nie horšie ako uvážené. A menej otravujú. Tu nikto nechce nič rozhodnúť. Všetci vedia, že je to zlé. Náš skupinár je z neustáleho kontrolovania dát chorý. Iný kolega hovorí o humánnom zabíjaní kureniec, spieva o projekte a nemá čas robiť deti,
18.12. iná rozprávka Vianoc je skriňa pre nemeckého zákazníka. Otázka šéfa divízie: "Prečo nerobíte?" "Nie je materiál", odpovedá montážnik. "To je len detail. Pokračujte v stavbe!", prikazuje šéf,
- 20.12. dostali sme od firemného Ježiška moravské víno. Niektorým sa i to máli. Stále lepšie ako talianska bábovka s kandizovaným ovocím. Nebudú však diáre?!
- 23.12. dôkaz blahobytu sú preplnené košíky ľudí v obchodoch pred Vianocami. Kto chce vedieť koľko obyvateľov má mesto, nech navštívi v týchto dňoch Tesco,
- 28.12. Silvestrovský turnaj rekreačných basketbalistov. Naštvané Lasičky už Primadony na turnaji budúci rok nechcú.
- 31.12. tradičný výstup na Marhát. Petardy a ohňostroje sa ozývajú každú celú hodinu na cca 30min. Staršej fóbia z delobuchov sa stupňuje každým rokom viac.
 |
| Na vrchu bolo pekne, ale veterno. |
14.12.18
Medailobranie 2018
Sumarizujeme, spomíname, spoznávame, berieme medaile a diplomy za 10 splnených cieľov. Mne sa na Železnú studienku lenilo ísť, ale polka rodiny minulý rok nebola, tak som
odkyvkal a potvrdil účasť. Sobotné ráno bolo upršané, ale do obeda sa počasie ukľudnilo a
vykuklo i slniečko. Bolo vcelku príjemne 5-6°C. Obliekli sme sa možno posledný krát v roku ako turisti. Lístky na vlak sme mali už dopredu kúpené. Pribudla nám ešte jedna kvázi turistka-dcéra
ženinej kamarátky. Trocha nás jej spoločnosť zaskočila, ale kámoška sa snažila nám dovolať, že privedie malú. No o pol siedmej ráno som ešte i ja drichmal.
Na obed si baby dali hŕstkovú polievku, ja vynikajúci mamin hruškový koláč a mohli sme vyraziť do Hovadova. Vlak nemeškal, no bol nastriekaný jak na koncerte Karla Gotta.
Horko mi bolo, len som nastúpil. Drahá slušne vypoklonkovala pubertiakov z detského vozňa a aspoň deti si sadli. V Trnave sme si sadli
konečne všetci. Na Hlavnej stanici sme preskočili do dvojposchodového vlaku smerujúceho do záhoráckych Kútov. Prejdeme tunelom a sme na Železnej studienke.
Od stanice vidíme, že začal prejav organizátora projektu Reštartni sa! Vskutku k mase ľudí bol len kúsok dolu kopcom. Vlakom sme prišli len my. Guláš sa dováral,
akurát skončilo predstavovanie cieľov na ďalší rok. Začuli sme len Skalku pri Kremnici. Začalo sa odmeňovanie. Mal som pocit, že zasa tí istí
ako minulý rok. Asi sponzorovali túto akciu. Zhrabli ceny, nažrali sa a zmizli rýchlejšie než bičom mrskne. Niektorí sa ani neunúvali prísť si po pohár. Možno boli z divokého východu. Potom vedúci v mikulášskej čiapke losoval ceny. Tentoraz sme nevyhrali zbytočnú poukážku,
ale užitočný športový uterák. A o5 staršia ako minule. Mala z neho veľkú radosť, čoby basketbalistka. Z nejakej neznámej príčiny však nie je na internete medzi výhercami. Popri losovaní sa degustoval guláš
z diviny. Chutil nevýrazne, no ochutiť pre 300 ľudí je umenie. Keď už ho bolo nedostatok, šupli do kotla vodu. Tým ho zdegradovali úplne.
Na rad prišlo očakávané vešanie medailí a vypisovanie diplomov. Najprv sa vytvorila guča nedočkavých ľudí. My sme pokorne stáli niekde na
konci. Mali sme čas. Baby boli zatiaľ na ihrisku. Pán najvyšší chodil s entuziazmom medzi nás a na krk vešal medaile. Jeho sympatická dcéra rozdávala
tlačené foto knižočky. Tak sme sa konečne dozvedeli o cieľoch na rok 2019. Prekvapila nás Sĺňava. Ženu napadlo, že by mohla urobiť ambiciózny výkon a ocitnúť sa na priehrade 365 krát. Každý boží deň. No bol 8. december a súťaž beží od prvého. Spomenuli sme si, ako sme hovorili,
na dovolenke v južných krajoch, že nás vystrie, keď budú ciele totožné, ako práve navštívené miesta. Môžete tipovať, aké sú. Hľadiac na ciele som nadšený asi ako včerajšie pivo. Nie sú náročné, len sú roztrúsené po celej krajine a niektoré zdĺhavé na čas. Tohtoročná knižka je zameraná viac na fotky turistov, zdolávačov. Je to fajn, nech sa v nej každý nájde. Niektorí aj dvakrát. Reklama na bicykel mi však pôsobí nepatrične. Prepracovala sa do nej i jedna naša fotka, ako baby sedia na konári z nášho prvého výletu na Roštún. Neviem, kto všetko vyberal fotky, ale na fasa
stránke som videl krajšie fotky, ako sú v knižke. Minulý rok bola plná pekných fotiek prírody. O chabom výbere dosvedčili ľudia, ktorí dvom fotkam nedali ani bod. Teraz ani neviem, čo má byť na fotke alebo tam je, čo nemá byť. Ale ja mám asi iný, divný, vkus. Ako vo všetkom. V pondelok bola vyhlásená fotosúťaž, kde
sú len čisto fotky z prírody. Moje medzi nimi nie sú. Iróniou je, že medzi výhernými je veľmi podobný záber môjmu z Ploskej na Borišov, ktorý však vznikol až po našom prechode kopcom. Vyzerá to ako schválnosť alebo niektorí musia zasa vyhrať?. Žena ma utešuje, že aspoň pre nás máme pekné spomienkové foto. A čo vlastne chcem, že?
Škaredší vyhráva.
Čakáme v rade a ktosi volá na Mikuláša. Ten sa objaví na reklamnom bicykli. Zhŕknu sa deti a každé dostane balíček od rakúskeho Mikuláša. So ženou sme si dali pravé varené víno. Že bolo naozaj "nepančované", k večeru potvrdil spev Záhorákov "Vínečko Byié". Do vlaku nám zostávala dobrá hodina. Väčšina ľudí sa s medailami vytratila, boli pp. z okolia. Tu sa akcia trocha minula účinkom. Úmysel bol správny, družiť sa. Naša slivovica si hovela v batohu nedotknutá až domov. Ohrial som sa pri krbe a okúsil malú klobásku. Žena i chlieb s masťou. Od nôh mi začala byť zima. Na zahriatie som nalial do seba čaj. Bez rumu. Deťom zima nebola, tie sa zahriali na preliezačkách. Našli si kámošky Mišku a Dominiku. I my so ženou sme sa zoznámili s jednou milou pani z Dolného Kubína. Bola tam zo synom. Denne sa nabehá v obchode 17km, rekord bol 36. Nejaká turistika navyše je pre ňu potom iba prechádzka. Ako ja zbieram pohľadnice, ona zasa mince z jednotlivých turistických prechodov. Mysleli sme si, že pôjdu vlakom s nami, no akosi sa separovali. Večerným vlakom na Hlavnú stanicu sme teda išli len my a oddelená pani so synom. Vlak na sever bol ešte viac naprataný ako poobede. Sedel som po Trnavu. Odtiaľ mala rodinka s bábätkom rezerváciu. Preplnenosť dosiahla v Trnave vrchol. Stál som medzi pneumatickými dverami, ktoré do mňa šúchaním a s hadím syčaním narážali. Jeden pár sa snažil pretlačiť silou mocou. Zastavili sa pri mne. Jednoducho som sa nemal kam pohnúť. Odporučil som im prebehnúť v Leopoldove po peróne do 8. vozňa vpredu. Mali rozum a videl som ich na stanici utekať. Ľudkovia pred nami nám pretlačili cestu von a konečne zhlboka dýcham na čerstvom vzduchu.
Pocity do ďalšieho ročníka mám rozpačité. Štartovné pre rodinu sa zvýšilo. Na oficiálny blog programu kašlem, moje články majú mizivý počet čitateľov ledva presahujúci číslo 100 (okrem jedného, ktorý bol uverejnený aj na nejakej stránke s fotkami prírody). Fotky, čo ma teda najviac mrzí, sa neprebojovali napriek snahe do súťaže a ani netešia veľkým "páčkom", takže nemám príliš náladu sa zúčastniť oficiálne ďalšieho ročníka. Chodím častejšie vlakom, aký taký pohyb teda mám. Možno ma drahá prehovorí. Uvidíme.
Škaredší vyhráva.
Čakáme v rade a ktosi volá na Mikuláša. Ten sa objaví na reklamnom bicykli. Zhŕknu sa deti a každé dostane balíček od rakúskeho Mikuláša. So ženou sme si dali pravé varené víno. Že bolo naozaj "nepančované", k večeru potvrdil spev Záhorákov "Vínečko Byié". Do vlaku nám zostávala dobrá hodina. Väčšina ľudí sa s medailami vytratila, boli pp. z okolia. Tu sa akcia trocha minula účinkom. Úmysel bol správny, družiť sa. Naša slivovica si hovela v batohu nedotknutá až domov. Ohrial som sa pri krbe a okúsil malú klobásku. Žena i chlieb s masťou. Od nôh mi začala byť zima. Na zahriatie som nalial do seba čaj. Bez rumu. Deťom zima nebola, tie sa zahriali na preliezačkách. Našli si kámošky Mišku a Dominiku. I my so ženou sme sa zoznámili s jednou milou pani z Dolného Kubína. Bola tam zo synom. Denne sa nabehá v obchode 17km, rekord bol 36. Nejaká turistika navyše je pre ňu potom iba prechádzka. Ako ja zbieram pohľadnice, ona zasa mince z jednotlivých turistických prechodov. Mysleli sme si, že pôjdu vlakom s nami, no akosi sa separovali. Večerným vlakom na Hlavnú stanicu sme teda išli len my a oddelená pani so synom. Vlak na sever bol ešte viac naprataný ako poobede. Sedel som po Trnavu. Odtiaľ mala rodinka s bábätkom rezerváciu. Preplnenosť dosiahla v Trnave vrchol. Stál som medzi pneumatickými dverami, ktoré do mňa šúchaním a s hadím syčaním narážali. Jeden pár sa snažil pretlačiť silou mocou. Zastavili sa pri mne. Jednoducho som sa nemal kam pohnúť. Odporučil som im prebehnúť v Leopoldove po peróne do 8. vozňa vpredu. Mali rozum a videl som ich na stanici utekať. Ľudkovia pred nami nám pretlačili cestu von a konečne zhlboka dýcham na čerstvom vzduchu.
Pocity do ďalšieho ročníka mám rozpačité. Štartovné pre rodinu sa zvýšilo. Na oficiálny blog programu kašlem, moje články majú mizivý počet čitateľov ledva presahujúci číslo 100 (okrem jedného, ktorý bol uverejnený aj na nejakej stránke s fotkami prírody). Fotky, čo ma teda najviac mrzí, sa neprebojovali napriek snahe do súťaže a ani netešia veľkým "páčkom", takže nemám príliš náladu sa zúčastniť oficiálne ďalšieho ročníka. Chodím častejšie vlakom, aký taký pohyb teda mám. Možno ma drahá prehovorí. Uvidíme.
27.11.18
Knihy vs. filmové spracovanie 20
V našej biednej knižnici už nie je veľa klasických kníh, o nových ani nehovoriac. Preto sa ťažšie hľadá. Nedávno som vzhliadol klasiku Zvieracia farma od G.Orwela v poňatí režiséra J.Stephenson-a z r.1999. Z knihy je prebraný len hlavný námet, myšlienka.
Skvelý film, ale knihe sa nevyrovná. Kniha je viac drsná. Hovoriace zvieratá niekedy vyzerajú nepatričné. Na druhej strane, aby film nemal 30min. režisér ho oživil viacerými človečími postavami a inými pridanými vecami. Je tam aj zopár nejasností oproti knižnej predlohe. Ľudia tam vystupujú dosť nudne. Koniec filmu je klasický "happyend", ale kniha končí úplne inak. To je škoda. Každopádne, i keď film nie je kniha, má čo povedať.
Slávny bítnicky román J.Kerolaca Na ceste som si pozrel v novšej filmovej verzií z r. 2012 pod taktovkou r. W.Salles-a. Dej, resp. scény sú oproti knihe poprehadzované od začiatku. V podstate je však podľa knihy. Nuda je možno menšia ako v knihe. Niečo je len nahlodané a nedokončené. Na druhej strane napr. teplošská scéna v hoteli je v knihe len hmlisto spomenutá, ale v knihe je vyzdvihnutá. Niektoré myšlienky nie sú z knihy, ale z iných Jackovych diel alebo výrokov. Každopádne treba si prečítať najprv knihu, aby bol film pochopený. Režisér detaily neriešil. Snažil sa podchytiť myslenie, konanie a správanie beat generation. Na to ako je kniha slávna, film ťahá skôr za kratší koniec. V knihe je Sal.snílek a púšťa sa do intelektuálnych debát s priateľmi. Vo filme je Sal realistickejší.
Snehuliak od známeho Jo Nesbo bol daný na plátna kín v r.2017 režisérom T. Alfredsonom.
Film si berie len hlavnú myšlienku. Vo filme akoby neboli dotiahnuté scény z knihy. Film nie je zlý ako detektívka, ale oproti knihe skôr sklamanie. Na druhej strane v knihe sa len súloží a zabíja, akoby potom vyzeral film?
Skvelý film, ale knihe sa nevyrovná. Kniha je viac drsná. Hovoriace zvieratá niekedy vyzerajú nepatričné. Na druhej strane, aby film nemal 30min. režisér ho oživil viacerými človečími postavami a inými pridanými vecami. Je tam aj zopár nejasností oproti knižnej predlohe. Ľudia tam vystupujú dosť nudne. Koniec filmu je klasický "happyend", ale kniha končí úplne inak. To je škoda. Každopádne, i keď film nie je kniha, má čo povedať.
Slávny bítnicky román J.Kerolaca Na ceste som si pozrel v novšej filmovej verzií z r. 2012 pod taktovkou r. W.Salles-a. Dej, resp. scény sú oproti knihe poprehadzované od začiatku. V podstate je však podľa knihy. Nuda je možno menšia ako v knihe. Niečo je len nahlodané a nedokončené. Na druhej strane napr. teplošská scéna v hoteli je v knihe len hmlisto spomenutá, ale v knihe je vyzdvihnutá. Niektoré myšlienky nie sú z knihy, ale z iných Jackovych diel alebo výrokov. Každopádne treba si prečítať najprv knihu, aby bol film pochopený. Režisér detaily neriešil. Snažil sa podchytiť myslenie, konanie a správanie beat generation. Na to ako je kniha slávna, film ťahá skôr za kratší koniec. V knihe je Sal.snílek a púšťa sa do intelektuálnych debát s priateľmi. Vo filme je Sal realistickejší.
Snehuliak od známeho Jo Nesbo bol daný na plátna kín v r.2017 režisérom T. Alfredsonom.
Film si berie len hlavnú myšlienku. Vo filme akoby neboli dotiahnuté scény z knihy. Film nie je zlý ako detektívka, ale oproti knihe skôr sklamanie. Na druhej strane v knihe sa len súloží a zabíja, akoby potom vyzeral film?
18.11.18
Kečup
Je ingredienciou takmer každého jedla. Hranolčeky bez kečupu sú ako futbal bez piva. Kráľ a bonviván pochutín v USA a Británií. Niektorí sú schopní si s ním poliať takmer každé jedlo a košeľu. Konzumácia je taká vysoká, že skresľuje údaje v Spojených štátoch o spotrebe zeleniny. U nás nemá takú oddanú fanúšikovskú základňu. V Číne, čuduj sa svet, paradajkový kečup nepoznajú vôbec. Vonia po letných rajčinách. Je jemný ako pohladenie od mamy alebo páli ako facka od otca. Ja ani moje dievčatá si nevieme bez neho predstaviť väčšinu obľúbených jedál. Keď sa nám míňa, objíme nás panika. Možno sú naše chuťové preferencie na zamyslenie.
Taká celkom jednoduchá zeleninová omáčka. Je vzdialený príbuzný rybím omáčkam odkiaľ má meno. Predchodca kečupu pochádza z Číny. Do Európy pricestoval Britskými loďami. Američan Heinz mu potom odstránil niektoré odvážne chute a dal mu dnešnú sladkú podobu. Jeho chvíľa prišla s príchodom hranolčekov a hamburgerov. Rozpoznať, čo je dobrý kečup, a nie len osladená nastrúhaná červená tehla, je umenie. Kvalitný kečup sa vyrába z pretlaku. Kilo rajčín rovná sa pol kila kečupu. Zaujímavé, že na Slovensku máme málo rajčín a pretlak sa dováža. Vlna umelých konzervantov zasiahla v 80.-tých rokoch aj kečup, no on sa zaobíde i bez nich. Ale nezaobíde sa bez rajčín. Než sú rajčiny použité na výrobu, prejdú celkom sedemdesiatimi piatimi kontrolami. Komu by sa chceli toľko krát kontrolovať? Preto špekulanti pridajú radšej škrob. Vyslovenou dehonestáciou je cibuľa, či karotka. Zvrátenou bizarnosťou je kečupovo-vanilková zmrzlina alebo mišmaš majonézy a kečupu. Majočap pre lenivcov, ktorí radi miešajú. Niektorí kečup povýšia na omáčku pridaním cvikly, cukety, či mrkvy. Ale on o trápne variácie nestojí. Panuje bez poradcov nemenne viac ako 100 rokov. Kde sa hrabe horčica s 5300 druhmi? Existujú aj varianty, kde sú namiesto paradajok hríby alebo sardinky. Bŕŕ. Musí to byť odporné a nekečupové. A viete si predstaviť v ňom banány? Na Filipínach áno. Hysterickí vyznávači zdravej výživy zrejme siahnu po bio kečupe, neobsahujúcom väčšinou žiadne jablkové pyré ako zahusťovadlo a kukuričný sirup. Bio sú solené často morskou soľou a sladené napríklad trstinovým cukrom alebo najnovším hitom-stéviou.
Kečup má len jediný problém. Ako ho dostať z fľašky. Udriete slabo, čuší si v nej ako naše morča
ďalej. Buchnete po fľaši a vyletí von s rýchlosťou Usaina Bolta. Vedci sa roky snažia vyriešiť túto dilemu. Malé vrecká nie sú populárne s výnimkou MacDonald-u. Plastové fľaše prdia hlasno ako vodič kamiónu. Navyše vytvorili z kečupu nevzhľadnú vodovú sračku. Stále nemáme kontrolu nad obsahom fľaše. Americká firma začala vyrábať kečup v plátkoch. Zabalený každý zvlášť v celofáne. Koniec nekontrolovateľnému vytriasaniu a umazaným košeliam. Jednoducho si šupnete plátok do hamburgera ako kartu do bankomatu a hotovo. Do oplátkovej verzie si však sotva namočím hranolčeky a polejem cestoviny. Ešte by na plátkoch mali zapracovať, aby to šlo s tým celofánom i vysrať. Nemuseli by sme si potom utierať ani prdel.
Je aj súčasťou takmer každého krvavého filmu, kde ukrytý v balónikoch teatrálne strieka z rán.
Je korením českej hudobnej scény viac ako 30 rokov.
Je emocionálnou ingredienciou každého srdca. Je určitý druh pocitu. Emócie vychádzajúce zo srdca sú ním poliate ako hranolčeky. Ním možno rozoznať, či pocity človeka vychádzajú zo srdca alebo z hlavy. Slová zo srdca sú nasýtené farbou, chuťou, vôňou. Naproti tomu slová z rozumu nepoznajú kečup. Spýtajte sa srdca.
Takže pokiaľ máte nadbytok rajčín, vyrobte si domáci kečup . V zime pripomenie chuť leta. Pikantná sladká jazda môže začať.
Taká celkom jednoduchá zeleninová omáčka. Je vzdialený príbuzný rybím omáčkam odkiaľ má meno. Predchodca kečupu pochádza z Číny. Do Európy pricestoval Britskými loďami. Američan Heinz mu potom odstránil niektoré odvážne chute a dal mu dnešnú sladkú podobu. Jeho chvíľa prišla s príchodom hranolčekov a hamburgerov. Rozpoznať, čo je dobrý kečup, a nie len osladená nastrúhaná červená tehla, je umenie. Kvalitný kečup sa vyrába z pretlaku. Kilo rajčín rovná sa pol kila kečupu. Zaujímavé, že na Slovensku máme málo rajčín a pretlak sa dováža. Vlna umelých konzervantov zasiahla v 80.-tých rokoch aj kečup, no on sa zaobíde i bez nich. Ale nezaobíde sa bez rajčín. Než sú rajčiny použité na výrobu, prejdú celkom sedemdesiatimi piatimi kontrolami. Komu by sa chceli toľko krát kontrolovať? Preto špekulanti pridajú radšej škrob. Vyslovenou dehonestáciou je cibuľa, či karotka. Zvrátenou bizarnosťou je kečupovo-vanilková zmrzlina alebo mišmaš majonézy a kečupu. Majočap pre lenivcov, ktorí radi miešajú. Niektorí kečup povýšia na omáčku pridaním cvikly, cukety, či mrkvy. Ale on o trápne variácie nestojí. Panuje bez poradcov nemenne viac ako 100 rokov. Kde sa hrabe horčica s 5300 druhmi? Existujú aj varianty, kde sú namiesto paradajok hríby alebo sardinky. Bŕŕ. Musí to byť odporné a nekečupové. A viete si predstaviť v ňom banány? Na Filipínach áno. Hysterickí vyznávači zdravej výživy zrejme siahnu po bio kečupe, neobsahujúcom väčšinou žiadne jablkové pyré ako zahusťovadlo a kukuričný sirup. Bio sú solené často morskou soľou a sladené napríklad trstinovým cukrom alebo najnovším hitom-stéviou.
Kečup má len jediný problém. Ako ho dostať z fľašky. Udriete slabo, čuší si v nej ako naše morča
ďalej. Buchnete po fľaši a vyletí von s rýchlosťou Usaina Bolta. Vedci sa roky snažia vyriešiť túto dilemu. Malé vrecká nie sú populárne s výnimkou MacDonald-u. Plastové fľaše prdia hlasno ako vodič kamiónu. Navyše vytvorili z kečupu nevzhľadnú vodovú sračku. Stále nemáme kontrolu nad obsahom fľaše. Americká firma začala vyrábať kečup v plátkoch. Zabalený každý zvlášť v celofáne. Koniec nekontrolovateľnému vytriasaniu a umazaným košeliam. Jednoducho si šupnete plátok do hamburgera ako kartu do bankomatu a hotovo. Do oplátkovej verzie si však sotva namočím hranolčeky a polejem cestoviny. Ešte by na plátkoch mali zapracovať, aby to šlo s tým celofánom i vysrať. Nemuseli by sme si potom utierať ani prdel.
Je aj súčasťou takmer každého krvavého filmu, kde ukrytý v balónikoch teatrálne strieka z rán.
Je korením českej hudobnej scény viac ako 30 rokov.
Je emocionálnou ingredienciou každého srdca. Je určitý druh pocitu. Emócie vychádzajúce zo srdca sú ním poliate ako hranolčeky. Ním možno rozoznať, či pocity človeka vychádzajú zo srdca alebo z hlavy. Slová zo srdca sú nasýtené farbou, chuťou, vôňou. Naproti tomu slová z rozumu nepoznajú kečup. Spýtajte sa srdca.
7.11.18
Zabudnutá krása Hontu. Post scriptum
Bludárium vyžíva posledné dni babieho leta. Ráno po mojej klávesovej škole mamina rýchlo nakúpila suchý obed a vyrazili sme juhovýchodným smerom. Baterku som bral zbytočne, batérie sa vybili a pre krátkosť času som si nové nekúpil. Škoda, predsa len by sa zišla. Náš malý cieľ boli dierky, nazývané dúpence v okolí Hontianskych Tesárov. Zo Žemberoviec je len cesta druhej triedy, teda nič extra. V Hontianskych Moravciach nás privítala obria Včielka Maja. Smernovník ukazoval na Jeruzalem. Skutočne je v okolí pahorok takého mena. Ja však idem opačným smerom. V Hontianskych Tesároch vybehnem na hlavnú cestu do Zvolena. Motajúci sa Rómovia dávajú tušiť, že blízko Tesárov je osada. Cesta trvala takmer dve hodiny. Auto som zaparkoval na železničnej stanici. Odbočka k železnici je až za obcou. Pri ceste sú smerovníky. Nahodili sme karimory a vyrazili smerom všeobecne severným. Zvon na kostolnej veži ohlasoval poludnie. Podával sa kúsok makového koláča. Vyprážaný karfiol si hovie v chladničke. Kráčali sme popri trati a rozpadnutých budovách. Preskákal som na druhú stranu a hľadám chodník. Mal by byť niekde medzi smrekmi. Je tam však húština. V skutočnosti je nenápadná cestička až za nimi, kde začína roľa.
V diaľke je posed, zamierime teda k nemu. Za nami sa vybral nejaký pár. Pri posede je lavička a smerovník. Doprava k jedno a dvojdierke a doľava k osemdierke a rokline. Kľudne možno objavovanie teda začať na križovatke. Lenivci sem dokonca zašli autom, ako vidieť na stopách. Ideme najprv k osemdierke. Ísť cez pole nie je najlepšia voľba, lebo do lesa nevidíme. Treba sa vydať od lavičiek kúsok rovno a potom doľava do lesa a všímať si zelené šípky. My sme šli chvíľu po poli a potom vhupli do lesa. Vrátili sme sa k počiatku a sledovali konečne šípky na stromoch. Po necelých 500m nenáročným lesným chodníkom sme boli pri info tabuli. Na strome je akási vyblednutá mapka, kde sú dierky. Videli sme provizórne stupienky smerujúce hore. Pevná obuv sa rozhodne zišla! K samotným dierkam idú reťaze. Sú tam síce záseky v skale, ale deti majú problém. Pomáham ich vytiahnuť hore. Zaujímavé miesto. Zospodu nie je vidieť, poskytuje dokonalý úkryt. Komôrky vytesané do tufových skál.V 16st. sa neboráci obyvatelia ukrývali pred krvilačnými Turkami. Kto vie koľko ľudkov sa sem vošlo?
Dolu som schádzal po reťaziach s každou dievkou osve. Druhú polovicu sme sa šmýkaním po prašnom podklade zviezli k chodníku. Tesárska roklina je od dierok pár desiatok metrov. Jednoducho pokračovaním lesnej cesty. Pri vyschnutom koryte je výstavka kamenných bôžikov. Deti samozrejme neodolali a postavili si tiež jedného. Dokonca i s ohrádkou. Na najväčšiu skulptúru dali veniec z papradia, či čo to bolo. Vraj bude z nej princezná. Roklina je tmavá a hlboká ako malý vesmír. Škoda, že suchá. Vodopády môžu byt úchvatné. Voda v riečke je však zriedkavo. Farebnú chaotickú mozaiku na skalách vytvorila meandrujúca rieka. Štiavnický vulkán teda nechŕlil bohvieaké pevné skaly. Tenšie kusy sa dajú zlomiť v ruke. Baby mi hodili zopár šutrov do kufra. Na konci rokliny je priechod úzky ako cesta do neba. Zrazu niečo veľké nad nami zatrepotalo krídlami a odletelo. Vyplašili sme holuba, mladšia bola viac v strese ako operenec.
Vraciame sa po rovnakej lesnej ceste na križovatku pri posede. Zelený smerovník nás vedie s5 k stanici. Tentoraz lesom. Po 200m sme pri dvojdierke. Starší pán čosi hľadá na zemi. Rodinku má v dierkach. Počkáme dolu, kým sa vyfotia a opatrne zlezú dolu. Pod dierkami je murovaná pivnica, ktorá evidentne nemá so skalnými nič spoločné. O5 po strmom úbočí a krátkom drevenom rebríku vyjdeme hore. Dierky majú dve veľké miestnosti. Oproti krpatým osemdierkam, sa v nich môžem postaviť. Od trate nie sú vôbec vidieť. Fotka a la "svaté vo výklenku" a zbehneme dolu. Hneď vedľa je jednodierka. Dostať sa k nej je najväčší adrenalín. Vedie totiž kolmo hore po takmer hladkej skale. Zhora trčí akási požiarna hadica alebo popruh. Už k nej je problém sa dostať. Hore baby ako tak vyliezli. Dolu sme ich už museli istiť. Najmenšia sa viac menej len akosi zošuchla po skale dolu. Nakoľko je lesná cesta blízko trate, už vieme kade sa dostaneme k autu. Popri malom kŕmitku s kamennou soľou vyjdeme von, 50m po roli a sme na trati. Prekročíme zbytočné drôty zo starého mechanického semafora a sme pri chátrajúcich budovách. Výlet nám zabral dve hodinky. Vraciam sa kúsok s5 do rázovitej hontianskej dedinky Lišov. Lišov je malebná obec zapadnutá v doline Štiavnických vrchov. Z Dudiniec sem vedie pekná, upravená cesta alejou stromov. Radi by sme videli ďalšie kamenné obydlia. Ukazovatele nás smerujú. Zastavím v centre dediny pri akejsi žaburine, čo sa tvári byť riekou. Hore poľnou cestou popri typických chýžkach a spadnutých jablkách vojdeme do lesa. Po 500m sme na čistinke. Povyše sú diery kamenného domu vytesaného do pieskovca.
Oproti dupencom je obydlie luxus. Kuchyňa s komínom, spálňa s kamennou posteľou a nočným stolíkom. Priestranné miestnosti. Akýsi obuvník vraj býval v skale ešte po druhej svetovej vojne. Vľavo je temná dlhá miestnosť. Pred ňou opatrne, v podlahe je polmetrová diera. Nikto nevie načo slúžila. Možno ako únikový východ. Ja tvrdím, že stade vyskočia sitnianski rytieri. Baterku nemáme, drahá naštartuje svetlušku v mobile. Môj fotoaparát osvetlí viac. Miestnosť má asi 10m do dĺžky a 3m do šírky. Okrem zápachu vlhkoby nie je v nej nič zaujímavé. Pomotáme sa po obydlí a vraciame sa do dediny. Ani som netušil, že západným smerom nie je jediné skalné obydlie. Ďalšie je vraj na druhom konci dediny. Je ešte čas, tak sa vyberiem k múzeu. Aspoň pozriem pohľadnice. Maľované domy si nemožno nevšimnúť. Pre mňa trocha nelogicky je v sobotu zatvorené. Múzeum tvoria tri domy. Vstup je v hornom dome č.13. Potiahnutím za plechového kohúta pri bráne baby privolali správcu. Prvý dom je vyše sto ročná usadlosť s pôvodným interiérom zo začiatku 20.storočia. V dome sú tri izby. Jedna zariadená ako spálňa so svadobnými figurínami, potom kuchyňa a hospodárska izba. V ďalšej miestnosti so zvlášť vchodom sú funkčné tkáčske stavy. Milý, no stručný sprievodca nás oboznámil s históriou. Povyše domu je novo vybudovaná replika keltského obydlia. Je celkom zaujímavo postavené z prírodných materiálov, ktoré poskytuje okolitá príroda. Bez jediného klinca.
Druhý dom je momentálne v prestavbe. Správcovia z domčeka robia hostinec. Posledný zrekonštruovaný dom je, v Európe unikátne, múzeum masiek. Pôsobivý čin jedného pána, ktorý masky zbiera 40 rokov. V zbierke ich má vyše 400 a mám dojem, že už i ostatní obyvatelia dedinky sa zapojili. Hneď pri vstupe je malý obchodík so suvenírmi a pokladňa. Symbolické vstupné za štyri osoby bolo 3Eur. V prvej miestnosti je najnovšia a najstaršia až 5000 rokov stará maska, ktorá sa dávala múmiám na tvár. Je pochopiteľne zreštaurovaná. Ďalšia izba je venovaná africkým maskám z ebonitu a slonoviny. Niektoré slúžili ako pas pri návšteve toho-ktorého kmeňa. V poslednej miestnosti sú veľké, fašiangové masky. Ochotná pani sprievodkyňa nám dokonca nejaké masky požičala a mohli sme sa s nimi vyfotiť. Užili sme si smiechu, masky pôsobia vskutku komicky. Spodnou bránkou sme vyšli von. I malá obec dokáže veľké skutky. Stačí pár nadšencov pre zachovanie hontianskej kultúry. Lišov je dôkazom. Môžeme byť hrdí, že sa nájdu mladí ľudia, ktorí chcú zachovať naše tradície. Rozhodujeme sa ísť do Dudiniec na večeru a prejsť sa po parku. Park je niečo medzi promenádou a lúkou. Urobili sme si malý okruh a obišli kúpele. Väčší okruh je cez lesopark. Počujeme od štadióna, že sa hrá miestna futbalová liga. Kráčame popri zrekonštruovanom kúpalisku Dudinka a živom prameni v podobe žlto-bielej travertínovej kopy, ktorá pripomína veľkú parenú buchtu poliatu maslom. Ideme popri mŕtvych sivých prameňoch Šípková Ruženka a Tatársky prameň až k rímskym kúpeľom.
32 vaničiek vydlabaných v travertínovej skale slúžilo ešte aj po znárodnení, pokiaľ sa nenarazil nový vrt a "rímsky" vyschol ako indiánska babička. Či sa v nich naozaj čľapkali vojaci Marka Aurélia je otázne. Sú však raritou regiónu. V kúpeľnom parku sú cvičiace kladiny, bicykle, škripce a iné mučiace nástroje, ktoré u nás ani nechyrovať. Tobôž v samotných kúpeľoch.
Na večeru napokon ideme osvedčenému Hofferovi za Nitrou. Mne to vyhovuje, nemusím šoférovať celú cestu po tme.Navyše sa jazdí jak na autodrome. Traja sa napríklad išli obiehať pred Levicami. Pomníčky pri ceste vypovedajú veľa. Za Vráblami horia sviečky ako memento tragédie z pred troch rokov. Baby si brúsia zuby na špagety, no zbytočne. Nepodávajú. Schrumstnú rezne, ja cestovinu so špenátom. Pred ôsmou štrngoceme s kľúčami pred barákom.
Takže okrem Kysúc sme sa tento rok zatúlali do všetkých regiónov Slovenska. Skutočne. Od horúcich rovín Záhoria a Abova, po chladné a zamračené vrchy na Liptove, či Horehroní. Naháňali vietor nad rozsiahlymi lánmi pšenice na Podunajsku alebo kráčali tichými stráňami na Zemplíne. Navštívili Spiš a jeho tri veľké národné parky, ale i skryté perly maličkej rezervácie na Honte. Vnárali sa do hlbín tmavých jaskýň na Gemeri a vystúpali hore na 1600m vysoký Choč na Orave. Dňom i nocou.To všetko na malom kúsku našej krajiny krásnej ako tisickrát zväčšená pohľadnica. Užili sme si výlety do sýtosti. Cez dlhé zimné večery otvoríme veľkú knihu spomienok a budeme v nej čítať.
 |
| Po okraji poľa ide cestička k jedno a dvojdierke. |
V diaľke je posed, zamierime teda k nemu. Za nami sa vybral nejaký pár. Pri posede je lavička a smerovník. Doprava k jedno a dvojdierke a doľava k osemdierke a rokline. Kľudne možno objavovanie teda začať na križovatke. Lenivci sem dokonca zašli autom, ako vidieť na stopách. Ideme najprv k osemdierke. Ísť cez pole nie je najlepšia voľba, lebo do lesa nevidíme. Treba sa vydať od lavičiek kúsok rovno a potom doľava do lesa a všímať si zelené šípky. My sme šli chvíľu po poli a potom vhupli do lesa. Vrátili sme sa k počiatku a sledovali konečne šípky na stromoch. Po necelých 500m nenáročným lesným chodníkom sme boli pri info tabuli. Na strome je akási vyblednutá mapka, kde sú dierky. Videli sme provizórne stupienky smerujúce hore. Pevná obuv sa rozhodne zišla! K samotným dierkam idú reťaze. Sú tam síce záseky v skale, ale deti majú problém. Pomáham ich vytiahnuť hore. Zaujímavé miesto. Zospodu nie je vidieť, poskytuje dokonalý úkryt. Komôrky vytesané do tufových skál.V 16st. sa neboráci obyvatelia ukrývali pred krvilačnými Turkami. Kto vie koľko ľudkov sa sem vošlo?
 |
| Záhadné pradávne skrýše. |
Dolu som schádzal po reťaziach s každou dievkou osve. Druhú polovicu sme sa šmýkaním po prašnom podklade zviezli k chodníku. Tesárska roklina je od dierok pár desiatok metrov. Jednoducho pokračovaním lesnej cesty. Pri vyschnutom koryte je výstavka kamenných bôžikov. Deti samozrejme neodolali a postavili si tiež jedného. Dokonca i s ohrádkou. Na najväčšiu skulptúru dali veniec z papradia, či čo to bolo. Vraj bude z nej princezná. Roklina je tmavá a hlboká ako malý vesmír. Škoda, že suchá. Vodopády môžu byt úchvatné. Voda v riečke je však zriedkavo. Farebnú chaotickú mozaiku na skalách vytvorila meandrujúca rieka. Štiavnický vulkán teda nechŕlil bohvieaké pevné skaly. Tenšie kusy sa dajú zlomiť v ruke. Baby mi hodili zopár šutrov do kufra. Na konci rokliny je priechod úzky ako cesta do neba. Zrazu niečo veľké nad nami zatrepotalo krídlami a odletelo. Vyplašili sme holuba, mladšia bola viac v strese ako operenec.
 |
| V najhlbšom mieste má roklina 8m. |
 |
| Lišovské Flinstonovo. Aj počas leta je v kamennom obydlí 10°C. |
Oproti dupencom je obydlie luxus. Kuchyňa s komínom, spálňa s kamennou posteľou a nočným stolíkom. Priestranné miestnosti. Akýsi obuvník vraj býval v skale ešte po druhej svetovej vojne. Vľavo je temná dlhá miestnosť. Pred ňou opatrne, v podlahe je polmetrová diera. Nikto nevie načo slúžila. Možno ako únikový východ. Ja tvrdím, že stade vyskočia sitnianski rytieri. Baterku nemáme, drahá naštartuje svetlušku v mobile. Môj fotoaparát osvetlí viac. Miestnosť má asi 10m do dĺžky a 3m do šírky. Okrem zápachu vlhkoby nie je v nej nič zaujímavé. Pomotáme sa po obydlí a vraciame sa do dediny. Ani som netušil, že západným smerom nie je jediné skalné obydlie. Ďalšie je vraj na druhom konci dediny. Je ešte čas, tak sa vyberiem k múzeu. Aspoň pozriem pohľadnice. Maľované domy si nemožno nevšimnúť. Pre mňa trocha nelogicky je v sobotu zatvorené. Múzeum tvoria tri domy. Vstup je v hornom dome č.13. Potiahnutím za plechového kohúta pri bráne baby privolali správcu. Prvý dom je vyše sto ročná usadlosť s pôvodným interiérom zo začiatku 20.storočia. V dome sú tri izby. Jedna zariadená ako spálňa so svadobnými figurínami, potom kuchyňa a hospodárska izba. V ďalšej miestnosti so zvlášť vchodom sú funkčné tkáčske stavy. Milý, no stručný sprievodca nás oboznámil s históriou. Povyše domu je novo vybudovaná replika keltského obydlia. Je celkom zaujímavo postavené z prírodných materiálov, ktoré poskytuje okolitá príroda. Bez jediného klinca.
 |
| Dvor v múzeu Lišov s keltským obydlím. |
Druhý dom je momentálne v prestavbe. Správcovia z domčeka robia hostinec. Posledný zrekonštruovaný dom je, v Európe unikátne, múzeum masiek. Pôsobivý čin jedného pána, ktorý masky zbiera 40 rokov. V zbierke ich má vyše 400 a mám dojem, že už i ostatní obyvatelia dedinky sa zapojili. Hneď pri vstupe je malý obchodík so suvenírmi a pokladňa. Symbolické vstupné za štyri osoby bolo 3Eur. V prvej miestnosti je najnovšia a najstaršia až 5000 rokov stará maska, ktorá sa dávala múmiám na tvár. Je pochopiteľne zreštaurovaná. Ďalšia izba je venovaná africkým maskám z ebonitu a slonoviny. Niektoré slúžili ako pas pri návšteve toho-ktorého kmeňa. V poslednej miestnosti sú veľké, fašiangové masky. Ochotná pani sprievodkyňa nám dokonca nejaké masky požičala a mohli sme sa s nimi vyfotiť. Užili sme si smiechu, masky pôsobia vskutku komicky. Spodnou bránkou sme vyšli von. I malá obec dokáže veľké skutky. Stačí pár nadšencov pre zachovanie hontianskej kultúry. Lišov je dôkazom. Môžeme byť hrdí, že sa nájdu mladí ľudia, ktorí chcú zachovať naše tradície. Rozhodujeme sa ísť do Dudiniec na večeru a prejsť sa po parku. Park je niečo medzi promenádou a lúkou. Urobili sme si malý okruh a obišli kúpele. Väčší okruh je cez lesopark. Počujeme od štadióna, že sa hrá miestna futbalová liga. Kráčame popri zrekonštruovanom kúpalisku Dudinka a živom prameni v podobe žlto-bielej travertínovej kopy, ktorá pripomína veľkú parenú buchtu poliatu maslom. Ideme popri mŕtvych sivých prameňoch Šípková Ruženka a Tatársky prameň až k rímskym kúpeľom.
 |
| Jediný živý prameň v Dudinciach. |
32 vaničiek vydlabaných v travertínovej skale slúžilo ešte aj po znárodnení, pokiaľ sa nenarazil nový vrt a "rímsky" vyschol ako indiánska babička. Či sa v nich naozaj čľapkali vojaci Marka Aurélia je otázne. Sú však raritou regiónu. V kúpeľnom parku sú cvičiace kladiny, bicykle, škripce a iné mučiace nástroje, ktoré u nás ani nechyrovať. Tobôž v samotných kúpeľoch.
 |
| Realita rímskych kúpeľov je prozaickejšia. Vydlabané boli na prelome 19. a 20. st. |
Na večeru napokon ideme osvedčenému Hofferovi za Nitrou. Mne to vyhovuje, nemusím šoférovať celú cestu po tme.Navyše sa jazdí jak na autodrome. Traja sa napríklad išli obiehať pred Levicami. Pomníčky pri ceste vypovedajú veľa. Za Vráblami horia sviečky ako memento tragédie z pred troch rokov. Baby si brúsia zuby na špagety, no zbytočne. Nepodávajú. Schrumstnú rezne, ja cestovinu so špenátom. Pred ôsmou štrngoceme s kľúčami pred barákom.
Takže okrem Kysúc sme sa tento rok zatúlali do všetkých regiónov Slovenska. Skutočne. Od horúcich rovín Záhoria a Abova, po chladné a zamračené vrchy na Liptove, či Horehroní. Naháňali vietor nad rozsiahlymi lánmi pšenice na Podunajsku alebo kráčali tichými stráňami na Zemplíne. Navštívili Spiš a jeho tri veľké národné parky, ale i skryté perly maličkej rezervácie na Honte. Vnárali sa do hlbín tmavých jaskýň na Gemeri a vystúpali hore na 1600m vysoký Choč na Orave. Dňom i nocou.To všetko na malom kúsku našej krajiny krásnej ako tisickrát zväčšená pohľadnica. Užili sme si výlety do sýtosti. Cez dlhé zimné večery otvoríme veľkú knihu spomienok a budeme v nej čítať.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)