Kečup

Je ingredienciou takmer každého jedla. Hranolčeky bez kečupu sú ako futbal bez piva. Kráľ a bonviván pochutín v USA a Británií.  Niektorí sú schopní si s ním poliať takmer každé jedlo a košeľu. Konzumácia je taká vysoká, že skresľuje údaje v Spojených štátoch o spotrebe zeleniny. U nás nemá takú oddanú fanúšikovskú základňu. V Číne, čuduj sa svet, paradajkový kečup nepoznajú vôbec. Vonia po letných rajčinách. Je jemný ako pohladenie od mamy alebo páli ako facka od otca. Ja ani moje dievčatá si nevieme bez neho predstaviť väčšinu obľúbených jedál. Keď sa nám míňa, objíme nás panika. Možno sú naše chuťové preferencie na zamyslenie.
Taká celkom jednoduchá zeleninová omáčka. Je vzdialený príbuzný rybím omáčkam odkiaľ má meno. Predchodca kečupu pochádza z Číny. Do Európy pricestoval Britskými loďami. Američan Heinz mu potom odstránil niektoré odvážne chute a dal mu dnešnú sladkú podobu. Jeho chvíľa prišla s príchodom hranolčekov a hamburgerov. Rozpoznať, čo je dobrý kečup, a nie len osladená nastrúhaná červená tehla, je umenie. Kvalitný kečup sa vyrába z pretlaku. Kilo rajčín rovná sa pol kila kečupu. Zaujímavé, že na Slovensku máme málo rajčín a pretlak sa dováža. Vlna umelých konzervantov zasiahla v 80.-tých rokoch aj kečup, no on sa zaobíde i bez nich. Ale nezaobíde sa bez rajčín. Než sú rajčiny použité na výrobu, prejdú celkom sedemdesiatimi piatimi kontrolami. Komu by sa chceli toľko krát kontrolovať? Preto špekulanti pridajú radšej škrob. Vyslovenou dehonestáciou je cibuľa, či karotka. Zvrátenou bizarnosťou je kečupovo-vanilková zmrzlina alebo mišmaš majonézy a kečupu. Majočap pre lenivcov, ktorí radi miešajú. Niektorí kečup povýšia na omáčku pridaním cvikly, cukety, či mrkvy. Ale on o trápne variácie nestojí. Panuje bez poradcov nemenne viac ako 100 rokov. Kde sa hrabe horčica s 5300 druhmi? Existujú aj varianty, kde sú namiesto paradajok hríby alebo sardinky. Bŕŕ. Musí to byť odporné a nekečupové. A viete si predstaviť v ňom banány? Na Filipínach áno. Hysterickí vyznávači zdravej výživy zrejme siahnu po bio kečupe, neobsahujúcom väčšinou žiadne jablkové pyré ako zahusťovadlo a kukuričný sirup. Bio sú solené často morskou soľou a sladené napríklad trstinovým cukrom alebo najnovším hitom-stéviou. 
Kečup má len jediný problém. Ako ho dostať z fľašky. Udriete slabo, čuší si v nej ako naše morča
ďalej. Buchnete po fľaši a vyletí von s rýchlosťou Usaina Bolta. Vedci sa roky snažia vyriešiť túto dilemu. Malé vrecká nie sú populárne s výnimkou MacDonald-u. Plastové fľaše prdia hlasno ako vodič kamiónu. Navyše vytvorili z kečupu nevzhľadnú vodovú sračku. Stále nemáme kontrolu nad obsahom fľaše. Americká firma začala vyrábať kečup v plátkoch. Zabalený každý zvlášť v celofáne. Koniec nekontrolovateľnému vytriasaniu a umazaným košeliam. Jednoducho si šupnete plátok do hamburgera ako kartu do bankomatu a hotovo. Do oplátkovej verzie si však sotva namočím hranolčeky a polejem cestoviny. Ešte by na plátkoch mali zapracovať, aby to šlo s tým celofánom i vysrať. Nemuseli by sme si potom utierať ani prdel.
Je aj súčasťou takmer každého krvavého filmu, kde ukrytý v balónikoch teatrálne strieka z rán.
Je korením českej hudobnej scény viac ako 30 rokov.
Je emocionálnou ingredienciou každého srdca. Je určitý druh pocitu.  Emócie vychádzajúce zo srdca sú ním poliate ako hranolčeky. Ním možno rozoznať, či pocity človeka vychádzajú zo srdca alebo z hlavy. Slová zo srdca sú nasýtené farbou, chuťou, vôňou. Naproti tomu slová z rozumu nepoznajú kečup. Spýtajte sa srdca.

Ako raz jeden múdry človek povedal: "Ak nemáte omáčku, potom ste stratený, ale môžete sa tiež stratiť v omáčke."

Takže pokiaľ máte nadbytok rajčín, vyrobte si domáci kečup . V zime pripomenie chuť leta. Pikantná sladká jazda môže začať.