Snímka Zvieracia kazajka (The Jacket), ktorá mala byť adaptáciou románu J. Londona Tulák po hviezdach je okrem fabuly úplne iná. Podobne aj Bobby Deerfield, ktorý ma v titule "podľa knihy E.M. Remarque Nebo nepozná vyvolených". Preto ich tu ani nebudem porovnávať. Odohrávajú sa v inej dobe a dosť sa odlišujú.
Filmu režiséra P.Kaufamna "Nesnesitelná lehkost bytí" z r.1988, ktorý sa pokúša priblížiť knihu M. Kunderu s rovnomenným názvom, chýba duch knihy ako sa vyjadril spisovateľ. Viac už ani nedovolil iné adaptácie jeho kníh. Je to pravda, spisovateľ má rôzne úvahy, ktoré vo filme ťažko zobraziť (napr. o hovne). I keď režisér sa snažil. Ono je to vždy neľahká úloha. Z môjho pohľadu mi tam nesedí aj herecké obsadenie. Pre atmosféru odohrávajúcu sa v ČSSR, by sa patrilo tam mať slovanské typy tvárí. Tomáš vyzerá nepresvedčivo. Vymyslená je svadobná scéna. V knihe svadba Tomáša s Terezou je spomenutá jednou vetou. V Curichu príde Tomáš za Sabinou do hotela na prvý krát, nie až druhý (vo filme sa najprv stretnú na priváte). Režisér sa asi vyžíval v scéne, kde Sabina s Terezou behajú nahé, čoby modelky pre akty. V knihe je fotenie podané trocha inak a ani príchod Franza ich nevyruší. Tereza sa s Franzom nikdy nestretne. Franzov osud je vo filme v podstate vynechaný.
Ďalšia veľmi pekná kniha od J.Irvinga "Modlitba za Owena Meanyho" sa dočkala čiastočného spracovania v r.1998 od režiséra M.S. Johnsona. Čiastočná preto, lebo príbeh nie je úplny a veľa situácií je iných. Zamenené sú všetky románové mená. Film sa aj volá Simon Birch. Odlišuje sa dosť od knihy a je to len voľný motív. Predovšetkým Simon (Owen) nezomrie ako 12-ročný, ale neskôr. Scéna s hľadaním osudovej loptičky v kabinete telocvikára je vymyslená. Owen pásovcovi odtrhol predné laby, vo filme nie. Režírovania vianočného divadla sa v knihe chopil Owen a nie učiteľka (tú presvedčil). Celá to vianočné predstavenie bolo trocha inak. A napokon aj smrť Simona je skoršia o 10 rokov. I tu je to len voľný námet podľa knihy.
Známa kniha, veľrybárska biblia, od H.Mellvila Biela veľryba bola sfilmovaná viac krát. Ja som zrel tu novšiu, 2 dielnu, adaptáciu z r.2011. Vyzerá ako tá najvydarenejšia, i keď od knihy sa dosť odlišuje.
Samozrejme film nemôže obsiahnuť vyše 500 stranovú knihu, a tak sa vo filme dozvieme len veľmi málo o veľrybách a ich lovcoch. Film, aby bol pútavý je hlavne zameraný na honbu za Moby Dickom. Pip na začiatku vôbec nevystupuje a Izmael sa nezoznámi s Taštegom v Nentuckete, ale o dedinu a krčmu skôr. Kapitán Achab neinzultuje Ismaela na lodi a Izmael sa s ním vôbec nedá vo filme dokopy. V knihe vystupuje Izmael viac-menej len ako rozprávač. Starbuck nebol až tak ostro proti honbe za veľrybou ako vo filme. Prenasledovanie trvalo 3 dni, nie jednu scénu. Scéna umierajúceho Pipa a Starbucka je vo filme vymyslená. A k veľrybe nebol posmrtne pripútaný kapitán Achab, ale Parsí.
21.2.13
Školenie
Od nudy, a preto, aby som sa udržal v bdelom stave som začal písať tieto riadky počas sedenia na celotýždennom školení.
Celotýždňové školenie začalo neskôr o 13.45h. Chorvátski kolegovia meškali kvôli sneženiu.
A to išiel regulérnou rýchlosťou 140km/h (na Jadrane si ich policajti ani nevšimnú). Najprv som sa dozvedel koľko a pri čom sa budem nudiť. Bolo nás 8. Prvá odpadla kolegyňa a viac som ju v týždni nevidel. Potom to prestalo aj vedúceho baviť. Po polhodine prišla kríza aj na mňa. Strašne, ukrutne som sa premáhal. A píšem. Len tak, čo ma napadne. Niektoré fixy na tabuľu sú dobré iba prvýkrát. Sekretárka, teraz eufemisticky asistentka, priniesla kávičku a keksíky. Je 15.30h a vonkajšie dvere sa otvárajú častejšie. Kolegovia odchádzajú domov, ja tu ešte trčím. Druhá kolegyňa - Jadranka (fyzicky podobná prvej) odchádza von telefonovať. Realizátor priniesol vzorku filtra. Kto si má pamätať, že je to pre moju skriňu. Bol tam švédsky stôl s filtrami a ventilátormi.Po banáne a prestávke prišiel kolega robiaci prašné testy. Bavili sme sa ako testovať nešťastné skrine. Je s nimi momentálne problém. Nakoniec sa zistilo, že filtre sú zle vyrobené. O pol piatej som sa zdvihol a vypochodoval zo školiacej miestnosti.
5.2.Po bezsennej noci chorvát. kolegov a sčasti aj mojej, sme po 9h usadli na pokračovanie nekonečnej debaty o filtroch a podobných prkotinách. Tak to vidím, že o 15h to zapichneme.Všetci majú porady. To mi vyhovuje. Idem do divadla. Som zvedavý, či tam používajú jemný filter ako naša firma. Mal by pohltiť vírusy, čo by bolo na aktuálnu epidémiu chrípky vhodné. Tvárime sa, že používame filtre s určitou ohňovzdornosťou. Vyzerá však, že žiadny náš dodávateľ to nespĺňa, resp. nemá. Cez to všetko, jeden z našich filtrov by som použil do vysávača. Aj po zrevidovaní ma školiaci dokument mnoho chýb. Vedúcemu sa nezdá, že nepoužívame tabuľu. Ale to sa zmenilo. Samé vzorce a krivky. Keby aspoň ženské. Pokles tlaku a otáčiek. Mne poklesávajú zasa viečka a krúti sa huba. Stále cítim cesnak zo včerajška. Na Slovensku klimatizácie nie sú rozšírené, ale v Chorvátsku sú "in", hoci naši kolegovia ich nemajú. Švédi zasa s klimatizáciami kúria. len sa tomu hovorí tepelné čerpadlo, že. poobede sa ozývajú s kuchynky hlasy kávičkárov. My máme kávu tu. Čaj si môžem obejdnať aj vypiť on-line. Slez maurský je farbiaci čaj. Len pridaj citrus. Malý a veľký vedúci si určite značia časy a hlasy kolegov v kuchynke. Vedúci to nakoniec nevydrž a dáva si zadarmo ponúknutú kávu. Kolega dostáva krízu. Vonku je tiež kríza. Prší. Rusi nechcú mať vonku klimatizáciu. Boja sa, že im ju ukradnú. Zákazník rozpráva, aký je zelený, a pritom používa obyčajné zariadenie. Je lacnejšie. Na záver máme problém s diagramami. Neviem na čom mi budú. Aj sme si posvietili, ale v hlavách sa nerozsvietilo. Ešte sme ich ani nezačali čítať a autori sa vrtia v hrobe.
6.2. Pred pokračovaním som počúval hlasnú diskusiu ako zakladať časti nekonečného
transferu skríň. Na budove oproti je pod každým oknom lastovičie hniezdo. Teraz sú pochopiteľne
prázdne. Vyvolení hrali včera squash. Nebolo to o tom, kto bol na školení, ale o tom, kto
športuje. Nahovno, že vedúci je súťaživý. Pre nás lenivých alebo neprispôsobivých akcie neusporadúva. Stále sme nezačali. Zasa sledujem švédske vysielani o novinkách v produktoch. Po poldruhej hodine sme konečne začali baviť ako zlúčiť nezlúčiteľné. Teda skrine. To bude dlhá cesta.
Po obede som sa snažil vžiť do predstáv produktového manažéra ako bude vyzerať nová skriňa.
Miluje čínsky dizajn skríň. Úplne sa v nej vidí strčený. A jediná, ktorej cenu už asi neznížime. To bude tiež dlhá cesta. Kolega z jadranského pobrežia je vážnivo zapálený a teda hlučný. Radi by sme mali čínske ceny, európsku kvalitu a americký zisk. O 15h sme to zabalili.
7.2. I dnes ma vytiahli na prezentáciu o klimatizáciách. Európsky dodávateľ, resp. zástupca si našiel čas. Rozmrzelo som išiel a teraz tvrdnem celé doobedie. Na stole pribudli oriešky. Monológ strategického nákupcu, či honosnejšie manažéra komodít. On asi nie je ešte otrávený tými istými ksichtami, a tak mele hubou. Kým príde díler, radia sa, čo mu povedať a čo nie. Ten bude z tých vízií úplne hotový. Vedúci sa ako malí chlapci boli hrať s filtrom. Zapálili ho, či spĺňa normu. Požiarny poplach nebol, takže prešiel testom. Samozrejeme, čakáme na oficiálny certifikát. Neskôr pribudol kolega, ktorý bol zachraňovať strom-memorabíliu, div nie fosíliu uprostred námestia. Má 30 rokov. Strom spasený nebol. Nech si ho adoptuje. Aj kravičku si už môže. Konečne sa volá dílerovi: "Alberto, kdeže si?" Za akademický čas to stíha. Kolo predstavovania, kolo prezentácií. Koľko som ich už zažil. Alebrtovi sako osral vták. Vie o tom? Prichádza na mňa o5 kríza. Po dlhom Albertovom sóle, sme sa ukázali aj ako nespokojný zákazník. Naša krajina je povestná jamami na cestách. Šťastnú cestu teda prajeme na Jadran. Po obede som zasadol na tvrdú stolicu zasa. Tentoraz už nebudem mať čas na písanie. Najprv sa vyvetrala negatívna energia po porade s prezidentom (to ako pre inžiniering). Trápenie mozgových závitov bolo prerušené akútnym zápalom riešť iní veci. Takže po hodinke sme skončili. Z robotou som sa nemohol rozlúčiť. Meškali vlaky, a tak som nažhavil telefónne linky a zjednal si odvoz domov. Aspoň na niečo sú tu tí Švédi.
8.2. Zasa sa vyskytli urgentné veci a hneď sme nenabehli do myšlienok produk. managéra. Veľa toho leita vo vzduchu, ale na ničom sme sa nedohodli. Ostane to nakoniec na mne. Čo vymyslím?
Celotýždňové školenie začalo neskôr o 13.45h. Chorvátski kolegovia meškali kvôli sneženiu.
A to išiel regulérnou rýchlosťou 140km/h (na Jadrane si ich policajti ani nevšimnú). Najprv som sa dozvedel koľko a pri čom sa budem nudiť. Bolo nás 8. Prvá odpadla kolegyňa a viac som ju v týždni nevidel. Potom to prestalo aj vedúceho baviť. Po polhodine prišla kríza aj na mňa. Strašne, ukrutne som sa premáhal. A píšem. Len tak, čo ma napadne. Niektoré fixy na tabuľu sú dobré iba prvýkrát. Sekretárka, teraz eufemisticky asistentka, priniesla kávičku a keksíky. Je 15.30h a vonkajšie dvere sa otvárajú častejšie. Kolegovia odchádzajú domov, ja tu ešte trčím. Druhá kolegyňa - Jadranka (fyzicky podobná prvej) odchádza von telefonovať. Realizátor priniesol vzorku filtra. Kto si má pamätať, že je to pre moju skriňu. Bol tam švédsky stôl s filtrami a ventilátormi.Po banáne a prestávke prišiel kolega robiaci prašné testy. Bavili sme sa ako testovať nešťastné skrine. Je s nimi momentálne problém. Nakoniec sa zistilo, že filtre sú zle vyrobené. O pol piatej som sa zdvihol a vypochodoval zo školiacej miestnosti.
5.2.Po bezsennej noci chorvát. kolegov a sčasti aj mojej, sme po 9h usadli na pokračovanie nekonečnej debaty o filtroch a podobných prkotinách. Tak to vidím, že o 15h to zapichneme.Všetci majú porady. To mi vyhovuje. Idem do divadla. Som zvedavý, či tam používajú jemný filter ako naša firma. Mal by pohltiť vírusy, čo by bolo na aktuálnu epidémiu chrípky vhodné. Tvárime sa, že používame filtre s určitou ohňovzdornosťou. Vyzerá však, že žiadny náš dodávateľ to nespĺňa, resp. nemá. Cez to všetko, jeden z našich filtrov by som použil do vysávača. Aj po zrevidovaní ma školiaci dokument mnoho chýb. Vedúcemu sa nezdá, že nepoužívame tabuľu. Ale to sa zmenilo. Samé vzorce a krivky. Keby aspoň ženské. Pokles tlaku a otáčiek. Mne poklesávajú zasa viečka a krúti sa huba. Stále cítim cesnak zo včerajška. Na Slovensku klimatizácie nie sú rozšírené, ale v Chorvátsku sú "in", hoci naši kolegovia ich nemajú. Švédi zasa s klimatizáciami kúria. len sa tomu hovorí tepelné čerpadlo, že. poobede sa ozývajú s kuchynky hlasy kávičkárov. My máme kávu tu. Čaj si môžem obejdnať aj vypiť on-line. Slez maurský je farbiaci čaj. Len pridaj citrus. Malý a veľký vedúci si určite značia časy a hlasy kolegov v kuchynke. Vedúci to nakoniec nevydrž a dáva si zadarmo ponúknutú kávu. Kolega dostáva krízu. Vonku je tiež kríza. Prší. Rusi nechcú mať vonku klimatizáciu. Boja sa, že im ju ukradnú. Zákazník rozpráva, aký je zelený, a pritom používa obyčajné zariadenie. Je lacnejšie. Na záver máme problém s diagramami. Neviem na čom mi budú. Aj sme si posvietili, ale v hlavách sa nerozsvietilo. Ešte sme ich ani nezačali čítať a autori sa vrtia v hrobe.
6.2. Pred pokračovaním som počúval hlasnú diskusiu ako zakladať časti nekonečného
transferu skríň. Na budove oproti je pod každým oknom lastovičie hniezdo. Teraz sú pochopiteľne
prázdne. Vyvolení hrali včera squash. Nebolo to o tom, kto bol na školení, ale o tom, kto
športuje. Nahovno, že vedúci je súťaživý. Pre nás lenivých alebo neprispôsobivých akcie neusporadúva. Stále sme nezačali. Zasa sledujem švédske vysielani o novinkách v produktoch. Po poldruhej hodine sme konečne začali baviť ako zlúčiť nezlúčiteľné. Teda skrine. To bude dlhá cesta.
Po obede som sa snažil vžiť do predstáv produktového manažéra ako bude vyzerať nová skriňa.
Miluje čínsky dizajn skríň. Úplne sa v nej vidí strčený. A jediná, ktorej cenu už asi neznížime. To bude tiež dlhá cesta. Kolega z jadranského pobrežia je vážnivo zapálený a teda hlučný. Radi by sme mali čínske ceny, európsku kvalitu a americký zisk. O 15h sme to zabalili.
7.2. I dnes ma vytiahli na prezentáciu o klimatizáciách. Európsky dodávateľ, resp. zástupca si našiel čas. Rozmrzelo som išiel a teraz tvrdnem celé doobedie. Na stole pribudli oriešky. Monológ strategického nákupcu, či honosnejšie manažéra komodít. On asi nie je ešte otrávený tými istými ksichtami, a tak mele hubou. Kým príde díler, radia sa, čo mu povedať a čo nie. Ten bude z tých vízií úplne hotový. Vedúci sa ako malí chlapci boli hrať s filtrom. Zapálili ho, či spĺňa normu. Požiarny poplach nebol, takže prešiel testom. Samozrejeme, čakáme na oficiálny certifikát. Neskôr pribudol kolega, ktorý bol zachraňovať strom-memorabíliu, div nie fosíliu uprostred námestia. Má 30 rokov. Strom spasený nebol. Nech si ho adoptuje. Aj kravičku si už môže. Konečne sa volá dílerovi: "Alberto, kdeže si?" Za akademický čas to stíha. Kolo predstavovania, kolo prezentácií. Koľko som ich už zažil. Alebrtovi sako osral vták. Vie o tom? Prichádza na mňa o5 kríza. Po dlhom Albertovom sóle, sme sa ukázali aj ako nespokojný zákazník. Naša krajina je povestná jamami na cestách. Šťastnú cestu teda prajeme na Jadran. Po obede som zasadol na tvrdú stolicu zasa. Tentoraz už nebudem mať čas na písanie. Najprv sa vyvetrala negatívna energia po porade s prezidentom (to ako pre inžiniering). Trápenie mozgových závitov bolo prerušené akútnym zápalom riešť iní veci. Takže po hodinke sme skončili. Z robotou som sa nemohol rozlúčiť. Meškali vlaky, a tak som nažhavil telefónne linky a zjednal si odvoz domov. Aspoň na niečo sú tu tí Švédi.
8.2. Zasa sa vyskytli urgentné veci a hneď sme nenabehli do myšlienok produk. managéra. Veľa toho leita vo vzduchu, ale na ničom sme sa nedohodli. Ostane to nakoniec na mne. Čo vymyslím?
12.2.13
Fantastická štvorka naživo v akcii
Samé päťročnice tento rok. 5 ročný plán šetrenia, 5 ročný Barrosov plán, 5 ročná snehová nádielka.
Už je to ako za boľševika a RVHP. O inej päťročnici však budem písať. Dnes je deň len pre moju princezničku a kráľovnú všech moří.
S jedením je to beh na dlhé trate. Bojuje s jedlom a my spolu s ňou. Všetko možné ju zaujíma. Vie sa aj sama najesť, ale radšej si zavolá jedného z nás. Len výnimočne zje skôr ako mladšia.
Zo škôlky má oplzlé reči ako "Ja nebudem pozerať." "Ja nechcem hento a toto". Čím je na ňu mama lepšia, tým je ona horšia, papulnatejšia.
S mladšou sa vie viac zabaviť, upútať. Dlhé debaty vedieme o nadpozemských a podpozemských veciach, teda nebi a pekle. Snažíme sa celá rodina v tých rozprávkach zosúladiť a nezamotať. Každý vie, o čom ten predtým hovoril, aby nadviazal. Večerné rozhovory nahradili rozprávky. Žeby ju knihy bavili?
V triede je najmenšia. Dvakrát ani nemá byť po kom vysoká. Pri kúpaní sme sa vrátili do cirkusu spred roka. Pokusy o vytretie vlastného zadku končia žalostne a tejto nevďačnej úlohy sa stále ujímajú rodičia.
Kreslenie sa zlepšilo, už sú tam tvary. Najviac teraz kreslí čertov.
Dnes bola prvýkrát oslava s kamoškami. Vytvorili si fantastickú štvorku, ktorá tam vystrája. Teraz nám to prišli predviesť domov. Učiteľka mala zoznam, ktoré deti mamina vyzdvihne. Už zdola som počul vreskot, škrekot, a keď som otvoril dvere vyvalila sa na mňa mätež zvukov píšťaliek a kopa deciek. Sviečky na torte sme zapaľovali a sfukovali aspoň 5x. Všetky to museli vyskúšať. Najviac času im však zabralo skúšanie kostýmov. Dnes mali totiž aj karneval, a tak si dotrepali masky zo škôlky. Naháňanie, spievankovo ich bavilo chvíľu, ale šaty prehadzovali stále. Tortu "oprplali", špeciálne vykrajované jednohubky načali, ovocia sa nedotkli. Najviac zjedla najmenšia. Pripili sme si divným detským šampanským. Pili ešte čaj a džús. Pekná kombinácia. O šiestej si mamy prišli pre ratolesti a oslava skončila. Takže našej malej do ďalších päťročníc veľa zdravia a sily, menej nervov.
Už je to ako za boľševika a RVHP. O inej päťročnici však budem písať. Dnes je deň len pre moju princezničku a kráľovnú všech moří.
S jedením je to beh na dlhé trate. Bojuje s jedlom a my spolu s ňou. Všetko možné ju zaujíma. Vie sa aj sama najesť, ale radšej si zavolá jedného z nás. Len výnimočne zje skôr ako mladšia.
Zo škôlky má oplzlé reči ako "Ja nebudem pozerať." "Ja nechcem hento a toto". Čím je na ňu mama lepšia, tým je ona horšia, papulnatejšia.
S mladšou sa vie viac zabaviť, upútať. Dlhé debaty vedieme o nadpozemských a podpozemských veciach, teda nebi a pekle. Snažíme sa celá rodina v tých rozprávkach zosúladiť a nezamotať. Každý vie, o čom ten predtým hovoril, aby nadviazal. Večerné rozhovory nahradili rozprávky. Žeby ju knihy bavili?
V triede je najmenšia. Dvakrát ani nemá byť po kom vysoká. Pri kúpaní sme sa vrátili do cirkusu spred roka. Pokusy o vytretie vlastného zadku končia žalostne a tejto nevďačnej úlohy sa stále ujímajú rodičia.
Kreslenie sa zlepšilo, už sú tam tvary. Najviac teraz kreslí čertov.
Dnes bola prvýkrát oslava s kamoškami. Vytvorili si fantastickú štvorku, ktorá tam vystrája. Teraz nám to prišli predviesť domov. Učiteľka mala zoznam, ktoré deti mamina vyzdvihne. Už zdola som počul vreskot, škrekot, a keď som otvoril dvere vyvalila sa na mňa mätež zvukov píšťaliek a kopa deciek. Sviečky na torte sme zapaľovali a sfukovali aspoň 5x. Všetky to museli vyskúšať. Najviac času im však zabralo skúšanie kostýmov. Dnes mali totiž aj karneval, a tak si dotrepali masky zo škôlky. Naháňanie, spievankovo ich bavilo chvíľu, ale šaty prehadzovali stále. Tortu "oprplali", špeciálne vykrajované jednohubky načali, ovocia sa nedotkli. Najviac zjedla najmenšia. Pripili sme si divným detským šampanským. Pili ešte čaj a džús. Pekná kombinácia. O šiestej si mamy prišli pre ratolesti a oslava skončila. Takže našej malej do ďalších päťročníc veľa zdravia a sily, menej nervov.
6.2.13
Návšteva zo Spievankova
V našom nudnom, strediskovom mestečku vystúpili v útorok Spievanka a Zahrajko. Momentálne sú u malých detí veľmi v kurze. V podstate pesničky a scénky pre ratolesti nik iný na Slovensku nerobí, takže sa chopili príležitosti ako zarobiť a potešiť detské srdiečko. Lístky boli beznádejne vypredané už začiatkom decembra. Vtedy to ešte nebolo ani oficiálne zverjnené! Ale máme známych a tí zase známych. Lístky si museli kúpiť aj najmenšie deti, hoci sedeli na rodičoch. Mohlo byť viacej miesta. Pani riaditeľka Domu umenia sa prekonala a zohnala navyše nejaké tie stoličky v uličke. Pred 17h sa sála začala slimačým tempom zapĺňať. Nič to, že v máme chrípkovú epidémiu. Deň predtým sme sa posílili cesnakom. My sme sedeli v 4. rade. Umelci si dali chvíľu načas a prišli tak o 5-6min neskôr. Našej najmenšej tam bolo dlho. Ale akonáhle vstúpili, prestala normálne dýchať a s otvorenými ústami zízala. Pozornosť si udržala len polhodinku. Predsa je ešte malá. Staršia bola tiež v extáze. Mala tam aj najlepšiu " kamošku" zo škôlky. Postupne si spievankári volali deti na pódium. Prvýkrát vznikla panika a deti div nelietali ponad nás ako ich rodičia hádzali. Niektoré deti to nezvládli a revali o dušu. Dostalo sa však na každého, na niektorých aj viackrát..
Naša sa dostala v druhej várke. Zaspievali si s každou skupinkou 3 pesničky a šup z pódia. Postupne vyťahovali z kufra zvieratká a o nich spievali pesničky. Deti šaleli. Tí najmenší sa motkali po pódiu, nerozumeli. Bola tam uvoľnená atmosféra. Po hodine už boli všetci z tancovania a spievania unavení. Preto si zobrali svoj veľký kufor a odpochodovali za spevu svojej uvádzajúcej aj zakončovacej pesničky. Spievanka sa odfotila so svojou mini kópiou. Pričom odsotila ostatné deti bokom, čo mi teda pripadalo surové. Mali sme šťastie, že sme vedeli veeeľmi dopredu o koncerte. Iní to šťastie nemali, preto mohli dať koncert ešte raz. Naše dievčatá to dostali od nás ako darček k narodeninám a v ich žiariacich očkách sme videli, že sú šťastné.
Naša sa dostala v druhej várke. Zaspievali si s každou skupinkou 3 pesničky a šup z pódia. Postupne vyťahovali z kufra zvieratká a o nich spievali pesničky. Deti šaleli. Tí najmenší sa motkali po pódiu, nerozumeli. Bola tam uvoľnená atmosféra. Po hodine už boli všetci z tancovania a spievania unavení. Preto si zobrali svoj veľký kufor a odpochodovali za spevu svojej uvádzajúcej aj zakončovacej pesničky. Spievanka sa odfotila so svojou mini kópiou. Pričom odsotila ostatné deti bokom, čo mi teda pripadalo surové. Mali sme šťastie, že sme vedeli veeeľmi dopredu o koncerte. Iní to šťastie nemali, preto mohli dať koncert ešte raz. Naše dievčatá to dostali od nás ako darček k narodeninám a v ich žiariacich očkách sme videli, že sú šťastné.
29.1.13
2. čertoviny
Náš malý čert (v jej jazyku teť), buchta, kráľovná všetkých nezbedností a grimás je už na svete tretím rokom. Stále máme v živej pamäti, že to mohlo skončiť aj inak...
Slovník sa jej za posledné 2 mesiace veľmi obohatil (zopár skvostov: hašuty-halušky, síže-slíže, netan-prestaň, opeťa-opica) a pomaly začína tvoriť vety.
I keď nie dokonalé a vynecháva slová. Napr. "toto peč"; "tam neni", "peč pode". Pozná už aj svoje meno. Vie poďakovať, keď niečo dostane. A začínajú otázky typu "Co to ie?" Zaujímavé, že má iné slová alebo ich inak vyslovuje ako mala staršia pre tie isté veci. Mamina tvrdí, že má ploché nohy. Staršia už v jej veku nemala. Hoci nosí topánky s ortoped. vložkou, nosila aj po staršej. Veríme, že sa jej to ešte napraví. Ploché nohy je teraz veľký problém u všetkých detí. Rodičia kupujú lacné topánky a potom sa nevedia zbaviť plochých nôh. Niekedy aj pretŕčať dieťa v značkových nie je to najlepšie. My sme u staršej na topánkach nešetrili a má ich v poriadku. Mladšej sme sa tiež už rozhodli kupovať iba nové.
Jej váha je bezmála taká ako u staršej! Budem mať, čo túto sezónu v nosiči, čo nosiť teda.
K drobným zraneniam, či úrazom dochádza častejšie ako u staršej. Možno preto, že na ňu tak nedávame pozor alebo viac zo staršou vymýšľa. Pokiaľ netečie krv, neriešime. Nič si len tak nedá robiť a občas len tak inzultuje staršiu.
Je to šikovnica. Učíme ju piť z pohára a aj sa sama chce kŕmiť, či rukami alebo lyžicou. No potom je jedlo,či nápoj všade, len nie v ústach. Ale zlepšuje sa. Už tak nesledujeme, čo je, či zdravo ako pri staršej. Vegeteriánka z nej nebude. Minule odsunula misku s cestovniou a povedala: "Mašo čem!"
Skúša sa aj sama obúvať, ale niekedy, na zlosť, jej ide vyzúvanie pochopiteľne lepšie.
Jediné, čo robí snáď už aj naschvál, je kadenie do plienok. Ani za ten svet nechce otrčiť zadnicu do "šerbla". Ešte si aj povie, že už "tatala" alebo "hama" alebo "neni dota". Cikanie je dopytové ako na výťahu. Musíš ju zavolať. Na kladenie si radšej počká na čistú plienku. Príde to samo, nič iné nezostáva. Ani umývanie rite studenou vodou nepomáha.
Hry ju bavia len krátko, staršia ju vie niekedy zaujať, ale nikdy nie na dlho. Podobne aj s rozprávkami v televízore. Tiež len na pár minút. A rodičia by si tak oddýchli. I spánok má stále plytký. Nuž staršia spávala pri prerábaní bytovky, na hluk si zvykla.
Chystáme sa pomaly juniorku presťahovať k staršej do izby, ale akosi to odkladáme. Postieľka jej už je veľka. Nedávno sme ju celú lepili.
Dnes som sa dočkal prvýkrát krásneho "Tato lubim". Na toto čaká každý rodič a prajem to každému. (no večer ľúbila aj čerta v rozprávke).
Slovník sa jej za posledné 2 mesiace veľmi obohatil (zopár skvostov: hašuty-halušky, síže-slíže, netan-prestaň, opeťa-opica) a pomaly začína tvoriť vety.
I keď nie dokonalé a vynecháva slová. Napr. "toto peč"; "tam neni", "peč pode". Pozná už aj svoje meno. Vie poďakovať, keď niečo dostane. A začínajú otázky typu "Co to ie?" Zaujímavé, že má iné slová alebo ich inak vyslovuje ako mala staršia pre tie isté veci. Mamina tvrdí, že má ploché nohy. Staršia už v jej veku nemala. Hoci nosí topánky s ortoped. vložkou, nosila aj po staršej. Veríme, že sa jej to ešte napraví. Ploché nohy je teraz veľký problém u všetkých detí. Rodičia kupujú lacné topánky a potom sa nevedia zbaviť plochých nôh. Niekedy aj pretŕčať dieťa v značkových nie je to najlepšie. My sme u staršej na topánkach nešetrili a má ich v poriadku. Mladšej sme sa tiež už rozhodli kupovať iba nové.
Jej váha je bezmála taká ako u staršej! Budem mať, čo túto sezónu v nosiči, čo nosiť teda.
K drobným zraneniam, či úrazom dochádza častejšie ako u staršej. Možno preto, že na ňu tak nedávame pozor alebo viac zo staršou vymýšľa. Pokiaľ netečie krv, neriešime. Nič si len tak nedá robiť a občas len tak inzultuje staršiu.
Je to šikovnica. Učíme ju piť z pohára a aj sa sama chce kŕmiť, či rukami alebo lyžicou. No potom je jedlo,či nápoj všade, len nie v ústach. Ale zlepšuje sa. Už tak nesledujeme, čo je, či zdravo ako pri staršej. Vegeteriánka z nej nebude. Minule odsunula misku s cestovniou a povedala: "Mašo čem!"
Skúša sa aj sama obúvať, ale niekedy, na zlosť, jej ide vyzúvanie pochopiteľne lepšie.
Jediné, čo robí snáď už aj naschvál, je kadenie do plienok. Ani za ten svet nechce otrčiť zadnicu do "šerbla". Ešte si aj povie, že už "tatala" alebo "hama" alebo "neni dota". Cikanie je dopytové ako na výťahu. Musíš ju zavolať. Na kladenie si radšej počká na čistú plienku. Príde to samo, nič iné nezostáva. Ani umývanie rite studenou vodou nepomáha.
Hry ju bavia len krátko, staršia ju vie niekedy zaujať, ale nikdy nie na dlho. Podobne aj s rozprávkami v televízore. Tiež len na pár minút. A rodičia by si tak oddýchli. I spánok má stále plytký. Nuž staršia spávala pri prerábaní bytovky, na hluk si zvykla.
Chystáme sa pomaly juniorku presťahovať k staršej do izby, ale akosi to odkladáme. Postieľka jej už je veľka. Nedávno sme ju celú lepili.
Dnes som sa dočkal prvýkrát krásneho "Tato lubim". Na toto čaká každý rodič a prajem to každému. (no večer ľúbila aj čerta v rozprávke).
3.1.13
rok 2012
Čo som si skormne poznačil do svojho denníčka.
-1.1.Začiatok roka nás privítal teplým počasím a revom mladšej. Staršia sa ani neprebudila, nie to ešte vstať. Na slnku bolo až +10°C, vonku 120 a vnútri 80 decibelov.
-6.1. okrem troch kráľov, zavítala k nám cyklóna Andrea. Husto pršalo a bol silný vietor.
-10.1. vo firme máme duchov. Objavili sa už pred Vianocami. Neskôr prišiel excorsista, ale nemal koho vyháňať. Nakoniec sa vec vyriešila. Ktosi prespával po poobednej v sklade,
- 12.1. na vyvŕtanie 1 otvoru do hlink. profilu potrebuje naša firma 4 inžinierov, 2 technológov a 3 dni,
-16.1.dozvedeli sme sa, že trojrozmerné myši nebudú. Dočkali sme sa až na Vianoce, teda takmer rok,
-18.1. vo firme sa začínajú turbulencie. Najskôr na menších pozíciách, ale neskôr sa menia aj najvyšší,
-20.1. Najjednoduchšia vec na svete je niekoho milovať. Najťažšia vec nájsť niekoho, kto miluje teba,
-23.1. Pokus o lyžovanie tímu skrachoval,
- 1.2. Úrad pre miery a váhy a tiež slovenský SNAZ potvrdil novú jednotku-odpor k práci,
-3.2. Po teplom januári, prišiel rekordne mrazivý február. Dnes bolo -15°C. Sneh však nie je,
-11.2. Kúpili sme džungarského škrečka. Mucinko večer rachotil v kolese, tak sa presúval na chodbu. Ako zostarol, koleso ho prestalo baviť a hryzie mrežu,
-12.2. Sestrin priateľ otvára nový "sekáč". Bohužiaľ dlho mu podnikateľské nadšenie nevydržalo. V apríli to zapichol. Vraj sa nudil,
-15.2. Prvý sneh tohto roka. Vydržal 3 dni,
-22.2.Vianoce sú každý rok, ale fašiangy len raz za rok,
-23.2. Prepúšťa sa. 11 ľuďom povedala firma zbohom. Týmto kríza vyvrcholila. Aspoň pre tento rok,
-25.2. Pri dome prasklo potrubie a vytryskla voda spod chodníka. Napustil som si teplú vodu do zásoby, lebo dnes nebola,
-29.2. Aj dnes sa fachčalo. Niektorí oslavujú tento deň každé 4 roky.
-11.3. Konali sa predčasné voľby. V podstate bolo jedno, kto vyhrá, lepšie už bolo,
-14.3. Pučia stromy. Je teplo,
-21.3. Jar je tu! Zarastený kolega sa oholil.
-27.3. Na pohovore bol elektrikár. Na otázku aká je charakteristika bytového ističa odpovedal, že biela,
-4.4. Prvý test novej sedačky v zadu na bicykli. Chvíľu som si zvykal na zmenu ťažiska a udržanie rovnováhy,
-8.4. Na Veľkú noc sa vrátila zima. Poletoval sneh a iba +6°C,
-11.4. Dnes sa môj strážny anjel riadne zapotil. Pri robote nám odpadlo z kolegovho auta koleso. Ulomil sa čap. Našťastie sa to stalo pri parkovisku a teda malej rýchlosti,
-18.4. Zapálené hlasivky, kašeľ. Užívam antibiotiká. Chorý som takmer každý mesiac. To odvtedy, čo dcérka chodí do školky. To som ešte netušil, aký zlý rok našu rodinu čaká. Infarkt, rakovina, kolaps, 2 úmrtia.
-21.4.Zachraňujem svokra so srdcovým kolapsom. Doteraz nie je celkom v poriadku,
-24.4. Staršia dcérka začína chodiť na plávanie. Spočiatku to ako tak išlo, no keď sa zmenila trenérka, išlo to dolu vodou. V plávaní sa teda nenašla, hoci vodu má rada,
-29.4. A už sa opekáme ako špekáčky a o deň neskôr ich naozaj na Katarínke opekáme. Je 30°C,
-4.5. začali sa MS v hokeji. U nás je registrovaných 60 tis. hráčov. V Kanade 65 tis. ihrísk. Tak to by mal každý náš hráč svoje ihrisko a ešte by zvýšilo aj na verejné korčuľovanie,
9.5. Začal som chodiť vlakom. Kolega kúpil Nissan Tida s vyšou spotrebou ako mala predtým jeho Honda, a tak sme začali chodiť vlakom. Neskôr som si kúpil čipovú kartu. Teraz v zime by veru bolo lepšie chodiť autom,
-15.5. V robote formulujeme popri všelijakých špecifikáciách a zásadách aj 6P: Poriadna Príprava je Prevencia Proti Posratej Práci,
-31.5. Máj sa s nami rozlúčil krásnou dúhou,
-7.6. Ja už nie som človek, ale metafora. A pritom tak krátko žijeme, a tak dlho sme mŕtvi. Zo smrti strach nemám, veď nežijem,
-9.6. Po 10 mesiacoch poriadna leja trvajúca noc a deň,
-14.6. V kancelárií máme pri vstupe papier Evakuácia. "Vtipálkové" hovoria Ejakulácia. Po čase ticho zmizol,
-17.6. Juniorka 1x na kúpalisku. Nadšene teda nevyzerá. Nepomohla ani cibuľa-koleso. Na konci sezóny sa porúčala do plaveckého raja,
-21.6. Leto začalo krásnym, teplým počasím a dvoma pohrebmi,
-27.6. Sused ma požiadal o vytlačenie stránok u neho doma. No tým, že to stále skúšal, minul náplň. Takže misia nesplnená,
-3.7. Je na skapanie. Vrcholí extrémne teplé počasie. 37°C,
-8.7. Začala sa žatva a začal koniec našej buginy. Môj tato to provizórne opravil, ale v zime už melie z posledného a pokope ju drží len rúčka,
- 13.7. Kvôli festivalom, ktoré sme ukradli iným obciam, naše mesto má prezývku "Pažravé nad Váhom",
-16.7. Cez všetky neduhy a smutné udalosti sa zjavilo na svete slniečko- Alicka, ktorá sa narodila švagrovi,
-28.7. Dovolenku trávime v Brusne a potom v Liptovskom Jáne. Dopadla lepšie ako sme čakali,
-14.8. Mama sa stal onkologický pacient. Stojí to veľa síl všetkých, no hlavne ju,
-20.8. Horúčavy vrcholia o5 a pod našimi oknami vyvrcholila v noci dráma rozchodu. Nemým svedokom okrem nás sú zakrvavené vchodové dvere,
-28.8. Dnes ukončil pozemskú púť jaseň pred domom. Počas búrok to nezvládal a ohorzoval autá i ľudí. Druhý len trocha orezali, no "naštartovaná" suseda sa k nemu chcela dať priviazať,
-31.8. Návšteva kontroverznej výstavy "Ľudské telo". Cirkev jej urobila takú negatívnu reklamu, že ju organizátori predĺžili o 2 týždne,
-10.9. Stretávam sa len s luďmi rovnakej povahy alebo s nikým. Keďže som nikoho iného nestretol, nestretám sa s nikým,
-18.9.Zákaz dovozu tvrdého alkoholu z Čiech. V Bošáci preto zahájili humanitárnu pomoc a z východu ide na Moravu Jednotka alumíniových pečení (JAP),
-26.9. Náš benjamínek dostal aj druhú náušnicu. Cirkus nebol a nebol ani ozajstný pre chorbu našich báb,
-2.10. Padli Turci na podniky. Dnes ich firmu navštívilo aspoň 6. Predávame im nejaké "know how". Vyzerá to na pochybný kšeft a vysokú hru patriotov,
-7.10. Leto skončilo. Ochladilo sa behom 2h o 8°C a prší,
-11.10. Najzdravšie sú narodeniny. Čím viac ich mám, tým dlhšie žijem,
-15.10. Felix B. prekonal ako človek sebe sám rýchlosť zvuku. V denníku Blesk rýchlosť vzduchu a potom vraj rýchlosť svetla. Keďže J. Kittinger už prekonal túto rýchlosť, musel aj on čosi prekonať. Nenašiel sa žiadny denník, kde by skok neprežil. Vraj chcú takto zachraňovať kozmonautov z vesm. stanice. Nuž niekto skočí z 39km a 20 min. tu nie je. Niekto skočí 300m do krčmy a týždeň tu nie je.
Mne sa na tom páčila na youtube paródia s igráčikmi,
-20.10. Vrcholí babie leto. Boli sme na zrúcanine hradu Oponice,
-29.10. Dnes sme videli prvý sneh a prvý krát som ja viedol dcérku do škôlky (v tomto šk. roku). Teplotne padali rekordy. U nás bolo +2°C,
-12.11.blíži sa koniec roka a roboty pribúda. Máme ju rozdelenú na málo urgentnú, urgentnú, viac urgentnú, super urgentnú a totálne urgentnú,
-23.11. Radi by sme boli ekologickí, tak sme si kúpili 3 LED žiarovky. O úspore peňazí asi nemožno hovoriť. Investícia sa pp. nevráti,
-26.11. Začíname byť chorí. Postupne všetci 4 až polovica mesta. A u detí to trvá do konca roka,
-4.12. Máme nový počítač. Objavuje sa sneh, ale nemá dlhé trvanie,
-6.12. V robote si niektorí naivne dali do okna včera večer čižmy, no Mikuláš k nim neprišiel,
-11.12. Nešťastná zmena vlakového poriadku. Veľa spojov zrušili. A hneď, čo 1x cestujem, vlak meškal 25min.,
-15.12. Po 4 rokoch som zistil ako použiť "no name" batériu, pejoratívne "pirátsku" do kamery. To som ju práve chcel vyhodiť. Malý kolík treba zasunúť do napájania. Do šľaka a ako som šetril hlavne na leteckých dňoch originál batériu. Na zaplakanie, koľko záberov som mohol mať,
21.12. Vraj sa končí majský kalendár a končíme tu na zemi náš slepačí život. Veď ja som predsa videl
Majského kalendár na budúci rok. Má tam samé schôdzky, nemôže byť teda koniec,
24.12. Baby mali bohaté Vianoce. Staršia to okomentovala, že ani taká dobrá nebola a toľko má darčekov,
31.12. Po druhý raz sme sa vybrali na Marhát. Bez bab. Na začiatku nervy, pretože cesta na Výtoky bola zľadovatelá, ani do mierneho kopca som nevyšiel a ostal tancovať dolu. Treba to vedieť, skúsenosti chýbajú. Naveľa sa nám tam páčilo. Cestu som si skrátil cez diaľnicu, snáď mi nepríde pohľadnica auta. Malé zaspali až o 22.30h. Polnočný prípitok sme akosi pozabudli o minútku. Tentoraz to nebolo žiadne šampanské, ani detské, ale dopíjali sme slivovicu ešte z výletu.
-1.1.Začiatok roka nás privítal teplým počasím a revom mladšej. Staršia sa ani neprebudila, nie to ešte vstať. Na slnku bolo až +10°C, vonku 120 a vnútri 80 decibelov.
-6.1. okrem troch kráľov, zavítala k nám cyklóna Andrea. Husto pršalo a bol silný vietor.
-10.1. vo firme máme duchov. Objavili sa už pred Vianocami. Neskôr prišiel excorsista, ale nemal koho vyháňať. Nakoniec sa vec vyriešila. Ktosi prespával po poobednej v sklade,
- 12.1. na vyvŕtanie 1 otvoru do hlink. profilu potrebuje naša firma 4 inžinierov, 2 technológov a 3 dni,
-16.1.dozvedeli sme sa, že trojrozmerné myši nebudú. Dočkali sme sa až na Vianoce, teda takmer rok,
-18.1. vo firme sa začínajú turbulencie. Najskôr na menších pozíciách, ale neskôr sa menia aj najvyšší,
-20.1. Najjednoduchšia vec na svete je niekoho milovať. Najťažšia vec nájsť niekoho, kto miluje teba,
-23.1. Pokus o lyžovanie tímu skrachoval,
- 1.2. Úrad pre miery a váhy a tiež slovenský SNAZ potvrdil novú jednotku-odpor k práci,
-3.2. Po teplom januári, prišiel rekordne mrazivý február. Dnes bolo -15°C. Sneh však nie je,
-11.2. Kúpili sme džungarského škrečka. Mucinko večer rachotil v kolese, tak sa presúval na chodbu. Ako zostarol, koleso ho prestalo baviť a hryzie mrežu,
-12.2. Sestrin priateľ otvára nový "sekáč". Bohužiaľ dlho mu podnikateľské nadšenie nevydržalo. V apríli to zapichol. Vraj sa nudil,
-15.2. Prvý sneh tohto roka. Vydržal 3 dni,
-22.2.Vianoce sú každý rok, ale fašiangy len raz za rok,
-23.2. Prepúšťa sa. 11 ľuďom povedala firma zbohom. Týmto kríza vyvrcholila. Aspoň pre tento rok,
-25.2. Pri dome prasklo potrubie a vytryskla voda spod chodníka. Napustil som si teplú vodu do zásoby, lebo dnes nebola,
-29.2. Aj dnes sa fachčalo. Niektorí oslavujú tento deň každé 4 roky.
-11.3. Konali sa predčasné voľby. V podstate bolo jedno, kto vyhrá, lepšie už bolo,
-14.3. Pučia stromy. Je teplo,
-21.3. Jar je tu! Zarastený kolega sa oholil.
-27.3. Na pohovore bol elektrikár. Na otázku aká je charakteristika bytového ističa odpovedal, že biela,
-4.4. Prvý test novej sedačky v zadu na bicykli. Chvíľu som si zvykal na zmenu ťažiska a udržanie rovnováhy,
-8.4. Na Veľkú noc sa vrátila zima. Poletoval sneh a iba +6°C,
-11.4. Dnes sa môj strážny anjel riadne zapotil. Pri robote nám odpadlo z kolegovho auta koleso. Ulomil sa čap. Našťastie sa to stalo pri parkovisku a teda malej rýchlosti,
-18.4. Zapálené hlasivky, kašeľ. Užívam antibiotiká. Chorý som takmer každý mesiac. To odvtedy, čo dcérka chodí do školky. To som ešte netušil, aký zlý rok našu rodinu čaká. Infarkt, rakovina, kolaps, 2 úmrtia.
-21.4.Zachraňujem svokra so srdcovým kolapsom. Doteraz nie je celkom v poriadku,
-24.4. Staršia dcérka začína chodiť na plávanie. Spočiatku to ako tak išlo, no keď sa zmenila trenérka, išlo to dolu vodou. V plávaní sa teda nenašla, hoci vodu má rada,
-29.4. A už sa opekáme ako špekáčky a o deň neskôr ich naozaj na Katarínke opekáme. Je 30°C,
-4.5. začali sa MS v hokeji. U nás je registrovaných 60 tis. hráčov. V Kanade 65 tis. ihrísk. Tak to by mal každý náš hráč svoje ihrisko a ešte by zvýšilo aj na verejné korčuľovanie,
9.5. Začal som chodiť vlakom. Kolega kúpil Nissan Tida s vyšou spotrebou ako mala predtým jeho Honda, a tak sme začali chodiť vlakom. Neskôr som si kúpil čipovú kartu. Teraz v zime by veru bolo lepšie chodiť autom,
-15.5. V robote formulujeme popri všelijakých špecifikáciách a zásadách aj 6P: Poriadna Príprava je Prevencia Proti Posratej Práci,
-31.5. Máj sa s nami rozlúčil krásnou dúhou,
-7.6. Ja už nie som človek, ale metafora. A pritom tak krátko žijeme, a tak dlho sme mŕtvi. Zo smrti strach nemám, veď nežijem,
-9.6. Po 10 mesiacoch poriadna leja trvajúca noc a deň,
-14.6. V kancelárií máme pri vstupe papier Evakuácia. "Vtipálkové" hovoria Ejakulácia. Po čase ticho zmizol,
-17.6. Juniorka 1x na kúpalisku. Nadšene teda nevyzerá. Nepomohla ani cibuľa-koleso. Na konci sezóny sa porúčala do plaveckého raja,
-21.6. Leto začalo krásnym, teplým počasím a dvoma pohrebmi,
-27.6. Sused ma požiadal o vytlačenie stránok u neho doma. No tým, že to stále skúšal, minul náplň. Takže misia nesplnená,
-3.7. Je na skapanie. Vrcholí extrémne teplé počasie. 37°C,
-8.7. Začala sa žatva a začal koniec našej buginy. Môj tato to provizórne opravil, ale v zime už melie z posledného a pokope ju drží len rúčka,
- 13.7. Kvôli festivalom, ktoré sme ukradli iným obciam, naše mesto má prezývku "Pažravé nad Váhom",
-16.7. Cez všetky neduhy a smutné udalosti sa zjavilo na svete slniečko- Alicka, ktorá sa narodila švagrovi,
-28.7. Dovolenku trávime v Brusne a potom v Liptovskom Jáne. Dopadla lepšie ako sme čakali,
-14.8. Mama sa stal onkologický pacient. Stojí to veľa síl všetkých, no hlavne ju,
-20.8. Horúčavy vrcholia o5 a pod našimi oknami vyvrcholila v noci dráma rozchodu. Nemým svedokom okrem nás sú zakrvavené vchodové dvere,
-28.8. Dnes ukončil pozemskú púť jaseň pred domom. Počas búrok to nezvládal a ohorzoval autá i ľudí. Druhý len trocha orezali, no "naštartovaná" suseda sa k nemu chcela dať priviazať,
-31.8. Návšteva kontroverznej výstavy "Ľudské telo". Cirkev jej urobila takú negatívnu reklamu, že ju organizátori predĺžili o 2 týždne,
-10.9. Stretávam sa len s luďmi rovnakej povahy alebo s nikým. Keďže som nikoho iného nestretol, nestretám sa s nikým,
-18.9.Zákaz dovozu tvrdého alkoholu z Čiech. V Bošáci preto zahájili humanitárnu pomoc a z východu ide na Moravu Jednotka alumíniových pečení (JAP),
-26.9. Náš benjamínek dostal aj druhú náušnicu. Cirkus nebol a nebol ani ozajstný pre chorbu našich báb,
-2.10. Padli Turci na podniky. Dnes ich firmu navštívilo aspoň 6. Predávame im nejaké "know how". Vyzerá to na pochybný kšeft a vysokú hru patriotov,
-7.10. Leto skončilo. Ochladilo sa behom 2h o 8°C a prší,
-11.10. Najzdravšie sú narodeniny. Čím viac ich mám, tým dlhšie žijem,
-15.10. Felix B. prekonal ako človek sebe sám rýchlosť zvuku. V denníku Blesk rýchlosť vzduchu a potom vraj rýchlosť svetla. Keďže J. Kittinger už prekonal túto rýchlosť, musel aj on čosi prekonať. Nenašiel sa žiadny denník, kde by skok neprežil. Vraj chcú takto zachraňovať kozmonautov z vesm. stanice. Nuž niekto skočí z 39km a 20 min. tu nie je. Niekto skočí 300m do krčmy a týždeň tu nie je.
Mne sa na tom páčila na youtube paródia s igráčikmi,
-20.10. Vrcholí babie leto. Boli sme na zrúcanine hradu Oponice,
-29.10. Dnes sme videli prvý sneh a prvý krát som ja viedol dcérku do škôlky (v tomto šk. roku). Teplotne padali rekordy. U nás bolo +2°C,
-12.11.blíži sa koniec roka a roboty pribúda. Máme ju rozdelenú na málo urgentnú, urgentnú, viac urgentnú, super urgentnú a totálne urgentnú,
-23.11. Radi by sme boli ekologickí, tak sme si kúpili 3 LED žiarovky. O úspore peňazí asi nemožno hovoriť. Investícia sa pp. nevráti,
-26.11. Začíname byť chorí. Postupne všetci 4 až polovica mesta. A u detí to trvá do konca roka,
-4.12. Máme nový počítač. Objavuje sa sneh, ale nemá dlhé trvanie,
-6.12. V robote si niektorí naivne dali do okna včera večer čižmy, no Mikuláš k nim neprišiel,
-11.12. Nešťastná zmena vlakového poriadku. Veľa spojov zrušili. A hneď, čo 1x cestujem, vlak meškal 25min.,
-15.12. Po 4 rokoch som zistil ako použiť "no name" batériu, pejoratívne "pirátsku" do kamery. To som ju práve chcel vyhodiť. Malý kolík treba zasunúť do napájania. Do šľaka a ako som šetril hlavne na leteckých dňoch originál batériu. Na zaplakanie, koľko záberov som mohol mať,
21.12. Vraj sa končí majský kalendár a končíme tu na zemi náš slepačí život. Veď ja som predsa videl
Majského kalendár na budúci rok. Má tam samé schôdzky, nemôže byť teda koniec,
24.12. Baby mali bohaté Vianoce. Staršia to okomentovala, že ani taká dobrá nebola a toľko má darčekov,
31.12. Po druhý raz sme sa vybrali na Marhát. Bez bab. Na začiatku nervy, pretože cesta na Výtoky bola zľadovatelá, ani do mierneho kopca som nevyšiel a ostal tancovať dolu. Treba to vedieť, skúsenosti chýbajú. Naveľa sa nám tam páčilo. Cestu som si skrátil cez diaľnicu, snáď mi nepríde pohľadnica auta. Malé zaspali až o 22.30h. Polnočný prípitok sme akosi pozabudli o minútku. Tentoraz to nebolo žiadne šampanské, ani detské, ale dopíjali sme slivovicu ešte z výletu.
29.12.12
Liptov
Prvýkrát moja malá rodinka sa vybrala stráviť týždeň mimo domova. Neradi sme to znásilňovali a nevieme si so ženou predstaviť cestu dlhšiu ako 1h po skúsenostiach s výletmi na kúpaliská. Liptov trval viac a aj to tak vyzeralo. Najmenšia spočiatku spala. Nervy prišli za Strečnom. Musel som zastaviť. Za Martinom kolóna, čo iba zhoršovalo psychický stav posádky. Vybrali sme penzión, ktorý bol pripravený na deti. Nie však na naše... Prišli sme do L. Jána akurát keď sa schyľovalo k búrke. Cez to všetko sme sa vybrali k miestnej atrakcii, ku kadi. Cestou začalo naozaj pršať. Ochutnali sme kyselku a ostali pri nej pod prístreškom. Dážď neustával, a tak sme sa vybrali do penziónu. Ja som si nedal pršiplášť, ale mal som dáždnik. Bola to lepšia varianta, lebo mi nenatieklo do topánok. Do rána sa ako tak vysušili. Na večeru sa začal boj. Bola fašírka so zemiakmi. Vedľa jedálne totiž bol hrací kútik. To bol pre naše malé prisilný magnet, aby sa udržali na stoličke. Rovnako to bolo s raňajkami. Ťažko sme do oboch niečo napratali. Odkladali sme si to potom na obed. Neskôr sme sa sťahovali do kuchynky, kde bol kľud. Posledný deň nám tam pani domáca rovno nosila jedlo. Nápoje sa platili každý večer zvlášť. Hneď prvý deň mi čašníčka vydala 10Eur navyše! Tak som jej to bol vrátiť. Prvé noci bol tiež problém zo zaspávaním. Staršej tuším robilo radosť budiť mladšiu.
V sobotu boli Medvedie dni na Hrebienku. Vybrali sme sa teda do Smokovca. Bola to masová akcia, parkovali sme popri ceste. Lanovky sú vo Vysokých aj Nízkych Tatrách neúmerne drahé. A že sme sa vozili hore dolu. Najprv teda na Hrebienok. Kto mal medvedíkov dostal nálepku a nejaké to občerstvenie. My sme vzali tých najmenšich dr. Oetker. Týchto sponzorských tam bolo viac. Staršia sa pofotila s rôznymi maskotmi medveďov (mladšia sa bála). Moderátor A.Bičan dražil svoj portrét. Keď som prechádzal popri ňom, bol na 42 centoch. Staršia bola krátko na nafukovacom hrade a už sa začal ozývať hlad. Najmä u mladšej. Tak sme sadli na lúku a šiel som po hranolky. Baby na ne zaberú na 100%. Pri stánku zas bol systém, kde najprv u jedných zaplať a potom s bločkom k druhému, kde vyfasuješ jedlo. Ja som mal poskromne. Vynahradil som si to pri večeri. Napokon ako aj nasledujúce dni. Šli sme sa potom prejsť k Studenovodským vodopádom. Skonštatoval som, že Vysoké Tatry umierajú. Co nezničila víchrica, to ničí lykožrút. Nie je to krajina, ktorú si pamätám z detských čias. Väčšinou je to bezútešná pustatina posiata fialovými vrbovkami. Vraj o takých 20 rokov uvidím. Čo? S blížiacou sa búrkou sme kroky radšej zrýchlovali. Naštastie sa nám vyhla, a tak mohla malá
vyskúšať jazdu na kolese a hrabala sa v kontajneri s plastovými guličkami. Ešte zopár fotiek krajiny a pomaly sme sa presunuli k lanovke. Tá bola v permanencií a zdá sa mi, že jazdila rýchlejšie ako bolo v cest. poriadku. Dá sa to prejsť pohodlne pešo, ale boli sme radi, že staršia prešla k vodopádom. V Smokovci sme našli vytúžené postavicky Pat a Mat pre staršiu dcérku (v podstate pre obe ratolesti). Ešte som si zašiel do Tat. Lomnice k bankomatu a potom už len do penziónu. Nový úsek dialnice cestu značne urýchli, no to že nie je výjazd do Jána z Popradu veľmi nie. Tak som pokračoval až do Lipt. Mikuláša. Tam sme sa zastavili v "mekáci". Čo iné ako hranolky s Happy Meal pre naše baby, my sme si dali iba samotnú placku Mc Wrap. K večeru sme sa teda prežrali a o5 búrka.
V nedeľu sme sa vybrali do Jánskej doliny. Pri hoteli Ďumbier je požičovna bicyklov. Najprv sme rozmýšlali zobrat káričku, ale to by som sa namakal do kopca. Zobrali sme teda bicykle so sedačkami. Sprvu asfaltová cesta Väčšinou šla do kopca. Kúsok pred Stanišovskou jaskyňou sme si dali prestávku. Potom sme viac menej pešo šli takmer k horárni Bystrá. Najviac sa však páčila našim deťom jazda dolu, keď sme fujazdili okolo 60km/h. 2h šlapania sme zišli za menej ako 20min. Zasa sme hľadali nejakú solídnu reštauráciu. Po blúdení v Jáne sme nakoniec skončili aj tak v našom penzióne. Dali sme si bryndzové halušky. Večerný guláš nám potom doslova liezol krkom. Palacinky pre decká ostali do ďalšieho dňa. Staršia sa povozila na poníkovi menom Pegas. O5 sme podnikli nájazd na populárnu kaďu a o5 sa blížila búrka. Tentoraz sme sa lepšie vybavili, resp. nevybavili. Šli sme naľahko v šlapkách. Okúsil som vodu a na moje prekvapenie bola studená! Ani ja ani dcérka sme tam viac nevstúpili. Táto miestna atrakcia nám ostala zapovedaná. Potom som sa dozvedel, že má len 22C. A že termálna voda. O niečo teplejšia je vraj na kúpalisku. Búrka s krúpami pomerne rýchlo prešla a pomedzi kvapky sme došli do penziónu. Prišli sedláci z Trnavy v podobe dvoch rodín. Už sme neboli sami, čo mali problém s jedením u detí.
V pondelok vrcholili horúčavy. Aby sme sa schladili, rozmýšlali sme kam ísť. Mladšia by sa v jaskyni asi bála. V aquaparku sa opekať celý deň nevydržíme. To sme už skúšali. Tak sme sa rozhodli ísť do vyšších polôh, konkrétne pod kopec Chopok. Parkovné v Jasnej nekresťanských 5Eur. Odviezli sme sa všetci po Rovnú Hoľu. Odtial sme sa neodvážili maličkú trepať až na Konský Grúň. Ona s mamou šla na čučoriedky a ja som išiel so staršou hore. Výhľady boli super, i keď bol opar. Nevedel som, že Chopok má aj predvrchol. Bolo vidieť i Rozsutec a kúsok Lipt. Mary. Malú to až tak nenadchlo. 3. turnusom sme sa vrátili za ostatnými. Malé občerstvenie, pozbierali sme ešte zopár čučoriedok. Dolu sme si dali zmrzlinu. To je asi jediná vec, ktorá stojí všade rovnako. Potom sme šli do aquaparku v Bešeňovej. Zrovna mali akciu za 3h vstup tam človek mohol stráviť celý deň. Nám to bolo jedno. Mnohí to nevedeli a zaplatili o 2Eur navyše akoby za celý deň. Po malom nedorozumení, kde sa stretneme a zabudnutej deke sme si našli kúsok priestoru. Inak hlava na hlave. Dcérkam sa nepáčili ani tak bazény ako skákací hrad a trampolína. Obe baby som zobral na divokú jazdu. No mladšia spravila do kolesa-cibule dieru a počas jazdy som musel dofukovať. Zasa sme baby dosýtili hranolkami. Tie stáli 1Eur a červená žbrnda, čo chcela byť asi kečup 0,50Eur. Značný nepomer. Vedia na čom zarobiť. My sme si nedali nič, aby sme potom vládali večeru. Hoci neboli velké porcie, ale malé takmer nič nejedli. Dnes bola cestovina s kuracím mäsom. Ešte v stredu som ju dorážal.
V útorok sa ochladilo, ale vzduch bol priezračný. Takže sme vyrazili znova do hôr. Žena by rada videla Štrbské pleso, lebo tam často chodievala. Skutočne tam bolo nádherne. Malé to však nebavilo. Boli sme sa pozrieť, či dáme Solisko lanovkou, ale bolo to ešte horšie ako v Jasnej. Tak sme sa rozhodli ísť na Skalanaté pleso. Bola to skvelá voľba. Baby mali zážitok z lanovky, staršia aj z chodenia po kameňoch, odkryl sa nám aj Lomničák. Veľmi dobrý nápad je tam detské ihrisko. O5 som videl aké sú Tatry zničené. Cestou do lanovky som stratil novú krytku na objektív. O starú som prišiel v júni na let. dni. V duchu som uvažoval, že ďalšiu si už nemienim kúpiť a dám si tam aj večko od kompótu. Našťastie pár, čo išiel za nami ju vzal a dolu mi ju dali. To som mal veľké šťastie. Krásna podvečerná panoráma Tatranských štítov sa s nami rozlúčila. Kočár sme odstavili dolu na chodbe. Niekto si však myslel, že je erárny a použil ho. Preto som ho vyniesol zasa do izby. Na večeru bola pomsta kuchára. Zemiaky s cukyňovo-kôprovou omáčkou.To nevymyslíš. Ešte cviklový šalát a bolo by to dokonalé.
V stredu sa baby najprv hrali na ihrisku pri penzióne. Vedeli sme, že to však nevydržia celý deň. Mal som snahu kúpiť vodu v tamojšej Jednote, ale aj to málo, čo tam mali sme my už asi vykúpili predtým. Vodu sme kúpili v Lipt. Hrádku. S malou dušičkou sme sa vybrali do neďalekej Pribyliny, kde je Liptovská dedina. Na naše prekvapenie sme sa tam motali viac ako 3h. Projekt koliby sme nepodporili ani ovce nepodojili a šli sme na kúpalisko do Jána. Lenže naše baby tvrdo spali a navyše som zasa nemohol nájsť prekliatu krytku z objektívu. Tak som sa tých 15km vrátil do múzea. Musela mi vypadnúť ako minule, teda keď som niesol malú. Bol to krátky úsek. ale ani ja ani žena ju nenašla. Ešte raz som sa pohrabal v kufri a krytka bola tam! Zavolal som na ženu. Za toto sme šli všetci na zmrzlinu do Lipt. Hrádku. Je to jedno z troch liptovských miest, hoci mesto vôbec nepripomína. Dlho sme sa tam nezdržali. Všelijakí asociáli sa tam pohybovali. Vybral som peniaze pre pani domácu za ubytovanie, zlízali sme rýchlo zmrzlinu a pelášili ďalej. Krátko sme sa zastavili pri prameni Medokýš v Uhorskej Vsi. Je ovela lepší ako v Jáne. Dnes kuchár ulahodil babám a bolo kura s ryžou.
Vo štvrtok sa ukazovalo premenlivé počasie. Ja som navrhol Prosiecku dolinu a potom kúpanie v blízkej Bešeňovej. Na Prosiecku sme boli slabo vybavení obutím aj proviantom. Je to krásna dolina s úchvatnými skalami a preliezačkami. Staršiu to bavilo a prešla ju celú. Žena ju s nervami z nedostatku cukrov a uhľohydrátov prešla tiež. K vodopádu sme sa nedostali. Ani som nevedel, že sa k nemu zachádza z križovatky. I tak iba čúral. 2h sme sa potom močili vo vnútorných bazénoch aquaparku. Žena dokonca bola po 20 rokoch na tobogáne. Staršiu nie a nie tam dostať. Odvtedy, čo ju zaliala voda v Galandii ju tam nemôžem nahovoriť.V Bešeňovej dávajú pod zadok gumenú podložku. Preto som na chladnom vzduchu drkotal zubami dlhšie. Musel som sa pre ňu totiž vrátiť. Vraj, aby som sa nedoškriabal. Je pravda, že s ňou to ide lepšie. Vyhrieval som sa potom v 38° bazéne. Nenapadlo nás kúpiť si jeden lístok na vonkajšie bazény a jeden na vnútorné. Niečo by sme ušetrili. Knedľu s kapustou som na večeru zapil Radlerom.
V piatok sa náš pobyt končil. Už sme sa aj tešili. Žena nás vyhnala von, aby mohla pobaliť. Nakúpili sme suveníry, syry. Krátka zástavka v Lipt. Mikuláši, kde som si kúpil knihu o Liptove. Je tam príšerný kruhový objazd v tvare 0. Pruhy a prednosti sa stále menia. Kríza nastala pred Žilinou. S revom za ušami som to dotiahol pred tamojšie TESCO. Tam sme si kúpili niečo jesť a potom pokračovali až domov. Malé sme tak navykli na jedenie v aute, že keď sme išli na druhý den svokre, čo je 10min., hneď po naštartovaní pýtali jesť.
Dovolenka sa v celku teda vydarila. Nie je to zlá lokalita, všade je relatívne blízko, max.50km. Ostali nám tam nejaké neprebádané územia, tak snáď sa sem ešte vrátime.
V sobotu boli Medvedie dni na Hrebienku. Vybrali sme sa teda do Smokovca. Bola to masová akcia, parkovali sme popri ceste. Lanovky sú vo Vysokých aj Nízkych Tatrách neúmerne drahé. A že sme sa vozili hore dolu. Najprv teda na Hrebienok. Kto mal medvedíkov dostal nálepku a nejaké to občerstvenie. My sme vzali tých najmenšich dr. Oetker. Týchto sponzorských tam bolo viac. Staršia sa pofotila s rôznymi maskotmi medveďov (mladšia sa bála). Moderátor A.Bičan dražil svoj portrét. Keď som prechádzal popri ňom, bol na 42 centoch. Staršia bola krátko na nafukovacom hrade a už sa začal ozývať hlad. Najmä u mladšej. Tak sme sadli na lúku a šiel som po hranolky. Baby na ne zaberú na 100%. Pri stánku zas bol systém, kde najprv u jedných zaplať a potom s bločkom k druhému, kde vyfasuješ jedlo. Ja som mal poskromne. Vynahradil som si to pri večeri. Napokon ako aj nasledujúce dni. Šli sme sa potom prejsť k Studenovodským vodopádom. Skonštatoval som, že Vysoké Tatry umierajú. Co nezničila víchrica, to ničí lykožrút. Nie je to krajina, ktorú si pamätám z detských čias. Väčšinou je to bezútešná pustatina posiata fialovými vrbovkami. Vraj o takých 20 rokov uvidím. Čo? S blížiacou sa búrkou sme kroky radšej zrýchlovali. Naštastie sa nám vyhla, a tak mohla malá
vyskúšať jazdu na kolese a hrabala sa v kontajneri s plastovými guličkami. Ešte zopár fotiek krajiny a pomaly sme sa presunuli k lanovke. Tá bola v permanencií a zdá sa mi, že jazdila rýchlejšie ako bolo v cest. poriadku. Dá sa to prejsť pohodlne pešo, ale boli sme radi, že staršia prešla k vodopádom. V Smokovci sme našli vytúžené postavicky Pat a Mat pre staršiu dcérku (v podstate pre obe ratolesti). Ešte som si zašiel do Tat. Lomnice k bankomatu a potom už len do penziónu. Nový úsek dialnice cestu značne urýchli, no to že nie je výjazd do Jána z Popradu veľmi nie. Tak som pokračoval až do Lipt. Mikuláša. Tam sme sa zastavili v "mekáci". Čo iné ako hranolky s Happy Meal pre naše baby, my sme si dali iba samotnú placku Mc Wrap. K večeru sme sa teda prežrali a o5 búrka.
V nedeľu sme sa vybrali do Jánskej doliny. Pri hoteli Ďumbier je požičovna bicyklov. Najprv sme rozmýšlali zobrat káričku, ale to by som sa namakal do kopca. Zobrali sme teda bicykle so sedačkami. Sprvu asfaltová cesta Väčšinou šla do kopca. Kúsok pred Stanišovskou jaskyňou sme si dali prestávku. Potom sme viac menej pešo šli takmer k horárni Bystrá. Najviac sa však páčila našim deťom jazda dolu, keď sme fujazdili okolo 60km/h. 2h šlapania sme zišli za menej ako 20min. Zasa sme hľadali nejakú solídnu reštauráciu. Po blúdení v Jáne sme nakoniec skončili aj tak v našom penzióne. Dali sme si bryndzové halušky. Večerný guláš nám potom doslova liezol krkom. Palacinky pre decká ostali do ďalšieho dňa. Staršia sa povozila na poníkovi menom Pegas. O5 sme podnikli nájazd na populárnu kaďu a o5 sa blížila búrka. Tentoraz sme sa lepšie vybavili, resp. nevybavili. Šli sme naľahko v šlapkách. Okúsil som vodu a na moje prekvapenie bola studená! Ani ja ani dcérka sme tam viac nevstúpili. Táto miestna atrakcia nám ostala zapovedaná. Potom som sa dozvedel, že má len 22C. A že termálna voda. O niečo teplejšia je vraj na kúpalisku. Búrka s krúpami pomerne rýchlo prešla a pomedzi kvapky sme došli do penziónu. Prišli sedláci z Trnavy v podobe dvoch rodín. Už sme neboli sami, čo mali problém s jedením u detí.
V pondelok vrcholili horúčavy. Aby sme sa schladili, rozmýšlali sme kam ísť. Mladšia by sa v jaskyni asi bála. V aquaparku sa opekať celý deň nevydržíme. To sme už skúšali. Tak sme sa rozhodli ísť do vyšších polôh, konkrétne pod kopec Chopok. Parkovné v Jasnej nekresťanských 5Eur. Odviezli sme sa všetci po Rovnú Hoľu. Odtial sme sa neodvážili maličkú trepať až na Konský Grúň. Ona s mamou šla na čučoriedky a ja som išiel so staršou hore. Výhľady boli super, i keď bol opar. Nevedel som, že Chopok má aj predvrchol. Bolo vidieť i Rozsutec a kúsok Lipt. Mary. Malú to až tak nenadchlo. 3. turnusom sme sa vrátili za ostatnými. Malé občerstvenie, pozbierali sme ešte zopár čučoriedok. Dolu sme si dali zmrzlinu. To je asi jediná vec, ktorá stojí všade rovnako. Potom sme šli do aquaparku v Bešeňovej. Zrovna mali akciu za 3h vstup tam človek mohol stráviť celý deň. Nám to bolo jedno. Mnohí to nevedeli a zaplatili o 2Eur navyše akoby za celý deň. Po malom nedorozumení, kde sa stretneme a zabudnutej deke sme si našli kúsok priestoru. Inak hlava na hlave. Dcérkam sa nepáčili ani tak bazény ako skákací hrad a trampolína. Obe baby som zobral na divokú jazdu. No mladšia spravila do kolesa-cibule dieru a počas jazdy som musel dofukovať. Zasa sme baby dosýtili hranolkami. Tie stáli 1Eur a červená žbrnda, čo chcela byť asi kečup 0,50Eur. Značný nepomer. Vedia na čom zarobiť. My sme si nedali nič, aby sme potom vládali večeru. Hoci neboli velké porcie, ale malé takmer nič nejedli. Dnes bola cestovina s kuracím mäsom. Ešte v stredu som ju dorážal.
V útorok sa ochladilo, ale vzduch bol priezračný. Takže sme vyrazili znova do hôr. Žena by rada videla Štrbské pleso, lebo tam často chodievala. Skutočne tam bolo nádherne. Malé to však nebavilo. Boli sme sa pozrieť, či dáme Solisko lanovkou, ale bolo to ešte horšie ako v Jasnej. Tak sme sa rozhodli ísť na Skalanaté pleso. Bola to skvelá voľba. Baby mali zážitok z lanovky, staršia aj z chodenia po kameňoch, odkryl sa nám aj Lomničák. Veľmi dobrý nápad je tam detské ihrisko. O5 som videl aké sú Tatry zničené. Cestou do lanovky som stratil novú krytku na objektív. O starú som prišiel v júni na let. dni. V duchu som uvažoval, že ďalšiu si už nemienim kúpiť a dám si tam aj večko od kompótu. Našťastie pár, čo išiel za nami ju vzal a dolu mi ju dali. To som mal veľké šťastie. Krásna podvečerná panoráma Tatranských štítov sa s nami rozlúčila. Kočár sme odstavili dolu na chodbe. Niekto si však myslel, že je erárny a použil ho. Preto som ho vyniesol zasa do izby. Na večeru bola pomsta kuchára. Zemiaky s cukyňovo-kôprovou omáčkou.To nevymyslíš. Ešte cviklový šalát a bolo by to dokonalé.
V stredu sa baby najprv hrali na ihrisku pri penzióne. Vedeli sme, že to však nevydržia celý deň. Mal som snahu kúpiť vodu v tamojšej Jednote, ale aj to málo, čo tam mali sme my už asi vykúpili predtým. Vodu sme kúpili v Lipt. Hrádku. S malou dušičkou sme sa vybrali do neďalekej Pribyliny, kde je Liptovská dedina. Na naše prekvapenie sme sa tam motali viac ako 3h. Projekt koliby sme nepodporili ani ovce nepodojili a šli sme na kúpalisko do Jána. Lenže naše baby tvrdo spali a navyše som zasa nemohol nájsť prekliatu krytku z objektívu. Tak som sa tých 15km vrátil do múzea. Musela mi vypadnúť ako minule, teda keď som niesol malú. Bol to krátky úsek. ale ani ja ani žena ju nenašla. Ešte raz som sa pohrabal v kufri a krytka bola tam! Zavolal som na ženu. Za toto sme šli všetci na zmrzlinu do Lipt. Hrádku. Je to jedno z troch liptovských miest, hoci mesto vôbec nepripomína. Dlho sme sa tam nezdržali. Všelijakí asociáli sa tam pohybovali. Vybral som peniaze pre pani domácu za ubytovanie, zlízali sme rýchlo zmrzlinu a pelášili ďalej. Krátko sme sa zastavili pri prameni Medokýš v Uhorskej Vsi. Je ovela lepší ako v Jáne. Dnes kuchár ulahodil babám a bolo kura s ryžou.
Vo štvrtok sa ukazovalo premenlivé počasie. Ja som navrhol Prosiecku dolinu a potom kúpanie v blízkej Bešeňovej. Na Prosiecku sme boli slabo vybavení obutím aj proviantom. Je to krásna dolina s úchvatnými skalami a preliezačkami. Staršiu to bavilo a prešla ju celú. Žena ju s nervami z nedostatku cukrov a uhľohydrátov prešla tiež. K vodopádu sme sa nedostali. Ani som nevedel, že sa k nemu zachádza z križovatky. I tak iba čúral. 2h sme sa potom močili vo vnútorných bazénoch aquaparku. Žena dokonca bola po 20 rokoch na tobogáne. Staršiu nie a nie tam dostať. Odvtedy, čo ju zaliala voda v Galandii ju tam nemôžem nahovoriť.V Bešeňovej dávajú pod zadok gumenú podložku. Preto som na chladnom vzduchu drkotal zubami dlhšie. Musel som sa pre ňu totiž vrátiť. Vraj, aby som sa nedoškriabal. Je pravda, že s ňou to ide lepšie. Vyhrieval som sa potom v 38° bazéne. Nenapadlo nás kúpiť si jeden lístok na vonkajšie bazény a jeden na vnútorné. Niečo by sme ušetrili. Knedľu s kapustou som na večeru zapil Radlerom.
V piatok sa náš pobyt končil. Už sme sa aj tešili. Žena nás vyhnala von, aby mohla pobaliť. Nakúpili sme suveníry, syry. Krátka zástavka v Lipt. Mikuláši, kde som si kúpil knihu o Liptove. Je tam príšerný kruhový objazd v tvare 0. Pruhy a prednosti sa stále menia. Kríza nastala pred Žilinou. S revom za ušami som to dotiahol pred tamojšie TESCO. Tam sme si kúpili niečo jesť a potom pokračovali až domov. Malé sme tak navykli na jedenie v aute, že keď sme išli na druhý den svokre, čo je 10min., hneď po naštartovaní pýtali jesť.
Dovolenka sa v celku teda vydarila. Nie je to zlá lokalita, všade je relatívne blízko, max.50km. Ostali nám tam nejaké neprebádané územia, tak snáď sa sem ešte vrátime.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)