V našom nudnom, strediskovom mestečku vystúpili v útorok Spievanka a Zahrajko. Momentálne sú u malých detí veľmi v kurze. V podstate pesničky a scénky pre ratolesti nik iný na Slovensku nerobí, takže sa chopili príležitosti ako zarobiť a potešiť detské srdiečko. Lístky boli beznádejne vypredané už začiatkom decembra. Vtedy to ešte nebolo ani oficiálne zverjnené! Ale máme známych a tí zase známych. Lístky si museli kúpiť aj najmenšie deti, hoci sedeli na rodičoch. Mohlo byť viacej miesta. Pani riaditeľka Domu umenia sa prekonala a zohnala navyše nejaké tie stoličky v uličke. Pred 17h sa sála začala slimačým tempom zapĺňať. Nič to, že v máme chrípkovú epidémiu. Deň predtým sme sa posílili cesnakom. My sme sedeli v 4. rade. Umelci si dali chvíľu načas a prišli tak o 5-6min neskôr. Našej najmenšej tam bolo dlho. Ale akonáhle vstúpili, prestala normálne dýchať a s otvorenými ústami zízala. Pozornosť si udržala len polhodinku. Predsa je ešte malá. Staršia bola tiež v extáze. Mala tam aj najlepšiu " kamošku" zo škôlky. Postupne si spievankári volali deti na pódium. Prvýkrát vznikla panika a deti div nelietali ponad nás ako ich rodičia hádzali. Niektoré deti to nezvládli a revali o dušu. Dostalo sa však na každého, na niektorých aj viackrát..
Naša sa dostala v druhej várke. Zaspievali si s každou skupinkou 3 pesničky a šup z pódia. Postupne vyťahovali z kufra zvieratká a o nich spievali pesničky. Deti šaleli. Tí najmenší sa motkali po pódiu, nerozumeli. Bola tam uvoľnená atmosféra. Po hodine už boli všetci z tancovania a spievania unavení. Preto si zobrali svoj veľký kufor a odpochodovali za spevu svojej uvádzajúcej aj zakončovacej pesničky. Spievanka sa odfotila so svojou mini kópiou. Pričom odsotila ostatné deti bokom, čo mi teda pripadalo surové. Mali sme šťastie, že sme vedeli veeeľmi dopredu o koncerte. Iní to šťastie nemali, preto mohli dať koncert ešte raz. Naše dievčatá to dostali od nás ako darček k narodeninám a v ich žiariacich očkách sme videli, že sú šťastné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára