Knihy vs. filmové spracovanie 2

Mal som odrazu toľko času, že som mohol čítať dve knihy naraz. Začal som s Pasternakovým Doktorom Živagom. Dosť obsiahla kniha. Popisuje celý život A.J. Živaga počas ruskej revolúcie a občianskej vojny. Autor sa pokúšal opísať život prvých 40 rokov 20.storočia v Rusku. Jurij sa doblba kdesi stále sťahuje a prakticky nikde nemá domov. Autor tiež do románu vkladal autobiografické prvky. I keď má priateľov a 3 ženy, nakoniec zomiera sám. Oplakávajú ho snáď na 10 stranách. Tragický príbeh je vlastne obrazom Ruska po revolúcií. Trocha nudná kniha a nejak ma neupútala. V závere sú Jurijove básne. 3h film je rovnako nudný ako kniha. Začína oproti knihe od konca rozprávaním brata Jegrafa. Začiatočné dejstvo pri vlaku je úplne vynechané, aj niketoré iné epizódky. Ale vcelku sa drží film knihy. Toto je zatiaľ jediný prípad kedy je lepšie čas stráviť 3h filmom ako 30h nad knihou.
Román J.Irving-a je lepší, i keď tiež je dosť obsiahly. Kľudne si mohol autor niektoré pasáže odpustiť. Dielo je plné pekných myšlienok a momentov, napr. „Nemôžeš niekoho chrániť. Môžeš iba milovať.“ Záver knihy je dojímavý. Rovnomerný film sa nedá porovnať. Film je len úbohou kostrou príbehu a vôbec ma nechytil za srdce tak ako kniha. Veľmi veľa je vypustené (je jasné, že sa nedá všetko vtesnať do 115min.filmu) a pomenné. Neviem prečo Irving dostal za to Oscara, skôr by si zaslúžil ocenenie za knihu. Porota ju však asi nečítala.

Jarmok

Spomienky na jarmok su vo mne hlavne tie detské. Na kolotoče, prvé video hracie automaty, sladkosti, zbieranie zálohovaných fliaš, cukrovú vatu... Tak mi chutila, že som doma začal jesť obyčajnú, buničinovú vatu. To som bol, ale vtedy riadny krpec. Na chuť cigánskej som prišiel až v posledných rokoch. Jarmok bol vtedy na námestí, no ako pribúdalo stánkov, presťahoval sa do väčších ulíc. Každým rokom je niečo kúpnym hitom. Boli to palice pre krb, periny, košíky, tento rok tuším návliečky. Pre mňa sú tradične iba cukrovinky. Z kolotočov som rád chodil na strašidelné dráhy a calypso. Kdeže bola vtedy centrifuga alebo terminátor. Calypso bol najväčší adrenalín. V strašidelnej vtedy ešte strašili maskovaní ľudia. Tieto a mnohé iné sa už vytratili. Na autíčka som tiež chodil. Pri porovnaní ceny 5Kčs a terajžích 60 korún až žasnem.Zo 2x bola tam aj maketa kozmickej rakety, v ktorej sa premietal film letu. Kam sa hrabala na dnešné 3-osé simulátory. A hracie automaty ? Vtedy neboli výhrené a po vhodení 2Kčs žetónu som mohol jazdiť na formule alebo hrať vesmírnu strielačku Galaxy Invaders. Tradíciou bolo, že som si vždy kúpil angličák dnes už skrachovaného Matchbox-u.
Tento rok si užívala kolotoče naša dcérka. 2x bola na detskej manéži a raz na vláčiku. Ako málo stači k detskej radosti... Kolegňa si tiež vyskúšala detskú manéž s krstniatkom. Patrí medzi korpulentnejšie a kolotčár musel kolotoč na jej strane ešte tlačiť, aby sa vôbec rozhýbal. Ako sme prešli na Euro i ceny atrakcií sa zdvihli min. o 25%. So ženou sme večer vylúchali dobrý burčák. Nemôžem chýbať na žiadnom jarmoku. Iba raz som vynechal, keď som bol otročiť za veľkou mlákou. Niekto chodí raz do roka na Vianoce do kostola, ja na jarmok.

stretávka zo strednej

Prvú septembrovú nedeľu som bol po 9-tich rokoch na stretávke zo strednej. Mali sme to vonku a zrovna vtedy bolo chladno. Dofrčal som rovno z dovolenky a tak som v červenej bunde svietil ako paviánova riť .Triedna si dokonca priniesla niečo ako prezenčku. Zišli sme sa v hojnom počte. Niektorí nemohli prísť, bohužiaľ 2 už neprídu na žiadnu stretávku. Jedného skosil infarkt a druhého zákerná rakovina. Prvý príptok, ako to nazval spolužiak zápražka, teda patril im. Zaklincoval to jeden spolužiak, ktorý prehlásil, že sme vo veku, kedy nebudeme chodiť po zábavách, ale karoch. Ja si teda aj v 30- tke pripadám pomerne mlado a nečakám na zubatú. Aj som zabudol, že si s triednou tykáme. Priniesla aj pohár zo stužkovej. Neprišiel som na niektoré mená. Pripadali mi fiktívne. Spolužiaci sa veľmi nezmenili. Niektorí pribrali a jeden tak, že som ho sprvu ani nespoznal, a to sedával predo mnou. Každý rieši nejaký problém. Jeden z otcovstvom, ďalší z robotou (robil pre Sky Europe), iní rozbiehajú kšeft, ďalší ho chce naopak skončiť, niekto si nerozumie so ženou, druhému vyhorela kapela na svadbu, tretí nadával na prácu štvrtého atď. V obore ich veľa nerobí, dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky. Všetci však pijú pivo, čoho dôkazom bol prázdny sud už pred polnocou. Skonštatovli sme, že náš slávny spolužiak, ktorý dobíja svet vrážaním puku do siete, skončil tak ako sme prorokovali našimi pubertálnymi mozgami, teda bez jedného... No, čo majú iba chlapi tam poniže pása 2x. Ale deti má, takže to nie je také zlé. Na večeru bol bohatý tanier s kuracinou a prasačinou. Smola pre mňa, stále účinkoval podovolenkový gastronomický syndróm a viac menej som nechal popásť len oči. Vedľa bola akási komorná svadba a podelili sme sa s nimi o kapustnicu. Aby sme ich nezobudili počas nudnej a ospalej zábavy, chodili sme na záchod cez akési okno popri automatoch. Spolužiak, s ktorým som sedel sa nielen na moje pohoršenie vyparil bez rozlúčky. Apropo, jeho hrad zo špaidlí možno vidieť v trenčanskom múzeu... Pred 2h rannou som so spolužiakom odišiel na starej popelnici. Po zahriatí auta sme "uháňali" 70km/h (vraj kvôli spotrebe) na tej Škoda 120 po starej ceste domov. On pokračoval do Bratislavy. Svietila mu rezerva, ale on chodí na doraz a vlečie zo sebou ešte bandasku. Tak si merá spotrebu. No, nechcelo by sa mi uprostred noci, kdesi dolievať benzín. Dúfam, že na ďalšej stretávke sa opäť všetci stretneme a prípitok bude o niečom inom.

1,5 roka

Dávno som nepísal o našej malej láske. Má už poldruha roka. Prvé slová ráno sú gove (t.j. dole), sama, von. Má na svoj vek veľmi bohatý slovník. Uvediem niektoré jej slová: dopaka (do parku), panaka (panák), goda(voda), kola (koláč), ata (atlas), uka (ruka), noža (noha), masa (mäso), ava (pes), pač (páči), džu (malinovka), mede (čaj s medicínou), siže (slíže), a dua (aj druhá), hema (prilba na bicykel), haňa baňa (bábätko), ota (otvoriť), kluka (kľúče), kaba (krabica), dobe (dobre), kuťa (krstná), deťa (dieťa), opata (opraviť), jebaba (ježibaba), jaba (žaba), čukota (čučoriedka), maua (melón), mua (mucha), pava (pavúk), dokoťa (do koša), kokobežka (kolobežka). Popri bežných slovách sa učí aj odborné. Musíme ju totiž pri jedení niečím zaujať a jeden zo spôsobov sú knihy: tup (trup), tuba (turbo), budu (budíky). Každý deň sa naučí nové slovo. Keď niečomu nerozumie spýta sa Čóó a keď pochopí tak povie Nóó. Hrá sa zo slovíčkami a povie napr. mamas alebo tatas. Ak niečo pokazí povie tata pate (tato plače) aj keď sa ma to netýka. Už si aj pamätá sľuby, takže ju už len tak neogabeme sladkými rečami. Musia nasledovať aj činy. Chodí s mamou a občas aj so mnou po ihriskách v meste. Vycíti zlé deti a nenechá si od nikoho robiť zle. Niekedy aj ona provokuje. Naposledy, keď som bol sám s ňou schytala od jedného zlého dievčaťa lopatu piesku do tváre. Koľko toľko som jej očistil oči a šli sme domov. Dievča mama tiež zobralo domov aj keď revalo. Inak malá vychádza s deťmi a nemá problém niečo požičať, ale si aj vziať. Niektoré deti sú smelšie, niektoré hanblivé. Poobede chodí na dve hodinky si schrupnúť.
Veľká jedáčka to nie je. Zrovna posledné dni skoro nič neje. Jej najnovší hit je postaviť sa na jedálenskú stoličku a miesto jedenia nalievať sa čajom alebo vodou.
Teší sa, keď po celodennom viac menej sterotype s mamou prídem z roboty. Povie len "Tata poť" chytí uka puka a vláči ma po celom byte a jašíme sa. Dnes mi povedala i oci. Umývame ju v umyvadle a 2x týždenne vo vaničke. S večerou bojujeme. Ako tak sa vie vypýtať na "veľkú". Po jej vykonaní zahlási hoňo. Začíname ju učiť na cikanie v šerbli tým, že odstránime spod nej plienku a ak sa nevypýta, pociká sa. Upozorníme ju na to a navyše cíti mokro. O chvíľu nás 3 čaká ďalšia skúška. Ideme na dovolenku. Takže ahój, čáu.

odchod od Orange

Dnes som už aj fyzicky a nie len papierovo prešiel od operátora Orange k O2. Už v noci som si pozrel telefon a zistil, že hľadá sieť. Tak som ho nechal tak. Ráno stále hľadal sieť a odmietal SIM kartu. Vypol som telefón, nič. Vybral kartu, pričom mi spadla do hrnčeka s mliekom. Ani omladzujúci kúpeľ nepomohol. Nič. Na vlakovej stanici som už zo zúfalstva skúšal spustiť bez karty. Z roboty som potom volal do O2. Deboš, nevymenil som si SIM kartu. Po skoro mesiaci som aj na ňu zabudol. No nič, dnes som bez telefónu. Pre mňa žiadna katatrofa, iný by už možno utekal domov pre O2 kartu. Po 6 rokoch som sa zbavil dnes aj prvého telefónu NOKIA 3310 a prenechal ho ako hračku dcére. Teraz mám tiež starší Siemens S65 po žene. Batéria vydrží veľmi krátko a vyzerá, že si pôjdem zadovážiť novú.

Knihy vs. filmové spracovanie

Po prečítaní knihy B.Hrabala Obsluhoval jsem anglického krále a následne vzhliadnutí rovnomerného filmu, ma chytila mánia. Keď prečítam nejakú známu knihu, pozriem si aj jej filmovú podobu, pokiaľ existuje. Väčšinou je samozrejeme toho menej vo filme. Ak porovnám vyššie uvedené, film sa J.Menzlovi pomerne vydaril. V uvode nebolo všetko a trocha bol poprehadzovany dej. Ďalším bol Mechanický pomaranč od A.Burgess-a. Jeho filmová adaptácia preslávila S. Kubricka. Zatiaľ ako jediná adaptácia, ktorú som videl sa drží na chlp knihy. Potom som si pozrel sfilmovanú verziu Vrchárky od A.Morviu v hl. úlohe so S. Loren. Ako študent sa tam blysne aj J.P. Belmondo Tam je prehodená scéna s útočiacim lietadlom niekde na začiatok (namiesto v poslednej tretine knihy). Akoby režisérovi došiel celuloid alebo producentovi peniaze, je koniec úplne vynechaný. Naopak dosť prostriedkov mali tvorcovia filmu Stopárov sprievodca po galaxii. Tam je oproti knihe navyše scéna so zajatím Tricie Vogonmi a následne ich hlavní hrdinovia idú oslobodiť na planétu Vogon. Naviac vytvorená je tam tiež postava kňaza Humma. Potom som si porovnal spracovanie hororovej poviedky C. Barker-a Polnočný vlak. Film sa už viac odkláňa od originálu, ale dejová línia je založená viac menej na knihe. Ďalšou
sfilmovanou knihou, ktorú som videl, bol slávny orewellovský román 1984. Film v podstate kopíruje knihu, i keď sa mi zdá, že koniec je inakší, pretože hlavný hrdina úradník Smith skončí v knihe s guľkou v hlave. Film je miernejší a končí iba v bare. Posledné sfilmovanie slávneho Dostojevského románu Zločin a trest je prijateľné. Vtesnať 500 stránkovú knihu do 2h filmu je veľké sústo. Nejaké vypustené momenty (napr. záver) a iná vec, ktorá slúžila pre vylákanie stareny sa dá akceptovať. Film je umocnený pekným výkonom Bena Kingsly-ho. Za nepodarené považujem spracovanie knihy J. Nancy-ho Riskantné pristátie. Film sa volá Pandorina skrinka. Ani MacGyver v hlavnej úlohe nezachránil nudu filmu. Je to až trojhodinový film, ale viac sa tam kecá a rozmýšľa ako čosi deje. A koniec je už narýchlo uplácaný v priebehu 5 minút. A nie je ani podľa knihy. Lietadlo s teroristom narazí do rolujúceho Jumba a terorista prežije. Vo filme je to inak a terorista zahynie. Tiež sa mi zdá, že letuška v závere nezahynie na vírus. Teraz mám rozčítané Zásady muštárne a Doktor Živago. Oba romány sa dočkali filmového spracovania. Som teda zvedavý nakoľko budú verné s knižnou predlohou. Filmové spracovanie slovenských kníh je zriedkavé, i keď myslím, že je z čoho vyberať. Na Slovensku sa však stále vraciame len k legendám ako Bátoryčka, či Jánošík. Priebežne sa k tejto téme ešte budem vracať.

Zateplenie domu 2

Od apríla teda počúvam počas týždňa vrkot starej popelnice-škodovky 120, ked prichádzajú majstri murári, ktorí nám zateplujú dom. Predchádzali tomu búrlivé domové schôdze, kde domovník bol riadne na nervy a skoro zabalil funkciu, ked viedli diskusie k ničomu. Na poslednú chvíľu sme zmenili ešte banku, ktorá mala výhodnejší úrok. Naše peniaze zaiste pomohli i správcovi, lebo má novú webovú stránku. Práce sa rozbehli najprv na západnej strane. Odchýtavalo sa tam veľa nedostatkov, no eušuje sa stavba aj teraz. Humor bol ked jeden obyvateľ, stavebný inžinier, so zbíjačkou odstraňoval beton z rámov okna. V ochranných okuliaroch musel byť pre nežnejšie pohlavie neodolateľný. Vyzeral ako potápač s vrtačkou. Jej nepríjemný hukot pokračoval celú sobotu a troch i v nedeľu. Od majstrov si vyslúžil "pochvalu" a nadávali celý týždeň. Aj tak si nepomohol. Po namaľovaní fasády ostali niektorí obyvatelia rozčarovaní. Vyzeralo to úplne inak! Príšernejšie než príšerné. Ale zvykneme si. Doteraz neviem prečo tá zmena, ked sme si odhlasovali čosi iné. Asi po 5 týždňoch pokračovali masjtri južnou stenou. Tam sa zdalo byť všetko v poriadku, až pokiaľ nedali dole lešenie. Domovník zisitl, že zabudli dať zopár krytov vetrákov. Striedali sa dve partie. Jedna z nich bola z "východného Rumunska ". Ale vedeli rýchlo robiť. Na východnej strane začínali už o 5h ráno. To sa nepáčilo majstrom. Tí radšej sedia na stoličke a kukajú. Zena ich dokonca videla počas šichty lofeť na pive. Nám balkon sfušovali, tak som napísal o nedostatkoch domovníkovi. Po víkende to akože odstránili. Nepáči sa mi, že neodstránia hrdzu z rámu. Som zvedavý koľko to vydrží. Jeden večer som sa i vylápal hore na samý vrch a pofotil okolie. Začali robiť už poslednú, severnú stranu. S tou sa asi budú trtosiť najdlhšie. Len včera prišli dvaja boží robotníci nalátaní a šli aj rovno domov. Na lešenie chodia akísi brigádnici. Jeden z nich, Fero, je intelektuálne nesmelý a ostatní si z neho robia srandu. Skrieka ako chromý papagáj a naša dcéra si obohatila slovník o slovo pita. Robí to už len jedna partia, keďže ďalší robia na iných dvoch domoch. Nie je ešte rozhodnuté ako bude vyzerať vchod. Co sa mi nepáči je, že nebudeme vymienať ventily na radiátoroch. Akosi to zateplenie tento rok stráca zmysel.