Festival letectva po prvý krát

    Agentúra usporadujúca letecké dni na Sliači sa podujala oživiť umierajúce letisko v Piešťanoch a dotrepala sem v prvý májový víkend lietajúce a nafukovacie atrakcie. Veľmi nešťastne bol vybraný dátum. I na Slovensku prichádza začiatkom mája monzún, rovnako ako v Indii. Viem z vlastnej skúsenosti, že vtedy vždy prší. No aspoň sobotný program sa uskutočnil v plnom rozsahu. Chýbali len vetrone, ale bačovia nechceli krútiť parenicu v mrakoch. V nedeľu pre vietor a dážď program zrušili. Neprekvapilo ma to, aj tak bolo dobre, že sobota vyšla, lebo predpoveď bola všelijaká len dobrá nie.
V zamračené sobotné ráno som teda dcérku odprevadil na zápas a oprel sa do pedálov. Premávka bola slabá, kuchári však už mávali na križovatkách s vareškami. Zakrátko som pri vojenskom múzeu. Pýtam sa, kde je tých 600 miest pre bicykle a motorky. Predavač lístkov čumí na mňa jak drevorubač na kurzový lístok a krúti hlavou. Dobehol usporiadateľ, že tam o plot si môžem "tátoša" oprieť. Pozerám na priestor v polovičnej veľkosti svokrinej záhrady a uvažujem, kde sa zmestí 600 dvojkolesových tátošov. Kúpim si lístok a bicykel zamknem o bránu pri vstupe. Lístok nebol najlacnejší. 13Eur je dosť. Účasť lietadiel však platil usporiadateľ. Nevystupovala armáda, ktorá ukážky robí zadarmo. Ale lístok zároveň bol vstupenkou na detský festival. I tak sa mi vidí cena prehnaná.



Švajčiarsky Pilatus PC-3 si nedobrovoľne predĺžil na letisku pobyt o pár dní naviac.

Kontrola obsahu batoha pri vstupe a ďalšia za múzeom. Detektor kovu pípal na mne ako monitor dychu astmatika. Pípali už aj zipsy. Zástup policajtov hodný zápisu do Guinessovej knihy rekordov. Som za bránou múzea a čaká ma cesta cez polovicu letiskovej plochy. Prekročím rolovaciu dráhu. Priletela francúzska ministerka obrany na Falcone 2000. Pomocná palubná jednotka hučí asi celý deň, lebo ju počujem ráno aj poobede. Nuž, piloti vždy pripravení. Pristáva český Gripen, ktorého ukážka bude dnes ako jediná trhať ušné bubienky. Z diaľky nakuknem do malého hangára, kde parkuje Delfínik. Evidentne dnes lietať nebude, lebo je roztrhnutý napoly. Ako hovorí letecký mechanik za zenitom "rozstykovaný". S ním sú v hangári "akrobati". Prechádzam okolo VIP parkoviska. O 9h sa ľudia len pomaly ako tučniaky trúsia po ploche. Práve prilieta skupina Flying Bulls z českej Jaroměře. Rolujú popri divákoch, ktorí im mávajú. Pilotom sa asi v kúpeľnom meste páčilo a ich mašiny som videl aj po týždni na ploche. Rýchlo prejdem neveľkú statiku. Za ochranným valom je detské mestečko. Pri ňom je program na celý deň. Byť teplejšie, aj moje baby by si ihriská, nafukovačky alebo cirkus užili. Dnes som však na letisku sám. Snáď vyjde pred prázdninami detský festival v Nitre. I ten mimochodom podražel. Zábrany na ploche sú zatiaľ prázdne, nebude problém chytiť si miesto. V podstate po celý deň nebol problém sa vtisnúť hocikde pri dráhe. Motám sa ešte pri stánkoch, pokým nenájdem ten pravý. Do batoha putuje kniha Piešťany z neba a leteckoturistická mapa. K nim dostanem zdarma ďalšiu knihu (ponúkajú len nepredajné ležiaky) a mini oblátky. Nájdem si miesto pri nízkom plote a čakám, čo sa bude diať. Konečne skvelý nápad a mega obrazovky sa posunuli za divákov. Zato reproduktory sú roztrúsené každých 10m a nerozumiem prečo. Sem tam prehodím slovo s bláznami stojacimi vedľa. Jeden v rančerskom klobúku sa škerí ako vorvaň na kalamára. A to je starý, 50-ročný chlap. Ako prvý poletuje spolu so škovránkami vírnik. Nasleduje prelet vojenských a cvičných vrtuľníkov. Program ubieha plynule spolu s mojim ujedaním z tvarohového koláča. S nejakými obmenami chutia oba. Oblačnosť je pomerne vysoko a piloti môžu ukázať svoje umenie v celom rozsahu.

Legenda, cvičný MiG-15UTI bol v r.2013 zakúpený z USA.

Moderátori Marcel a Tóno, známi zo Sliača, o5 perlia a často odbočujú od témy, resp. ukážky. Nevedia, či lietadlo kýve pilot alebo vietor. "Júú jak to dal dolu." " Ako s nimi lavíruje, au." "Krúti chvostom, lebo nevidí dopredu." "Vyhadzujú tak zvané flarne," a podobné perly ducha. Poobede prebehne dlho očakávaný hromadný prelet. Aká veľká a výnimočná bola osobnosť generála Štefánika, keď si ho uctili štyri národy! Jeho stopy dodnes v týchto krajinách svietia. Pochopil, že "...účelnosť života nie je v sláve svetskej, ale v zdokonaľovaní nášho duševného človeka.“ Hymnu nepatrične pretrhne klepotanie vrtuľníka Cobra. Letový program je dvakrát prerušený divadelnými skečmi zo života M.R.Štefánika. Aspoň si pán riadiaci lietania mohol dať šluka za mobilnou vežou. Predstavenie sledujem cez binokulár. Na môj vkus avantgardné, ale popri tom zazneli veľmi krásne, nadčasové Štefánikove slová:
   
                                             "Ach, prečo vždy nežijeme logicky?
                                              S dušou skromnou, ale nie otrockou,
                                              so srdcom šľachetným, bez známok slabosti,
                                              s mysľou bádajúcou bez prenáhlenia
                                              a preceňovania svojich schopností."


Dokonale vystihujú náš život. No z donekonečna v amplióne omieľaného "Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko", ma bolela hlava. Dnes sa Milan na Bradle obracia, keď nositeľmi jeho mena sú Ahmadovia a Hasanovia z Perzie žijúci na Slovensku. Najviac zvedavý som bol na majstra sveta v pretekoch Red Bull. A Martin nesklamal. Kopal do pedálov a krútil kniplom až mi srdce prestalo biť. Predsa len Vereš je už okukaný a starý a nerobí toľko dynamických figúr. Ustavične ho ospevujú, ale v Šonkovi má veľkú konkurenciu. Prakticky každá ukážka bola od našich susedov. Za nás lietal len Delfínik. Stále máme málo zbohatlíkov. S trojhodinovým meškaním sa na oblohe objavila aj 13 členná formácia ultraľahkých lietadiel z talianskeho Campoformido. Leteli trasu, ktorú tragicky zakončil pred 100 rokmi Štefánik. Dnes však všetci po oblete Bradla šťastne pristáli na piešťanskom letisku. Naivne som si myslel, že cestu dali na jeden šup, ale prelietavali ju vraj 4 dni, na etapy. Cítil som sklamanie v pilotovi, keď mi hovoril o prelete, že im dnes nevyšlo načasovanie. Mali priletieť pred obedom v čase tragédie spred 100 rokov. Vrcholom programu bolo vystúpenie 6-člennej skupiny Baltické včely z Estónska. Z juhozápadu sa blížila prehánka. Spočiatku išli aj do vertikálnych manévrov, ale blížiace sa nízke mraky ich donútili kľačať pri zemi. Napriek tomu odlietali peknú ukážku, obohatenú trocha nafúknutým komentárom dievčiny z ich skupiny.

Baltická včela na dráhe 01.

Vytiahol som aj pršiplášť, ale zbytočne. Tých pár kvapiek by aj moja bunda ustála. Vystúpením modrožltých včiel program skončil a 20 tisíc ľudí sa presúvalo von z letiska. Ja som nakukol k pozemnému vojsku na opačnom konci. Poľná kuchyňa zavretá, asi im došla múka. Pri termináli som si počkal, kým zrolujú červený koberec pre p.Florence a jej Falcon sa vydá na západ. Bezpečnostná služba plná zmätku ako balóniky s héliom otvárala a zatvárala zábrany. A konečne vojenské múzeum vyzerá, ako sa na zbierku strojov patrí a nie je iba šrotoviskom. 
Priniesť niečo iné na Slovensko, je skvelá myšlienka. Tento rok pri príležitosti úmrtia naj Slováka prišila akcia veľmi vhod. Organizátori majú smelé nápady na ďalší ročník. Napr. nočné lietanie. Potom to bude nočník. Len ten termín je nevhodný a čas mi dá za pravdu. V každom prípade držím palce a rád prídem aj budúci rok (veď som doma, že...).