Tohtoročný jarmok

Začali zbierať burgyňu. Ako hovorí naša malá bude viacej na kávičku cukru. Arabi nosia pletené čiapky. Jeseň je pomaly tu. A s jej príchodom je spojený jarmok v mojom rodnom meste. Stánky, chlast, kolotoče, koncerty a jeden koš. Predpoveď počasia hlásila v piatok pekne a teplo, v sobotu pršať. Tak utekám z roboty domov s nápadom, že ideme teraz na jarmok. Drahej sa veľmi nechcelo, ale šli sme. 10min. sme hľadali miesto na parkovanie. Niektorí idioti parkovali priamo v jazdnom pruhu. Napokon sa pri tetinom dome uvoľnilo miesto. A zasa sme hľadali drogériu,
pri ktorej sme sa mali stretnúť s rodinou. Vyšli nám naproti, tak sme sa našli. A rovno na kolotoče. Pri nich sme stretli ďalších členov. Celá "grupa" sme sa začali motať okolo autíčok. Baby si ich vybrali. Na prvý rozstrel sa mladšia so sestrou nedostali. Naháňačka ako kedysi. Usadám po 25-tich rokoch do kokpitu elek. autíčka na strane akože plynového pedálu. Vystupujem a uvolňujem tam miesto dcérke. Nedočiahne na pedál. Tak znova vystupujem, obchádzam auto a sadám ku plynu. Pedál je tam viac menej len formálne. Nejaký enromný účinok nepociťujem. Pohýňame sa. Sem-tam skrútim volant, aby sme nenarazili. Samozrejme sa to väčšinou nedá. Ale veď o tú zábavu ide. Nárazníky su mäkšie ako bývali. Ďalej sa rozdelíme. Ja idem so staršou do strašidelného zámku, mladšia sa vozí dokola na mini bakelitových kamiónoch. Vstupné 2,50Eur na osobu do hradu úbohého ako farma na TV Narkóza. Pri vstupe nás ofučí para ako z papiňáku. Ideme popri umučenom väznovi (kde len chodia na tie trápne nápady?), ktorého si všimnem až keď prejdeme okolo ťažkých gumených závesov, za ktorými sa skrýva. Zabočíme do tmavého bludiska. Absolútna tma. Mám za to, že pokladníčka vypla svetlo, keď vyšli von tí pred nami. Inak mi to nedáva zmysel, prečo je tu tma. Pomaly napredujeme podľa hmatu. Dcérka chce s5, ale tam cesta nevedie.
Prejdeme okolo ďalšieho panáka na elektrickom kresle a sme vonku. Takže dohromady som videl 3 strašidlá a tápal v tme po divne vlniacej sa podlahe. Posledná atrakcia bola horská dráha. Tam som zasa obetoval ja. Doudieraný som sa nekonečne dlho trmácal dookola. Dcérky mali z toho srandu.
Z toho natriasania mi aj vyhladlo. Tak sme šli k stánkom s jedlom. Najprv však na burčák. Ja som si kúpil len fľašu. Stretol som spolužiaka z vysokej školy, chvíľu sme pokecali, ale baby pýtali jesť. Pripáleninou to rozvoniavalo všade, no my by sme radi aj nejakú prílohu okrem zhoreného mäsa, takže prvý stánok sme po chvíli opustili. Postavili sme sa k "Srdiečku". Ironický názov pre mastné a prepálené mäso. To už sa nebezpečne robili chmáry. Pustili sme sa všetci do "cigáňa". Začalo sa blýskať, a tak sme s rukami v žemli a od horčice kupovali ešte trdelníky. Už sa spustil tanec
kvapiek, keď sme kupovali pražené zemiaky skrútené ako veľké vrtáky. Schovali sme sa pod strom. Na malý moment prestalo, ale prebehli sme len po autodráhu. Tam sa baby schovali ako tak pod celtovú striešku. O5 zoslabil dážď a pohli sme sa k autu a zasa pridal na intenzite. Napokon baby ostali pri sídlisku pod stromom a ja som pomedzi kvapky utekal po auto. Kým som k nemu prišiel aj pršať prestalo. Takže deň, keď som si sľuboval jarmočnú to zábavu, skončil fiaskom.
Na druhý deň sme boli pozvaní k obedu. Po ňom sme o5 vyrazili do jarmočných ulíc. Dnes hlásili oblačno, poobede dážď. Bol krásny slnečný deň a mňa tráfal šľak. Týmto pápežsky pozdravujem meteorolgický ústav. O5 sme skončili na autíčkach. Tentoraz inde, kde sa mi zdali rýchlejšie. Ušlo sa mi jedno, čo smutne stálo bokom. Malo na to právo. Pri prudkom zatočení nevládalo a zastavilo. Potom sme sa rozdelili. Mladšia na detskú manéž a staršia so sestrou na Calypso. Už aj tento, kedysi najviac adrenalínový kolotoč, ako som už písal, (pokiaľ neprišla centrifúga) je iný. Akýsi opačný ako za mojich násťročných čias. Najprv cúvne dozadu a preklápa sa ako Citroen na pokazených tlmičoch. Potom sa dvihne hore a roztočí sa. Posledný náš kolotoč boli labute. Klasika, ktorá ešte nevymrela. Povrteli sme sa hore a klesli dolu. Ešte sme sa pristavili pri Boostri, Extreme, Move it atrakciách. Kde je klasické Ruské kolo, centrifúga, to bol hit, alebo húsenková dráha. Kedysi ceny v korunách, dnes rovnaká suma, ale v Eur. So ženou sme sa ešte prešli po jarmoku. Rozvoniavali mi tam maďarské klobásy častejšie ako inokedy. Ale ktovie, čo sa s nimi deje na priamom slnku? Peruánsky indiáni
sa skomercializovali a už ani netancujú. Len pustia muziku z prehrávača a stoja ako pltník za polárnym kruhom. Tie isté stánky na rovnakých miestach. Metalový fanúšik, ostrenie nožov, syry, medovina a handry. Z troch jarmokov, ktoré sú vždy v rovnaký víkend na Slovensku, má tento najlepší kredit. I tohtoročný odišiel do minulosti ako vydarený.