Ukolotočovaní

Prázdniny sa pomaly chýlia ku koncu ako vláda dolára. V ich druhej polovici baby strávili jeden víkend s mojou sestrou. Kúpali sa, boli v nejakých zábavných parkoch v bratislavských Boroch, Cubicon-e a tiež v "mekáči". My sme ich zobrali tak akurát navštíviť krstnú babku a nakupovať papuče (nakoniec staršia nenosí nové, ale zdedené a obnosené šľapky). Babám som sľúbil ešte na začiatku leta, že pôjdeme do zábavného parku v rakúskom Burgenlande. V predposlednú augustovú sobotu sme tam teda išli. Zvažoval som skôr vybrať sa vlakom do Viedne navštíviť Hausedemaare.
Nakoniec som teda naštartoval auto. Prišli sme pred 11h. Samozrejme nátresk ako pred poštou na podporu. Otvorili ďalšiu pokladňu a trocha sme sa rýchlejšie sunuli v rade. Pre istotu aj žena stála v druhom. V parku na atrakcie tiež veľa ľudí. Začali sme tentoraz pri rozprávkovom lese na zvieratkách. Staršiu som chcel pustiť na "mývala" samú, ale keďže nevyzerá na svoj vek, sadol som si do toho umakartového medveďa i ja. Pomaličky po jednokoľajke, kývali sme na seba. Potom sme išli na veľmi obľúbenú atrakciu, plávajúci krokdíly. Mali sme na sebe rifle asi ako jediní. Všetci ľudia na ľahko. U nás bolo totiž pod mrakom, ale tu svietilo po celý deň slnko. Trocha sme sa
samozrejme zamokrili pri páde do vody. Ten istý kolotočár, čo aj minulý rok. Pripomína herca Roba Schneidera, ktorého poznáte s flmov ako Pidihajzlík alebo Európsky gigolo. Spýta sa, odkiaľ ste a v tom jazyku vás odprevadí. A keď Rob nevie, vykrikuje taliansky. Pokračovali sme na čo iné ako lietajúce ryby, teda chobotnicu, ako hovoríme tomu my. Tentokrát sa obetovala mama. Riadila
staršia no, keď ju mama navigovala, aby sa vyhli pľuvajúcim defínom, páčku potiahla opačne a vždy ich delfín dostal. Bol čas obeda, a tak som našiel pri novej atrakcii Leonardo akýsi kiosk. Mali tam kúsky pizze. Predavačka mi anglicky nerozumela, tak sme sa dohovárali rukami. Hodila kúsky mrazeného čohosi do mikrovlnky a zahlásila, že 15-20minút čakáme. Tak som sa sám vybral na ten nový zázrak pripomínajúci da Vinciho lietajúci aparát. Umelhmotný Leonardo tam čosi diskutuje a máva vo svojej alchymistickej dielni. Baby už jedli, keď som si sadal do lietadielka. Má krídla, s ktorými sa dá mávať. Skôr asi len na parádu. Sledoval som v rade, čo robiť, aby som sa vrtel v tom okolo vlastnej osi. Pred uzavretím popruhov sme museli rozpažiť. Zaklapol kovový rám na mojich pleciach, kolotoč sa podvihol hore a uvoľnili sa lietadielka zo závesu. Kolotoč sa pomaly rozkrútil. Snažil som sa preklopiť, nedajbože urobiť otočku, ale nepodarilo sa mi to. V poslednej otočke som bol tak na 2-3s dolu hlavou. Kolotoč spraví tak 5-6 točiek a dosť. Je to málo. Žena vyhodnotila moju  jazdu ako úbohé snaženie. Vraj som mal menej mávať krídlami a viac prenášať ťažisko zo strany na stranu. No nič, ďalšiu polhodinu sa mi nechcelo čakať. Radšej som sa najedol toho pizza koláča, či čo to bolo. Úplne na konci je veľká húpacia loď. Baby sa na ňu báli ísť. Mladšia preto šla na mini horskú dráhu. Na to bol treba žetón za 1Eur. Tento systém sa nám nepáči. Niektoré menšie atrakcie sú za poplatok. Prečo? Kým čakali na voľný vozík, šiel som na veľkú horskú dráhu v štýle rímskych vozov. Tam to šlo rýchlo, jazdili dva vlaky. Po tej "pizze" to nebol zrovna najlepší nápad sadnúť doň. Motýle v bruchu mi akosi viac lietali. Baby dostali chuť na zmrzlinu. Podával ju medveď aj s komentárom. Bohužiaľ "dojče špráche". So staršou sme sa zviezli na gumových člnkoch na šmýkačke. Pre veľký úspech sme to neskôr ešte zopakovali. Tešili sa i na dračiu jaskyňu, tak sme sa išli schladiť tam. Popri drakovi sme sa mohli prešmyknúť až keď spal. Ďalej do rozprávkového lesa. Tam boli baby zvedavé na strašidelný hrad. Ja som hysterčil, že nechcem o5 vidieť bezhlavého ako vŕzga na husliach. Napokon som zozbieral zbytky odvahy a šiel. Staršiu tentokrát vyľakal kostlivec, ktorý vykukol spoza náhrobku a mladšiu k smrti naplašil čert. Rozhodli sme sa ísť na atrakcie, ktoré sme minulý rok nestihli. Skúsili sme jazdu na jabloni. Je to v podstate veľký reťazový kolotoč. Pred menšou postavil kolotočár drevenú šablónu a zmeral si ju. Od požadovanej výšky ju delili 2-3cm. Takže zostávame nohami na zemi a s očami pre plač. Mama letí so staršou, ja som počúvam rev malej. Ako všetky takéto jazdy, i táto trvala krátko. Čaká veľa ľudí. Potom sa baby odviezli na umakratových prasatách. To už šla staršia sama. Vyzerá to srandovne. Mama sa skoro "skydala". Asi najdlhšie sme čakali na tragače. Po vodiacej koľajnici sa elektr. traktorom posúvame po farme. Traktor má dva volanty, ale len akože. Ovládať sa dá plyn. To mala za úlohu staršia. Popri umelých kravách a živom somárovi sme došli do stodoly, kde je konečná. O fotku sme záujem nemali. Trocha sa dcérky omočili v umelom potoku. Deň sa chýlil ku koncu, a tak sme rozmýšľali kam ešte ísť. Na začiatku mladšia snila o plávajúcich kačicách. Tak sa odviezli na nich. Potom sme ešte šlapali na drakoch. A to už bola naša posledná jazda. Cestou som videl hradbu mrakov u nás doma. Tiahla sa pekne pozdĺž hraničnej čiary. Zastavili sme sa v "mekáči". Veď kde inde. I to som vraj sľúbil ráno, i keď ja som to len tak nadhodil. Potom už len domov.
Kolotočom však nebol tento víkend koniec. Na druhý deň boli u babky hody. Takže som o5 s plným žalúdkom kačice sedel v Twisteri. Dedko tam má nejakého známeho z kúpeľov, takže sme mohli ísť zadarmo na všetko. Okrem veľkej lode sme aj boli. Rachot kolotočov nevadil najmladšej, t.č. ešte v kočiari. Spokojne "klimbala". Baby jagy dostali svietacie loptičky a mimoňov (dedko ich nazval opice, nad čím sa baby pohoršovali). Starouši dostali medovníky - srdce a pivný pohár. V krásny letný podvečer sme šlapali na bicykloch nas5 domov.  Zostal nám ešte posledný prázdninový víkend, počasie sa ukazuje až príliš dobré, tak uvidíme, čo vymyslíme.