Posledný prázdninový víkend sme strávili striedavo s deťmi a sami. V sobotu sme sa boli kúpať na nám známom kúpalisku Dúha v Partizánskom. Malý, komorný areál, lacné vstupné. Návštevu nedokončeného Poľného Kesova, žabiakovho kráľovstva, sme si nechali na budúci rok (a dobre sme urobili). Pokladníčka neverila, že náš benjamínek má 4 roky. Tak ju pustila zadarmo. Dostali aj vodu. Novinkou je knižnica so starými knihami. Baby si nejaké vzali, ale len nakukli do nich. Ľudí bolo akosi pomenej. Vyslovil som hypotézu, že musí byť studená voda. Pri prvom vkročení veru bola. Ale ako stúpala teplota vzduchu, bolo to osviežujúce. A je tam aj "mrochtiaci" bazén s teplou vodou. Poobede sa začalo kúpalisko zaplňovať. Prístrešok s dekou sme si dali na naše staré miesto pri detskom bazéne. No, pre staršiu už veľmi nie je takýto bazén. Väčšinou bola pri prameni. Zrovna, kde sa chodili osy napiť. Tie, ktorých sa tak bojí. Rýchle občerstvenie je tam v podstate len jedno. Porcie ako nutella mana diéta (t.j. malé) a všetko len vysmážané jedlá. Bez chuti, z mrazáku. Zahltil som kuchyňu objednávkou 4 rezňov s hranolkami. Dajakých 15min. to trvalo. Popri tom však vydávali iné jedlá. Najprv som dostal jednu porciu, medzitým išli iné, a potom zvyšné tri. Kúpalisko plné osamelých svalovcov a futbalistov s kočkami. Tobogán púštali len občas, ako sa im chcelo. Do ľadovej vody som netúžil vhupnúť. Tam je najstudenšia. Baby si našli nejaké kámošky. Po 5h však už toho mala mamina dosť, tak sme sa zbalili a šli k babke. Čakala nás grilovačka. Akurát dedko rozpálil gril. Tento rok sme si grilovali len 2x. Baby ostali spať tam a my sme šli domov. Ešte krátka zastávka v Tesco, či nevystrelí na nás slnečník. No je už po sezóne.
Na svitaní nového slnečného a horúceho dňa sme opúštali ospalé mesto. Stretli sme susedov, mladomanželov, vracajúcich sa zo svadby. Tentoraz som nešiel na sliačske letisko od Zvolena, ale potiahol som kúsok ďalej k Bystrici. Výhodou je parkovisko skoro pri vstupe. Ťahajúc chladničku plnú fliaš som to však trocha banoval. Slabý kilometer ho vliecť ako Barbarič, žiadna sranda. A to tam bolo pitiva tak akurát. Pri pokladniach som si všimol, že veľa mladých ľudí kupuje študentské lístky. Nikto nekontroluje, či sú ozaj študenti. I my vyzeráme ako stále študujúci. Ale kúpili sme si riadne lístky. "Bezpečák" prezrel obsah chladničky. Batohy už neprezrel. Po prekročení brány, hneď za chrbtom bolo múzeum letiskovej techniky. Žena skonštatovala, že ich firma môže úspešne konkurovať letisku. Na začiatku bola veľká stojánka. Hercules a 2 CASA-y. Popri hajzloch alebo Škodovke sme sa dopracovali k statickej stojánke. Novinkou pre mňa bol nemecký vrtuľník Tiger. Projekt trval nekonečných 20 rokov a stál vyše 7 milárd Eur. Zrovna sa armády za ním netrhajú. Inak boli na stojánke olietané Tornáda, Eagle, či spárka našeho Mig-29AS. Ničím zo súčasnej techniky neohúrila. Veľmi vzácnym exponátom tam bol Šturmovik. Odkrytý. Pýtal som sa chlapíkov pod strieškou, či ho neplánujú presťahovať do Piešťan. " V Piešťanoch je múzeum?", bola ich ironická otázka. Mašina je zo Svidníka a tam aj ostane. Podľa mňa by však patrila pod strechu múzea. Trebárs aj do Košíc, keď si východniari myslia, že im berieme stroje. Je to jeden z troch dochovaných strojov v Európe, ak nie vo svete. Vedľa neho bol tiež impozantný kúsok, Spitfire, v imatrikul. Ota Smika. Mašina priletela z Čiech. Pred ňou pózoval pilot v historickej kombinéze. I on vyzeral, že sa narodil spolu so Spitfirom. Našli sme si miesto blízko tribúny. Slnko začalo páliť. Drahá vytasila veľký dáždnik. Ja som vybehol ešte pátrať po knihách. Hneď za nami pri aute usporiadateľa som objavil kolegu, vlastne bývalého vedúceho. Len bol rozčarovaný, že nepriletela B-52. Ale o tom písali na stránke. V jednom stánku padlo 18Eur na 2 knihy. Omylom skoro inú. A v ďalšom ešte jednu. Hľadal som aj čiapku. Veľa ich bolo, do oka mi padli dve. Jedna čierna z belgickej letky bombardérov F-16 a druhá z logom SIAF. Tá naša bola však biela alebo slabúčko modrá. Napokon som sa rozhodol podporiť belgický trh. Obišiel som hangáre popri rozcvičke červených baretov, makete Gripenu a skutočnom Black Hawkovi, aby som videl na čo pôjdu moje dane. Z hangára počítačových hier sa ozýva Majkrosoft! Majkrosoft! Tak to už je riadne vymývanie mozgov deckám. Presunul som sa radšej na plochu a sedel pod parazólom. Odštartovali migy a cvičné stroje na úvodný prelet. Letecký deň však zahájil o 10h výsadok paragánov s vlajkami. Nakoniec z ešte väčšej výšky vyskočil jeden pararušista s mega vlajkou našej drahej krajiny. Tá mala uctihodných 45kg, preto musel použiť padák pre tandemové zoskoky. Nad hlavami preleteli migy, potom grča cvične bojových mašín a letové ukážky mohli začať. Kolmou sviečkou ich otvoril poľský MiG-29. V zostave mal aj pád, čo u našich pilotov už neuvidíme. Potom predviedli svoje umenie ďalší Poliaci na 7 Turbo Orlíkoch. Program bol rozdelený podľa krajín. Pomaly sa rozbiehal. Švédsky SAAB s angl. BAE utrpeli fiasko, keď sa im pokazila švédska mašina. Toto má byť budúcnosť našeho letectva? Namiesto nej vyletela do neba naša migina. Napokon preleteli české gripeny z čáslavskej základne a ku koncu dňa "spárka" Gripen-a predsa len vzlietla. Reputácia Švédov bola napravená. Okrem toho tam mali prenajatý celý hangár. Okolo obeda začalo peklo. Slnko pálilo ako besné. Niekto na hlavu dal aj stoličku albo časopis. Dvaja dedovia pred našimi očami skolabovali. Bez ochrany hlavy, len tak sedeli. Bola možnosť sa ísť osviežiť pod hasičské auto. I s pitnou vodou to bolo poslabšie. Len 2 cisterny na vyše 60 tis. ľudí. Niekto možno povie, však tam boli stánky. Vystúpili Taliani, ktorí sú už predsa len trocha okukaní. Začali prilietať francúzsky Patroule de France. Ako tie "šnicle" na kúpalisku. Najprv 6, potom 2 a nakoniec posledná dvojica, ktorá si ešte "oťukávala" priestor. Pred nami si rodinka vybrala 20 rožkov a potom rezne. Pozerajúc na nich cítime, že makovník nebude stačiť, a tak šiel som pohľadať nejakú poživeň. O5 kriesia nejakú pani pod šiatrom. Postavím sa do radu, keď na mňa predavačka kričí, čo si dám. Takže skoro hneď som bol obslúžený. Žene cigánsku a ja som si dal regionálnu špecialitu "Zapekanec". Bageta zapekaná snáď s hríbami a syrom. Na to kečup. Program sa prehupol do druhej polovice. Začal i pofukovať vetrík. Osviežovali sme sa rozprašovačom na kvety. Kedysi sme s ním zaháňali duchov staršej, aby sa nebála spať. Dnes výborne poslúžil ako chladič. Niektorí to nevydržali a odišli. My sme však čakali na tých Francúzov. Prekvapivo vyletí Gripen, potom česká Alca a náš dosluhujúci mlynček Mi-17. Prichádza vrchol dňa, Francúzi dymia na štarte. Žene sa páči viac ich vystúpenie ako Talianov. I Poliaci sa jej páčili. Francúzi dynamicky menia zostavu na dohľad divákov. V tom sú odlišní. A majú dvoch sólistov. Po 10min. nabieha ukážka na dynamike. Po poslednom čísle si zaletia kdesi nad Kremnicu. Až potom pristanú. Pomaly sa presúvame k východu a k autu. Stále sa mi zdá chladnička ťažká. Auto je pod záclonou prachu. Z parkoviska sa dostaneme pomerne rýchlo, len pred Badínom je zápcha. Môj plán je ísť do Bystrice a tam sa otočiť na Zvolen. Rozhodujem sa ísť na rýchlostnú cestu v Badíne. No akosi nemôžem zísť na otočku pred Bystricou. Idem ďalej do centra. Tam schádzam ani neviem kam. Akýsi Nitrania idú doľava, ja doprava. Žena ma upozorňuje. Na kruháči sa preto otočím a idem kam tí z Nitry. Ale ani tadeto cesta nevedie. Idem s5 na kruháč. Pred nami zasa Nitrania. Idem smerom na Zvolen. Po starej ceste. Pri najhoršom si predlžim cestu. Nitra sa otáča s5, ja idem rovno. Na najbližšej križovatke sa chytám. Vidím pripájač a máme vyhrané. Som na R1. Pred nami zasa Nitrania! To nemôže byť predsa ten, čo sa otáčal! Bol. Je tam ešte benz. pumpa, ktorá ústí do rýchlostnej cesty. V okolí Zvolena je trocha hustá premávka. V pravom pruhu to ženiem 130km/h a obieham. Zastavujeme na kopci na pumpe, aby sme vydolovali zbytky makovníka. Za tmy sme doma. Svokrovci priviezli malé, už sa nevedeli dočkať (svokrovci). Priniesli sme im hodinky s logom Ľadového kráľovstva (deťom pochopiteľne). Konečne si otovrím plechovku Radlera a môžem ísť "do hajan".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára