Jar sa pomaly sunie do leta, i keď to tak nevyzerá. Čo robíme v tieto dni? Chodili sme po výletoch pokiaľ počasie dovolilo. V okolí sme vypálili všetky hrady. Už len tie vzdialené zostali. Šetríme body z Billy a meníme za plyšákov. Už máme 4. Všetko treba 2x, lebo inak je veľmi zle. Nepodarilo sa nám zohnať knižku pre Tesco kartičky. Takto sú len v gumičke. Bavia ich aj knižky. Staršia vie čítať jednoduché slová ako lev, myš, dom. To som ja v jej veku veru nevedel. V písaní sme pravdupovediac poľavili, ale i za ten čas, čo sme jej venovali, vidieť pokrok.V škôlke má zopár vystúpení z tanečnej a dramatického krúžku. Na prvom sme, na pohoršenie p. učiteľky, boli všetci. Bolo to vystúpenie pre Nemcov v hoteli. Rodičov tam bolo viac ako tých nemčúrov, takže učiteľky mohli byť radi za publikum. Pre rodičov je však vystúpenie vo štvrtok. Učiteľky dostanú tortu a darčekový koš. Tak urobíme bodku za škôlkárskou etapou našej dcérky. Z "nadšeného" prejavu dcérky vidíme, že to bude bodka asi aj za tancom. Všetky detváky tiež chodia na oboznámenie sa s tenisom. Chcela na to chodiť, chodí, hoci učiteľky s tým neboli stotožnené. Vraj je malá. Pravou príčinou však bolo veľa detí. Mama si to vydiskutovala. Nemá rada suplujúcu učiteľku, dôchodkyňu. Tá ma tiež deti viac menej na háku. Nedávno sme si kúpili Speed bedminton a doniesli staré tenisové rakety. Tak s ňou mamina trénuje. Forhand, backhand. Ide jej to lepšie ako kamarátkam zo škôlky. Ale všetko len dočasu. Chýba jej trpezlivosť. Bodaj by sa v tom našla. Možno však bude úplne iná a bude piecť torty ako babka. To ju tiež ešte baví. Vidieť, že babku má veľmi rada. Najväčší trest je, keď tam nemôže ísť. Ťažko znáša, keď vidí, že mladšia chodí k nej každý deň. Nervičky. Ak sa stane čosi nekalé, vyhovára sa na mladšiu. Nervičky pre rodičov. Rovnako ako keď poučuje mladšiu. A je lajdáčka. Na dievča nevídané. My ani jeden nie sme. Začína byť aj drzá. To vidí asi v škôlke. Niečo jej hovoríme a ona: bla, blá, blá". Po kom to dievča je?
Mladšia sa už ako tak naučila jazdiť na kolobežke. Chystáme ju pomaly začať učiť na bicykli bez pomoc. koliečok. No nevie brzdiť. Rada sa mazná, hlavne, keď si ju nevšímame. Žiarli na svoju sesternicu, ak sa jej venujú viac ako jej. Rozumček je to bystrý a už ani ju len tak neoklameme. Jedli sme rybičky v horčicovej omáčke. Hlesla: "To je co za vymyseu vybičty v houcici?" Ešte také nejedla, nevidela. Taký chalanský typ a koťuha. Ako tak sa i oblečie. Nemôže sa naučiť obuť si správne papuče. Keď sa škrábala hlesla: "Musím sa posvubeť". Len s tou rečou to je stále poslabšie. A začala sa približovať staršej aj v jedení. Trápenie a nervy (aspoň staršia konečne po 6 rokoch pochopila, že prplaním sa v jedle veci neurýchli). Učí sa dosť od staršej. Viac samozrejme zlé veci. Staršia ju rada poučuje. Niekedy to lezie na nervy. Najlepšie je, keď ju staršia pošle za nami spýtať sa o dovolenie. Má jedného kamaráta Maťa, s ktorým si perfektne rozumie. Tá dvojica nikoho iného nepotrebuje a ani nepríjme k sebe. "Naše vueci", ako hovoria iným deťom. Na jeho narodeninovú oslavu bola pozvaná len ona. Aj my sme sa tam akosi "nachométli"v "šušťákoch". No ono to skončí. O chvíľu sú prázdniny a potom ide každý do inej škôlky. Vie už, čo je sen. Ráno sme sa dostali do akéhosi rytmu a ide to rýchlo. Uvidíme v zime, keď bude ráno ešte tma. Stále im vymýšľame nejaký program, lebo inak sú zlé a nedá sa s nimi vydržať. Mal som nejakú starú dovolenku, tak som si to "užil" s nimi. Nie je to ľahké, najmä pri zlom počasí, ale taký je údel nás, rodičov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára