Zvoní

Už zasa zvoní. Prázdniny ušli rýchlejšie ako Usain Bolt na 100m. Na konci prázdnin sme zažili humornú situáciu, keď si baby zasadili na záhrade gumenných macíkov a čakali, že porastú a zarodia. Budú mať tak úrodu macíkov. Mladšia to zobrala smrteľne vážne. Babka sa smiala. Vysvetila im, že je to neživá vec a neporastie. Videli to asi v TV, pretože inak netuším odkiaľ tento geniálny nápad vzali. A teraz s chuťou do školy.  Rodičia so šialeným výrazom a nákupným zoznamom od "pančelky" nakupujú tenisky, tie správne zošity, obaly, šablónu Slovenska a tie jediné super tvrdé dosky na zošity s takým huustýým obrázkom. Staršia ratolesť pokračuje v "baskiše" a stále v prípravke. Iba dve hráčky postúpili do "repre". Jedna kvôli výške (topánky má väčšie ako moja drahá) a dravosti, druhá protekčne, i keď je ťarbavé nemehlo. Teraz tvorí prípravka silné ženstvo a je ich 14. Uvidíme o 10 mesiacov... Pančelka nás vystresovala, že 3. rocník je najťažší. Tam sa už nebudú hra, ale prakticky pripravovať na ďalší stupeň. Podľa toho sa sprísni i hodnotenie. Ťažké sú už len veci v novej taške. Začíname dobre. Máme už prvú jednotku. Bodaj by to vydržalo do konca šk. roka. Jej spolužiačky schytali za ten krátky čas dve poznámky (bicyklovali sa cez prestávku a hádzali guličky po spolužiakoch). Pozeral som na pracovný zošit informatiky. Však tie decká budú lepšie zvládať počitač ako ja. My sme si tak akurát lastovičky posúvali po počítadle. Na angličtine sa tiež nebudú bavkať. Ďalšia pozitívna správa prišla aj z družiny. Konečne majú inú družinárku. Aleluja! Spojili sa teraz dve triedy. Nová "vycha" si ich chce zobrať do parády a viac s nimi športovať. Fandím jej entuzaizmu. V podstate však každý deň bude iná. Vystriedajú sa aj učiteľky kvôli šetriacim opatreniam a mali dostatočný počet hodín. Doma máme rozpis ich služieb. Za sebou majú už aj cyklovýlet. Dostala novú prilbu a starý zámok. Pri prerábke sa nový kamsi podel ako štipce. Mamu čakajú nedeľné návštevy svätostánku. Už aj p. zástupkyňa sa dala počuť, že bude špeciálne rodičko venované náboženstvu. Do novembra budú ešte plávať. Keďže sa nevieme zbaviť doteraz kašla (u oboch báb), ešte to môže byť zaujímavé. Ale nebojí sa už aspoň skákať hlavičku (na rozdiel od jej otca). S jedením sme sa nikam nepohli. Zdá sa mi, že okruh "čo nejem" sa pomaly rozširuje. Mladšia je "velkáčka" a veľká mudrlantka. Naposledy som sa zasmial na hláške, keď niekto zomrie. "Najprv je z neho zombík, potom kostra", vysvetlila mi. Do krúžku nechodí, nič ju nebaví. Len sa duť ako králik. Doma, u babky, v škôlke. I si dupne. V škôlke samozrejme nič neje a doma
potom zgúňa, čo by hodila do brucha. Po prázdninách plných poctivej domácej kuchyne babičky je školské jedlo ako facka, ktorá uvedie naspäť do krutej reality. Čo chce jedna to aj druhá. Aj choroby si už závidia. Nabehli sme už na školskú prevádzku, takže skoré vstávánie a včasné hajde do postele. I keď jediní, kto odpadá ako prví sú rodičia. Či sa nám to páči alebo nie, či sa nám chce alebo nie, nič sa nedá robiť.  September neľútostne zaútočil na nás. Nevadí, veď už aj tak sa doma nudili.