Naše baby sú v čakárni na dospelosť. Teda tá staršia je k nej bližšie, i keď výškovo na to nevyzerá. Fyzickým znakom sú od zimy prvé chĺpky. Mamina jej už pod pazuchou dokonca zopár nesmelých skosila. A asi má veľmi špinavé uši, lebo všade nachádzam tyčinky do uší. Potom pozerám do prázdnej krabičky a puberťáčka sa tomu rehoce. Servítky a morčacie hovná sú tiež všade, ako aj jej škrekot (ten však počúvame od bábätka). Potrpí si na značkové veci. Uši pílila s batohom. Vans bol príliš drahý, dostala zľavnený Converse. V škole bolo na polročnom vysvedčení vidieť, že poľavila. Neučí sa zasa celkom na riť. No z biológie si mohla opraviť dvojku, ale vykašľala sa na učenie a neprihlásila sa. Polrok nezačala tiež najlepšie, s dvojkami. Ale ja nemám príliš, čo hovoriť. Sám som sa potĺkal s trojkami. Jednoducho lajdáčka. Je šťastná, že má cez vúkendy zápasy a nemusí upratovať. Vypúšťa pubertálne hlášky: "Idem sa znudzovať". "Si trapný". Ste zastaralí". Odvrkuje, povrchne odpisuje ľudí. Snažíme sa ju v tomto usmerniť. Jej "kámošky" stoja za prd a hovoríme, nech si vyberie lepšie. Nevidíme tak do vzťahov, ale robia jej zle. Nosí mobil s prasknutým displejom, prisadla jej ho mladšia.
V baskete ju začali pomaly odpisovať pre jej výšku. Pritom v klube nikto nie je výkvet. Už aj kapitánka prestúpila vyššie. Či vďaka talentu, veku alebo intervencií tatka, nevedno. Zo všetkého asi kúsok. Manažér s úbohou úrovňou hry nerobí nič. Načo aj, keď sprostí rodičia platia 35Eur mesačne. A telocvičňu platí mesto, čiže je zadarmo. Tréner i niektorí rodičia kšeftujú s dresmi a oblečením. Koľkým hráčkam sme sa zložili na tričko? Tento rok sme kvôli bezbrehému kšeftu nekúpili nič. Hotová basketbalová mafia. Najviac ma vytočilo, keď ide reprezentovať do Prahy najmenšia v klube. Inu-trénerkina dcéra. Obávam sa, že táto sezóna je pre našu malú posledná.
Mladšia dcérka klame a priberá. Nevadí jej ani ľahký hriech ani, že je knedlík. Učiť sa jej nechce, pritom hlúpa nie je. Básničku sa naučí rýchlo. Teraz sa jej venuje mama, ale pomaly ju necháme samú. Strašne sa nafukuje ako morka. To má z toho mena. I ja som sa ako malý dul, ale nie zakaždým. Mám dojem, že z nej vyrastá taký vychcanec. Kostol s najväčším sebazaprením. Čítať ani za boha. Násobilka ani za svet. Prízvukujem jej, že teraz je čas naučiť sa násobilku. V siedmej triede už musí byť automatika. Len to najnutnejšie sa naučiť, spraviť. Cez to všetko sa zdá, že patrí medzi tých lepších. Triednej preplo z korona vírusu a pripravuje si doma dezinfekčné olejčeky. Nabáda na ich "varenie" aj deti.
V hádzanej sa iba hrajú. Mali turnaj o5 v Topoľčanoch a zasa vyhoreli. Najmä chalani neberú šport príliš vážne. Odbiehajú z telocvične a nie raz som ich zaháňal. Jeden krpec si dal na hlavu dokonca kuklu. Videli sme aj dcérkine umelecké výtvory. Taký priemer, ale vyzerá, že ju maľovanie baví. I doma rada tvorí.
Máme za sebou narodeninové párty. Mladšia mala len doma. Chýbala drobná, tmavá spolužiačka z Macedónska. Jej tatko nemá Slovákov rád a vyzerá, že pôjde za lepším kšeftom do Rakúska. Ďalšia kámoška tu bola len hodinku.
Staršej najky sme vzali do staronovej pizzérie-mizérie 71. Hnus a odpad. Na mieste bývalej testujú, čo zákazník znesie. Nič sa nezmenilo. Vraj v lokáli nechcú kuchári variť, lebo majiteľ neplatí. Tak varí učeň a aj jedlo tak vyzerá. Pizza suchá a hrubá. Cestoviny utopené v Bambino syre. Ako narodeninová oslava, veľké fiasko.
Príšerné je s dievčatami hrať spoločenskú hru. Tam sú nervičky stále a nikdy nič nedokončíme v kľude. Tak im púšťam na telezízore staré české rozprávky ako Arabela.
Končím s heslom: "Milovať a vydržať!"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára