Nožnicovoruké Evy alebo malomeštiacky hér stajling

    Umrela mi babka, a tak som sa dal ostrihať. Po sviatkoch bolo plno u holiča i v dome smútku. Hrozilo, že zostanem v kaderníctve dakde pri radiátore čakať ako Matovič na Armagedon. Kým som zložil bundu, uvoľnilo sa hrobové miesto. Vtom sa otvorili dvere a chalanisko sa rovno jebol do kresielka ani som nestihol narátať do troch (Eur potrebných za stajling). Bundu si zložil, až keď bol na rade. Vkuse tasil mobil, potom zasunul a zase ho vtiahol. Drží ho v ruke viac ako svoju cicinu. Akoby zúfalo v tej miniatúrnej obrazovke hľadal odpoveď na najdôležitejšie otázky života. Ani erárne bulvárne noviny ho nebavili. Vzápätí sa však uvoľnilo ďalšie zelené miestečko v rohu, kam som zapadol. Predo mnou je detský kútik s dvoma plastovými stoličkami. Noviny sú príliš ďaleko na stolíku, takže mám čas okukávať. V "ordinácií" sú dva kaktusy pod oknom a nejaký Eschynantus padá dolu z police nado mnou. V kúte sa krčí fikus. Celú miestnosť zaplňuje chrčanie rádia. V lete sa ku kakofónií pridá klíma nad dverami.
"Je tu cicho jako v hrobe", zhodnotí počiatočnú situáciu melírovaná vedúca napriek hudbe z vrčiacej skrinky.
"To máme začat spievat?", ozve sa po mojom boku chalanisko.
"A šak móžete, mladý pán. Možno sa volado pridá", kričí z komôrky vedúca.
Obzerám sa po ďalších, ktorí spáchajú vlasovú genocídu a ešte si za ňu aj zaplatia. Za týpečkom s mobilom sedela mama zo synom. Mentolky. Matka si strihala ofinu sama, takže tú nechcela skrátiť. Pravú stranu vraj má inú ako ľavú a chce účes synchronizovať. Kým mamke dala dolu 2cm z vlasov, synátor vytrhol stránku z novín. Netuším, či si bude honiť nad holou babou alebo výhernou krížovkou. Holička a majiteľka v jednom si to všimla, až keď ma robila. ("Nechte si těch narážek"). Asi jej to vŕtalo v hlave a odbehla k novinám. Len som počul spoza rohu:
"Jebne ma. Ten debil mi furt ničí noviny! To nemá kurva šedesátpet centov na ten plátek?! Už minule mi odtrhel celú stranu, teraz ich zasek dotrhal".
Zakrytý od krku s plachtou sediac chrbtom k nej sa pýtam:
Kdo vám, čo urobev?"
"No to bol ten, s tú mamku trtnutú. Obidvaja sú mešuge. Šak dočkaj, len si sem sanne. Hákový kríž mu vyholím na gebulu. Mosím té noviny pred ným zebrat", skonštatovala a vrátila sa ku strihaniu. Druhá kaderníčka strihala malomeštiacku pipenku a jej potomka. Kreslo, v ktorom sedí je niečo medzi zubárskym a raketoplánom. Keď sa dá na hlavu prilba-sušička, Tereškovová jak vyšitá. Nerozumiem, prečo sa ženy dávajú pristrihnúť. Malej zobrala 3cm z dlhých gaštanových vlasov. Mamka sedela v kresle trištvrte hodinu a dala jej dolu 5cm z načierno zafarbených riedkych vlasov. Ale to je umývanie, sušenie, strihanie a zasa sušenie, vyčesávanie, balzamovanie, lakovanie a ďalšie chemické bomby. Pomaly ako smradi v autoumyvárke. Navyše to bola pre mamku len prestupná stanica. Mala vlasové požiadavky, ktoré tie dve nebohé, dobré duše, nevedeli splniť. Naveľa jej dali kontakt na štúdio v známom piešťanskom hoteli s modrými balkónikmi a červenými "chyžnými". Vedúca si po vyčerpávajúcom strihaní musí dať šluk pauzu. Hodí na seba bundu a pred dverami nám zamáva.
"To už ako neprídete?!", volá po nej šedivý pán s riedkym porastom a "garážami" na bokoch.
"Nóóó. Ve šlapkách pojdem až domov", spoza dverí vážne odpovedá šéfka a otrčí nohu.
"Chodí ven len húlit", dáva veci na pravú mieru druhá holička, keď zabuchla dvere.
O pár minút vedúca tipla špak o popolník na rímse a bola s5. Kým sedím, nedá sa nepočuť drby. Dozvedel som sa, že 13-mesačné dieťa má už chodiť. Inak ho treba diagnostikovať. Že jej malá chodila už v deviatich mesiacoch. A že 3-ročné nechce rozprávať. Diagnostikovať. Jej malá už rozprávala asi z brucha. Ohovárané genitálne dieťa sa vyslovene nudilo. Sedelo snáď všade, pomaly aj v umývadle. Zlízala lízatko, nabrala si pol deci...vody z delfínka.
No prevažne sa u holičky riešia vzťahy.
"A to víte, pred Vánocami došla sem taká piksla aj s frajérom. Ukázat ho. Šak on má pomály tolko rokov, čo jej mamka. Že vedúca?"
"Já sa do nykoho nestarám. Nevím," odpovedá vyhýbavo kučeravá vedúca.
Premýšľali ste niekedy, koľkokrát do dňa omieľajú túto historku? Po šedivom chlapíkovi usadám do kresla. Dnes si výnimočne môžem vybrať, ktorá Eva ma ostrihá. Volím vedúcu. Za tie roky ma vie ako ostrihať. Obligátnu otázku "Ako to teda ostrihám" vynechávame. Zaujímavé, koľko strihov si tak môže pamätať? Vedúca okríkne podriadenú, ktorá strihá netrpezlivého s mobilom (podľa mňa ho pod plachtou stále vyťahuje):
"A kotlety nyje! ."
"Áno, očujem vedúca. Nedodrbem ho jak minule."
" Aj na mna sa furt dosi stažuje. Tento nesce kotlety strihat, druhý sa stažuje, že som mala robit a nerobila som. Ešte vy volačo scite a pichnem do vás nožnice", hovorí žartovne.
Chlapi vedia čo chcú a sú rýchlo ostrihaní. Strihá, kto príde. Ani neviem, či sa objednáva. U najvychytenejších kaderníčok sa objedáva na ďalší termín pomaly pri prvom vstupe. Polovica ľudí i tak vyzerá po opustení kaderníctva rovnako, ako keď tam prišli.
A o5 holička spustí, aby reč nestála:
"A babka pozerá Senzus."
"Senzi", opravuje ju čakateľ."
"Bóže, tak Senzi. A včera som si aj ja zadžemuvala. O devátej tam dávajú dobrý program. Šak si kuknite."
Týpek je ostrihaný skoršie ako ja. Holičke dáva šesť Eur za strihanie.
"Dajte len tri, mladý pán. Šak keby sme brali po šest, tak tu sedzíme v tých kreslách celý den."
"Ále nič sa nebojte, sedeli by ste tu se mnu aj za šest", odpovedá a obsedantne o5 kontroluje mobil. Čo má komplexy? Diagnostikovať.
"A čo furt vzdycháte?", pýta sa ho na to.
"Jáj, šak idem z roboty a šecko ma bolí".
"Aj mna", sťažuje sa vedúca.
"Nohy ma bolá, celá som jak otrundžená. A že bolesti a únava sú prejavom rakoviny. No ale to by moja mama mala rakovinu šeckého. Ále de! Asi som len prechladla z toho bicykla. No šak vidíte? Postúpame jeden na druhého, a tak nám kosci zapraščá jak vajcá."
Nuž vedúca bola dnes chorá.
"Keby som si nejebla Nurofénu, tak tu nestojím celý den. To ma najsamprv babka nakazila, potvora jenna, dežé bicykel. A teraz to tuná roznášam".
No už som sa v duch modlil, ja neznaboh, nech nie som chorý.
Pred Vianocami zdražela. Asi za elektrinu, lebo začala fénovať od nového roku i suché vlasy všetkým. Diagnostikovať?
A nepoužíva už britvu na krk, ale mašinku.
Po mne prišli ešte dvaja chlapi. Jeden zostal, druhý to vzdal.
"A nesceš zmenit to háro konečne? Šak furt máš to isté", presviedča vedúca mladého blondiaka s briadkou.
"Nedáš to dneska?"
"Nyje", odvrkne.
"Ved číro sa už desat rokov nenosí. Olačo vymyslíme na budúce, že mladý pán".
Po dni v nudnej robote, je bárberšop príjemné osvieženie s obyčajnými ľuďmi, malomeštiakmi. Tie kaderníčky sa snáď učia v škole modelové situácie ako prinútiť hovoriť aj hejtera, introverta. Nie darmo sa hovorí "Má rečí ako holič v sobotu."
Okrem balastu som sa dozvedel, kde je dobré ísť o polnoci na Silvestra. Na hrad, odkiaľ je vidieť ohňostroje široko-ďaleko.
Kontrolná otázka: Viete, kde je Ľubianka? Odtiaľ vraj dobre hrajú.