O5 sa v posledné júnové dni roztočili kolesá západným smerom. Tentoraz nie podvozku lietadla, ale auta. Nemohol som si teda, do šľaka, ani prirátať 600 míľ k ťažko znovu dobitej Miles and More karte. Oveľa "príjemnšie" bolo stráviť 12h na zadnom sedadle Ocatvie v objatí psích chlpov. Z nejakého dôvodu, vraj prenosu jednoduchého výrobku, som sa zasa po 4 rokoch ocitol pri Drážďanoch v nemeckej pobočke firmy. Vyrazili sme poobede cez Drietomu, Uherské Hradiště, Brno a Prahu. V Prahe nastala dezorientácia navigátora a ocitli sme sa na výpadovke do Liberca. Našťastie sa dalo hneď zvrtnúť, a potom sme už išli správnym smerom na Teplice. E55 stále žije, aj keď pri krajnici už žiadne devy nemávajú. Tempo výstavby diaľnice môže kľudne konkurovať našemu. Keďže som tam už bol, pokúšal som sa v mestečku navigovať do hotela. No nebol som si istý menom. Preto pomohla navigácia, navigátor už menej. Skončili sme v podzmenej garáži, ale nie vinou navigátora. Nemci strácajú vieru. Hotel bol totiž preorbený kostol. Namiesto oltára recepcia, namiesto kazateľnice bar. Po ubytovaní sme vyrazili do večerných ulíc. So západom slnka sme zapadli do krčmy. Šéf v domienke, že dostane hamburger s hranolkami a la MacDonald objednal toto jeho obľúbené jedlo. Dostal však skutočne mleté mäso s hranolkami, ale na tanieri. Ja som si dal kuracie s ryžou v rajčinovom pretlaku. No, jedol som už aj lepšie, ale hlad bol silnejší. Šéf pozýval. Kolega si napriek tomu nedal nič (bagetu na izbe), robil škodu šéfovi na tanieri. Dali si po pive, ja džús. Šéf ma aj poslal k doktorovi, nech ma naučí piť pivo. Nuž, pivo je pre mužov, víno pre bohov. Na hoteli som si dal horúcu vaňu. V TV som rozumel akurát šumeniu BBC.
Podľa šéfových prepočtov tu slnko vychádza o 15min. neskôr. Poludníky sú delené po 30st.=5min. Prešli sme 3 meridiány. Ráno ma však prebudil zvuk betonárky. Na raňajky som si dal sladký tvrdý syr. Len osladený bol medom. Potom mi aj tak ostalo na jazyku ako alergikovi. S páliacim jazykom som spoľahlivo doviedol posádku do firmy. Celý čas bolo sychravo. Niečo málo sme poriešili a poobede zaradili spiatočku. V Prahe o5 dezorientácia. Navrhoval som ísť cez centrum, vodič s navigátorom si boli istí navigáciou a skúsili skratku. Jedno zlé odbočenie a už sme sa motali. Navigácia nás popri T-mobile aréne akosi dostala na D2. Krátke zastavenie na pumpe, zamávanie 6 ukrajincom v aute a už sme fičali bez prestávky na Břeclav, Holíč a Vrbové domov. Počasie sa v Čechách umúdrilo až na domácej pôde to bolo horšie.
15.7.11
Infekcia cudzím jazykom
Nakaziť sa cudzím jazykom. To by bolo "kúlové". Odchytím si prvého cudzinca, ktorý na mňa zakašle a po nejakej inkubačnej dobe sa vo mne infikujú cudzie slová a frázy. Proti tomu by sa asi nikto nedal zaočkovať. Naopak. Povinne sa nakazíme pre dovolenkou v cudzine. Tzv. ambulantí okašliavači nás nadopujú cudzokrajnými bacilmi. Ak by predsa len niekomu šibalo z toľkých rečí, šup mu injekciu s protilátkou. Zatvoríme jazykové školy. Zabudnite na City university a bilinguálne gymnáziá. Žiadni začiatočníci a pokorčilí. Všetci profíci na úrovni.
Importujeme cudzincov, aby sa na nás potom vykašľali. Ak niekto povie "Kašlem na teba!" bude to skôr lichôtka. Nadávka by bola "Ty monoglot!" Vznikne nové prídavné meno polygotný. Podľa počtu nakazení by sa stupňovalo na polygotnejší a najpolygotnejší.
Zarábali by tí, čo by vedeli exotický jazyk. Otvárame kurzy jazykovedných bacilonosičov. Bacilonosič ako povolanie. Prekladatelia a tlmočníci sa stanú dinosaurami spoločnosti.
Pre starobylý jazyk treba ísť nadýchať sa záhorbného vzduchu trebárs do pyramíd. Niektorí by spravili z jazykov šport a snažili sa, čo najrýchlejšie alebo nakaziť sa čo najväčším počtom jazykov. Guinessova kniha rekordov by sa plnila novými časovkami. Vedľajšie účinky? Snáď nadávky. problémom by bol aj koktavý bacilonosič. To by mohli nakazení začať koktať tiež.
Časom zmiznú dvojjazyčné nápisy. Lepšie si osvojíme kultúru menšín. Veru, bolo by to fajn. Realita je zatiaľ iná. Každý sa môže naučiť cudzí jazyk, nie každý ho však vie. Tak sa ponorme do alfa hladiny, pusťme si walkmana a dúfajme, že sa čosi aspoň nalepí.
Importujeme cudzincov, aby sa na nás potom vykašľali. Ak niekto povie "Kašlem na teba!" bude to skôr lichôtka. Nadávka by bola "Ty monoglot!" Vznikne nové prídavné meno polygotný. Podľa počtu nakazení by sa stupňovalo na polygotnejší a najpolygotnejší.
Zarábali by tí, čo by vedeli exotický jazyk. Otvárame kurzy jazykovedných bacilonosičov. Bacilonosič ako povolanie. Prekladatelia a tlmočníci sa stanú dinosaurami spoločnosti.
Pre starobylý jazyk treba ísť nadýchať sa záhorbného vzduchu trebárs do pyramíd. Niektorí by spravili z jazykov šport a snažili sa, čo najrýchlejšie alebo nakaziť sa čo najväčším počtom jazykov. Guinessova kniha rekordov by sa plnila novými časovkami. Vedľajšie účinky? Snáď nadávky. problémom by bol aj koktavý bacilonosič. To by mohli nakazení začať koktať tiež.
Časom zmiznú dvojjazyčné nápisy. Lepšie si osvojíme kultúru menšín. Veru, bolo by to fajn. Realita je zatiaľ iná. Každý sa môže naučiť cudzí jazyk, nie každý ho však vie. Tak sa ponorme do alfa hladiny, pusťme si walkmana a dúfajme, že sa čosi aspoň nalepí.
28.6.11
Trhák sezóny
A bomba tohto leta je bezpochyby naša mladšia dcérka. Už začala bľabotať. Najprv také tlmené zvuky, teraz dáva vyššie tóny. Krásne sa usmieva. Už by sa pomaly aj na bok prevalila, ale bráni jej v tom poštolka. V prvý letný deň sa veru na brucho prevalila, ale to bola holá. Ešte stále musí nosiť širokú plienku, ale veríme že už len zopár dní. Najlepšie si rozumie so sestrou. Jej detská prirodzenosť oproti dospeláckej pretvárke je pre ňu určite impozantnejšia. Všetko pozorne vníma. Musíme ju preto nosiť, aby jej nebodaj niečo neušlo. Už sa aj napína na sedenie. No musí si nejaký ten týždeň počkať. V kočiari a v aute je to o nervy, stále plače. Ťažko príjma mlieko z fľaše, túži po maminom. Opak staršej ratolesti. Staršia prestáva žiarliť, ale o to je zákernejšia. Budí ju krikom v kočiari a raz jej pery natrela púdrom na zadok. Malinkú to potom štípalo, bolo to kriku. Takže ich dve nemožno ani chvíľu nechať samé (nie vždy sa to dá). Ale vie sa s ňou aj pohrať. Posledné večery nechce zaspať sama. Musí prísť mama a posadiť sa pri ňu. Len by sa opovážila odísť pokiaľ nezaspí.
Páči sa mi, že si staršia neuvedomuje hodnotu peňazí. Pre ňu sú skutočné, či hracie jeden papierik. Kiežby si každý uvedomoval túto bezcennú formu platidla.
Páči sa mi, že si staršia neuvedomuje hodnotu peňazí. Pre ňu sú skutočné, či hracie jeden papierik. Kiežby si každý uvedomoval túto bezcennú formu platidla.
Kryožena
Zima na počkanie. Mrazivá na dotyk ako geneticky modifikovaný pangasius. Neroztanie v rukách, veď ani nemá komu. Každý sa jej bojí. Jej mrazivého dotyku, slov a skutkov. Iba procesory počítačov ju majú radi, lebo ich chladí. V robote to dotiahne ďaleko. Každý deň celodenná porada. Nemešká, teší sa. Presnejšia než fukušimské hodiny. Jej oči pichajú ako ľadové kryštály. Priehľadné a smutné. Mrazivý dych nie zo žuvačky érwejs, ale zvnútra. Schladí horúce srdce, ba celého človeka. Zničí ho ako ľad Titanic. Málo je ľadu v Arktíde ako v jej srdci. Absentuje sutúra extrahovaných emócií.
Automat na ľad. Občas sa namaže, ale nikto ju neudržiava. Zostarne a mrzne rýchlejšie. 3 roky sú 10. Vlasy slnečné, ale v zimný deň. Nepozná máj, nepozná jar, ani ich nemá rada a nepotrebuje. Tak je bez kvetov a kvetnatých rečí. Iba kvety mrazom na skle maľované.
Na rébus zvaný romantika nemá riešenie. Alebo čas? Má však recept na mrazivú vášeň. Zmrzlina so snehovou čapicou. 25 percent chuti severu naviac. Srdce tlčie len zo zvyku, nie z potreby. Nájde snehová kráľovná svojho Kaya? Nájde. Snehuliaka.
Automat na ľad. Občas sa namaže, ale nikto ju neudržiava. Zostarne a mrzne rýchlejšie. 3 roky sú 10. Vlasy slnečné, ale v zimný deň. Nepozná máj, nepozná jar, ani ich nemá rada a nepotrebuje. Tak je bez kvetov a kvetnatých rečí. Iba kvety mrazom na skle maľované.
Na rébus zvaný romantika nemá riešenie. Alebo čas? Má však recept na mrazivú vášeň. Zmrzlina so snehovou čapicou. 25 percent chuti severu naviac. Srdce tlčie len zo zvyku, nie z potreby. Nájde snehová kráľovná svojho Kaya? Nájde. Snehuliaka.
12.6.11
Benina na Kohútke
Ó Benina, aba jé Benina. Aba jé, iba jé bakuma maraka. Tento, povedzme, popevok sa minimálne jednu víkendovú noc predieral tmou pomedzi chatky na vrchu Kohútka. Po dvoch rokoch skrsla v hlavách našich vedúcich myšlienka otužiť tím a resetovať hlavy. Vybrali chatu u našich západných susedov Kohútka. Vedúci boli strašne zaneprázdnení prípravou. Vedúci cyklist. oddielu pripravil dokonca prezentáciu. Čo mi bolo ľúto a mrzelo ma, boli hodiny, ktoré si treba nadrobiť. Ja a zopár ďalších kolegov sme teda išli ako poslední o 15h. Ostatní odišli po 12h. Hoci by som rád vyšlapal na Kohútku a dostal diplom. Šiel som teda na "voxhóle". Diaľničnú známu si auto nezaslúži, tak som ho hnal päťdesiatkou cez dediny. Trenčínu som sa vyhol a šiel cez Skalku. Je to aj najkratšia trasa. Kohútka leží v Javorníkoch na slovensko-českom pomedzí. Samotná chata je v Čechách vo výške 913m, iba hraničný kameň je vyššie. Aj to bolo poznať na teplote a telefónnom signále. Ubytovaní sme boli v dvoch chatkách. S kolegom som sa zložil na poschodí. Šli sme chystať ohnisko. Správca nám dal prídel kameňov, dreva, mačky a psa rasy akitu ina. Posledných dvoch nie na opekanie. Baby zatiaľ chystali špekáčky. Iní pátrali pomocou navigácie po indíciách a poklade v podobe 100 pív ukrytých v 50l sude (ktosi to nazval aj tatranky a horalky v sude). To vtedy ešte nevedeli. Ja som začal čosi tušiť, keď vedúci odvliekli známeho pivára. To už kolega menovaný to Hefaistosom nanosil dreva, rozdúchal oheň a prvé klobásy boli opečené. Na okolitých chatách boli víkendoví "pepíci". Jedno dievčatko, Klára bez bázne a hany, sa tiež pridalo k opekaniu. Aj japonský pes. Pípa sa presunula k chatke. Vedúcemu chýbali už len "melóny" a zobrať navyše 2 pivá k šiestim, aby bol dokonalý čašník, či -čka. Spojenie výškového tábora (ohnisko) so základným (pípa) sa udržiavalo vysielačkou. Napriek tomu rotácia pohárov sem tam viazla. Západ slnka bol nádherný, pohľad na múmiu hada už nie. Tento infantilný nápad ukazovať a pchať si zdochlinu do úst mal šéf. Hluchí spievali. Skučalo sa všetko od Prší, prší až po Internacionálu a Žltú ponorku v ruskom jazyku. Ani dážď nás nevyhnal od ohniska. Až keď skutočne lialo. Ale iba chvíľu. Vyhnal nás až správca, lebo sme skučaním rušili platených hostí v chate. Úroveň hluku nesmela prekročiť 40 decibelov. V chate už taká zábava nebola. Niektorí šli spať so sliepkami, niektorí spali za chodu. Obdivujem ako mohli v takom hluku. Možno alkohol robí aj divy opačné. U ďalších zametala metla ľudstva viac. Aj u vedúceho a šéfa. Asi majú ťažký život, odkedy sa oženili a potrebovali sa uvoľniť. Komáre sme vyhnali z chatky ponožkami a z druhej dymom z grilovačky. Komárov sme sa síce zbavili, ale potuženej spoločnosti z prvej chatky nie. Tých tiež vyhnali a k nám. Svietením baterkou do môjho spiaceho ksichtu to skupinár prehnal. A to 3x. Šéf asi robil sekundanta jedinému páru, čo máme v kolektíve. Ráno sa našiel ležať pri nich. Veľa pív ani spánku po noci nezostalo. Zo stovky pív tak 20. Niektorí ani nemali okno, ale rovno výklad ako v piešťanskom Auparku. O 7h už kolegyňa škriekala na budíček. Skromné raňajky v podobe obloženého taniera. Lepšie ako párky.
Niektorí si dali kávu a ja som sa pozeral - na pohľadnicu. S kolegom sa nám nechcelo nudiť v chate a čakať, kým sa spoločensky unavení kolegovia láskavo zobudia (a to dostali raňajky do postele). Navrhli sme túru na Malý, resp. Veľký Javorník. Cesta tam vedie po hrebeni a lesom. Neskôr dopachčali do výškového tábora aj ďalší. Únava z dobíjania pivného suda im však nedovolila zaútočiť na najvyššiu métu. Vrcholové družstvo v počte 5 sa potom oddelilo v pokračovaní na Veľký Javorník. Tam už nie je taká náročná trasa a navyše sa odkrývajú takmer celou cestou panormatické výhľady na moravské Beskydy s dominujúcim Radhošťom. Vidieť sa však dá len moravská strana, slovenská je v zákryte stromov. Aj to tak na chodníku vyzeralo. Samí "pepíci" s buřtami. Akurát z rozhľadne na Stratenci je vidieť Maníny a v diaľke nezameniteľný Kľak. Skupinárka zmenila prechádzkové tempo na turistické. Preto sme po vyše 1h dorazili na Veľký Javorník. Vedúca každému pogratulovala k dosiahnutiu 1071m výšky. Nie je tam žiadny hríbik, iba slovenský dvojkríž. Pod vrcholom sme stretli funieť ešte jedného kolegu-sólistu s vysielačkou. Zborovým Ahóój sme pozdravili základný tábor. Dopriali sme aj jemu pocit víťaztva na vrchole a pri zostupe sme ho na Stratenci kolegiálne počkali. No odtiaľ už jedného hnal hlad a inú ďalšia fajočka v tabuľke najrýchlešie zdolaných vrcholov. Tak sa vrcholová skupina rozpadla. Odtrhnutá dvojica získala náskok pol hodiny. My sme kľudným tempom romanticky vychutnávali okolitú prírodu a pred 16h sme sa objavili v základnom tábore na Kohútke. V najlepšej chvíli, keď sa dopekali kurence a unavení kolegovia na slnku. Nezaplatiteľné penové výplne ako lehátka. Mäsko bolo chutne upečené. Bodaj by nie po 3h. Z toho už aj gril má o koliesko menej. Takéto vehementné opekanie nevydržalo a pobralo sa do kolieskového raja. Tu by som mohol rozprávanie skončiť, preotže ma hnala túžba domova. O 17h som ešte s 3 kolegami odfičal autom domov. No nebolo by to úplné. Po našom odchode sa práve prebudení pokúšali o športové hry. Petang sa hral iba okrajovo. Večer bolo pre chlapov rugby. Niektorí to brali tvrdo a zaryli sa do zeme. Iní z nepochopiteľných príčin lietali vzduchom namiesto šišky. Ľadoví medvedi sa premenili na machov a namiesto kúpania zbalili pri bazéne brušné tanečnice. Tým sa program večera vyplnil. Chlapov dráždila tá časť tela, kde nohy strácajú dobré meno až do pokročilej hodiny nočnej. Niektorí sa dali od nich popísať na chrbte, či ruke. Nič originálne, ale mali radosť. Väčšina mala radosť aj z diplomov. Ja som dostal štípanec od ovada. Nedeľné ráno už nebolo také ťažké ako predošlé, i keď som videl záber bezvýraznej tváre hľadiacej do šálky s čajom. Po 10h sa rýchla skupina na autách a pomalšia na bicykloch v rytme vý-moľ spustila dolu do Čertova a domovov. Doma, keď som otvoril batoh som podľa "vône" vedel, kde som v ktorý deň bol. Hoci Aladin z našich radov rozpačito predpovedal počasie, nakonie sa vydarilo na jedničku. Po víkende boli ešte v chladničke klobáskové dozvuky. S heslom "Tých, čo nespoznávame tam neboli a to, čo si nepamätáme sa nestalo" sa tešíme na ďalší rok o5 na nejakej chatovici.
Niektorí si dali kávu a ja som sa pozeral - na pohľadnicu. S kolegom sa nám nechcelo nudiť v chate a čakať, kým sa spoločensky unavení kolegovia láskavo zobudia (a to dostali raňajky do postele). Navrhli sme túru na Malý, resp. Veľký Javorník. Cesta tam vedie po hrebeni a lesom. Neskôr dopachčali do výškového tábora aj ďalší. Únava z dobíjania pivného suda im však nedovolila zaútočiť na najvyššiu métu. Vrcholové družstvo v počte 5 sa potom oddelilo v pokračovaní na Veľký Javorník. Tam už nie je taká náročná trasa a navyše sa odkrývajú takmer celou cestou panormatické výhľady na moravské Beskydy s dominujúcim Radhošťom. Vidieť sa však dá len moravská strana, slovenská je v zákryte stromov. Aj to tak na chodníku vyzeralo. Samí "pepíci" s buřtami. Akurát z rozhľadne na Stratenci je vidieť Maníny a v diaľke nezameniteľný Kľak. Skupinárka zmenila prechádzkové tempo na turistické. Preto sme po vyše 1h dorazili na Veľký Javorník. Vedúca každému pogratulovala k dosiahnutiu 1071m výšky. Nie je tam žiadny hríbik, iba slovenský dvojkríž. Pod vrcholom sme stretli funieť ešte jedného kolegu-sólistu s vysielačkou. Zborovým Ahóój sme pozdravili základný tábor. Dopriali sme aj jemu pocit víťaztva na vrchole a pri zostupe sme ho na Stratenci kolegiálne počkali. No odtiaľ už jedného hnal hlad a inú ďalšia fajočka v tabuľke najrýchlešie zdolaných vrcholov. Tak sa vrcholová skupina rozpadla. Odtrhnutá dvojica získala náskok pol hodiny. My sme kľudným tempom romanticky vychutnávali okolitú prírodu a pred 16h sme sa objavili v základnom tábore na Kohútke. V najlepšej chvíli, keď sa dopekali kurence a unavení kolegovia na slnku. Nezaplatiteľné penové výplne ako lehátka. Mäsko bolo chutne upečené. Bodaj by nie po 3h. Z toho už aj gril má o koliesko menej. Takéto vehementné opekanie nevydržalo a pobralo sa do kolieskového raja. Tu by som mohol rozprávanie skončiť, preotže ma hnala túžba domova. O 17h som ešte s 3 kolegami odfičal autom domov. No nebolo by to úplné. Po našom odchode sa práve prebudení pokúšali o športové hry. Petang sa hral iba okrajovo. Večer bolo pre chlapov rugby. Niektorí to brali tvrdo a zaryli sa do zeme. Iní z nepochopiteľných príčin lietali vzduchom namiesto šišky. Ľadoví medvedi sa premenili na machov a namiesto kúpania zbalili pri bazéne brušné tanečnice. Tým sa program večera vyplnil. Chlapov dráždila tá časť tela, kde nohy strácajú dobré meno až do pokročilej hodiny nočnej. Niektorí sa dali od nich popísať na chrbte, či ruke. Nič originálne, ale mali radosť. Väčšina mala radosť aj z diplomov. Ja som dostal štípanec od ovada. Nedeľné ráno už nebolo také ťažké ako predošlé, i keď som videl záber bezvýraznej tváre hľadiacej do šálky s čajom. Po 10h sa rýchla skupina na autách a pomalšia na bicykloch v rytme vý-moľ spustila dolu do Čertova a domovov. Doma, keď som otvoril batoh som podľa "vône" vedel, kde som v ktorý deň bol. Hoci Aladin z našich radov rozpačito predpovedal počasie, nakonie sa vydarilo na jedničku. Po víkende boli ešte v chladničke klobáskové dozvuky. S heslom "Tých, čo nespoznávame tam neboli a to, čo si nepamätáme sa nestalo" sa tešíme na ďalší rok o5 na nejakej chatovici.
20.5.11
Diéty
Známe klišé, že diéty sú moderné je počuť všade. Keďže nie som na ne odborník, viem o nich napísať aj ja.
Prvá - potravinová. Myslel som si, že na jar budeme s malými chodiť viac von a teda bude viac pohybu. Von síce chodíme, ale viac pohybu má moja huba ako nohy. Má to skôr opačný efekt! Tak som sa rozhodol, ako odborník na slovo vzatý, priškrtiť dodávku kalórií. Vhod mi prišiel nadbytok ovocia. 3 dni už jem striedmo a aj na obed som mal len banány. Prvý deň ma od hladu bolela hlava, na druhý deň som už bol zoslabnutý. Najprv sa mi snívalo o jedle, potom som sa od hladu budil. Teraz je to lepšie. Uvidíme koľko to vydržím. V podstate aniinetreba dlho, že. Jojo efektu sa nebojím.
Druhá - sociálna. Tak by to nazvala staršia dcérka. Obmedzujeme jej "kalórie" na veci, podľa rodičov, nesprávne. Dopadne to potom tak, že reve a hysterčí. Nakoniec ide babke, kde znova naberie kalórie (lebo tam môže všetko) a príde plná bláznivých vecí a hlášok. My sa ju potom zasa snažíme zmierniť. Je to ako bulímia. Nervy majú z toho rodičia. Na správne veci ako pozdraviť, poprosiť, či poďakovať nie a nie navyknúť.
Tretia - finančná. Slovenský hydrometeor. ústav zoštíhlil svoju stránku. Nejaký menejžer sa snažil asi mesiac. Pomaly z toho bola anorexia. Vraj neboli peniaze na živenie pretučnelej webovej stránky. Teraz už má o5 svoju podobu. Tu by bola diéta skutočne nemiestna. Marketingový ťah sa nevydaril a Aladin znova vypochodoval z fľaše.
Štvrtá - cestovná. Tú mi firma už neposkytuje. Vraj by som ju musel zdaniť. Tak to je koniec.
Prvá - potravinová. Myslel som si, že na jar budeme s malými chodiť viac von a teda bude viac pohybu. Von síce chodíme, ale viac pohybu má moja huba ako nohy. Má to skôr opačný efekt! Tak som sa rozhodol, ako odborník na slovo vzatý, priškrtiť dodávku kalórií. Vhod mi prišiel nadbytok ovocia. 3 dni už jem striedmo a aj na obed som mal len banány. Prvý deň ma od hladu bolela hlava, na druhý deň som už bol zoslabnutý. Najprv sa mi snívalo o jedle, potom som sa od hladu budil. Teraz je to lepšie. Uvidíme koľko to vydržím. V podstate aniinetreba dlho, že. Jojo efektu sa nebojím.
Druhá - sociálna. Tak by to nazvala staršia dcérka. Obmedzujeme jej "kalórie" na veci, podľa rodičov, nesprávne. Dopadne to potom tak, že reve a hysterčí. Nakoniec ide babke, kde znova naberie kalórie (lebo tam môže všetko) a príde plná bláznivých vecí a hlášok. My sa ju potom zasa snažíme zmierniť. Je to ako bulímia. Nervy majú z toho rodičia. Na správne veci ako pozdraviť, poprosiť, či poďakovať nie a nie navyknúť.
Tretia - finančná. Slovenský hydrometeor. ústav zoštíhlil svoju stránku. Nejaký menejžer sa snažil asi mesiac. Pomaly z toho bola anorexia. Vraj neboli peniaze na živenie pretučnelej webovej stránky. Teraz už má o5 svoju podobu. Tu by bola diéta skutočne nemiestna. Marketingový ťah sa nevydaril a Aladin znova vypochodoval z fľaše.
Štvrtá - cestovná. Tú mi firma už neposkytuje. Vraj by som ju musel zdaniť. Tak to je koniec.
5.5.11
Magduša a Máša
Fandím našim! Tento slogan si dala kolegyňa na firemné chatovanie. Objavila sa aj nástenka s tipmi kolegov. Zatiaľ nikto nejasal... Už mesiac predtým sa z rádií hrnula oficiálna aj neofciálna
hymna šampionátu. Oči sa mi pri jej počutí obracajú ako palacinky. Šľahačku na ne dala Sisa
Sklovská a jej, povedzme, svojrázne podanie štátnej hymny. V úvodnom ceremoniáli ju odkvílila a ešte aj slová skomolila. Odkazuje, že si ju môžeme ísť zaspievať sami. Ona mohla ísť teda zaspievať francúzskym fanúšikom do Krakova, ktorí tam asi márne hľadali Steel arénu. Trapne potom v prezidentskej lóži mávala ručičkami až ju napokon kameraman radšej vystrihol zo záberu. Navyše, minútu ticha za obete zemetrasenia prerušilo sólo opitého fanúšika "Slovenskóó". Ďalší trapas. Po úvodnom buli sa posúvala po hľadisku slovenská vlajka. Najprv naruby ako Raťafák plachta, potom ju otočili síce, ale naopak, no bolo vidieť, že je naša. Korytnačke Magduši ani dve hlavy nevedia tipnúť správny výsledok. Lepšie je na tom medvedík Máša. Ľudia asi potrebujú takúto barličku nádeje. Žeby osud našej reprezntácie bol v ňufáku nejakého krpatého medveďa alebo korytnačky zo Zrudolandie? Netuším, kde ich vyhrabali. Najlepšie vyšiel tip svokrovi. Odniesol si z krčmy metrovú sošku vyrezávaného Jánošíka. Majstrovstvá v hokeji teda začali pre nás s veľkým očakávaním a novým citrónovým pivom. Ako dlho obe vydržia, uvidíme, tipneme. Či už so zvermi alebo nie.
hymna šampionátu. Oči sa mi pri jej počutí obracajú ako palacinky. Šľahačku na ne dala Sisa
Sklovská a jej, povedzme, svojrázne podanie štátnej hymny. V úvodnom ceremoniáli ju odkvílila a ešte aj slová skomolila. Odkazuje, že si ju môžeme ísť zaspievať sami. Ona mohla ísť teda zaspievať francúzskym fanúšikom do Krakova, ktorí tam asi márne hľadali Steel arénu. Trapne potom v prezidentskej lóži mávala ručičkami až ju napokon kameraman radšej vystrihol zo záberu. Navyše, minútu ticha za obete zemetrasenia prerušilo sólo opitého fanúšika "Slovenskóó". Ďalší trapas. Po úvodnom buli sa posúvala po hľadisku slovenská vlajka. Najprv naruby ako Raťafák plachta, potom ju otočili síce, ale naopak, no bolo vidieť, že je naša. Korytnačke Magduši ani dve hlavy nevedia tipnúť správny výsledok. Lepšie je na tom medvedík Máša. Ľudia asi potrebujú takúto barličku nádeje. Žeby osud našej reprezntácie bol v ňufáku nejakého krpatého medveďa alebo korytnačky zo Zrudolandie? Netuším, kde ich vyhrabali. Najlepšie vyšiel tip svokrovi. Odniesol si z krčmy metrovú sošku vyrezávaného Jánošíka. Majstrovstvá v hokeji teda začali pre nás s veľkým očakávaním a novým citrónovým pivom. Ako dlho obe vydržia, uvidíme, tipneme. Či už so zvermi alebo nie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)