Koroňadenník alebo úsvit Viroveku

 Prológ: epidémia je snom všetkých mocipánov. Pretože im dáva možnosti, o ktorých sa im predtým nezdalo.

2020 - STRACH

27.1.2020 - korona sa blíži. Nakazení pracovníci firmy Webasto v Nemecku,
28.1.2020 - a svet v panike. Z Číny sa šíri nový koronavírus. Zo staničnej budovy vyháňajú bezdomovcov a dezinfikujú. Staršia nechce chytiť nič čínske. Ale tablet Lenovo jej nevadí,
29.1.2020 - naša firma vydáva bulletin o novom koronavíruse. Do našej krajiny prenikajú prvé informácie o víruse a jeho šírení. Lekári upokojujú,
30.1.2020 - V Taliansku tiká časovaná bomba. Majú prvý prípad a zatvárajú letiská,
31.1.2020 - Pele rieši koľko lekárov tu bude o šesť rokov. Vírus je od nás ďaleko,
3.2.2020 - už aj Slovensko vie testovať na koronavírus,
7.2.2020 - firma zakladá pandemický tím. Služobky do Číny pozastavené,
19.2.2020 - oficiálne meno vírusu COVID-19,
24.2.2020 - v Taliansku a VB naberá vírus na obrátkach. Firma posiela ukľudnújci mejl a ako sa chrániť. Služobky však nie sú pozastavené. Zastavená výroba v Číne má dopad aj na nás. Hľadajú sa alternatívy za čínske produkty. Pozitívne na epidémií je, že zlacnel benzín, lebo sa menej lieta.
 V jedálni sa na poslednú chvíľu mení jedálničiek a varia čínske jedlo,
28.2.2020 - už aj na Slovensku vypuká panika. Vo vlaku nosia babenky na tvári šál, učiteľka v škole vyrába dezinfekčné olejčeky a potiera nimi deti,
29.2.2020 - ľudia skupujú potraviny, hlavne múku a cestoviny. Prázdne regály,

Ľuďom úplne šiblo. Skúpili trvanlivé potraviny a ...nič sa nestalo.

4.3.2020 - je zakázané podávať si ruky, ale zvyk je zvyk. Dnes sme si s českou návštevou podali ruky a potom drhli. Rozsiahly mejl ako sa chrániť a dezinfikovať už aj v slovenčine. Šéfovia bez mihnutia oka posielajú dvoch inžinierov do Nemecka. Našťastie niekto hore má rozum a včas cestu stopne,
5.3.2020 - prvou obeťou COVID-19 je 70-ročná dôchodkyňa. Padla na ňu preťažená polica s 20 kilami múky a 40 konzervami. Humor nás neopúšťa, ale nákaza koronavírusu v našej krajine je podľa p. Krčméryho otázkou hodín,
6.3.2020 -  potvrdené. Z Malaciek prichádza na obed správa, že máme muža 0. "Palo sa vírusu nebojí. Ten páleu slivky. Kúpil kopec, ze šeckými, čo tam boli," odľahčujú kvalitári situáciu v kancli,
7.3.2020 - posledný zápas dcérky v baskete v Nitre. Z Ministerstva zdravotníctva prišla správa, nech nechodím lekárovi, ale umriem doma. Čas ukáže, ako sa vypomstila ordinácia na diaľku. Najhoršie je, že sme sa nepoučili,
8.3.2020 - vo vestibule a vecku je cítiť octový zápach. Suseda je sestrička v nemocnici a takto sa vysporiadala z dezinfekciou. Máme na svete ďalší štát - Diamond Princess. Loď, ktorú kvôli vírusu nikto nechce,
9.3.2020 - zakázané školenia. V jedálni povinná dezinfekcia rúk.
Zrušili nám radošincov na nedeľu. Kolega ani nebol v kine. Supertelevízor si ma zavolal a upozorňoval na cestu vlakom: "V nedeľu nejakého týpka, čo kašľal a kýchal zbalili policajti až v Novom Meste. Bude nakazený. Mám to od dobrého zdroja. Dávajte si pozor".
10.3.2020 - ráno na stanici kolega panikáril. Tvár si zakrýval šálom, museli sme sa presunúť na miesto s menšou koncentráciou ľudí. "A ty sa nebojíš?, pýtal sa ma. Ále, prosím ta, de", odpovedám.
Vo vlaku sa objavujú respirátory. Na vrátnici merajú teplotu. Ponáhľajúc sa do roboty sme boli rozpálení ako motory Iljušina. Čakali sme teda, kým vychladneme. Sú zakázané všetky návštevy. V jedálni zostalo ticho. Nikto sa dlho nezdržiava. Zakázané sú aj omše. Vraj do Adeli prišli dva autobusy Talianov,
11.3.2020 - vlakmi chodia už len robotní ľudia. Školáci sú doma. Vo vozni sme 3. Sprievodcovia necvakajú lístky, nič neberú do rúk.
Dnes mi namerali 36,2°C, kolegovi 34°C. Mal by byť mŕtvy. Žena podáva inzerát: "Zháňam teplomer na zaváraniny. Súrne! Zavádzam antivírusové opatrenia pri vstupe do bytu. Zn. Anál test.
V našom meste uviazol cirkus. Takže niekedy koncom týždňa bude pečený slon, či ťavie stehno,
12.3.2020 - krásne slnečné ráno. Cáry prízemnej hmly sa plazia po zemi ako smrtiaci vírus vôkol. Ako posledné sú zrušené masáže vo firme. Do kancelárie priniesli dezinfekciu na ruky. Dezinfikujú sa vlaky a zastávky, sprievodcovia majú rukavice. Šíri sa ďalšia fáma o Kórejcoch, ktorí sa zabarikádovali v jednom miestnom hoteli,

Vozeň býva zvyčajne plný študentov.

13.3.2020 - "Bože daj ľuďom rozum. Múku, ryžu aj toaleťák už majú". Som svedkom ako jedna pani vykúpila v obchode všetku múku. Aj špaldovú a pýtala ďalšiu zo skladu.
Prišla mi správa o pokute 1650Eur, keď nepôjdem do karantény zo zahraničia. Je to s DPH? Dostanem z banky pôžičku?
V jedálni oddelené stoly a balený príbor aj chlieb. Kolega si nasadil rúško, ale keď sa mu zahmlievali okuliare, vykašľal sa na to. Na konci dňa už ani nevedel, ktorou stranou si ho nasádzal.
Mestskí policajti rozháňajú v parku skupinky detí,
14.3.2020 - stále nie sú cestoviny a dochádza i alkohol. V drogérii okrem kondómov a hrebeňov v regáloch rovnako nič.
Predavačka si za každým zákazníkom umýva ruky v dezinfekčnom roztoku. I jedno balenie jej bolo málo. Vidím viacero párov v obchodoch, z ktorých iba jeden nosí rúško.
Švagriná šije pre nás rúška.
Nevoľnosť, horúčka, sťažené dýchanie, bolesť svalov. Že by koronavírus? Nie, to zažívam, keď mi manželka prezerá mobil,
15.3.2020 - pre nás dospelákov pokračuje výučba v ZUŠ. Učiteľ bagatelizuje nákazu tvrdením" Ako keby som si dal rúško proti vtákom v záhrade."
Prichádzam s teóriou enormnej spotreby toaleťáku: používa sa namiesto rúšok.
Omše sa vysielajú cez internet.
2 prípady nákazy z mesta, kde robím, dva z "Bubliny",

Na obed bývalo v kantíne živo.

16.3.2020 - balíme nádobíčko a celý inžiniering sťahuje svoj počítač aj s monitorom domov. Zbalil som aj kolegov, ktorý bol doma a doviezol mu krabicu domov. Vo firme je polovica ľudí s rúškom. V jedálni sú nakreslené čiary odstupu a musíme mať rukavice. Je také ticho, že aj rádio v kantíne počuť.
Kolegyňa sa ma pýta, či firma poskytla rúško. Na moju zápornú odpoveď reagovala stručne ironicky: "Dobrá firma",
17.3.2020 -  Mojím kolegom je už iba morča. Ráno mu prinesiem raňajky v podobe púpavy. Celý deň je ticho. Ďakujem pekne za takého kolegu, čo spí. Kvíka iba keď sa čistí zelenina. V lete pribudne otravný komár. Aby mi nešiblo, chodievam každé ráno na stanicu a s5 akože do roboty. O pol ôsmej je ranný rozbeh so skupinárom,
Rúško je už povinné v obchodoch, odporúčané na ulici. Asi 90% ľudí rúško naozaj nosí. Ja nepatrím medzi nich, zle sa mi dýcha. Najlepší sú fajčiari a ešte keď poučujú. V Taliansku povolali armádu proti zombíkom povstalších z koronavírusu.
V jednej malej firme v malom meste nechcú ľudia sedieť v spoločnej kancelárii s jedným zamestnancom, ktorého syn žije v Rakúsku. Vedúca ich poslala do piče,
Na chodníkoch pribudlo psích hovien a použitých... rúšok,
18.3.2020 - vlaky sa skracujú. Ubudlo 50% z nich. Dievčatá sa učia cez Edupage. Učitelia akože pracujú. Tretiačkina triedna sa snaží, všetka česť. Horšie je to na druhom stupni. Matematika takmer nič,
19.3.2020 - fosils hodiny v obchodoch. Dôchodcovia ich vôbec nedodržiavali a v obchodoch boli celý deň, ale ľudí do 65 rokov nepustili dovnútra. V našom meste vznikajú v hoteloch karanténne centrá,
20.3.2020 - Slovensko sa večer pripojilo k svetovému čapkaniu tým, ktorí stále pracujú a starajú sa o náš blahobyt. Aj my sme vyšli na balkón a videli 1-2 ľudí na balkóne tlieskať. Potichu sme cúvli do bytu.
Predavačky sa sťažujú prečo ľudia nenakupujú hromady tovaru. Pred dvoma týždňami sa sťažovali prečo hromadne nakupujú,
21.3.2020 - na Slovensku všetci šijú rúška. Takýmto pracovným nasadením by sme postavili aj diaľnicu do Košíc. "Minulý týden by som predal aj tonu kvasníc", vraví dokladač tovaru. V Bille sa pred týždňom minuli živé kvasnice. Tak ich objednali a dnes chcú ľudia iba v prášku a živé nechcú.
Navážajú sa nám do slnečného mesta repatrianti,
22.3.2020 - upratovačka v baráku dezinfikuje Savom.  Sa čudujem, že nezrušia športové správy a vôbec celé kanály. Šak už športujú len v Bielorusku.
Pivovar a liehovar sa spojili a pre nemocnice dodávajú dentaurák. V USA skupujú zbrane a strelivo,
23.3.2020 - akcia v potravinách: za 10kg nákupu, jedny živé kvasnice zdarma.
24.3.2020 - o piatej nebolo v Lidl žiadne pečivo. Jedna ženská zobrala aj posledné trvanlivé.
Na Edupage sa činí telocvikár i psychologička,
Máme HBO od O2 na mesiac+týždeň,
25.3.2020 - povinnosť nosiť rúško. Ako pre koho. Jedna žena, keď videla, že nemám rúško, prešla na druhú stranu cesty.
 Ruším platbu za basketbalové tréningy. Manažér klubu prichádza s teóriou dobrovoľného príspevku,
26.3.2020 - už aj u obyvateľa malej dedinky, kde býva svokra sa objavil koronavírus. Ale on je v karanténe v našom meste,
27.3.2020 - ihriská sú zatvorené, ale pokúšame policajtov a na inline ideme. Mestskí nás potom prišli slušne vypoklonkovať,

Chýba džavot detí. Ešte viac však ihrisko chýba deťom.

28.3. - talianska tanečná skupina Corona na svetovom turné. Nikdy neverila v takýto globálny návrat. Až na to, že pri "Virus of the night" sa netancuje, ale zomiera. Baby, baby. Chýba už len Close to me The Cure,
29.3.2020 - COVID-u sa nemusím báť. Splácam ešte 5 rokov hypotéku. Patrím teda do kategórie "liečiteľní",
30.3.2020 - večer som videl sprievod dvoch autobusov a húkajúcich policajných áut. Bolo mi tých ľudí ľúto. Tešia sa domov a musia trčať dva týždne medzi štyrmi stenami. Neskôr spoznám život v karanténe prostredníctvom drahej,
31.3.2020 - v obchodoch zaviedli dezinfekciu rúk alebo rukavice. Obmedzenie počtu osôb sa prejavuje nekonečnými radmi. 2/3 sú dôchodcovia,
1.4.2020 - Prvý apríl, keď staršej príde ráno správa, že idú do školy. Ešte v hladine alfa som tomu na sekundu aj uveril.
Mladšia na nástenke ako vzor ostatným školákom. Staršia naopak na nástenke hanby ako odstrašujúci príklad lajdáckosti. Druhý deň dobieha učivo z marca,
2.4. Kolegyňa je z Madagaskaru doma. Odlietala v čase, keď už vírus bol všade. Dovolenku si neužila, lebo všade za nimi snoril lekár a každý deň meral teplotu.  Dva týždne pobudla v domácej karanténe a obhrýzala stehienka z kačice.
Prvý online test mladšej. Dnes dostala 12 jednotiek,
3.4.2020 - Drahej prišiel darček. Kuriér mi ho bez rúška ani nechcel vydať. Opatrne balík položil na zem za dodávku ako zneškodňovač bômb,
4.4.2020 - u istej vodárenskej spoločnosti nosí asi 30-ročná baba dvoje rukavice a rúško. Šéfke vyčíta, že nejde príkladom,
5.4.2020 - starší ľudia sa motajú po uliciach viac a rúšku nosia ledabolo. Mladší majú, zvláštne, väčší strach,
6.4.2020 - tigrica v zoo má covid-19.
V škole sa hodnotí pluskami a mínuskami. Známky zrušili,
7.4.2020 - žena ma strihá strojčekom na holenie. Temeno jej nešlo a v krku mám dieru.
8.4.2020 - doprava kolabuje, Sulík kritizuje. Na sviatky dochádza k uzavretiu okresov. V našom meste policajti pri letisku. Nekonečné rady pred obchodmi sa stávajú každodennou realitou. Od rána do poobedia.
Nejaká pani na mňa ráno vykrikuje. Asi kvôli absencii rúška na ksichte. Niektorí len gánia,
9.4.2020 - v Tesco prehodili totálne sortiment. "Skvelý" nápad, aby sa ľudia v čase nákazy motali po obchode čo najviac. Sám pán majiteľ papiernictva nenosí rúško a promenáduje sa po predajni,
11.4.2020 - na obed sme si objednali hamburgery. Peniaze som musel dať do obálky. Namiesto piva grátis sme dostali dezinfekciu,
10.4.2020 - Uvažujeme nad recesiou vymeniť si pečku so svokrou na hraniciach okresu. Podáme si pekáče,
12.4.2020 - je teplo a v prírode mrte ľudí,
13.4.2020 - v uliciach mŕtvo. Nikde žiadni šibači. Takto som si Veľkú noc nepredstavoval. Iba staré babky, psíčkari a somrák, ktorý zdvihne plechovku a dopije poslednú kvapku,

Mŕtve ulice na Veľkonočnú nedeľu.

15.4.2020 - po mesiaci sa rozbieha výučba cez ZOOM.
Márne hľadám v meste, kto mi naaranžuje kyticu. Napokon objednávam cez internet,
17.4.2020 - veľké strihanie u svokry. Kaderníčka prišla až z Trenčína a prišla si po peknú sumičku.
10Eur na hlavu. Drobné služby zneužívajú situáciu,
18.4.2020 - Cyklovýlet. Niektorí si neodpustia komentáre typu: "Štát sa rozdelí na rúškových a bezrúškových. Tých bez rúška by mali zavret". Bufet na hrádzi je už otvorený a dokonca čapujú. DO fľaše "Nalej a zmizni", ale ľudia sedia aj za stolmi. Čiara určujúca odstup má napísané 2m, ale ani keď prižmúrim obe oči, nebude mať meter,
19.4.2020 - Polovička oslavuje svoje meru roky nástupom do prvej línie na šichtu do koronacentra.
Roznáša jedlo koviďákom. Rada pomáha, a keď je doma, prečo nebyť osožná v ťažkých chvíľach pandemických,
Život a práca v repatriačnom centre si zasluhuje zvlášť kapitolu, a preto:

Vitajte v centre krásy a zdravia

Venované tým, ktorí otvorili svoje srdcia a nezištne robili svet v ťažkých časoch znesiteľnejší.

    Mesto zriadilo na stredoškolskom internáte repatriačné centrum, ľudovo koronacentrum alebo repatriák. Potenciálni koviďáci sú na 5 poschodiach, pričom najvyššie je pre nakazených. Ženu hneď prvý deň poslali do červenej zóny, čo sú nakazení. Musela sa pohybovať rýchlo jednak kvôli nákaze, potom sa ani nedalo v ochrannom obleku vydržať. Mali max. pol hodiny. Tep vystúpi na 130. V prvom turnuse dostala starý vojenský protichemický plášť hnusne zelenej farby, ktorý sa fasoval za havárie Černobyľu. Na tvár respirator a štít. Na nohy niečo ako podväzky. Troje rukavice. 2 gumené, jedny vojenské.  Olepujú si otvorené miesta lepiacou páskou. Časom žena má prax v obliekaní. Repatrianti ju nazvali Rumburak.

Misky sú označené, niektorí majú diétu alebo iné špeciálne požiadavky. Dorozumievajú sa posunkami.  Do výťahu sa smie vstúpiť len raz, potom sa dezinfikuje. Zazvoní zvonec a repatrianti vedia, že ide žrádlo. Otvoriť dvere na bunke je dovolené až 30s po zaklopaní. Taký je dnes svet. Je aj čistá zóna, kde sú čakatelia alebo neistí. Tento turnus majú v červenej zóne "bežca", cigáňa, ktorý utiekol už 3x z karantény. Za krádeže ho čaká basa, preto sa chopí každej príležitosti zdúchnuť. Na chodbe sedia kvôli nemu kriminalisti. Policajná hliadka je aj v aute pred areálom. Tí sú tam stále. Zasahovali, keď si dajaký Ukrajinec išiel len tak sadnúť do auta. Inak sa nudia v aute. Žena rozdáva jedlo 3x denne. Porcie sú veľké, jedlá je dostatok. Chlap štvrťtonový sa sťažuje na malé porcie, ale sám si nekúpi ako ostatní. Napr. pizzu. Repatrianti doplácajú za pobyt 13Eur na deň. Niečo dohodia i sponzori. Tyčinky a vody si však delia vrátničky a policajti.  Alkohol je zakázaný, ale každý vie ako to chodí. Spitiny z východu nejako alkohol prepašovali a žena po nich vyhadzovala iba prázdne fľašky a plechovky. Oficiálne sa kšeftuje s cigaretami. Koviďáci zhodia v igelitovom vrecku peniaze.  Policajti vrecká chytajú a ozonizujú. Vrátnička potom peniaze preráta a určí koľko bude cigariet. Žena dá potom kusy do mikroténovej rukavice a odovzdá s jedlom. Nesmie sa s nimi vôbec stretnúť. Nie raz ich zahnala od dverí. Koviďáci svoje požiadavky, napr. časopisy, musia volať na vrátnicu.
Niektorí navrátilci svoj nedobrovoľný údel ticho znášajú, iní vykrikujú. Prvý deň po príchode sa všetci usmievajú, druhý deň je ticho. Na tretí prichádza kríza a plač. Na štvrtý chodia sanitky. Po týždni sa cez okno tí smelší bavia spolu. V internáte nie je wi-fi ani telka. Karanténne centrum disponuje minimálne 20 rýchlovarnými kanvicami, ale vydajú ich len na požiadanie. Po žene chceli chlapi animačný program. "Čo taký striptíz pani?", kričali po nej. Tak si so zdravotníčkou dali dole rúška. "To je na dnes všetko, páni", zakričala po nich, "V čase korony  vám to musí stačiť!". Ale prišli raz nejaké dievčiny z folklórneho súboru zaspievať pod okná. Sympatické gesto. Deti raz spravili smajlíkov a žena ich ráno rozdala repatriantom. Rovnako milé. Potešili sa. Raz objednali presídlenci z vďaky zákusky. Žena o tom nevedela, len na druhý deň sa jej pýtali ako chutili. Začudovane  na nich čumela ako Američan na knedľu, ale tušila, kde zmizli. Vrátničke do skrine. Potom dostala rumové pralinky. Hoci si od nich nesmie nič zobrať, vzala si ich. Ja som mal tendenciu dať žene zahrať v rádiu skladbu od Gotta: Ukážu ti cestu rájem.
V druhom turnuse prišla drahá ráno na intrák a ochranné pomôcky nikde. Urobila cirkus a zrazu boli aj nové obleky-"spermiofky". Hospodárka a vrátnička v jednom ich má v skrini. Po naškriekaní už aj respirátory ozonizujú.  V jedno slnečné poobedie prišla z repatriáku žena neskoro. Jeden alkoholik dostal delírium a volali záchranku. Potom sa všetko dezinfikovalo. Skolabovala aj mladá dievčina z Ukrajiny. Prvýkrát z domu a hneď do izolácie. Nevedela sa ani dohovoriť. Žena ju zaháňala do izby, chudera nerozumela.

Prvá vlna-repatriák strážený policajtami.

Iróniou je, že niektorí prindiši sa idú najprv domov zbaliť až potom prídu. Striedajú sa i zdravotníci. Niektorí to majú ako poslanie, iní serú na všetkých ani tie lieky nepodajú, neoznačujú diéty. Vrátničky kradnú jedlo, manažér nápoje. V tomto turnuse vrátničky znížili prídel vody. Redbull večer. Dva litre zredukovali na jeden a pol. Prach na pranie zredukovali tiež. Dali len polovicu na izbu, no izba je z dvoch buniek a hrsť prachu je žalostne málo. Nabalia sa na cudzom nešťastí. Zaslúžia si cenu nehanebnosti. Dokonca sa neštítia ani otvoriť balíky repatriantom.
Jedna baba kradne a paktuje s policajtmi. Druhá berie už s ukradnutého a svorne tvrdia, že sa stenčili zásoby. Hospodárka ich má, ako som písal, zamknuté v skrini. Ale nepáči sa im, že už musia vydávať jedlo aj dobrovoľníkom. Prišli o štyri porcie. A my máme doma večeru. Taký je dnes svet.
Začiatkom mája, keď už bolo menšia šanca, že prídu nakazení, otvorili svoje izby aj hotely a intrák stratil na atraktivite. Po poslednom turnuse prišiel koordinátor, zhrabol zvyšky a slávu a nikomu ani slová vďaky. Preto sem zdravoťáci neradi chodia slúžiť.
Pritom sa aspoň kucháročky snažili. Inde ponúkajú len suchú stravu. I kávu robia poriadnu, smrťáka (polievková lyžica na 2dcl). Na ukľudnenie nervov. A veru oprávnene. Jedna pani strávila v centre takmer mesiac, lebo bola plná kovidov. Po 14 dňoch ju testovali a negatívne. Opakovaný test však bol pozitívny, a to ju už čakal muž v naštartovanom aute na parkovisku. Našťastie sa všetko vysvetlilo. Prišla nesprávna SMS... Osudy ľudí v repatriáku sú rôzne, ale dôvod rovnaký.
Opatrovateľka z Rakúska ida na týždeň za hranice. Po návrate je samozrejme potom 14 dní v karanténe. Za ten týždeň však zarobí, čo na Slovensku za mesiac. A v centre je o ňu pekne postarané. Túto túru absolvovala už 2x.
Iná staršia pani si prisadla v Rakúsku k trom mladíkom. Mala smolu. Na izbe bola s nimi.
Mladý pár s dvojročným dievčatkom. On je Angličan. Ktovie, čo ich prinútilo sa vrátiť. Na záver pobytu im vrátnička jebla len teplú vodu, hoci žiadali pre malú mlieko.
Žena si však predsa len niečo na pamiatku priniesla. Kontaktný ekzém. Nejaký dobrák nalial do fľašiek pre dezinfekciu žieravinu. Doteraz sa nevie mokvajúceho zápalu zbaviť. Dovolať sa niekoľkým dermatológom je z ríše rozprávok. A zaplatiť niekomu 15 Eur za sprostredkovanie termínu? Taký je dnes svet.

20.4.2020 - nechápem, aký význam majú rukavice v obchode. Veď si ich nasádzam pomocou špinavých rúk, lebo inak to nejde. Lepšia je alkoholová dezinfekcia,
23.4. 2020 - na Váhu sa objavili kajaky, ožili tenisové kurty aj farmárske trhy,
25.4.2020 - trhovisko sa zaplňuje. Červenými páskami je označená jednosmerná cesta. Pri vstupe sedia traja zamestnanci (jeden tým dvom šéfuje) mesta a dezinfikujú. Neskôr som videl starú babku sa rozložiť aj mimo pásma,
26.4.2020 - žene dochádzajú nápady, čo variť, lebo sme dlho doma,
27.4.2020 - dcérka absolvuje prvý pokus o basketbalový tréning na školskom ihrisku. Bolo ich 5,
 Vedľa na ihrisko sa nahrnulo cigánov bez rúška s hlučnou muzikou. Nejaký dedko ich bol skontrolovať,
28.4.2020 - suseda sa 20 minút sťažovala vonku žene na prísne opatrenia. Keď jej povedala, kde robí, ubzikla rýchlo preč. Staršia chodí na tréningy a radšej ani nerozprávame, kam žena chodí,
30.4.2020 - učiteľ biológie posiela každý týždeň iný systém hodnotenia. Keby radšej viac učil, ako hodnotil. Najprv boli známky, potom "vypracoval", "nevypracoval". Potom "uspokojivé", "neuspokojivé". Aj mladšia dostáva včielky, smajlíkov alebo A+,
3.5.2020 - žena dnes ukončila anabázu v koronacentre.
4.5.2020 - zdraželi potraviny. Ceny dvihli aj v reštikách,
5.5.2020 - dcérke začali pravidelné tréningy na ihrisku gymnázia. Každý vlastnú loptu. Menejžer z klubu priviedol 5ks. Dezinfekcia vo fľaši od vodky sa nesmie používať. Je len akože pre prípadnú kontrolu,
6.5.2020 - objavujú sa taxíky. Ich dezinfekcia spočíva v otvorených oknách alebo dverách. Prepážka je omotaná napínacia fólia okolo sedačiek,
9.5.2020 - v prírode a krčme už ľudia kašlú na rúška. Navyše nám načapovali kofolu do sklených pohárov,
10.5.2020 - začali chodiť pravidelne vlaky a autobusy. Zvažujem sa presťahovať do kanclu, ale už som si zvykol. Ľudia serú na rúška aj v obchodoch. K pokladni sa dostala ženská bez rúška a len sa ospravedlňovala. O deň neskôr aj akýsi týpeček behal po obchode,
12.5.2020 - u normálnej holičky. Pre istotu som sa objednal deň vopred, lebo mi negarantovala miesto. Ale zobrala aj dvoch týpkov ad hoc. Pred vstupom dezinfikovala kreslo. Keď ma holila za ušami, jemne odopla rúško z gumičky. Hotová erotika. Aspoň že nezdražela,
13.5.2020 - Alergici môžu nosiť sponku na rúšku. Aby sa ostatní nebáli, keď kýchnu. Prišla s tým dievčina z Čiech. A o5 máme zadarmo HBO,
14.5.2020 - dolieha ekonomická kríza. Maďarský dodávateľ pre nás nevyrába, lebo nemá robotníkov zo Slovenska,
15.5.2020 - kámoška si zabudla v obchode rúško. Uvažovala, či bude vyzerať debilnejšie s vyzutou ponožkou okolo huby alebo vreckom. Zvolila igelitové vrecko na zeleninu. Spravila si dve dierky pre nos, ale i tak sa skoro zadusila. V lekárni sa nad ňou zmilovali a podarovali jej jednorazové rúško,
17.5.2020 - je krásny, teplý slnečný deň a stále sa nájdu tridsaťročné maminky-pipinky, ktoré dajú decku zimné rukavice,
18.5.2020 - konečne sa otvorili brány knižnice. Radšej mali zostať zatvorené. Pri vstupe dezinfekcia.
Výpožičný priestor ohradený červeno-bielou páskou. Len dva stoly s knihami. Polovica detektívok, druhá polovica uplakané romány. Horko ťažko som si vybral dve "napínavé" knihy. Pýtam sa knihovníka, či knihy boli v karanténe. S vážnou tvárou (ak sa dá vidieť pod rúškom) mi odpovedal, že tieto ešte neboli požičané,
19.5.2020 - Korporátny mejl, že nepôjdeme tak skoro do kanclu. Ja som mal minulý týždeň také tiky, ale asi sa mi veľmi neoplatí vrátiť sa. Aj kolegovia by radšej boli doma. Cena týždenného lístku sa rovná cene elektriny. A ušetrím aj čas za dochádzanie. Na druhej strane v prípade výpadku mojej osoby, napr. lekár, musím ísť do firmy a nahradiť si v kancli chýbajúci čas. Čiže nemám žiadnu flexibilitu zakotvenú v pracovnej zmluve,
20.5.2020 - sme hore bez ako sa vyjadril premiér. Kiná ešte neotvárajú lebo nemôžu predávať pukance a kolu. To je totiž ich hlavnou činnosťou, nie dáke premietanie.
21.5.2020 - kovidizmus a koronzimus nové náboženstvá. Doterajšie sú nuda. V USA spadne 10000 ľudí z postele. Je to dokonca diagnóza.
22.5. 2020 - dočasne cestujem do roboty vlakom.  Vo vozni je viac ľudí ako na začiatku epidémie. Poobede som si sadol a dal rúško dolu. Hneď sprievodkyňa hlási: "Vážení cestujúci je vašou povinnosťou chrániť sa počas celej jazdy rúškom, šálom alebo inou pokrývkou a mať prekryté ústa aj nos....
24.5.2020 - okrem potravín rastie aj cena benzínu,
25.5.2020 - na tajnom koncerte sk. Para. Na to, že bol tajný sa na ihrisku jedného sídliska motalo asi 200 duší. Minimálne tretina bez rúška. Na záver narazil do domu malý dron,
26.5.2020 - asi ako jediný nenosím vo firme rúško. Vlastne aj načo, keď ostatní ho majú. Hoci ho máme nariadené nosiť aj nezmyselne vonku. Nasadím si ho iba, keď vidím BOZP. Videli ma i manažéri, ale nepovedali mi nič. Cez to všetko v susednej divízii padli nejaké vytýkacie listy. Môj supertelevízor jej zasa opačný extrém a rúško si nedá dolu celých 8h. Obed si nosí sám,
28.5.2020 - vonku už takmer nikto nenosí rúško. Dnes padol i termín sv. prijímania,
29.5.2020 - zverejňujem na sociálnej sieti Desatoro kovidizmu, čoby nového náboženstva. Odozva nulová.
Desatoro:

1. Ja som tvoje rúško jediné. Nebudeš mat iné rúško okrem mňa, aby si ma sterilizoval,
2. Nesnímaš rúško svoje nadarmo
3. Spomeň si, aby si čas sterilizácie rúška svätil
3. Neukradneš rúško blížnemu svojmu ani nikomu inému,
4. Cti rúško a dezinfekciu svoju,
5. Neprederavíš,
6. Nepoškvrníš
7. Nepokradneš
8. Nepreriekneš krivého slova  proti rúšku sterilnom a šatke športovej,
9. Neodmietneš dezinfekciu blížneho svojho,
10. Nepožiadaš o rúško blížneho svojho ani o vírus, čo jeho je.

Modlitba:
Ó, rúško naše posvätné, ochraňuj naše životy a zachyť všetky vírusy, aj keď nám brániš dýchaniu a vyzeráme ako malomocní, tak my ťa máme radi, máš silu neskutočnú a vďaka tebe žijeme na veky vekov. Amen.

 

Aj barlolámač dodržiava protipandemické opatrenia.

 

  

1.6.2020 - mladšia ide do školy. Merajú im teplotu a rodič smie ísť iba po bránu. Niektorí rodičia sa boja dať dieťa medzi ostatné. V triede preto sedia len tri dievčatá, chalani sú všetci. Učiteľka so štítom na tvári. Školské pomôcky nesmú opustiť brány školy. V triede rúška nemajú, ale vonku áno. Do triedy chodia s nimi dvaja štvrtáci, pretože prekročili max. počet 20 žiakov, tak ich šupli o triedu nižšie,
2.6.2020 - niektoré mamičky stále nosia rúško a rukavice, dokonca lyžiarsku kuklu. Sme v permanentnom krízovom stave akoby povedal Lev Trockij,
4.6.2020 - ani ma neprekvapuje, že zdraželi i služby. Celý humbunk okolo pandémie, bola iba zásterka, ako zvýšiť ceny a oživiť ekonomiku,
5.6.2020 - ministerka školstva na Madagaskare bola odvolaná, keď chcela nakúpiť školákom sladkosti za milióny dolárov, aby zmiernila chuť čaju proti korone,
8.6.2020 - vo firme sa podávajú večere a konečne rušia rúška vonku. Ale vo vnútri sa stále musia nosiť. Nové slovo webinár. Dnes ako sa vysporiadať so zmenou: Práca z domu,
9.6.2020 - mladšia stráca v škole rúško. Knižnica plne otvorená. Poprehadzovali knihy,
10.6.2020 - zrušila sa povinná karanténa tak akosi zo dňa na deň. Odzvonili "repatriákom" a všetkých poslali domov. Aj nakazených. Už vidím ako východňare sedia doma na zadku. Na druhej strane, navrátilcov je problém udržať na izbe. Najmä takých, čo sú v repatriáku viackrát,
11.6.2020 - uvoľňujú sa i opatrenia vo firme. Rúško iba, ak je vzdialenosť menšia ako 2m. Keďže sme natlačení v kancli, zostávame doma,
15.6.2020 - zaradené jedálenské vozne. Ceny dvihli aj zubári. Je to svinstvo, ako každý zneužil pandémiu,
16.6.2020 - korporátny dotazník ako sa nám páči práca z domu. Sťažujem sa na nulovú flexibilitu,
20.6.2020 - aj penzión, kde sme boli minulý rok zdvihol cenu za pobyt o 11%. Zdraželi aj lieky a kozmetika,
21.6.2020 - je nedeľa a smú byť otvorené obchody. Už pred otvorením sa motali pri vchode ľudia, ale na veľké sklamanie neotvorili všetky reťazce,
22.6.2020 - mama spieva staršej: "Už nastal ten čas, že po 4 mesiacoch ťa vediem do školy zas. Spievala aj mladšej začiatkom júna,
30.6.2020 - život sa dostáva pomaly do normálu. Nikomu už nevadí pribúdanie nakazených. Sem tam absentujúce rúška na tvári tiež. I vlaky sa zaplnili,

1.7.2020 - v týchto miestach a v tomto čase som predpokladal koniec denníčka.
15.7.2020 - zasekli sme sa v uvoľňovaní opatrení a čakáme, čo bude. Nakazených o5 pribúda. Starší ľudia kašlú na rúška, ale stále sú bojazliví najmä medzi mladými okolo 30,

16.7.2020 - zaujímavé, že viacerí ľudia sa odvolávajú na to, že nikdy nestretli pozitívneho a ani nikdy o nikom nepočuli. Predajne sa zatvárajú, na druhý deň otvárajú,
29.7.2020 - skupinár na dve hodinky v kancelárií. Na porade sedel ako jediný s rúškom na tvári,
30.7.2020 - 9 hniezd nazval naše rady stolov v kancelárii dnes odborník na hygienu,
3.8.2020 - generál chodí cez vrátnicu bez rúška a bez merania teploty,
4.8.2020 - vo firme si na obede sadli k stolu pre dvoch, traja ľudia. Jeden z nich bol cudzinec. Z konca jedálne okamžite vyštartovala "bezpečáčka" a rozsadila ich. Neprešli ani dve hodiny a prišiel mejl o dodržiavaní vzdialeností a povinnosti o5 nosiť rúško v jedálni,

7.8.2020 - pásovým meradlom meriam vzdialenosť medzi mnou a kolegom. Odsúvame sa na dva metre,

11.8.2020 - nádherný obraz sa mi dnes naskytol v jedálni. Chlapík si zabudol rúško, a tak si cez okuliare prehodil servítku. Rám opretý o nos držal aj provizórne rúško. Posunul si okuliare nižšie, aby aspoň čosi videl a nejebol s podnosom plným jedla,

8.9.2020 - Ľuďom z táborov rúškofilov aj antirúškarov začína z nosenia rúšok riadne zahrabávať. Harabin podáva trestné oznámenie proti noseniu rúšok, 

10.9.2020 - ústavný súd uznal, že povinná karanténa dokonca i rúška boli protiprávne a porušili ľudské práva,

11.9.2020 - niektorí nemajú rúško, dajú si tepláky alebo tričko. Kolega si omotal výstražnú vestu,

17.9.2020 - nemocnica v Čadci premenila patológiu na infekčné. Aby to pacienti nemali ďaleko,

28.9.2020 - hystéria s počtom pozitívnych v krajine znova narastá. Máme nariadené rúška v kanceláriách. Ľudí ich mali na sebe ráno tak pol hodinu-hodinu.  Píšem na BOZP, či zabezpečia rúška. 

Na druhý deň dostaneme po 3ks,

29.9.2020 - podpisujeme mzdový dekrét. Divadlo pri podpisovaní. Pred miestnosťou stojí BOZP a dáva pozor, či sme patrične vybavení a dezinfikovaní. Každý podpisuje vlastným perom. Od jednej baby zoberiem lajstro, pred druhou podpíšem. Mám dojem, že niektorí sa doslova vyžívajú v nosení rúška,

29.9.2020 - v ankete Športovec mesiaca víťazí premiér a hlavný hygienik,

30.9.2020 - premiér dnes vystúpi ako nový biskup. Problém nie je vírus, ale že Miriam Kališová sa sklamala v láske,

1.10.2020 - pieseň "Na Orave dobre, na Orave zdravo" a "Medveďku daj labku" je čistá provokácia,

2.10.2020 - český Primula zakázal sex po 22h, okrem plodenia detí,

7.10.2020 - na pohrebe babky merajú teplotu a fŕkajú dezinfekciu.

9.10.2020 - termokamery na vrátnici. Po dvoch týždňoch skúšobnej prevádzky zmizli. O rok sa objavili o5. Ja ich ignorujem,

12.10.2020 - ak sa nevieme poučiť z vlastnej hystérie, musíme si ju zopakovať,

16.10.2020 - na Slovensku máme 5 miliónov epidemiológov a infektológov. Len od marca sa nevedia na ničom dohodnúť, ale pičovať vedia dokonale,

20.10.2020 - staršiu poslali zo školy domov. Učiteľ spanikáril a šiestich zavreli do školskej karantény. Nechali sme ju teda tri dni doma, ale mala iba nádchu. Ani doktorka ju nechcela vidieť,

21.10.2020 - naj komentár k plošnému testovaniu:

23.10.2020 - obchody majú druhé Vianoce. Nie je ryža, mäso z dovozu, ale ani kečup alebo syry,

24.10.2020 - z milých dievčeniec za pokladňou sa stali bezduché protivné roboty škriekajúce povely: Dezinfekcia, košík, rúško. Strach nás ovládol,

26.10.2020 - inventúra medzi sviatkami. Vzápätí školenie reziliencie-ako zvládať stres a mentálne byť fit,

30.10. 2020 - počkajte, keď svedkovia Jahodoví zistia že všetci sme doma.

31.10. 2020 - bambusiáda. Akcia "Spoločná imunita" sa rozbehla. Prídu zdravotníci z Rakúska a Maďarska. Máme z čias CaK nejaké karmické dlhý, či čo?

Padá atómovka na Covid-19.

2.11.2020 - náš okres dopadol vynikajúco. Ani pol percenta nakazených,

3.11.2020 - o5 je väčšina kolegov doma. Jeden dokonca bojkotoval a zostal robiť z domu. A že ho bolo treba tento týždeň... V rámci firmy ostalo v karanténe 80 makačenkov,

4.11.2020 - v robote aspoň nechodia kontrolovať rúška. Tiež sú bezpečáčky doma,

5.11.2020 - len improvizujeme. Opatrenia vyjdú, obrovský úspech. Nevyjdú= hľadá sa vinník: nevestičky, Sulík, nezodpovední, dovolenkári. Nikto neanalyzuje,

6.11.2020 - chaos pokračuje. Najprv nesmeli ísť na testovanie, tí, čo neboli prvýkrát, lebo veď zákaz vychádzania. Okolo obeda ministerstvo upravilo nariadenie a už môžu ísť. Zaujímavé, že pred druhým kolom zasa vyskakujú čísla. I úmrtia,

7.11.2020 -  Sme druhýkrát na testovaní. Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo. 

8.11.2020 -  Vážený pán. Pripojte sa k ľuďom, ktorí chránia seba, ale aj svojich blízkych a príďte sa bezpečne a zadarmo otestovať na COVID-19. Nebráňte sa, nemá to význam. Budeme vás testovať, pokiaľ všetci neskončíme v karanténe. Spolu to zvládneme! Váš premiér Nepokazmesito,

13.11.2020 - uvoľňuje sa buzerácia v obchodoch. Meranie teploty zostáva,

16.11.2020 - prácu z domu mi spríjemňuje zvuk vŕtačky do panelu. O pol tretej stíchne a žena hučí na malú pri učení. No a okolo piatej zapína šijací stroj suseda nad nami,

4.12.2020 - pozitívny už aj v našom tíme. Dva dni predtým boli v prototypovej dielni tvorivé dielničky, kde sa nahrnuli električky. Zopár kolegov sa išlo dobrovoľne otestovať,

5.12.2020 - Kollárove lyžiarske strediská otvorené. "Vlekár" spustil lavínu otvárania gastrocentier a fitiek. Vláda visí len na šnúrkach tangáčoch Borisových poslankýň,

10.12.2020 - v práci. Viac menej zbytočne. Nič sa také nezmenilo. Mierna panika, keďže sme mali kolegov covid+,

11.12.2020 - potácame sa na približne rovnakej úrovni nakazených (20%), ale ideme vypnúť krajinu ako na Veľkú noc. Keby sa dalo aspoň von chodiť, ale je hnusne,

Premiérovi by už konečne niekto mal vysvetliť, že testovanie je blbosť a informácie z príbalového letáka nie sú stopercentné. A problém falošnej pozitivity v reálnych podmienkach narýchlo zbúchanej akcie bude veľmi, veľmi veľký. Ak by sa mu nebodaj podarilo nahnať 3 milióny ľudí na testy a percento falošne pozitívnych by bolo 2-5%, tak by to znamenalo, že výsledkom testovania je možno až 200 tisíc pozitívnych. Z toho väčšina falošne pozitívnych (60-150 tisíc), menšina pravých. Ak by sa určité percento falošných pozitívnych dalo pretestovať podobne, ako to bolo vo Vermonte a ukázalo sa, že 93% z nich pri opakovaných PCR testoch vyšlo negatívne (https://www.healthvermont.gov/...), bolo by jasné, že sme zistili blbosť a nič nehovoriace čísla.
Ak by tvrdošijne proti vedeckým faktom naďalej trvali na tom, že rozhodujúce sú informácie z príbalového letáka a problém falošnej pozitivity neexistuje, museli by tvrdiť, že máme vyše 200.000 infikovaných pri asi 200 mŕtvych. Čiže smrtnosť 1 promile - chrípôčka. A stáli by pred dilemou: buď priznať, že celé to testovanie bola veľká hovadina a priniesla nezmyselné dáta, alebo zrušiť plačovky, zrušiť minútu po minúte, otvoriť reštaurácie, fitnescentrá, divadlá... Ani jedno z toho však pripustiť nemôžu.
Takže riešenie je prirodzené: keďže nemocnice neposilnili, trasovanie kontaktov je v háji, PCR testovanie zaostáva pár týždňov za realitou a nikto sa nechystá posilniť kapacity regionálnych hygienikov, keďže nie je ani ochota ani objektívna schopnosť prichystať cielené, dátami podložené a účinné opatrenia, trnavskému primitívovi zostáva len jedna možnosť: náhubky aj doma na WC a logdaun.

12.12.2020 - obzvlášť tragická je zbytočná smrť človeka. Chlap na dôchodku s onemocnením ľadvín zostal pozitívny. Bez príznakov. Mal ísť, ako každý týždeň, na dialýzu. Lekári ho odmietli (Hippokratova prísaha?!) s tým, že na Slovensku nie je klinika pre chronicky chorých pacientov s Covid-19. Včera mal pohreb, nechali ho pomaly sa otráviť doma. Nebol prvý, a čo je najsmutnejšie ani posledný. Zgegnúť nechali aj 32-ročného, ktorý mal rodinu. Úmrtie pripísali na vrub koronavírusu, pričom ten nebol príčinou. Príčinou bola ľudská ľahostajnosť. Kde sa zverejnia štatistky zbytočných úmrtí a lekárov bez hraníc? Vyhodilo sa 57 miliónov Eur na testy, za ktoré sa mohlo zriadiť centrum pre takýchto pacientov.

14.12.2020 - niektoré odberné miesta do konca roka zadané. Tak ľudia pendlujú do iných miest. Aká bola neochota sa dať testovať pred pár týždňami, teraz už chodia aj sami,

15.12.2020 - v kaderníctve sa už s nikým nemaznajú. Všetci, aj ženy, na krátko, ani neumyjú, nefarbia vlasy,

16.12.2020 - pri punči vytvárame s kámoškou bublinu, aby sme sa mohli stretávať počas Vianoc,

17.12.2020 - švagor bol už päť krát testovaný. Naposledy ho špáranie v nose bolelo. To ako mu čipy museli zatláčať hlbšie,

19.12.2020 - akože vypnutie krajiny, ale je to len na smiech. Prakticky sa nič nemení. Môžem si nájsť akúkoľvek výhovorku, prečo som vonku, keď je zákaz vychádzania,

20.12.2020 - chrípôčkári a najväčší ignoranti na punči. Nikto z ľudí nenosil rúško,

26.12.2020 - ako som si myslel prvú vakcínu dostal kormidelník našej epidemiológie prof. Krčméry.

Škoda, že sa nedala uzatvoriť stávka. Veľké haló okolo pichania, ale zostalo ticho a ani neviem, ako pokračuje vakcinácia,

31.12.2020 - oficiálne nie je výstup na kopec Marhát, no i tak sa našlo dosť ľudí na vyhliadkovej veži, ktorí sa na plošinke tlačili,

2021-ÚSVIT VIROVEKU

1.1.2021 - Ponavštevovali sme sa, požúrovali, niektorí polyžovali a je čas urobiť koniec týmto bohapustým radovánkam. Sprísnili sa reštrikcie. Nedá sa ísť na návštevu, na výlet do iných okresov. Praskli bubliny,

2.1.2021 - nečudujem sa, že sa nakazia zdravotníci. Ako som videl, majú na sebe iba úbohé rúško. Žena v repatriáku mala na sebe 3 vrstvy igelitu od hlavy pop päty, a to bola vystavená nákaze zlomok času, ktorí sú ošetrovatelia,

4.1.2021 - polovička ide do práce. Zrovna do najhoršieho okresu. Ani by ju nepriali, keby už nebola zahlásená na Sociálnej poisťovni,

7.1.2021 - v meste zaočkovaných 1% ľudí. Aj to možno nežijú v okrese. Vakcinácia ide hrozne pomaly. 

Nechápem prečo celá EÚ ide naraz,

8.1.2021 - akcia "Rúško dole, hlavu hore" v Nitre. Žena sa bola testovať v našom meste,

9.1.2021 - premorených je 10% obyvateľov. Odhady sú, že bude asi polovica. Ďalšia polovica vakcína. Toto si vyžiada 12 tis. mŕtvych.

10.1.2021 - bývalá tenistka, šťúpla krásavica Cibulková si dala pichnúť včeličku. Dostala sa do nevraživosti verejnosti, pretože mohla aspoň urobiť osvetu, keď si dala prednostne pichnúť vakcínu. Ale ona potrebuje robiť žúrky. Trápne sa na fasabuku ospravedlnila, že sa nechala voviesť do omylu a za dverami: "Bozajte ma v riť". Zrejme schytala v kariére veľa loptičiek do hlavy,

11.1.2021 - čísla klesajú. O dva týždne budeme voziť pozitívnych zo zahraničia, aby sme nezostali v mínuse,

15.1.2021 - o5 preberám auto a žena uteká na test pre nezmyselný modrý papierik,

18.1.2021 - vláda je iracionálne posadnutá špáraním sa v nose tyčinkou. Celý týždeň sa môžeme dať testovať a modrý papierik platí do konca mesiaca!, 

19.1.2021 - ventilátory fučia naplno (300 neborákov napojených), len ich nemá kto obsluhovať,

20.1.2021 - z hromadného testovania urobili autori (napr. minister zdravotníctva) vedeckú štúdiu, v ktorej obhajujú správnosť testovania a vyhlasujú, že ľudia sa nechali špárať dobrovoľne v nose. Do neba volajúca drzosť,

21.1.2021 - v našom obchode sa objavil covibot. Okom skontrolujte rúško, fotobunkou zmeria teplotu a z huby vypľuje dezinfekciu. Ak ho obídem, hystericky vreští na vestibul ako matka predstavená, keď nájde v kláštore kondóm,

22.1.2021 - všimol som si, že po Novom roku vírus sa premiestnil južnejšie. Hranica je niekde na úrovni nášho mesta, Topoľčian a Košíc. Čím to je? Sú na severe viac premorení? Alebo vírusu vadí väčšia zima?

23.1.2021 - národná bambusiáda pokračuje ďalším kolom. Medička sa mi vŕtala v nose hore dolu, ako keby komín čistila. Ešte ani neskončilo testovanie a hneď sme spadli o 10% dole z pozitívnymi,

24.1.2021 - Náš novodobý Nostradamus večer predpovedal 30 tis. nakazených a 2,7mil. testovaných. Premiéra by mali ešte za života beatifikovať vo Vatikáne. Spasiteľ. No Bradlo sa muselo triasť,

25.1.2021 - niekto zalepil oči Covibota Elisy žuvačkou. Už iba škrieka,

26.1.2021 - Elisa už ani neškrieka. Len nemo bliká ako sfetovaná rybka neónka a sleduje ignorantov vôkol,

27.1.2021 - "Mohli by ste s tým kašľom ostať aj doma", ozvalo sa drahej spoza zatvorených dverí kancelárie. Žena sa drhla kôstkou z mandarínky a kolegyňa oproti si myslela, že má koronu. Pritom dotyčná ochorenie už prekonala. Zabávala sa na dusení celá chodba. "Aspoň tá mandarínka chutila?", sa jej pýtajú, 

28.1.2021 - výpadok turistov a zatvorenie hotelov pocítili napr. aj vodári na Liptove. Na čistiareň dopláva o 60% menej hovien a pitná voda tiež....    Vodárne sú na pokraji krachu,

29.1.2021 - tým, čo skutočne robia nevyhovuje dlhodobá práca z domu. Nemôžu sa sústrediť. Ktorí nerobia nič si nevedia flákanie doma vynachváliť a veľmi neradi idú do práce (ak vôbec). Ostatní robia prakticky za nich, 

Testovanie aj pri práci z domu.

30.1.2021 - protikovidový džihád pokračuje ďalším testovaním, bez ktorého si neprdnem. Tentoraz sme sa spolu so ženou objednali do kina. žena spoznala zdravotníčku podľa očí, ale hlavne podľa špáracej techniky, lebo jej o5 slzili oči. Po nás prišla pozitívna rodina. Dievčinu volali hneď dovnútra, ešte pred nami. Vznikla mierna panika,

31.1.2021 - žiadne opatrenia nezaberajú. Inu, zdravé dieťa za 5 mesiacov neporodíme. Premiérovi svitol nápad vychádzať von iba so SMS. Keď nič nezaberá, prečo neskúsime normálne žiť?

Ľudia sa delia na viaceré tábory. Je to však len nevinné štekanie, oproti tomu, čo nás čaká v lete:Vyznávači, rúškofili, covidisti - ultras: Vehementne razia ideológiu, že kovid je smrteľná choroba, a keď nebudeme nič robiť, tak všetci zomrieme, skolabujú nemocnice, budeme mať tisíce mŕtvych ako v Taliansku a pod. Každá mutácia je horšia a nákazlivejšia. Všetky opatrenia sú geniálne a bez nich by bola situácia oveľa horšia. Síce nemajú žiadny reálny podklad pre tieto tvrdenia, ale tak to je a hotovo. Ako dogmy v náboženstve. Napríklad v marci sme pandémiu preto dobre zvládli, lebo rúško-odstup-ruky. Aj keď ROR opatrenia máme stále, tak určite nemôžu za nárast ktorý je, sú proste skvelé. Dezinfikujme, ionizujme, testujme, zatvárajme pokiaľ vírus celkom nezmizne.
Popierači, covidioti (zľahčovači, chripôčkári): opačná skupina, ktorá vášnivo bojuje za svoj pohľad na nákazu. Kovid je len mediálna bublina, všetko je zbytočné, ROR nemá zmysel a mali by sme normálne žiť. Rovnako vytiahnu údaje, ktoré sa hodia: napr. zo Švédska, či Fínska pre podporu svojho tvrdenia. Obe skupiny prichádzajú s konšpiračnými teóriami o čipovaní, úprave DNA, biologických zbraniach a tajných laboratóriách, ktoré si ohnú podľa seba.
Skeptici, stred: najviac problémová skupina, bohužiaľ najmenšia.  Títo ľudia sami analyzujú dáta, situáciu a dávajú konkrétne otázky, na ktoré chcú odpovede. Pýtajú sa jednej aj druhej strany a snažia sa argumentovať. Ak to robia dlho a nabúravajú presvedčenie danej skupiny, tak sú zaradení do druhej skupiny. Nie sú podstatné argumenty, názory odborníkov (nie sú fundovaní) atď. Názory strednopoliarov vždy nevyhovujú  jednej alebo druhej skupine.
No a najlepší je náš hlavný náčelník, toho času v karanténe. Svojimi náhodnými, ad hoc nápadmi raz podporuje jednu a raz druhu skupinu. Samozrejme on o tom nevie, on bojuje z hnusobou a robí všetko najlepšie pre nás.

1.2.2021 -  Dopracovali sme sa do doby, keď ťa lekár neošetrí, pokiaľ mu neukážeš papier, že si zdravý,

3.2.2021 - tanečky so Sulíkom na oklamanie ľudí skočili. Už bude na testoch len čistá ryža. Vládna firmička s dlhom v sociálnej poisťovni bude mať v lete miliardové zisky. Aké jednoduché zbohatnúť na výpalnom z testovania. A tiež na MOM-kách, ktoré v našom okolí pribúdajú,

4.2.2021 - "Čo tu zas dávajú, ked je tu taká šóra", pýtam sa sám seba keď v Lidl stojím v rade. O5 obmedzili počet ľudí. Ale, že stoja v tesných zástupoch pred predajňou, nevadí.

5.2.2021 - Lejeme kulky tavíme písmená, večer tavíme písmená lejeme kulky proti kovidu. Najprv mali ísť žiaci do školy, potom nie a potom zasa áno. Žiadosť o zúčtovanie daní posielam poštou "raní",

6.2.2021 - celý deň sledujem z okna MOM-ku. Okolo pol tretej ideme strčiť hlavu do okienka. Stará doktorka so šedivými očami mi paličku strčila až do mozgového laloku. Mengele v sukni. Najhorší výter doteraz,

7.2.2021 -  A znova lejeme kulky a tavíme písmená. Mladšia dcérka napokon nejde do školy. Regionálny hygienik rozhodol,

8.2.2021 - Budeme sa triediť od dnes covid automatom. Propaganda ide na plné gule. Ani telku si nepozriem bez covid automatu. Alibistický nástroj prišiel neskoro na vrchole chrípkového obdobia,

9.2.2021 - vakcína len zmierňuje príznaky nákazy,

10.2.2021 - utíchli "Dáta bez pátosu". Covid automat ráta 65+ za štyroch ľudí. Slovensko o pár dní vymaže vírus, ukazuje štátny graf . Žije si vlastným životom. Ten graf, 

11.2.2021 - ZaZdravie a Životy je nové heslo premiéra. Sme majstri sveta v testovaní, no bohužiaľ i v úmrtnosti na počet obyvateľov,

12.2.2021 - v obchode vidím poroztvárané krabice od respirátorov. Svokor sa chytil na akciu 50c/kus a posiela nás kúpiť ich. Podľa mňa postačuje chirurgické rúško. Týmto lacným čínskym neverím,

13.2.2021 - ďalšie motivačné testovanie, či šikanovanie od zamestnávateľov, aby sme mohli ísť do roboty. Testovala nás pani z jesennej bambusiády v škole. O 10% sa zvyšuje mobilita,

14.2.2021 - idem po valentínske srdiečka do cukrárne. Okrem majiteľky sú v lokáli čašník a čašníčka. Netuším, čo robia,

15.2.2021- stále rovnaké čísla ľudí na ventilácií aj umierajúcich. Nerozumiem tomu. To 100 ľudí zomrie a zároveň rovnaký počet pripoja na ventilátory? Skončiť na ventilátore je však takmer isto konečná,

16.2.2021 - čakám, kedy dostane koronu aj Alzáčik a prestane škriekať na mňa aspoň 14 dní z telky alebo internetu "Sto tabeltu týdně",

17.2.2021 - vrchol zúfalstva a rozkladu precedu je ľudové hlasovanie na fasabuku, či sa chceme dať očkovať necertifikovanou vakcínou Sputnik,

23.2.2021 - Slovensko má recept na Kovidové peklo:  dátové peklo+testovacie peklo+parodicko-uzavreté peklo+amatérsko-komunikačné peklo. Spolu zmiešame v kotli so Slovákmi, necháme dve mesiace vykysnúť.

Aj kancelárske krysy fasujú respirátory,

27.2.2021-momky dostali príkaz vyšpárať vírus stoj, čo stoj a bolí to viac. Medička nás už pozná. Deň predtým som nás objednal, ale potvrdzujúci mejl neprišiel, neboli sme na zozname. Policajt s popolníkmi na očiach nás i tak zobral. Pýtal som sa na mená, ktoré boli namiesto nás, ale ani títo neprišli,

1.3.2021 - v jedálni už nerobia ani večere a len 2 druhy jedál. I medzi kuchtíkmi zúri vírus. Niektorí kolegovia hoci sú celý deň v robote, si dajú prácu z domu. Majú stravné lístky,

2.3.2021 - naši dvaja pandmickí vzoroví odborníci majú spolu cez štvrť tony a obvod pásu cez 3m. Radšej sa dajú očkovať akoby schudli. Pritom už všetci vieme, že obezita je naj rizikový faktor,

4.3.2021 - podvodná národná zdravotná kampaň Vitasolaris s vitamínom D zdarma. Platí sa iba "poštovné" 1,95Eur. V zásielke je všetko možné len nie vitamín. A už ste chytení v sieti a neustále chodia reklamné blbosti,

5.3.2021 - švagor 1. dávku vakcíny,

6.3.2021 - už poznáme medičku na špáraní a tuším aj ona nás. Dnes zo 600 testovaných 1 +,

7.3.2021- ihriská nie sú zapáskované,

8.3.2021 - západné krajiny sťahujú vakcínu od Astra Zeneca. Spôsobuje tromby. Do leta budeme my, Slováci zaočkovaní. Povinné respirátory,

12.3.2021 - v ľudskom čreve žije viac ako 100tis. vírusov a my sme náš život zredukovali na jeden jediný, 

14.3.2021 - prvý kandidát na Nobelovu cenu zo Slovenska. Soták vyhlásil, že ľudí treba liečiť hneď po pozitívnom teste. Na hraniciach okresov ma často kontrolujú policajti, 

15.3.2021 - baba v záhradkárstve ma upozorňuje, že respirátory sa musia nosiť aj vonku Vrecko s modrou skalicou mi podá cez dvere,

16.3.2021 - všetkým nám odľahlo, že morčatá testované Sputnikom skúšku prežili. Majú sa dobre a momentálne nacvičujú Čajkovského Labutie jazero a recitujú Puškina,

17.3.2021 - máme zákaz ísť do prototypovej dielne. Dvaja pozitívni,

18.3.2021 - naši bratia Česi hodili do superpočítača ako opatrenie proti koronavírusu nosenie tričiek "STOP COVID" alebo aj červené čapice. Stroj vyhodnotil opatrenia ako účinné.

Mne sa už aj sníva, že som pozitívny,

20.3.2021 - dnes na povinne dobrovoľnom špáraní iná zdravotníčka. Rýchlo a bolestivo,

23.3.2021 -  v knižnici otvorili výdajné miesto. Aby som sa dostal do vnútra, musel som sa preukázať negatívnym testom. Keďže bola inštitúcia doteraz zatvorená, prepadol mi preukaz. Tento rok som musel platiť,

24.3.2021 - pekne nám klesá pozitivita. Čím hlúpejšie a blbšie pravidlá Kovidbyra, tým sa tuším rýchlejšie zbavíme hnusoby. Ani Orava trend nepokazí. Len nech komisia ďalej vymýšľa. Podporujem ich,

26.3.2021 - pred neveľkou Veľkou nocou sme si vypočuli desatoro našich duševných invalidov. Amen,

27.3.2021 - korona by sa potešila. Toľko neznámych ľudí som dnes stretol pri rieke. Sme si opekali. 

Svokrovci 1x zaštepení,

29.3.2021 - kurvy už šliapu na nitrianskej výpadovke. Pandémia neoficiálne končí,

3.4.2021 - ďalšie špáranie v nose,

5.4.2021 - o5 iná Veľká noc. Ale poobede ideme aspoň vyšibať svokru a švagriné. Jedna z nich má nádchu, ako tvrdí,

7.4.2021 - staršia má nádchu. Nakazila sa od švagrinej,

8.4.2021 - pekné prirovnanie jedného chlapíka epidémie z naším hokejom. V prvej tretine vyhrávame nad Nemeckom, ale nakoniec prehráme. Prehráme nad všetkými. Mali by sme si nastaviť zrkadlo, ale nikde nič.

Počty pozitívnych klesli o polovicu a ľudia pomaly kašlú na príkazy. Náhubky nosia ledabolo, dokonca i predavačky. Už ani neobmedzujú počet nákupných košíkov v prevádzke. Môžem chodiť bez košíka, len z taškou,

10.4.2021 - už ani nerátam koľký krát mám paličku v nose. Iná zdravoťáčka a zapichla mi ju poriadne hlboko,

17.4.2021 - na špáraní nejakí fosils. Musel som si respirátor iba stiahnuť na tvár,

18.4.2021 - aj baby sa boli špárať,

20.4.2021 - na strihanie som čakal vonku 2h,

26.4.2021 - baby do školy. Vyhlásenie som poslal elektronicky,

28.4.2021 - klub basketbalistiek, resp. jeho majitelia zaplatili 10 "ultras" PCR testy. Neváhali sme a ušiel som i od počítača, aby som absolvoval skutočne nepríjemne hlboký zážitok. A nadôvažok aj antigén. Zlatý výmrd, či výter sa na dnes oplatil. Baby vyhrali,

29.4.2021 - pomaly ma ťahá do roboty, hoci generál nám odporúča zostať doma. Nič sa také nezmenilo. Akurát v jedálni sme sólo. Nerozumiem tomu, keď v kancli alebo na dielni sme spolu,

30.4.2021 - snáď už posledné špáranie. Pre deti určite,

3.5.2021 - netreba test do práce, no našej firme to dôjde až za dva týždne,

4.5.2021 - v jedálni môžeme sedieť po dvoch,

7.5.2021 - včely rozoznávajú covid-19. Naučili ich, keď zacítia vírus vystrčia sosáčik v nádeji, že dostanú cukrovú vodu. Ľudia rozoznávajú vakcíny. Astra ee, Pfizer je kúl,

8.5.2021 - prvý víkend, čo sa netestujeme,

11.5.2021 - vo firme už nie je povinnosť nosiť respirátory, ale rúška. Pre nás, čo náhubky nenosíme,

sa prakticky nič nemení,

15.5.2021 - koniec núdzového stavu. Vstupujeme do tretej fázy. Očkovaný vs. neočkovaný,

17.5.2021 - podnikovú cenu "Aj snaha sa počíta" získal chlapík, ktorý navrhol plexisklo, ktoré chráni kancelárske krysy pred Covid-19,

24.5.2021 - na vrátnici nemerajú teplotu a pri jej prechode si nedávam rúško,

26.5.2021 - už ani vo vlaku nemám rúško a akosi to sprievodcovia ignorujú,

27.5.2021 - kolegovia sa s optimizmom sebe vlastným očkujú a ešte sa porovnávajú, koho bolí vpich viac,

1.6.2021 - odomkol sa turniket pri vstupe do areálu podniku,

2.6.2021 - s príchodom teplých dní ľudia pomaly kašlú na náhubky. Vo výrobnej hale už ich mali len symbolicky pod bradou,

6.6.2021 - letecké spoločnosti nechcú brávať zaočkovaných na palubu. Ani pilotov. Pri lietaní hrozba trombózy máta oveľa viac ako na zemi. Prišlo sa aj na to, čo spôsobuje zlú zrážanlivosť. Jed vo vakcíne. Aké prosté. Nakoniec strach vyhrá ďalší boj a nebude o5 lietať nikto,

15.6.2021 - napriek nejasnej a stále meniacej sa vírusovej situácii, rozhodujeme sa ísť k moru do Chorvátska,

16.6.2021 - polonahého kolegu nevidieť často. M.Č. mal dnes na porade zapnutú kameru a sedel v trencloch s vyvalenými nohami. Ešte si aj čistil nechty,

20.6.2021 - prognóza tretej vlny na 17.9.2021,

23.6.2021 - objavil sa v krajine delta variant vírusu. Sulík ubezpečuje, že sme lepšie pripravení. Predpokladám, že sa podarilo navýšiť kapacitu krematórií a neočkovaní budú horieť jasným plameňom,

30.6.2021 - kabinet psychiatrických kuriozít hádže dezolátom, teda neočkovaným, polená pod nohy. Čaká nás po návrate karanténa min. 5 dní. 

Vymyslel to výborne, ako vždy! Síce tým vývoj epidémie nijak neovplyvní a rozšíreniu indického variantu nijak nezabráni (už tu dávno je, "Angličania" ho už po nezaočkovanom východe veselo rozniesli a teda sa stane dominantným ako všade inde), ale niekoľko vecí sa tým podarí:
a) ľudia pri ceste z bezpečných krajín budú vystavení na hraniciach úplne zbytočnej šikane,
b) tatranské hotely, aquaparky, chaty a iné slovenské podniky cestovného ruchu prídu o životne dôležitú klientelu z Poľska a ČR (onedlho sa objavia výzvy na záchranu "Zbojníčky"), 
c) juh Slovenska, ktorého cestovný ruch a dôležitá časť ekonomiky závisia od otvorených hraníc s Maďarskom (Maďari ich otvorili), dostane definitívne ekonomické K.O. (viď protesty v Rimavskej Sobote proti chudobe),
d) na zaočkovanosť v dôležitých skupinách seniorov a chronicky chorých to nebude mať žiaden vplyv (oni cestujú výrazne menej, takže motivácia "úľavami" pri cestovaní sa ich netýka), zato budeme európski rekordéri v zaočkovaní cestovaniachtivých ľudí vo vekovej kategórii 18-50r.
e) keďže motivácia očkovať sa bude pôsobiť výlučne na mladších, zdravších a aktívnejších, úmrtnosť bude v prepočte na obyvateľov aj prípadov disproporčne vysoká. 

V disciplíne "čo najmenej úžitku s čo najväčšími škodami" sú naši "odborníci" skrátka nedostižní. V situácii keď sa všetky čo len trochu rozumné krajiny snažia otvoriť cestovnému ruchu (pri regulovaní príchodzích z rizikových regiónov) a napr. vláda v Spojenom kráľovstve pripravuje zrušenie kovid pasov, kreatívni idioti z kovidbyra v svojej tupej zaťatosti a nedotknutosti poznaním zase prišli s novou sadou škodlivých sprostostí. Ktoré preukázateľne nefungujú (viď obdobný systém vo VB už pol roka, ktorý nezabránil rozšíreniu žiadneho nového variantu. Avšak do očkovacej kampane zapojili všeobecných lekárov, zdravotnú poisťovňu, adresne každého pozývali, jasne, presvedčivo a zrozumiteľne o výhodách očkovania komunikovali. Z pohľadu závažnosti ochorenia a hospitalizácii sú na tom lepšie). Takže je úplne pochopiteľné, že naši "odborníci" presadzujú hraničnú šikanu, ktorou motivujú dať sa zaočkovať ekonomicky aktívnych, zdravých a cestovaniachtivých. Rozšíreniu indického variantu to nezabráni, o mesiac-dva bude v SR dominantný. 60-tnici a vyššie sú v zásade z pohľadu očkovania stratená generácia a "odborníci" nemajú šajn, čo s tým robiť (všetci ostatní to pritom vedia: zdravotné poisťovne, všeobecní lekári, mobilné očkovanie, adresné pozývanie každého...).

Poznámka: ak sa člen vlády vráti z nejakej zahraničnej cesty, pôjde ako nezaočkovaný do karantény? Samozrejme, že nie. Hygienikova vyhláška bude obsahovať dostatočne veľa výnimiek, na ktoré sa tento škodlivý nezmysel vzťahovať nebude. Už teraz je ich toľko, že na ich vymenovanie v jednotlivých bodoch nestačí v hygienikovej vyhláške abeceda a po písmene z) začali ďalšie výnimky dvojpísmenkovo: "aa)", "ab)" atď... Celkovo 29. Samotné výnimky sú úplne dostatočné na to, aby sa bez problémov rozšírilo úplne čokoľvek. Aj je to nefunkčné, aj hlúpe, aj šikanózne a aj prehlbujúce presvedčenie, že celé kovidbyro je banda hujerov a ich opatrenia sú predstieraním aktivity.
Významná časť problému je totiž v tom, že sektári a blázni z konzílií majú vytvorený obraz dovolenkára a pendlera ako nepriateľa, kvôli ktorému všetci umrieme, a ktorého treba potrestať. Že to súčasne znamená zarezanie nášho cestovného ruchu tým, že ho pripravia o zahraničných klientov, to už presahuje mentálne kapacity idiotov z kovidbyra. Oni nič iné, než svoj úzky výsek reality nevidia, komplexné súvislosti im unikajú. A keby ich aj videli, nerozumeli by im.

1.7.2021 - generál vyhlásil, že očkovanie nebude povinné,

2.7.2021 - dovolenku nerušíme. Vieme do čoho ideme ako dezoláti. No pravidlá sa menia každú chvíľu a ktovie ako to bude pri návrate?

8.7.2021 - ľuďom káže covidbyro byť doma, ale hlavný hygienik sa váľa na pláži v Chorvátsku,

9.7.2021 - zrušil sa cestovateľský semafor. Štát pri prekročení hraníc rozlišuje len medzi očkovanými a neočkovanými,

11.7.2021 - objednávam nás na PCR test v Bratislave po 5 dňoch v karanténe. Od národného centra zdravia príde termín na 7. deň, dcérke kdesi do Trnavy,

12.7.2021 - mením aj termín a miesto antigénového testovania pred cestou, keďže sa napokon otvorila mom-ka,

13.7.2021 - nakupujeme zásoby na prežitie v karanténe,

14.7.2021 - O5 platí cestovateľský semafor. Stále sa menia pravidlá. Platia teda súčasne dve vyhlášky ÚVZ, ktoré režim na hraniciach a karanténu riešia dvoma rôznymi spôsobmi - vyhláška 231, ktorá nadobudla platnosť 16.7. a účinnosť 19.7. (podľa ktorej nezaočkovaní idú do karantény, z ktorej sa môžu vykúpiť PCR testom po aspoň 5 dňoch) a vyhláška 218/21 (cestovateľský semafor, podľa ktorého pri ceste zo zelenej krajiny nezaočkovaní nejdú do karantény, ak majú aktuálny negatívny test), ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dnes - 27.7. Konflikt dvoch právnych predpisov, ktoré upravujú to isté rôznym spôsobom sa rieši podľa zásady "lex posterior derogat lex prior" - teda platí predpis, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť neskôr. Tým je vyhláška 218/21. Aktuálny právny stav je teda taký, že od dnes platí cestovateľský semafor a nezaočkovaní, ktorí prišli zo "zelenej" krajiny a majú negatívny test, nemajú žiadne karanténne povinnosti a ak test nemajú, môžu si ho spraviť hneď v prvý deň kedy do SR prišli.

17.7.2021 - po absolvovaní antigénového testu deň pred, odchádzame do Chorvátska ako nepriatelia kovidbyra a rozširovatelia vírusu po návrate. Na hraniciach nikto od nás nič okrem dokladov nechcel,

27.7.2021 - sme v povinnej karanténe po dovolenke v zahraničí. O jej legálnosti pozri vyššie. Nechceme si rozoštvať bláznov z konzílií,

28.7.2021 - tretia vlna nastupuje. Ideme do finále. Kto covida ešte nemal, vírus si ho nájde,

29.7.2021 - spoločnosť sa o5 silne polarizuje na antivaxerov, či dezolátov a vakcinačných guru, izolátorov, koronaovce. Izolátori nenávidia dezolátorov. Prajú nám smrť na ventilátore. My im zablokovanú dopravu v Bradavici nad Dunajom. Situácia pripomína Stanfordský väzenský experiment, trefne podotkol herec Jaroslav Dušek,

31.7.2021 - nepríjemný PCR test v Hovadove. Vychádzal najlacnejšie, aj s cestou. O polnoci prišla správa: negatívny,

1.8.2021 - po 6 dňoch som voľný a prší. Ide ma trafiť šľak,

2.8.2021 - dnes sme mali byť všetci v kancli. Nestalo sa tak, 30% zaočkovanosť?

5.8.2021 - prišla mi správa o ukončenej karanténe. Neprešlo ani nutných 14 dní od príchodu,

6.8.2021 - stretnutí spolužiakov zo ZŠ. To bolo rúk a bozkov. Vírus sa mohol tešiť. Test nepýtal nikto,

8.8.2021 - na ďalšej oslave, rodinnej. Tam už bol zoznam s kontaktmi,

9.8.2021 - Štát plní zadanie farma firmy dokonale,

16.8.2021 - eHranica je deravá. Dáta a Covidpasy je možno ľahko ukradnúť, kopa ľudí kašle na registráciu,

23.8.2021 - absurdný kovidový bizár pokračuje. V americkom manuáli ako sa pripraviť na hurikán je bod č.2: "Dajte sa zaočkovať proti Covid-19". Všetko prestalo existovať, je len covid,

24.8.2021 - poslanec Cmoraj posiela dezolátov do krajiny, kde netreba očkovať-Afganistanu,

25.8.2021 - semafory sú v kurze. Po cestovateľskom, okresnom, športovom a školskom máme už aj firemný.

2.9.2021 - etapy covid  krízy v r.2021:

1, marec - pre prekonaných a mŕtvych Covid skončil,

2, jún: pre očkovaných Covid skončil,

3, august: aj očkovaní môžu vírus prenášať, ale nenakazia sa,
4, september: keď sa nakazia tak majú bezpríznakový alebo mierny priebeh,
5, jeseň: v zriedkavých prípadoch sa dostanú aj do nemocnice a aj na JIS,
6, zima: po polroku vakcíne klesá účinnosť, treba sa znova očkovať. Ideálne každé tri mesiace,

5.9.2021 - s týždenným oneskorením po mladšej dcérke mám nádchu i ja a staršia,

8.9.2021 - vyzdvihujem antigén testy v škole. Hneď aj vyskúšame na staršej=negatívny,

9.9.2021 - 3. vlna naberá na obrátkach. Takmer 400 pozitívnych,

21.9.2021 - ďalších 40 antigén testov od trnavskej firmy prevezmem zo školy. Hľadám dostatočne veľkú krabicu pre takmer 50 testov. Darujem 49 testov. Škola ich nebude vyžadovať. Presne rovnakým testom špárali dnes drahú, ktorá potrebuje oficiálny test,

22.9.2021 - 556. deň hystérie začína vyše 1000 nakazenými. Bezpečáčka zasa "prudí" a motá sa po prototypovej dielni. Odíde, zasa príde. Kontroluje rúška. Nikto ich tam nemá,

26.9.2021 - generál zdravotníctva vyhlásil, že do pol roka pandémia skončí. Šéf farmafirmy vyhlásil, že do roka. A jeho tekuté produkty budeme potrebovať každý rok, inak pokapeme,

27.9.2021 - Youtube zrušil videá propagátora zdravej výživy Mudr. Bukovského. Takmer od počiatku pandémie bol tŕňom v oku vláde a farmafirmám, keď propagoval zdravú výživu. Nemal sa toľko pliesť do politiky, ale zostať pri orechoch,

28.9.2021 - pre čerstvo vakcinovaných sa objavuje na internete hudba na zmiernenie príznakov:

Náprava DNA po očkovaní alebo Detox po očkovaní . Žalostné praktiky šarlatánov.

6.10.2021 - ľudí kosí obyčajná chrípka. Presne, ako predpovedala doktorka Hana Zelená v lete. Nebojíme sa komára, keď útočí na nás svorka vlkov,

11.10.2021 - fosils hodiny v obchodoch konečne zrušené,

12.10.2021 - o5 začína buzerácia s náhubkami vo firme. Povinné respirátory v červenej farbičke nie sú, dobré budú aj rúška,

13.10.2021 - ráno je kolega riadne vytočený. Na nosenie rúšok, ale hlavne na vychádzky do roboty počas práce z domu. Budú pravdepodobne zatrhnuté a bude treba prísť do kancelárie na celý deň. Na Slovensku proste nič nejde,

14.10.2021  - Takže indický variant (delta) sa úplne rozšíril, ľudia sú ďalej samoúčelne šikanovaní a sme európsky rekordéri v zaočkovanosti tridsiatnikov. Aj naďalej máme disproporčne vysokú úmrtnosť v prepočte na obyvateľov, desať a viacnásobne vyššiu, než v okolitých krajinách. Dôležité však je, že ak sa niekto na bicykli prejde do Hainburgu, domov sa len tak ľahko nedostane. Odborníci sú to!

15.10.2021 - včera som písal o šikane a dnes som bol jej obeťou. Ochrankár v Lidl má upozornil že mám mať od 11.10. rúško. Na vetu, že nemám mi ponúkol ružové z regála. Hodil som ho s5 a vytiahol svoje,

16.10.2021 - basketbalový klub formálne testuje antigénmi babské družstvá pred zápasom. Vykonáva ich samotný preceda... Takže asi tak,

17.10.2021 - sestre darujem 5 antigénnych testov pána Čekana aj s návodom, ako ho použiť. Nie Čekana, ale test,

18.10.2021 - zdá sa, že môj zubár má stále zdravý rozum a nepožaduje kovid pas. Iba mi zmerala sestrička teplotu a podpísal som prehlásenie o bezinfekčnosti a dezinfekčnosti. Naproti tomu, ženin zubár požaduje túto nezmyselnú bumážku,

20.10.2021 - vo vestibule športovej haly kam chodí mladšia dcérka zablokovali stoličkami knižnicu oproti baru, kde som si čítal,

27.10.2021 - spejeme k povinnému očkovaniu nenápadne, čo je pravdepodobne zámerné, lebo otvorené vyhlásenie povinného očkovania by len vyvolalo väčší odpor. Takto to bude "rozložené" po skupinách/profesiách, kde nespokojných bude ľahšie spacifikovať. Typická salámová metóda. Plná zaočkovanosť síce počet ochorení a úmrtí ovplyvní podstatne menej, než sa očakáva, ale potrebný spoločenský efekt sa vždy dá dosiahnuť administratívnymi prostriedkami. Novinárskym pisálkom bude naznačené, že sa majú venovať iným témam a nemajú šíriť paniku. Napísať do úmrtného listu, že dotyčný zomrel na kovid bude môcť po novom len na to určená komisia odborníkov pri ministerstve zdravotníctva,

28.10.2021 - zvláštne, že tí inteligentnejší sa boja viac koronáča. Dnes si finančný riaditeľ niesol obed z jedálne v plastových miskách k sebe do kanclu,

29.10.2021 - farma firmy už riešia 4. dávku séra,

30.10.2021 - na antigén testovaní pri poliklinike kvôli švagrovej oslave. Prekvapil ma pomerne dlhý rad ľudí na špáranie v nose. Azda to bolo sviatkami? Pred nami bol pozitívny študent, ktorý, ako jediný z triedy odolal zákernému vírusu doteraz. Znechutená zdravoťáčka dezolátom dala vyžrať, či vyšpárať riadne test. Vedľa do vakcinačného centra, ktoré strážili dvaja vojaci nešiel nikto. Iba zmätená babka v bielych rukavičkách postávala pred vchodom a nevedela, čo chce,

2.11.2021 - pomer pich/nepich, ktorí sa nakazia alebo skončia v nemocnici sa zmenšuje. Momentálne je pozitívnych 30% izolátov, pred mesiacom bolo vyše 20%. Rovnako v nemocnici končí čoraz viac očkovaných. Efekt včeličky klesá. Nepochopím nikdy, prečo sa i inteligentní ľudia dali pichnúť na jar, keď chrípka vrcholila,

4.11.2021 - v neďalekom Lidl, kde chodím takmer každý deň zasahovali policajti. Dokonca dva dni. Dezoláti si odmietli dať rúška. Boli i zranení. Video ako bije policajt antirúškara koluje internetom: https://www.facebook.com/100000790305996/videos/187292890248343/. Rachitického SBS-kára vymenili. Kameraman s vírusíkom zomrel na ventilátore,

5.11.2021 - Výborne! Šialenci z konzília vyčerpaných dezolátov konzistentne ukazujú, že za rok a pol nič nepochopili, nič sa nenaučili a nič iné ako svojvoľnú a samoúčelnú buzeráciu vymyslieť nedokážu.  

Navrhujú OTP režim v zamestnaní pre červené okresy, zrušenie prezenčnej výučby pre bordové a čierne okresy. Zákaz vychádzania dezolátom v čiernych okresoch alebo zvýhodnená PN očkovaných.

Celá ich politika je postavená na mylnej a vyvrátenej domnienke o "bezinfekčnosti" očkovaných, hoci vírus si ide svojou cestou. Pričom ešte aj tých očkovaných nezmyselne šikanujú. Robia z toho absurdnú frašku, ktorá ľudí akurát znechucuje a v konečnom dôsledku vedie k odporu aj voči tým málo opatreniam, ktoré nejaký zmysel majú - medzi nimi aj k odporu voči očkovaniu seniorov a ohrozených skupín. Hentých hujerov sa treba zbaviť, inak je s nami amen,

6.11.2021 - pomaly sa rozrastajú i rady na očkovanie. Ľuďom nejde pritom o zdravie, ale sa chcú vrátiť do normálu. Podľahla kolegyňa, lebo ide na Nový Zéland. Ďalší sa dal zaočkovať kvôli priateľke, iná ide lyžovať atď.,

8.11.2021 - staršia sa učí z domu. Spolužiačka a kámoška je +. Vírus na ňu skočil z jej maminy. A to sme sa s ňou minulú vlnu nemohli stretávať, aby sme ju nenakazili. Robím z domu aj ja,

9.11.2021 - premiér otvára reštiky a ubytká pre očkovaných v čiernych okresoch. Neexistuje síce žiadna korelácia medzi zaočkovanosťou a šírením vírusu, ale je to také pekné, populistické gesto. Len zle zamerané. Dôchodcovia veľmi do reštík a hotelov nechodia. A tých treba najviac motivovať. Záhadou je, že neotvoria športoviská. Hujeri z konzília asi s chuťou bojujú proti ľudskému zdraviu,

10.11.2021 - bolesť hrdla a jeden deň mám teplotu. Antigén vyšiel negatívny. To stále čakám?

11.11.2021 - drahej ako neočkovanej zakázali basketbalistky vstup do telocvične. Bola jediná. Ako sa hovorí: Karma je zdarma. Pri poslednej hre mali medzi sebou +. Takže všetci na PCR test. Som drahej navrhol, nech si ide teraz zahrať sama,

19.11.2021 - inzeráty na nakazenie koronáčom realitou: "Kúpim nákazu covidom. Zn. Ponáhľa. Po nakazení odmena,

20.11.2021 - ROR sa zmenilo na ORO (Očkovanie, Rúško, Odstup),

22.11.2021 - som v robote, kým ešte môžem. Nebaví ma sedieť doma. Na stanici ubudla asi tretina ľudí, hlavne študentov. Na vrátnici stojím, kým mi zmeria služba teplotu. Babka vybehne, čo by som rád. Aha, teplotu meria termovízia nad turniketom. V práci stála zostava kolegov. V jedálni sedíme sólo. Aspoň sa nekváka a zvýši sa efektivita,

23.11.2021 - ženu ponižujú tým, že ako jedinej naočkovanej na chodbe dali k dverám žiarič, aby odháňal vírus. Keďže jej koncom roka končí zmluva a nemieni vstúpiť do Klubu milovníkov pichu ako takmer jediná, asi ju pošlú...Našťastie zvíťazí zdravý rozum,

24.11.2021 - minister zdravotníctva včera oznámil, že zajtra oznámi, čo bude platiť od pondelka, ale dnes premiér oznámil, že minister zdravotníctva oznámi už dnes, čo začne platiť od zajtra. Do toho minister vnútra oznámil, že ľudia nemajú čakať na rozhodnutie ministerstva zdravotníctva, ale majú už dnes dodržiavať to, čo mal minister zdravotníctva oznámiť zajtra, že platí od pondelka, ale oznámi už dnes, že platí od zajtra,

25.11.2021 - prišla mi správa, že je zákaz vychádzania a máme núdzový stav. Keď sa pozriem von, nevyzerá to tak. Hneď v prvý deň poklesol počet ľudí v nemocniciach o 12, ďalší o 16,

26.11.2021 - dlho nebola správa o ďalšej mutácii a situácia na burze bola už relatívne stabilná. Dnes sa hovorí o variante ní, či omikron kdesi z Južnej Afriky,

27.11.2021 - spoločnosťou vládne strach. Jedni sa boja "smrteľného" vírusu, druhí vakcíny. Oba tieto póly sú už tak zblbnuté hoaxami, médiami a opatreniami, že nikto netuší, ako z kola von,

28.11.2021 - lietame po meste a zháňame odberové miesto, kde sa žena môže dať otestovať. Poliklinika beznádejne dlhý rad až kdesi za roh. I vojsko povolali. Objednám drahú napokon za 15Eur pri našom dome. Takmer polovicu špáračov tvoria zaočkovaní dôchodcovia. Objednaní sú na vyšetrenie a lekári ich bez testu odmietajú zobrať. To ani doktori už neveria vakcíne? Pre starých ľudí je to veľká nespravodlivosť, pretože im peniaze za test nikto nepreplatí,

29.11.2021 - vakcíny sa používajú klinicky. T.j. polovica by mala byť cukrová voda. Je to naozaj tak? Je možné, že tí, čo prejdú očkovaním bez príznakov mali placebo?

30.11.2021 - pravidlá pre špáranie kvôli návšteve kancelárie sú dané. Naša firma má zjednané miesto na poliklinike cez ulicu 2x do týždňa, ale dá sa ísť aj mimo určených hodín. Hluchý je akurát utorok,

1.12.2021 - dnes znova stíchli stanice, školy, parčík. Študenti sú v našom meste doma,

2.12.2021 - Gréci zaviedli povinné očkovanie, Rakúsko od budúceho roka tiež. Je iba otázkou času, kedy k tomu pristúpia všetky krajiny únie. Pritom očkovanie musí zabrániť prenosu infekcie, čo sa nedeje. Za zdravotné komplikácie ručia samotné vlády. Výrobca si pritom stanoví, ako často sa budú ľudia očkovať. Strašne rád by som videl zmluvu s farma firmami,

3.12.2021 - ženin šéf sa dal zaočkovať jednodávkovou vakcínou Janssen, nech má konečne pokoj. No dnes mu prišla správa, že má ísť na ďalšiu včeličku. Výrobca odporúča aplikovať ďalšiu dávku po dvoch mesiacoch, čiže ako ostatné séra. Nadáva ako pohan,

4.12.2021 - v športovom obchode si môžem kúpiť iba topánky, ale bundu nie. Stačí však ísť do Tesca a kúpim všetko,

5.12.2021 - sme asi jediná krajina na svete, kde sa stav zdravotníctva medzi druhou a treťou vlnou zhoršil,

6.12.2021 - svokrovci na 3. dávke. Tentoraz Pfizer,

7.12.2021 - náš okres už nebude čierny. Vďaka 50+ a vakcíne,

10.12.2021 - OTP už aj v diaľkovej doprave. Pritom už aj zástancovia vakcíny vedia, že očkovaný môže rovnako prenášať vírus ako dezolát. Jediný režim, ktorý má zmysel je T-Testovaní,

11.12.2021 - omikron variant na Slovensku. Všetci tu pokapeme. Zachráni nás Megatron a Optimus Prim,

12.12.2021 - kampaň "Darujme si Vianoce". Nikto však už konzíliu ani vláde neverí. Všetky školy na dištančnom vyučovaní,

13.12.2021 - stále sa stretávam s tým, že ľudia opakovane schytajú vírusík a premýšľal som dlhšie prečo. A nezáleží, či sú napichaní (a teda majú imunitu) alebo akú majú krvnú skupinu. Priebeh viac menej rovnaký. Niečo je v génoch. A vskutku nevŕtala táto otázka asi len v mojej lebečnej dutine. Vedci spravili seriózny výskum, kde odhalili genetickú predispozíciu na priebeh ochorenia,

15.12.2021 - v našom meste za týždeň zomrelo 8 ľudí. Nárast asi dvoj-trojnásobný oproti iným obdobiam. 3 po šesťdesiatpäťke, jeden 76 a štyria +- deväťdesiat,

16.12.2021 - ženin kolega sa kvôli 200Eur dal zasa zaočkovať a trebárs aj inou vakcínou (predtým Janssen, potom Pfizer). Strašne bol proti očkovaniu, šiel až v novembri,

17.12.2021 - ruší sa zákaz vychádzania. Veď aj tak by to nikto v čase Vianoc nedodržiaval. No od 20h sa nemôže šíriť vírus ani ľudia. Pre očkovaných sa uvoľňujú opatrenia. Aj ja som sa uvoľnil po kapuste na obed a je z toho veľké hovno, 

20.12.2021 - knižnica do režimu OP. Na môj mejl, čo s ostatnými, nereagovali. Napísali však na webovú stránku, že upomienky nebudú vymáhať, ale ani knihy dezolátom nepožičajú,

21.12. OTP Odmietam Tvoje Peniaze sa zmenilo na OP Ostaň Pred dverami,

Stačilo začierniť písmeno T.

23.12.2021 - stále vidím ľudí ísť len vysypať smeti s náhubkom,

29.12.2021 - ani šnúrku do topánok som si skoro nemohol kúpiť. Predavačka pýtala doklad o stepení alebo prekonaní. Tak som jej ukázal pretrhnutú šnúrku, nech mi donesie podobnú. Naveľa som rýchlo mohol vstúpiť do predajne,

30.12.2021 - silvestrovské špáranie v nose. Štát škrtí pomoc firmám

2022-INTERMEZZO

1.1.2022 - štát sa chová ako farma firma ktorá chce predať, čo najviac vakcín. Proste predajní šmejdi. Niekam nás doviedli. Manipulácia, nátlak, ponižovanie, agresia. "Kúp si to!" A keď si nekúpime (nezaočkujeme sa) dopadneme zle. Zaplatíme obed, odvoz,

2.1.2021 - neočkovaných presviedčajú, aká je vakcína výborná a očkovaných, že má slabý účinok a treba 3. dávku,

3.1.2022 - kontrola covid pasu pri vstupe do firmy. Vo vlaku ho nepýta nik,

4.1.2022 - tlačiareň pracuje v režime základ. Už len čakám, kedy pôjde aj ona na OTP a bude pýtať covid pass, či nedajbože mi zabráni tlačiť v režime OP,

5.1.2022 - ráno som vybehol z kanclu na ďalšie špáranie nosa. Tá istá doktorka. Švagrinej dávame 3ks antigén. testov, lebo ide na lyžovačku do penziónu v Zuberci. A že sa jej zišli!

6.1.2022 - aj obyčajní ľudia vidia, že vírusík nie je už taký zlý. Hospitalizovaných ubúda, ale môže to byť aj menšou mobilitou počas sviatkov,

7.1.2022 - švagrova žena je na lyžovačke v Tatrách +. Švagor nadáva, druhý sa vyhráža, sesternička narieka, že sú prekliati, babka plače. No a my stále čakáme,

8.1.2022 - nejaká baba z WHO vyhlásila, že tretia dávka séra nepomôže skončiť pandémiu a bohaté krajiny by mali fľaštičky darovať chudobným, kde je zaočkovanosť 3%. Na druhej strane do Čiech bez tretej dávky len s PCR testom opakovaným po štyroch dňoch. No Matku Terezu asi nikto robiť nebude, však?

9.1.2022 - + švagriná je unavená a bolí ju občas hlava. Najmenšia má teploty. Švagor je očkovaný a môže ísť do roboty, ale zostáva v karanténe. Divné pravidlá. No najsmutnejšie je, že ostatní z partie sú bezohľadní, nechcú ani nahlásiť kontakt a idú do roboty a deti do školy,

10.1.2022 - šíri sa falošná správa, že neplatia žiadne režimy OP, OTP. Netreba nosiť respirátory. Hneď sa mi to nezdalo, že tak náhle všetko, čo covidioti vymysleli, padne. Hlavne, keď aj ostatné štáty fungujú podobne,

11.1.2022 - už aj druhý švagor je +. Soplík a kašlík. Neviem, prečo svoj pobyt v penzióne predlžovali spolu s nakazenými. Aspoň, že sa ostatným stav zlepšuje. 2x očkovaní aj neočkovaní rovnaký priebeh,

12.1.2022 - konzílium hujerov zavádza režim OP+, čiže výhody pre očkovaných 3. dávkou. 2-dávkových uvítame v grupe dezolátov a budú potrebovať test. Do krčmy áno, športovať nie. Koľkí teraz nadávajú, keďže im neuplynulo 9 mesiacov od druhej dávky. A zasa štát sľubuje, že v ďalšej vlne omikronu bude test nedostatková služba,

15.1.2022 - vyzerá, že nakaziť sa covid-19 nie je také jednoduché a rýchle, ako mohutný (nemyslím to ironicky) orloj odborníkov predkladá,

16.1.2022 - švagra vôbec nenapadol (nemá príznaky ani test neodhalil nič) vírus, hoci žije s chorými. Prečo?

17.1. 2022 - druhá najčastejšia príčina hospitalizácie s kovidom je úzkosť a stres (prvá je Zita obezita). Takže je to dobre vymyslené. Šírenie strachu a hystérie spôsobuje kovidové úmrtia a tie zasa poháňajú ďalšie strašenie. Hotové prepetum mobile: čím viac strachu, tým plnšie nemocnice a čím viac obsadené lôžka, tým viac paniky,

19.1.2022 - Zdá sa, že unavené tety z konzília majú stále silu perliť. Od dnes, okrem OP+, respirátory aj vonku. To sú naozaj takí sprostí alebo odpútavajú pozornosť od iných problémov (inflácia, zdražovanie)?

23.1.2022 - moja teta aj s ujom po roku znova +,

24.1.2022 - kolegova žena o5 +. Aj on pokašliava, ale opakované antigény má -. Presne pred rokom mal covid-19. PCR test až 3.2. Bol ale skôr a má na pol roka pokoj od paličky,

25.1.2022 - karanténa zdravých skrátená na 5 dní. Koniec flákania. Vo Švédsku predĺžili zo 7 dní na 10. Nuž, byť zdravý doma je omnoho väčší problém, ako byť chorý na PN. Každopádne orloj odborníkov má dobrý pocit, že vydali akože nové pravidlá a my ich budeme akože dodržiavať,

26.1.2022 - na dielni mi chlapík od bezpečákov ukazoval, ako jesť jablko a mať pri tom respirátor. Neviem, či si robil srandu alebo to myslel vážne,

27.1.2022 - staršia v karanténe. Má teplotu 38,2°C a bolí ju hlava. Antig. test - . Ako som predikoval: 2-3 týždne po novom roku prinesú deti darček,

28.1.2022 - staršej vybehla večer teplota na 39,6°C. Mamina dáva zábaly, voláme doktorke. Objednal som ju na PCR test, ale termín je až v pondelok. 2x test je - , ale pribúda + spolužiakov. Nakazili sa od očkovanej spolužiačky, ktorá infikovaná mohla chodiť do školy,

29.1.2022 - po takmer 12h spánku dcérke teploty ustúpili. AG test stále -,

30.1.2022 - dcérkina spolužiačka je + potvrdené zaplateným (ani nečakali na termín) PCR testom. Doma nosí rukavice a je zavretá v izbe. Ostatní členovia nosia v byte respirátory. Záchod po použití dezinfikuje sprejom. Bohužiaľ im prehnaná opatrnosť nepomohla,

31.1.2022 - s dcérkou na PCR teste. Ku kontajneru na letisku pribudlo ďalšie štátne testovacie miesto na poliklinike. Ďalší jej spolužiaci sú +. Doktorka jej káže byť doma do konca týždňa. + sa vraj môže prejaviť neskôr. U ženy v robote tiež rastie panika. Polovička sa dnes samotestovala -,

1.2.2022 - Vitajte v kovidáriu! Po 700 dňoch, čo vírus koluje krajinou si jeho variant, zvaný omikron, našiel cestu do našej domácnosti. Dcérka je oficiálne od dnes + a my uvrhnutí do 5 dňovej karantény. Kolega mi veru tvrdil, že AG testy neodhalia vírus, lepšie sú slinné testy. Tie sú momentálne nedostatkový tovar. Od rána som v robote a už aj zostanem. Večer sa registrujeme na PCR test. Termín príde až o štyri hodiny, našťastie všetci traja spolu. A ďalší kolega +. Tiež mu doniesla omikron dcéra zo školy. Naozaj to vyzerá, že vírusík si berie najmä čerstvé, neočkované mäsko. Ale i hlavný hygienik je + a takisto nebojácna, neohroziteľná ženina kolegyňa. Vakcína jej veru až tak nepomohla. Ani od ľahkých príznakov,

2.2.2022 - ráno dokupujem vitamín D a zinok. Maminu aj benjamínka bolí hlava. V priebehu dňa dcérke poskočí teplota na 38,3°C. Mňa iba trocha bolí hlava. Staršia má slabú nádchu. Voláme svojim obvodným lekárom. Ženin doktor sa jej pýta, prečo sa nedala očkovať. Ja som vybavil doktorku rýchlo, pokračujem v podstate v práci. Drahá má PN. Začala sa výučba po karanténe staršej. V triede sa ocitlo 7 statočných. Ostatných 15 bolo v priebehu toho týždňa +, z toho jeden simulant, ktorý šiel nakoniec do školy,

3.2.2022 - po rušnej noci (mladšia nemohla spať, lebo sa vyspala cez deň) sme pred 10h všetci traja  stáli v zadnej časti polikliniky na presné a citlivé špáranie. Vojačik nás usmernil. Drahú bolí hlava už tretí deň a pridalo sa celé telo. Dcérke teploty ustúpili, ale hlava ju pobolieva stále. I mňa trocha ťahá za očami a škriabe ma v hrdle. Pred 22h prišla správa, že sme všetci +. Aj ja negativista som aspoň v niečom pozitívny,

4.2.2022 - znova kontaktujeme všetkých doktorov a zamestnávateľov o oznámení novej skutočnosti. Mňa lieči sestrička, ktorá mi odporučila vitamíny a proti kašľu Stoptusin alebo Solmucol. Ženin doktor hádže bobky úplne a má dovolenku. Ruším nedeľné posedenie pri klavíri s dedkom pozónistom. Aj tých 7 statočných v škole nakoniec je v karanténe. Dcérkina kámoška sa znova testovala a ako inak je +. Hoci je to pp. mŕtvy vírus z predchádzajúcej infekcie spred 3 mesiacov,

5.2.2022 - začala ma bolieť chrbtica a o5 som mierne unavený. Žene sa tiež nelepší stav. Bolia ju kĺby, kupujem jej Flector, pre seba hľadám polohu, aby ma chrbtová kosť nebolela,

6.2.2022 - únava prešla. Ráno ma trocha bolelo hrdlo. Cmúľam Septolete. Žena začína pokašliavať. Ako tak sme však stabilizovaní. Úmrtia v meste sú na normále,

7.2.2022 - staršia by mohla ísť na tréning, ale vraj doktori neodporúčajú namáhať hneď telo. Polovička sa pokúša dovolať svojmu "obvoďákovi", ale podarí sa jej to až okolo 11h. Káže jej pokračovať v PN a dávať si Stoptusin. Solmucol je na vykašliavanie. Nezabudne jej pripomenúť, že je "tá neočkovaná". Asi by som ho vymenil,

8.2.2022 - Mne i dcérke končí izolácia, žena má príznak-kašeľ a v podstate karanténa jej pokračuje. Bolesť chrbta odchádza. Ale prišla slabá nádcha. I staršia mala postkovid nádchu. Z kanclu sme štyria v izolácií,

9.2.2022 - deti opúšťajú kovidárium a idú do školy. Aj žena má slabú nádchu, ale ukončuje PN. Zasa jej doktor šplechol do tváre očkovanie. Netuším, čo je to za šarlatána, keď popiera prekonanie infekcie,

10.2.2022 - omikron je vakcína prírody. Už sa netreba testovať do práce,

11.2.2022 - Firmou sa prelieva ďalšia vlna koronavírusu. Dvaja očkovaní kolegovia sú spláchnutí, jeden zmizol pod vlnou úplne, ďalší na ňu čaká (deti sú +). Firma zrušila, či presunula dokonca i služobnú cestu do Nemecka a zle zaparkované auto z požičovne zavadzia na zebre. I majsterka vo výrobe je +. Je to vidieť hlavne ráno, keď je menej áut,

12.2.2022 - ženin kolega je tri krát očkovaný a už tretí krát +. Keďže drahá je dva týždne doma, som zvedavý na koho nakazenie zvalí,

14.2.2022 - o5 v kancli. Prišlo mi potvrdenie o prekonaní. Na pár mesiacov mám pokoj od štátnej šikany,

15.2.2022 - Ďalší kolega +. Doniesla mu vírusík dcéra z tanečnej. I lekári 3x očkovaní, prekonaní neľahko bojujú o5 s omikronom,

16.2.2022 - téma vírusu sa pomaly vyčerpáva. Do diskusií sa dostáva hokej,

17.2.2022 - dcérka má basketbalový tréning vo dvojici. Všetci ostatní pozitívni po víkendovom zápase. Ďalšie sa rušia,

18.2.2022 - pajzel Dodo vyzerá oficiálne otvorený. Chlapík grcajúci do kanála mu robil reklamu,

20.2.2022 - vstávam s dcérkou krátko po šiestej, lebo má ísť do Dunajskej Stredy na zápas. Zbytočne. Omikron zrušil hádzanú a stojím na parkovisku spiaceho mesta. Ešteže prišiel preceda klubu a povedal, že môžeme ísť domov. Nemá na nás kontakt a tréner je v izolácií.

22.2.2022- v jedálni o5 len tri jedlá. Omikron vybavil menej kuchtíkov. Ale celkovo pojedá za stolom menej ľudí,

23.2.2022 - na zápase babskej Extra ligy v basketbale. Pri vstupe som mal mezzo forte stiahnutú riť, lebo som nechal doma kovid pass. Našťastie ho nikto nekontroloval. Samotní lístkotrhači mali ledabolo nasadené respirátory,

24.2.2022 - Kovid neoficiálne skončil vypuknutím vojny na Ukrajine. Putin si zaslúži Nobelovu cenu za medicínu. Za 48h sa postaral o zmiznutie koronavírusu zo sveta,

26.2.2022 - veľká úľava od opatrení. Končia režimy OP, OP+ a podobné chujoviny. Školáci už nemusia nosiť handry na ksichte. Povolené zábavky (obmedzené sú diskotéky a svadby) pre všetkých. Respirátory ostávajú. Toto všetko pokiaľ nepríde nová vlna alebo variant. Kovid pass mi je na dve veci,

27.2.2022 - na finále Slovenského pohára v basketbale v Ružomberku. Rúška nemal v koniarni takmer nikto, len ortodoxní,

1.3.2022 - v jedálni nebalia príbor do servítky. Stále však nemá kto spojiť stoly. Ale ono to príde, ako náhle ľudia začnú chodiť do kanclov,

2.3.2022 -  nepreukazujem rešpekt cestujúcim ani pracovníkom železníc a nenosím na ksichte žiadnu handru A tak sa nájdu ľudia (Michelinská hviezda s respirátorom prekrytým rúškom), ktorí, keď ma zbadajú, prestúpia do iného vozňa. Kovid zostane ešte dlho v hlavách ľudí,

4.3.2022 - v jedálni sedíme po dvojiciach,

7.3.2022 - sufokátory už nie sú vo firme povinné. Iba handerky,

8.3.2022 - kvôli kovidu u správcu sa ruší preberanie stavby-prerábky domu,

9.3.2022 - testovacie miesto ukončilo svoju činnosť,

15.3.2022 - odňatá reťaz z turniketu pri vstupe do firmy. Ďalší člen komisie určenej na zhodnotenie stavu prerábky domu je +. 2x odkladané prebratie sa však uskutočnilo, ale jednanie o sankciách bude až v plnej sile,

26.3.2022 - COVID-19 na Sokolíku (skalné bralo nad Drietomou). Je zapísaný v knihe návštev,

28.3.2022 - ženin kolega si krátil čas na PCR test v robote. Smrkajúc a s teplotou sa vteperil do kanclu ako keby sa nechumelilo,

30.3.2022 - už aj druhá teta má koronáča. Tvrdí, že sa nakazila v autobuse od študentov, ale to sa mi nezdá, za tak krátku dobu,

13.4.2022 - vláčik priviezol stoličky do jedálne. Už môžeme sedieť po štyroch,

19.4.2022 - vo väčšine krajín únie už netreba kovidpasy,

20.4.2022 - na basketbalovom zápase ešte stále baví ochrankára upozorňovať na absentujúce rúška. V Ružomberku ich nikto neriešil,

21.4.2022 - ruší sa povinnosť nosiť handerky a podujatia bez obmedzenia počtu. Vo vlaku síce ešte stále teta brebentí o nejakej vyhláške, ale ľudia už veľmi na to nedajú,

24.5.2022 - vraciame sa do práce 6.6. Bude treba zoznamovací večierok. Chystáme sa zahrať smútočný pochod navrátivším "homofisákom".

6.6.2022 - kolega mi praje všetko dobré do nového roku. Nevidel som ho dva roky.

Júl 2022 - na svete je okrem vládnej krízy nový strašiak - Opičie kiahne.

Takže po dvoch rokoch cirkusu, pokus-omylov, šikany, kovidových mesiášov, hysterických médií, vyhlásení jakožeodborníkov zo všetkých možných aj nemožných platforiem a každodenných štúdií pseudovedcov, chaotických a nepresných čísiel a percent z tých čísiel, orloj odbíja poslednú hodinu. Je na mieste otázka Cui bono? Koho, čím, koľkokrát a proti čomu ľudí treba očkovať a čo bude výsledkom tejto pichacej komédie? 

EPILÓG

Svet sa zmenil. Ale nezmenil ho vírus, ale potreba oživiť ekonomiku. A najmä strach. Za všetko hovorí citát z knihy C. S. Lewis-a (autora známej Kroniky Narnie) Rady skúseného diabla z r.1942:  

Mladý diabol: "... ako by si dokázal poslať do pekla milióny duší?"

Starý diabol: "Skrze strach!"

Mladý diabol: "A čoho by sa mali báť? Vojny? Hladu?"

Starý diabol: "Nie... Choroby!"

Mladý diabol: ....nemoci? ...umierania? Neexistuje liek?"

Starý diabol: ".. liek existuje..! Ale oni ochorejú a budú pomaly umierať... Pokiaľ si vyberú strach...!"

Mladý diabol: "Nerozumiem tomu..."

Starý diabol: "Oni zabudli, že jediná vec, ktorú by si mali za každú cenu udržať je ŽIVOT!!!

Prestanú sa objímať... Prestanú sa navzájom zdraviť!!!" Pretrhnú všetky ľudské kontakty... Nechajú všetko, čo ich robí ľuďmi! ...prídu o prácu... A zostanú bez peňazí. Pokiaľ si vyberú strach ...!!! A uveria tomu, čo budú počuť, čo budú čítať v novinách a slepo uveria, že čítajú pravdu. Vzdajú sa slobody, nebudú vychádzať z domu, nikdy už nenavštívia svojich priateľov a rodinu. Celý svet sa potom zmení v obrovské väzenie s dobrovoľnými väzňami. Oni príjmu toto všetko, aby prežili ďalšie nešťastné dni.... Nebudú už žiť... Budú umierať každý deň znova a znova! Ale to by pre mňa bolo až príliš.... "

Nezdá sa niekomu, že sa súčasný svet riadi jeho knihou?

Nuž, žijeme v rozmaznanej dobe. Príroda a médiá si večne pamätajú a vedia sa pomstiť. Dobrebude!

Popri okraji Žitného ostrova

Názov expedície: Kapusta repková

Heslo: Do šírych lánov i krajom tichých bláznov.

Kolový mlyn v Tomášikove.

    Po sladkom obede sme hodili znova bicykle do Sopla a vybrali sa južným smerom. Rozhodol som sa skrátiť cyklotrasu galantským krajom premostením s trefným názvom Mostová. Preto auto nechávame v Čiernom Brode a odtiaľ štartujeme smerom na Mostovú a Čiernu Vodu. Pred Čiernou Vodou odbočíme doľava a už z diaľky je vidieť jediná hora široko ďaleko. Hora odpadu. Na jej vrchu sa kýva ako kravský chvost polievacia hadica. Aby sa odpad nezapálil. Z bokov trčia komíny, ktoré odvetrávajú hnijúce zvyšky. Naveľa, domácim rybárom loviacim v Čiernej vode nevábna masa neprekáža. Drahá vraví, že podložie je izolované. Rybári mi zakývajú a šliapem popri hnedo zelenej vode pomenovanej čierna ďalej na juh. V Starom háji sa vlieva Čierna voda do Malého Dunaja. Na sútoku je postavená malá hydroelektráreň Veľké Blahovo. Žena spomína ako onehdy po dvoch dňoch v novej robote sa privalila tsunami od Trnavy až sem, po hať Starý háj. Spravíme si zachádzku po žlto značenom chodníku ku kolovému mlynu v Tomášikove. Na moje nemilé prekvapenie je zavretý. Okolo mňa každý len mondoláka v maďarčine, tak rýchlo pár foto a vraciame sa na modrý cyklookruh. Za osadou s krásnym menom Bujtoš (kde na tie mená ľudia chodia) sa vzďaľujeme od Malého Dunaja do polí a znova sa k nemu priblížime pri solárnych paneloch v Blatnej lúke. Pri brehoch rieky počuť znova spevavé mondolákanie, za nepreniknuteľným plotom je nejaké mecheche. Zastavujeme pri oficiálnom prístavisku. 

Prístav skrytý v trstine-Orechová Potôň.

    Žena najprv pošle mňa na mólo, či sa "neprepannem" do Dunaja. Po pevnostnej skúške si ide pofotiť zákutia Dunaja. Pozdĺž ďalších chatiek a mólach dôjdeme do Potônskych Lúk. Uprostred je veľmi pekný most cez rieku. Počkáme, kým vyfunia motocyklisti a most je náš. Pre ženu je prechod úzkym kovovým mostom adrenalín. Mne sa páči drncavý zvuk kolies na roštoch. Ak by sme šli ďalej, prišli by sme k športovému areálu Aquarea. Je to však zachádzka a boli takmer štyri hodiny poobede. Preto šliapeme ďalej po cyklotrase. Niečo mi drie v prednej brzde. Pri prístavisku Madarász stojíme a znova povoľujem a priťahujem koleso. Šúchanie stíchne. Ocitáme sa medzi lánmi žltej repky olejky. Cesta je vyprahnutá a práši sa tu ako Matovičovi z huby. Ochutí nám ju ešte auto oproti. Vyplašíme volavky a bažanta. Také stehienko k večeri by som si dal. 

 

Ráz krajiny mení repka olejka, ktorá je už stálicou našich polí.

     Na ceste stretáme málo ľudí, len z okolia si sem miestni robia výlet. Vidím už maštale družstva v Novom Živote. Dostávame sa na asfaltovú cestu a prekročíme Malý Dunaj. Sme vonku zo Žitného ostrova. K Dunaju sa na chvíľu vrátime v Jelke pri kolovom mlyne. Je päť hodín. Mlyn zavretý, ale už sme v ňom s deťmi boli. Ľudí posedáva vonku dosť. Vodáci vyfukujú svoje člny, jeden skáče od radosti saltá. Teší sa, že je konečne teplo a dá sa plaviť. Nájdem miesto v lokáli Malom, aby som videl na naše Treky.  Hranolčeky zalejeme radlerom a šliapeme ďalej. Dáme si bundy, ochladzuje sa a ideme prakticky v tieni. Veľkým V sa vrátime znova do Jelky. Po pár stovák metrov odbočujeme na poľnú cestu. Stretáme rodinku na bicykloch známu z Jelky. Ukrytý nízkym porastom a vysokým odpadom dojucháme k Novému dvoru (na mape Lenčehel). Je to len malá cigánska osada s veľkou asfaltérkou (už viem odkiaľ sa vzal na ceste kamión) a jablkovými sadmi. Pri zhrdzavenej zastávke odbočíme doľava na Veľké Úľany. Dedinku lizneme len okrajom a o5 sa stáčame doprava na Čierny Brod. Cesta sa zmení na betónovú a kolesá pravidelne skáču na spojoch. Zaujme ma štrkovňa, preto spravíme malú zachádzku. Svieti sa na ploche, ale nevyzerá, že by momentálne dolovali štrk. Otočíme sa s5. Pred nami sa mihne zajac. No viac ako živých tvorov je po ceste vriec s odpadom. Ostatný raz preklenieme Čiernu vodu a po nekonečne drncajúcej ceste dorazíme k Čiernemu Brodu. Nepríjemné sú náhle skoky popresúvaných betónových panelov. Objavia sa znenazdajky. Naposledy sa pokochám výhľadmi na širokánsku rovinu. V diaľke vidím Zobor, za chrbtom Malé Karpaty. V Sládkovičove-Košúty pristáva na malom poľnom letisku lietadlo. Po pravej strane Čierna voda, kde sme začínali. Pri kostole sv. Anny sa kruh uzatvára. Bicykle sú zaprášené ako na rallye Paríž-Dakar a my smädní a hladní jak prázdne vysávače. Sadneme si k hasičom do Kiss klubu, ktorí oproti obecnému úradu osadili máj. Znova mondolákanie. Dám si kofolu, žena pivo. Na odchode nám zvoní umieračik v kostole. 

Čierna voda. 

     Cestu sme začínali pri skládke odpadu Čierna Voda a končili na ďalšej skládke v Novom Dvore. Skôr v Odpadovom dvore. Tunajšia komunita určite nie je eko a široké okolie tiež vyzerá, že je skôr súčasťou skládky ako ovocných sadov. Galantský okruh sa dá jednoducho charakterizovať: odpad. Toľko ospevovaná cesta, ale pre mňa tristným rozčarovaním. Napriek tomu dunajské zákutia s mlynmi a pitoresknými prístavmi sú impozantné.

Veľka noc netradične

    Na zelený štvrtok sme odprevadili obe dievky do Prahy. Mali v matičke stovežatej medzinárodné turnaje. Pred desiatou som už zaparkoval v pneuservise na výmenu kolies na Dračici. Chvíľu som si počkal, kým spravia auto predo mnou. Potom mi posunkami chlapík ukazoval, ako mám nabehnúť na zdvihák. Vystúpim a zrazu sa ma pýta: "Kto vám menil zimné kolesá?" "No ja!", odpoviem suverénne. "Predné sú totiž prehodené a majú naopak dezén". "No čo už, predné mám na cúvanie", hovorím. Ešteže nebola žiadna zima, inak by drahá mala o ľadovú revue postarané. Kolesá som potom zaniesol na uskladnenie svokre. Baby zmizli, čo s voľnými dňami? Dnes ešte bolo teplo, tak sme hodili bicykle do Sopla (sklopil som sedany a demontoval predné kolesá bicyklov) a odviezli sa do Serede. Okolo priehrady Kráľová je spravená, no spravená, povedzme značená, cyklotrasa. 

 

Malebné zákutia Váhu pri Šali.

 

    Auto som nechal pri skejtovom ihrisku. Popod cestný most sme začali našu cestu. Najprv ma vystrašil údaj na smerovníku 40km do Šale. Ale žena ma opravila, že na značke je údaj pre celý okruh. Fajn, to dáme, veď je to rovinka. Zo začiatku je cesta v okolí Dolnej Stredy pomerne nová. I slavobrána nechýba. Chodník sa vinie popri malebných zákutiach ramien Váhu. Za diaľničným podchodom už je pôvodný asfalt, ale v dobrej kvalite. Pri brehoch vodnej nádrže fúka protivietor, ale s tým som počítal. Pomaly sa opierajúc do pedálov zdá sa úsek nekonečne dlhý. Komín Dusla Šaľa sa takmer nepribližuje. Míňame ubytovací komplex Kaskády a prístav. Stáčame sa viac k juhu. Zastavíme sa pred hydroelektrárňou a spravím pár snímok. Hnevá ma znečistený objektív na mojom relatívne novom mobile. Mal by sa vyčistiť. Žena sa snaží dovolať sesternici do Serede. Po výlete by sme sa mohli zastaviť na kus reči. No ide na nočnú a nikto nebude doma. Za hrádzou sa kvalita chodníka zhorší, ale stále sa dá povedať, že ideme po asfalte. Ľudí nie je veľa, motajú sa iba v okolí prístavov. Z Kráľovej nad Váhom plynulo prejdeme do Véče, časti Šale. Červeno značený cyklochodník pokračuje 60km do Komárna, my sa stočíme doľava po modrom chodníku. Prejdeme cez most ponad Váh. Ľudia oproti dávajú rútiacim sa Trekom z Píšťan prednosť. 

 

Cyklotrasa v Kráľovej nad Váhom. Pred nami Véča.

 

 

    Za mostom naberáme severný smer a hneď sa šliape ľahšie, no povrch hrádze je iba trávnatý. Na štadiónoch Dusla trénujú futbalisti. V Dlhej nad Váhom zaparkujeme v prístave Dani Kati Marine. Zrovna sa odpichol od móla motorový čln. Korpuletný týpek vyváža svoju ženu. Zastaví sa popri nás partia chlapov s deťmi. Pýtam sa, či je otvorená reštaurácia pri vode. "Ešte nie je sezóna, ale možno cez víkend", vraví jeden z nich. Hoci tam ktosi sedí, dvere s ostňami vyzerajú zatvorené. Tak si dám jablko a môžeme ísť. Neprejdeme ďaleko a fotíme si scenérie. Na poli sa pasú srnky. Míňame motokrosovú dráhu, lesík a odbočujeme k priehrade. Moje nádeje, že na hrádzi bude asfaltový povrch miznú vo vetre. Povrch je kamenistý a šmýka sa. Preto ideme po okraji, ktorý je sčasti trávnatý. Šliapeme popod štrkovňu. Spleť dopravníkov a triedičov mi pripomenula štrkopiesky na Zelenej vode. Tie už skončili v šrote. Za vtáčím ostrovom je prístav Bačorína. Drahú zaujme derivačný kanál, zídem preto k nemu. Zaujímavejšie je však mŕtve rameno. Idem si oči vyočiť. Doslova. Až mi do jazierka spadnú slnečné okuliare. Biele tričko už mám špinavé od reťaze, takže si ľahnem na breh a rukou šmátram v kalnej vode. Žena hysterčí, že mala zlý sen a nech sa "vyserem na okuláre". Radšej mi kúpi nové. 250Eur nenechám predsa bez šance potopených v rybníku. Na druhýkrát sa mi podarí okuliare vyloviť. 

 

Naplaveniny pri brehoch vodnej nádrže Kráľová.

  

    Pokračujeme pri Starom Váhu niekde na úrovni Šoporne. Dole k zbytkom rieky sa nám nechce ísť. Diaľnicu opätovne prekročíme tunelom popri derivačnom kanáli. Kamenistá cesta sa mení na spevnenú hlinou. Aspoň tak. Zastavíme sa v Amerike. Vôňa pečených rýb ma láka ísť aj nepozvaný na párty pri Váhu. Vyjdeme z lesa a sme v lodenici pri Šintave. Vyzerá pomerne mŕtvo a opustene. Rozhodujeme sa, či ísť popri rieke alebo zahnúť do dediny. Napokon ideme do lesíka k Šintavskému jazeru. Za ním je to už iba kúsok k mostu. Po ňom prekročíme Váh a kruh sa uzatvára. Bicykle zaparkujeme v bistre Raketa. Drahá si spomína, že kedysi tu skutočne stála loď - Raketa. Dnes po nej zostali len oceľové nosníky, na ktorých je postavená reštika. Turistov vozí po Váhu malý katamarán. Personál sa pomaly prebúdza zo zimného spánku. Dali sme si cigáňa a zaliali Radlerom. Ozvali sa už aj deti, ktoré dorazili do matky miest.

 

Romantická večera pri západe slnka na brehoch Váhu.

 

    V piatok doobeda pršalo. Drahá odpočívala. Ja som sa však poobede znova oprel do pedálov a šliapal tentoraz opačným smerom do mesta. Zámerom bolo preskúmať stav cesty na opačnej (pravej) strane kanála. No je to poľná cesta a ušetrí asi 800m, oproti značenému cyklochodníku. Časová úspora je diskutabilná, keďže ide prakticky po poli. Ešte aj skratka popri podnikoch je navždy zatvorená. 

V sobotu nás čakal šláger sezóny: finálový zápas v ženskej basketbalovej lige. Prvé kolo sa točilo v Ružomberku. Nechcelo sa mi tam ísť. Predsa len 4h šoférovania, kvôli dvojhodinovému zápasu nie je lákavá predstava. No žena už vybavila spolujazdcov, tak aspoň benzín sa sčasti zaplatí. Cesta ubiehala plynule, prekvapil ma vytrhaný asfalt na začiatku úseku pod Strečnom. Ultras Concordia sa štartovali pred krčmou. Bránu nám otváral dedko. Skutočne netuším, načo sa o kovové vráta opieral a nenechal ich jednoducho otvorené. Počkali sme na zbytok fanklubu z Nitry. Rodičia hráčok, fanúšikovia skrachovaných klubov, rôzne iné zjavy sa ocitli pred Koniarňou a zaujali miesto na lístky. Vybehol menejžer Čajok, že nám daruje 20 lístkov. Počkali sme si preto pred halou na ne. Začali sa blížiť aj fanúšikovia súpera. Zatiaľ len potichu čosi spievali.

 

 

   Ochrankár nás uviedol na opačný koniec haly, kdesi do rohu. Precedníčka "lukratívne" miesto ignorovala a začali sme sa skladať ešte pred vyhradeným miestom. Najprv prišiel "náš" menejžer, nech nerobíme problémy a ideme za ceduľku "Hostia". V tomto nás nepodržal a zostávame stáť. Dobehol menejžer Ruže spolu s precedom Concordie. Neustúpime, bolo rozhodnutie Jančiho a Muchy Puk. Situácia sa vyhrocuje. Vyholený preceda sa vyhráža odňatím bubnov, roztrhanými tričkami a doškriabanými autami. Menejžer volá mestských policajtov, ultras pískne na svojich poskokov (našťastie si ho nevšimnú) a Mucha Puk volá štátnych policajtov. Naveľa sa presúvame za líniu. Niektorí infiltrovali medzi obecenstvo. Nad nami bdejú policajti. Z rohu nás nie je dobre na vzdialenú palubovku počuť. Výsledok zápasu (Čajky prehrali o 2 body) sme asi neovplyvnili, no Mucha Puk to nevedela rozchodiť. Ako som sa neskôr dozvedel, Concordia požiadala o tento pľac pre nás. Minulé sezóny revali v rohu ultras. Ruža, keďže nemá vlastný fanklub, samozrejme vyhovela. Že bliakanie ožratých, vymletých hláv nemá so športom nič spoločné v Ružomberku nikoho netrápi. Po skončení zápasu prišiel za Muchou kriminalista a zaistil nám v sprievode štátnych policajtov odchod z haly. Nabudení víťazstvom, ultras stále čosi splietali o SCP. Mal som jediný auto z domácou EČV, preto som ani nečakal a pelášil z dvora preč. Vonku čakali ďalšie policajné autá. Idúc mestom sme sa potom dohodli s ostatnými na večeri U dobrého pastiera. Ja by som radšej šiel, kým je svetlo, do Žiliny, ale prispôsobil som sa. Lambdovi ukradli v reštike telefón. Položil si ho na stôl, lenže sme sa presunuli a behom chvíle si k stolu prisadli nejakí polocigáni. Nepriznali sa až po dvoch dňoch, keď už bol zablokovaný sa našiel vložený do menu. Incident v koniarni mal dohru po sviatkoch, keď bola na koberčeku precedkyňa. Po zápase pichala do osieho hniezda a vedeniu klubu sa nepáčili niektoré jej vyjadrenia. Fanklub Čajkári | Facebook. 

    V nedeľu nám ešte zostával posledný deň voľna. Staršia šla do finále a príde až večer. Počasie nevyzeralo najhoršie, i keď na horách hlásili silný vietor. Vyberal som preto niečo nízke a blízke. Pridala sa totiž sestra s priateľom. Rozhodol som sa, že dobijeme posledné sedemstovky v Malých Karpatoch. Budeme mať k dispozícii dve autá, takže sa nemusíme spoliehať na bus. S nejakým tým meškaním sme dorazili na Pezinskú Babu pred pol desiatou. Sestra prišla zakrátko. 

 

Vetrom ošľahaný strom-symbol Skalnatej.

    Ich autom sme sa zviezli s5 dolu k Sedláčkovmu jarku. Dolinou sme potom pomocou navigácie došli popri tečúcom Sedláčkovic jarku pod Skalnatú. Tým som troch prekvapkal sestrinho priateľa, lebo ten si myslel, že pôjdeme iba na Javorinu. V batohu mal len sladkú tyčinku. No turistika nebola náročná, ako som si myslel. Tých 12km  by sa dalo spraviť aj za poobedie. Najnáročnejšia časť je vystúpiť na 704m vysoký kopec. Iba z neho sú výhľady na Karpaty. Ostatné vrcholy sú pokryté bukmi. Od Skalnatej kráčame viac menej po hrebeni. Malé odbočky sú na Čertov kopec a Javorinu. Popri chodníku sú zbytky el. vedenia pre armádne vysielače. Káble sú teraz pod zemou. Jágrová má dva vrcholy. Netuším prečo. Každý má inú tabuľku, značil ich zakaždým dakto iný. Je fakt, že biela, menšia je nenápadne pribitá na strome 100m od druhej. Pod Čmeľkom obedujeme. Máme aj pre ostatných, ale zo žemle okusuje len sestra. Na Čmeľku je spaľovňa mŕtvol podobná tej na fatranskej Krížnej. 

 

 

Rovnaká spalovňa mŕtvol je na Čmeľku i Krížnej.

    No a pod ňou aj šibenica. Ideme po poľnej ceste odkiaľ sú výhľady na Pezinok, Babu a Konské hlavy. Značený chodník ide lesom. Pod nami bzučia na vysokých otáčkach motorky. Potom len zídeme dole a sme na parkovisku. Pohľadnice v moteli nechyrujú. Malé Karpaty už máme prechodené krížom krážom. Pár kopcov ešte zostáva. Večer už nedočkavo sledujeme mobil, kedy príde naša strieborná hviezda z Prahy.

Šibačkový pondelok šliapem znova do pedálov a vyobšívam baby u svokry. Fúka chladný protivietor, čo sa neskôr odrazí na mojom zdravotnom stave. Poobede docestuje aj druhá hviezda.

Bizarné tmavé skaly pripomínajú, že sa na kopci čerti ženili.

Tvrdé jadro basketbalového koša

"Titúúl je náš, titúúl je náš", tento a podobné popevky zneli hlboko do polnoci našim kúpeľným mestečkom.

Domáci tím Čajok vybojoval historicky prvé víťazstvo v basketbalovej extra lige báb. Na zápasy 3:1. Po výhre v Ruži už akosi duch Niké zostal visieť nad mestom a nikto si ani nepripustil, že domáci zápas by mohol dopadnúť inak. Svedčilo o tom i to, že lístky na zápas boli vypredané už dva dni dopredu. Pristavila sa aj ďalšia malá tribúna v zadnej časti haly. Zišli sa fanúšikovia Čajok z Handlovej, Nitry, Prievidze, Starej Turej a bohvie ešte z akého valala. Nátresk vyše 1000 duší Diplomatka ešte nikdy nezažila. Drahá išla do haly už dve hodiny pred zápasom. Ja som mal na starosti biele ruže. Pre každú čajku zvlášť ako dar z fanklubu. Iba som ich žene podal a šla. Vyzdvihol som ešte malú z výtvarnej a odtiaľ sme aj my rovno trielili do haly. Pred piatou sme boli pred dverami a čakali, kým mi drahá podá lístok (klub daroval "skalným" 20ks). Veľké sa akurát individuálne rozcvičovali. Aj fanklub sa fyzicky pripravoval prvými hodmi antistresových pohárikov do huby. Držal som miesta (polku rady) rodičom jednej z hráčok. Od Natálie snáď prišli všetci až do tretieho pokolenia. Baby na chvíľu zmizli do šatne, aby sa potom za potlesku objavili o5 na palubovke a naťahovali sa podľa bradatého kondičného dirigenta. Pol hodinu pred písknutím nabehla aj Ruža. O štvrťhodinku prišiel zatúlaný bubeník a teraz, kde ho posadiť? Takto neskoro sa predsa nechodí. Obligátne predstavenie hráčok. Ruža si tlieskala sama, naše nabehli za burácania publika. Fan klub nastúpil tiež v plnej sile odhodlaný rozdať si to s Concordiou: predo mnou Mucha Puk, Jaruška, Janči, Ala, Lassi, Ondro, Speedy, Frenkie, Natálenka, Knoto, Foxy, Danka, po boku Dráčik a moja maličkosť s jedenástkou na drese. Sú štyri minúty do zápasu, žlto-modrá štandarda máva, parochne nasadené, no a Concordia nikde. Zaznela hymna, decibely rastú. Rozhodca vyhadzuje a loptu chytí Motley. Bleskovo je v našom koši. 0:2. A hneď 0:5. Studená sprcha. Napnutí sme ako blany na bubnoch. Baby začínajú úvod rozpačito, ale do hry nás vráti trojkou James. Štvrtinu vyhráme o jeden bod. 5 min. po prvom hvizde sa objaví na opačnom konci haly i Concordia (uviazli v zápche), no priniesla im skôr smolu. Čajky sú aspoň dôsledné v obrane a nepripustia súpera bližšie. Dávame si tiež pozor na fauly. Ruža skúša trojky a padajú jej. Našťastie iba v prvej polovici. V druhej štvrtine sme 8 minút nedali riadny kôš, iba pár trestných bodov. I u James boli hody 50:50. Saša Hašková spálila tri jasné koše. Za jeden nás potrestali súperky košom. Robila však špinavú robotu v defenzíve. Nebola jediná, čo mala neistý hod. Nervozita bola enormná na oboch stranách. Keď sa útočilo na kôš, niekedy nastalo ticho, že som počul vlastný prd, teda dych. Takéto momenty som pozoroval od začiatku finálových zápasov. Myslím tie tiché. Každá, i najmenšia, chyba sa trestá. Trestné hody sme znepríjemňovali súperkám piskotom. Čo sme doteraz nerobili, ale šlo o všetko. Lepší nápad by bol robiť vietor, nech loptu sfúkne mimo obruč. Polčas sme vyhrali 31:29. Vsadili sme na dve hráčky, čo bolo málo. Chýbala nám i rýchlosť a presnosť. Tá chýbala aj dedovi na záchode. Nepomohla mu ani podpora kachličiek. Ruža mala oporu viacerých strelkýň. No naša kapitánka Matea excelentne kočírovala zápas. Tretiu štvrtinu sme začali výborne a súperkám sme sa odtrhli o 10 bodov. Fan klub stál na tribúne a skandoval. Dcérka mi dala do rúk žlté nafukovacie ťapky. Ona mi s nimi totiž skôr vadila a nerád by som prišiel o oko. Akosi sa nedarilo vtiahnuť viac divákov. Dievky pod vedením Suji sa pokúšali  dotiahnuť, ale baby sa držali. 45:39 skončila štvrtina a stále nebolo rozhodnuté. V poslednej štvrtine bola rozhodujúca trojka Matei. O5 sme odskočili o 10 bodov. To už som začal veriť, že výhra je na dosah. "Sme majstri!" kričím. Napokon prišiel famózny únik Natálie a bolo definitívne rozhodnuté. Ruža to vzdala a posledné dve minúty bola na palubovke exhibícia Čajok. Pár sekúnd pred koncom hala burácala, na palubovke už vrieskala aj manažérka klubu. Iba tri tímy dosiahli prvenstvo v basketbale. Po šiestich rokoch, čo sú Čajky v extralige stále len druhé  konečne prelomili smolu. Šťastie nám priniesla Alica Moravčíková, ktorá mala titul s Ružou v minulej sezóne a zlatým prestupom ho preniesla k nám. Inak, ako jediná sa otočila na fanklub a ďakovala 6. hráčovi na palubovke. Ruža sklamane zhrabla striebro. Naše baby nastavili krky na zlato a ruky na dva veľké zlaté poháre. I plagát mali dopredu vytlačený. Medzitým som vybehol do bufetu pre ruže. Skandovanie nemalo konca, tribúna sa otriasala. Niektoré ružičky v rukách fanklubákov nevydržali. V jednej ruke ruža, v druhej konfety. No a tlieskaj, poskakuj ako králik Duracel. Tréner Jankovič si nasadil na hlavu korunu. Kráľ sa zbytočne snažil uniknúť prúdu šampanského. Doňa Broňa nám doniesla zopár majstrovských tričiek. Našej famílii sa neušli. Máme krátke ruky. Konečne si baby na palubovke všimli aj nás. Úprimne? Sme im ukradnutí. Budúcu sezónu bude iný mančaft. Ak by som to povedal tvrdo sarkasticky: muchy sa menia, hovno zostáva rovnaké. Naveľa, prešli okolo palubovky a dostali od verných fanúšikov po ruži. Nejaká foto s trblietkami a už sa mohli diváci vrhnúť na plochu. Lepkavú od šampáňa a lesknúcu sa žltými hviezdičkami a prúžkami. Každý sa chcel zvečniť s hráčkami. Kapitánka rozkrojila dúhovú tortu. Najväčší hladoši stáli prví v rade. Medzi nimi naše dcéry. Bohvieaký záujem o zalepenie žalúdka nebol. No a nakoniec prišila na radu sieťka na koši. Tupými chirurgickými nožnicami sa Matea trápila dobrých päť minút. Ale myslím, že ochrankárovi nevadilo niesť sympatickú babenku na pleciach. Druhý kôš amputovala Saša obratne s nožom. Zasa nekonečné fotenie. Z tribúny eufóriu Čajok a fanúšikov ticho pozoroval majiteľ klubu v šedej košeli a tmavom saku. Automaticky postupujeme do Európskej ligy, a to sa bude musieť inak pánko bachnúť po vačku. Váhali sme, či osloviť Terezu. Nejako posmutnela (vraj ma ďalší deň školu a zábava pre ňu končí). Stavila sa, že ak vyhráme, bude spievať Vymyslená od Elánu. Nuž, zostala len vymyslená túžba v hlave Muchy Puk. Keď už precedníčka vytiahla ukulele, zahrala zopár "flákov" od Elánu (jeden z nich sa stal novým popevkom) a Olympicu. Chvíľu sme strieľali na kôš, ale prsty som mal lepkavé ako od cukrovej vaty a nechcela sa mi držať v paprčiach. Čajky sa postupne vytratili do šatne, fanklubu patrila palubovka ešte aj po zhasnutí svetiel. Ja som odprevadil deti domov a po desiatej sa vrátil. Stihol som si dať aspoň rožok. Trochu som si zahulákal s ostatnými v tme. Niektorým pokrikom ako Laura Želnyté som nerozumel. Trocha som introvertil s Jančim. Ten ako introvertný šofér nepil a nebavil sa. Zhodli sme sa, že zájdeme do IKEA a poskladáme si tam zmysel pre humor. Chýbal mi do počtu Lassi. Ten bol ako Peršing: rýchly štart a rýchly koniec. Z baru nás vyhnal až majiteľ, ktorý by rád podnik a vlastne celú halu konečne zavrel. Dal tip, že Čajky sú v bare. Hulákaním cez park a centrum sme sa presúvali na pozíciu. Ja som obohatil relatívne nočné ticho zvonením na zvonček ako stará dôchodkyňa. Stojíme pred prázdnym barom. Foxy vytiahol večeru v miske. Pomaly sme jadro rozbili a pobrali sa vo veselej nálade domov. Mucha Puk s Dankou zostala a urobila dobre. Cestou domov vidíme, že malá skupinka dievčat v tmavom mieri k baru. Mne sa nechcelo vracať, zajtra vstávam do rachoty. Pred polnocou som rachotil naposledy v baráku na šmykľavke do pivnice.

Oslavy zaznamenali i straty. Zmizla zástava. Optimisticky verím, že visí na stene v klube. Lacná zrovna nebola. Ťapky popraskala úmyselne naša staršia dcéra, dve sa podarilo zachrániť. Palubovku sa snažili zachrániť ešte v ten večer umytím, ale šampáňo hneď tak dole nepôjde.
Čajky teda konečne prelomil prekliatie druhého miesta. Titul majstra SR chýbal do zbierky a strašne po ňom túžili. Z Ružomberka je biedna dedina, kde ani Vilo Rozboril nepríde. Ťažké je získať titul, ale ešte ťažšie ho bude obhájiť. Varíme sa v kotli budúci rok! My vás Čajky- neopustíme, neopustíme!

Machnáč

Názov expedície: Klobása trail

Heslo: Zopár metrov nad Drietomou, Machnáč má svoj domov.

Trávnatý vrchol Machnáča (771m n.m.).

    Tretí slnečný víkend, až tá nekonečne modrá obloha bez mráčiku nudila. Vybrali sme sa na relatívne nenáročnú poldennú turistiku do Bielych Karpát. Radi by sme urobili okruh nad Drietomskou dolinou. Boli sme teda viazaní na bus. Cesta autom do Drietomy netrvá dlho. Posledný úsek zničenej cesty drncá ako na železničných pražcoch. Autom sa motám po dedine a hľadám, kde pichnúť Sopla. Pri potoku je miesto ohradené. Pri domove seniorov vyhradené. Iba pre návštevníkov. Nakoniec ho odstavím za mäsiarstvom Hôrka. Vôňa klobás a oškvarkov nás zláka dovnútra a kupujeme hneď dve klobásy, hoci máme zo sebou paštétu. Veď tá sa neskazí. Máme ešte chvíľu čas a postávame na zastávke sledujúc rušnú cestu do Čiech. Aspoň lavičku mohli spraviť. Na úradnej tabuli sa nám páči oznam o organizovanom zbere papiera v obci. Podľa kilogramov, zberač dostane odmenu. Rolku hajzl papiera alebo nejaký čistič a pod. A už vidíme od pumpy prichádzať modrý autobus z Trenčína. Pýtam dva lístky do Liešnej. Šofér mi asi zle rozumie a tlačí iba jeden. Až keď vidí, že mu dávam 2Eur (1,60 za dva lístky) zahundre, že čo mu nezaspievam o dvoch lístkoch. Sadáme si oproti zadným dverám. Pani vedľa sa pýtame, kde vystúpiť. Krátkou cestou počúvame v ošúchaných maskáčoch odetého včelára, ako sa rozčuľuje. Hľadám zastávku v navigácii a naozaj sa volá Liešna. Vystupujeme pri kolibe Drietomica. Je otvorená i obed sa blíži, ale my sme len na začiatku túry. Prejdeme cez frekventovanú cestu, lávkou ponad potok Drietomica a sme na žlto značenom chodníku. Pred vyhodenou chladničkou bez vnútorností zabočíme doľava a prudko stúpame hore. Spomíname na paličky, ktoré si hovejú v kufri. Aspoň jedny sme mohli zobrať. V polovici stúpania je studnička U mloka. Je to len vybetónovaná diera v zemi-vyvieračka prikrytá drevenou strieškou. Vodárka radí nepiť.

Osvieženie U mloka. Zelené dno zrovna nevábi ochutnať.

 Cez húštinu sa prederieme na čerstvo vyhrnutú lesnú cestu. Odpočinieme si, napijeme sa a ošúpeme banány. Šupa skončí svietiť na kríku, preto sa načahujem a hádžem ju ďalej. Okolo pása si omotám bundu. Pokračujeme chvíľu po ceste. Vzápätí sme blížime ku križovatke, kde vľavo vidím ďalší prudký stupák. V duchu i nahlas si poviem, že snáď nepôjdeme touto cestou. Pôjdeme. Ale chodník je zaujímavý kamennými doskami-vrstvami slieňa (niečo medzi vápencom a ílom), ktoré odhalila prudko tečúca voda. Jednotlivé dosky sú akoby vytesané ľudskou rukou do pravidelných hranatých tvarov a naukladané na seba. Drahá navrhuje jednu zobrať ako dosku na krájanie klobásy. Aj skúsim jednu zdvihnúť, ale nechce sa mi to trepať do  kopca. Na polome vidíme zabodnutý hrdzavý krompáč do odrezaného pňa stromu. 

Krompáč je ešte v zachovalom stave.

    Ťažba dreva pokračuje za hranicou i v sobotu, i keď tento polom už na úbočí nejaký rok je. Vojdeme do čiastočne ihličnatého lesa. Vysoké smreky sú vedľa seba zoradené ako prísni, vysokí strážcovia lesa. Pod nimi sa vinie neviditeľná línia hranice označená kde tu malými červeno-bielymi míľnikmi. Prejdem sa po Českej zemi, no chodník pokračuje na našom území. Ozvú sa aj mobily: Vitajte v ČR. Posledné menšie stúpanie popri hranici na trávnatý hrebeň Machnáča. Už našťastie rozpadnutý plot ohraničoval v deväťdesiatych rokoch dve republiky, keď nebolo isté, či neskončíme za bránami európskej únie. Za druhej svetovej vojny tu boli ešte ostrejšie hranice, na ktorých nemeckí okupanti striehli na pašerákov. Som rád, že zostala z hraníc len kopa šrotu a ohlodaného betónu. Na hrebeni fúka mierny severozápadný vietor. Kríž je na dohľad. Vidíme týpka s nalámanými bahniatkami ako si robí svojky pod dvojkrížom. Inak nie je na kopci nik. Šalátové vydanie vrcholovej knihy je celkom zapísané, takže staré Kapybary nenechajú svoj rukopis v nej. Hľadáme závetrie, no kopec je rozsiahly a niet sa kam pred vetrom ukryť. Sadáme si do trávy a ukusujeme z pikantnej klobásy. Popri nás prefrčí turistka, ktorú ani vrchol nezaujme. Pokračuje s paličkami po "Štefáničke" smerom na Trenčín. Výhľady nie sú bohvieaké, je dosť opar. Na juhozápade je Veľká Javorina. Pekne je vidieť Veľký Lopeník. Pod ním je osada Kykula, kde sa dá z Chocholnej vyviesť autom k hotelu Stará škola. Naozaj v osade stála začiatkom dvadsiateho storočia prvá kopaničiarska škola na Slovensku. Na Machnáč je odtiaľ iba kúsok. Na opačnej strane sú vidieť Vršatské bralá a pod nimi Dubnicu. Kúsok je vidieť i z Považského Inovca. Po magistrále schádzame dolu do sedla. Je v ňom zopár chát a božie muky. 

Pohľad na manželku Machnáča-Kykuľu.

    Takýchto bohom zabudnutých osád je po ceste vidieť neúrekom. Na pár stoviek metrov je chodník slabo označený, ale niet kam zablúdiť. Míňame tabuľku s označením partizánskych zákopov. Už sú viac menej zasypané, len akési jamy v zemi, kde by sa neukryl ani trpaslík. Miernym klesaním obídeme vrch Sokolí kameň. Hneď za ním je vidieť skala Pod Sokolím kameňom. Miestni ju volajú Sokolík. Vyhrievame sa na teplom jarnom slniečku sediac v kamennom kresle. Zápis v knihe (jej prítomnosť ma prekvapila) hovorí, že COVID-19 navštívil i túto osamelú skalu. Výhľad do Považia je obmedzený oparom. Na bicykli dôjde k nám na skalu starší pán z Chocholnej. Vyprevádza nejaký pár z Trnavy. Mesačne našliape na bicykli 1000km. Zdá sa mi, že zle počujem. Pýtam sa ho znova, či mesačne alebo ročne. Vraví že mesačne. Klobúk dolu, pri jeho veku. Blízke lesy má prebrázdené krížom-krážom. Dofučia jeho súputníci a my zlezieme dolu. Vidím, že budeme prekračovať hrebeň Ihriská. Zídeme do akejsi rokliny na križovatku so žltou, ktorá pokračuje do Chocholnej a o5 stúpame hore. Na začiatku je studnička. Voda nepáchne a je na dotyk mäkká. Môžem piť, ale nechce sa mi zohýbať. Prekračujúc popadané stromy šliapeme hore až na lúku pod ďalším sedemsto metrovým vrchom Ihriská. 

V sedle pod Ihriskami.

    Zláka nás pekná široká cesta, kde vidíme stúpať dve ženy. Vydáme sa za nimi, ale opätovné stúpanie sa mi nezdá. Pozriem do navigácie a vraciame sa do sedla. Smerom hore je totiž útulňa. Úzkym chodníčkom prudko klesáme dolu. O5 túžim držať v ruke paličky. Nohy prestávajú bolieť až tesne pred dolinou. Potom už len prejdeme popri vodnom zdroji Pod Žľabom a poľnou cestou do Drietomy. Skončíme v raji, teda v motoreste Eden na kofole. Majiteľ so synom chystajú lavičky na vonkajšie sedenie, panička sa zvŕta za pípou. Pánko sa pýta, či ideme "z červenej". "Čiastočne", odpovedá žena. Pár metrov nám zostáva k autu a potom už len domov. Čaká nás večerný zápas v ženskom basketbale.

Akadémia rodičov uvádza: Puberťáčky

 Nepísal som drahne mesiacov, čo robia a ako sa majú naše ratolesti v našej rodinnej akadémii (veď ich pripravujeme na krutý život).

    Zo staršej sa stáva žena so všetkým, čo k tomu patrí. V prvom rade sme trápni rodičia, ignoranti, ničomu nerozumieme, takmer totálni búmeri. Reálne. Len mrdnúť ramenami, keď to nevidíme. Mladšej velí, ale v triede si netrúfne na nikoho. Spolužiaci ju prezývajú "Krpček", spoluhráčky "Frodo". Oni sú pre ňu šlapky alebo buzíci. Jeden buzík jej v triede vylial vodu na stoličku. Nedávno sme riešili jej drzé správanie. Zástupkyňa si zavolala pár rodičov do riaditeľne. Neboráčku triednu priviedli takmer do blázninca (zatiaľ na PN). Inkriminovaná skupinka dostala návrh na dvojku z chovania. Žena dala za pravdu učiteľke.  S hanbou bola podpísať návrh na 2 zo správania. Na druhej strane, žena chcela vysvetliť jej podvádzanie. Spolužiačka Z. od nej odpísala. Potrestať by súdružka mala obe. Doma nemáme žiadneho svätúšika. S dospievaním narastajú okrem bohapustých rečí i sumy za hygienu. Ako otcovi dvoch báb budem k tonám hajzlového papiera potrebovať ďalší vagón vložiek. Nerobí však z dospievania nejakú vedu. Ani z vlasov pripomínajúcich ošťanú slamu. Ale pokiaľ nepríde so zelenými dredami alebo, božechráň, s tetovaním... Blíži sa jej koniec na základke a ďalší smer má zatiaľ jasný-doktorka. Dokonca vie i špecializáciu-kardio. Takže ju ako prvý krok posielame na vyšetrenie. Ale tak to nie. Vravíme jej nech ide na gympel. A pripravujeme na nekonečné šprtanie, nijaký voľný čas, tobôž opicháča, pokiaľ sa na medinu nedostane. Ale to je ešte strašne ďaleko. Kariérny poradca v škole ju zrovna nevidí na gympli, ona ho nevidí zasa ako učiteľa chémie a biológie. No vravím jej, nech si ide za svojím snom. Ja s mamou ju budeme podporovať. Napríklad aj tým, aby budúca kandidátka Mudr. nebola bordelárka a mala upratané. V izbe, aj v hlave. Alebo i maličkosťou-životopisnou knižkou doktora Beneša. Neučí sa najhoršie, myslí jej to. Taký trocha šprt a buldoček. S maminou robia sem tam pokusy v rámci chémie alebo biošky. Aj učitelia ju motivujú, napr. guľou za to, že kamarátke poskytla know-how a dala jej opísať kontrolku z matiky. Stále má mliečne zuby. Strojčeku sa nevyhneme. Už máme v rukách poukaz od zubárky. Mamina naň šetrí pre obe. Ja šetrím na ich prípadné bludárenie v zahraničí. Hoci jazyky obom nejdú. Preto by som ich poslal aj na rok von. Nech vidia, ako sa žije inde a cudzia reč sa na nich nalepí. Na basket chodí už len z donútenia, kvôli nám. Pokiaľ nebolo večer denné svetlo, stále som ju chodieval brať z telocvične. Netuším, čoho sa bojí. Teraz je akou-takou motiváciou medzinárodný turnaj v Prahe na Veľkú noc, odkiaľ priniesli striebornú medailu. V puberte sa vzťah športu zlomil, ako to už tak býva. Pp. aj vďaka dlhej prestávke počas korony. Športovec z nej teda už nestane. Ale flákať sa doma tiež nebude. V devine už ju nebudeme nútiť, ale sama chce doklepať túto športovú paródiu v živote. Na druhej strane 35Eur/mesiac platiť akožetrénerky ma nebaví. A keď vidím tie pijavice v klube... Je mi na vracanie. Miluje morča a prenáša nebohého traumatizovaného hlodavca z klietky a do klietky ako sopel z nosa. Že mu čistia klietku už len raz za týždeň, aj len vtedy, keď nás smrad a bobky vytláčajú z obývačky, im nevadí. A to by chceli psa! Zodpovedný tínedžer je rovnaké sci-fi ako Mikas vo fitku. 

    Hoci mladšia ešte nemá vek adolescenta už má -násť, a teda viac menej už do neho vstupuje. Nechce uznávať autoritu, iba, čo jej vyhovuje. Na jednej strane je dobre mať vlastné názory, na druhej potrebuje mať mantinely. Akurát, že jej hranice vytvárame my a nie vždy musia byť správne. Niekedy sa naša rodičovská autorita otriasa v základoch. Ale robíme, čo sa dá. Denne od nás počúva 10-20 povelov: "Zaves uterák, uprac hento, odnes to, vypni to..." Koľko je to za rok? Utĺkla i spolužiaka Paľa K., ktorý je do nej. Reálne bug. Už zástupkyňa nás upozornila, že sa máme na čo tešiť. Je trojnásobne horšia ako staršia. V kombinácii s izoláciou v dobe kovidovej a sedením doma jej postupne pribudli kilá. Hoci si to uvedomuje, nejak zvlášť to nerieši. Do školy a hlavne na zápasy si nosí všetko možné, ale poriadnu žemľu alebo chlieb nezje. V ústach pomelie iba sladkosti. Preto bojujeme my. Namiesto Fidorky, oškrabkaj si mrkvu. Momentálne sa však zdá, že treba viac zradikalizovať stravovacie návyky. Rovnako sa angažujeme na fronte herného poľa v mobile. Zlá známka=zablokované hry. Čím horšia, tým dlhšie sú tie sprostosti vypnuté. Sama si určila trest za 5 päť jednotiek. No tie sa už horšie a dlhšie získavajú. Aby druhej nebolo ľúto, trest dostanú obe. Takže jedna potom "ďakuje" druhej. V týchto dňoch sú prakticky bez hier. Máme aplikáciu Family Link. Rovnako nám doba kovidová priniesla zlepšenie komunikácie zo školou v EduPage. Známky potom viem skôr, ako prídu zo školy. Mamina jej vymyslela originálny trest. Umýva hajzel a dlážku, aby videla, kam to dotiahne, keď sa nebude učiť. Tresty sú však vždy Pyrrhovo víťaztvo, lebo o to viac čumia do telky. Zablokoval som napokon aj "bedňu". Von ich nedostaneme, to je vzácnosť a doslova ich vyháňame. U nás bol skôr opačný problém, nahnať nás z vonku domov. Oteckovia, Survivor, Let´s dance, jútuberi to sú vzory. Vyumelkované, odtrhnuté od reality, trápne. Učí sa priemerne, má prirodzenú inteligenciu po mame. Pozrie a urobí len to najnutnejšie. Ak by nebola lenivá sa načiahnuť po knihe, tiež by to vedela dotiahnuť ďaleko. Jej víziou je byť kuchárkou alebo cukrárkou. Babka bude mať komu odovzdať dedičstvo. Hádzaná ju baví, má prehľad v hre. Trocha flákame podporu ako rodičia a na zápasy chodíme sporadicky. Na druhej strane všetky súťažichtivé mančafty sú 100km ďaleko. Bordelárka je ešte väčšia ako staršia. Mizne kružidlo, kefa na vlasy, najnovšie sa hľadá svietiaci medveď a nabíjací kábel. Príde zo školy alebo z tréningu, šmarí tašku hocikde na zem a už sedí pri telke alebo žobroní o tablet. Do všetkého ju musíme dokopať. Potom sa nafúkne ako žuvačka Pedro. 

Jedálniček sa nám scvrkol na cestoviny a toasty. Len sledujem, čo zasa zostane na kraji taniera. Zúfalé je kupovať im niečo na večeru alebo raňajky. Navarí sa, nechutí, nenavarí sa, tiež nie je dobre. Pritom apetít dievčat je väčší ako rodičov. Zato sa rozrástli potreby na handry. Mikina je pre fosilis, mladí obliekajú ovrsajz húdi. Stavebným kameňom tínejdž módy sú aj potrhané rifle a značkové tenisky. Maľovanie do školy im mama zatrhne a samozrejme je tým pádom tá najhoršia. Doma sa však zmachľujú.

Na turistiku baby neberieme, hoci mladšia má tiky. Ale komótnosť zvíťazí. Aspoň si ju užijeme a nikto nepindá za chrbtom. Jediné, čo nám ostalo z čias detstva sú ranné kakauká a pár plyšákov.

No, je ťažké mať doma puberťákov. Ešte si užijeme.  

Preto mi neostáva nič iné iba si zanôtiť variáciu na známu melódiu Hložek a Kotvald: "V pohode, v pohode, trepeš sa jak ryba ve vode, ve vode".

4Č

Heslo: Ak spoznáš krásy prírody (a automobilovej kolóny), nikdy nezablúdiš. 

Prvé č: Čipčie. Krásny, ešte zimný deň, sme využili na malú turistiku do Malej Fatry. Zadychčaný doletím z hodiny klavíra, a kým žena dobalí proviant, rýchlo si stihnem pristrihnúť bradu. Pred pol desiatou odkrývam Jarisu a sto štyridsiatkou trielim na sever. Žilinu tentoraz obídem cez tunel Ovčiarsko. Práce na stavbe diaľnice pokračujú svátek, pátek. Kúsok sa potom vraciam do Lietavskej Lúčky a dedinky Turie. Pred nami ide auto s ilavskou značkou. V kufri majú hnedého poľovníckeho psa so srsťou posiatou bielymi fľakmi akoby osranú od holubov. Zaparkujú pri škole a ja hneď pichnem auto vedľa nich. No čítal som, že turistické trasy začínajú od obecného úradu. Preto vycúvam z malého parkoviska a potiahnem Dračicu o pár metrov vyššie vedľa požiarnej zbrojnice. No a vzápätí ilavské auto sa objaví vedľa nášho. Šoférka sa na mňa usmeje. Vystúpime a pozdravíme sa. Idú tiež na Čipčie a čakajú ešte na ďalších.  Nahodíme vibramy a poza domy sa dostaneme na modro značený chodník. Konča domov sa ocitáme na pasienkoch. Zabáčame doprava ku kameňolomu. I tam sa dá parkovať pred závorou, ale my sa vrátime z opačnej strany. Pozerám do malého, no  hlbokého krátera, ktorý tu nechala ľudská činnosť. Vyzerá už opustený, Veď čo, kameňa je dosť z razenia neďalekého tunela Višňové. Prídeme k prvej križovatke Pod Železným. Nad kameňolomom končí severná obchádzka kopca Čipčie. My pokračujeme ďalej po modrej, ktorá ide na kopec z južnej strany. 

Spočiatku mierny lesný chodník značený šípkami.

    Zakrátko sa vnoríme do ihličnatého lesa a chodník začína mierne stúpať. Na stromoch sú okrem značiek i smerovníky. Po okolí je celou trasou nespočetne veľa chodníčkov a skratiek. Pred ďalším stúpaním si drahá dá dolu bundu. Ja si ju iba rozopnem. Asi v polovici je zľadovatený chodník. Nešmeky sa nám nechce vyťahovať, preto nejako s pomocou palíc vytraverzujeme hore na lesnú cestu. Po chvíli však o5 ideme po úzkom chodníčku. Sme už blízko vrcholu a odkývajú sa prvé výhľady na celú Rajeckú dolinu. V diaľke je vidieť i fatranský Kľak, ktorý dolinu uzatvára z juhu a napravo Strážovské vrchy s dominantným Strážovom. Ešte chvíľku fučíme do kopca. Ja sa vyhováram na long kovid, žena na postkovid. Pravda je však prozaickejšia - nemáme kondičku. Prejdeme malým fľakom snehu a zastaneme pri skalách s pamätnými  ceduľkami. Strmé južné úbočie je perfektný terén pre paraglajdistov. Z kovových tabuliek sa dá vyčítať, že zopár si ich na kopci vytočilo ten najvyšší stupák...
Sme na hrebeni a po pár krokoch vidíme drevený vrcholový stĺp v tvare Y. Ďalej za ním je povestná, romantická, lavička s hríbikom. Na svahu sedí partia pubertiakov. Inak je na kopci kľud. Pred nami lúčanská Malá Fatra. Ďalekohľadom preskúmam Minčol a Krížavu. Vyzerá, že i dnes tam dujú vetry. Pár slov do pamätnej knihy, nezabudnem ani na nálepku Túlavých kapybár. I keď baby už s nami nechcú chodiť, myslím aj na ne. Je akurát poludnie, rozbalíme si salámové rožky. Z opačného smeru príde chlapík s čiernym psom. Pes je hravý a nechá sa odo mňa pohladiť. Zato mám labky aj na foťáku. Upozorňuje nás na zľadovatený chodník na severnej strane. Máme nešmeky, takže pohoda. Starší pár, ktorý dorazil krátko po nás, váha kade ísť. Napokon tiež idú severnou stranou. My si pred tým nazujeme hroty a spustíme sa dolu. Veru sa zišli až po križovatku Na Zadným. Odtiaľ je medzi malými smriečkami impozantný výhľad na Čipčie. 

Vrch Čipčie sa lesníci bezvýsledne snažili zalesniť. 

    Väčšina ľudí pokračuje po žltej značke, my však ideme stále po modrej severovýchodným smerom dolu do doliny potoka Polomec. Na 5m zľadovateľom úseku sa žena pošmykne a spadne. A zrovna na skalu, ktorých je po ceste ako šafranu. Náhoda je blbec. Bolestivo si udrie lakeť. Úbočie vrchu Ostrá si zadá svojmu menu. Okrem čnejúcich skalných ihiel i pri chodníku sú strmé zrázy. Najhorší úsek je pri prameni potoka Polomec. Strmé, zamrznuté koryto je pokryté lístím. Nie je teda vidieť ľad pod ním. Ja prejdem potok vrchom, polovička spodkom. Obaja sa prepadneme jednou nohou takmer po kolená pod ľad. To sme už kúsok od lesnej cesty smerujúcej do Turieho, či hore na Krížavu. Z rúbaniska je krásny výhľad na Čipčie. Polovicu zostupu nám robí sprievod riava. Až pri lesnej búde sa vlieva do potoka. Vyrušíme srnky, ktoré vybehnú niekde hore na Kozlovú. Neľutujem, že som vybral túto, i keď dlhšiu, cestu s5. Na čistinách vidíme obrovskú vilu ohradenú kamenným múrom. Na horáreň to vyzerá príliš honosne a megalomansky. Neskôr vygúglime, že bývalý preceda národniarov si na Čistinách postavil svoju rezidenciu La casa de Slota. Skutočne sa tak volá. Národniar však chodí skôr do dedinskej krčmy ako na fatranský hrebeň. Opúšťame zeleno značený chodník a smerujeme na západ priamo k Turiemu. Zastavíme sa pri studničke Bučko. Nad ňou je ohnisko. Po lesnej ceste ideme popri biofarme s býkmi. Taký plemenník má cenu aj malého auta. Zvery sú však kdesi zašité v maštali. 

Turie je bránou do Rajeckej doliny.

    Cez ulicu s priliehavým menom Kravská prídeme k autu. Ešte sme sa neprezliekali v aute, dnes tak činíme. Čaká nás cesta do Ružomberka na finále Slovenského pohára. V maličkej Jarise je zhodiť zo seba prepotené oblečenie vcelku artistický výkon. Obliekam sa preto radšej vonku na studenom vetre. Pol dňový nenáročný výlet bolo príjemné spestrenie nedele. Čo sa nedalo celkom povedať o športovom zážitku, ktorý nasledoval.

Druhé Č: Čajky. Mali sme Ružomberok v polke cesty, tak prečo nejsť na finálový zápas? Naposledy sme vytrieskali Ružu o 15 bodov. Lenže to bolo na domácej pôde.  Je trištvrte na štyri a my stále trčíme v kolóne na začiatku tohto nevábneho priemyselného mesta. Prichádzame medzi poslednými a mám menší problém pichnúť dakde Jarisu. Na konci areálu je pri plote kúsok miesta. Kupujeme lístky a vchádzame do koniarne. Pohľadom hľadáme piešťanský "kotol". Robo na nás zamáva a ideme na druhý koniec haly. 4 minúty pred začiatkom. Hala je do dvoch tretín plná. Hneď v prvej štvrtine zaskočili naše baby tri rýchle koše. Ostali ako obarené a ani sa nezmohli na dáky odpor. Tento náskok si domáce udržali prakticky až do konca. Trocha im priháralo v druhej polovici zápasu, ale jedna trojka rozhodla zápas. Posledných 5s sa už ani nehralo a lopta zostala položená na zemi. Čajky boli viditeľne sklamané. Stále sú druhé. Na porazenie.

Tretie Č: čakanie. Čakáme kým autá pred nami sa pohnú v pomalej kolóne pod Strečnom. Z dlhého sedenia ma omína riť. Aspoň sa nikto neženie týmto nebezpečným úsekom po tme. No v opačnom smere vidíme blikať policajné autá. Tam to už niekto nezvládol. To je už druhá nehoda, čo dnes vidíme. Až po žilinskú križovatku nejde viac ako šesťdesiatkou. Niekedy i stojíme úplne. Diaľnica je taktiež plná áut. Najmä Poliakov z Nového Targu, a čo ma prekvapuje, je plná Rakušákov. Odkiaľ juchajú domov, nechápem. Veď majú omnoho lepšie a lacnejšie lyžiarske svahy v Alpách. Ešte natankovať auto, v nedeľu je benzín o čosi lacnejší. Po ôsmej hodine konečne zacúvam na parkovné miesto.

Štvrté Č: Čelo. 

Meno Molpír je nemeckého pôvodu a znamená maliny.

    V ďalšiu, viac menej slnečnú, nedeľu sme sa náhodne a nevedomky vybrali na zakázaný kopec Čelo v Malých Karpatoch. To sme ale ešte netušili a mali sme aj šťastie, že sme nestretli ochranára. Možnože neskoré výšľapy majú i výhodu. Stúpali sme trikrát do prudkých kopcov. Najprv na Molpír, odkiaľ je impozantný pohľad na smolenický zámok s gýčovou vežičkou, potom škrapami a popadanými kmeňmi stromov Čertového žľabu popod Záruby a do tretice na skalnaté bralo vrchu Čelo (716m n.m.). Aj my bolo divné, že vrcholová knižka je pod kopcom, kdesi pri Hačovej jaskyni (zakrytá kovovým diskom z kolesa auta) a ceduľka 100m ďalej na strome. Chodník je však dosť vyšliapaný, takže Čelo je v permanencii turistov. Je vlastne oproti najvyššiemu vrchu-Záruby. Výhľady sú veľmi pekné na pohorie Karpát, dedinku Lošonec v údolí a dokonca i Trnavu v diaľke, no k večeru zostalo dymno a výhľad na Záhorie bol pod tmavou clonou. Perlami Malých Karpát sú staré čudesne pokrútené stromy. Storočné buky vyzerajú ako žily v ľudskom tele. 

Zvyšky pralesov ležia na hrebeňoch malokarpatských vrchov.

    Okulárovú jaskyňu som medzi skalami nenašiel. Po štvrtej hodine sme zo skál zišli dolu. Zastavili sme sa pri železnom poklope najhlbšieho vývrtu na Slovensku, 170m hlbokého prepadliska Vajsáblovej priepasti. Zdanlivo vyzerá, že poklop nie je zamknutý, ale márne sa snažím ho nadvihnúť. Zámok-haspra je zvnútra. Po modro značenom chodníku prídeme za hodinku do Smallville k autu. Doma sme sa od jaskyniarky dozvedeli, že Čelo je chránené nejakým potrhlým mladým lesníkom, ktorý je na mieste dennodenne a vyberá pokuty. Vraj rušíme vtáky pri hniezdení. No šak jar ešte nie je. Nikde však nie je ceduľka zákaz vstupu. Tak, či onak, pri západe slnka má hrebeň Čela určite svoje čaro.